Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w25 July bf. 2-7
  • Mɛni He Je Nɛ E Sa Kaa Wa Bi Ga Womi?

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Mɛni He Je Nɛ E Sa Kaa Wa Bi Ga Womi?
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • MƐNI SUHI E SA KAA MA NÁ?
  • MƐNƆ LƐ MA NYƐ MAA WO MI GA KPAKPA?
  • MƐNI MA NYƐ MA PEE KƐ TSƆƆ KAA I HIA GA WOMI NIINƐ?
  • ANƐ E SA NƐ MA HA NƐ NI KPAHI NƐ A MWƆ YI MI KPƆ KƐ HA MI LO?
  • YAA NƆ NƐ O BI GA WOMI
  • Bɔ Nɛ O Ma Plɛ Kɛ Wo Nihi Ga Kpakpa Ha
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
  • Yi Mi Kpɔ Mwɔmihi Nɛ Tsɔɔ Kaa Waa Kɛ Wa Hɛ Fɔɔ Yehowa Nɔ
    Kristofohi A Si Himi Kɛ A Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ—Ní Kasemi Womi—2023
  • Moo Kase Ní Kɛ Je Nyagbe Munyuhi Nɛ Nyumuhi Anɔkualetsɛmɛ Komɛ Tu ɔ Mi
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2024
  • Moo Ba O He Si Ke O Nui Ní Komɛ A Sisi
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
Fuu Ngɛ Hiɛ ɔ
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
w25 July bf. 2-7

NÍ KASEMI 28

LA 88 Ha Nɛ Ma Le O Blɔ Ɔmɛ

Mɛni He Je Nɛ E Sa Kaa Wa Bi Ga Womi?

“Nihi nɛ a hlaa ga womi ɔ ngɛ juɛmi.”—ABƐ 13:10.

OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI

Wa maa hyɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa pee konɛ wa ná ga womihi nɛ wa nine suɔ nɔ ɔ he se kɛ pi si.

1. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ nile ngɛ mi nɛ ma ha nɛ waa ye manye ngɛ si himi mi? (Abɛ 13:10; 15:22)

WƆ TSUO wa suɔ nɛ waa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ nile ngɛ mi, nɛ ma ha nɛ waa ye manye ngɛ si himi mi. Mawu Munyu ɔ ha nɛ wa le kaa loko wa ma nyɛ maa pee jã a, e sa nɛ wa bi ga womi.—Kane Abɛ 13:10; 15:22.

2. Mɛni nɛ Yehowa wo si kaa e maa pee ha wɔ?

2 Yehowa nɛ ji wa Tsɛ ɔ ji nɔ nɛ pe kulaa nɛ wa ma nyɛ ma bi lɛ nɛ e wo wɔ ga, nɛ e ha wɔ nile. E wo si kaa e maa ye bua wɔ. E de ke: “Ma wo mo ga, nɛ ye hɛngmɛ maa hi o he.” (La 32:8) Munyu nɛ ɔ tsɔɔ kaa pi nɛ Yehowa woɔ wɔ ga pɛ kɛkɛ, se e susuɔ wa he nɛ e yeɔ buaa wɔ hulɔ konɛ waa kɛ e ga womi ɔ nɛ tsu ní.

3. Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?

3 Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa maa da Mawu Munyu ɔ nɔ kɛ ha sane bimi eywiɛ nɛ ɔmɛ a heto: (1) Ke i suɔ nɛ ma ná ga womi ko he se ɔ, mɛni suhi e sa kaa ma ná? (2) Mɛnɔ lɛ ma nyɛ maa wo mi ga kpakpa? (3) Mɛni ma nyɛ ma pee kɛ tsɔɔ kaa i hia ga womi niinɛ? (4) Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ ma de ni kpahi kaa a mwɔ yi mi kpɔhi kɛ ha mi ɔ?

MƐNI SUHI E SA KAA MA NÁ?

4. Loko wa ma nyɛ ma ná ga womi kpakpa ko he se ɔ, mɛni suhi e sa kaa wa ná?

4 Loko wa ma nyɛ ma ná ga womi ko he se ɔ, ja wa ba wa he si, nɛ wa pee wa he humi. Ke wa ya je si fɔfɔɛ ko nɛ waa kɛ eko kpi hyɛ ɔ mi ɔ, e sa nɛ waa kplɛɛ nɔ kaa wa maa hia ni kpahi a yemi kɛ buami bɔ nɛ pee nɛ waa mwɔ yi mi kpɔ nɛ da. Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ waa kplɛɛ nɔ kaa pi nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa le. Ke wa bɛ wa he si ɔ, Yehowa be wɔ ye buae. Jehanɛ hu ɔ, ke wa bɛ wa he si nɛ wa kane Mawu Munyu ɔ, wa be ga womi nɛ ngɛ mi ɔ nae kaa e kɔ wa he, nɛ waa kɛ be ní tsue. (Mika 6:8; 1 Pet. 5:5) Se ke wa baa wa he si nɛ wa peeɔ wa he humi ɔ, e he be wae ha wɔ kaa wa maa bu ga womihi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ tue, nɛ wa ná he se.

5. Mɛni níhi nɛ Matsɛ David pee nɛ lɔ ɔ ko ha nɛ e ko wo e he nɔ?

5 Mo susu nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ Matsɛ David nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi ɔ he nɛ o hyɛ. E ngɛ mi kaa David pee ní kpakpahi fuu ngɛ e si himi mi mohu lɛɛ, se e wo we e he nɔ. Jeha babauu nɛ be loko David ma ba ye matsɛ ɔ, e ji la polɔ nɛ e he be saminya. A ha nɛ e ba fia saku kɛ ha matsɛ ɔ po. (1 Sam. 16:​18, 19) Pee se benɛ a pɔ David nu kaa matsɛ ɔ, Yehowa wo lɛ he wami kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ. (1 Sam. 16:​11-13) Benɛ David gbe Israelbi ɔmɛ a he nyɛli babauu, nɛ Goliat hu piɛɛ he ɔ, a je e yi wawɛɛ. (1 Sam. 17:​37, 50; 18:7) Kaa David woɔ e he nɔ ɔ, jinɛ e ko susu kaa akɛnɛ e pee ní nɛ ɔmɛ tsuo he je ɔ, e be ni kpahi a ga womi nɔ kplɛɛe kɔkɔɔkɔ. Se e pee we jã.

6. Mɛni ha nɛ wa le kaa David ji nɔ ko nɛ e buɔ ga womi tue ɔ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

6 Benɛ a wo David matsɛ se ɔ, e kɛ huɛmɛ nɛ a ma nyɛ maa wo lɛ ga a bɔ. (1 Kron. 27:​32-34) Enɛ ɔ be nyakpɛ, ejakaa loko David ma ba pee matsɛ po ɔ, e buɔ ga womi kpakpahi nɛ nihi kɛ haa lɛ ɔ tue. Pi nyumuhi a ga womihi pɛ nɛ David kplɛɛ nɔ, e kplɛɛ ga nɛ yo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Abigail wo lɛ ɔ nɔ hulɔ. Abigail huno ji Nabal. Nabal ji nɔ ko nɛ e bui nɔ, e woɔ e he nɔ, nɛ e je we hɛsa kpo. David ba e he si nɛ e kplɛɛ ga kpakpa nɛ Abigail wo lɛ ɔ nɔ. Enɛ ɔ ye bua David nɛ e tɔ̃ we tɔmi nɛ hɛdɔ ngɛ he.—1 Sam. 25:​2, 3, 21-25, 32-34.

Matsɛ David nɛ e ngɛ Abigail nɛ e hii si ngɛ zugba, nɛ e ngɛ lɛ pɛɛ kpae ɔ tue bue saminya.

Matsɛ David ba e he si nɛ e kplɛɛ Abigail ga womi ɔ nɔ nɛ e kɛ tsu ní (Hyɛ kuku 6)


7. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ David nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi? (Fiɛɛlɔ 4:13) (Hyɛ foni ɔmɛ hulɔ.)

7 Wa ma nyɛ maa kase ní komɛ kɛ je David ngɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, wa le ní komɛ peemi saminya, aloo ni komɛ tsuɔ ní ngɛ wa sisi. Ke jã nɛ e ji po ɔ, e sɛ nɛ wa susu gblee kaa wa le nɔ́ fɛɛ nɔ́ aloo wa hia we ni kpahi a ga womi. Kaa bɔ nɛ David pee ɔ, e sa nɛ waa pee klaalo kaa wa maa kplɛɛ ga womi kpakpahi nɛ nɔ fɛɛ nɔ kɛ ma ha wɔ ɔ nɔ. (Kane Fiɛɛlɔ 4:13.) Ke wa pee jã a, e maa ye bua wɔ konɛ wa ko tɔ̃ tɔmi komɛ nɛ hɛdɔ ngɛ a he, nɛ maa ngɔ nyagbahi kɛ ba wɔ nitsɛmɛ kɛ ni kpahi a nɔ.

Foni ɔmɛ: 1. Asafo mi nikɔtɔmahi eywiɛ nɛ a kpe. A kpɛti nɔ kake kɛ abofu ngɛ munyu tue. 2. Pee se benɛ a ngɛ lɔle mi kɛ yaa we mi ɔ, asafo mi nɔkɔtɔma wayoo ko nɛ lɛ hu e piɛɛ he nɛ a pee kpe ɔ ngɛ lɛ ga woe ngɛ bɔ nɛ e plɛ kɛ tu munyu ha a he.

E sa nɛ waa je wa tsui mi kɛ bu ga kpakpa nɛ nɔ saisaa ko maa wo wɔ ɔ tue (Hyɛ kuku 7)c


MƐNƆ LƐ MA NYƐ MAA WO MI GA KPAKPA?

8. Mɛni he je nɛ Yonatan nyɛ nɛ e wo David ga kpakpa a?

8 Mo susu nɔ́ kpa ko nɛ wa ma nyɛ maa kase kɛ je David nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi ɔ he nɛ o hyɛ. David bi ga womi kɛ je nihi nɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ a ngɔ. Jehanɛ hu ɔ, e bi ga womi kɛ je nihi nɛ a le e si fɔfɔɛ ɔ saminya a, a ngɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ David ngɛ hlae nɛ e hyɛ kaa Matsɛ Saul suɔ nɛ tue mi jɔmi nɛ ba e kɛ lɛ a kpɛti ekohu ɔ, e bu ga womi nɛ Matsɛ Saul binyumu Yonatan kɛ ha lɛ ɔ tue. Mɛni ye bua Yonatan nɛ e nyɛ nɛ e wo David ga kpakpa a? Yonatan nyɛ nɛ e pee jã akɛnɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ he je. Se pi lɔ ɔ pɛ, e le bɔ nɛ Saul peeɔ e ní ha saminya hulɔ. (1 Sam. 20:​9-13) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ sane nɛ ɔ mi?

9. Ke wa hia ga womi ɔ, mɛnɔ e sa kaa wa bi? Moo tsɔɔ nya. (Abɛ 13:20)

9 Ke wa hia ga womi ko ɔ, e sa nɛ waa bɔ mɔde kaa wa ma bi nɔ ko nɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti, nɛ e le wa si fɔfɔɛ ɔ saminya, nɛ e ma nyɛ maa ye bua wɔ.a (Kane Abɛ 13:20.) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke nyɛminyumu ko ngɛ nyɛmiyo ko nɛ sa hlae konɛ e kɛ lɛ nɛ sɛ gba si himi mi ɔ, mɛnɔ ngɔ e sa kaa e ya bi ga womi kɛ je? Ke e ya bi ga womi kɛ je e huɛ ko nɛ e sɛ we gba si himi mi ɔ ngɔ ɔ, ja e huɛ ɔ da Baiblo sisi tomi mlaahi a nɔ kɛ wo lɛ ga loko ga womi ɔ maa ye bua lɛ. Se ke nyɛminyumu nɛ ɔ ya bi ga womi kɛ je nihi nɛ a sɛ gba si himi mi, nɛ a kɛ jeha babauu ngɛ Yehowa sɔmɔe, nɛ a le lɛ saminya a, a ngɔ ɔ, a maa wo lɛ ga nɛ e ma ná he se saminya. A ma nyɛ ma de lɛ bɔ nɛ e kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi ma tsu ní ha. Jehanɛ hu ɔ, a ma de lɛ níhi a si kpamihi nɛ a ná ngɛ a gba a mi.

10. Mɛni he wa ma susu amlɔ nɛ ɔ?

10 Wa ba na su enyɔ komɛ nɛ e sa kaa wa ná, kɛ nihi nɛ a ma nyɛ maa wo wɔ ga kpakpa. Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ha nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa hia ga womi niinɛ. Jehanɛ hu ɔ, wa ma hyɛ ke ji e sa nɛ wa de ni kpahi kaa a mwɔ yi mi kpɔhi kɛ ha wɔ lo.

MƐNI MA NYƐ MA PEE KƐ TSƆƆ KAA I HIA GA WOMI NIINƐ?

11-12. (a) Mɛni e sɛ nɛ waa pee? (b) Benɛ e he ba hia kaa Matsɛ Rehoboam nɛ mwɔ yi mi kpɔ ko ɔ, mɛni e pee?

11 Be komɛ ɔ, ni komɛ bua peeɔ a ní kaa nɔ́ nɛ a hia ga womi. Se eko ɔ, a mwɔ a yi mi kpɔ momo ngɛ sane ɔ he, nɛ a ngɛ hlae nɛ a le ke ji nihi kɛ mɛ kpã gbi ngɛ yi mi kpɔ nɛ a mwɔ ɔ he. Nihi kaa jã a hia we ga womi niinɛ. E sa nɛ nɔ ko kaa jã a nɛ kase ní kɛ je nɔ́ nɛ ba Matsɛ Rehoboam nɔ ɔ mi.

12 Rehoboam ba ye Matsɛ Salomo se ngɛ Israel. Benɛ Rehoboam ba pee matsɛ ɔ, ma a mi bi ɔmɛ ngɛ ní kpakpahi fuu, se a nu he kaa Salomo ngɔ tlomi nɛ jiɔ kɛ fɔ a kuɛ. Ni ɔmɛ ba kpa Rehoboam pɛɛ kaa e ha nɛ a he nɛ jɔ mɛ. Rehoboam de ni ɔmɛ kaa a ha lɛ be bɔɔ konɛ e kɛ susu sane ɔ he. Sisije ɔ, e ya bi ga womi kɛ je nyumu nikɔtɔmahi nɛ a ye bua e tsɛ Salomo ɔ a ngɔ, nɛ e hi kaa e pee jã. (1 Ma. 12:​2-7) Se kɛ̃ ɔ, e kua ga womi nɛ nyumu nikɔtɔma amɛ kɛ ha lɛ ɔ. Mɛni ha nɛ eko ɔ, e pee jã a? Anɛ Rehoboam mwɔ yi mi kpɔ ngɛ sane ɔ he momo, nɛ e ngɛ hlae nɛ nikɔtɔma amɛ kɛ lɛ nɛ kpa gbi kɛkɛ lo? Ke jã a, lɛɛ e ma nyɛ maa ba kaa lɔ ɔ he je nɛ e bua jɔ ga nɛ e huɛmɛ nɛ a ji nihewi ɔ wo lɛ ɔ he ɔ nɛ. (1 Ma. 12:​8-14) Rehoboam de ma bi ɔmɛ nɔ́ nɛ e huɛmɛ ɔmɛ de lɛ ɔ pɛpɛɛpɛ. Enɛ ɔ ha nɛ ma bi ɔmɛ a mi gba, nɛ kɛ je lɔ ɔ se ɔ, haomi sɔuu lɛ ba Rehoboam nɔ.—1 Ma. 12:​16-19.

13. Kɛ wa ma plɛ kɛ le kaa wa hia ni kpahi a ga womi niinɛ ha kɛɛ?

13 Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Rehoboam sane ɔ mi? E sɛ nɛ waa mwɔ wa yi mi kɛ fɔ si ngɛ nɔ́ nɛ wa maa pee ɔ he loko wa ya bi ga womi. E sa nɛ waa pee klaalo kaa wa maa bu ga womi tue. Enɛ ɔ he ɔ, mo bi o he ke, ‘Ke i bi ga womi ɔ, anɛ i fiaa ga womi ɔ kɛ fɔɔ he amlɔ nɔuu, nɛ i deɔ ke pi nɔ́ nɛ i ngɛ hlae nɛ ma nu ji nɛ ɔ lo?’ Mo susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ.

14. Ke a wo wɔ ga a, mɛni e sa kaa wa kai? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́. (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

14 Ngɔɔ lɛ kaa nyɛminyumu ko ná ní tsumi ko nɛ e hiɔwo ɔ kle saminya. Se loko e maa kplɛɛ ní tsumi ɔ nɔ ɔ, e bi asafo mi nɔkɔtɔma ko ga womi. Nyɛminyumu ɔ de asafo mi nɔkɔtɔma a kaa ní tsumi nɛ ɔ ma ha nɛ e pɔ e weku ɔ he jemi. Asafo mi nɔkɔtɔma a kai nyɛminyumu ɔ kaa ngɛ Ngmami ɔ nya a, e ji e blɔ nya ní tsumi kaa e ma ha e weku ɔ a mumi mi hiami níhi. (Efe. 6:4; 1 Tim. 5:8) Se ngɔɔ lɛ kaa nyɛminyumu ɔ kɛ asafo mi nɔkɔtɔma a kpa we gbi, nɛ e ya nɔ nɛ e bi nyɛmimɛ kpahi a juɛmi ngɛ sane ɔ he kɛ ya si benɛ a de lɛ nɔ́ nɛ e ngɛ hlae nɛ e nu ɔ. Anɛ wa ma nyɛ ma de ke nyɛminyumu nɛ ɔ hia ga womi niinɛ lo, aloo e ngɛ hlae nɛ nɔ ko kɛ lɛ nɛ kpa gbi ngɛ yi mi kpɔ nɛ e mwɔ momo ɔ he? E sa nɛ wa kai kaa tsui ɔ sisiɔ nɔ. (Yer. 17:9) Be komɛ ɔ, ga womi nɛ wa hia titli ɔ, pi lɔ ɔ nɛ wa suɔ nɛ waa nu.

Nyɛmiyo ko nɛ e ngɛ ga womi bie kɛ je nyɛmimɛ slɔɔtohi a ngɔ. E nyɛɛ a kpɛti nɔ fɛɛ nɔ nɔ kakaaka, se e bua jɔɛ nɔ́ nɛ a de lɛ ɔ he.

Anɛ wa hia ga womi niinɛ lo, aloo wa ngɛ hlae nɛ nɔ ko kɛ wɔ nɛ kpa gbi ngɛ yi mi kpɔ nɛ wa mwɔ momo ɔ he? (Hyɛ kuku 14)


ANƐ E SA NƐ MA HA NƐ NI KPAHI NƐ A MWƆ YI MI KPƆ KƐ HA MI LO?

15. Mɛni e sɛ nɛ waa pee, nɛ mɛni he je?

15 E ji wa ti nɔ fɛɛ nɔ blɔ nya ní tsumi kaa e maa mwɔ yi mi kpɔ kɛ ha e he. (Gal. 6:​4, 5) Kaa bɔ nɛ wa ba kase ɔ, loko ní lelɔ maa mwɔ yi mi kpɔ ko ɔ, e hlaa ga womi kɛ jeɔ Mawu Munyu ɔ mi, kɛ Kristofohi nɛ a nane pi si ɔ a ngɔ. Se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ waa hyɛ nɛ hi nɛ wa ko de ni kpahi kaa a mwɔ yi mi kpɔ kɛ ha wɔ. Behi fuu ɔ, ni komɛ biɔ nihi nɛ a heɔ mɛ yeɔ ɔ ke, “Kaa mo lɛ o ngɛ ye si fɔfɔɛ ɔ mi ɔ, mɛni o ko pee?” A biɔ sane nɛ ɔ konɛ a kɛ ha nɛ nɔ ɔ nɛ mwɔ yi mi kpɔ kɛ ha mɛ. Ni komɛ hu daa ni kpahi a yi mi kpɔ mwɔmi nɔ kɛ mwɔɔ a yi mi kpɔ be mi nɛ mɛ nitsɛmɛ po a susuu we sane ɔ he.

16. Mɛni yi mi kpɔ nɛ e sa kaa Kristofohi nɛ a ngɛ Korinto asafo ɔ mi ɔ nɛ a mwɔ kɛ kɔ lo nɛ a kɛ sã afɔlehi kɛ ha wɔhi ɔ he? (1 Korinto Bi 8:7; 10:​25, 26)

16 Mo susu yi mi kpɔ nɛ e he ba hia nɛ Kristofohi nɛ a ngɛ Korinto ɔ nɛ a mwɔ kɛ kɔ lo nɛ a kɛ sã afɔle kɛ ha wɔhi ɔ he nɛ o hyɛ. Paulo de mɛ ke: “Wa le kaa wɔ be he wami ko kulaa ngɛ je ɔ mi, nɛ Mawu ko be kaa nɔ kake pɛ.” (1 Kor. 8:4) Enɛ ɔ he ɔ, ni komɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ nu he kaa tɔmi ko be he kaa a ma ya he lo nɛ a kɛ sã afɔle ha wɔhi, nɛ a ngɛ juae ngɛ jua nɔ ɔ nɛ a ye. Se ni kpahi hu ma a juɛmi nya si kaa a be jamɛ a lo ɔmɛ yee ejakaa e ma gba a he nile nya. (Kane 1 Korinto Bi 8:7; 10:​25, 26.) Enɛ ɔ ji yi mi kpɔ nɛ nɔ nitsɛ maa mwɔ. Paulo wui Korintobi ɔmɛ a ti nɔ ko he wami kaa e mwɔ yi mi kpɔ kɛ ha nɔ ko loo nɔ ko nɛ hyɛ ni kpahi a yi mi kpɔ mwɔmi nɔ kɔ mwɔ e yi mi kpɔ. Ejakaa a ti nɔ fɛɛ nɔ “maa bu lɛ nitsɛ e he akɔtaa kɛ ha Mawu.”—Rom. 14:​10-12.

17. Mɛni ma nyɛ maa ba ke wa hyɛ nɔ ko yi mi kpɔ mwɔmi nɔ kɛ mwɔ wa yi mi kpɔ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́. (Hyɛ foni ɔmɛ hulɔ.)

17 Mɛni blɔ nɔ nɛ nɔ́ ko kaa jã ma nyɛ maa ya nɔ mwɔnɛ ɔ? Nyɛ ha nɛ waa ngɔ muɔ mi ní nyafinyafi ɔmɛ kɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́. E sa nɛ Kristofono fɛɛ Kristofono nɛ mwɔ yi mi kpɔ kaa e maa ngɔ muɔ mi ní nyafinyafi nɛ ɔmɛ aloo e be ngɔe.b E he maa wa ha wɔ kaa wa maa nu níhi tsuo nɛ kɔɔ muɔ mi ní nyafinyafi ɔmɛ a he ɔ sisi saminya mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, e sa kaa wɔ nitsɛmɛ waa mwɔ yi mi kpɔ ngɛ he. (Rom. 14:4) Ke wa hyɛ nɔ ko yi mi kpɔ mwɔmi nɔ kɛ mwɔ jamɛ a yi mi kpɔ ɔ nɔuu ɔ, e ma nyɛ ma gbɔjɔ wa he nile ɔ. Se ke wa da wa he nile nɔ kɛ mwɔ yi mi kpɔ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ kɛ tsɔse wa he ní leli ɔ. (Heb. 5:14) Ke jã a, mɛni be nɛ e sa nɛ wa bi ga womi kɛ je Kristofono ko nɛ e nane pi si ɔ ngɔ? E sa nɛ waa pee jã be mi nɛ wa hla níhi a mi, se loloolo ɔ, wa li bɔ nɛ waa kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi ma tsu ní ha ngɛ wa si fɔfɔɛ ɔ mi.

Foni ɔmɛ: 1. Nyɛminyumu ko nɛ e ngɛ níhi a mi hlae ngɛ Baiblo ɔ mi. Jehanɛ hu ɔ, e ngɛ níhi a mi hlae ngɛ ní kasemi 39 nɛ ngɛ “Ná Bua Jɔmi Kɛ Ya Neneene!” womi ɔ mi, nɛ e ngɛ video nɛ ji “Bɔ Nɛ O Maa Mwɔ Yi Mi Kpɔ Ngɛ Hiɔ Tsami Nɛ A Kɛ Muɔ Ma Tsu Ní Ngɛ Mi ɔ He Ha” a hyɛe, konɛ e nyɛ nɛ e ngma e DPA ɔ nɔ ní. 2. Pee se ɔ, e ngɛ nyɛminyumu ko nɛ e nane pi si ɔ tue bue benɛ e kɛ lɛ ngɛ ngmami ko he susue ɔ.

E sa nɛ wa hla níhi a mi kekle loko wa bi ni kpahi ga womi (Hyɛ kuku 17)


YAA NƆ NƐ O BI GA WOMI

18. Mɛni Yehowa pee ha wɔ?

18 Yehowa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ wa mi, enɛ ɔ he ɔ, e ngmɛ wɔ blɔ konɛ wɔ nitsɛmɛ waa mwɔ wa yi mi kpɔ. E ha wɔ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ konɛ waa da nɔ kɛ pee jã. Jehanɛ hu ɔ, e ha wɔ huɛmɛ nɛ a ngɛ nile, nɛ a ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa le bɔ nɛ waa kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi ma tsu ní ha. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e ji Tsɛ nɛ e ngɛ suɔmi nɛ e hyɛɛ e bimɛ a nɔ saminya. (Abɛ 3:​21-23) Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa bua jɔ ní nɛ ɔmɛ nɛ e pee kɛ ha wɔ ɔ he?

19. Mɛni wa ma nyɛ maa ya nɔ maa pee konɛ Yehowa bua nɛ jɔ?

19 Mo susu nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Ke fɔli na kaa a bimɛ ɔmɛ ba pee Yehowa sɔmɔli nɛ a nane pi si, nɛ a susuɔ nɔ́ he saminya, nɛ a ngɛ nile, nɛ a yeɔ buaa ni kpahi ɔ, a bua jɔɔ wawɛɛ. Jã kɛ̃ nɛ ke Yehowa na kaa wa biɔ ga womi, nɛ wa mwɔɔ yi mi kpɔhi nɛ maa sa e hɛ mi, nɛ wa peeɔ níhi nɛ ma ha nɛ wa nane nɛ pi si be fɛɛ be ɔ, e bua jɔɔ wawɛɛ.

KƐ O MA HA HETO KƐƐ?

  • Mɛni blɔ nɔ he si bami kɛ humi peemi maa ye bua mi konɛ ma ná ga womi kpakpa he se?

  • Mɛni he je nɛ e sa kaa ma pee níhi kɛ tsɔɔ kaa i hia ga womi niinɛ ɔ?

  • Mɛni he je nɛ e he hia nɛ imi nitsɛ ma mwɔ ye yi mi kpɔ ɔ?

LA 127 Bɔ Nɛ E Sa Kaa Ma Ba Ye Je Mi Ha

a Be komɛ ɔ, nile ngɛ mi kaa Kristofono ko ma bi nihi nɛ a sɔmɔ we Yehowa a ga womi kɛ kɔ sika, hiɔ tsami loo ní kpahi a he.

b Ke o ngɛ hlae nɛ o le babauu kɛ kɔ sane nɛ ɔ he ɔ, hyɛ Ná Bua Jɔmi Kɛ Ya Neneene! womi ɔ ní kasemi 39 oti 5 ɔ, kɛ “Ní Kpahi Nɛ Maa Ye Bua Mo” blɔ he ɔ.

c FONI ƆMƐ A MI TSƆƆMI: Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e ngɛ asafo mi nɔkɔtɔma kpa ko ga woe ngɛ bɔ nɛ e plɛ kɛ tu munyu ha ngɛ kpe ko nɛ mɛ nikɔtɔma amɛ a pee ɔ mi ɔ he.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane