NÍ KASEMI 18
LA 1 Yehowa Suhi
Mo Ná Hɛ Kɛ Nɔ Fɔmi Ngɛ “Zugba a Tsuo Kojolɔ” Nɛ E Naa Nɔ Mɔbɔ ɔ Mi!
“Anɛ zugba a tsuo Kojolɔ ɔ be nɔ́ nɛ da pee lo?”—1 MOSE 18:25.
OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI
Ní kasemi nɛ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa nu sisi saminya kaa ke Yehowa ngɛ nihi nɛ a dɛ ɔ si tlee ɔ, e maa na mɛ mɔbɔ nɛ e maa ye dami sane.
1. Mɛni ji nɔ́ ko nɛ he hia nɛ Yehowa tsɔɔ Abraham?
JEHA babauu nɛ be ɔ, Mawu gu bɔfo ko nɔ kɛ de Abraham kaa a ma kpata Sodom kɛ Gomora ma a hɛ mi. E ngɛ mi kaa Abraham ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ Mawu mi mohu lɛɛ, se e he wa ha lɛ kaa e maa nu nɔ́ nɛ bɔfo ɔ de lɛ ɔ sisi. Abraham bi ke: “Anɛ o ma kpata dali a hɛ mi kɛ piɛɛ yiwutsotsɛmɛ a he niinɛ lo? . . . Anɛ zugba a tsuo Kojolɔ ɔ be nɔ́ nɛ da pee lo?” (1 Mose 18:23-33) Yehowa to e tsui si ha e huɛ nɛ e suɔ lɛ ɔ, nɛ e ye bua lɛ nɛ e kase nɔ́ ko nɛ he hia. Lɔ ɔ ji kaa Mawu be dali a hɛ mi kpatae gblee. Enɛ ɔ woɔ wɔ tsuo wa bua mwɔnɛ ɔ, nɛ wa náa he se.
2. Mɛni ha nɛ wa náa nɔ mi mami kaa ke Yehowa maa kojo nihi ɔ, e maa pee nɔ́ nɛ da be fɛɛ be, nɛ e maa na mɔbɔ ɔ?
2 Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa ke Yehowa maa kojo nihi ɔ, e maa pee nɔ́ nɛ da be fɛɛ be, nɛ e maa na mɔbɔ ɔ? Ejakaa “Yehowa lɛɛ, e hyɛɛ tsui mi.” (1 Sam. 16:7) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ‘le adesa fɛɛ adesa tsui mi.’ (1 Ma. 8:39; 1 Kron. 28:9) Enɛ ɔ sa kadimi wawɛɛ. Yehowa le ní kulaa pe wɔ. Enɛ ɔ he ɔ, pi be fɛɛ be nɛ wa ma nyɛ maa le nɔ́ tutuutu he je nɛ e mwɔɔ yi mi kpɔ komɛ. Yehowa Mawu ha nɛ bɔfo Paulo ngma ke: “A be nyɛe ma hla e kojomi ɔmɛ a mi.”—Rom. 11:33.
3-4. Mɛni sanehi nɛ eko ɔ, wa ma bi wa he be komɛ, nɛ mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi? (Yohane 5:28, 29)
3 E ngɛ mi kaa wa le kaa Yehowa peeɔ nɔ́ nɛ da be fɛɛ be mohu lɛɛ, se be komɛ ɔ, wa ma nyɛ ma bi sane komɛ kaa nɔ́ nɛ Abraham bi ɔ. Eko ɔ, wa ma bi ke: “Anɛ nihi nɛ a hi Sodom kɛ Gomora kɛ ni kpahi nɛ Yehowa kpata a hɛ mi ɔ ma ná he blɔ kaa a maa hi si ekohu lo? Anɛ e ma nyɛ maa ba kaa a ma tle a kpɛti ni komɛ si ke a ngɛ ‘nihi nɛ a dɛ ɔ si tlee kɛ je gbeje’ lo?”—Níts. 24:15.
4 Nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ nɛ wa le kɛ kɔ gbogboehi a si tlemi ɔ he ɔ he nɛ waa hyɛ. Lingmi nɛ ɔ, wa ná sisi numi ehe kɛ kɔ nihi nɛ a ma ná “wami he gbogboehi a si tlemi” ɔ kɛ nihi nɛ a ma ná “kojomi he gbogboehi a si tlemi” ɔ he.a (Kane Yohane 5:28, 29.) Sisi numi nɛ ɔ ha nɛ wa pee tsakemi kpahi fuu. Wa ma susu tsakemi nɛ ɔmɛ a he ngɛ ní kasemi nɛ ɔ kɛ nɔ́ nɛ nyɛɛ se ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, wa maa hyɛ nɔ́ nɛ wa li kɛ kɔ bɔ nɛ Yehowa kojoɔ nihi ngɛ dami mi ha a he, lɔ ɔ se ɔ, wa ma susu nɔ́ nɛ wa le kɛ kɔ lɔ ɔ hu he.
NƆ́ NƐ WA LI
5. Be ko nɛ be ɔ, mɛni nɛ wa womi ɔmɛ de ngɛ nihi nɛ Yehowa kpata a hɛ mi ngɛ Sodom kɛ Gomora a he?
5 Be ko nɛ be ɔ, a tu nɔ́ nɛ maa ba nihi nɛ Yehowa kojo mɛ kaa a ji nihi nɛ a dɛ ɔ a nɔ ɔ he munyu ngɛ wa womi ɔmɛ a mi. Wa tsɔɔ kaa ni komɛ kaa Sodom kɛ Gomora bi ɔmɛ lɛɛ a be mɛ si tlee. Se benɛ wa sɔle ekohu nɛ wa hla níhi a mi wawɛɛ ɔ, e ba pee heii kaa wa be nɔ mi mami ngɛ nɔ́ nɛ wa de ɔ mi. Mɛni he je?
6. Mɛni ji nɔ hyɛmi ní komɛ nɛ tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa kojoɔ nihi nɛ a dɛ ɔ ha, nɛ mɛni nɛ wa li?
6 Baiblo mi sanehi fuu ngɛ nɛ ha nɛ wa le bɔ nɛ Yehowa kojo nihi nɛ a dɛ ɔ ha. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ Nyu Kpekpemi ɔ mi ɔ, Yehowa kpata nɔ fɛɛ nɔ hɛ mi, se e baa Noa kɛ e weku ɔ yi. Jehanɛ hu ɔ, e gu Israel bi ɔmɛ a nɔ kɛ kpata nihi fuu nɛ a hi mahi kpaago nɛ ngɛ Si Womi Zugba a nɔ ɔ hɛ mi. Ngɛ nyɔ kake pɛ mi ɔ, Yehowa gu bɔfo ko nɔ kɛ kpata Asiria ta buli 185,000 hɛ mi. (1 Mose 7:23; 5 Mose 7:1-3; Yes. 37:36, 37) Ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔmɛ tsuo a mi ɔ, anɛ Baiblo ɔ ha nɛ e pee heii kaa Yehowa kpata nimli nɛ ɔmɛ a hɛ mi kɛ ya neneene, nɛ e be mɛ si tlee kulaa hwɔɔ se lo? Dɛbi. Mɛni he je nɛ wa de jã a?
7. Mɛni nɛ wa li ngɛ nihi nɛ Yehowa kpata a hɛ mi ngɛ Nyu Kpekpemi ɔ mi kɛ nihi nɛ Israel bi ɔmɛ kpata a hɛ mi ngɛ Kanaan zugba a nɔ ɔ a he? (Hyɛ foni ɔ.)
7 Wa li bɔ nɛ Yehowa kojo nimli nɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ fɛɛ nɔ ha, nɛ wa li ke ji nimli nɛ ɔmɛ ná he blɔ kaa a maa kase Yehowa he ní konɛ a tsake a tsui. Benɛ Baiblo ɔ ngɛ Nyu Kpekpemi ɔ he munyu tue ɔ, e tsɔɔ kaa Noa ji “dami fiɛɛlɔ.” (2 Pet. 2:5) Se e de we kaa benɛ Noa ngɛ daka ngua a kpɛe ɔ, e bɔ mɔde wawɛɛ kaa e maa fiɛɛ ha nɔ fɛɛ nɔ nɛ ngɛ zugba a nɔ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ e ji ngɛ nihi nɛ a pee yi wu tso ní nɛ a hi Kanaan zugba a nɔ ɔ a blɔ fa mi. Wa li kaa nihi tsuo nɛ a ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ ná he blɔ kɛ kase Yehowa he ní konɛ a pee tsakemihi loo a ná we he blɔ.
Noa kɛ e weku ɔ nɛ a ngɛ daka ngua a kpɛe. Benɛ Noa ngɛ ní tsumi nɛ ɔ tsue ɔ, wa li kaa e kɛ e weku ɔ fiɛɛ kɛ ha nihi tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ loko Nyu Kpekpemi ɔ ba loo a pee we jã (Hyɛ kuku 7)
8. Mɛni nɛ wa li ngɛ nihi nɛ Yehowa kpata a hɛ mi ngɛ Sodom kɛ Gomora a he?
8 Nihi nɛ Yehowa kpata a hɛ mi ngɛ Sodom kɛ Gomora a hu nɛɛ? Lot nɛ ji dalɔ ɔ hi nimli nɛ ɔmɛ a kpɛti. Se anɛ wa le kaa Lot fiɛɛ ha nimli nɛ ɔmɛ tsuo lo? Dɛbi. Nimli nɛ ɔmɛ ji yiwutsotsɛmɛ, nɛ a li slɔɔto nɛ ngɛ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ a kpɛti. Mo kadi nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de kɛ kɔ nyumuhi nɛ a ba Lot we ɔ mi konɛ a ba tua e nibwɔ ɔmɛ abonua a he. Baiblo ɔ de ke, “kɛ je jokuɛ nyumuyo nɔ kɛ ya si nɔmoyo nɔ” tsuo ba bɔle Lot we ɔ kɛ kpe. (1 Mose 19:4; 2 Pet. 2:7) Anɛ wa ngɛ nɔ mi mami niinɛ kaa Yehowa nɛ ji Mawu mɔbɔ nalɔ ɔ be nimli nɛ ɔmɛ nɛ e kpata a hɛ mi ɔ si tlee hwɔɔ se lo? Dɛbi! Yehowa ha nɛ Abraham ná nɔ mi mami kaa nihi nyɔngma po be nimli nɛ ɔmɛ a kpɛti nɛ a ji dali. (1 Mose 18:32) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa a ji nihi nɛ a dɛ. Lɔ ɔ he ɔ, e da kaa Yehowa kojo mɛ ngɛ a ní peepee ɔmɛ a he. Ke jã a, lɛɛ anɛ wa ma nyɛ ma de kɛ nɔ mi mami kaa Yehowa be a ti nɔ ko nɔ ko si tlee ke a ngɛ ‘nihi nɛ a dɛ ɔ si tlee kɛ je gbeje lo’? Dɛbi, wa be nyɛe maa ma nɔ mi!
9. Mɛni wa le ngɛ Matsɛ Salomo he?
9 Jehanɛ hu ɔ, Baiblo ɔ ha nɛ wa na kaa ni komɛ nɛ a ji dali ɔ po pee ní komɛ nɛ dɛ. Nimli nɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ji Matsɛ Salomo. A tsɔse lɛ kɛ Mawu mlaa a, nɛ Yehowa hu jɔɔ lɛ babauu. Se pee se ɔ, e kpa Yehowa sɔmɔmi nɛ e ya sɔmɔ lakpa mawuhi. Yayamihi nɛ e pee ɔ ha nɛ Yehowa mi mi fu lɛ, nɛ enɛ ɔ ha nɛ e kɛ Israel bi ɔmɛ tsuo na nɔ́ jeha babauu. Se benɛ Salomo gbo ɔ, Baiblo ɔ de ngɛ e he ke “a pu lɛ ngɛ e tsɛ David ma a mi.” (1 Ma. 11:5-9, 43; 2 Ma. 23:13) Se anɛ he nɛ a pu lɛ ngɛ ɔ tsɔɔ kaa bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, a ma tle lɛ si hwɔɔ se lo? Baiblo ɔ de we nɔ́ ko kaa jã. Eko ɔ, ni komɛ ma de ke, “Nɔ nɛ e gbo ɔ, a ha nɛ e ye e he ngɛ e yayami he.” (Rom. 6:7) E ji anɔkuale, se lɔ ɔ tsɔɔ we kaa a ma tle nihi tsuo nɛ a gbo ɔ si kɛ ba wami mi kokooko. Gbogboehi a si tlemi ɔ ji nike ní nɛ je Mawu nɛ ngɛ suɔmi ɔ ngɔ, nɛ e kɛ haa nihi nɛ e suɔ kaa a sɔmɔ lɛ kɛ ya neneene ɔ pɛ. (Hiob 14:13, 14; Yoh. 6:44) Anɛ Salomo nine maa su nike ní nɛ ɔ nɔ lo? Yehowa pɛ lɛ le heto ɔ, wɔ lɛɛ wa li. Se wa le kaa Yehowa maa pee nɔ́ nɛ da.
NƆ́ NƐ WA LE
10. Kɛ Yehowa nuɔ he ha kɛɛ ngɛ adesahi a hɛ mi nɛ e ma kpata a he? (Ezekiel 33:11) (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
10 Kane Ezekiel 33:11. Yehowa ha nɛ wa le bɔ nɛ e nuɔ he ha ngɛ nihi nɛ e kojoɔ mɛ ɔ a he. Bɔfo Petro ngma munyu ko nɛ ngɛ kaa nɔ́ nɛ Ezekiel ngma a nɔuu. E de ke, “Yehowa . . . sume nɛ a kpata nɔ ko nɔ ko hɛ mi.” (2 Pet. 3:9) Munyu nɛ ɔ woɔ wa bua wawɛɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa le kaa Yehowa be nɔ ko hɛ mi kpatae kɛ ya neneene, ja e ngɛ yi mi tomi he je nɛ e suɔ kaa e pee jã. E naa adesahi mɔbɔ, nɛ e peeɔ jã ke e na kaa e he hia.
Ke a tle nihi nɛ a dɛ ɔ si kɛ ba wami mi ɔ, nihi slɔɔtoslɔɔtohi ma ná he blɔ kɛ kase Yehowa he ní (Hyɛ kuku 10)
11. Mɛnɔmɛ nɛ a be mɛ si tlee, nɛ kɛ wa plɛ kɛ le kɛɛ?
11 Mɛni wa le ngɛ nihi nɛ a be mɛ si tlee ɔ a he? Baiblo ɔ de we níhi fuu kɛ kɔ a he.b Yesu tsɔɔ kaa a be Yuda Iskariot si tlee. (Maak. 14:21; hyɛ Yohane 17:12 kɛ study note ɔ hulɔ.) Yuda Iskariot je blɔ nɛ e te si kɛ wo Yehowa Mawu kɛ e Bi ɔ. (Hyɛ Maako 3:29 kɛ study note ɔ.) Jã kɛ̃ nɛ Yesu tsɔɔ kaa a be jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ a kpɛti ni nɛmɛ nɛ te si kɛ wo lɛ ɔ hu si tlee. (Mat. 23:33; hyɛ Yohane 19:11 kɛ study note nɛ ji “the man.”) Jehanɛ hu ɔ, bɔfo Paulo de ke a be hemi kɛ yemi kuali nɛ a tsakee we a tsui ɔ si tlee.—Heb. 6:4-8; 10:29.
12. Mɛni wa le ngɛ Yehowa mɔbɔ nami ɔ he? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi níhi.
12 Se mɛni wa le ngɛ Yehowa mɔbɔ nami ɔ he? Mɛni Yehowa pee kɛ tsɔɔ kaa “e sume nɛ a kpata nɔ ko nɔ ko hɛ mi”? Nyɛ ha nɛ waa hyɛ bɔ nɛ Yehowa plɛ kɛ na ni komɛ nɛ a pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he ɔ mɔbɔ ha. Matsɛ David pee yayamihi fuu nɛ hɛdɔ ngɛ he. E puɛ gba nɛ e gbe nɔmlɔ po. Se David tsake e tsui nɛ Yehowa na lɛ mɔbɔ, nɛ e ngɔ e yayami ɔ kɛ ke lɛ. (2 Sam. 12:1-13) Matsɛ Manase hu pee ní yayahi fuu ngɛ e si himi mi. Se ngɛ lɔ ɔ tsuo se ɔ, benɛ e kpa Yehowa pɛɛ nɛ e tsake e tsui ɔ, e ngɔ e yayami ɔ kɛ ke lɛ. (2 Kron. 33:9-16) Nɔ hyɛmi ní nɛ ɔmɛ ha nɛ wa na kaa Yehowa naa adesahi mɔbɔ ke e na kaa e he hia nɛ e pee jã. Enɛ ɔ he ɔ, e ma tle nihi nɛ a pee yayamihi nɛ hɛdɔ ngɛ he se a tsake a tsui ɔ si.
13. (a) Mɛni he je nɛ Yehowa na Nineve bi ɔmɛ mɔbɔ ɔ? (b) Mɛni Yesu de kɛ kɔ Nineve bi ɔmɛ a he?
13 Jehanɛ hu ɔ, wa le bɔ nɛ Yehowa na Nineve bi ɔmɛ mɔbɔ ha. Mawu de Yona ke: “I na pãa kaa a yi mi wami ɔ su he ko jehanɛ.” Se benɛ a pia a he ngɛ a yayami ɔmɛ a he ɔ, Yehowa je mi mi jɔmi mi nɛ e kɛ ke mɛ. Wa na kaa Mawu na mɛ mɔbɔ pe Yona. Yona mi mi fu, se Mawu kai lɛ kaa Nineve bi ɔmɛ “li kpakpa kɛ yayami a kpɛti slɔɔto.” (Yona 1:1, 2; 3:10; 4:9-11) Pee se ɔ, Yesu ngɔ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ɔ kɛ tsu ní kɛ tsɔɔ kaa Yehowa yeɔ dami sane nɛ e naa nɔ mɔbɔ. Yesu tsɔɔ kaa Nineve bi nɛ a tsake a tsui ɔ “maa te si ngɛ kojomi ɔ mi.”—Mat. 12:41.
14. Ke a tle Nineve bi ɔmɛ si ngɛ “kojomi he gbogboehi a si tlemi” ɔ mi ɔ, mɛni he blɔ a ma ná?
14 Mɛni nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe benɛ e de ke Nineve bi ɔmɛ “maa te si ngɛ kojomi ɔ mi” ɔ? Yesu tu “kojomi he gbogboehi a si tlemi” ko nɛ maa ya nɔ hwɔɔ se ɔ he munyu. (Yoh. 5:29) Nɔ́ nɛ Yesu tu he munyu ɔ maa ya nɔ ngɛ e Jeha Akpe Nɔ Yemi ɔ mi. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, a ma tle “nihi nɛ a da kɛ nihi nɛ a dɛ” ɔ si. (Níts. 24:15) A ma tle nihi nɛ a dɛ ɔ si kɛ ya “kojomi he gbogboehi a si tlemi mi.” Ke a tle mɛ si ɔ, Yehowa kɛ Yesu maa hyɛ kaa a kɛ níhi nɛ a maa tsɔɔ mɛ ɔ ma tsu ní lo. Ke a tle Nineve no ko si nɛ e sume nɛ e ma ja Yehowa a, Yehowa be lɛ blɔ ngmɛe nɛ e ya nɔ nɛ e hi si. (Yes. 65:20) Se a kpɛti nihi tsuo nɛ a maa kplɛɛ nɔ kaa a ma sɔmɔ Yehowa ngɛ anɔkuale mi ɔ ma ná he blɔ kaa a ma hi si kɛ ya neneene!—Dan. 12:2.
15. (a) Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ wa de kaa a be Sodom kɛ Gomora bi ɔmɛ nɛ a kpata a hɛ mi ɔ a ti nɔ ko nɔ ko si tlee ɔ? (b) Kɛ e sa nɛ waa nu munyu nɛ ngɛ Jud 7 ɔ sisi ha kɛɛ? (Hyɛ daka nɛ ji, “Mɛni Nɛ Jud Ngɛ Tsɔɔe?”)
15 Yesu de ngɛ Sodom kɛ Gomora bi ɔmɛ a he kaa ngɛ “Kojomi Ligbi ɔ” nɔ ɔ, e maa pee gbɔjɔɔ kɛ ha Sodom kɛ Gomora bi ɔmɛ pe nihi nɛ a ma kua e tsɔɔmi ɔmɛ ɔ. (Mat. 10:14, 15; 11:23, 24; Luka 10:12) Mɛni Yesu ngɛ tsɔɔe ɔ? Eko ɔ, wa ma susu kaa Yesu ngɛ e munyu ɔ he za woe konɛ e kɛ tsɔɔ kaa nihi nɛ a ngɛ e be ɔ mi ɔ, a je mi bami puɛ kulaa pe Sodom kɛ Gomora bi ɔmɛ. Se pi jã ji sane ɔ kulaa. Mo kai kaa benɛ Yesu de kaa Nineve bi ɔmɛ “maa te si ngɛ kojomi ɔ mi” ɔ, pi nɛ e ngɛ nɔ́ he za woe kulaa, nɔ́ nɛ e de ɔ ji nɔ́ nitsɛ. “Kojomi Ligbi ɔ” nɛ e tu he munyu ngɛ si fɔfɔɛ enyɔ nɛ ɔmɛ a mi ɔ ji nɔ́ kake. Sodom kɛ Gomora bi ɔmɛ pee ní yayahi kaa Nineve bi ɔmɛ nɔuu. Se Nineve bi ɔmɛ lɛɛ a ná he blɔ kɛ pee tsakemi. Jehanɛ hu ɔ, mo kadi nɔ́ nɛ Yesu de kɛ kɔ “kojomi he gbogboehi a si tlemi” ɔ he. E tsɔɔ kaa nihi nɛ a ma tle mɛ si ɔ a kpɛti ni komɛ ji “ni nɛmɛ nɛ a pee ní yayamihi.” (Yoh. 5:29) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa eko ɔ, hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ kɛ ha Sodom kɛ Gomora bi ɔmɛ. E ma nyɛ maa ba kaa a ma tle a kpɛti ni komɛ si kɛ ba wami mi, nɛ eko ɔ, wa ma ná he blɔ kɛ tsɔɔ mɛ Yehowa kɛ Yesu Kristo he ní!
16. Mɛni wa le ngɛ yi mi kpɔ nɛ Yehowa maa mwɔ kaa e ma tle nɔ ko si loo e be lɛ si tlee hwɔɔ se ɔ he? (Yeremia 17:10)
16 Kane Yeremia 17:10. Ngmami nɛ yeɔ buaa wɔ nɛ wa naa bɔ nɛ Yehowa kojoɔ nihi ha. Lɔ ɔ ji kaa be fɛɛ be ɔ, Yehowa ‘hlaa nimli a juɛmi mi, nɛ e kaa a tsui.’ Ngɛ hwɔɔ se gbogboehi a si tlemi ɔ mi ɔ, e maa ‘wo nɔ fɛɛ nɔ hiɔ ngɛ e ní peepee kɛ e je mi bami he.’ Yehowa maa kojo ngɛ dami mi, se kɛ̃ ɔ, e maa na mɔbɔ ke e he hia nɛ e pee jã. Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ wa susu kaa a be nɔ ko si tlee hwɔɔ se, ja wa ngɛ nɔ mi mami kaa Baiblo ɔ de jã.
“ZUGBA A TSUO KOJOLƆ Ɔ” MAA PEE ‘NƆ́ NƐ DA’
17. Mɛni hɛ nɔ kami lɛ ngɛ kɛ ha nihi nɛ a gbo ɔ?
17 Kɛ je benɛ Adam kɛ Hawa ya piɛɛ Satan he nɛ a tsɔ atuã kɛ si Yehowa Mawu ɔ, nihi babauu gbo. ‘Gbenɔ ji he nyɛlɔ’ ko nɛ ye nihi awi wawɛɛ! (1 Kor. 15:26) Mɛni hɛ nɔ kami lɛ ngɛ kɛ ha nihi nɛ a gbo ɔ? A ma tle nihi 144,000 nɛ a ji Kristo se nyɛɛli nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ si kɛ ya hiɔwe nɛ a be gboe hu gblegbleegble. (Kpoj. 14:1) Nyumuhi kɛ yihi anɔkualetsɛmɛ nɛ a suɔ Yehowa a a kpɛti nihi babauu maa piɛɛ ‘nihi nɛ a da nɛ a ma tle mɛ si’ ɔ a he. A maa hi si ngɛ zugba a nɔ kɛ ya neneene, ke a ya nɔ nɛ a ye anɔkuale ngɛ Kristo Jeha Akpe Nɔ Yemi ɔ kɛ nyagbe ka a mi. (Dan. 12:13; Heb. 12:1) Jehanɛ hu ɔ, ngɛ Jeha Akpe Nɔ Yemi ɔ mi ɔ, “nihi nɛ a dɛ,” nɛ ji nihi nɛ a ná we he blɔ kaa a ma sɔmɔ Yehowa aloo nihi nɛ “a pee ní yayamihi ɔ,” ma ná he blɔ nɛ a tsake a je mi bami konɛ a ba sɔmɔ Yehowa ngɛ anɔkuale mi. (Luka 23:42, 43) Se ni komɛ ngɛ nɛ a ji yiwutsotsɛmɛ nɛ a ma a juɛmi nya si kaa a ma tsɔ atuã kɛ si Yehowa kɛ e yi mi tomi ɔ. A be jamɛatsɛmɛ ɔmɛ si tlee gblegbleegble.—Luka 12:4, 5.
18-19. (a) Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa ke Yehowa maa kojo nihi nɛ a gbo ɔ, e maa pee nɔ́ nɛ da a? (Yesaya 55:8, 9) (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?
18 Anɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa ke Yehowa ngɛ adesahi tsuo kojoe ɔ, e maa pee nɔ́ nɛ da lo? Ee! Abraham le kaa Yehowa nɛ lɛ ji “zugba a tsuo Kojolɔ ɔ” ye mluku, e le ní pe nɔ fɛɛ nɔ, nɛ e naa nɔ mɔbɔ. E tsɔse e Bi ɔ, nɛ e ha lɛ he blɔ konɛ e kojo nɔ fɛɛ nɔ. (Yoh. 5:22) Yehowa kɛ Yesu tsuo le nɔ́ nɛ ngɛ nɔ fɛɛ nɔ tsui mi. (Mat. 9:4) Enɛ ɔ he ɔ, ke a ngɛ nɔ ko kojoe ɔ, a maa ‘pee nɔ́ nɛ da’!
19 Nyɛ ha nɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ Yehowa mi kaa e maa pee nɔ́ nɛ da. Wa le kaa wa be he blɔ nɛ wa kojoɔ nihi, se Yehowa lɛɛ e ngɛ he blɔ nɛ e peeɔ jã! (Kane Yesaya 55:8, 9.) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa si kojomi ɔ tsuo kɛ ha Yehowa kɛ e Bi ɔ, ejakaa lɛ ji Matsɛ nɛ e kaseɔ e Tsɛ ɔ mɔbɔ nami kɛ e dami sane yemi ɔ. (Yes. 11:3, 4) Mɛni wa ma nyɛ ma de ngɛ bɔ nɛ Yehowa kɛ Yesu maa kojo adesahi ha ngɛ amanehlu ngua a mi ɔ he? Mɛni wa li? Nɛ mɛni wa le? Wa maa na sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi.
LA 57 Nyɛ Ha Waa Fiɛɛ Ha Nimli Tsuo
b Ke o ngɛ hlae nɛ o kase Adam, Hawa kɛ Kain a he ní fuu ɔ, hyɛ January 1, 2013 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ, bf. 12 ɔ sisi ningma a.