Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • mwbr25 November bf. 1-14
  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi
  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi—2025
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • NOVEMBER 3-9
  • NOVEMBER 10-16
  • NOVEMBER 17-23
  • NOVEMBER 24-30
  • DECEMBER 1-7
  • DECEMBER 8-14
  • DECEMBER 15-21
  • DECEMBER 22-28
  • DECEMBER 29–JANUARY 4
Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi—2025
mwbr25 November bf. 1-14

Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi

© 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

NOVEMBER 3-9

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI LAHI A MI LA 1-2

Sane Ko Nɛ Ya Nɔ Nɛ Kɔɔ Suɔmi Nɛ Se Pui He

w15 1/15 29-30 ¶9-10

Anɛ Nyumu Kɛ Yo Ma Nyɛ Maa Suɔ A Sibi Daa Lo?

9 Mwɔnɛ ɔ, nihi kɛ a yihi nɛ a ngɛ Yehowa sɔmɔe ɔ bui gba si himi kaa somi nɛ mɛ ni enyɔ ɔmɛ a so kɛkɛ. Mohu ɔ, suɔmi nitsɛnitsɛ nɛ a ngɛ ha a sibi ɔ he je nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ nɛ. Se mɛni suɔmi lɛ e sa kaa e hi nɔ kɛ e yo a kpɛti? Anɛ lɔ ɔ ji suɔmi nɛ ha we nɛ nɔ foɔ lɛ pɛ e nɔ́ mi nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ wa je kpo kɛ tsɔɔ nihi tsuo ɔ lo? (1 Yohane 4:8) Anɛ lɔ ɔ ji suɔmi nɛ wa ngɛ kɛ ha wa weku ɔ lo? Anɛ lɔ ɔ ji suɔmi nɛ huɛmɛ nɛ nyu bi ngɛ a kpɛti ɔ ngɛ kɛ ha a sibi ɔ lo? (Yohane 11:3) Aloo lɔ ɔ ji suɔmi nɛ hii nyumu kɛ yo a kpɛti ɔ? (Abɛ 5:15-20) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ nɔ kɛ e yo nɛ a je suɔmi slɔɔtoslɔɔto nɛ ɔmɛ nɛ wa wo a ta a tsuo kpo kɛ tsɔɔ a sibi. Ke a pee jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a ngɛ suɔmi nitsɛnitsɛ kɛ ha a he. O kɛ o munyu tumi kɛ o ní peepee ma nyɛ maa ma nɔ mi kɛ ha o huno aloo o yo kaa o suɔ lɛ, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ bua jɔmi maa hi nyɛ gba si himi ɔ mi. Niinɛ, ke o be deka po ɔ, e he hia wawɛɛ nɛ o pee jã. Ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ, ni kpahi lɛ a toɔ gba si himi ɔ he blɔ nya kɛ haa nyumu ɔ kɛ yo ɔ. Ngɛ hehi kaa jã a, eko ɔ, yo kpeemi ligbi ɔ nɔ loko nyumu ɔ kɛ yo ɔ leɔ a he. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ a ngɛ a sibi lee nɛ suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ hu mi ngɛ wae ɔ, e he hia nɛ a ngɔ a munyu tutui kɛ tsɔɔ kaa a suɔ a sibi. Jã nɛ a maa pee ɔ ma ha nɛ suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi maa wa wawɛɛ.

10 Ke nɔ kɛ e yo jeɔ suɔmi kpo kɛ haa a sibi ɔ, lɔ ɔ woɔ gba si himi ɔ mi he wami ngɛ blɔ kpa ko hu nɔ. Ngɛ la a mi ɔ, Matsɛ Salomo tsɔɔ kaa e “maa pee sika tsu ga kɛ e he sika hiɔ níhi ha” yoyo ɔ. Salomo kɔ yoyo ɔ, nɛ e de lɛ ke, e he “ngɛ fɛu kaa nyɔhiɔ, nɛ e ngɛ kpɛe kaa pu.” (Lahi A Mi La 1:9-11; 6:10) Se yiheyo ɔ ná suɔmi nitsɛnitsɛ kɛ ha nɔ ko momo. Mɛni ha nɛ loloolo ɔ, e juɛmi ngɛ to hyɛlɔ ɔ nɔ ɔ? Mɛni wo e bua benɛ e be to hyɛlɔ ɔ kasa mi ɔ? (Kane Lahi A Mi La 1:2, 3.) E kai suɔmi munyuhi nɛ to hyɛlɔ ɔ tu kɛ tsɔɔ lɛ ɔ. To hyɛlɔ ɔ suɔmi ɔ ngɔ ha lɛ pe “wai dɔkɔdɔkɔ,” nɛ lɔ ɔ wo e bua ngɛ matsɛ we ɔ kaa ‘nu kɛ e he via’ ngɛ e yi mi. (La 23:5; 104:15) E he hia nɛ nihi kɛ a yihi nɛ a je suɔmi kpo kɛ ha a sibi, ejakaa lɔ ɔ ma ha nɛ suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi maa wa. Suɔmi nɛ a jeɔ kpo kɛ haa a sibi nɛ a maa hi kaie ɔ ma ha nɛ suɔmi nɛ ngɛ a kpɛti ɔ mi maa wa daa!

Ngmami ɔ Mi Junehi

w15 1/15 30 ¶11

Anɛ Nyumu Kɛ Yo Ma Nyɛ Maa Suɔ A Sibi Daa Lo?

11 Ke e ngɛ o juɛmi mi kaa o maa sɛ gba si himi mi ɔ, mɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Shulam yoyo ɔ he? E sume Matsɛ Salomo. E wo yi ɔmɛ nɛ a ngɛ matsɛ we ɔ si ke: “Nyɛ ko bɔ mɔde kaa nyɛ ma tle suɔmi si ngɛ ye mi kɛ ya si benɛ suɔmi ɔ nitsɛ maa te si.” (Lahi A Mi La 2:7, NW; 3:5) Ke jã a, anɛ e da blɔ kaa nɔ ko ma ná suɔmi nɛ hii nyumu kɛ yo a kpɛti ɔ kɛ ha nɔ saisaa ko kɛkɛ lo? Dɛbi, nile ngɛ mi kaa o maa to o tsui si kɛ ya si benɛ o ma ná nɔ ko nɛ o ma nyɛ ma ná suɔmi nitsɛnitsɛ kɛ ha lɛ.

NOVEMBER 10-16

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI LAHI A MI LA 3-5

Se Nami Nɛ Ngɛ Subai Kpakpa He

w15 1/15 29 ¶8

Anɛ Nyumu Kɛ Yo Ma Nyɛ Maa Suɔ A Sibi Daa Lo?

8 To hyɛlɔ ɔ tsɔɔ kaa zangmayo ɔ he ngɛ fɛu, nɛ zangmayo ɔ hu tsɔɔ kaa to hyɛlɔ ɔ he ngɛ fɛu. Se tsa pi lɔ ɔ pɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, to hyɛlɔ bua jɔ mi mi jɔmi mi nɛ zangmayo ɔ jeɔ nɛ e kɛ nihi tuɔ munyu ɔ he. (Kane Lahi A Mi La 4:7, 11.) Enɛ ɔ he ɔ, e de yoyo ɔ ke: “Ye we ayɛflo nɛ i suɔ, ke a fiɔ o nya he ɔ, e ngɔɔ kaa hwo, o lilɛ ngɛ kaa nyɔ nyu kɛ hwo ha mi.” Yoyo ɔ nya mi munyu ngɔɔ ha to hyɛlɔ ɔ kaa nyɔ nyu kɛ hwo. Benɛ to hyɛlɔ ɔ de yoyo ɔ ke, “ye afɛu yo, o he ngɛ fɛu tsɔ; o he ngɛ fɛu kɛ pi si” ɔ, tsa pi e he nɛ ngɛ fɛu ɔ pɛ he munyu nɛ e ngɛ tue, mohu ɔ, e ngɛ su kpakpahi nɛ yoyo ɔ ngɛ ɔ hu a he munyu tue.

w00 11/1 11 ¶17

Mawu Susumi Ngɛ Je Mi Bami Nɛ He Tsɔ He Nɛ Wa Ma Ná

17 Nɔ etɛne nɛ e hɛɛ e we anɔkuale yemi ɔ mi ji Shulam yiheyo ɔ. E ji yiheyo nɛ e he ngɛ fɛu, nɛ to nɔ hyɛlɔ ɔ kɛ Israel matsɛ Salomo nɛ e ngɛ ní wawɛɛ ɔ tsuo ná e he bua jɔmi. Ngɛ ní kpakpahi nɛ a de kɛ kɔ Shulam yiheyo ɔ he ngɛ Lahi A Mi La womi ɔ mi ɔ, a tu bɔ nɛ e ya nɔ nɛ e ba e je mi saminya ha a he munyu, nɛ lɔ ɔ ha nɛ nihi nɛ a bɔle lɛ ɔ buɔ lɛ. E ngɛ mi kaa e kua Salomo mohu lɛɛ, se Mawu mumi ɔ ha nɛ Salomo ngma e he sane. To nɔ hyɛlɔ ɔ nɛ́ e suɔ lɛ ɔ hu je bumi kpo kɛ tsɔɔ lɛ ngɛ e je mi bami nɛ he tsɔ ɔ he. Be ko mi ɔ, to hyɛlɔ ɔ de ngɛ Shulam yiheyo ɔ he kaa e ngɛ kaa “abɔɔ nɛ a ngmɛ nya.” (Lahi A Mi La 4:12) Ngɛ blema Israel ɔ, a naa ngmɔ ní tsɔwi slɔɔtohi fuu, mɔmɔhi nɛ a he via, kɛ tso nguahi ngɛ abɔɔhi nɛ a pee mɛ saminyayoo ɔ mi. A ngɔɔ tsohi loo gbogbo kɛ poɔ piɛ kɛ woɔ abɔɔ nɛ ɔ he, nɛ o be nyɛe maa gu he ko he ko kɛ sɛ mi kaa ja agbo nɛ a ngmɛ nya a mi pɛ. (Yesaya 5:5) To hyɛlɔ ɔ na Shulam yiheyo ɔ je mi bami nɛ he tsɔ kɛ e suɔmi ɔ kaa abɔɔ nɛ ngɛ fɛu nitsɛnitsɛ kaa kikɛ. E je mi bami he tsɔ ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ ko mi. Nɔ nɛ e kɛ maa sɛ gba si himi mi hwɔɔ se ɔ pɛ ji nɔ nɛ e ma je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ.

g04 12/22 9 ¶2-5

He Fɛu Nɛ E He Hia Pe Kulaa

Anɛ ke nɔ ko ngɛ su kpakpa a, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ nihi a bua nɛ jɔ e he lo? Benɛ Georgina sɛ gba si himi mi nɛ́ e piɛ bɔɔ nɛ e ma ná jeha nyɔngma a, e de ke: “Ngɛ jehahi tsuo nɛ i kɛ sɛ gba si himi mi ɔ, nɔ́ nɛ ha nɛ i hɛ kɛ su ye huno ɔ he ji, akɛnɛ e yeɔ mi anɔkuale nɛ e laa we mi nɔ́ ko nɔ́ ko nɔ ɔ he je. Nɔ́ nɛ e he hia lɛ pe kulaa ngɛ e si himi mi ji kaa, e maa pee nɔ́ nɛ sa Mawu hɛ mi. Enɛ ɔ ha nɛ e nuɔ nɔ́ sisi nɛ e jeɔ suɔmi kpo. Ke e maa mwɔ yi mi kpɔhi ɔ, e biɔ ye juɛmi ngɛ he nɛ lɔ ɔ haa nɛ i nuɔ he kaa e buɔ mi. I le kaa e suɔ mi niinɛ.”

Daniel, nɛ e sɛ gba si himi mi ngɛ jeha 1987 ɔ de ke: “Ye yo ɔ he peeɔ mi fɛu. Pi bɔ nɛ e ngɛ ha ngɛ kpo nɔ blɔ ɔ pɛ nɛ ha nɛ ye bua jɔ e he, mohu ɔ, su kpakpahi nɛ e ngɛ ɔ lɛ ha nɛ i suɔ lɛ wawɛɛ ɔ nɛ. E susuɔ ni kpahi a he be fɛɛ be, nɛ e suɔ kaa e maa pee níhi nɛ ma ha nɛ a bua nɛ jɔ. E ngɛ Kristofohi a su kpakpahi. Enɛ ɔ haa nɛ ye bua jɔɔ kaa ma hi e kasa nya be fɛɛ be.”

Ngɛ je nɛ nihi ngɔɔ a juɛmi kɛ maa kpo nɔ níhi a nɔ nɛ ɔ mi ɔ, e sa nɛ waa bɔ mɔde kaa wa maa hyɛ ní kɛ ya tsitsaa. E sa nɛ waa le kaa e be gbɔjɔɔ kaa nɔ ko ma ha nɛ e he nɛ pee fɛu ngɛ kpo nɔ blɔ, aloo eko po ɔ, ke nɔ ɔ pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ma nyɛ po, e be nyɛe ma tsake bɔ nɛ e nɔmlɔ tso ɔ ngɛ ha a konɛ e he nɛ pee fɛu, nɛ se nami tsɔ ko be he. Se ke e ba lɛ ngɛ su kpakpahi nɛ haa nɛ nɔ ko he peeɔ fɛu nitsɛnitsɛ ɔ blɔ fa mi ɔ lɛɛ, wa ma nyɛ ma ná. Baiblo ɔ de ke: “He fɛu ma nyɛ maa sisi nɔ, nɛ he fɛu ma nyɛ maa ta, se yo nɛ yeɔ Yehowa gbeye ɔ, a ma je e yi.” Se e bɔ kɔkɔ ke: “Kaa bɔ nɛ sika tsu ga ngɛ ngɛ kpotoo gugwɔ mi ɔ, jã nɛ yo nɛ e he ngɛ fɛu se e kɛ juɛmi tsu we ní ɔ hu ngɛ.”​—Abɛ 11:22; 31:30.

Mawu Munyu ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa naa “tsui mi nɔmlɔ nɛ a nɛ ɔ, ngɛ mumi nɛ ngɛ kpoo nɛ e he jɔ ɔ he dlami nɛ puɛ we ɔ mi, lɔ ɔ nɛ e he jua wa wawɛɛ ngɛ Mawu hɛ mi.” (1 Petro 3:4) E ji anɔkuale kaa, su kpakpahi nɛ haa nɛ nɔ ko he peeɔ fɛu nitsɛnitsɛ ɔ he ngɛ se nami wawɛɛ pe kpo nɔ blɔ he fɛu. Nɛ nɔ fɛɛ nɔ ma nyɛ ma je subai kpakpa nɛ ɔ kpo.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w06 11/15 18 ¶4

Otihi Nɛ Ngɛ Lahi A Mi La Womi ɔ Mi

2:7; 3:5​—Mɛni he je nɛ Shulam yiheyo ɔ ha nɛ Yerusalem biyi ɔmɛ ‘ngɔ nga mi odabɔhi kɛ afugbɛhi kɛ kã kita a’? A le nga mi odabɔhi kɛ afugbɛhi kaa a he ngɛ bua jɔmi nɛ a he ngɛ fɛu. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, Shulam yiheyo ɔ ngɛ Yerusalem biyi ɔmɛ dee ke á ngɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ngɛ fɛu loo e he ngɛ bua jɔmi ɔ kɛ kã lɛ kita kaa a be suɔmi si tlee ngɛ e mi.

NOVEMBER 17-23

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI LAHI A MI LA 6-8

Pee O He Gbogbo, Se Pi Sinya

it “Lahi A Mi La Womi ɔ” ¶11

Lahi A Mi La Womi ɔ

Pee se ɔ, Salomo ha nɛ Shulam yiheyo ɔ kpale kɛ ho e we mi ya. Benɛ e nyɛminyumu ɔmɛ na lɛ nɛ e ma a, a bi si ke: “Mɛnɔ lɛ je nga a nɔ kɛ ngɛ kuɔe kɛ ma nɛ́ e kpla e suɔlɔ ɔ he nɛ ɔ?” (Lah 8:5a) Shulam yiheyo ɔ nyɛminyumu ɔmɛ yɔse we kaa a nyɛmiyo ɔ ná nɔ ko he suɔmi. Jeha komɛ nɛ be ɔ, e nyɛminyumu ɔmɛ a kpɛti nɔ kake de kɛ kɔ e he ke: “Wa ngɛ nyɛmiyo wayoo ko nɛ́ e tui nyɔ lolo. Mɛni wa maa pee kɛ ha wa nyɛmiyo ɔ ngɛ ligbi nɛ a ma ba bi e si ɔ nɔ?” (8:8) E nyɛminyumu kpa hu ha heto ke: “Ke gbogbo ji lɛ ɔ, waa kɛ sika hiɔ maa fia nɔ́ kɛ ma e nɔ, se ke sinya ji lɛ ɔ, waa kɛ seda tso maa la e se.” (8:9) Se, akɛnɛ Shulam yiheyo ɔ kplɛɛ we nɛ nɔ kpa ko ní peepee nɛ ha nɛ e ná suɔmi kɛ ha lɛ, se mohu e bua jɔ e wai ngmɔ ɔ he nɛ́ e ya nɔ nɛ e ye e suɔlɔ ɔ anɔkuale he je ɔ (8:6, 7, 11, 12), e nyɛ nɛ e de kɛ nɔ mi mami kaa: “Gbogbo ji mi, nɛ ye nyɔ ɔmɛ ngɛ kaa mɔhi. Lɔ ɔ he ɔ, ngɛ ye suɔlɔ ɔ hɛ mi ɔ, i ngɛ kaa nɔ ko nɛ e tue mi jɔ lɛ.”​—8:10.

yp 188 ¶2

Anɛ E Sa Kaa Nɔ Ko Kɛ E He Nɛ Wo Bɔmi Nami Mi Loko E Sɛ Gba Si Himi Mi Lo?

Ke nɔ ko ha nɛ e je mi bami he tsɔ ɔ, e yeɔ bua lɛ nɛ e yuɔ e he ngɛ nyagbahi a he, se pi lɔ ɔ pɛ ji se nami nɛ jeɔ mi kɛ baa. E yeɔ bua lɛ ngɛ ní kpahi fuu hu a mi. Baiblo ɔ tu yiheyo ko nɛ e ya nɔ nɛ e ha nɛ e je mi bami he tsɔ ngɛ suɔmi nɛ mi wa nɛ e ná kɛ ha niheyo ko tsuo se ɔ he munyu. Enɛ ɔ ha nɛ e kɛ nɔ mi mami de ke: “Gbogbo ji mi, nɛ ye nyɔ ɔmɛ ngɛ kaa mɔhi.” Pi ‘sinya’ nɛ ‘e blimi yi’ ji lɛ nɛ ke e kɛ nɔ nyɛmi kpe ɔ, e kɛ e he maa wo je mi bami yaya mi. Ke e ba lɛ ngɛ je mi bami blɔ fa mi ɔ, lɛɛ Shulam yiheyo ɔ daa si kaa mɔ nɛ a fia gbogbo nɛ e ya hiɔwe kɛ wo he nɛ nɔ ko be nyɛe maa sɛ mi! E da blɔ kaa a ma tsɛ lɛ ke “nɔ nɛ he tsɔ nɛ se ko be e he,” nɛ e nyɛ nɛ e de kɛ kɔ nɔ nɛ e kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ hu he ke, “ngɛ ye suɔlɔ ɔ hɛ mi ɔ, i ngɛ kaa nɔ ko nɛ e tue mi jɔ lɛ.” Tue mi jɔmi nɛ e ngɛ ɔ ma ha nɛ bua jɔmi maa hi mɛ ni enyɔ ɔmɛ a kpɛti.​—Lahi A Mi La 6:9, 10; 8:9, 10.

yp2 33

Shulam Yiheyo ɔ Pee Nɔ Hyɛmi Nɔ́ Kpakpa Kɛ Ha Wɔ

Shulam yiheyo ɔ le kaa e sa nɛ e ha nɛ e hɛ nɛ kã si saminya ke e ba lɛ ngɛ suɔmi nɛ e hiɔ nyumu kɛ yo a kpɛti ɔ blɔ fa mi. E de e huɛ ɔmɛ ke “nyɛ kã mi kita,” kaa nyɛ be mɔde bɔe “kaa nyɛ ma tle suɔmi si ngɛ ye mi aloo nyɛ maa tsɛ̃ɛ lɛ kɛ ya si be nɛ lɛ nitsɛ e maa te si.” Shulam yiheyo ɔ le kaa he numi ma nyɛ ma ná e susumi nɔ he wami. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e yɔse kaa ni kpahi ma nyɛ maa nyɛ e nɔ kaa e kplɛɛ mɔde nɛ nɔ ko maa bɔ kaa e ná suɔmi kɛ ha lɛ ɔ nɔ be mi nɛ e sɛ nɛ e kɛ jamɛ a nɔ ɔ nɛ hi si. Lɛ nitsɛ e he numi po ma nyɛ ma ha nɛ e mwɔ yi mi kpɔ nɛ dɛ. Enɛ ɔ he je ɔ, Shulam yiheyo ɔ ya nɔ nɛ e pee e he “gbogbo.”​—Lahi A Mi La 8:4, 10.

Anɛ bɔ nɛ o naa suɔmi ha a ngɛ kaa bɔ nɛ Shulam yiheyo ɔ nɛ e hɛ kã si ɔ naa lɛ ɔ lo? Anɛ o ma nyɛ maa bu o juɛmi ɔ hu tue se pi o tsui ɔ pɛ lo? (Abɛ 2:10, 11) Be komɛ ɔ, o pee we klaalo kaa o kɛ nɔ ko maa nyɛɛ kɛ ha gba si himi mi sɛmi, se ni kpahi ma nyɛ maa nyɛ o nɔ. Ke o hyɛ we nɛ hi ɔ, mo nitsɛ o kɛ oya yemi ma nyɛ maa pee nɔ́ ko kaa jã. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o na niheyo ko kɛ yiheyo ko nɛ a pɛtɛ a nine he kɛ ngɛ nyɛɛe ɔ, anɛ o nuɔ he kaa o ná nɛ mo hu o kɛ nɔ ko ngɛ nyɛɛe lo? Anɛ o maa kplɛɛ kaa o kɛ nɔ ko nɛ o kɛ lɛ be hemi kɛ yemi kake mi ɔ ma bɔni kpo jemi lo? Ke e ba lɛ ngɛ suɔmi nɛ hiɔ yo kɛ nyumu a kpɛti ɔ blɔ fa mi ɔ, wa ma nyɛ de kaa Shulam yiheyo ɔ hɛ kã si wawɛɛ. Mo hu o ma nyɛ maa pee jã!

Ngmami ɔ Mi Junehi

w15 1/15 28 ¶3

Anɛ Nyumu Kɛ Yo Ma Nyɛ Maa Suɔ A Sibi Daa Lo?

3 Kane Lahi A Mi La 8:6. Baiblo sisi tsɔɔmi komɛ kɛ munyu nɛ ji “Yah la lilɛ” tsu ní. Mɛni he je? Ejakaa suɔmi ngɛ he wami wawɛɛ nitsɛ, nɛ Yehowa su nɛ pe kulaa ji suɔmi. Yehowa bɔ wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa kase lɛ nɛ wɔ hu wa je suɔmi kpo kɛ ha nihi. (1 Mose 1:26, 27) Benɛ Yehowa bɔ Adam ɔ, e ha lɛ yo ko nɛ e he ngɛ fɛu saminya. Benɛ Adam na Hawa pɛ ɔ, e bua jɔ hluu nɛ e li bɔ nɛ e maa pee e he ha, kɛkɛ nɛ e po asilɛ. Hawa hu suɔ e huno ɔ saminya. E be nyakpɛ, ejakaa Adam mi nɛ Yehowa je lɛ kɛ je. (1 Mose 2:21-23) Kɛ je sisije tɔɔ nɛ Yehowa bɔ nyumu kɛ yo kaa a nyɛ nɛ a ná suɔmi nitsɛnitsɛ kɛ ha a sibi daa.

NOVEMBER 24-30

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 1-2

Hɛ Kɛ Nɔ Fɔmi Nɛ Ngɛ Kɛ Ha Nihi Nɛ “Tɔmi Ngɛ Mɛ Gbee ɔ”

ip-1 14 ¶8

Tsɛ Ko Kɛ E Binyumuhi Atuã Tsɔli

8 Benɛ Yesaya ngɛ sɛ gbi nɛ e kɛ ya ha Yudabi ɔmɛ ɔ nɔ tsae ɔ, e ngɔ munyuhi nɛ a nya wa kɛ tsu ní. E de ke: “Musu tloo je ma nɛ peeɔ yayami ɔ, nihi nɛ tɔmi ngɛ mɛ gbee ɔ, yiwutsotsɛmɛ a ninahi, bimɛ nɛ a puɛ! A kua Yehowa; a bui Israel Nɔ Klɔuklɔu ɔ; a plɛ a se wo lɛ.” (Yesaya 1:4) Ke nɔ ko peeɔ ní yayami ɔ, e maa su he ko nɛ e maa pee kaa tlomi nɛ e ngɛ lɛ gbee. Ngɛ Abraham be ɔ mi ɔ, Yehowa kale yayami nɛ Sodom kɛ Gomora pee ɔ kaa e ngɛ “hɛdɔ wawɛɛ nitsɛ” loo e jiɔ wawɛɛ. (1 Mose 18:20) Nɔ́ ko kaa jã ya nɔ ngɛ Yudabi ɔmɛ a blɔ fa mi, nɛ lɔ ɔ he nɛ Yesaya de kɛ kɔ a he kaa a “tɔmi ngɛ mɛ gbee” ɔ nɛ. Jehanɛ se hu ɔ, e tsɛ mɛ ke “yiwutsotsɛmɛ a ninahi, bimɛ nɛ a puɛ.” E ji anɔkuale kaa Yudabi ɔmɛ ji bimɛ nɛ a tue wa niinɛ. A “plɛ a se,” aloo kaa bɔ nɛ New Revised Standard Version ɔ tsɔɔ ɔ, a “je a he kulaa” kɛ je a Tsɛ ɔ he.

ip-1 28-29 ¶15-17

“Nyɛ Ha Nɛ Wa Dla Wa Kpɛti”

15 Amlɔ nɛ ɔ, Yehowa kɛ mi mi sami kɛ mi mi jɔmi tu munyu. “‘Yehowa ke: Amlɔ nɛ ɔ, nyɛɛ ba, nyɛ ha nɛ wa dla wa kpɛti. E ngɛ mi kaa nyɛ yayami ɔmɛ tsuɔ tsutsuutsu mohu lɛɛ, se ma ha nɛ a hiɛ futaa kaa snoo; e ngɛ mi kaa a tsuɔ kaa kɔjai mohu lɛɛ, se a maa pee kaa jijɔ he bwɔmi.’” (Yesaya 1:18) Behi fuu ɔ, bɔ nɛ nihi nuɔ nine fɔmi munyu nɛ Yehowa tu kɛ je kuku nɛ ɔ sisi ɔ sisi ha a dɛ kulaa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, The New English Bible ɔ de ke, “Nyɛ ha nɛ wa susu sane ɔ he”​—kaa nɔ́ nɛ pe e sa nɛ Yehowa kɛ Israel ma a nɛ a wo si kaa a maa ngmɛɛ sane ɔ he konɛ kake peemi nɛ ba. Se pi jã kulaa ji sane ɔ! Yehowa pee we nɔ́ ko nɛ dɛ kɔkɔɔkɔ nɛ́ e sa kaa a pia lɛ ngɛ bɔ nɛ e kɛ e we bi nɛ a ji atuã tsɔli kɛ osatotsɛmɛ ye ha a tsuo mi. (5 Mose 32:4, 5) Nɔ́ nɛ ngmami ɔ de ɔ kɔ we nihi enyɔ nɛ a hɛɛ blɔ nya kake nɛ́ e ma bi nɛ nɔ fɛɛ nɔ ba tsɔɔ e juɛmi ngɛ sane ko he ɔ he, se mohu e ji kpe nɛ Yehowa tsɛ konɛ a kɛ dami sane yemi nɛ tsu níhi a he ní. E ngɛ kaa nɔ́ nɛ Yehowa ngɔ Israelbi ɔmɛ kɛ ya kojomi he konɛ e ya ma sane ɔ nya si.

16 Enɛ ɔ ma nyɛ maa pee susumi ko nɛ woɔ nɔ he gbeye, se Yehowa ji Kojolɔ nɛ e mi mi jɔ nɛ e mi mi sãa lɛ pe kulaa. Nyɛmi nɛ e ngɛ nɛ e kɛ tɔmi keɔ ɔ ji nɔ́ ko nɛ se be. (La 86:5) Lɛ pɛ lɛ e ma nyɛ ma je Israelbi ɔmɛ a yayami nɛ e “tsuɔ tsutsuutsu” ɔ, nɛ́ e tsu a he nɛ e ha nɛ a “hiɛ futaa kaa snoo.” Adesa mɔde bɔmi ko, aloo blɔ nɔ nɛ a guɔ kɛ tsuɔ níhi a he ní, aloo afɔle sami, aloo sɔlemi ko be nyɛe ma je yayami nɛ e ji mu ɔ kɛ je. Tɔmi nɛ Yehowa kɛ keɔ ɔ pɛ lɛ ma nyɛ ma je yayami kɛ je. Mawu daa hlami níhi nɛ e to ɔ nɔ nɛ e kɛ tɔmi keɔ, hlami ní nɛ ɔmɛ eko ji, he piami nitsɛnitsɛ nɛ je tsui mi.

17 Bɔ nɛ anɔkuale sane nɛ ɔ he hia ha he je ɔ, Yehowa kɛ tsu ní ngɛ blɔ kpa nɔ ngɛ asilɛ munyu mi​—nɛ lɔ ɔ ji yayamihi nɛ a ngɛ kaa “kɔjai” ɔ ma ba pee kaa jijɔ he bwɔmi ehe, nɛ́ a wui lɛ tsopa, nɛ́ e hiɛ futaa. E ji anɔkuale kaa Yehowa suɔ nɛ waa le kaa lɛ ji Nɔ Nɛ E Kɛ Yayami Keɔ. Ke hɛdɔ ngɛ yayami ɔ he kaa mɛni po ɔ, be abɔ nɛ e na kaa wa pia wa he kɛ je wa tsui mi ɔ, e kɛ maa ke wɔ. Nihi nɛ e he wa ha mɛ kaa a ma he ye kaa Yehowa kɛ a tɔmi maa ke mɛ ɔ, ma ná Manase nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ nɛ a ma susu he ɔ he se. E pee yayami nguahi​—jehahi babauu. Se e pia e he nɛ a ngɔ e he tɔmi kɛ ke lɛ. (2 Kronika 33:9-16) Yehowa suɔ nɛ wɔ tsuo, nɛ́ nihi nɛ a tɔ̃ tɔmihi nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ hu piɛɛ he ɔ nɛ a kai kaa loloolo ɔ, he blɔ ngɛ kaa waa kɛ lɛ ma “dla wa kpɛti.”

Ngmami ɔ Mi Junehi

ip-1 39 ¶9

A Wo Yehowa We ɔ Nɔ

9 Mwɔnɛ ɔ, Mawu we bi bua we a he nya ngɛ yoku nitsɛnitsɛ nɛ a ngɔ tɛ kɛ pee sɔlemi we ngɛ nɔ ɔ nɔ hu. Roma tabuli ɔmɛ kpata Yehowa sɔlemi we nɛ ngɛ Yerusalem ɔ hɛ mi ngɛ jeha 70 Kristo fɔmi se ɔ mi. Jehanɛ hu ɔ, bɔfo Paulo ha nɛ e pee heii kaa, sɔlemi we ɔ nɛ ngɛ Yerusalem ɔ kɛ bo tsu ɔ nɛ ngɛ loko sɔlemi we ɔ ba a tsuo ji okadi peemi nɔ́. A daa si kɛ ha mumi mi nɔ́ ngua ko nɛ ji “bo tsu nitsɛnitsɛ ɔ nɛ Yehowa ma se pi adesa nɛ e ma a.” (Hebri Bi 8:2) Mumi mi bo tsu nɛ ɔ ji blɔ nya tomi nɛ ngɛ nɛ haa nɛ wa jaa Yehowa kɛ gu Yesu Kristo kpɔmi afɔle sami ɔ nɔ. (Hebri Bi 9:2-10, 23) Ngɛ enɛ ɔ nya a, “Yehowa we ɔ yoku ɔ” nɛ a tu he munyu ngɛ Yesaya 2:2 ɔ daa si kɛ ha anɔkuale jami nɛ a wo nɔ ngɛ wa be nɛ ɔ mi ɔ. Anɔkuale jali bua we a he nya ngɛ he kake ko pɛ hu; mohu ɔ, a peeɔ kake kɛ jaa Yehowa.

DECEMBER 1-7

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 3-5

Yehowa Hyɛɛ Blɔ Kaa E We Bi Nɛ A Je Bumi Kpo Kɛ Tsɔɔ Lɛ

ip-1 73-74 ¶3-5

Musu Tloo Wai Ngmɔ Nɛ Wui Yiblii Kpakpa a!

3 Ngɛ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ nɛ Yesaya kɛ tsu ní ɔ mi ɔ, ke e la e mi munyu ɔmɛ nitsɛnitsɛ kɛ tsɔɔ e tue buli ɔmɛ jio, pi nɛ e la nitsɛnitsɛ jio, e ngɛ heii kaa nɔ́ nɛ e de ɔ gbla a juɛmi kɛ ba nɔ́ ko nɔ. E ma nyɛ maa ba lɛ kaa a kpɛti nihi fuu le bɔ nɛ wai ngmɔ peemi ngɛ ha, nɛ bɔ nɛ Yesaya kale lɛ ha a ngɛ heii, nɛ jã nɛ níhi yaa nɔ. Kaa bɔ nɛ wai ngmɔ huli peeɔ mwɔnɛ ɔ, pi wai yiblii nɛ a duɔ, se mohu wai “tso kpakpa,” loo tso nitsɛ​—nɛ ji e kɔni ɔ eko nɛ a po nɛ a du loo nɔ́ nɛ e tsɛ̃ kɛ je wai tso kpa he. E ngɛ heii kaa, a duɔ wai tso nɛ ɔ ngɛ ‘kpongu ko nɛ baa ní saminya a he,’ he nɛ wai tso ɔ maa wa saminya ngɛ.

4 E biɔ ní tsumi wawɛɛ loko nɔ ko ma nyɛ maa pee wai ngmɔ. Yesaya kale nɔ́ nɛ ngmɔ hulɔ ɔ peeɔ ɔ kaa ‘e tsuaa ngmɔ ɔ mi nɛ e jeɔ tɛhi nɛ ngɛ mi ɔ’​—enɛ ɔ ji ní tsumi nɛ he wa, nɛ́ pɔtɔtɔɛ ngɛ mi! E ma nyɛ maa ba lɛ kaa e kɛ tɛ agboagbo ɔmɛ ‘maa mɔ.’ Blema a, mɔhi kaa jã a ji hehi nɛ buli hiɔ kɛ buɔ a ngmɔ níhi a he kɛ jeɔ juli kɛ lohwehi a dɛ mi. Jehanɛ se hu ɔ, wai ngmɔ hulɔ ɔ fiaa tɛ gbogbo kɛ woɔ kponguhi nɛ e du wai tso ɔmɛ ngɛ nɔ ɔ a nya amɛ a he. (Yesaya 5:5) Behi fuu ɔ, a peeɔ jã konɛ ke hiɔmi nɛ ɔ, e ko fɔ zu ɔ ngɛ wai tso ɔmɛ a sisi.

5 Akɛnɛ wai ngmɔtsɛ ɔ tsu ní wawɛɛ kɛ po e wai ngmɔ ɔ he piɛ he je ɔ, e sa saminya kaa e maa hyɛ blɔ kaa wai ɔ maa wo yiblii kpakpa. E kpɛ́ wai ngami muɔ ngɛ mi, ejakaa e ngɛ blɔ hyɛe kaa wai ɔ maa wo yiblii. Se anɛ bɔ nɛ e ngɛ blɔ hyɛe ha kaa e wai ɔ maa wo yiblii kpakpa konɛ e kpa ní ɔ ba mi jã niinɛ lo? Dɛbi, wai yiblii yaya mohu lɛ e wo.

ip-1 76 ¶8-9

Musu Tloo Wai Ngmɔ Nɛ Wui Yiblii Kpakpa a!

8 Yesaya tsɛ Yehowa nɛ ji wai ngmɔtsɛ ɔ ke, “nɔ nɛ i suɔ.” (Yesaya 5:1) Akɛnɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ Yesaya kɛ Mawu a kpɛti he je nɛ e nyɛ tsɛ lɛ jã a nɛ. (Kɛ to Hiob 29:4; La 25:14 ɔ he.) Se suɔmi nɛ gbalɔ ɔ ngɛ ha Mawu ɔ sui he ko kulaa ke a kɛ to suɔmi nɛ Mawu je kpo kɛ tsɔɔ e “wai ngmɔ” ɔ he​—nɛ́ ji ma nɛ lɛ nitsɛ ‘e to mɛ si ɔ.’​—Kɛ to 2 Mose 15:17; La 80:8, 9 ɔ he.

9 Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, Yehowa “du” e ma a loo e “to mɛ si” ngɛ Kanaan zugba a nɔ, nɛ e ha mɛ mlaahi kɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ́ ngɛ kaa gbogbo nɛ maa po a he piɛ konɛ a kɛ a he ko ya wo ma kpahi nɛ bɔle mɛ ɔ a ní peepee yayami ɔmɛ a mi. (2 Mose 19:5, 6; La 147:19, 20; Efeso Bi 2:14) Ngɛ lɔ ɔ se ɔ, Yehowa ha mɛ kojoli, osɔfohi, kɛ gbali konɛ a tsɔɔ mɛ ní. (2 Matsɛmɛ 17:13; Malaki 2:7; Ní Tsumi 13:20) Benɛ mahi nɛ a ngɛ tabuli babauu nɛ a yi mi wa a ngɛ Israelbi ɔmɛ a he gbeye woe ɔ, Yehowa kpɔ̃ mɛ kɛ je a dɛ mi. (Hebri Bi 11:32, 33) Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa bi ke: “Mɛni ekohu nɛ jinɛ i ko pee kɛ ha ye wai ngmɔ ɔ nɛ́ i pee we lolo?”

w06 6/15 18 ¶1

“Hyɛ Wai Tso Nɛ ɔ Nɔ”!

Yesaya ngɔ “Israel we ɔ” kɛ to wai ngmɔ nɛ bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ e wo “wai yiblii yaya” loo yiblii sasɛ nɛ e he fu ɔ he. (Yesaya 5:2, 7) Wai yiblii yaya klee we kulaa kaa bɔ nɛ wai yiblii kpakpa kleɔ ɔ, nɛ lɔ ɔ ji kaa wu ɔ sɔuu nɛ o maa na ngɛ wai yiblii yaya a mi. A kɛ wai yiblii yaya be nyɛe maa pee wai, nɛ a be nyɛe maa ye hulɔ ejakaa se nami be he​—nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ nɛ a kɛ kale ma nɛ a ji hemi kɛ yemi kuali nɛ́ yiblii nɛ a woɔ ɔ ji kaa a ma tɔ̃ mlaa nɔ mohu pe nɛ a maa pee nɔ́ nɛ da a sa saminya. Pi wai Ngmɔ Hulɔ ɔ nɛ ha nɛ wai tso ɔ wo yiblii nɛ se nami be he ɔ. Yehowa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ma nyɛ konɛ e kɛ ha nɛ ma a nɛ wo yiblii kpakpa. Enɛ ɔ he ɔ, e bi ke: “Mɛni ekohu nɛ jinɛ i ko pee kɛ ha ye wai ngmɔ ɔ nɛ́ i pee we lolo?”​—Yesaya 5:4.

w06 6/15 18 ¶2

“Hyɛ Wai Tso Nɛ ɔ Nɔ”!

Akɛnɛ wai tso nɛ a ngɔ kɛ to Israel ma a he ɔ wui yiblii kpakpa he je ɔ, Yehowa bɔ mɛ kɔkɔ kaa e maa ku gbogbo nɛ ji he piɛ pomi nɔ́ nɛ́ e ma kɛ bɔle e we bi ɔ. E be e we okadi peemi wai tso ɔ he suae nɛ e be ngmɔ ɔ mi hue hulɔ. Hiɔmi nɛ e nɛɛ, nɛ́ e haa nɛ ngmɔ ní baa a be nɛe, nɛ mio tsohi kɛ huhi fuu maa puɛ ngɛ wai ngmɔ ɔ mi.​—Yesaya 5:5, 6.

Ngmami ɔ Mi Junehi

ip-1 80 ¶18-19

Musu Tloo Wai Ngmɔ Nɛ Wui Yiblii Kpakpa a!

18 Zugbahi tsuo nɛ a ngɛ blema Israel ɔ ji Yehowa nɔ́. Yehowa ha nɛ weku fɛɛ ko ná e weto ní, nɛ a ma nyɛ ma hai loo a kɛ maa to awaba, se a be nyɛe maa jua nɛ́ e ba plɛ pee “nɔ kpa nɔ́ kulaa.” (3 Mose 25:23) Mlaa nɛ ɔ nɛ a wo ɔ ha we nɛ a zugba amɛ nɛ ba pee ni kpahi a weto ní. Jehanɛ hu ɔ, e po wekuhi a he piɛ kɛ je ohia ngmlikiti he. Se kɛ̃ ɔ, akɛnɛ Yudabi komɛ a hɛ tsuɔ he je ɔ, a gbo mlaahi nɛ Mawu wo kɛ kɔ weto ní he ɔ nɔ tue. Mika ngma ke: “A hɛ kɔɔ nihi a zugba, nɛ a kpɔ̃ɔ; a hɛ kɔɔ nihi a we, nɛ a ngɔɔ; a sisiɔ nyumu konɛ a kpɔ̃ e we ngɛ e dɛ nɛ́ a nine nɛ su e weto ní nɔ.” (Mika 2:2) Se Abɛ 20:21 ɔ bɔ kɔkɔ ke: “Gbosi ní nɛ a kɛ hɛ tsumi ná a, nyagbe ɔ, e be jɔɔmi pee.”

19 Yehowa wo si kaa níhi nɛ hɛ tsuli gu sisimi blɔ nɔ kɛ ná a, e ma kpɔ̃ lɛ tsuo ngɛ a dɛ. Wehi nɛ a kpɔ̃ ngɛ nihi a dɛ ɔ, “nɔ ko nɔ ko be a mi hie.” Nɔ́ bɔbɔyoo ko pɛ nɛ a ma ná kɛ je dengme nɛ a ma gbo kɛ tsu ní ngɛ zugba nɛ a kpɔ̃ ngɛ nihi a dɛ ɔ mi. Be, kɛ blɔ nɔ nɛ gbiɛmi nɛ ɔ ma plɛ kɛ ba mi ɔ lɛɛ a tsɔɔ we. Se kɛ̃ ɔ, e ma nyɛ maa ba lɛ kaa gbami nɛ ɔ fã ko kɔɔ si fɔfɔɛ mi nɛ a ma ya je ke Babilonbi ɔmɛ ba nuu mɛ nyɔguɛ ɔ he.​—Yesaya 27:10.

DECEMBER 8-14

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 6-8

“I Ngɛ Hiɛ ɔ! Moo Tsɔ Mi”

ip-1 93-94 ¶13-14

Yehowa Mawu Ngɛ E Sɔlemi We Klɔuklɔu ɔ Mi

13 Nyɛ ha nɛ waa piɛɛ Yesaya he kɛ nu munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ. “Kɛkɛ nɛ i nu Yehowa gbi nɛ ngɛ bie ke: ‘Mɛnɔ ma tsɔ, nɛ mɛnɔ maa ya ha wɔ?’ Nɛ i de ke: ‘I ngɛ hiɛ ɔ! Moo tsɔ mi.’” (Yesaya 6:8) E ngɛ heii kaa Yehowa bi sane ɔ konɛ Yesaya nɛ ha heto ejakaa gbalɔ kpa ko piɛɛ we e he ngɛ nina a mi. E ji anɔkuale kaa Yehowa ngɛ Yesaya nine fɔe konɛ e ba pee e tsɔlɔ. Se mɛni he je nɛ Yehowa bi ke, “Mɛnɔ maa ya ha wɔ?” ɔ. Benɛ Yehowa je e munyu ɔ sisi ɔ, e kɛ munyungu nɛ ji “ma” tsu ní, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e kɛ munyungu nɛ ji “wa” ba tsu ní, nɛ́ tsɔɔ kaa nɔ kpa piɛɛ Yehowa he. Mɛnɔ ji jamɛatsɛ ɔ? Lɛ ji e Bi kake too ɔ nɛ pee se ɔ, a ba le lɛ kaa Yesu Kristo ɔ nɛ. Bi nɛ ɔ nɔuu nɛ Mawu de lɛ ke, “Ha nɛ waa pee nɔmlɔ ngɛ wa subai nɔ” ɔ nɛ. (1 Mose 1:26; Abɛ 8:30, 31) E ji anɔkuale kaa Yehowa Bi kake too ɔ piɛɛ e he ngɛ hiɔwe.​—Yohane 1:14.

14 Yesaya gbla we e nane si kaa e maa kplɛɛ Yehowa nine fɔmi ɔ nɔ! Bɔ nɛ sɛ gbi ɔ ma ji ha fɛɛ ɔ, Yesaya kɛ oya yemi ha heto ke: “I ngɛ hiɛ ɔ! Moo tsɔ mi.” Nɛ e bi we si hu kaa mɛni e ma ná ke e kplɛɛ ní tsumi ɔ nɔ. He kɛ afɔle sami su nɛ e je kpo ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha Yehowa sɔmɔli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ nɛ́ a fã mɛ kaa ‘a fiɛɛ sane kpakpa a nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ ngɛ zugba a nɔ hehi tsuo nɛ nimli ngɛ ɔ.’ (Mateo 24:14) E ngɛ mi kaa nihi babauu bui sɛ gbi ɔ tue mohu lɛɛ, se a kɛ anɔkuale yemi tsuɔ ní tsumi nɛ a kɛ wo a dɛ kaa a “ye je ma amɛ tsuo odase” ɔ kɛ piɔ si kaa bɔ nɛ Yesaya pee ɔ. A tsuɔ ní tsumi ɔ kɛ nɔ mi mami kaa bɔ nɛ Yesaya pee ɔ, ejakaa a le kaa nɔ ko nɛ e nɔ kuɔ pe kulaa a lɛ e kɛ fami ɔ ha mɛ.

ip-1 95 ¶15-16

Yehowa Mawu Ngɛ E Sɔlemi We Klɔuklɔu ɔ Mi

15 Amlɔ nɛ ɔ, Yehowa ha nɛ Yesaya le nɔ́ nɛ e ma de ni ɔmɛ kɛ bɔ nɛ a maa pee a ní ha: “Yaa nɛ o ya de nimli nɛ ɔmɛ ke: ‘Nyɛ maa nu si abɔ, se nyɛ be sisi nue; nyɛ maa na si abɔ, se nyɛ be nile ko náe.’ Ha nɛ nimli nɛ ɔmɛ a tsui nɛ kplii, ha nɛ a tue mi nɛ ti, nɛ o ha a hɛngmɛ ɔmɛ nɛ ma, konɛ a ko hyɛ kɛ a hɛngmɛ, nɛ́ a kɛ a tue nɛ ko nu, konɛ a tsui nɛ ko nu sisi, nɛ́ a ko kpale a se nɛ a tsa mɛ.” (Yesaya 6:9, 10) Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ Yesaya kɛ Yudabi ɔmɛ nɛ tu munyu kpookpoo nɛ e kɛ hɛ si kami nɛ ko tsu ní konɛ lɔ ɔ nɛ fiee mɛ kɛ je Yehowa he lo? Dɛbi kulaa! Nimli nɛ ɔmɛ ji Yesaya nitsɛ nyɛmimɛ nɛ e nuɔ he kɛ haa mɛ. Se Yehowa munyu ɔ tsɔɔ bɔ nɛ ni ɔmɛ maa pee a ní ngɛ e sɛ gbi ɔ he ha ke Yesaya kɛ anɔkuale yemi tsu ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ po.

16 Nyagba a je Yudabi ɔmɛ a ngɔ. Yesaya kɛ mɛ maa tu munyu “si abɔ,” se a be sɛ gbi ɔ nɔ kplɛɛe loo kaa a maa bɔ mɔde kaa a maa nu sisi. Nihi babauu maa kplii a tsui nɛ a be tue bue, kaa nɔ́ nɛ pe a hɛngmɛ yu nɛ a tue hu nui nɔ́. Se ke Yesaya ya a ngɔ si abɔ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ “nimli nɛ ɔmɛ” nitsɛmɛ maa tsɔɔ kaa pe a sume nɛ a nu munyu ɔ sisi. A kɛ a ní peepee maa tsɔɔ kaa a sume nɛ a kɛ a tsui kɛ a juɛmi maa kplɛɛ Yesaya sɛ gbi​—nɛ ji sɛ gbi nɛ je Mawu ngɔ​—nɛ e kɛ ha mɛ ɔ nɔ. Jã pɛpɛɛpɛ nɛ e ji ngɛ nihi a blɔ fa mi mwɔnɛ ɔ! A ti nihi fuu kua kaa a maa bu sane kpakpa nɛ kɔɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɛ́ Yehowa Odasefo ɔmɛ ngɛ fiɛɛe ɔ tue.

ip-1 99 ¶23

Yehowa Mawu Ngɛ E Sɔlemi We Klɔuklɔu ɔ Mi

23 Yesaya munyu ɔ se nɛ Yesu tsɛ ɔ tsɔɔ kaa gbami nɛ Yesaya gba kɛ fɔ si ɔ ba mi ngɛ Yesu be ɔ mi. Ni ɔmɛ a ní peepee kɛ a su tsɔɔ kaa a kplii a tsui kaa bɔ nɛ Yudabi nɛ a hi si ngɛ Yesaya be ɔ mi ɔ pee ɔ pɛpɛɛpɛ. A pee a he kaa hɛ yuyuili kɛ tuekpokutsɛmɛ ngɛ e sɛ gbi ɔ he, nɛ nɔ́ nɛ je mi kɛ ba ji hɛ mi kpatami. (Mateo 23:35-38; 24:1, 2) Enɛ ɔ ya nɔ ngɛ jeha 70 Kristo fɔmi se ɔ mi benɛ Tatsɛ Nɔkɔtɔma Titus nyɛɛ Roma tabuli ɔmɛ a hɛ mi kɛ ya tua Yerusalem nɛ a kpata ma a kɛ sɔlemi we ɔ hɛ mi ɔ. Se ni komɛ lɛɛ a bu Yesu tue nɛ a ba pee e kaseli. Yesu de ngɛ nimli nɛ ɔmɛ a he ke a ngɛ “bua jɔmi.” (Mateo 13:16-23, 51) E de mɛ kaa ke a na nɛ ‘ta buli ba bɔle Yerusalem kɛ kpe ɔ, a bɔni fo tumi kɛ ya yoku ɔmɛ a nɔ.’ (Luka 21:20-22) Enɛ ɔ ha nɛ “ngmɛdu klɔuklɔu” ɔ nɛ́ a ná hemi kɛ yemi nɛ a ba pee mumi mi ma, nɛ ji “Mawu Israel” ɔ ná yi baami.​—Galatia Bi 6:16.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w06 12/1 9 ¶4

Otihi Nɛ Ngɛ Yesaya Womi ɔ Mi​—I

7:3, 4​—Mɛni he je nɛ Yehowa hla kaa e maa baa Matsɛ Ahaz yiwutsotsɛ ɔ yi ɔ? Siria matsɛ ɔ kɛ Israel matsɛ ɔ to ga kaa a ma kpa Yuda Matsɛ Ahaz tsɛ yemi, konɛ a wo nɔ kpa nɛ mɛ nitsɛmɛ a hla lɛ nɛ ji Tabeel binyumu ɔ matsɛ konɛ e ye nɔ ngɛ a sisi​—nyumu nɛ ɔ, pi David nina ji lɛ. Ga yayami nɛ a to nɛ ɔ ma puɛ Matsɛ Yemi ɔ he somi nɛ Yehowa kɛ David so ɔ. Yehowa baa Ahaz yi konɛ e kɛ po weku kpa nɛ “Ganɔ Nɛ E Yi Nɔ Jɔ” nɛ a wo e he si ɔ maa gu nɔ kɛ ba a he piɛ.​—Yesaya 9:6.

DECEMBER 15-21

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 9-10

Gbami Ko Nɛ Kɔɔ “La Ngua Ko” He

ip-1 125-126 ¶16-17

Si Nɛ A Wo Kɛ Kɔ Ganɔ Nɛ E Yi Nɔ Jɔ ɔ He

16 E ngɛ heii kaa, munyu nɛ Yesaya kɛ tsu ní ngɛ e gbami ɔ mi kaa “pee se ɔ,” ji be nɛ Kristo ɔ kɛ ba tsu e sɔmɔmi ní tsumi ɔ ngɛ zugba a nɔ ɔ nɛ. Benɛ Yesu ba zugba a nɔ ɔ, Galilea ji he nɛ e hi wawɛɛ. Galilea kpokpa a nɔ ji he nɛ e je e sɔmɔmi ní tsumi ɔ sisi ngɛ nɛ́ e fiɛɛ ke: “Hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ su si ta” a nɛ. (Mateo 4:17) Galilea ji he nɛ e tu e Yoku ɔ Nɔ Fiɛɛmi munyu ɔmɛ ngɛ, lejɛ ɔ nɛ e hla e bɔfo ɔmɛ ngɛ, lejɛ ɔ nɛ e pee e kekleekle nyakpɛ ní ɔ ngɛ, nɛ lejɛ ɔ ji he nɛ e je e he kpo ngɔ tsɔɔ e se nyɛɛli maa pee 500 ɔ ngɛ benɛ a tle lɛ si se ɔ. (Mateo 5:1–7:27; 28:16-20; Maako 3:13, 14; Yohane 2:8-11; 1 Korinto Bi 15:6) Kɛ gu blɔ nɛ ɔ nɔ ɔ, Yesu ha nɛ Yesaya gbami ɔ ba mi kɛ gu “Zebulun zugba a kɛ Naftali zugba a” nɛ e wo a hɛ mi nyami ɔ nɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu tsu we e sɔmɔmi ní tsumi ɔ ngɛ Galilea pɛ. Kɛ gu sane kpakpa a nɛ Yesu fiɛɛ kɛ kpa mahi tsuo a nɔ ɔ nɔ ɔ, e ha nɛ a wo Israel ma a kɛ Yuda ma a tsuo ‘hɛ mi nyami.’

17 Mɛni nɛ “la ngua ko” nɛ a na ngɛ Galilea nɛ Mateo tu he munyu ɔ tsɔɔ? Enɛ ɔ hu ji munyu nɛ e tsɛ se kɛ je Yesaya gbami ɔ mi. Yesaya ngma ke: “Nihi nɛ a ngɛ nyɛɛe ngɛ diblii mi ɔ na la ngua ko. Nɛ la kpɛ ha nihi nɛ a ngɛ diblii kpii zugba a nɔ ɔ.” (Yesaya 9:2) Benɛ e ke suu kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, lakpa jami ha we nɛ anɔkuale la a nɛ je kpo. Yuda jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ ba ha nɛ sane ɔ puɛ kulaa kɛ gu a jami mi kusumi ní peepeehi nɛ a ngmɛɛ we he ɔ nɔ, nɛ a kɛ “puɛ Mawu munyu ɔ.” (Mateo 15:6) Enɛ ɔ ha nɛ nihi nɛ a baa a he si ɔ na nɔ́ ngɛ a dɛ mi nɛ a hao ejakaa a nyɛɛ “blɔ tsɔɔli nɛ a hɛngmɛ yu” ɔ se. (Mateo 23:2-4, 16) Benɛ Yesu nɛ ji Mesia a ba a, nihi babauu nɛ a baa a he si ɔ a hɛngmɛ bli ngɛ nyakpɛ blɔ nɔ. (Yohane 1:9, 12) Ní tsumi nɛ Yesu ba tsu benɛ e ngɛ zugba a nɔ ɔ, kɛ jɔɔmihi nɛ e je e we afɔle sami ɔ mi kɛ ba a ji nɔ́ nɛ a tu he munyu ngɛ Yesaya gbami ɔ mi kaa “la ngua ko” ɔ nɛ.​—Yohane 8:12.

ip-1 126-128 ¶18-19

Si Nɛ A Wo Kɛ Kɔ Ganɔ Nɛ E Yi Nɔ Jɔ ɔ He

18 Nihi nɛ a kplɛɛ la ngua a nɔ ɔ ngɛ níhi fuu nɛ a maa da nɔ kɛ nya. Yesaya tsa e munyu ɔ nɔ ke: “O ha nɛ nihi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ hiɛ babauu; o ha nɛ e nyami ɔ kle. A nya ngɛ o hɛ mi kaa bɔ nɛ nihi nyaa ngɛ ní kpami be mi ɔ, kaa nihi nɛ a kɛ bua jɔmi ngɛ ta yibu ní gbae.” (Yesaya 9:3) Fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ Yesu kɛ e se nyɛɛli ɔmɛ tsu ɔ ha nɛ tsui kpakpatsɛmɛ ngɔ a he kɛ ha faa kaa a ma ja Yehowa ngɛ mumi kɛ anɔkuale mi. (Yohane 4:24) Loko jeha eywiɛ maa su ɔ, nihi babauu ba kplɛɛ Kristofohi a jami ɔ nɔ. Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, a baptisi nihi akpe etɛ ngɛ jeha 33 ngɛ Pentekoste ligbi ɔ nɔ. Be bɔɔ se ɔ, “nyumu ɔmɛ a yibɔ ba su maa pee 5,000.” (Ní Tsumi 2:41; 4:4) Benɛ kaseli ɔmɛ kɛ kã ha nɛ la a ngɛ kpɛe ɔ, “kaseli ɔmɛ a yibɔ ngɛ hɛ mi yae wawɛɛ nitsɛ ngɛ Yerusalem; nɛ osɔfohi babauu bɔni hemi kɛ yemi ɔ he pɛtɛmi.”​—Ní Tsumi 6:7.

19 Kaa bɔ nɛ nihi nyaa ngɛ ní kpami be mi loo kaa bɔ nɛ ke nihi ya ye kunimi ngua ngɛ ta mi nɛ a ngɛ ta yibu ní kpakpahi gbae nɛ a bua jɔɔ ɔ, jã nɔuu nɛ Yesu se nyɛɛli ɔmɛ bua jɔ nɛ a nya ngɛ hɛ mi yami nɛ ba a he. (Ní Tsumi 2:46, 47) Be komɛ a se ɔ, Yehowa ha nɛ la a kpɛ kɛ ha je ma amɛ. (Ní Tsumi 14:27) Nɛ nihi nɛ a je ma slɔɔtohi a mi ɔ nya ejakaa he blɔ bli kɛ ha mɛ kaa a ma nyɛ maa hɛ kɛ su Yehowa he.​—Ní Tsumi 13:48.

ip-1 128-129 ¶20-21

Si Nɛ A Wo Kɛ Kɔ Ganɔ Nɛ E Yi Nɔ Jɔ ɔ He

20 Munyuhi nɛ Yesaya tu kɛ nyɛɛ se ɔ ha nɛ wa na kaa níhi nɛ Mesia a ma tsu ɔ maa hi si kɛ ya daa. E de ke: “O ku kuɛpã tso nɛ a kɛ tlooɔ tlomi ɔ dukuduku, tso nɛ ngɛ a konɔ ɔ, nɔ nɛ nyɛɔ a nɔ nɛ́ a tsuɔ ní ɔ dɛma tso ɔ, kaa bɔ nɛ e ba ligbi nɛ a kpata Midian hɛ mi ɔ.” (Yesaya 9:4) Jeha lafa komɛ a se loko e su Yesaya be ɔ mi ɔ, Midianbi ɔmɛ kɛ Moabbi ɔmɛ pee kake nɛ a sisi Israelbi ɔmɛ nɛ a ha nɛ a ya pee yayami. (4 Mose 25:1-9, 14-18; 31:15, 16) Pee se ɔ, Midianbi ɔmɛ ya tua Israelbi ɔmɛ nɛ a ha ní ngɛ a kɔpe ɔmɛ kɛ a ngmɔ ɔmɛ a mi jeha kpaago sɔuu. (Manyadali 6:1-6) Se Yehowa ha nɛ e tsɔlɔ Gideon ye Midian tabuli ɔmɛ a nɔ kunimi. Kɛ je “ligbi nɛ a kpata Midian hɛ mi” se ɔ, odase ko be nɛ tsɔɔ kaa Yehowa we bi ɔmɛ kɛ haomi ko kpe ngɛ Midianbi ɔmɛ a dɛ mi hu. (Manyadali 6:7-16; 8:28) Hwɔɔ se ɔ, Yesu Kristo nɛ ji Gideon ngua a maa ngɔ hɛ mi kpatami kɛ ba he nyɛli nɛ a teɔ si kɛ woɔ Yehowa we bi mwɔnɛ ɔ a nɔ. (Kpo Jemi 17:14; 19:11-21) Kɛkɛ ɔ, “kaa bɔ nɛ e ba ligbi nɛ a kpata Midian hɛ mi ɔ,” kunimi yemi maa ba, pi ngɛ adesa he wami nya, mohu ɔ, ngɛ Yehowa he wami nya. (Manyadali 7:2-22) Mawu we bi kɛ haomi ko be kpee ngɛ si temi kɛ woli a dɛ mi hu!

21 Yehowa kɛ he wami nɛ e ngɛ ɔ tsu we ní kaa e kɛ ma ha nɛ ta hwumi hɛ mi nɛ ba nyami. Yesu nɛ a tle lɛ si ɔ ji Ganɔ Nɛ E Yi Nɔ Jɔ ɔ nɛ, nɛ e ma ha nɛ tue mi jɔmi maa hi si kɛ ya daa kɛ gu e he nyɛli a hɛ mi nɛ e ma kpata a nɔ. Yesaya tsɔɔ kaa níhi nɛ a kɛ hwuɔ ta a hɛ mi ma kpata kulaa kaa nɔ́ nɛ a kɛ la lɛ kpata a hɛ mi. E de ke: “Tokota fɛɛ tokota nɛ mimiɛɔ zugba ke e ngɛ si sie, kɛ tade fɛɛ tade nɛ pɔ tsɔtsɔɔtsɔ kɛ muɔ maa pee kaa lɛ ngɛ la mi.” (Yesaya 9:5) A be tabuli a tokotahi nɛ siɔ si wawɛɛ ke a ngɛ nyɛɛe kɛ yaa ta a he nue hu ke gblegbleegble. Nɛ a be tabuli katsɛmɛ a tade nɛ pɔ tsɔtsɔɔtsɔ kɛ muɔ ɔ nae hu. Nɔ ko nɔ ko be ta hwue hu!​—La 46:9.

Ngmami ɔ Mi Junehi

ip-1 130 ¶23-24

Si Nɛ A Wo Kɛ Kɔ Ganɔ Nɛ E Yi Nɔ Jɔ ɔ He

23 Ga wolɔ ji nɔ ko nɛ e kɛ slɔmi munyu loo ga womi haa nɔ. Benɛ Yesu Kristo ngɛ zugba a nɔ ɔ, e kɛ ga womi nɛ se be ha nihi. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “nimli asafo ɔ nya kpɛ a he ngɛ bɔ nɛ e plɛ kɛ tsɔɔ ní ha a he.” (Mateo 7:28) E ji Ga Wolɔ nɛ ngɛ nile nɛ́ e mi mi sãa lɛ, nɛ e le bɔ nɛ adesa si himi ngɛ ha a saminya. Pi hɛ mi kami ji blɔ titli nɔ nɛ e guɔ kɛ woɔ ga. Behi fuu ɔ, e ga womi ɔ ngɛ kaa ní tsɔɔmi, nɛ e jeɔ suɔmi mi kɛ peeɔ jã. Yesu ga womi ɔmɛ a se be, ejakaa nile ngɛ mi, a hi kɛ pi si, nɛ a kɛ hɛ ma nyɛ maa fɔ nɔ. Ke o kɛ tsu ní ɔ, o ma ná neneene wami.​—Yohane 6:68.

24 Pi juɛmi nɛ mi kuɔ nɛ Yesu ngɛ ɔ kɛkɛ nɛ ha nɛ e ga womi ɔmɛ hi kɛ pi si ɔ. Mohu ɔ, e de ke: “Nɔ́ nɛ i ngɛ nyɛ tsɔɔe ɔ, pi ye nɔ́, mohu ɔ, nɔ nɛ e tsɔ mi ɔ nɔ́.” (Yohane 7:16) Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Salomo blɔ fa mi ɔ, Yehowa Mawu ngɔ lɛ juɛmi nɛ Yesu ngɛ ɔ je. (1 Matsɛmɛ 3:7-14; Mateo 12:42) E sa nɛ Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ nɛ wo tsɔɔli kɛ ga woli nɛ a ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi ɔ he wami konɛ a ngɔ a ní tsɔɔmi ɔmɛ kɛ da Mawu Munyu ɔ nɔ.​—Abɛ 21:30.

DECEMBER 22-28

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 11-13

Mɛni Baiblo ɔ De Kɛ Kɔ Mesia a He?

ip-1 159 ¶4-5

Yi Wami Hemi Kɛ Bua Jɔmi Nɛ Wa Ma Ná Ngɛ Mesia a Nɔ Yemi ɔ Sisi

4 Jeha komɛ a se loko e maa su Yesaya be ɔ mi ɔ, ni kpahi nɛ mɛ hu a ngma Hebri Ngmami ɔ tu Mesia a nɛ ji Hɛ Mi Nyɛɛlɔ kpakpa, nɔ nɛ Yehowa maa tsɔ kɛ ya Israel ɔ bami ɔ he munyu. (1 Mose 49:10; 5 Mose 18:18; La 118:22, 26) Yehowa gu Yesaya nɔ kɛ ha nɛ e pee heii kaa: “Tso kɔni ko ma tsɛ̃ kɛ je Yese tso kpoku ɔ mi, nɛ tso nɛ tsɛ̃ kɛ je e sipoku ɔmɛ a mi ɔ maa wo yiblii.” (Yesaya 11:1; kɛ to La 132:11 ɔ he.) “Tso kɔni” kɛ “tso nɛ tsɛ̃” nɛ a kɛ tsu ní ɔ tsuo tsɔɔ kaa Mesia a maa pee Yese nina kɛ gu e binyumu David, nɛ́ a pɔ lɛ nu kaa Israel matsɛ ɔ nɔ. (1 Samuel 16:13; Yeremia 23:5; Kpo Jemi 22:16) Ke Mesia a nitsɛ ba a, tso nɛ ɔ nɛ ma “tsɛ̃” kɛ je David we ɔ mi ɔ maa wo yiblii kpakpa.

5 Yesu ji Mesia a nɛ a wo e he si ɔ nɛ. Sane kpakpa ngmalɔ Mateo tu munyu nɛ ngɛ Yesaya 11:1 ɔ he munyu benɛ e tsɔɔ kaa biɛ nɛ ji “Nazaretno” nɛ a kɛ tsɛ Yesu ɔ ha nɛ munyuhi nɛ gbali ɔmɛ tu ɔ ba mi ɔ. Akɛnɛ a tsɔse Yesu ngɛ Nazaret he je ɔ, a tsɛ lɛ ke Nazaretno. E ma nyɛ maa pee kaa a je biɛ nɛ ɔ kɛ je Hebri munyu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Yesaya 11:1 nɛ a tsɔɔ sisi ke “tso nɛ tsɛ̃” ɔ mi.​—Yesaya 11:1; Mateo 2:23; Luka 2:39, 40.

ip-1 159 ¶6

Yi Wami Hemi Kɛ Bua Jɔmi Nɛ Wa Ma Ná Ngɛ Mesia a Nɔ Yemi ɔ Sisi

6 Kɛ Mesia a maa ye nɔ ha kɛɛ? Anɛ e maa pee kaa Asiriabi nɛ a yi mi wa nɛ a peeɔ nɔ́ nɛ a suɔ, nɛ a kpata Israel wɛtso nyɔngma nɔ yemi ɔ hɛ mi ɔ lo? Dɛbi. Yesaya de kɛ kɔ Mesia a he ke: “Yehowa mumi ɔ ma ba hi e nɔ, juɛmi kɛ nɔ́ sisi numi mumi, ga womi kɛ he wami mumi, nile kɛ Yehowa gbeye yemi mumi. Nɛ e bua maa jɔ Yehowa gbeye yemi he.” (Yesaya 11:2, 3a) Mawu mumi klɔuklɔu ɔ ji nɔ́ nɛ e kɛ pɔ Mesia a nu ɔ nɛ, se pi nu ko. Enɛ ɔ ya nɔ benɛ a baptisi Yesu, nɛ́ Yohane Nɔ Baptisilɔ ɔ na Mawu mumi ɔ nɛ ngɛ si kplee kɛ ma Yesu nɔ kaa lahuɛ ɔ. (Luka 3:22) Yehowa mumi ɔ “kple si kɛ ba” Yesu nɔ, nɛ wa naa odase nɛ tsɔɔ jã a heii kɛ gu juɛmi nɛ e ngɛ, e nɔ́ sisi numi, ga womi nɛ e kɛ ha nihi, he wami nɛ e ngɛ kɛ nile nɛ e kɛ tsu ní ɔ nɔ. Enɛ ɔmɛ ji su kpakpahi nɛ se be nɛ e sa kaa nɔ yelɔ nɛ ná!

ip-1 160 ¶8

Yi Wami Hemi Kɛ Bua Jɔmi Nɛ Wa Ma Ná Ngɛ Mesia a Nɔ Yemi ɔ Sisi

8 Mɛni nɛ Mesia a pee kɛ tsɔɔ kaa e yeɔ Yehowa gbeye? E ngɛ heii kaa gbeye nɛ Yesu yeɔ Mawu ɔ tsɔɔ we kaa Mawu he sawale ngɛ e mi nɛ e tsui poɔ kaa Mawu maa bu lɛ fɔ. Mohu ɔ, nɔ́ nɛ e tsɔɔ ji kaa Mesia a ngɛ bumi nɛ e mi kuɔ kɛ ha Mawu, nɛ e jeɔ e suɔmi mi kɛ buɔ lɛ. Nɔ nɛ yeɔ Mawu gbeye ɔ suɔ kaa be fɛɛ be ɔ, e maa ‘pee níhi nɛ Mawu bua jɔ he’ kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ. (Yohane 8:29) Yesu gu e munyu tutui kɛ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ e pee ɔ nɔ kɛ tsɔɔ wɔ kaa nɔ́ nɛ haa nɔ bua jɔmi pe kulaa ji kaa, wa maa nyɛɛ ngɛ Yehowa gbeye yemi mi be fɛɛ be.

ip-1 160 ¶9

Yi Wami Hemi Kɛ Bua Jɔmi Nɛ Wa Ma Ná Ngɛ Mesia a Nɔ Yemi ɔ Sisi

9 Yesaya gba níhi fuu kɛ kɔ suhi nɛ Mesia a ma je kpo ɔ he. E de ke: “E be nɔ́ nɛ e hɛngmɛ naa a nɔ dae kɛ kojo, nɛ tsa pi nɔ́ nɛ e tue nu ɔ pɛ nɔ nɛ e maa da kɛ kã hɛ mi.” (Yesaya 11:3b) Ke a kɛ mo ya kojomi he ko, nɛ kojolɔ ɔ ngɛ su komɛ kaa kikɛ ɔ, anɛ o bua be e he jɔe lo? Ngɛ he blɔ nɛ Mesia a ngɛ kaa adesahi tsuo a kojolɔ ɔ blɔ fa mi ɔ, nɔ ko be nyɛe maa ngɔ lakpa munyuhi aloo ga blɔ nɔ nɛ mlaa leli guɔ kɛ plɛɔ kojoli a yi mi, aloo akeake munyuhi, aloo kpo nɔ níhi kaa sika kɛ sisi lɛ. Ke nɔ ko ngɛ lakpa munyu tue ɔ, e le, nɛ pi bɔ nɛ nɔ ko ngɛ ha ngɛ kpo nɔ blɔ ɔ pɛ nɛ e naa, mohu ɔ, e naa “tsui mi nɔmlɔ nɛ a nɛ ɔ.” (1 Petro 3:4) Yesu pee nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ se be nɛ ɔ kɛ ha nihi tsuo nɛ a kojoɔ sanehi ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi ɔ.​—1 Korinto Bi 6:1-4.

ip-1 161 ¶11

Yi Wami Hemi Kɛ Bua Jɔmi Nɛ Wa Ma Ná Ngɛ Mesia a Nɔ Yemi ɔ Sisi

11 Ke e he ba hia nɛ Yesu nɛ dla e kaseli ɔmɛ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, e peeɔ jã ngɛ blɔ nɛ a ma ná he se wawɛɛ ɔ nɔ​—nɛ enɛ ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ se be kɛ ha asafo mi nikɔtɔmahi. Se nihi nɛ a tsuɔ yiwutso ní ɔ lɛɛ a ma ná kojomi nɛ e nya wa. Ke be su nɛ Mawu maa kojo je nɛ ɔ, Mesia a maa ngɔ munyu nɛ maa je e nya mi nɛ́ lɔ ɔ tsɔɔ he wami kɛ he blɔ nɛ e ngɛ ɔ kɛ “fia zugba a” nɛ e maa ngɔ hɛ mi kpatami kɛ ba yiwutsotsɛmɛ tsuo nɛ a ngɛ zugba nɔ ɔ a nɔ. (La 2:9; kɛ to Kpo Jemi 19:15 ɔ he.) Nyagbenyagbe ɔ, yiwutsotsɛ ko nɛ́ e ma puɛ tue mi jɔmi nɛ adesahi ngɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ be si hie hu. (La 37:10, 11) Yesu nɛ́ e ngɔ anɔkuale yemi kɛ dami sane yemi kɛ fi e mlɛ mi ɔ ngɛ he wami nɛ e kɛ ma tsu enɛ ɔ he ní.​—La 45:3-7.

Ngmami ɔ Mi Junehi

ip-1 165-166 ¶16-18

Yi Wami Hemi Kɛ Bua Jɔmi Nɛ Wa Ma Ná Ngɛ Mesia a Nɔ Yemi ɔ Sisi

16 Benɛ Satan sisi Adam kɛ Hawa nɛ a gbo Mawu nɔ tue ngɛ Eden ɔ ji kekle be nɛ a te si kɛ wo anɔkuale jami. Kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, Satan ya nɔ nɛ e ngɛ mɔde bɔe kaa e ma je nihi babauu kɛ je Mawu he. Se Yehowa be blɔ ngmɛe kɔkɔɔkɔ nɛ anɔkuale jami nɛ laa ngɛ zugba a nɔ. Sane ɔ kɔɔ e biɛ ɔ he, nɛ e susuɔ nihi nɛ a ngɛ lɛ jae ɔ he wawɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e wo si kɛ gu Yesaya nɔ ke: “Jamɛ a ligbi ɔ, Yese sipoku ɔ maa te si kɛ da si kaa okadi kɛ ha ni ɔmɛ. Je ma amɛ maa ba e ngɔ kɛ ha blɔ tsɔɔmi, nɛ e he jɔɔmi he ɔ hɛ mi maa ba nyami.” (Yesaya 11:10) Ngɛ jeha 537 loko a fɔ Kristo ɔ, Yerusalem nɛ ji ma nɛ David kɛ pee Yuda ma ngua a, ba pee kaa okadi ko nɛ́ e ngɛ Yudabi anɔkualetsɛmɛ nɛ a gbɛ fia a tsɛe konɛ a kpale kɛ ba nɛ a ba ma sɔlemi we ɔ ekohu.

17 Se kɛ̃ ɔ, gbami ɔ kɔɔ níhi fuu a he pe nɔ́ nɛ wa tu he munyu kɛ sɛ hlami ɔ pɛ. Kaa bɔ nɛ wa na a, e kɔɔ Mesia a nɛ e ji Hɛ Mi Nyɛɛlɔ kake pɛ ɔ nɔ yemi ɔ he, nɛ e maa ye je ɔ tsuo nɔ. Bɔfo Paulo tsɛ ngmami nɛ ngɛ Yesaya 11:10 se kɛ tsɔɔ kaa, ngɛ e be ɔ mi ɔ, nihi nɛ a ngɛ je ma amɛ a mi ɔ ma ná he blɔ kɛ ba piɛɛ Kristofohi asafo ɔ he. E tsɛ e munyu ɔ se kɛ je Septuagint ɔ mi nɛ e de ke, “Yesaya hu de ke: ‘Yese sipoku ɔ maa ba, nɔ nɛ e ngɛ si tee konɛ e ba ye je ma amɛ a nɔ ɔ; e nɔ nɛ je ma amɛ tsuo maa ngɔ a hɛ kɛ fɔ.’” (Roma Bi 15:12) Jehanɛ se hu ɔ, gbami nɛ ɔ ya tsitsaa kɛ ba si wa mwɔnɛ ɔ be nɛ ɔ mi. Mwɔnɛ ɔ, nihi babauu nɛ a ngɛ je ma amɛ a mi ɔ ngɛ suɔmi kpo jee kɛ ngɛ Yehowa tsɔɔe kɛ gu Mesia a nyɛmimɛ nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ a se fie ɔ nɔ.​—Yesaya 61:5-9; Mateo 25:31-40.

18 Ngɛ wa mwɔnɛ ɔ be nɛ ɔ mi ɔ, munyu nɛ ji “jamɛ a ligbi ɔ” nɛ Yesaya kɛ tsu ní ngɛ gbami ɔ mi ɔ mi bami je sisi benɛ a wo Mesia a Matsɛ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi ngɛ jeha 1914 ɔ mi. (Luka 21:10; 2 Timoteo 3:1-5; Kpo Jemi 12:10) Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ, Yesu Kristo ji okadi ko nɛ e je kpo heii kɛ ha mumi mi Israel kɛ jehanɛ hu je ma amɛ nɛ a suɔ nɛ a ná nɔ yemi kpakpa a. Ngɛ Mesia a blɔ tsɔɔmi sisi ɔ, a ngɛ Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a fiɛɛe ngɛ je ɔ mi tsuo kaa bɔ nɛ Yesu gba kɛ fɔ si ɔ. (Mateo 24:14; Maako 13:10) Sane Kpakpa nɛ ɔ ngɛ nihi fuu a nɔ he wami náe. “Asafo kuu ngua ko nɛ adesa ko nyɛ we nɛ e kane, nɛ a je je mahi tsuo” a mi ɔ, baa a he si kɛ haa Mesia a kɛ gu nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nɛ a piɛɛɔ a he ngɛ anɔkuale jami mi ɔ nɔ. (Kpo Jemi 7:9) Be mi nɛ ni hehi fuu ba ngɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a piɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ a he piɛɛe ngɛ Yehowa mumi mi “sɔlemi we” ɔ, a yaa nɔ nɛ a yeɔ bua konɛ Mesia a “he jɔɔmi he” ɔ nɛ ji Mawu mumi mi sɔlemi we ngua a hɛ mi nɛ ba nyami wawɛɛ.​—Yesaya 56:7; Hagai 2:7.

DECEMBER 29–JANUARY 4

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI YESAYA 14-16

A Ma Kpata Mawu He Nyɛli A Hɛ Mi Kokooko

ip-1 180 ¶16

Yehowa Ba Ma Ko Nɛ E Wo E He Nɔ ɔ Si

16 Gbami nɛ ɔ bɛ mi nɔuu ngɛ jeha 539 loko a fɔ Kristo ɔ mi. Se kɛ̃ ɔ, mwɔnɛ ɔ, Yesaya gbami nɛ kɔɔ Babilon hɛ mi kpatami ɔ he ɔ ba mi pɛpɛɛpɛ. Baiblo he ní lelɔ ko de ke, Babilon “ma a hɛ mi kpata jeha lafahi abɔ ji nɛ ɔ, nɛ kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ, e pee ma doku.” Nɛ e de kɛ piɛɛ he ke: “Ke nɔ ko na bɔ nɛ ma a pee ma doku ha a, e be yee kulaa kaa e ma kai bɔ nɛ Yesaya kɛ Yeremia gbami nɛ kɔɔ ma a hɛ mi kpatami ɔ he ɔ ba mi pɛpɛɛpɛ ha a.” E ngɛ heii kaa adesahi nɛ a hi si ngɛ Yesaya be ɔ mi ɔ a ti nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa gba kaa be ko maa su nɛ a maa ye Babilon nɔ kunimi nɛ pee se ɔ, e maa pee ma doku. Benɛ Yesaya ngma e womi ɔ, jeha maa pee 200 be loko Media kɛ Persia ye Babilon nɔ kunimi! Nɛ jeha lafahi abɔ komɛ a se loko ma a ba pee ma doku. Anɛ enɛ ɔ ha we nɛ hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ kaa Baiblo ɔ ji Mawu Munyu ɔ mi nɛ wa lo? (2 Timoteo 3:16) Jehanɛ hu ɔ, akɛnɛ Yehowa ha nɛ gbamihi ba mi blema a he je ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami nɛ mi wa kaa Baiblo gbamihi nɛ a bɛ mi lolo ɔ hu maa ba mi ngɛ be nɛ Yehowa to ɔ nya.

ip-1 184 ¶24

Yehowa Ba Ma Ko Nɛ E Wo E He Nɔ ɔ Si

24 Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, a ngɔ matsɛmɛ nɛ a je David weku ɔ mi ɔ kɛ to dodoehi a he. (4 Mose 24:17) Kɛ je David nɔ kɛ ma a, “dodoe” nɛ ɔmɛ ye nɔ kɛ je Zion Yoku ɔ nɔ. Benɛ Salomo ma sɔlemi we ɔ ngɛ Yerusalem ɔ, a kɛ biɛ nɛ ji Zion ɔ tsɛɔ ma a tsuo. Ngɛ Mlaa somi ɔ nya a, a fã nyumuhi tsuo ngɛ Israel ɔ kaa a hia blɔ kɛ ya Zion si etɛ ngɛ jeha a mi. Enɛ ɔ he je ɔ, Zion ba pee “yoku nɛ a kpeɔ ngɛ nɔ.” Nebukadnezar fia e pɛɛ si kaa e maa ye Yuda matsɛmɛ ɔmɛ a nɔ kunimi konɛ e je mɛ kɛ je yoku nɛ ɔ nɔ, jã nɛ e pee ɔ tsɔɔ kaa e suɔ nɛ e pee nɔ ko nɛ e nɔ kuɔ pe “dodoe” nɛ ɔmɛ. E ngɔɛ yi jemi ɔ kɛ ha Yehowa ngɛ a nɔ kunimi nɛ e ye ɔ he. Mohu ɔ, nɔ́ nɛ e pee ɔ tsɔɔ kaa e wo e he nɔ kɛ si he blɔ nɛ Yehowa ngɛ ɔ.

ip-1 189 ¶1

Kɔkɔ Bɔmi Nɛ Yehowa Kɛ Ha Je Ma Amɛ

YEHOWA ma nyɛ maa gu je ma amɛ a nɔ kɛ tsɔse e we bi ɔmɛ ngɛ a yiwutso ní peepee ɔmɛ a he. Se ke e pee jã a po ɔ, e ha we nɛ je ma nɛ ɔmɛ nɛ a ye a he ngɛ a yiwutso ní peepee, a he nɔ womi, kɛ ninyɛ nɛ mi wa nɛ a ngɛ kɛ ha anɔkuale jami ɔ he je. Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ hlami nɛ e ha nɛ Yesaya ngma ‘munyu nɛ e tu kɛ si Babilon’ ɔ kɛ fɔ si kɛ je blema. (Yesaya 13:1) Se, pee se loko Babilonbi ɔmɛ ma ba wa Israelbi ɔmɛ yi mi. Ngɛ Yesaya be ɔ mi ɔ, Asiria ji nihi nɛ a wa Mawu we bi yi mi. Asiria kpata Israel yiti je matsɛ yemi ɔ hɛ mi nɛ e kpata Yuda ma a hehi fuu hu a hɛ mi. Se huzu ngɛ kunimi nɛ Asiria ye ɔ he. Yesaya ngma ke: “Yehowa tabohiatsɛ ɔ kã kita ke: ‘Bɔ nɛ i to ye yi mi ɔ, jã nɛ e maa ba. . . Ma ku Asiriano ɔ ngɛ ye zugba a nɔ, nɛ ma naa e nɔ ngɛ ye yoku ɔmɛ a nɔ. A ma je e kuɛpã tso ɔ ngɛ a nɔ, nɛ a ma je e tlomi ɔ ngɛ a konɔ.’” (Yesaya 14:24, 25) Benɛ Yesaya gba gbami nɛ ɔ, e kɛ we nɛ Yehowa po yi mi nɛ Asiria ngɛ Yuda wae ɔ se.

ip-1 194 ¶12

Kɔkɔ Bɔmi Nɛ Yehowa Kɛ Ha Je Ma Amɛ

12 Mɛni be nɛ gbami nɛ ɔ maa ba mi? E be kɛe kulaa. “Yehowa tu munyu nɛ ɔ ngɛ Moab he be ko nɛ be. Nɛ amlɔ nɛ ɔ, nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ: ‘Ngɛ jeha etɛ mi, kaa bɔ nɛ apaatsɛ buɔ jeha a, a kɛ haomi slɔɔtohi fuu ma pue Moab hɛ mi si, nɛ nihi nɛ maa piɛ ɔ a he be hiɛe kulaa, nɛ a he hu be wae.’” (Yesaya 16:13, 14) Ngɛ gbami nɛ ɔ nya a, níhi nɛ nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi ɔ na a ma nɔ mi heii kaa ngɛ jeha maa pee 800 kɛ ya si 700 loko a fɔ Kristo ɔ mi ɔ, Moab na nɔ́ wawɛɛ, nɛ nihi tu fo kɛ je mahi fuu nɛ ngɛ Moab ɔ a mi. Tiglath-pileser III wo Salamanu nɛ e je Moab ɔ ta kɛ piɛɛ nɔ yeli nɛ a ngɔɔ tó kɛ ya haa lɛ kaa nike ní ɔ he. Moab matsɛ Kammusunadbi wo tó ha Senakerib. Asiria Matsɛmɛ nɛ ji Esarhadon kɛ Ashurbanipal tu Moab Matsɛmɛ nɛ ji Musuri kɛ Kamashaltu ɔ a he munyu kaa nihi nɛ a ngɛ a nɔ yemi sisi. Jeha lafa komɛ nɛ be ɔ, Moab pee we ma hu. A na ma komɛ nɛ nihi susu kaa Moabbi a mahi ɔ nɛ́ a pee ma doku, se kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, nɔ yemi nɛ ɔ nɛ be ko nɛ be ɔ, e ngɛ he wami nɛ e ji Israel he nyɛlɔ ɔ he nɔ́ ko bɔɔ pɛ nɛ nihi nɛ a hlaa blema níhi ɔ na nɛ́ tsɔɔ kaa ma nɛ ɔ hi si hyɛ.

Ngmami ɔ Mi Junehi

w06 12/1 10 ¶11

Otihi Nɛ Ngɛ Yesaya Womi ɔ Mi​—I

14:1, 2​—Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Mawu we bi “ngɔ nihi nɛ ngɔ mɛ nyɔguɛ ɔ hu nyɔguɛ,” nɛ a “ye nihi nɛ nyɛ a nɔ nɛ a tsu ní ɔ hu a nɔ”? Enɛ ɔ ba mi ngɛ sanehi nɛ ya nɔ ngɛ ni komɛ kaa Daniel, nɛ e ba pee ganɔ nɔkɔtɔma ngɛ Babilon ngɛ Media kɛ Persia nɔ yemi ɔ sisi ɔ; kɛ Ester nɛ e ba pee manyɛ ngɛ Persia nɔ yemi ɔ mi ɔ; kɛ jehanɛ hu Mordekai, nɛ a hla lɛ kaa matsɛ se yelɔ ngɛ Persia Nɔ Yemi ɔ mi ɔ blɔ fa mi.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane