MARCH 23-29, 2026
LA 18 Wa Bua Jɔ Kpɔmi Nɔ́ ɔ He
Moo Tsɔɔ Kaa O Bua Jɔ Kpɔmi Nɔ́ ɔ He
“Suɔmi nɛ Kristo ngɛ ɔ nyɛɔ wa nɔ.”—2 KOR. 5:14.
OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI
Nɔ́ nɛ wɔ tsuo wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa bua jɔ kpɔmi nɔ́ ɔ he.
1-2. Mɛni e sa nɛ Yesu kpɔmi afɔle sami ɔ nɛ wo wɔ he wami nɛ waa pee, nɛ mɛni he je? (2 Korintobi 5:14, 15) (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
NGƆƆ lɛ kaa tsu ko hule kɛ pue o nɔ, nɛ nɔ ko ba je mo ngɛ tsu ɔ sisi. Kɛ o maa na jamɛ a nɔ ɔ ha kɛɛ? Ke nɔ ɔ je ni kpahi ngɛ tsu ɔ sisi kɛ he a yi wami po ɔ, nɔ́ jemi ko be he kaa mo nitsɛ hu o maa suɔ nɛ o na lɛ si kɛ tsɔɔ kaa o hɛ sa nɔ́ nɛ e pee kɛ ha mo ɔ.
2 Wa na ngɛ ní kasemi nɛ sɛ hlami ɔ mi kaa, wa hia nɔ ko nɛ ma kpɔ̃ wɔ kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi. Wa na kaa kɛ gu Yesu kpɔmi afɔle sami ɔ nɔ ɔ, (1) a kɛ wa he yayamihi ma nyɛ maa ke wɔ, (2) wa ngɛ hɛ nɔ kami kaa wa maa ye mluku ekohu, nɛ (3) huɛ bɔmi kpakpa ma nyɛ maa hi waa kɛ Mawu wa kpɛti. Enɛ ɔ he ɔ, wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa wa maa hi si kɛ ya neneene ngɛ je ehe nɛ Yehowa wo he si ɔ mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, kpɔmi nɔ́ ɔ ha nɛ wa na kaa Yesu suɔ adesahi, nɛ benɛ e bɛ zugba a nɔ lolo po ɔ, e suɔ adesahi. (Abɛ 8:30, 31) Bɔfo Paulo ngma ke “suɔmi nɛ Kristo ngɛ ɔ nyɛɔ wa nɔ.” (Kane 2 Korintobi 5:14, 15.) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa, e sa nɛ suɔmi nɛ Yesu je kpo kɛ tsɔɔ wɔ ɔ nɛ wo wɔ he wami nɛ waa pee nɔ́ ko kɛ tsɔɔ kaa wa hɛ sa e kpɔmi afɔle sami ɔ.
Ke tsu hule pue o nɔ nɛ nɔ ko je mo ngɛ sisi ɔ, o naa nɔ ɔ si. Jã kɛ̃ nɛ e sa nɛ waa na Yehowa kɛ Yesu si kaa a kpɔ̃ wɔ kɛ je yayami kɛ gbenɔ mi (Hyɛ kuku 1-2)
3. Mɛni he je nɛ e slo nɔ́ nɛ wa ti nɔ fɛɛ nɔ maa pee kɛ tsɔɔ kaa e hɛ sa kpɔmi nɔ́ ɔ?
3 Mɛni o maa pee kɛ tsɔɔ kaa o hɛ sa kpɔmi nɔ́ ɔ? E slo bɔ nɛ nɔ fɛɛ nɔ ma ha sane bimi nɛ ɔ heto ha. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɔɔ lɛ kaa nihi etɛ ngɛ blɔ hiae kɛ yaa ma pɔtɛɛ ko nɔ, se mɛ tsuo a be he kake. Akɛnɛ a be he kake he je ɔ, nɔ fɛɛ nɔ kɛ he nɛ e maa gu kɛ ya su jamɛ a ma a nɔ. Jã kɛ̃ nɛ akɛnɛ e slo huɛ bɔmi nɛ ngɛ wa ti nɔ fɛɛ nɔ kɛ Yehowa wa kpɛti he je ɔ, e slo nɔ́ nɛ wa ti nɔ fɛɛ nɔ maa pee kɛ tsɔɔ kaa e hɛ sa kpɔmi nɔ́ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ní kasemi nɛ ɔ maa tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ: (1) wa Baiblo kaseli, (2) Kristofohi nɛ a baptisi mɛ, kɛ (3) nihi nɛ a kpa asafo mi kpe yami ɔ maa pee kɛ tsɔɔ kaa a hɛ sa kpɔmi nɔ́ ɔ.
BAIBLO KASELI
4. Mɛni Yehowa yɔseɔ ngɛ Baiblo kaseli a he?
4 Ke a kɛ mo ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ, lɛɛ mo kai kaa: Bɔ nɛ o maa pee o ní ha ngɛ sane kpakpa a he ɔ maa tsɔɔ kaa o piɛɛ nihi nɛ Yehowa suɔ nɛ e kɛ mɛ nɛ pee huɛ ɔ a he. (Yoh. 6:44; Níts. 13:48) “Yehowa ji nɔ nɛ hyɛɔ tsui mi.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa, e naa mɔde nɛ o ngɛ bɔe kaa o maa kase e he ní ɔ, nɛ e bua jɔɔ ke e na kaa o ngɛ tsakemihi pee konɛ o nyɛ nɛ o sa e hɛ mi. (Abɛ 17:3; 27:11) Kɛ gu kpɔmi nɔ́ ɔ nɔ ɔ, huɛ bɔmi kpakpa ma nyɛ maa hi o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti. (Rom. 5:10, 11) Koo ngɔ he blɔ nɛ ɔ kɛ fiɛ kɔkɔɔkɔ.
5. Kɛ Filipibi 3:16 ma nyɛ maa ye bua Baiblo kaseli ha kɛɛ?
5 Ke a kɛ mo ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ, mɛni o maa pee kɛ tsɔɔ kaa o bua jɔ kpɔmi nɔ́ ɔ he? Nɔ́ kake nɛ o ma nyɛ maa pee ji kaa o kɛ ga womi nɛ bɔfo Paulo kɛ ha Filipibi ɔmɛ ɔ ma tsu ní. E de mɛ ke: “He nɛ wa ya wa hɛ mi kɛ su ɔ, nyɛ ha nɛ waa ya nɔ nɛ waa nyɛɛ pɛpɛɛpɛ ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔuu nɔ.” (Flp. 3:16) Baiblo sisi tsɔɔmi kpa ko tsɔɔ ngmami nɛ ɔ sisi ke: “E sa nɛ waa ya wa hɛ mi tɛɛ ngɛ blɔ nɛ wa ngɛ nɔ nyɛɛe ɔ nɔ.” Enɛ ɔ he ɔ, ko ha nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko nɛ tɔ̃tɔ̃ o nane ngɛ wami blɔ nɛ o ngɛ nɔ nyɛɛe ɔ nɔ kɔkɔɔkɔ.—Mat. 7:14; Luka 9:62.
6. Mɛni Baiblo kaseli ma nyɛ maa pee ke e he wa ha mɛ kaa a maa pee tsakemihi, loo a maa kplɛɛ anɔkuale ko nɔ? (5 Mose 30:11-14) (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
6 Ke e he wa ha mo kaa o maa kplɛɛ Baiblo mi anɔkuale ko nɛ o ba kase ɔ nɔ ɔ, mɛni o maa pee? Mo hla níhi a mi, nɛ o sɔle ha Yehowa nɛ e ye bua mo konɛ o nu sisi saminya. (La 86:11) Se ke ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, o nui jamɛ a anɔkuale ɔ sisi ɔ, moo lɛɛ ko kpa Baiblo ɔ kasemi. Ngɛ be nɛ sa mi ɔ, o ma ba nu sisi. Nɛ ke e he wa ha mo kaa o ma kpa ní peepee ko nɛ sɛ Yehowa hɛ mi ɔ hu nɛɛ? Mo kai kaa Yehowa hyɛ we blɔ kaa adesahi nɛ a pee nɔ́ ko nɛ a be nyɛe maa pee kɔkɔɔkɔ. Lɔ ɔ he ɔ, o ma nyɛ maa pee e suɔmi nya ní. (Kane 5 Mose 30:11-14.) Yehowa wo si kaa e maa ye bua mo. (Yes. 41:10, 13; 1 Kor. 10:13) Lɔ ɔ he ɔ, o kɔni mi nɛ ko jɔ̃. Koo ngɔ o juɛmi kɛ ma nyagbahi nɛ o kɛ ngɛ kpee ɔmɛ a nɔ, mohu ɔ, ngɔɔ o juɛmi kɛ ma nɔ́ nɛ o maa pee kɛ tsɔɔ kaa o bua jɔ níhi tsuo nɛ Yehowa pee kɛ ha mo ɔ nɔ. Kpɔmi nɔ́ ɔ hu piɛɛ ní nɛ ɔmɛ a he. Ke suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yehowa a mi ngɛ wae ɔ, o ma ba na kaa “e kita amɛ ɔ, a pi tlomi.”—1 Yoh. 5:3.a
Yehowa hyɛ we blɔ kaa waa pee nɔ́ ko nɛ wa be nyɛe peemi. E maa ye bua wɔ konɛ waa pee e suɔmi nya ní (Hyɛ kuku 6)
7. Mɛni lɛ nihi nɛ a fɔli kɛ mɛ ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ ma nyɛ ma susu he?
7 Nyɛ nihi nɛ nyɛ fɔli kɛ nyɛ ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ hu nɛɛ? Anɔkuale sane ji kaa nyɛ hu nyɛ ji Baiblo kaseli, nɛ nyɛ he hia nyɛ fɔli ɔmɛ wawɛɛ nitsɛ. Baiblo ɔ de ke: “Nyɛɛ hɛ kɛ su Mawu he, nɛ e maa hɛ kɛ su nyɛ he.” (Yak. 4:8; 1 Kron. 28:9) Ke o hɛ kɛ su Yehowa he kekle ɔ, lɛ hu e maa hɛ kɛ su o he. Pi o fɔli nɛ a ngɛ Yehowa sɔmɔe ɔ he je nɛ Yehowa suɔ mo ngɛ. E hɛɔ kɛ suɔ nihi tsuo a he. Nɛ nihi nɛ a ngɛ mɛ tsɔsee ngɛ anɔkuale ɔ mi ɔ hu piɛɛ he. Se mɛni blɔ nya Yehowa to konɛ mo nitsɛ o nyɛ nɛ o kɛ lɛ nɛ nu huɛ? E ha nɛ e bi ɔ ba gbo ngɛ o he je. Nɛ e sɛ nɛ o na enɛ ɔ kaa nɔ́ ko nyafii. (Rom. 5:1, 2) Lɔ ɔ he ɔ, loko o maa ya jeha nɛ ɔ Kaimi ɔ, mo susu nɔ́ nɛ Yehowa kɛ Yesu pee kɛ ha mo ɔ he saminya, nɛ́ o ha nɛ lɔ ɔ nɛ wo mo he wami konɛ o su Mawu jami mi oti nɛ o kɛ ma o hɛ mi ɔ he, kɛ tsɔɔ kaa o bua jɔ kpɔmi nɔ́ ɔ nɛ Yehowa kɛ ha kɛ gu e Bi ɔ nɔ ɔ he.b
KRISTOFOHI NƐ A BAPTISI MƐ
8. Mɛni Kristofohi nɛ a baptisi mɛ ɔ pee kɛ tsɔɔ kaa a bua jɔ kpɔmi nɔ́ ɔ he?
8 Ke a baptisi mo ɔ, o tsɔɔ momo kaa o bua jɔ nɔ́ nɛ Yehowa kɛ Yesu pee kɛ ha mo ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, o pee tsakemihi ngɛ o si himi mi konɛ o nyɛ nɛ o pee Yehowa suɔmi nya ní nɛ o kɛ lɛ nɛ nu huɛ. O bu Yesu fami kaa waa pee nihi kaseli ɔ tue, nɛ o fiɛɛɔ kɛ haa nihi. O jɔɔ o wami nɔ kɛ ha Yehowa nɛ o ha nɛ a baptisi mo. Eko ɔ, o kɛ kahi hu kpe ngɛ anɔkuale jami se nɛ o fĩ ɔ he je. (2 Tim. 3:12) Anɔkuale yemi nɛ o kɛ fĩ si ngɛ kahi a mi ɔ tsɔɔ kaa, o suɔ Yehowa, nɛ o bua jɔ kpɔmi nɔ́ ɔ nɛ Yehowa kɛ ha kɛ gu e Bi ɔ nɔ ɔ he.—Heb. 12:2, 3.
9. Mɛni lɛ e sa nɛ nihi nɛ a baptisi mɛ ɔ nɛ a hyɛ saminya ngɛ he?
9 Se ke a baptisi wɔ po ɔ, nɔ́ ko ngɛ nɛ e sa nɛ waa hyɛ nɛ hi ngɛ he. Lɔ ɔ ji kaa, ke be ngɛ mi puee ɔ, eko ɔ, wa be hɛdɔ nɛ ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ he ɔ nae hu. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Mo susu Kristofohi nɛ a hi si ngɛ Efeso ɔ he nɛ o hyɛ. Akɛnɛ a fĩ si ngɛ kahi a mi he je ɔ, Yesu je a yi. Se kɛ̃ ɔ, e de Efeso asafo ɔ ke: “I ngɛ enɛ ɔ kɛ si mo, kaa o ngmɛɛ suɔmi nɛ o ngɛ kekle ɔ he.” (Kpo. 2:3, 4) Kaa bɔ nɛ Yesu tsɔɔ ɔ, bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, suɔmi nɛ Kristofono ko ngɛ kɛ ha Mawu jami ɔ nya ma nyɛ maa jɔ. Kristofono ko kaa jã a, sɔleɔ, e yaa asafo mi kpe, nɛ e yaa fiɛɛmi. Se eko ɔ, pi suɔmi mi nɛ e jeɔ kɛ peeɔ ní nɛ ɔmɛ. Mohu ɔ, e naa jamɛ a ní ɔmɛ kaa nɔ́ ko kɛkɛ nɛ e sa kaa e pee nɛ e ngɛ pee. Mɛni o ma nyɛ maa pee ke o na kaa suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yehowa a nya ngɛ si bae?
10. Kɛ o kɛ ga womi nɛ Paulo kɛ ha Timoteo ɔ ma tsu ní ha kɛɛ? (1 Timoteo 4:13, 15)
10 Bɔfo Paulo de Timoteo kaa e ‘ngɔ e he kɛ wo’ Mawu jami mi níhi a mi nɛ e ‘susu a he.’ (Kane 1 Timoteo 4:13, 15.) Mo hu o ma nyɛ ma susu ní komɛ nɛ o ma nyɛ maa pee konɛ ‘mumi ɔ nɛ wo mo kã’ ngɛ o Mawu jami mi ɔ he. (Rom. 12:11; hyɛ study note nɛ ji “Be aglow with the spirit.”) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, o ma nyɛ ma dla o he saminya loko o ya asafo mi kpe bɔ nɛ pee nɛ o nyɛ nɛ o nyɛɛ ní kasemi ɔ se. Ke o suɔ nɛ o dɛ he ní kasemi nɛ nu tso saminya a, o ma nyɛ maa pee ngɛ he ko nɛ ngɛ dii konɛ o nyɛ nɛ o pue o yi mi tɛ ngɛ níhi nɛ o ngɛ kasee ɔmɛ a he. Kaa bɔ nɛ a ngɔɔ lɛ́ kɛ woɔ la mi konɛ la a nɛ ya nɔ nɛ e hi tsoe ɔ, jã a kɛ̃ nɛ ke o peeɔ ní nɛ ɔmɛ ɔ, hɛsa nɛ o ngɛ kɛ ha níhi nɛ Yehowa pee kɛ ha mo, nɛ kpɔmi nɔ́ ɔ hu piɛɛ he ɔ mi maa wa. Jehanɛ hu ɔ, ke e piɛ otsi bɔɔ komɛ loko o maa ya Kaimi ɔ, o ma nyɛ ma pue o yi mi tɛ ngɛ jɔɔmihi nɛ o ngɛ náe akɛnɛ o ji Yehowa Odasefono ɔ he. Atsinyɛ jemi ko be he kaa enɛ ɔ ma ha nɛ hɛsa nɛ o ngɛ kɛ ha kpɔmi nɔ́ ɔ mi maa wa wawɛɛ, nɛ lɔ ɔ ma ha o hɛ kɛ su Yehowa he.
11-12. Ke kã nɛ o kɛ jaa Mawu ɔ nya ba si ɔ, anɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa Mawu je e mumi ɔ ngɛ o nɔ lo? Moo tsɔɔ nya. (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
11 Ke o yɔse kaa be saii ji nɛ ɔ, kã kɛ gɛjɛmi nɛ o kɛ ngɛ Mawu sɔmɔe ɔ nya ba si ɔ, o kɔni mi ko jɔ̃, nɛ koo nu he kaa Mawu je e mumi ɔ ngɛ o nɔ hulɔ. Anɛ o kai munyu nɛ bɔfo Paulo ngma kɛ ya ha Korintobi ɔmɛ ɔ lo? E de mɛ ke: “Se ke pi ye suɔmi nya po nɛ i pee ɔ, loloolo ɔ, i ngɛ we nɔ hyɛmi ní tsumi ko nɛ a tu ngɔ wo ye dɛ.” (1 Kor. 9:17) Kɛ Paulo ngɛ tsɔɔe kɛɛ?
12 Be komɛ ɔ, e yeɔ ha Paulo kaa e maa fiɛɛ. Se kɛ̃ ɔ, ngɛ bɔ nɛ e nu he ha a tsuo se ɔ, e fia e pɛɛ si kaa e maa ya nɔ maa fiɛɛ. Mo hu o ma nyɛ maa pee jã. Moo fia o pɛɛ si kaa o maa pee nɔ́ nɛ da ke e he wa ha mo po kaa o maa pee jã. Mo bi Yehowa nɛ e ye bua mo nɛ o ná “suɔmi ɔ kɛ he wami ɔ . . kɛ pee.” (Flp. 2:13) Yaa nɔ nɛ o pee níhi nɛ ma ha nɛ o hɛ kɛ su Yehowa he. Ke o peeɔ ní nɛ ɔmɛ ɔ, lɛɛ mo ná nɔ mi mami kaa kɛ yaa kɛ yaa a, suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yehowa a mi maa wa ekohu.
Yaa nɔ nɛ o pee níhi nɛ ma ha nɛ o hɛ kɛ su Yehowa he ke e he wa ha mo kaa o maa pee jã po (Hyɛ kuku 11-12)
13. Mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ wa he kae nɛ wa ngɛ hyɛe kaa wa “ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi” lo?
13 Kaa bɔ nɛ 2 Korintobi 13:5 tsɔɔ ɔ, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa kpa wa mi be komɛ. Lejɛ ɔ de ke: “Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi nyɛ he kae nɛ nyɛɛ hi hyɛe kaa nyɛ ngɛ hemi kɛ yemi ɔ mi lo; nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi nyɛ mi kpae konɛ nyɛ kɛ tsɔɔ nimli nɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ ji.” Be komɛ ɔ, wa ma nyɛ ma bi wa he ke: ‘Anɛ i hlaa Matsɛ Yemi ɔ kekle ngɛ ye si himi mi lo?’ (Mat. 6:33) ‘Anɛ níhi nɛ i kɛ jeɔ ye hɛja a tsɔɔ kaa i hiee nɔ́ yayami lo?’ (La 97:10) ‘Anɛ i diɔ tue mi jɔmi kɛ kake peemi se ngɛ asafo ɔ mi lo?’ (Efe. 4:2, 3) Kaimi ɔ nɛ wa maa ya a maa ye bua wɔ konɛ wa pue wa yi mi tɛ ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ nɛ Yehowa kɛ ha wɔ ɔ he. Jehanɛ hu ɔ, e maa ye bua wɔ konɛ waa kpa wa mi nɛ waa hyɛ kaa wa peeɔ níhi nɛ maa sa Kristo hɛ mi se pi níhi nɛ maa sa wa hɛ mi.c
NIHI NƐ A KPA ASAFO MI KPE YAMI
14. Mɛni lɛ ma nyɛ ma ha nɛ nyɛmimɛ komɛ nɛ a kpa asafo mi kpe yami?
14 Be komɛ ɔ, wa nyɛmimɛ komɛ nɛ eko ɔ, a kɛ jehahi babauu sɔmɔ Yehowa ngɛ anɔkuale yemi mi ɔ kpaa asafo mi kpe yami. Mɛni he je? A kpɛti ni komɛ ha nɛ “si himi ɔ mi haomi” ɔmɛ ná a nɔ he wami. (Luka 21:34) Ni komɛ hu ngɛ nɛ a nyɛmimɛ Kristofohi a munyu tutui loo a ní peepee ko lɛ tɔ̃tɔ̃ a nane. (Yak. 3:2) Se ni komɛ hu lɛɛ, a pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ e ngɛ mɛ zo pee kaa a ma bi yemi kɛ buami. Ke o ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔmɛ eko mi nɛ lɔ ɔ ha o kpa asafo mi kpe yami ɔ, mɛni o ma nyɛ maa pee? Mɛni lɛ e sa nɛ kpɔmi nɔ́ ɔ nɛ Yehowa je suɔmi mi kɛ ha a nɛ wo mo he wami nɛ o pee?
15. Mɛni Yehowa peeɔ kɛ tsɔɔ kaa e susuɔ nihi nɛ a kpa asafo mi kpe yami ɔ a he? (Ezekiel 34:11, 12, 16)
15 Mo susu bɔ nɛ Yehowa naa nihi nɛ a kpa asafo mi kpe yami ha a he nɛ o hyɛ. E kua we mɛ, mohu ɔ, e hlaa a se blɔ nɛ e yeɔ buaa mɛ konɛ a kpale kɛ ba e ngɔ ekohu. (Kane Ezekiel 34:11, 12, 16.) Anɛ Yehowa ma nyɛ ma hla mo hu o se blɔ lo? Ee! Munyu nɛ ɔ nɛ o ngɛ kasee ɔ tsɔɔ kaa o suɔ nɛ o pee nɔ́ nɛ da. Yehowa na nɔ́ kpakpa ko ngɛ o tsui mi, nɛ e gbla mo kɛ ba anɔkuale ɔ mi, lɔ ɔ he ɔ, e maa ye bua mo nɛ o kpale kɛ ba asafo ɔ mi ekohu.
16. Mɛni maa ye bua nihi nɛ a kpa asafo mi kpe yami ɔ konɛ a kpale kɛ ba Yehowa ngɔ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
16 Munyu ko nɛ woɔ nɔ he wami ngɛ Kpale Kɛ Ba Yehowa Ngɔ womiyo ɔ mi. Womiyo ɔ de ke: “Mo ná nɔ mi mami kaa, Yehowa maa ye bua mo ke o kpale kɛ ba e ngɔ. E maa ye bua mo nɛ o be yeyeeye pee, o kɛ nihi a he tɔmihi maa pa mɛ, o ma ná he nile kpakpa, nɛ o tue mi maa jɔ mo. Enɛ ɔ maa wo mo he wami nɛ o maa piɛɛ Yehowa sɔmɔli a he kɛ sɔmɔ lɛ.” Mo kai hu kaa, asafo mi nikɔtɔma amɛ pee klaalo kaa a maa ye kɛ bua mo. A ngɛ kaa ‘laami he ngɛ kɔɔhiɔ nya, he nɛ o ma ya laa ngɛ ngɛ hiɔmi kɛ e mi kɔɔhiɔ nya.’ (Yes. 32:2) Bɔ nɛ pee nɛ o tsɔɔ kaa o bua jɔ kpɔmi nɔ́ ɔ he wawɛɛ ɔ, mo bi o he ke, ‘Mɛni e sa nɛ ma pee amlɔ nɛ ɔ kɛ “dla” i kɛ Yehowa wa kpɛti?’ (Yes. 1:18; 1 Pet. 2:25) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, o ma nyɛ ma bɔni asafo mi kpe yami ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ. O ma nyɛ ma de asafo mi nikɔtɔma amɛ a kpɛti nɔ kake kaa o suɔ nɛ a ye bua mo kɛ dla o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti. Eko ɔ, e maa to blɔ nya konɛ a kɛ mo nɛ kase Baiblo ɔ ekohu. Ke o sɔle nɛ o bɔ mɔde kaa o ma je hɛsa kpo ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ he ɔ, o ma nyɛ ma ná nɔmi mami kaa Yehowa maa jɔɔ mo.
Mo bi o he ke, ‘Mɛni e sa nɛ ma pee amlɔ nɛ ɔ kɛ “dla” i kɛ Yehowa wa kpɛti?’ (Hyɛ kuku 16)
MƐNI O MAA PEE?
17-18. Mɛni wa ma nyɛ maa pee ke e piɛ ligbihi bɔɔ ko nɛ wa maa ya Kaimi ɔ?
17 Yesu de ke a ngɔ kpɔmi nɔ́ ɔ kɛ ha “konɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e heɔ lɛ yeɔ ɔ, e hɛ mi nɛ ko kpata, mohu ɔ, e ná neneene wami.” (Yoh. 3:16) Kpɔmi nɔ́ ɔ nɔ lɛ Yehowa maa gu kɛ je wɔ kɛ je yayami kɛ gbenɔ dɛ mi. E sa nɛ waa na kpɔmi nɔ́ ɔ kaa nɔ́ ko nɛ he jua wa. (Rom. 3:23, 24; 2 Kor. 6:1) Ke e piɛ ligbihi bɔɔ nɛ wa maa ye Kaimi ɔ, wa ma nyɛ maa ngɔ jamɛ a be ɔ kɛ susu suɔmi nɛ Yehowa kɛ Yesu je kpo kɛ tsɔɔ wɔ ɔ he, konɛ lɔ ɔ nɛ wo wɔ he wami nɛ wa je hɛsa kpo.
18 Mɛni o maa pee kɛ tsɔɔ kaa o hɛ sa kpɔmi nɔ́ ɔ? E slo bɔ nɛ nɔ fɛɛ nɔ ma ha sane bimi nɛ ɔ heto ha. Se ke o bɔ mɔde nɛ o ya piɛɛ Yehowa sɔmɔli ayɔhi abɔ nɛ a be “wami mi kɛ ha mɛ nitsɛmɛ a he hu, se mohu kɛ ha nɔ nɛ e gbo kɛ ha mɛ” ɔ a he ɔ, lɛɛ mo ná nɔmi mami kaa Yehowa maa jɔɔ mo.—2 Kor. 5:15.
LA 14 Mo Je Zugba a Nɔ Matsɛ Ehe ɔ Yi
a Bɔ nɛ pee nɛ o ya o hɛ mi ngɛ Baiblo ɔ kasemi mi ɔ, moo ngɔ daka nɛ ji “Nɔ́ Nɛ O Ma Tsu He Ní” nɛ ngɛ Ná Bua Jɔmi Kɛ Ya Neneene! womi ɔ ní kasemi ɔ eko fɛɛ eko nyagbe ɔ kɛ tsu ní.
b Ke o suɔ nɛ o le níhi nɛ o maa pee konɛ o ya o hɛ mi ngɛ Mawu jami mi ɔ, hyɛ munyu nɛ ji, “Nihewi Kɛ Yihewi—‘Nyɛɛ Hi Nyɛ Nitsɛmɛ Nyɛ Yi Wami Hemi ɔ He Ní Tsue’” nɛ ngɛ December 2017 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ.
c Ke o suɔ nɛ o le níhi nɛ o maa pee konɛ o ya nɔ nɛ o je hɛsa kpo ɔ, hyɛ munyu nɛ ji “What Motivates You to Serve God?” nɛ ngɛ June 15, 1995 blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ.