Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi
NOVEMBER 5-11
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | YOHANE 20-21
“O Suɔ Mi Pe Ní Nɛ Ɔmɛ Lo?”
nwtsty ní kasemi munyuhi Yo 21:15, 17
Yesu de Simon Petro ke: Ní sɛɛmi nɛ ɔ ya nɔ ngɛ Yesu kɛ Petro a kpɛti benɛ Petro kua lɛ si etɛ ɔ se. Yesu bi Petro sane si etɛ sɔuu kɛ kɔ suɔmi nɛ Petro ngɛ kɛ ha lɛ ɔ he, nɛ enɛ ɔ ha nɛ “Petro hao.” (Yo 21:17) Yohane ngɔ Hela peemi munyu slɔɔto enyɔ kɛ tsu ní ngɛ e amaniɛ bɔmi nɛ ngɛ Yo 21:15-17 ɔ. E ngɔ a·ga·paʹo kɛ phi·leʹo kɛ tsu ní. A tsɔɔ a·ga·paʹo ɔ sisi kaa nɔ suɔmi, nɛ a tsɔɔ phi·leʹo ɔ sisi kaa nɔ sane suɔmi. Yesu bi Petro si enyɔ ke: “O suɔ mi lo?” Si enyɔ ɔ tsuo ɔ, Petro je e tsui mi nɛ e ma nɔ mi ha Yesu kaa e ‘suɔ e sane.’ Nyagbe ɔ, Yesu bi lɛ ke: “O suɔ ye sane lo?” Petro ma nɔ mi ha Yesu si kake ekohu kaa e suɔ e sane. Ke Petro ha sane bimi ɔ eko fɛɛ eko heto kaa e suɔ lɛ ɔ, Yesu deɔ lɛ ke e ha nɛ suɔmi nɛ e ngɛ kɛ ha lɛ kɛ e sane nɛ e suɔ ɔ nɛ wo lɛ wo gɛjɛmi konɛ e ha e jijɔ tsɔwi ɔmɛ niye ní nɛ e “hyɛ” kaseli kpa amɛ a nɔ. Ngɛ ngmami nɛ ɔ mi ɔ, Yesu ngɔ e kaseli ɔmɛ kɛ to jijɔ bimɛ ɔmɛ, loo “jijɔ tsɔwi ɔmɛ” a he. (Yo 21:16, 17; 1Pe 5:1-3) Yesu ngmɛ Petro blɔ si etɛ sɔuu konɛ e kɛ ma suɔmi nɛ e ngɛ kɛ ha lɛ ɔ nɔ mi, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e ngɔ blɔ nya ní tsumi kɛ wo e dɛ kaa e hyɛ e jijɔ ɔmɛ a nɔ. Enɛ ɔ nɛ Yesu pee ɔ ha nɛ e pee heii kaa e ngɔ Petro he yayami kɛ pa lɛ ngɛ kuami nɛ e kua lɛ si etɛ sɔuu ɔ he.
anɛ o suɔ mi pe ní nɛ ɔmɛ lo?: Ngɛ munyu tutui mi ɔ, munyu nɛ ji “pe ní nɛ ɔmɛ” ɔ ma nyɛ maa hɛɛ sisi numi slɔɔtohi. Ní leli komɛ tsɔɔ kaa munyu nɛ ɔ sisi tsɔɔmi ji, “anɛ o suɔ mi pe bɔ nɛ o suɔ kaseli kpa nɛ ɔmɛ lo?” aloo “anɛ o suɔ mi pe bɔ nɛ kaseli kpa amɛ suɔ mi ɔ lo?” Se kɛ̃ ɔ, munyu nɛ ɔ ma nyɛ maa hɛɛ sisi numi nɛ ji, “anɛ o suɔ mi pe ní nɛ ɔmɛ lo?” nɛ ji, lo nɛ a gbe ɔ, aloo níhi nɛ kɔɔ lo gbe mi ní tsumi ɔ he. Lɔ ɔ he ɔ, sisi numi nɛ pe kulaa nɛ ngmami nɛ ɔ hɛɛ ji: ‘Anɛ o suɔ mi pe he lo nya níhi lo? Ke jã a, lɛɛ moo hyɛ ye jijɔ ɔmɛ a nɔ.’ Ke wa hyɛ Petro sa si himi ɔ, wa naa kaa sane bimi nɛ ɔ sa wawɛɛ. E ngɛ mi kaa Petro piɛɛ kekle kaseli nɛ Yesu hla amɛ a he mohu lɛɛ (Yo 1:35-42), se jamɛ a be ɔ mi ɔ, e kɛ e be tsuo nyɛɛ we Yesu se. Mohu ɔ, e kpale kɛ ho e lo gbemi ní tsumi ɔ he ya. Nyɔhiɔ komɛ a se ɔ, Yesu tsɛ Petro kɛ je ní tsumi nɛ heɔ nɔ be wawɛɛ nɛ ɔ he konɛ e ba pee ‘wo hɛlɔ nɛ e hɛɛ nimli.’ (Mat 4:18-20; Luk 5:1-11) Benɛ Yesu gbo kɛ we ɔ, Petro de kaa e yaa wo, nɛ bɔfo ɔmɛ ekomɛ piɛɛ e he kɛ ho. (Yo 21:2, 3) Lɔ ɔ he ɔ, e ngɛ heii kaa Yesu ngɛ hlae nɛ Petro nɛ e na kaa e he hia nɛ e ma e juɛmi nya si ngɛ nɔ́ nɛ e maa pee he: Lo ɔ nɛ pueɔ si ngɛ a hɛ mi ɔ daa si kɛ ha lo gbemi ní tsumi ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Petro maa ngɔ lo gbemi ní tsumi ɔ kɛ pee nɔ́ titli ngɛ e si himi mi, aloo e ma ha nɛ Yesu jijɔ bimɛ ɔmɛ loo e se nyɛɛli ɔmɛ nɛ e maa hyɛ a nɔ ngɛ mumi mi ɔ, nɛ pee nɔ́ titli ngɛ e si himi mi lo?—Yo 21:4-8.
si etɛne: Petro kua e Nyɔmtsɛ ɔ si etɛ. Amlɔ nɛ ɔ, Yesu ha Petro he blɔ konɛ e ma suɔmi nɛ e ngɛ kɛ ha lɛ ɔ nɔ mi si etɛ. Benɛ Petro pee jã a, Yesu de lɛ kaa e je suɔmi nɛ ɔ kpo kɛ gu mumi mi níhi nɛ e kɛ maa ye kekleekle blɔ he ngɛ e si himi mi ɔ nɔ. Nyumu kpahi nɛ a ngɛ blɔ nya a maa piɛɛ Petro he kɛ ha Kristo to kuu nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ niye ní, a maa wo mɛ he wami, nɛ a maa hyɛ a nɔ. A pɔ Kristo se nyɛɛli nɛ ɔmɛ nu mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, e he hia nɛ a lɛ mɛ ngɛ mumi mi.—Luk 22:32.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyu Yo 20:17
Jɔɔ ye he kplami: Hela peemi munyungu haʹpto·mai ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ “nɔ́ ko he tami” aloo “nɔ́ ko he kplami; loo nɔ́ ko he mɛtɛmi.” Baiblo sisi tsɔɔmi komɛ tsɔɔ Yesu munyu nɛ ɔ sisi ke: “Koo ta ye he.” Se pi nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kaa e sume nɛ Maria Magdalena nɛ ta e he, ejakaa benɛ a tle lɛ si nɛ yi komɛ na lɛ nɛ “a pɛtɛ e nane he” ɔ, e kua we. (Mat 28:9) Eko ɔ, Maria Magdalena ye gbeye kaa Yesu maa ho hiɔwe ya amlɔ nɔuu. Akɛnɛ e suɔ wawɛɛ kaa e maa hi e Nyɔmtsɛ ɔ kasa nya he je ɔ, e kpla Yesu he nɛ e sume kaa e maa ngmɛɛ e he. Yesu suɔ nɛ e ma nɔ mi ha Maria kaa e ji lolo, enɛ ɔ he ɔ, e fã lɛ ke e jɔɔ e he kplami mohu ɔ, e ya e kaseli ɔmɛ a ngɔ nɛ e ya de mɛ sane kpakpa nɛ kɔɔ e si temi ɔ he ɔ.
nwtsty ní kasemi munyu Yo 20:28
Ye Nyɔmtsɛ kɛ ye Mawu!: E sisi tsɔɔmi tutuutu ji, “Nyɔmtsɛ kɛ ha mi kɛ Mawu [ho the·osʹ] kɛ ha mi!” Ni leli komɛ tsɔɔ kaa munyu nɛ ɔ ji munyu ko nɛ a kɛ bua jɔmi tu kɛ tsɔɔ Yesu, se ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mawu nɛ ji Yesu Tsɛ ɔ he munyu lɛ a ngɛ tue. Ni komɛ hu tsɔɔ kaa bɔ nɛ a ngma munyu ɔ ngɛ Hela gbi ɔ mi ha a tsɔɔ kaa munyu ɔ kɔɔ Yesu he. Ke jã ji sane ɔ po ɔ, munyu kpahi nɛ ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa nu munyu nɛ ji “ye Nyɔmtsɛ kɛ ye Mawu” ɔ sisi saminya. Akɛnɛ amaniɛ bɔmi ɔ tsɔɔ kaa Yesu sɛ hlami tsɔ kaa a ya de e kaseli ɔmɛ ke, “I ngɛ kuɔe kɛ yaa ye Tsɛ ɔ kɛ nyɛ hu nyɛ Tsɛ ɔ, kɛ ye Mawu ɔ kɛ nyɛ hu nyɛ Mawu ɔ ngɔ” he je ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa Toma susuu we kaa Yesu ji Mawu ope ɔ. (Hyɛ ní kasemi munyu Yo 20:17.) Benɛ Yesu sɔle kɛ ha e “Tsɛ” ɔ, nɛ́ e tsɛ lɛ ke “anɔkuale Mawu kake pɛ ɔ,” Toma nu (Yo 17:1-3) Lɔ ɔ eko ɔ, Toma tsɛ Yesu ke “ye Mawu” ngɛ yi mi tomi nɛ ɔmɛ a he je: E bu Yesu kaa e ji “mawu ko,” se pi Mawu ope. (Hyɛ ní kasemi munyu Yo 1:1.) Aloo eko ɔ, e tsɛ Yesu kaa bɔ nɛ Mawu sɔmɔli komɛ tsɛ bɔfohi nɛ Yehowa tsɔ kɛ ba a ngɔ nɛ a ngma ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ. Jehanɛ se hu ɔ, eko ɔ, Toma le Ngmami komɛ nɛ tsɔɔ bɔ nɛ ni komɛ, aloo bɔ nɛ Baiblo ngmali komɛ tu bɔfohi a he munyu, loo bɔ nɛ a kɛ bɔfohi tu munyu ha kaa nɔ́ nɛ Yehowa Mawu nɛ a kɛ ngɛ munyu tue ɔ. (Kɛ to 1Mo 16:7-11, 13; 18:1-5, 22-33; 32:24-30; Many 6:11-15; 13:20-22 he.) Yi mi tomi nɛ ɔmɛ a he je nɛ eko ɔ, Toma tsɛ Yesu ke “ye Mawu” ɔ nɛ. E na Yesu kaa e ji anɔkuale Mawu ɔ nane mi dalɔ kɛ e munyu nya jelɔ.
Ni komɛ hu tsɔɔ kaa munyu nɛ ɔ kɔɔ Mawu ope ɔ he akɛnɛ a gbɔ “nyɔmtsɛ” kɛ “mawu” he nine ngɛ Hela gbi ɔ mi he je. Se ngɛ sane nɛ ɔ mi ɔ, he nine gbɔlɔ nɛ a kɛ tsu ní ɔ tsɔɔ bɔ nɛ Hela bi a ní ngmami bɔ ngɛ ha. Ngɛ Hela ní ngmami bɔ mi ɔ, be komɛ ke a gbɔ munyu ko he nine ɔ, e nyɛɔ daa si kɛ haa nɔ́ kake. Wa naa nɔ hyɛmi ní komɛ ngɛ ngmamihi nɛ nyɛɛ se ɔmɛ a mi. Luk 12:32 (nɔ́ nɛ tsɔɔ tutuutu ji, “to kuu nyafii ɔmɛ”) kɛ Kol 3:18–4:1 (nɔ́ nɛ tsɔɔ tutuutu ji, “yi ɔmɛ”; “huno ɔmɛ”; “jokuɛ ɔmɛ”; “tsɛ ɔmɛ”; “nyɔguɛ ɔmɛ”; “nyɔmtsɛmɛ ɔmɛ”) Jã kɛ̃ nɛ ke a tsɔɔ 1Pe 3:7 sisi tɛɛ ɔ, a maa kane lɛ ke: “Huno ɔmɛ.” Lɔ ɔ he ɔ, wa be nyɛe maa da he nine gbɔlɔ nɛ Toma kɛ tsu ní ɔ nɔ kɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ ngɛ e juɛmi mi be mi nɛ e tu munyu nɛ ɔ.