Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w25 November bf. 2-7
  • Yaa Nɔ Nɛ O Ná Bua Jɔmi Ngɛ O Bwɔmi Si

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Yaa Nɔ Nɛ O Ná Bua Jɔmi Ngɛ O Bwɔmi Si
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • NƆ́ HE JE NƐ E BE GBƆJƆƆ KAA WA BUA MAA JƆ KE WA BWƆ
  • NƆ́ NƐ O MAA PEE KONƐ O NÁ BUA JƆMI BE FƐƐ BE
  • NƆ́ NƐ NI KPAHI MA NYƐ MAA PEE KƐ YE BUA
  • Nyɛmimɛ Nyumuhi Kɛ Yihi Nɛ A Wa Ngɛ Jeha Mi ɔ A He Jua Wa
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2021
  • Moo Kase Ní Kɛ Je Nyagbe Munyuhi Nɛ Nyumuhi Anɔkualetsɛmɛ Komɛ Tu ɔ Mi
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2024
  • Moo Ba O He Si Ke O Nui Ní Komɛ A Sisi
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
  • Nɔ́ Nɛ Maa Ye Bua Mo Konɛ O Bua Nɛ Jɔ Wawɛɛ Ngɛ Fiɛɛmi Mi
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2024
Fuu Ngɛ Hiɛ ɔ
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
w25 November bf. 2-7

NÍ KASEMI 44

LA 138 Mua Ngɛ Fɛu

Yaa Nɔ Nɛ O Ná Bua Jɔmi Ngɛ O Bwɔmi Si

“Ke a bwɔ po, a maa . . . hi yiblii woe.”—LA 92:14.

OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI

Nɔ́ he je nɛ e he hia kaa nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ maa ya nɔ ma na bua jɔmi, kɛ blɔ nɔ nɛ a maa gu kɛ pee jã.

1-2. Kɛ Yehowa naa nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi nɛ a kɛ anɔkuale yemi ngɛ lɛ sɔmɔe ɔ ha kɛɛ? (La 92:​12-14; hyɛ foni ɔ hulɔ.)

NGƐ je ɔ mi he komɛ ɔ, nihi naa bwɔmi kaa e ji jɔɔmi. Se ngɛ he komɛ lɛɛ, nihi nɛ lɛ jã. Enɛ ɔ he ɔ, a peeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a ma nyɛ konɛ a ko na mɛ kaa a ngɛ bwɔe. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke a na mua ngɛ a yi mi ɔ, a hiaa. Se ngɛ mɔde nɛ a bɔɔ ɔ tsuo se ɔ, a be nyɛe maa pee nɔ́ ko kɛ tsi bwɔmi nya.

2 Se kɛ wa hiɔwe Tsɛ ɔ naa e sɔmɔli nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ ha kɛɛ? (Abɛ 16:31) E ngɔ mɛ kɛ to tsohi nɛ woɔ yiblii ɔ he. (Kane La 92:​12-14.) Mɛni he je nɛ e kɛ mɛ to tso he ɔ? Behi fuu ɔ, tsohi nɛ a se kɛ wawɛɛ ɔ ngɛ fɛu saminya, ejakaa bahi loo mɔmɔhi fuu hiɔ a nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, tsohi nɛ a se kɛɔ wawɛɛ ɔ a kpɛti kake ngɛ Japan. Tso nɛ ɔmɛ a kpɛti ni nɛmɛ nɛ a ngɛ fɛu wawɛɛ ɔ ye pe jeha akpehi abɔ. Kaa bɔ nɛ tsohi nɛ a se kɛ ɔ hiɔ fɛu ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ Yehowa naa nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi nɛ a kɛ anɔkuale yemi ngɛ lɛ sɔmɔe ɔ kaa a he ngɛ fɛu loo a he jua wa. Yehowa bua jɔɔ su kpakpahi nɛ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ngɛ ɔ he. A kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ Mawu jehahi babauu ngɛ be kpakpahi kɛ behi nɛ a mi wa po mi.

Nyumu ko kɛ e yo nɛ a wa ngɛ jeha mi nɛ a hii si ngɛ he ko nɛ tso nguahi nɛ ngɛ fɛu bɔle mɛ kɛ kpe.

Kaa bɔ nɛ ke tsohi ngɛ wae nɛ a peeɔ fɛu ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ hu a he ngɛ fɛu ngɛ Yehowa hɛ mi (Hyɛ kuku 2)


3. Mo ha nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa gu nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ a nɔ kɛ tsu e yi mi tomihi a he ní.

3 Ke nɔ ko ngɛ wae ngɛ jeha mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e he jua wɛ ha Yehowa hu.a Ngɛ anɔkuale mi ɔ, be komɛ ɔ, Yehowa guɔ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ a nɔ kɛ tsuɔ e yi mi tomihi a he ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Yehowa de Sara kaa e ma fɔ binyumu nɛ kɛ gu jamɛ a bi ɔ nɔ ɔ, e nina maa hiɛ, nɛ Mesia a hu maa gu e nɔ kɛ ba a, jamɛ a be ɔ mi ɔ, Sara wa ngɛ jeha mi. (1 Mose 17:​15-19) Jehanɛ hu ɔ, Mose wa ngɛ jeha mi benɛ Yehowa de lɛ kaa e ya kpɔ̃ Israelbi ɔmɛ kɛ je Egypt ɔ. (2 Mose 7:​6, 7) Nɛ benɛ Yehowa kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ ye bua bɔfo Yohane nɛ e ngma womihi kakaaka enuɔ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, lɛ hu e wa ngɛ jeha mi.

4. Kaa bɔ nɛ Abɛ 15:15 ɔ tsɔɔ ɔ, mɛni ma nyɛ maa ye bua nihi nɛ a bwɔ ɔ konɛ a nyɛ nɛ a da nyagbahi nɛ a kɛ kpeɔ ɔ nya? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

4 Nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ kɛ nyagbahi fuu kpeɔ akɛnɛ daa je nɛ maa na a, a ngɛ bwɔe ɔ he je. Nyɛmiyo ko pee plaase nɛ e de ke, “Ke o ngɛ bwɔe ɔ, e sa nɛ o pee kã, ejakaa e be gbɔjɔɔ.” Se ke nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ ya nɔ nɛ a ná bua jɔmi ɔ,b e maa ye bua mɛ kɛ da nyagbahi nɛ a kɛ kpeɔ ngɛ a bwɔmi si ɔ nya. (Kane Abɛ 15:15.) Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu níhi nɛ nihi nɛ a bwɔ ɔ ma nyɛ maa pee konɛ a ya nɔ nɛ a ná bua jɔmi ɔ he. Jehanɛ hu ɔ, wa maa na nɔ́ nɛ ni kpahi nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nyɛmimɛ nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ. Se kekleekle ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ he je nɛ e be gbɔjɔɔ kaa wa maa ya nɔ ma ná bua jɔmi ke wa ngɛ wae ɔ he.

Nyɛminyumu ɔ kɛ e yo ɔ nɛ wa na ngɛ foni nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ nɛ a pɛtɛ a sibi a he nɛ a daa si nɛ a ngɛ muɔe ngɛ tso ngua ko nɛ ngɛ fɛu sisi.

Ke o yɔseɔ ní kpakpahi nɛ Yehowa peeɔ kɛ haa mo, nɛ o bua jɔ a he ɔ, e ma nyɛ maa ye bua mo nɛ o ná bua jɔmi ke o kɛ nyagbahi ngɛ kpee ngɛ o bwɔmi si po (Hyɛ kuku 4)


NƆ́ HE JE NƐ E BE GBƆJƆƆ KAA WA BUA MAA JƆ KE WA BWƆ

5. Mɛni lɛ ma nyɛ ma ha nɛ nihi nɛ a bwɔ ɔ a kpɛti ni komɛ a kɔni mi nɛ jɔ̃?

5 Mɛni ma nyɛ ma ha nɛ o kɔni mi nɛ jɔ̃? Eko ɔ, akɛnɛ o nyɛ we nɛ o pee níhi nɛ o nyɛɔ peeɔ be ko nɛ be ɔ he je ɔ, o kɔni mi ma nyɛ ma jɔ̃. Eko ɔ, o ná nɛ o ji niheyo, loo yiheyo nɛ o ngɛ he wami loloolo. (Fiɛɛ. 7:10) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Ruby ɔ de ke: “Behi fuu ɔ, e he waa ha mi kaa ma wo tade ejakaa i nuɔ yeyee he be fɛɛ be ngɛ ye nɔmlɔ tso ɔ mi. Be komɛ ɔ, ye nane nɔ po nɛ ma wo kɛ wo socks ɔ peeɔ dengme kɛ haa mi. Akɛnɛ ye kpɔji nya amɛ yeɔ mi he je ɔ, e he waa ha mi kaa i kɛ ye nine nguɛ ɔmɛ maa pee ní nyafinyafi komɛ po.” Nɛ Harold nɛ e sɔmɔ ngɛ Betel ɔ hu de ke: “Ye mi mi fuɔ ye he akɛnɛ i nyɛ we nɛ ma pee níhi nɛ haa mi bua jɔmi nɛ i peeɔ be ko nɛ be ɔ he je. Benɛ niheyo ji mi ɔ, i ngɛ he wami saminya, nɛ ye bua jɔɔ baseball fiami he wawɛɛ. Ke wa ngɛ baseball ɔ fiae ɔ, a pɔɔ demi ke, ‘Ngɔɔ bɔɔlu ɔ kɛ ha Harold ejakaa e ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ waa ye kunimi.’ Se amlɔ nɛ ɔ, i he we yi kaa ma nyɛ ma fɔ̃ bɔɔlu po.”

6. (a) Mɛni ji ní kpa komɛ nɛ ma nyɛ ma jɔ̃ nihi nɛ a bwɔ ɔ a kɔni mi? (b) Mɛni maa ye bua nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ konɛ a na ke ji kaa e sa nɛ a ya nɔ nɛ a hɛɛ lɔle loo a kpa lɔle hɛɛmi? (Moo hyɛ munyu nɛ ji “Anɛ E Sa Nɛ Ma Kpa Lɔle Hɛɛmi Lo?” nɛ ngɛ Hwɔɔmi Mɔ nɛ ɔ mi ɔ.)

6 Eko ɔ, o kɔni mi ma jɔ̃ akɛnɛ o nyɛ we nɛ o pee ní komɛ ngɛ o dɛ he kaa bɔ nɛ o peeɔ be ko nɛ be ɔ he je. Eko ɔ, e ma bi nɛ nɔ ko nɛ e hyɛ o nɔ, aloo e ma bi nɛ o ya hi o bimɛ a ngɔ nɛ a hyɛ o nɔ. Aloo eko po ɔ, o he wami ngɛ si bae, nɛ o hɛngmɛ ɔmɛ hyɛ we nɔ́ saminya, lɔ ɔ he je ɔ, o nyɛ we nɛ o ya he komɛ ngɛ o dɛ he loo o hɛɛ lɔle hu. Ke e ba jã a, o kɔni mi ma nyɛ ma jɔ̃! Se ke wa kai kaa wa he jua wa ha Yehowa kɛ ni kpahi ɔ, e maa ye bua wɔ nɛ ke wa nyɛ we nɛ waa hyɛ wa he, aloo waa pee níhi ngɛ wa dɛ he, aloo wa nyɛ we nɛ waa hɛɛ lɔle hu po ɔ, wa bua maa jɔ. Nɛ wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa nuɔ wɔ sisi. Yehowa le kaa wa suɔ lɛ, nɛ wa suɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ hulɔ. Nɛ lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ haa nɛ wa he jua waa kɛ haa lɛ ɔ nɛ.—1 Sam. 16:7.

7. Mɛni ma nyɛ maa ye bua nihi nɛ a haoɔ kaa a ma gbo loko nyagbe ɔ maa ba a?

7 Eko ɔ, nɛ wa ngɛ dee nɛ ɔ, o haoɔ ejakaa o susu kaa o ma gbo loko Harmagedon maa ba. Ke o nuɔ he jã a, mɛni maa ye bua mo? Mo kai kaa yi mi tomi ko he je nɛ Yehowa ngɛ e tsui si toe loko e kpata je yaya nɛ ɔ hɛ mi ɔ nɛ. (Yes. 30:18) Se mɛni yi mi tomi he je nɛ Yehowa ngɛ e tsui si toe ɔ? Yehowa tsui si tomi ɔ ngɛ blɔ blie kɛ ha nihi ayɔhi abɔ konɛ a ba kase e he ní nɛ a sɔmɔ lɛ. (2 Pet. 3:9) Enɛ ɔ he ɔ, ke o nu he kaa o kɔni mi jɔ̃ ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o susu nihi abɔ nɛ a ma ná Yehowa tsui si tomi ɔ he se loko nyagbe ɔ maa ba a he. Eko ɔ, a kpɛti ni komɛ po ma nyɛ maa pee o wekuli.

8. Ke nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ be he wami aloo a ngɛ yeyee he nue ɔ, kɛ a peeɔ a ní ha kɛɛ?

8 Wa wa jio, wa wɛ jio, ke wa be he wami ɔ, behi fuu ɔ wa peeɔ ní komɛ loo wa deɔ ní komɛ nɛ pee se loko wa ba piaa wa he. (Fiɛɛ. 7:7; Yak. 3:2) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ nyumu anɔkualetsɛ Hiob ngɛ nɔ́ nae ɔ, e ‘tu munyu basabasa.’ (Hiob 6:​1-3) Jã kɛ̃ nɛ ke hiɔ ko ngɛ nihi nɛ a bwɔ ɔ a nya gbae aloo a ngɛ tsopa ko nue ɔ, e ma nyɛ ma ha nɛ a de nɔ́ ko loo a pee nɔ́ ko nɛ maa hao ni kpahi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa le kaa wa ti nɔ ko be blɔ jee nɛ e pee nɔ́ ko nɛ maa hao ni kpahi akɛnɛ e bwɔ loo e be he wami ɔ he je. Nɛ ke wa le kaa wa de nɔ́ ko loo wa pee nɔ́ ko nɛ e gba ni kpahi a nya a, e sa nɛ waa kɛ oya yemi nɛ ya kpa nɔ ɔ pɛɛ.—Mat. 5:​23, 24.

NƆ́ NƐ O MAA PEE KONƐ O NÁ BUA JƆMI BE FƐƐ BE

Tso ngua ko nɛ ngɛ fɛu; foni kpa amɛ nɛ piɛɛ he ɔ tsɔɔ ní slɔɔtohi nɛ nyɛmimɛ komɛ pee konɛ a ya nɔ nɛ́ a ná bua jɔmi ngɛ a bwɔmi si. O maa kpale na foni nɛ ɔmɛ ngɛ kuku 9-13.

Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ o ya nɔ nɛ o ná bua jɔmi ke o kɛ nyagbahi ngɛ kpee ngɛ o bwɔmi si? (Hyɛ kuku 9-13)


9. Mɛni he je nɛ e sa nɛ o kplɛɛ nɛ ni kpahi nɛ a ye bua mo ɔ? (Hyɛ foni ɔmɛ hulɔ.)

9 Moo kplɛɛ nɛ ni kpahi nɛ a ye bua mo. (Gal. 6:2) Eko ɔ, sisije ɔ, e he maa wa ha mo kaa o maa kplɛɛ nɛ ni kpahi nɛ a ye bua mo. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Gretl ɔ de ke: “Be komɛ ɔ, e he waa ha mi kaa ma kplɛɛ yemi kɛ buami nɔ ejakaa i nuɔ he kaa ma pee tlomi kɛ ha ni kpahi. E he be loko i tsake ye susumi, nɛ i kɛ he si bami kplɛɛ nɔ kaa i hia yemi kɛ buami.” Ke o ngmɛ blɔ nɛ ni kpahi ye bua mo ɔ, o haa nɛ a náa bua jɔmi nɛ ngɛ nɔ́ hami mi ɔ eko. (Níts. 20:35) Nɛ ngɛ anɔkuale mi ɔ, o bua maa jɔ wawɛɛ ejakaa o maa na kaa nihi suɔ mo nɛ a suɔ nɛ a ye bua mo.

Nyɛmiyo nɔkɔtɔma ko nɛ e kɛ e nine wo yiheyo ko kɔni bɔkɔ mi benɛ a ngɛ ní hee.

(Hyɛ kuku 9)


10. Mɛni he je nɛ ke nɔ ko pee mo kpakpa a, e sa nɛ o kai nɛ o na lɛ si ɔ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

10 Mo je hɛsa kpo. (Kol. 3:15; 1 Tɛs. 5:18) Ke nihi pee wɔ kpakpa a, wa bua jɔɔ. Se be komɛ ɔ, wa hɛ jeɔ nɔ kaa wa ma je hɛsa kpo. Se ke waa kɛ bua jɔmi de ke, ‘Mo tsumi ɔ,’ e haa nɛ nihi nɛ a pee wɔ kpakpa a naa kaa wa bua jɔ nɔ́ nɛ a pee kɛ ha wɔ ɔ he. Leah nɛ e hyɛɛ nihi nɛ a bwɔ a nɔ ngɛ Betel ɔ de ke: “Nyɛmiyo ko nɛ i hyɛɛ e nɔ ɔ ngmaa mo tsumi kɛ fɔɔ kaadi nɔ kɛ haa mi. Munyuhi nɛ e ngma amɛ nya kɛ we, se e haa nɛ ye tsui nɔ ɔ ye mi wawɛɛ. Ke ye nine su kaadi ɔ nɔ ɔ, ye bua jɔɔ ejakaa lɔ ɔ haa nɛ i naa kaa e hɛ sa yemi kɛ buami nɛ i kɛ haa lɛ ɔ.”

Nyɛmiyo nɔkɔtɔma ko nɛ e ngɛ kaadi nɔ ní ngmae nɛ e kɛ ya na nɔ ko si.

(Hyɛ kuku 10)


11. Mɛni o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua ni kpahi? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

11 Moo bɔ mɔde nɛ o ye bua ni kpahi. Ke o ngɔ o be kɛ o he wami kɛ ye bua ni kpahi ɔ, lɔ ɔ be hae nɛ o kɛ o juɛmi nɛ ma mo nitsɛ o nyagbahi a nɔ tsɔ̃. Waa kɛ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ ma nyɛ maa to womi ko nɛ nile munyuhi ngɛ mi ɔ he. Ke nɔ ko bli we womi ɔ mi nɛ e kane ɔ, e be nile munyuhi nɛ ngɛ mi ɔ he se náe. Jã kɛ̃ nɛ ke nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ kɛ nihewi kɛ yihewi sɛɛ we ní, nɛ a de mɛ a níhi a si kpami ɔ, nihewi kɛ yihewi ɔmɛ be nile nɛ a ngɛ ɔ he se náe. Mo bi nihewi kɛ yihewi ɔmɛ sanehi, nɛ ke a ngɛ munyu tue ɔ, moo bu mɛ tue. Mo ha nɛ a le nɔ́ he je nɛ se nami ngɛ he kaa a kɛ Yehowa mlaahi ma tsu ní kɛ bua jɔmi nɛ a ma ná ke a pee jã. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke o wo nihewi kɛ yihewi he wami nɛ o wo a bua a, lɔ ɔ ma ha nɛ o bua maa jɔ wawɛɛ.—La 71:18.

Nyɛminyumu nɔkɔtɔma ko nɛ e ngɛ nyɛminyumu wayoo ko tue bue saminya benɛ e kɛ lɛ ngɛ munyu tue ɔ.

(Hyɛ kuku 11)


12. Kaa bɔ nɛ Yesaya 46:4 ɔ tsɔɔ ɔ, mɛni nɛ Yehowa wo si kaa e maa pee kɛ ha nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

12 Moo sɔle kɛ ha Yehowa nɛ e wo mo he wami. E ngɛ mi kaa be komɛ ɔ, pɔ maa tɔ o he mohu lɛɛ, se Yehowa lɛɛ “pɔ tɔɛ e he gblee, nɛ e gbɔjɔ we hulɔ.” (Yes. 40:28) Kɛ Yehowa ngɔɔ e he wami nɛ huzu be he ɔ kɛ tsuɔ ní ha kɛɛ? E kɛ woɔ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ he wami. (Yes. 40:​29-31) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e wo si kaa e maa ye bua mɛ. (Kane Yesaya 46:4.) Nɛ Yehowa yeɔ e si womi nɔ be fɛɛ be hulɔ. (Yosh. 23:14; Yes. 55:​10, 11) Ke o sɔle ha Yehowa a, e ma ha mo yemi kɛ buami nɛ o hia a, nɛ o bua maa jɔ wawɛɛ, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ o maa na kaa e suɔ mo.

Nyɛminyumu nɔkɔtɔma ko nɛ e ngɛ sɔlee.

(Hyɛ kuku 12)


13. Kaa bɔ nɛ 2 Korinto Bi 4:​16-18 ɔ tsɔɔ ɔ, mɛni nɛ e sa nɛ wa kai? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

13 Mo kai kaa hwɔɔ se ɔ, o ma ba pee niheyo loo yiheyo ekohu. Ke wa kai kaa si fɔfɔɛ ko nɛ wa ya je mi ɔ be si hie daa a, lɔ ɔ yeɔ buaa wɔ nɛ wa nyɛɔ fĩɔ si. Baiblo ɔ ha nɛ wa ná nɔ mi mami kaa bwɔmi kɛ hiɔ be si hie daa. (Hiob 33:25; Yes. 33:24) Enɛ ɔ he ɔ, ke o le kaa be kpakpahi ma ngɛ o hɛ mi ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ o bua maa jɔ. (Kane 2 Korinto Bi 4:​16-18.) Se mɛni ni kpahi ma nyɛ maa pee kɛ ye bua?

Nyɛmiyo nɔkɔtɔma ko nɛ e hii si ngɛ wheelchair mi nɛ e ngɛ Baiblo ɔ kanee. E ngɛ he foni poe kaa e pee yiheyo ekohu nɛ e te si ngɛ e wheelchair ɔ mi nɛ e ngɛ nyɛɛe ngɛ Paradeiso ɔ mi.

(Hyɛ kuku 13)


NƆ́ NƐ NI KPAHI MA NYƐ MAA PEE KƐ YE BUA

14. Mɛni he je nɛ e he hia kaa wa maa slaa nihi nɛ a bwɔ ɔ loo wa ma tsɛ mɛ ngɛ fon nɔ ɔ?

14 Moo pɔ nyɛmimɛ nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ slaami aloo moo pɔ mɛ tsɛmi ngɛ fon nɔ. (Heb. 13:16) Nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ ma nyɛ maa nu he kaa e piɛ mɛ pɛ. Nyɛminyumu ko nɛ e tlɔ tsu mi nɛ a tsɛɛ lɛ ke Camille ɔ de ke: “I hiiɔ tsu mi kɛ je mɔtu kɛ ya siɔ gbɔkuɛ. Enɛ ɔ haa nɛ pɔ tɔɔ ye he. Be komɛ ɔ, i nuɔ he kaa jata nɛ a nu lɛ kɛ wo daka ko mi. I haoɔ nɛ ye mi mi fuɔ ye he.” Ke wa ná be kɛ ya slaa nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ, e haa nɛ a náa nɔ mi mami kaa wa suɔ mɛ, nɛ se nami ngɛ a he. Eko ɔ, wɔ tsuo wa kaiɔ be ko nɛ wa to kaa wa ma tsɛ nyɛmi ko nɛ e wa ngɛ jeha mi ɔ ngɛ fon nɔ, loo wa ma ya slaa lɛ se wa nyɛ we jã peemi ɔ. Wɔ tsuo wa be deka kulaa ngɛ si himi mi. Se mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa “le níhi nɛ a he hia wawɛɛ ɔ,” nɛ́ nihi nɛ a bwɔ nɛ wa ma ya slaa mɛ ɔ hu piɛɛ he ɔ? (Filip. 1:10) O ma nyɛ maa ngma nihi nɛ a bwɔ nɛ a ngɛ o we asafo ɔ mi ɔ a biɛ kɛ be nɛ o suɔ kaa o maa mane mɛ sɛ gbi loo o ma tsɛ mɛ ngɛ fon nɔ ɔ kɛ fɔ si konɛ e kai mo. O ma nyɛ maa to be konɛ o ya slaa mɛ hulɔ. Bɔɔ mɔde nɛ o kai be nɛ o to ɔ.

15. Mɛni ji ní komɛ nɛ nihi nɛ a bwɔ ɔ kɛ nihewi kɛ yihewi ma nyɛ ma bla kɛ pee?

15 Ke o ji niheyo aloo yiheyo ɔ, eko ɔ, o maa hi nɔ́ nɛ ke o ya slaa nihi nɛ a bwɔ ɔ, o kɛ mɛ maa sɛɛ loo nɔ́ nɛ o kɛ mɛ ma bla kɛ pee ɔ he susue. Se mo ko susu nɔ́ nɛ o ma de loo nɔ́ nɛ o kɛ mɛ ma bla kɛ pee ɔ he tsɔ̃. Nɔ́ nɛ he hia ji kaa o maa pee o he huɛ kpakpa. (Abɛ 17:17) O kɛ mɛ ma nyɛ maa sɛɛ ní loko asafo mi kpe nɛ je sisi loo ke a kpa asafo mi kpe ɔ. O ma nyɛ ma bi mɛ nɛ a tsɔɔ mo ngmami ko nɛ a bua jɔ he aloo nɔ́ ko nɛ ngɛ bua jɔmi nɛ a pee ngɛ a jokuɛwi a si. O ma nyɛ maa fɔ mɛ nine konɛ o kɛ mɛ nɛ bla kɛ hyɛ JW Brɔɔdkastin® ɔ hulɔ. O ma nyɛ maa pee ní komɛ nɛ mɛ nitsɛmɛ a be nyɛe maa pee ɔ kɛ ye bua mɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, o ma nyɛ maa update a fon ɔmɛ nɛ o gbla womi ehehi kɛ fɔ nɔ ha mɛ. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Carol ɔ de ke: “O kɛ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ nɛ bla kɛ pee níhi nɛ o bua jɔ a peemi he ɔ. E ngɛ mi kaa i bwɔ mohu lɛɛ, se loloolo ɔ, i suɔ nɛ ma ná bua jɔmi ngɛ si himi mi. I suɔ nɛ ma je kpo nɛ ma ya wo jua, nɛ i kɛ ye huɛmɛ nɛ bla kɛ ye ní nɛ wa bla kɛ je wa hɛja.” Nyɛmiyo ko hu nɛ a tsɛɛ lɛ ke Maira a de ke: “Ye huɛmɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ye jeha 90. E wa pe mi kɛ jeha 57 sɔuu. Se bɔ nɛ wa muɔɔ ha, kɛ bɔ nɛ wa peeɔ kake kɛ hyɛɛ tiivi ha a, o be lee po kaa e wa pe mi kulaa. Nɛ ke waa kɛ nyagbahi ngɛ kpee ɔ, wa biɔ ga womi kɛ jeɔ wa sibi a ngɔ.”

16. Mɛni he je nɛ e hi wawɛɛ kaa o maa piɛɛ nihi nɛ a bwɔ ɔ a he kɛ ya na a dɔkita a?

16 Ke e ma bi nɛ a ya na dɔkita a, moo piɛɛ a he kɛ ya. O ma nyɛ maa ngɔ o lɔle kɛ wo nihi nɛ a bwɔ ɔ kɛ ya hiɔ tsami he, se pi lɔ ɔ pɛ, o ma nyɛ maa piɛɛ a he ngɛ hiɔ tsami he ɔ nɛ o hyɛ kaa dɔkita amɛ loo nɛɛsi ɔmɛ ngɛ a nɔ hyɛe saminya lo. (Yes. 1:17) O ma nyɛ maa ngma ní komɛ nɛ dɔkita a ma de ɔ hu kɛ fɔ si ha mɛ. Nyɛmiyo ko nɛ e wa ngɛ jeha mi nɛ a tsɛɛ lɛ ke Ruth ɔ de ke: “Behi fuu ɔ, ke imi pɛ i ya hiɔ tsami he ɔ, dɔkita amɛ hyɛ we ye nɔ saminya. A deɔ mi ke, ‘O ngɛ he wami, o juɛmi nɛ ngɛ mo dee ke o be he wami.’ Se ke nɔ ko piɛɛ ye he kɛ ya hiɔ tsami he ɔ, dɔkita amɛ hyɛɛ ye nɔ saminya. I naa nyɛmimɛ nɛ a piɛɛɔ ye he kɛ yaa hiɔ tsami he ɔ si wawɛɛ nitsɛ.”

17. Fiɛɛmi ní tsumi ɔ fã slɔɔto ɔmɛ a kpɛti te nɛɛ lɛ o kɛ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ ma nyɛ ma bla kɛ tsu?

17 O kɛ mɛ nɛ bla kɛ ya fiɛɛmi. Nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ a kpɛti ni komɛ be nyɛe nɛ a kɛ a he nɛ wo wehi a mi fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi akɛnɛ a be nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa a he je. Anɛ o ma nyɛ ma ha nɛ nyɛmi ko nɛ e wa ngɛ jeha mi ɔ nɛ ba piɛɛ o he kɛ ye odase ngɛ atsɛ̃se ɔ he lo? Eko ɔ, o ma nyɛ ma ha lɛ sɛ̃ ngɛ atsɛ̃se ɔ he nɛ e hi si. Aloo o ma nyɛ ma ha nɛ e ba piɛɛ o he nɛ o kɛ nɔ ko nɛ ya kase Baiblo ɔ. Aloo ke e maa hi ɔ, o kɛ o Baiblo kaselɔ ɔ ma nyɛ maa ya e we ɔ mi konɛ nyɛ ya kase Baiblo ɔ ngɛ lejɛ ɔ. Asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa to blɔ nya konɛ a pee fiɛɛmi yami kpe ngɛ nihi nɛ a bwɔ ɔ a wehi a mi. Lɔ ɔ maa ye bua mɛ konɛ a kɛ a he nɛ wo fiɛɛmi yami kpe ɔ mi. Ke wa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ kɛ tsɔɔ kaa wa suɔ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ nɛ wa buɔ mɛ ɔ, Yehowa bua jɔɔ wawɛɛ.—Abɛ 3:27; Rom. 12:10.

18. Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?

18 Ní kasemi nɛ ɔ ha nɛ wa na kaa nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ a he jua wa ha Yehowa nɛ e suɔ mɛ wawɛɛ nitsɛ. Nɛ jã nɔuu kɛ̃ nɛ wɔ nihi nɛ wa ngɛ asafo ɔ mi ɔ hu wa suɔ mɛ, nɛ a he jua wa ha wɔ! Ke o ngɛ bwɔe ɔ, si himi ɔ be gbɔjɔɔ, se ngɛ Yehowa yemi kɛ buami nya a, o ma nyɛ maa ya nɔ ma ná bua jɔmi. (La 37:25) Lemi nɛ o le kaa be kpakpahi ma ngɛ o hɛ mi ɔ, maa wo mo he wami wawɛɛ nitsɛ! Nɛ nyɛmimɛ nɛ a hyɛɛ a wekuli nɛ a wa ngɛ jeha mi, loo a suɔlɔ ko nɛ e be he wami ɔ nɔ ɔ hu nɛɛ? Mɛni mɛ hu a ma nyɛ maa pee konɛ a ya nɔ nɛ a ná bua jɔmi? Wa ma susu sane bimi nɛ ɔ he ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi.

KƐ O MA HA HETO KƐƐ?

  • Mɛni ji si fɔfɔɛ komɛ nɛ ma nyɛ ma puɛ bua jɔmi nɛ nihi nɛ a wa ngɛ jeha mi ɔ ngɛ ɔ?

  • Mɛni nɛ nihi nɛ a bwɔ ɔ ma nyɛ maa pee konɛ a ya nɔ nɛ a ná bua jɔmi?

  • Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ ye bua nihi nɛ a bwɔ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ?

LA 30 Ye Tsɛ, Ye Mawu, Kɛ Ye Huɛ

a Moo hyɛ video nɛ yi ji Nihi Nɛ A Wa Ngɛ Jeha Mi Ngɛ He Blɔ Ngua Ko nɛ ngɛ jw.org kɛ JW Library® ɔ nɔ ɔ.

b MUNYU NƐ A TSƆƆ SISI: Bua jɔmi ji su ko nɛ e piɛɛ Mawu mumi ɔ yiblii ɔ he. (Gal. 5:22) Loko nɔ ko ma ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ ɔ, ja huɛ bɔmi kpakpa ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2026)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane