Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi
SEPTEMBER 3-9
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | YOHANE 1-2
“Yesu Pee E Kekleekle Nyakpɛ Ní”
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyuhi Yo 1:1
Munyu ɔ: Aloo “Logos ɔ.” Hela, ho loʹgos. A kɛ tsu ní ngɛ hiɛmi nɛ ɔ kaa sablai. Jã nɔuu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Yo 1:14 kɛ Kpj 19:13. Yohane tsɔɔ kaa Yesu lɛ hɛɛ sablai nɛ ɔ. A le Yesu kɛ sablai nɛ ɔ benɛ e ji mumi mi adebɔ nɔ́ ngɛ hiɔwe ɔ, kɛ benɛ e ngɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ tsue ngɛ zugba a nɔ, kɛ benɛ a wo e hɛ mi nyami ngɛ hiɔwe ɔ hulɔ. Yesu ji Mawu Munyu aloo Mawu Munyu Nya Jelɔ. Mawu guɔ e nɔ nɛ e kɛ sɛ gbi kɛ blɔ tsɔɔmi haa bɔfo ɔmɛ nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ loo adesahi. Lɔ ɔ wa ma nyɛ ma de kaa loko Yesu maa ba zugba a nɔ ɔ, lɛ ji Munyu loo bɔfo nɛ Yehowa guɔ e nɔ nɛ e kɛ adesahi tuɔ munyu.—1Mo 16:7-11; 22:11; 31:11; 2Mo 3:2-5; Many 2:1-4; 6:11, 12; 13:3.
kɛ . . . ngɛ: Hela munyu nɛ a kɛ tsu ní ɔ sisi tsɔɔmi tutuutu ji, “kasa nya.” Hela munyungu nɛ ji pros nɛ a kɛ tsu ní ngɛ kuku nɛ ɔ mi ɔ tsɔɔ bɔ nɛ nɔ ko hɛ kɛ su nɔ ko he haa ha, nɛ e tsɔɔ huɛ bɔmi hulɔ. Jehanɛ se hu ɔ, e kɔɔ ni ekpaekpahi a he. Ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi ɔ, nihi nɛ a ngɛ a he munyu tue ɔ ji Munyu ɔ kɛ anɔkuale Mawu ɔ.
Munyu ɔ ji mawu ko: Aloo “Munyu ɔ ngɛ kaa mawu ko.” Munyu nɛ ɔ nɛ Yohane ngma a tsɔɔ bɔ nɛ “Munyu ɔ,” (Hela, ho loʹgos; hyɛ ní kasemi munyu nɛ kɔɔ Munyu ɔ he ngɛ kuku nɛ ɔ mi), nɛ ji Yesu Kristo ɔ ngɛ ha. Akɛnɛ Munyu ɔ ji Mawu kekleekle Bi, nɛ e nɔ nɛ Mawu gu kɛ bɔ ní kpahi tsuo he je ɔ, a ma nyɛ maa kale lɛ kaa e ji “mawu ko, aloo e ngɛ kaa mawu.” Gbi sisi tsɔɔli komɛ tsɔɔ munyukpɔ nɛ ɔ sisi ke “Munyu ɔ ji Mawu,” nɛ tsɔɔ kaa lɛ nɔuu ji Mawu Ope ɔ. Se kɛ̃ ɔ, odasehi ngɛ nɛ tsɔɔ kaa pi nɛ Yohane ngɛ tsɔɔe kaa “Munyu ɔ” nɔuu ji Mawu Ope ɔ. Kekleekle ɔ, munyukpɔ nɛ sɛ munyu nɛ ɔ hlami kɛ munyukpɔ nɛ nyɛɛ e se ɔ tsuo tsɔɔ heii kaa “Munyu ɔ” “kɛ Mawu lɛ ngɛ.” Jehanɛ hu ɔ, Hela munyungu the·osʹ ɔ je kpo si etɛ ngɛ kuku 1 kɛ 2 ɔ mi. Ngɛ kekle nɔ́ ɔ kɛ etɛne ɔ mi ɔ, a gbɔ the·osʹ ɔ he nine. Se ngɛ enyɔne ɔ mi lɛɛ a gbɔɛ he nine. Womi mi leli fuu tsɔɔ kaa the·osʹ enyɔne ɔ he nine nɛ a gbɔɛ ɔ sa kadimi wawɛɛ. Kaa a gbɔ The·osʹ nɛ ɔ he nine ɔ, jinɛ e ko da si ha Mawu Ope ɔ. Se akɛnɛ a gbɔɛ the·osʹ ɔ he nine he je ɔ, e ba peeɔ kalelɔ nɛ ngɛ bɔ nɛ “Munyu ɔ” ngɛ ha a kalee. Enɛ ɔ he ɔ, Baiblohi fuu nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya Blɛfo gbi, French gbi kɛ German gbi ɔmɛ a mi ɔ hu tsɔɔ kuku nɛ ɔ sisi kaa bɔ nɛ New World Translation ɔ hu pee ɔ. Sisi numi nɛ ngɛ Baiblo sisi tsɔɔmi nɛ ɔmɛ a mi ji kaa “Munyu ɔ” ji “mawu ko; aloo e ngɛ kaa mawu.” Yohane Sane Kpakpa a nɛ a tsɔɔ sisi maa pee jeha lafa enyɔ aloo jeha lafa etɛ ngɛ Kristo gbenɔ se kɛ ya Coptic gbihi nɛ ji Sahidic kɛ Bohairic mi ɔ hu fĩ sisi numi nɛ ɔ se. Enɛ ɔ he ɔ, e slo bɔ nɛ a tsɔɔ kekleekle the·osʹ ɔ sisi ngɛ Yo 1:1 ɔ ngɛ bɔ nɛ a tsɔɔ enyɔne ɔ sisi ha ngɛ jamɛ a kuku ɔ nɔuu mi. Sisi tsɔɔmi nɛ ɔmɛ tsɔɔ bɔ nɛ “Munyu ɔ” su ngɛ ha, e su ngɛ kaa Mawu, se a tsɔɔ we kaa e kɛ e Tsɛ ɔ, nɛ ji Mawu ope ɔ sɔ. Kol 2:9 ɔ kɛ sisi numi nɛ ngɛ ngmami nɛ ɔ mi ɔ kpaa gbi. A tu Kristo he munyu ngɛ lejɛ ɔ kaa “Mawu su ɔ hyimi ɔ tsuo” ngɛ e mi. Nɛ 2Pe 1:4 ɔ hu tsɔɔ kaa nihi nɛ a maa piɛɛ Kristo he kɛ ye matsɛ ɔ po “ma ná Mawu su ɔ mi blɔ fa mi nɔ́.” Jehanɛ hu ɔ, ngɛ Septuagint ɔ mi ɔ, a kɛ Hela munyungu the·osʹ pɔɔ Hebri munyunguhi ʼel kɛ ʼelo·himʹ nɛ e sisi ji “Mawu” ɔ nane mi dami. A ma nyɛ maa tsɔɔ munyungu nɛ ɔmɛ a sisi kaa “Nɔ Nɛ E He Wa, aloo Hewamitsɛ.” Ke a kɛ Hebri munyungu nɛ ɔmɛ tsu ní ɔ, e ma nyɛ maa tsɔɔ Mawu ope ɔ, mawu kpahi loo adesahi. E da blɔ kaa a ma tsɛ Munyu ɔ ke “mawu ko” loo “nɔ nɛ e he wa” ejakaa a gba kɛ fɔ si ngɛ Yes 9:6 kaa a ma tsɛ Mesia a ke ‘Mawu He Walɔ,’ (tsa pi “Mawu Ope”) nɛ jehanɛ hu ɔ, e maa pee ‘Tsɛ Nɛ Ngɛ Kɛ Yaa Neneene’ kɛ ha nihi tsuo nɛ a ma ná he blɔ kɛ pee e matsɛ yemi ɔ sisi bimɛ ɔ. E Tsɛ, nɛ ji ‘Yehowa Tabohiatsɛ ɔ,’ lɛ e kɛ hɛdɔ ma tsu nɔ́ nɛ ɔ.—Yes 9:7.
nwtsty ní kasemi munyu Yo 1:29
Mawu Jijɔ Bi ɔ: Benɛ a baptisi Yesu nɛ Abosiami ya ka lɛ se ɔ, Yohane Nɔ Baptisilɔ ɔ tu e he munyu kaa lɛ ji “Mawu Jijɔ Bi ɔ.” Munyu nɛ ɔ je kpo ngɛ kuku nɛ ɔ kɛ Yo 1:36 pɛ mi (Hyɛ Mawu Munyu ɔ Kasemi Womi ɔ FÃ 4.) Yesu nɛ a ngɔ lɛ kɛ to jijɔ bi he ɔ sa wawɛɛ. Blema a, a kɛ jijɔ sãa afɔle kɛ haa yayami pami konɛ a nyɛ nɛ a hɛ kɛ su Mawu he. Enɛ ɔ peeɔ afɔle nɛ Yesu sã benɛ e ngɔ e wami nɛ ye mluku ɔ kɛ ha ngɛ adesahi a he ɔ he nini. Munyu nɛ ji “Mawu Jijɔ Bi ɔ” kɛ ngmami komɛ nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ngɛ tsakpa. Akɛnɛ Yohane Nɔ Baptisilɔ ɔ le Hebri Ngmami ɔ mi saminya he je ɔ, eko ɔ, ngmamihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ eko lɛ ngɛ e juɛmi mi loko e tu munyu nɛ ɔ, mɛ ji: agbosu ɔ nɛ Abraham ngɔ kɛ sã afɔle ngɛ e bi Isak nane mi ɔ (1Mo 22:13), He Tsɔmi jijɔ bi nɛ a gbe ngɛ Ijipt kɛ kpɔ̃ Israel bi ɔmɛ kɛ je nyɔguɛ tso mi ɔ (2Mo 12:1-13), aloo jijɔ nɛ a kɛ sãa afɔle ngɛ Mawu bɔ sami la tɛ ɔ nɔ ngɛ Yerusalɛm daa mɔtu kɛ gbɔkuɛ ɔ (2Mo 29:38-42). Eko ɔ, Yesaya gbami nɛ kɔɔ nɔ nɛ Yehowa tsɛ ke “Ye tsɔlɔ” nɛ a ma ‘kpaka lɛ kaa jijɔ nɛ a yaa gbe ɔ’ hu ngɛ Yohane juɛmi mi. (Yes 52:13; 53:5, 7, 11) Benɛ bɔfo Paulo ngma kekleekle sɛ womi kɛ ya ha Korinto Bi ɔmɛ ɔ, e tu Yesu he munyu kaa lɛ ji “wa He Tsɔmi jijɔ bi ɔ.” (1Ko 5:7) Bɔfo Petro tsɔɔ kaa Kristo ɔ muɔ ji “muɔ nɛ he jua wa, nɛ ngɛ kaa jijɔ bi nɛ kpa ko kɛ mu ko be e he.” (1Pe 1:19) A kale Yesu nɛ a tle lɛ si kɛ ho hiɔwe ya a pe si 25 kaa “Jijɔ Bi ɔ” ngɛ Kpo Jemi womi ɔ mi.—Nɔ hyɛmi ní komɛ ji: Kpj 5:8; 6:1; 7:9; 12:11; 13:8; 14:1; 15:3; 17:14; 19:7; 21:9; 22:1.
SEPTEMBER 10-16
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | YOHANE 3-4
“Yesu Ye Samaria Yo Ko Odase”
nwtsty ní kasemi munyu Yo 4:6
pɔ tɔ Yesu he: Ngmami nɛ ɔ mi pɛ nɛ a ngma ngɛ kaa “pɔ tɔ” Yesu he. A fia maa pee piani ngmlɛ 12:00, nɛ jamɛ a mɔtu ɔ, eko ɔ, e blɔ nɛ e hia a je sisi kɛ je Yɔdan Dɔgba a mi kɛ ba si Saika ngɛ Samaria. Yokuhi nɛ a hiɔwe yami maa su mita 900 loo nɔ́ nɛ pe jã a ngɛ blɔ ɔ nɔ.—Yo 4:3-5; hyɛ Mawu Munyu ɔ Kasemi Womi ɔ FÃ 4.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyu Yo 3:29
ayɛflo huno ɔ huɛ ɔ: Blema a, ayɛflo huno ɔ huɛ nɛ nyu bi ngɛ e kɛ lɛ a kpɛti ɔ lɛ daa níhi a nya kɛ toɔ blɔ nya kɛ haa yo kpeemi ɔ. A buu lɛ kaa lɛ ji nɔ nɛ e ngɔɔ ayɛflo ɔ kɛ ba haa ayɛflo huno ɔ. Ngɛ yo kpeemi ligbi ɔ nɔ ɔ, a kɛ ayɛflo ɔ maa ba ayɛflo huno ɔ we ɔ mi, aloo e papaa we mi, lejɛ ɔ nɛ a peeɔ yo kpeemi okplɔɔ ngmɛmi ɔ ngɛ. Ngɛ okplɔɔ ngmɛmi ɔ sisi ɔ, ayɛflo huno ɔ huɛ ɔ bua maa jɔ ke e nu ayɛflo huno ɔ gbi be mi nɛ e kɛ ayɛflo ɔ ngɛ munyu tue, ejakaa e maa nu he kaa e tsu e ní tsumi ɔ kɛ gbe nya. Yohane Nɔ Baptisilɔ ɔ ngɔ e he kɛ to “ayɛflo huno ɔ huɛ ɔ” he. Ngɛ sane nɛ ɔ mi ɔ, Yesu ji ayɛflo huno ɔ nɛ, nɛ kaa kuu ɔ, e kaseli ɔmɛ ji e ayɛflo ɔ ngɛ okadi peemi blɔ nɔ. Yohane Nɔ Baptisilɔ ɔ dla blɔ ɔ kɛ to Mesia a kɛ gu kekleekle nihi nɛ a ba pee “ayɛflo ɔ” mi bimɛ nɛ e kɛ tsɔɔ Yesu Kristo ɔ nɔ. (Yo 1:29, 35; 2Ko 11:2; Efe 5:22-27; Kpj 21:2, 9) Ke “ayɛflo huno ɔ huɛ ɔ” nyɛ nɛ e ngɔ ayɛflo ɔ kɛ tsɔɔ ayɛflo huno ɔ, kɛkɛ e ní tsumi ɔ ba nyagbe. Enɛ ɔ he ɔ, Yohane tu e kɛ Yesu a he munyu ke: “E sa nɛ jamɛ a nɔ ɔ nɛ e hi nɔ yae, se imi lɛɛ e sa nɛ ma hi si bae.”—Yo 3:30.
nwtsty ní kasemi munyu Yo 4:10
wami nyu: Hela munyu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ hiɛ ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ nyu nɛ ngɛ bee, nyu hɛ ngmɛ, aloo vu ko nɛ nyu nɛ hii bee lɛ ngɛ mi. Enɛ ɔ ngɛ ekpa ngɛ vu mi nyu nɛ e ngɛ he kake nɛ e bi ɔ he. Ngɛ 3Mo 14:5 ɔ, Hebri munyu nɛ a kɛ tsu ní ke “nyu mua” aloo [“nyu nɛ ngɛ bee,” NW] sisi tutuutu ji “wami nyu.” Ngɛ Yer 2:13 kɛ 17:13 ɔ, a tu Yehowa he munyu kaa e ji “wami nyu vu [aloo, “nyu hɛ ngmɛ”] nɛ haa nɔ wami,” nɛ tsɔɔ kaa lɛ ji okadi peemi nyu nɛ haa nɔ wami ɔ je he. Benɛ Yesu kɛ Samaria yo ɔ ngɛ munyu tue ɔ, e kɛ munyu nɛ ji “wami nyu” ɔ tsu ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ, se e ngɛ kaa nɔ́ nɛ sisije ɔ, yo ɔ susu kaa nyu nitsɛ he munyu nɛ Yesu ngɛ tue.—Yo 4:11.
SEPTEMBER 17-23
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | YOHANE 5-6
“O Kɛ Juɛmi Nɛ Da Nɛ Nyɛɛ Yesu Se”
nwtsty ní kasemi munyu Yo 6:10
nyumu ɔmɛ hi si ngɛ lejɛ ɔ, nɛ a yibɔ maa pee 5,000: Mateo amaniɛ bɔmi nɛ kɔɔ nyakpɛ nɔ́ nɛ ɔ he ɔ mi pɛ nɛ munyu nɛ ji “e slo yihi kɛ jokuɛwi” ɔ je kpo ngɛ. (Mat 14:21) E ma nyɛ maa ba kaa nihi nɛ a gu nyakpɛ blɔ nɔ kɛ lɛ mɛ ɔ a hiɛ pe 15,000.
nwtsty ní kasemi munyu Yo 6:14
gbalɔ ɔ: Yuda bi fuu nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ hyɛ blɔ kaa gbalɔ ko nɛ ngɛ kaa Mose nɛ a tu e he munyu ngɛ 5Mo 18:15, 18 ɔ ma ba pee Mesia a. Ngɛ hiɛ ɔ, eko ɔ, munyu nɛ ji maa ba je ɔ mi ɔ tsɔɔ Mesia a nɛ a ngɛ lɛ blɔ hyɛe kaa e maa ba a. Yohane pɛ nɛ e ngma bɔ nɛ ni ɔmɛ pee a ní ha a he munyu ngɛ kuku nɛ ɔ mi.
nwtsty ní kasemi munyuhi Yo 6:27, 54
niye ní nɛ e puɛɔ . . . niye ní nɛ e ngɛ daa nɛ e haa nɔ neneene wami: Yesu le kaa ni komɛ ngɛ e kɛ e kaseli ɔmɛ a se nyɛɛe ngɛ he lo nya hiami níhi nɛ a ma ná a pɛ he je. E ngɛ mi kaa niye ní baa nihi a wami yi, se “niye ní” nɛ je Mawu Munyu ɔ mi ɔ ma ha nɛ adesahi maa hi wami mi kɛ ya daa. Yesu wo ni ɔmɛ he wami kaa a tsu ní . . . ngɛ “niye ní nɛ e ngɛ daa nɛ e haa nɔ neneene wami” ɔ he, nɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ a bɔ mɔde wawɛɛ nɛ a kase Mawu he ní, nɛ a ná hemi kɛ yemi ngɛ níhi nɛ a ngɛ kasee ɔ mi.—Mat 4:4; 5:3; Yo 6:28-39.
nɔ fɛɛ nɔ nɛ e yeɔ ye he lo nɛ e nuɔ ye muɔ ɔ: Munyu kpahi nɛ bɔle munyu nɛ ɔ tsɔɔ kaa nihi nɛ a maa ye Yesu he lo nɛ a maa nu e muɔ ɔ maa pee jã ngɛ okadi peemi blɔ nɔ, nɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ a ná hemi kɛ yemi ngɛ Yesu Kristo mi. (Yo 6:35, 40) Yesu tu munyu nɛ ɔ ngɛ jeha 32 ɔ mi, lɔ ɔ pi Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ he munyu nɛ e ngɛ tue, ejakaa jeha kake se loko e to jamɛ a ní peemi ɔ sisi. E tu munyu nɛ ɔ benɛ e piɛ bɔɔ nɛ “He Tsɔmi ɔ, nɛ ji Yuda bi ɔmɛ a gbijlɔ ɔ” maa su. (Yo 6:4) Enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, e tue buli ɔmɛ a juɛmi maa ya gbijlɔ nɛ e be kɛe nɛ a maa ye ɔ nɔ, nɛ a ma susu nɔ́ nɛ jijɔ bi ɔ muɔ nɛ a kɛ he Israel bi ɔmɛ a yi wami nyɔ mi benɛ a je Ijipt ɔ he (2Mo 12:24-27). Yesu ngɛ nɔ mi mae ha e kaseli ɔmɛ kaa lɛ hu e muɔ ɔ ma tsu yi mi tomi titli ko he ní, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ a ma ná neneene wami.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyu Yo 6:44
gbla lɛ: E ngɛ mi kaa Hela peemi munyungu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ hiɛmi nɛ ɔ kɔɔ bɔ nɛ a kɛ ya gblaa lo ngɛ pa mi ɔ he mohu lɛɛ (Yo 21:6, 11), se lɔ ɔ tsɔɔ we kaa Mawu kɛ nɔ nyɛmi gblaa nihi kɛ baa e ngɔ. Peemi munyungu nɛ ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ “nɔ juɛmi gblami kɛ ba nɔ́ ko nɔ.” Munyu nɛ Yesu tu ɔ ma nyɛ ma kɔ nɔ́ nɛ Yehowa de e ma nɛ ji Israel ɔ he. E de mɛ ngɛ Yer 31:3, NW ɔ ke: “Suɔmi nɛ se pui lɛ i kɛ gbla mo kɛ ba ye ngɔ ɔ nɛ.” (Ngɛ Septuagint ɔ mi ɔ Hela peemi munyungu nɛ ɔ nɔuu lɛ a kɛ tsu ní ngɛ hiɛ ɔ.) Yo 12:32 tsɔɔ kaa Yesu gblaa nimli slɔɔtoslɔɔtohi kɛ baa e ngɔ kaa bɔ nɛ Yehowa peeɔ ɔ. Ngmami ɔ tsɔɔ kaa Yehowa ha adesahi he blɔ nɛ a kɛ maa hla nɔ́ nɛ a suɔ. Nɔ fɛɛ nɔ ma nyɛ maa hla kaa e ma sɔmɔ Yehowa loo e be lɛ sɔmɔe. (5Mo 30:19, 20) Yehowa kɛ mi mi himi gblaa nihi tsuo nɛ a hɛɛ tsui kpakpa a kɛ baa e ngɔ. (La 11:5; Abɛ 21:2; Nít 13:48) Yehowa guɔ sɛ gbi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ nɔ kɛ peeɔ jã. Gbami nɛ ngɛ Yes 54:13 ɔ nɛ a tsɛ se ngɛ Yo 6:45 ɔ kɔɔ nihi nɛ Tsɛ ɔ gbla mɛ kɛ ba e ngɔ ɔ a he.—Kɛ to Yo 6:65 he.
nwtsty ní kasemi munyuhi Yo 6:64
Yesu le . . . nɔ nɛ e maa tsɔɔ e se blɔ ɔ: Yudas Iskariɔt he munyu nɛ Yesu ngɛ tue ɔ nɛ. Yesu sɔle nyɔ ɔ mi tsuo kɛ ha e Tsɛ ɔ loko e hla bɔfo 12 ɔmɛ. (Luk 6:12-16) Lɔ ɔ he ɔ, sisije ɔ jinɛ Yudas yeɔ Mawu anɔkuale. Se kɛ̃ ɔ, Yesu kase ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi kaa e huɛ nɛ e kɛ lɛ bɔɔ gbagbanii ɔ maa tsɔɔ e se blɔ. (La 41:9; 109:8; Yo 13:18, 19) Benɛ Yudas su bɔni puɛmi ɔ, Yesu nɛ e ma nyɛ maa le nɔ́ nɛ ngɛ nɔ ko tsui mi kɛ e juɛmi mi ɔ yɔse tsakemi nɛ ɔ. (Mat 9:4) Mawu ma nyɛ maa le nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se, enɛ ɔ he ɔ, e nyɛ nɛ e na kaa Yesu huɛ ko nɛ e kɛ lɛ bɔɔ wawɛɛ ɔ lɛ maa tsɔɔ e se blɔ. Se suhi nɛ Yehowa ngɛ, kɛ bɔ nɛ e kɛ adesahi hi si ha kɛ je blema a ha nɛ wa le kaa e susu we kaa Yudas lɛ e sa nɛ e tsɔɔ Yesu se blɔ kokooko, kaa nɔ́ nɛ loko a ma fɔ Yudas ɔ, Yehowa le momo kaa jã ji bɔ nɛ e nyagbe ma ba pee.
kɛ je sisije ɔ: Munyu nɛ ɔ tsɔɔ we be nɛ a kɛ fɔ Yudas aloo be nɛ Yesu hla lɛ kaa bɔfo ɔ. Yesu sɔle nyɔ ɔ mi tsuo loko e hla lɛ kaa bɔfo ɔmɛ a kpɛti nɔ kake. (Luk 6:12-16) Mohu ɔ, e tsɔɔ be nɛ Yudas bɔni ní yayahi peemi. Benɛ e bɔni jã peemi pɛ nɛ Yesu yɔse. (Yo 2:24, 25; Kpj 1:1; 2:23.) Enɛ ɔ hu tsɔɔ kaa Yudas pue e yi mi tɛ ngɛ e ní yaya amɛ a he nɛ e susuɔ blɔ nɔ nɛ e maa gu kɛ pee ɔ he. Lɔ ɔ pi nɛ si kake too kɛkɛ nɛ e ná su yaya. Tsa pi be fɛɛ be nɛ munyungu nɛ ji “sisije” (Hela, ar·kheʹ) hɛɛɔ sisi numi kake ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ mi. Behi fuu ɔ, nɔ́ nɛ he munyu nɛ a ngɛ tue ɔ lɛ tsɔɔ sisi numi nɛ ngɛ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ 2Pe 3:4, “sisije” tsɔɔ be nɛ a kɛ je níhi a bɔmi sisi. Se behi fuu ɔ, e hɛɛ we jamɛ a sisi numi ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Petro de ke mumi klɔuklɔu ɔ ba Ma je li ɔmɛ a nɔ “kaa bɔ nɛ e ba wɔ hu wa nɔ sisije ɔ.” (Nít 11:15) Pi nɛ Petro ngɛ be nɛ a fɔ lɛ aloo be nɛ a hla lɛ kaa bɔfo ɔ he munyu tue, mohu ɔ, e ngɛ nɔ́ nɛ ya nɔ ngɛ Pentekoste ligbi ɔ nɔ ngɛ jeha 33 ɔ mi ɔ he munyu tue. Jamɛ a ligbi ɔ nɛ a ‘je sisi’ kaa a kɛ mumi klɔuklɔu ɔ ma pue a nɔ kɛ ha yi mi tomi pɔtɛɛ ko he ní tsumi. (Nít 2:1-4) Wa ma nyɛ maa na bɔ nɛ a kɛ munyungu nɛ ji “sisije” ɔ tsu ní ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ ha a ngɛ Luk 1:2; Yo 15:27; kɛ 1Yo 2:7.
SEPTEMBER 24-30
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | YOHANE 7-8
“Yesu Wo E Tsɛ ɔ Hɛ Mi Nyami”
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyu Yo 8:12
je ɔ la a: Eko ɔ, bɔ nɛ Yesu kale e he ha ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ ɔ ha nɛ e tue buli ɔmɛ ngɔ a juɛmi kɛ ya kane tso nguanguahi eywiɛ nɛ ngɛ Yihi A Kpo Nɔ ɔ ngɛ sɔlemi we ɔ nɔ. A suu kane nɛ ɔmɛ ke a ngɛ Bo Tsuhi A Mi Himi loo Gbahi A Sisi Himi Gbijlɔ ɔ yee. (Yo 7:2; hyɛ Mawu Munyu ɔ Kasemi Womi, Fã 15.) Kane ɔmɛ kpɛɔ kɛ yaa tsitsaa wawɛɛ nitsɛ. Jehanɛ se hu ɔ, munyu nɛ ji “je ɔ la a” haa nɛ wa kaiɔ ngmami komɛ nɛ ngɛ Yesaya womi ɔ mi ɔ kaa nihi nɛ a “hi zugba ko nɛ nɔ wo diblii kpii nɔ” ɔ maa na “la kpetekpleenyɛ ko” nɛ nɔ nɛ a tsɛ lɛ ke Yehowa “tsɔlɔ” ɔ maa pee “la kɛ ha je ma amɛ.” (Yes 9:1, 2; 42:1, 6; 49:6) Ngɛ Yesu Yoku Nɔ Fiɛɛmi ɔ mi ɔ, e kale e se nyɛɛli ɔmɛ kaa a ji la. E de ke: “Nyɛ ji la ngɛ je ɔ mi.” (Mat 5:14) Munyu nɛ ji “la ngɛ je ɔ mi” (Hela munyungu nɛ ji koʹsmos tsɔɔ adesahi tsuo nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ) kɛ Yesaya gbami nɛ kɔɔ Mesia a he kaa e ji “la kɛ ha je ma amɛ” ɔ kpaa gbi. Nɛ ngɛ Nít 13:46, 47 Paulo kɛ Banaba tsɔɔ kaa gbami nɛ ngɛ Yes 49:6 ji fami kɛ ha Kristo se nyɛɛli tsuo kaa e sa nɛ a ya nɔ nɛ a pee la kɛ ha je ma amɛ. Yesu fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ e se nyɛɛli a nɔ́ ɔ tsuo ma ha nɛ nihi maa na Mawu he anɔkuale tsɔɔmihi nɛ a maa yu a he kɛ je lakpa tsɔɔmihi nɛ nu mɛ nyɔguɛ ɔ he.