NÍ KASEMI 27
Mɛni He Je Nɛ E Sa Kaa Waa Ye Yehowa Gbeye?
‘Nihi nɛ yeɔ Yehowa gbeye ɔ, Yehowa kɛ mɛ maa pee huɛ.’—LA 25:14.
LA 8 Yehowa Ji Wa Wesa He
NƆ́ NƐ WA MAA KASEa
1-2. Ngɛ La 25:14 ɔ nya a, mɛni e sa nɛ waa pee ke wa suɔ nɛ huɛ bɔmi gbagbanii nɛ hi waa kɛ Yehowa wa kpɛti?
LOKO huɛ bɔmi gbagbanii maa hi o kɛ nɔ ko nyɛ kpɛti ɔ, mɛni suhi nɛ o susu kaa e he maa hia nɛ o je kpo? Eko ɔ, o ma de ke e sa nɛ huɛmɛ nɛ a suɔ a he nɛ a ye bua a sibi. Eko ɔ, o be susue kaa gbeye yemi ji su ko nɛ he hia nɛ ma nyɛ maa ye bua. Se kaa bɔ nɛ ngmami nɛ a ngɔ ní kasemi ɔ kɛ da nɔ ɔ tsɔɔ ɔ, e sa nɛ nihi nɛ a suɔ nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ nɛ a ‘ye lɛ gbeye.’—Kane La 25:14.
2 Wa ngɛ Yehowa sɔmɔe be kɛkɛɛ ji nɛ ɔ jio, kpaako wa bɔni lɛ sɔmɔmi jio, e sa nɛ wɔ tsuo waa ya nɔ nɛ wa je bumi nɛ mi kuɔ kpo kɛ tsɔɔ lɛ. Ke a ke waa ye Mawu gbeye ɔ, mɛni e tsɔɔ? Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa yeɔ Yehowa gbeye? Nɛ mɛni wa ma nyɛ maa kase kɛ je Ahab sɔmɔlɔ Obadia, Osɔfo Nɔkɔtɔma Yehoyada kɛ Matsɛ Yoash a ngɔ ngɛ bɔ nɛ a ye Mawu gbeye ha a mi?
KE A KE WAA YE MAWU GBEYE Ɔ, MƐNI E TSƆƆ?
3. Moo tsɔɔ bɔ nɛ gbeye yemi ma nyɛ maa po wa he piɛ ha.
3 Eko ɔ, ke wa le kaa nɔ́ ko ma nyɛ maa ye wɔ awi ɔ, wa maa ye gbeye. Gbeye yemi kaa kikɛ ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ waa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ da. Ke wa ngɛ nyɛɛe ngɛ muɔ ko nya nɛ wa ngɛ gbeye yee kaa wa ma nyɛ maa nɔ muɔ ɔ mi ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ waa nyɛɛ blɔ ɔ kpɛti. Ke wa ngɛ gbeye yee kaa wa maa plaa a, lɔ ɔ ma ha nɛ waa yu wa he ngɛ níhi nɛ yeɔ nɔ awi ɔ he. Ke wa sume nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ nɔ ko nɛ wa suɔ lɛ ɔ wa kpɛti nɛ puɛ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa maa ye gbeye kaa wa ma de nɔ́ ko loo wa maa pee nɔ́ ko nɛ maa hao lɛ.
4. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Satan suɔ nɛ waa ye Yehowa gbeye?
4 Satan suɔ nɛ nihi nɛ a ye Yehowa gbeye ngɛ blɔ nɛ dɛ nɔ. Satan suɔ nɛ wa susu kaa Yehowa mi mi fuɔ be fɛɛ be, nɛ e suɔ nɛ e gbla wa tue, nɛ wa be nyɛe ma ha nɛ Yehowa bua nɛ jɔ gblee. (Hiob 4:18, 19) Satan suɔ nɛ waa ye Yehowa gbeye ngɛ blɔ nɛ dɛ nɔ konɛ wa kpa lɛ sɔmɔmi. Bɔ nɛ pee nɛ wa ko kpa Yehowa sɔmɔmi ɔ, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa ye Yehowa gbeye ngɛ blɔ nɛ da nɔ.
5. Mɛni nɛ Mawu gbeye yemi tsɔɔ?
5 Nɔ nɛ yeɔ Yehowa gbeye ngɛ blɔ nɛ da nɔ ɔ, suɔ lɛ wawɛɛ nɛ e pee we nɔ́ ko nɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ lɛ a kpɛti ɔ. Yesu je jamɛ a “Mawu gbeye yemi ɔ” kpo. (Heb. 5:7) Yesu le kaa Yehowa ma nyɛ maa gbla e tue, se pi lɔ ɔ ji yi mi tomi titli he je nɛ e ye lɛ gbeye. (Yes. 11:2, 3) Mohu ɔ, e je suɔmi nɛ mi kuɔ kpo kɛ tsɔɔ lɛ nɛ e bu lɛ tue. (Yoh. 14:21, 31) Kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ, wɔ hu wa jeɔ bumi nɛ mi kuɔ kpo kɛ tsɔɔ Yehowa ejakaa e ngɛ suɔmi, e ngɛ nile, e yeɔ dami sáne, nɛ e ngɛ he wami wawɛɛ. Jehanɛ se hu ɔ, wa le kaa Yehowa suɔ wɔ wawɛɛ, nɛ bɔ nɛ wa peeɔ wa ní ha ngɛ e blɔ tsɔɔmi he ɔ haa nɛ e bua jɔɔ loo e haoɔ. Ke wa bu Yehowa tue ɔ, e bua maa jɔ, nɛ ke wa bui lɛ tue hu ɔ, e maa dɔ lɛ wawɛɛ.—La 78:41; Abɛ 27:11.
WA MA NYƐ MAA YE MAWU GBEYE
6. Mɛni ji blɔ kake nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ kase Mawu gbeye yemi? (La 34:11)
6 A kɛ gbeye nɛ wa maa ye Yehowa a fɔ we wɔ, enɛ ɔ he ɔ, e ma bi nɛ waa kase. (Kane La 34:11.) Blɔ kake nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ pee jã ji kaa wa maa hyɛ adebɔ níhi. Ke wa yɔse bɔ nɛ “níhi nɛ Yehowa bɔ ɔ” jeɔ e nile, e he wami, kɛ suɔmi nɛ mi kuɔ nɛ e ngɛ kɛ ha wɔ ɔ kpo ɔ, e haa nɛ wa jeɔ bumi kɛ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ lɛ wawɛɛ. (Rom. 1:20) Nyɛmiyo Adrienne de ke, “Níhi nɛ Yehowa bɔ ɔ haa nɛ i naa kaa e ngɛ nile, nɛ enɛ ɔ peeɔ mi nyakpɛ wawɛɛ nɛ e yeɔ bua mi nɛ i naa kaa Yehowa le nɔ́ nɛ hi kɛ ha mi.” Akɛnɛ e pueɔ e yi mi tɛ be fɛɛ be he je ɔ, e de ke, “Mɛni he je nɛ ma pee nɔ́ ko nɛ ma puɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ ngɛ i kɛ Yehowa, nɔ nɛ ha mi wami ɔ wa kpɛti ɔ?” Anɛ o ma nyɛ maa to be ngɛ otsi nɛ ɔ mi nɛ o susu níhi nɛ Yehowa bɔ ɔ eko he lo? Ke o pee jã a, e ma ha nɛ o ma je bumi nɛ mi kuɔ kɛ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ Yehowa.—La 111:2, 3.
7. Mɛni blɔ nɔ nɛ sɔlemi ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ wa je bumi nɛ mi kuɔ kpo kɛ tsɔɔ Yehowa?
7 Nɔ́ kpa ko hu nɛ ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ waa ye Mawu gbeye ji kaa wa maa sɔle be fɛɛ be. Ke wa sɔleɔ be fɛɛ be ɔ, e ma ha nɛ wa maa na Yehowa kaa nɔ nɛ e ngɛ nitsɛnitsɛ. Be fɛɛ be nɛ wa ma bi lɛ nɛ e wo wɔ he wami konɛ wa nyɛ nɛ wa fĩ si ngɛ kahi a mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa le kaa Yehowa ngɛ he wami wawɛɛ. Ke wa na Yehowa si ngɛ e Bi ɔ nɛ e kɛ ha wɔ ɔ he ɔ, lɔ ɔ kaiɔ wɔ kaa Yehowa suɔ wɔ wawɛɛ. Jehanɛ ɔ hu ɔ, ke wa kpa lɛ pɛɛ kaa e ye bua wɔ kɛ da nyagba ko nya a, lɔ ɔ kaiɔ wɔ kaa Yehowa ngɛ nile wawɛɛ. Sɔlemihi kaa jã a haa nɛ wa jeɔ bumi nɛ mi kuɔ kpo kɛ tsɔɔ Yehowa, nɛ wa fiaa wa pɛɛ si kaa wa be nɔ́ ko pee nɛ ma puɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ ngɛ waa kɛ lɛ wa kpɛti ɔ.
8. Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ waa ya nɔ nɛ waa ye Mawu gbeye?
8 Ke wa kase nihi nɛ a pee nɔ hyɛmi ní kpakpahi kɛ nɔ hyɛmi ní yayahi a he ní ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa ya nɔ nɛ waa ye Mawu gbeye. Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu Yehowa sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ enyɔ komɛ a he nɛ waa hyɛ. Mɛ ji Matsɛ Ahab sɔmɔlɔ Obadia, kɛ Osɔfo Nɔkɔtɔma Yehoyada. Lɔ ɔ se ɔ, wa maa hyɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase kɛ je Yuda Matsɛ Yoash ngɔ. Benɛ e bɔni nɔ yemi ɔ, e sɔmɔ Yehowa, se pee se ɔ, e je Yehowa se.
MOO PEE KÃ KAA OBADIA
9. Mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa gbeye yemi ye bua Obadia? (1 Matsɛmɛ 18:3, 12)
9 Kekleekle be nɛ Baiblo ɔ tu Obadiab he munyu ɔ, e de ke: ‘Obadia ji nɔ ko nɛ yeɔ Yehowa gbeye wawɛɛ nitsɛ.’ (Kane 1 Matsɛmɛ 18:3, 12.) Kɛ gbeye yemi nɛ ɔ ye bua Obadia ha kɛɛ? Nɔ́ kake nɛ wa le ji kaa e ha nɛ e ye anɔkuale, nɛ e ba pee nɔ ko nɛ a ma nyɛ maa ngɔ hɛ kɛ fɔ e nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, matsɛ ɔ ngɔ lɛ kɛ to e we ɔ sɔmɔli ɔmɛ a nya. (Kɛ to Nehemia 7:2 ɔ he.) Jehanɛ hu ɔ, akɛnɛ Obadia yeɔ Yehowa gbeye he je ɔ, e pee kã wawɛɛ. Lɔ ɔ ji su ko nɛ Obadia hia. E hi si be mi nɛ Matsɛ Ahab nɛ ji yiwutsotsɛ ɔ ngɛ nɔ yee ɔ. Ahab ‘pee yayamihi kɛ si Yehowa pe matsɛmɛ nɛ a nyɛɛ e hɛ mi ɔ tsuo.’ (1 Ma. 16:30) Jehanɛ ɔ hu ɔ, Ahab yo nɛ ji Yezebel nɛ e jaa Baal ɔ sume Yehowa kulaa. Enɛ ɔ he ɔ, e bɔ mɔde kaa e ma kpata anɔkuale jami hɛ mi ngɛ wɛtso nyɔngma nɔ yemi ɔ mi ngɛ Israel. E gbe Mawu gbali ɔmɛ a kpɛti nihi fuu po. (1 Ma. 18:4) E ngɛ heii kaa Obadia sɔmɔ Yehowa ngɛ be nɛ mi wa mi.
10. Mɛni blɔ nɔ nɛ Obadia pee kã wawɛɛ?
10 Mɛni blɔ nɔ nɛ Obadia pee kã wawɛɛ? Benɛ Yezebel bɔni Mawu gbali ɔmɛ a se blɔ hlami konɛ e gbe mɛ ɔ, Obadia ngɔ gbali kakaaka 100 kɛ laa ngɛ tɛ puɔ mi, nɛ e haa mɛ niye ní kɛ nyu. E “ngɔ gbali nyingmi enuɔ ngɔ to ngɛ he kake nɛ e ngɔ nyingmi enuɔ hu ngɔ to ngɛ he kake.” (1 Ma. 18:13, 14) Ke Yezebel ba le nɔ́ nɛ Obadia pee ɔ, e maa gbe lɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Obadia ye gbeye, nɛ e sume nɛ e gbo. Se Obadia suɔ Yehowa kɛ nihi nɛ a sɔmɔɔ lɛ ɔ wawɛɛ pe bɔ nɛ e suɔ e wami po.
Nyɛminyumu ko nɛ e ngɛ asafo ɔ womihi gbae ha nyɛmimɛ ngɛ ma ko nɛ a tsi wa ní tsumi ɔ nya ngɛ mi ɔ mi (Hyɛ kuku 11)c
11. Mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa sɔmɔli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ peeɔ a ní kaa Obadia? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
11 Mwɔnɛ ɔ, Yehowa sɔmɔli fuu ngɛ mahi nɛ a tsi wa ní tsumi ɔ nya ngɛ mi ɔ mi. E ngɛ mi kaa a jeɔ bumi nɛ mi kuɔ kpo kɛ tsɔɔ nɔ yeli ɔmɛ mohu lɛɛ, se kaa bɔ nɛ Obadia pee ɔ, wa nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ nɛ wa suɔ mɛ ɔ yaa nɔ nɛ a sɔmɔɔ Yehowa. (Mat. 22:21) A buɔ Mawu tue mohu pe adesa. Jã nɛ a peeɔ ɔ tsɔɔ kaa a yeɔ Mawu gbeye. (Níts. 5:29) A yaa nɔ nɛ a fiɛɛɔ sane kpakpa a nɛ a kpeɔ ngɛ laami mi kɛ sɔmɔɔ Yehowa. (Mat. 10:16, 28) A bɔɔ mɔde kaa a ma ha nɛ a nyɛmimɛ ɔmɛ a nine nɛ su níhi nɛ a hia a nɔ konɛ a he nɛ wa ngɛ mumi mi. Mo susu nyɛminyumu Henri nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he nɛ o hyɛ. E hi Afrika ngɛ ma ko nɛ a tsi wa ní tsumi ɔ nya ngɛ mi ɔ mi. Benɛ a ngɛ nya tsimi ɔ sisi ɔ, Henri ngɔ e he kɛ ha kaa e ma gba asafo ɔ womihi kɛ ha e nyɛmimɛ Odasefo ɔmɛ. E ngma ke: “I gboɔ zo wawɛɛ nitsɛ, enɛ ɔ he ɔ, i ná nɔ mi mami kaa bumi nɛ mi kuɔ nɛ i ngɛ kɛ ha Yehowa a ji nɔ́ nɛ ye bua mi nɛ i ná kã kɛ tsu ní tsumi nɛ ɔ.” Anɛ mo hu o ma nyɛ maa pee kã kaa Henri lo? Ee, ke o yeɔ Yehowa gbeye ngɛ blɔ nɛ da nɔ ɔ, o ma nyɛ.
MOO YE ANƆKUALE KAA OSƆFO NƆKƆTƆMA YEHOYADA
12. Mɛni nɛ Osɔfo Nɔkɔtɔma Yehoyada kɛ e yo ɔ pee kɛ tsɔɔ kaa a yeɔ Yehowa anɔkuale wawɛɛ?
12 Akɛnɛ Osɔfo Nɔkɔtɔma Yehoyada yeɔ Yehowa gbeye he je ɔ, lɔ ɔ wo lɛ he wami nɛ e ye lɛ anɔkuale nɛ e fĩ anɔkuale jami se. Enɛ ɔ ba pee heii benɛ Yezebel biyo Atalia bɔni manyɛ yemi pani nya ngɛ Yuda a. Ma mi bi ɔmɛ ngɛ yi mi tomi kpakpa he je nɛ e sa kaa a ye Atalia gbeye. Atalia yi mi wa wawɛɛ nɛ e suɔ nɛ e ye manyɛ. Enɛ he ɔ, e gbe e bibi ɔmɛ tsuo konɛ e ye manyɛ. (2 Kron. 22:10, 11) Se e bibi ɔmɛ a kpɛti nɔ kake nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yoash ɔ ná yi baami ejakaa Yehoyada yo Yehosheba kpɔ̃ lɛ. E kɛ e huno ɔ ngɔ bimwɔyo ɔ kɛ laa nɛ a hyɛ e nɔ saminya. Enɛ ɔ nɛ Yehoyada kɛ Yehosheba pee ɔ ha nɛ a ná nɔ ko kɛ je David weku ɔ mi nɛ e maa ye matsɛ. Yehoyada ye Yehowa anɔkuale, nɛ e yi Atalia gbeye fɛɛ.—Abɛ 29:25.
13. Benɛ Yoash ye jeha kpaago ɔ, mɛni Yehoyada pee ekohu kɛ tsɔɔ kaa e yeɔ Yehowa anɔkuale?
13 Benɛ Yoash ye jeha kpaago ɔ, Yehoyada pee nɔ́ kpa ko hu nɛ tsɔɔ kaa e yeɔ Yehowa anɔkuale wawɛɛ. E to ga ko, nɛ ke e ga tomi ɔ ye manye ɔ, Yoash ma ba pee nɔ nɛ e sa kaa e ye matsɛ ngɛ David weku ɔ mi. Se ke e ga tomi ɔ yi manye ɔ, e ngɛ heii kaa a maa gbe Yehoyada. Ngɛ Yehowa yemi kɛ buami nya a, e ga tomi ɔ ye manye. Ma nikɔtɔma amɛ kɛ Levi bi ɔmɛ ba fĩ Yehoyada se, nɛ a wo Yoash matsɛ nɛ a gbe Atalia. (2 Kron. 23:1-5, 11, 12, 15; 24:1) Lɔ ɔ se ɔ, ‘Yehoyada kɛ matsɛ ɔ kɛ ma a kɛ Yehowa so kaa a maa ya nɔ maa pee Yehowa ma.’ (2 Ma. 11:17) Yehoyada “ngɔ buli kɛ to Yehowa we ɔ agbo ɔ nya, bɔ nɛ pee nɛ ke nɔ ko nɛ he tsɔ we ngɛ hlae nɛ e sɛ mi ɔ, a ko ngmɛ lɛ blɔ.”—2 Kron. 23:19.
14. Ngɛ mɛni blɔhi a nɔ nɛ Yehowa wo Yehoyada hɛ mi nyami?
14 Yehowa de kɛ sɛ hlami ke: “Nihi nɛ woɔ ye hɛ mi nyami ɔ, ma wo a hɛ mi nyami.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa wo Yehoyada hɛ mi nyami wawɛɛ. (1 Sam. 2:30) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yehowa ha nɛ a ngma osɔfo nɔkɔtɔma nɛ ɔ nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa a kɛ wo Baiblo ɔ mi konɛ a kɛ tsɔɔ wɔ ní. (Rom. 15:4) Nɛ benɛ Yehoyada gbo ɔ, Yehowa wo e hɛ mi nyami nɛ e ha nɛ a “pu lɛ ngɛ matsɛmɛ ɔmɛ a pu he ɔ ngɛ David ma a mi. [E] pee nɔ́ nɛ ɔ kɛ wo e hɛ mi nyami ngɛ ní tsumi nɛ e tsu kɛ ha Israel ma a, kɛ Mawu we ɔ” he je.—2 Kron. 24:15, 16.
Kaa bɔ nɛ Osɔfo Nɔkɔtɔma Yehoyada pee ɔ, nyɛ ha nɛ Mawu gbeye yemi nɛ wo wɔ he wami konɛ waa je suɔmi mi nɛ waa ye bua wa nyɛmimɛ ɔmɛ (Hyɛ kuku 15)d
15. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Yehoyada sane ɔ mi? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
15 Yehoyada sane ɔ ha nɛ wa na kaa e sa nɛ wɔ tsuo waa ye Mawu gbeye. Ke asafo mi nikɔtɔmahi hlaa blɔhi nɛ a maa gu nɔ kɛ po nyɛmimɛ ɔmɛ a he piɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a ngɛ Yehoyada kasee. (Níts. 20:28) Yehoyada nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ma nyɛ maa ye bua nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ konɛ a na kaa ke a ya nɔ nɛ a ye Yehowa gbeye nɛ a ye lɛ anɔkuale ɔ, e ma nyɛ maa gu a nɔ kɛ tsu e yi mi tomihi a he ní. E be mɛ kuae kɔkɔɔkɔ. Nihewi kɛ yihewi ma nyɛ maa kase bɔ nɛ Yehowa kɛ Yehoyada hi si ha a konɛ a kɛ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ nɛ hi si saminya nɛ a je bumi kpo kɛ tsɔɔ mɛ, titli ɔ, nihi nɛ a ngɛ Yehowa sɔmɔe jeha babauu ji nɛ ɔ. (Abɛ 16:31) Wɔ tsuo wa ma nyɛ maa kase nɔ́ ko ngɛ nɔ́ nɛ ma nikɔtɔma amɛ kɛ Levi bi ɔmɛ pee kɛ fĩ Yehoyada se ɔ mi. Nyɛ ha nɛ waa kɛ anɔkuale yemi nɛ fĩ “nihi nɛ a ngɛ hɛ mi nyɛɛe ɔ” a se, nɛ waa bu mɛ tue.—Heb. 13:17.
KOO PEE O NÍ KAA MATSƐ YOASH
16. Mɛni tsɔɔ kaa Matsɛ Yoash be nile?
16 Matsɛ Yoash kase ní kpakpahi fuu kɛ je Yehoyada ngɔ. (2 Ma. 12:2) Enɛ ɔ he ɔ, benɛ Yoash ji niheyo ɔ, e suɔ kaa e maa pee Yehowa suɔmi nya ní. Se benɛ Yehoyada gbo ɔ, Yoash ya bu Yuda ganɔ ɔmɛ nɛ a kɛ Yehowa mlaahi tsu we ní ɔ tue. Mɛni je mi kɛ ba? E kɛ ma mi bi ɔmɛ “ya ja amagahi, kɛ yo mawu ɔ nɛ a tsɛɛ Ashera a.” (2 Kron. 24:4, 17, 18) Nɔ́ nɛ ɔ dɔ Yehowa wawɛɛ, enɛ ɔ he ɔ, Yehowa “tsɔ gbali kɛ ba a ngɔ, konɛ a ba kpale mɛ kɛ ba lɛ Yehowa a ngɔ ekohu; se ma a bui mɛ tue.” E ngɛ mi kaa Yehoyada binyumu Zakaria ji Yehowa gbalɔ kɛ osɔfo, nɛ e ji Yoash weku no mohu lɛɛ, se a bui lɛ tue fɛɛ. E ngɛ mi kaa Zakaria weku ɔ baa Matsɛ Yoash yi ngɛ e jokuɛwi a si mohu lɛɛ, se Yoash je we hɛ sa kpo nɛ e ha nɛ a gbe Zakaria.—2 Kron. 22:11; 24:19-22.
17. Kɛ Yoash nyagbe ba ha kɛɛ?
17 Yoash yɛ nɔ nɛ e ye Yehowa gbeye, nɛ enɛ ɔ ngɔ haomihi kɛ ba e nɔ. Yehowa de ke: “Nihi nɛ hiee mi ɔ, imi hu ma hie mɛ.” (1 Sam. 2:30) Pee se ɔ, Siria ta buli nɛ a he pi ɔ ye Yoash “ta buli babauu ɔ” a nɔ kunimi nɛ a ‘plaa lɛ wawɛɛ nitsɛ.’ Se benɛ Siria bi ɔmɛ je ɔ, Yoash sɔmɔli ɔmɛ gbe lɛ akɛnɛ e gbe Zakaria he je. Akɛnɛ matsɛ nɛ ɔ yi mi wa he je ɔ, a pui lɛ ngɛ blɔ kpakpa nɔ. “A pu we lɛ ngɛ matsɛmɛ ɔmɛ a pu he ɔ.”—2 Kron. 24:23-25; hyɛ “son of Barachiah” study note nɛ ngɛ Matthew 23:35 ɔ he ɔ.
18. Ngɛ Yeremia 17:7, 8 ɔ nya a, mɛni maa ye bua wɔ konɛ wa ko pee wa ní kaa Yoash?
18 Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Yoash sane ɔ mi? Yoash ngɛ kaa tso nɛ e si poku sɛ we zu mi, nɛ a ngɔ tso kpa ko kɛ kpasa lɛ. Benɛ nɔ nɛ yeɔ bua Yoash nɛ ji Yehoyada a gbo se ɔ, Yoash ya bɔni ganɔhi nɛ a kɛ Yehowa mlaahi tsu we ní ɔ tue bumi. Enɛ ɔ ha nɛ e kpa Yehowa sɔmɔmi. E sane ɔ tsɔɔ wɔ kaa e sɛ nɛ waa bu Yehowa tue kɛkɛ akɛnɛ wa weku li loo ni kpahi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ ngɛ jã pee he je. Bɔ nɛ pee nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi waa kɛ Yehowa wa kpɛti daa a, e sa nɛ waa kase Baiblo ɔ nɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ he, nɛ waa sɔle be fɛɛ be, konɛ suɔmi kɛ bumi nɛ wa ngɛ kɛ ha Yehowa a mi nɛ wa wawɛɛ.—Kane Yeremia 17:7, 8; Kol. 2:6, 7.
19. Mɛni nɛ Yehowa suɔ nɛ waa pee?
19 Yehowa hyɛ we blɔ kaa waa pee níhi nɛ wa be nyɛe maa pee. A tsɔɔ nɔ́ nɛ e biɔ nɛ waa pee ngɛ Fiɛlɔ 12:13 ɔ mi. Lejɛ ɔ de ke: ‘Moo ye Mawu gbeye nɛ o ye e mlaa amɛ a nɔ, enɛ ɔ ji adesa blɔ nya ní tsumi tsuo.’ Ke wa yeɔ Mawu gbeye ɔ, e maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa da kahi nɛ waa kɛ maa kpe hwɔɔ se ɔ a nya, nɛ waa da si kpɛii kaa bɔ nɛ Yehoyada kɛ Obadia pee ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ́ ko nɔ́ ko be nyɛe ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ gblee.
LA 3 Yehowa Woɔ Wɔ He Wami, E Haa Wɔ Hɛ Nɔ Kami
a Kaa bɔ nɛ a tsɔɔ ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ, munyungu nɛ ji “gbeye” ɔ hɛɛ sisi numi slɔɔtoslɔɔtohi. Bɔ nɛ a kɛ ma tsu ní ha a lɛ maa tsɔɔ sisi numi nɛ e hɛɛ. E ma nyɛ maa tsɔɔ gbeye yemi nitsɛ, loo nɛ a ma je bumi kpo kɛ tsɔɔ nɔ ko. Gbeye yemi nɛ wa ma susu he ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ ji gbeye yemi nɛ maa ye bua wɔ konɛ waa pee kã nɛ waa kɛ anɔkuale yemi nɛ sɔmɔ wa hiɔwe Tsɛ ɔ.
b Tsa pi gbalɔ Obadia nɛ e ba hi si pee se, nɛ e ngma Baiblo mi womi nɛ e biɛ ngɛ nɔ ɔ he munyu nɛ wa ngɛ tue.
c FONI Ɔ MI TSƆƆMI: Nyɛminyumu ko nɛ e ngɛ asafo ɔ womihi gbae ngɛ ma ko nɛ a tsi wa ní tsumi ɔ nya ngɛ mi ɔ mi.
d FONI Ɔ MI TSƆƆMI: Nyɛmiyo wayoo ko kɛ nyɛmiyo ko nɛ e wa ngɛ jeha mi nɛ a ngɛ fiɛɛe ngɛ tɛlifoo nɔ; nyɛminyumu ko nɛ e wa ngɛ jeha mi nɛ e kɛ kã ngɛ odase yee ngɛ atsɛse ɔ he; nyɛminyumu ko nɛ ngɛ níhi a si kpami ɔ ngɛ ni kpahi tsɔsee konɛ a nyɛ nɛ a dla ní komɛ ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ.