Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w25 November bf. 22-27
  • “O He Jua Wa Wawɛɛ”!

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • “O He Jua Wa Wawɛɛ”!
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • YESU YE BUA NIHI NƐ A NA KAA A HE JUA WA
  • MOO NA O HE KAA BƆ NƐ YEHOWA NAA MO Ɔ
  • Yehowa “Tsaa Nihi Nɛ A Tsui Ku ɔ”
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2024
  • Yehowa Suɔ Mo Wawɛɛ
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2024
  • Nɔ́ Nɛ Wa Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Yesu He Benɛ E Piɛ Ligbi 40 Nɛ E Maa Ho Hiɔwe Ya a
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2024
  • Moo Ba O He Si Ke O Nui Ní Komɛ A Sisi
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
Fuu Ngɛ Hiɛ ɔ
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
w25 November bf. 22-27

NÍ KASEMI 47

LA 38 E Maa Waje Mo

“O He Jua Wa Wawɛɛ”!

“O He Jua Wa Wawɛɛ.”—DAN. 9:23.

OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI

Ní kasemi nɛ ɔ maa ye bua nihi nɛ a nuɔ he kaa se nami be a he ɔ, konɛ a ná nɔ mi mami kaa a he jua wa kɛ ha Yehowa.

1-2. Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ná nɔ mi mami kaa wa he jua wa kɛ ha Yehowa?

YEHOWA sɔmɔli tsuo a he jua wa ha lɛ wawɛɛ. Se a kpɛti ni komɛ nɛ́ a he kaa a he jua wa kɛ ha Yehowa. Eko ɔ, akɛnɛ ni komɛ kɛ mɛ ye ngɛ blɔ yaya nɔ ɔ he je nɛ nuɔ he jã a nɛ. Anɛ o nu he kaa o he be se nami hyɛ lo? Ke jã a, lɛɛ mɛni maa ye bua mo konɛ o ná nɔ mi mami kaa o he jua wa kɛ ha Yehowa?

2 Nɔ́ kake nɛ ma nyɛ maa ye bua mo ji kaa o maa kane Baiblo mi sanehi nɛ tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa suɔ nɛ waa kɛ nihi nɛ hi si ha a he ní. E Bi Yesu je bumi kpo kɛ tsɔɔ nihi, nɛ e kɛ mɛ hi si ngɛ mi mi jɔmi mi. Jã nɛ e pee ɔ tsɔɔ kaa e kɛ e Tsɛ ɔ naa nihi nɛ a nuɔ he kaa se nami be a he ɔ kaa a he jua wa wawɛɛ. (Yoh. 5:19; Heb. 1:3) Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu: (1) blɔ nɔ nɛ Yesu gu kɛ ha nɛ nihi na kaa a he jua wa, kɛ (2) nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa pee konɛ wɔ nitsɛmɛ wa ná nɔ mi mami kaa wa he jua wa wawɛɛ kɛ ha Mawu ɔ he.—Hag. 2:7.

YESU YE BUA NIHI NƐ A NA KAA A HE JUA WA

3. Kɛ Yesu kɛ Galileabi nɛ a ba e ngɔ ɔ hi si ha kɛɛ?

3 Benɛ Yesu ngɛ fiɛɛe ngɛ Galilea a, nihi babauu ba e ngɔ konɛ a ba bu lɛ tue, nɛ́ e tsa mɛ. Yesu na mɛ kaa nihi nɛ “a plaa mɛ, nɛ a gbɛ fĩa kaa jijɔhi nɛ a be hyɛlɔ.” (Mat. 9:36; hyɛ study notes.) Mɛ nitsɛmɛ a jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ na mɛ kaa nihi nɛ a he be se nami, lɔ ɔ he ɔ, a tsɛ mɛ po ke, “nihi nɛ a gbiɛ mɛ.” (Yoh. 7:​47-49; study note) Se Yesu kɛ mɛ ye ngɛ mi mi jɔmi mi, nɛ e je bumi kpo ha mɛ kɛ gu deka nɛ e ná kɛ tsɔɔ mɛ ní, nɛ e tsa mɛ ɔ nɔ. (Mat. 9:35) Jehanɛ hu ɔ, bɔ nɛ pee nɛ e ye bua nihi babauu ɔ, e tsɔse e kaseli ɔmɛ konɛ a fiɛɛ kɛ ha nihi, nɛ e ha mɛ he wami konɛ a kɛ tsa hiɔhi.—Mat. 10:​5-8.

4. Mɛni wa kaseɔ ngɛ bɔ nɛ Yesu kɛ e tue buli nɛ nihi naa mɛ kaa a he be se nami ɔ hi si ha a mi?

4 Yesu kɛ e tue buli ɔmɛ ye ngɛ mi mi jɔmi mi nɛ e je bumi kpo kɛ tsɔɔ mɛ. E pee jã kɛ tsɔɔ kaa e kɛ e Tsɛ ɔ naa nihi nɛ a buɔ mɛ kaa a he be se nami ɔ kaa a he jua kɛ ha mɛ. Ke o ngɛ Yehowa sɔmɔe se o nuɔ he kaa o he be se nami ɔ, lɛɛ mo susu bɔ nɛ Yesu kɛ nihi nɛ a baa a he si nɛ a suɔ kaa a maa kase ní kɛ je e ngɔ ɔ hi si ha a he. Ke o pee jã a, o ma ba na kaa o he jua wa kɛ ha Yehowa.

5. Moo tsɔɔ si fɔfɔɛ mi nɛ Galilea yo ɔ ngɛ benɛ e na Yesu ɔ.

5 Yesu tsɔɔ asafo kuuhi kɛ ni kakaakahi ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ e ngɛ fiɛɛe ngɛ Galilea a, e kɛ yo ko nɛ muɔ ngɛ bee ngɛ e he jeha 12 sɔuu ɔ kpe. (Maak. 5:25) Ngɛ mlaa a nya a, yo ɔ he tsɔ we, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa ta e he ɔ hu he be tsɔe. Enɛ ɔ ha nɛ e nyɛ we nɛ e hɛ kɛ su nihi a he. Jehanɛ hu ɔ, e nyɛ we nɛ e kɛ ni kpahi nɛ bla kɛ ja Yehowa aloo a ye gbijlɔhi. (3 Mose 15:​19, 25) Atsinyɛ jemi ko be he kaa hiɔ nɛ ngɛ e he ɔ ha nɛ e nu he kaa se nami ko be e he.—Maak. 5:26.

6. Mɛni nɛ yo ɔ nɛ muɔ ngɛ bee ngɛ e he ɔ pee konɛ e ná tsami?

6 Yo nɛ ngɛ nɔ́ nae wawɛɛ nɛ ɔ suɔ kaa Yesu nɛ tsa lɛ. Se e nyɛ we nɛ e hɛ kɛ su e he nɛ e de lɛ. Mɛni he je? Eko ɔ, akɛnɛ hiɔ nɛ nu lɛ ɔ ha nɛ zo peeɔ lɛ ɔ he je. Aloo eko ɔ, e ye gbeye kaa Yesu maa fiee lɛ akɛnɛ e he tsɔ we nɛ e ba sɛ asafo kuu ɔ a kpɛti ɔ he je. Lɔ ɔ he ɔ, nɔ́ pɛ kɛkɛ nɛ e pee ji kaa e ta Yesu tade ɔ nya fiami ɔ he. Ejakaa e ngɛ nɔ mi mami kaa jã nɛ e maa pee ɔ ma ha nɛ e ma ná he wami. (Maak. 5:​27, 28) Ngɛ e hemi kɛ yemi ɔ nya a, e ná tsami. Kɛkɛ nɛ Yesu bi si kaa mɛnɔ lɛ ta e he ɔ, nɛ yo ɔ de lɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ. Kɛ Yesu kɛ lɛ ye ha kɛɛ?

7. Kɛ Yesu kɛ yo nɛ e hao wawɛɛ ɔ ye ha kɛɛ? (Maako 5:34)

7 Yesu kɛ yo nɛ ɔ ye ngɛ mi mi jɔmi kɛ bumi mi. E na kaa “yo ɔ ye gbeye, nɛ e he ngɛ doe blibliibli.” (Maak. 5:33) Enɛ ɔ he ɔ, e kɛ lɛ tu munyu ngɛ mi mi jɔmi mi nɛ e wo lɛ he wami. E tsɛ lɛ po ke, “biyo.” Yesu tsɛ lɛ jã kɛ tsɔɔ kaa e buɔ lɛ, e mi mi jɔ, nɛ e ngɛ suɔmi kɛ ha lɛ. (Kane Maako 5:34.) Ngmami nɛ ɔ mi pɛ nɛ Yesu tsɛ yo ko ke “biyo” ngɛ. E tsɛ lɛ jã ejakaa eko ɔ, e na kaa yo ɔ ngɛ gbeye yee wawɛɛ nitsɛ. Hyɛ bɔ nɛ e bua maa jɔ nɛ e tsui maa nɔ e mi ha! Nɔ́ nɛ Yesu de lɛ ɔ wo e bua nɛ e he nile bui lɛ fɔ kaa e ya ta e tade ɔ nya fiami ɔ he ngɛ asafo kuu ɔ kpɛti. Yesu suɔ nɛ e pee babauu kɛ ye bua lɛ pe nɛ e ma tsa lɛ pɛ kɛkɛ. Yesu suɔ nɛ e le kaa e ji biyo nɛ e hiɔwe Tsɛ ɔ suɔ e sane saminya.

8. Mɛni nyagbahi nɛ nyɛmiyo ko nɛ e je Brazil ɔ kɛ kpe?

8 Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, Mawu sɔmɔli komɛ kɛ hiɔ nɛ nya wa ngɛ kpee nɛ haa nɛ a haoɔ aloo a nuɔ he kaa a he be se nami. Nyɛmiyo Mariaa ji blɔ gbalɔ nɛ e ngɛ Brazil. Benɛ a fɔ lɛ ɔ, e ngɛ nine kake pɛ, nɛ e be nane. E tsɔɔ nya kaa; “Daa nɛ ɔ, ye sukuubi ɔmɛ doɔ ye nya akɛnɛ i je kpa a he je. A wo mi se biɛ komɛ, nɛ ke a kɛ tsɛ mi ɔ, e dɔɔ mi wawɛɛ. Be komɛ ɔ, ye weku ɔ nitsɛ po kɛ mi yi saminya, nɛ enɛ ɔ haa nɛ i nuɔ he kaa se nami ko be ye he.”

9. Mɛni nyɛmimɛ pee kɛ ye bua Maria nɛ ha nɛ e na kaa e he jua wa ha Yehowa?

9 Mɛni yemi kɛ buami nɛ Maria nine su nɔ? Benɛ e ba pee Yehowa Odasefono ɔ, nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ e we asafo ɔ mi ɔ wo e bua nɛ a ha nɛ e le kaa e he jua wa kɛ ha Yehowa. E de ke: “I be nyɛe ma kale bɔ nɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi babauu ye bua mi ha a. I naa Yehowa si kɛ ye tsui tsuo akɛnɛ e ha mi weku nɛ se be ngɛ e we asafo ɔ mi ɔ he je.” Nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ ha nɛ Maria na kaa e he jua wa ha Mawu.

10. Mɛni nyagbahi nɛ a mi wa nɛ Maria Magdalena kɛ kpe? (Hyɛ foni ɔmɛ hulɔ.)

10 Mo susu blɔ nɔ nɛ Yesu gu kɛ ye bua yo kpa ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Maria Magdalena a he nɛ o hyɛ. Daimoniohi kakaaka kpaago ngɛ lɛ haoe! (Luka 8:2) Eko ɔ, daimonio ɔmɛ ha nɛ e peeɔ e ní kaa godotsɛ, nɛ lɔ ɔ he ɔ, nihi nyɛ we nɛ a hɛɔ kɛ suu e he. E na nɔ́ wawɛɛ, nɛ e ye gbeye, nɛ e ma nyɛ maa nu he po kaa a kua lɛ, nɛ nɔ ko be nɛ e maa ye bua lɛ. Se Yesu hia daimonio ɔmɛ ngɛ e mi nɛ pee se ɔ, e ba pee e kaselɔ. Mɛni blɔ kpa nɔ nɛ Yesu gu kɛ ye bua Maria Magdalena nɛ e ba na kaa e he jua wa ha Mawu?

Foni ɔmɛ: 1. Yesu nɛ e ngɛ Maria Magdalena nɛ e hao ɔ hyɛe nɛ e kplãa si ngɛ tsu ko he ngɛ diblii mi. 2. Maria Magdalena nɛ e kɛ bua jɔmi piɛɛ Yesu kɛ e kaseli kpa amɛ a he kɛ yaa fiɛɛmi.

Mɛni Yesu pee kɛ ha nɛ Maria Magdalena ná nɔ mi mami kaa e he jua wa kɛ ha Yehowa? (Hyɛ kuku 10-11)


11. Mɛni Yesu pee kɛ ha nɛ Maria Magdalena na kaa e he jua wa kɛ ha Mawu? (Hyɛ foni ɔmɛ hulɔ.)

11 Yesu fɔ̃ Maria Magdalena nine konɛ e ba piɛɛ e he kɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ.b Fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ e kɛ e he wo mi ɔ ha nɛ ke Yesu ngɛ ni kpahi ní tsɔɔe ɔ, e náa he blɔ kɛ buɔ tue. Jehanɛ hu ɔ, benɛ a tle Yesu si ɔ, e je e he kpo kɛ tsɔɔ Maria Magdalena. E piɛɛ kaseli nɛ Yesu kɛ mɛ tu munyu kekleekle ngɛ jamɛ a ligbi ɔ nɔ ɔ a he. Yesu fã lɛ po kaa e ya de e kaseli ɔmɛ kaa a tle lɛ si. Enɛ ɔmɛ tsuo tsɔɔ heii kaa e he jua wa kɛ ha Yehowa niinɛ!—Yoh. 20:​11-18.

12. Mɛni ha nɛ Lidia nu he kaa a sume lɛ ɔ?

12 Kaa bɔ nɛ Maria Magdalena nu he ɔ, jã kɛ̃ nɛ nihi babauu nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu nuɔ he kaa nihi kua mɛ. Nyɛmiyo ko nɛ e je Spain nɛ a tsɛɛ lɛ ke Lidia a de ke, benɛ e yayo hɛɛ e hɔ ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, e yayo to kaa e ma je hɔ ɔ. Lidia kai kaa benɛ e wɛ ɔ, e yayo kua lɛ nɛ e tuɔ munyuhi nɛ sɛ kɛ siɔ lɛ. E de ke: “Jinɛ i hyɛɛ blɔ kaa ni kpahi maa suɔ mi nɛ a kɛ mi nɛ pee a huɛ. Se e peeɔ mi kaa nɔ ko be suɔmi kpo jee kɛ tsɔɔ mi ejakaa ye yayo ha nɛ i nu he kaa i ji nɔmlɔ yaya.”

13. Mɛni ye bua Lidia nɛ e ba na kaa e he jua wa kɛ ha Yehowa?

13 Benɛ Lidia bɔni Baiblo ɔ kasemi ɔ, níhi ba tsake. Yehowa nɛ e sɔleɔ kɛ haa, Baiblo ɔ nɛ e kaneɔ, kɛ mi mi jɔmi mi nɛ nyɛmimɛ jeɔ nɛ a kɛ lɛ tuɔ munyu ɔ ye bua lɛ nɛ e ba na kaa e he jua wa kɛ ha Yehowa. E de ke: “Ye huno ɔ pɔɔ mi de mi ke e suɔ mi wawɛɛ. Be fɛɛ be ɔ, e haa nɛ i naa kaa i ngɛ su kpakpahi. Ye huɛmɛ nɛ a suɔ ye sane ɔ hu peeɔ jã nɔuu.” Anɛ o le nɔ ko nɛ e hia yemi kɛ buami nɛ ma ha nɛ e na kaa e he jua wa ha Yehowa lo?

MOO NA O HE KAA BƆ NƐ YEHOWA NAA MO Ɔ

14. Kɛ 1 Samuel 16:7 ɔ ye bua wɔ ha kɛɛ konɛ waa na wa he kaa bɔ nɛ Yehowa naa wɔ ɔ? (Hyɛ daka nɛ ji “Mɛni He Je Nɛ Yehowa We Bi A He Jua Wa Ha Lɛ ɔ?” hulɔ.)

14 Mo kai kaa Yehowa nɛ́ mo kaa bɔ nɛ je ɔ naa mo ɔ. (Kane 1 Samuel 16:7.) Pi wa he fɛu, sukuu nɛ wa ya, bɔ nɛ nihi le wɔ ha a nɔ nɛ Yehowa daa kɛ naa kaa wa he jua wa ha lɛ. (Yes. 55:​8, 9) Lɔ ɔ koo ngɔ o juɛmi kɛ ma bɔ nɛ je ɔ naa mo ha a nɔ, mohu ɔ, ngɔɔ o juɛmi kɛ ma bɔ nɛ Yehowa naa mo ha a mohu nɔ. Baiblo ɔ tu ni komɛ nɛ be ko ɔ, a nu he kaa a he hia we ɔ a he munyu. A kpɛti ni komɛ ji Eliya, Naomi kɛ Hana. Ke o ngɛ a he ní kasee ɔ, mo kadi bɔ nɛ Yehowa na mɛ kaa a he jua wa wawɛɛ ha a. O ma nyɛ maa ngma níhi nɛ ya nɔ ngɛ o si himi mi nɛ ha nɛ o ná nɔ mi mami kaa Yehowa suɔ mo wawɛɛ nɛ o he jua wa kɛ ha lɛ ɔ hu kɛ fɔ si. Jehanɛ hu ɔ, o ma nyɛ maa kane munyuhi nɛ kɔɔ nihi nɛ a naa a he kaa se nami be a he nɛ ngɛ wa womi ɔmɛ a mi ɔ.c

Mɛni He Je Nɛ Yehowa We Bi A He Jua Wa Ha Lɛ ɔ?

Mawu bɔ adesahi nɛ a je ekpa kulaa ngɛ lohwehi a he. E bɔ wɔ bɔ nɛ pee nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi waa kɛ lɛ wa kpɛti. (1 Mose 1:27; La 8:5; 25:14; Yes. 41:8) Enɛ ɔ pɛ po nɛ wa le ɔ haa nɛ wa náa nɔ mi mami kaa wa he jua wa. Nɔ́ nɛ pe kulaa a, ke wa hɛ kɛ su Yehowa he, waa jɔɔ wa he nɔ kɛ ha lɛ, nɛ wa bu lɛ tue ɔ, e maa na wɔ kaa nihi nɛ a he jua wa wawɛɛ.—Yes. 49:15.

15. Mɛni he je nɛ Yehowa na Daniel kaa e “he jua wa wawɛɛ” ɔ? (Daniel 9:23)

15 Mo ná nɔ mi mami kaa o we anɔkuale yemi ɔ haa nɛ Yehowa naa mo kaa o he jua. Eko ɔ, benɛ gbalɔ Daniel ye jeha 90 kɛ se ɔ, e nu he kaa ‘pɔ tɔ e he nɛ e gbɔjɔ’ nɛ lɔ ɔ ha nɛ e kɔni mi jɔ̃. (Dan. 9:​20, 21) Mɛni Yehowa pee kɛ wo lɛ he wami? Mawu tsɔ bɔfo Gabriel kɛ ya Daniel ngɔ nɛ e ma nɔ mi ha lɛ kaa e “he jua wa wawɛɛ,” nɛ e ha nɛ Daniel le kaa Yehowa bu e sɔlemi ɔ tue hulɔ. (Kane Daniel 9:23.) Mɛni he je nɛ Mawu na Daniel kaa e he jua wa a? Mawu na Daniel kaa e ji dalɔ nɛ e yeɔ anɔkuale. (Eze. 14:14) Yehowa ha nɛ a ngma Daniel he sane kɛ wo Baiblo ɔ mi konɛ e kɛ wo wa bua. (Rom. 15:4) Akɛnɛ o suɔ nɛ o pee nɔ́ nɛ da nɛ o ye Yehowa anɔkuale he je ɔ, o he jua wa kɛ ha lɛ. Nɛ kaa bɔ nɛ e bu Daniel sɔlemi tue ɔ, e maa bu mo hu o sɔlemi tue.—Mika 6:​8, sisi ningmahi; Heb. 6:10.

16. Mɛni maa ye bua mo konɛ o na Yehowa kaa Tsɛ nɛ ngɛ suɔmi?

16 Moo na Yehowa kaa Tsɛ ko nɛ e suɔ mo. Yehowa suɔ nɛ e ye bua mo, se pi kaa e ma hla tɔmi ngɛ o he. (La 130:3; Mat. 7:11; Luka 12:​6, 7) Ni komɛ nɛ a naa a he kaa a he be se nami ɔ, pue a yi mi tɛ ngɛ Yehowa suɔmi ɔ he, nɛ lɔ ɔ ye bua mɛ wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Eliana nɛ e je Spain ɔ he nɛ o hyɛ. E huno tuɔ munyuhi nɛ sɛ kɛ siɔ lɛ jehahi babauu kɛ se ji nɛ ɔ, nɛ lɔ ɔ haa nɛ e nuɔ he kaa e he be se nami nɛ a kua lɛ. Eliana de ke, “Be fɛɛ be nɛ ma nu he kaa se nami be ye he ɔ, i bɔɔ mɔde kaa ma na Yehowa kaa e hɛɛ mi ngɛ e kɔni bɔkɔ mi, nɛ e ngɛ ye he piɛ poe, nɛ e ngɛ mi dee ke e suɔ mi.” (La 28:9) Nyɛmiyo Lauren nɛ e je South Africa a de ke, “Yehowa je mi mi jɔmi mi nɛ e kɛ suɔmi kpahi gbla mi, nɛ e ha nɛ i hi e kasa mi kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ, nɛ e gu ye nɔ kɛ tsɔɔ nihi ní, ejakaa e naa mi kaa ye he ngɛ se nami nɛ ye he jua wa kɛ ha lɛ.”—Hos. 11:4.

17. Mɛni maa ye bua mo konɛ o ná nɔ mi mami kaa Yehowa kplɛɛ o nɔ? (La 5:12) (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

17 Mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa kplɛɛ o nɔ. (Kane La 5:12.) David ngɔ nɔ ko nɛ Yehowa kplɛɛ e nɔ ɔ kɛ to “tsɛ̃i ngua” ko nɛ poɔ dali a he piɛ ɔ he. Lemi nɛ o le kaa Yehowa kplɛɛ o nɔ nɛ e yeɔ kɛ buaa mo ɔ ma nyɛ maa po o he piɛ ke o ngɛ he nue kaa se nami be o he. Kɛ o ma plɛ kɛ le kaa Yehowa kplɛɛ o nɔ ha kɛɛ? Kaa bɔ nɛ wa na a, kɛ gu e Munyu ɔ nɔ ɔ, Yehowa haa nɛ wa náa nɔ mi mami kaa wa he jua wa kɛ ha lɛ. Jehanɛ hu ɔ, e guɔ asafo mi nikɔtɔmahi, huɛmɛ kpakpahi kɛ ni kpahi a nɔ kɛ haa nɛ wa náa nɔ mi mami kaa wa he jua wa kɛ ha lɛ. Ke ni kpahi de nɔ́ ko kɛ wo mo he wami ɔ, mɛni e sa nɛ o pee?

Nyɛmiyo ko nɛ e kɛ bua jɔmi je Matsɛ Yemi Asa a nɔ kɛ yaa fiɛɛmi nɛ nyɛmiyo kpa ko ngɔ e nine kɛ fɔ e kuɛ mi.

Lemi nɛ wa le kaa Yehowa kplɛɛ wa nɔ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa be wa he nae kaa nihi nɛ a he be se nami (Hyɛ kuku 17)


18. Mɛni he je nɛ ke nihi je o yi ɔ, e sa nɛ o kplɛɛ nɔ ɔ?

18 Ke nihi nɛ a suɔ mo ɔ de ní kpakpahi ngɛ o he, nɛ a je o yi ɔ, moo kplɛɛ nɔ. O hɛ ko je nɔ kaa eko ɔ, Yehowa ngɛ a nɔ gue kɛ ngɛ nɔ mi mae ha mo kaa e bua jɔ o he. Eliana nɛ wa tu e he munyu kɛ sɛ hlami ɔ de ke: “Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, i bɔni níhi nɛ ni kpahi jeɔ mi mi jɔmi mi kɛ deɔ mi ɔ nɔ kplɛɛmi ngɛ ye tsui mi. E he wa ha mi mohu lɛɛ, se i le kaa lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ hlae nɛ ma pee.” Suɔmi mi nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ je kɛ ye bua Eliana ɔ ye bua lɛ wawɛɛ nitsɛ. Amlɔ nɛ ɔ, e ngɛ sɔmɔe kaa blɔ gbalɔ, nɛ e yeɔ buaa Betel kɛ jeɔ we mi.

19. Mɛni he je nɛ o ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa o he hua wa kɛ ha Mawu ɔ?

19 Yesu je mi mi jɔmi mi nɛ e ha nɛ wa le kaa wa he jua wa wawɛɛ kɛ ha wa hiɔwe Tsɛ ɔ. (Luka 12:24) Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa susuɔ wa he wawɛɛ. Wa hɛ nɛ ko je enɛ ɔ nɔ kɔkɔɔkɔ! Nyɛ ha nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ wa ha nɛ ni kpahi nɛ a nu he kaa mɛ hu a he jua wa kɛ ha Mawu!

KƐ O MA HA HETO KƐƐ?

  • Mɛni Yesu pee kɛ ha nɛ nihi na kaa a he jua wa kɛ ha Mawu?

  • Mɛni Yesu pee kɛ ye bua yo ɔ nɛ muɔ ngɛ bee ngɛ e he ɔ?

  • Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa na wa he kaa bɔ nɛ Yehowa naa wɔ ɔ?

LA 139 Ngɔɔ Lɛ Kaa O Ngɛ Je Ehe ɔ Mi

a A tsake biɛ ɔmɛ ekomɛ.

b E ma nyɛ maa ba lɛ kaa Maria Magdalena piɛɛ yihi nɛ a kɛ Yesu hia blɔ kɛ ya fiɛɛ ɔ a he. Yi nɛ ɔmɛ ngɔ níhi nɛ a ngɛ ɔ kɛ hyɛ Yesu kɛ e bɔfo ɔmɛ a nɔ.—Mat. 27:​55, 56; Luka 8:​1-3.

c Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, hyɛ Draw Close to Jehovah womi ɔ yi 24 ɔ nɛ o kane ngmamihi nɛ a tsɛ se ngɛ mi ɔ, kɛ Baiblo mi sanehi nɛ ngɛ munyuyi nɛ ji, “Ke O Yi Mi Ngɛ Mo Pee Enyɔɔnyɔ” nɛ ngɛ Ngmamihi Nɛ Yeɔ Buaa Kristofohi womi ɔ mi ɔ.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2026)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane