Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w26 January bf. 2-7
  • Yaa Nɔ Nɛ O Hla “Mawu Blɔ Tsɔɔmi”

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Yaa Nɔ Nɛ O Hla “Mawu Blɔ Tsɔɔmi”
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2026
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • MOO BA O HE SI, O KƆNI KO GBO, NƐ O NÁ HEMI KƐ YEMI
  • YAA NƆ NƐ O KASE MAWU MUNYU Ɔ
  • YAA NƆ NƐ O WO SU EHE Ɔ
  • YAA NƆ NƐ O HA NƐ YEHOWA NƐ PO O HE PIƐ
  • YAA NƆ NƐ O HLA MAWU BLƆ TSƆƆMI
  • Moo Ba O He Si Ke O Nui Ní Komɛ A Sisi
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
  • Moo Kase Bɔ Nɛ Yehowa Kɛ Yesu Susuɔ Nɔ́ He Ha a
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2025
  • Yi Mi Kpɔ Mwɔmihi Nɛ Tsɔɔ Kaa Waa Kɛ Wa Hɛ Fɔɔ Yehowa Nɔ
    Kristofohi A Si Himi Kɛ A Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ—Ní Kasemi Womi—2023
  • Mo Hla Sane Bimi Nɛ Ɔmɛ A Hetohi
    2025-2026 Kpɔ Mi Kpe Nɛ Kpɔ Mi Nɔ Hyɛlɔ Maa Hyɛ Nɔ
Fuu Ngɛ Hiɛ ɔ
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2026
w26 January bf. 2-7

MARCH 2-8, 2026

LA 97 Mawu Munyu ɔ Lɛ Baa Wami Yi

Yaa Nɔ Nɛ O Hla “Mawu Blɔ Tsɔɔmi”

JEHA 2026 JEHA NGMAMI: “Nihi nɛ a le kaa a hia Mawu blɔ tsɔɔmi ɔ ngɛ bua jɔmi.”—MAT. 5:3.

OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI

Wa maa na nɔ́ nɛ wa maa pee konɛ Yehowa nɛ e ya nɔ nɛ e tsɔɔ wɔ blɔ, nɛ́ wa ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ.

1. Mɛni ji ní komɛ nɛ Yehowa le kaa wa hia? (Mateo 5:3)

YEHOWA le adesahi a hiami níhi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, loko wa ma nyɛ maa hi wami mi ɔ, wa hia niye ní, tade, kɛ hwɔ he. Ke wa nine sui ní nɛ ɔmɛ ekomɛ a nɔ ngɛ be kpiti ko mi ɔ, si himi ɔ mi he waa, aloo wa ma nyɛ ma gbo po. Ngɛ wa he lo nya hiami ní nɛ ɔmɛ a se ɔ, Yehowa bɔ wɔ konɛ wa hla e blɔ tsɔɔmi se blɔ. (Kane Mateo 5:3.) Ke wa suɔ nɛ wa ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ ɔ, e sa nɛ waa le kaa wa hia Mawu blɔ tsɔɔmi, nɛ́ waa ya nɔ nɛ wa hla se blɔ.

2. Ke a ke nɔ ko ‘le kaa e hia Mawu blɔ tsɔɔmi’ ɔ mɛni lɔ ɔ tsɔɔ? Mo ha nɔ́ he tomi nɔ́ ko kɛ tsɔɔ mi.

2 Ke a ke nɔ ko ‘le kaa e hia Mawu blɔ tsɔɔmi’ ɔ mɛni lɔ ɔ tsɔɔ? Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke, ‘le kaa e hia’ a, ma nyɛ maa tsɔɔ nɔ ko nɛ e hia yemi kɛ buami nɛ lɔ ɔ ha nɛ e ngɛ ní bae. Moo po nɔ ko nɛ e ngɛ ní bae nɛ e tadehi sɛ mu ngɛ e he, nɛ hwɔ ngɛ lɛ yee ɔ he foni nɛ o hyɛ. Pu tsoɔ lɛ, nɛ ke je jɔ ɔ, fĩɛ hu yeɔ lɛ. Si fɔfɔɛ nɛ e ngɛ mi nɛ ɔ he je ɔ, nihi sume nɛ e ba a kasa nya. Pɔ tɔɔ e he nɛ e be bua jɔmi ko. Ní balɔ nɛ ɔ le kaa e hia yemi kɛ buami konɛ e ná he wami nɛ e ko gbo. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ nɔ nɛ e le kaa e hia Mawu blɔ tsɔɔmi ɔ bɔɔ mɔde kaa e ma bi Mawu konɛ e ye bua lɛ, nɛ ke e kɛ blɔ tsɔɔmi ɔ ha lɛ hu ɔ, e buɔ tue. Jamɛ a nɔ ɔ hu peeɔ klaalo kaa e maa kplɛɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ Yehowa kɛ haa nihi nɛ a suɔ lɛ ɔ nɔ.

3. Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?

3 Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, kekleekle ɔ, wa ma susu sane ko nɛ kɔɔ Foinike yo ko nɛ e kpa Yesu pɛɛ kaa e ye bua lɛ ɔ he. E sane ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa na suhi etɛ nɛ e sa kaa nihi nɛ a le kaa a hia Mawu blɔ tsɔɔmi ɔ nɛ a je kpo. Lɔ ɔ se ɔ, wa ma susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ bɔfo Petro, bɔfo Paulo, kɛ Matsɛ David nɛ a ji nyumuhi nɛ a nane pi si ɔ pee kɛ ha wɔ ɔ hu he.

MOO BA O HE SI, O KƆNI KO GBO, NƐ O NÁ HEMI KƐ YEMI

4. Mɛni Foinike yo ɔ bi Yesu kaa e pee ha lɛ?

4 Ligbi ko ɔ, Foinike yo ko ba Yesu ngɔ. ‘Daimonio ngɛ e biyo haoe wawɛɛ nitsɛ.’ (Mat. 15:​21-28) Yo ɔ ba kplã si ngɛ Yesu hɛ mi nɛ e kpa lɛ pɛɛ kaa e ye bua lɛ. Benɛ Foinike yo ɔ ba Yesu ngɔ ɔ, e je su komɛ nɛ sa kadimi wawɛɛ kpo. Nyɛ ha nɛ wa susu su nɛ ɔmɛ ekomɛ a he nɛ waa hyɛ.

5. Mɛni suhi nɛ Foinike yo ɔ je kpo, nɛ mɛni Yesu pee kɛ ye bua lɛ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

5 Foinike yo ɔ je he si bami nitsɛnitsɛ kpo. Mɛni he je nɛ wa de jã a? Wa de jã, ejakaa benɛ Yesu ngɔ Foinike yo ɔ kɛ to gbe bimɛ a he ɔ, e mi mi fu we. Eko ɔ, nihi nɛ pi Yudabi ji mɛ ɔ lɛɔ gbehi ngɛ a wehi a mi. Ke mo lɛ Yesu kɛ mo to gbe bimɛ a he ɔ, kɛ o maa pee o ní ha kɛɛ? Anɛ o maa nu he kaa Yesu jɛ mo, nɛ lɔ ɔ he ɔ, o be e yemi kɛ buami bie hu lo? Foinike yo ɔ pee we e ní jã. Su kpa nɛ sa kadimi ngɛ yo nɛ ɔ he ji kaa e kɔni gbo we. Wa ma nyɛ ma de jã ejakaa e ya nɔ nɛ e kpa Yesu pɛɛ kaa e ye bua lɛ. Mɛni nɛ wo lɛ he wami nɛ e pee jã a? Hemi kɛ yemi nɛ e ná ngɛ Yesu mi ɔ nɛ wo lɛ he wami. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, hemi kɛ yemi nɛ yo ɔ ná ngɛ Yesu mi ɔ, ta Yesu tsui he wawɛɛ nɛ e ye bua lɛ. E ngɛ mi kaa Yesu de kaa a tsɔ lɛ “Israel we jijɔ ɔmɛ nɛ a laa amɛ a ngɔ pɛ” mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, e ha nɛ daimonio nɛ ngɛ Foinike yo ɔ biyo ɔ haoe hia kɛ je e mi.

Foinike yo ɔ nɛ e kplã si ngɛ Yesu hɛ mi nɛ e ngɛ lɛ pɛɛ kpae nɛ e ye bua lɛ. Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ a kpɛti nihi etɛ hii si ngɛ niye ní okplɔɔ ko he nɛ a ngɛ tue lɛ bue.

Loko Foinike yo ɔ nine maa su nɔ́ nɛ e ngɛ hlae ɔ nɔ ɔ, e sa nɛ e ba e he si, e kɔni nɛ ko gbo, nɛ e ná hemi kɛ yemi (Hyɛ kuku 5)


6. Mɛni lɛ wa kase ngɛ Foinike yo ɔ sane ɔ mi?

6 Loko wa ma nyɛ ma hla Mawu blɔ tsɔɔmi ɔ, e sa nɛ wa ná suhi nɛ Foinike yo ɔ je kpo ɔ eko. E sa nɛ waa ba wa he si, wa kɔni nɛ ko gbo, nɛ wa ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa. Nɔ nɛ baa e he si ɔ, ke e ngɛ Mawu nɔ́ ko bie ɔ, e kɔni gbo we. Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ wa ná hemi kɛ yemi nɛ mi wa ngɛ Kristo Yesu mi, nɛ wa he nihi nɛ e ngɛ a nɔ gue kɛ ngɛ e sɔmɔli blɔ tsɔɔe ɔ ye. (Mat. 24:​45-47) Ke wa je su nɛ ɔmɛ kpo ɔ, Yehowa kɛ e Bi ɔ a bua jɔɔ, nɛ a pee klaalo kaa a maa ye bua wɔ. (Kɛ to Yakobo 1:​5-7 ɔ he.) Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ ha nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ Yehowa peeɔ kɛ tsɔɔ wɔ blɔ, kɛ blɔ nɔ nɛ e guɔ kɛ haa wɔ wa hiami níhi. Bɔfo Petro, bɔfo Paulo kɛ Matsɛ David a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa na níhi nɛ e sa kaa waa pee nɛ́ wa nine nɛ su wa mumi hiami níhi a nɔ.

YAA NƆ NƐ O KASE MAWU MUNYU Ɔ

7. Mɛni ní tsumi nɛ a kɛ wo Petro dɛ, nɛ mɛni lɛ e sa kaa e pee? Moo tsɔɔ nya. (Hebribi 5:14–6:1)

7 Mo susu bɔfo Petro nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he nɛ o hyɛ. Lɛ ji kekleekle Yudano nɛ e yɔse kaa Yesu ji Mesia a nɛ. Petro le kaa Yehowa gu Yesu nɔ kɛ ngɛ e we bi “neneene wami munyu ɔmɛ” hae. (Yoh. 6:​66-68) Loko Yesu maa ho hiɔwe ya a, e ha Petro ní tsumi ko. E de Petro ke: “Ha ye jijɔ wawi ɔmɛ niye ní.” (Yoh. 21:17) Petro kɛ anɔkuale yemi tsu ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ. Nɛ Yehowa po ha nɛ e ngma sɛ womihi enyɔ nɛ piɛɛ Baiblo ɔ he. Se e he ba hia nɛ Petro nitsɛ nɛ e he be kɛ kase Mawu munyu ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e kase sɛ womihi nɛ Mawu ha nɛ bɔfo Paulo ngma amɛ. Benɛ e ngɛ womi nɛ ɔmɛ kasee ɔ, e tsɔɔ kaa munyuhi nɛ bɔfo Paulo ngma amɛ ekomɛ “a sisi numi yee.” (2 Pet. 3:​15, 16) Se kɛ̃ ɔ, Petro kɔni gbo we kulaa. E ngɛ hemi kɛ yemi kaa Yehowa maa ye bua lɛ konɛ e nu níhi nɛ e ngɛ kasee ɔmɛ a sisi nɛ e kɛ tsu ní. Ní nɛ ɔmɛ ji “niye ní nɛ he wa” nɛ́ Paulo ngma ngɛ e sɛ womi ɔmɛ a mi ɔ nɛ.—Kane Hebribi 5:14–6:1.

8. Benɛ Petro nine su blɔ tsɔɔmi ehe nɔ kɛ je Mawu ngɔ ɔ, kɛ e pee e ní ha kɛɛ?

8 Benɛ Petro nine su blɔ tsɔɔmi nɔ kɛ je Yehowa ngɔ ɔ, e bu tue ejakaa e ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́, benɛ e ngɛ Yopa ma a mi ɔ, Mawu je nina ko kpo kɛ tsɔɔ lɛ. A de lɛ ngɛ nina a mi kaa e gbe lohwehi nɛ jinɛ a he tsɔ we ngɛ Mose mlaa a nya a nɛ e ye. Ngɛ Petro nɛ e ji Yudano ɔ blɔ fa mi ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ sisi numi be blɔ tsɔɔmi nɛ ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ, sisije ɔ, e de ke: “Dɛbi, Nyɔmtsɛ, i yi nɔ́ ko nɛ e bleɔ nɔ, nɛ́ e he tsɔ we hyɛ.” Kɛkɛ nɛ a de lɛ ke: “Kpa níhi nɛ Mawu ha nɛ a he tsɔ ɔ tsɛmi ke níhi nɛ a he tsɔ we.” (Níts. 10:​9-15) Petro bu blɔ tsɔɔmi ɔ tue nɛ e tsake e susumi. Kɛ wa plɛ kɛ le ha kɛɛ? Benɛ Petro na nina a se pɛ ɔ, Kornelio nɛ e ji Ma Je No ɔ tsɔ nyumuhi etɛ kɛ ba e ngɔ. A ba de Petro kaa Kornelio suɔ nɛ e kɛ lɛ nɛ tu munyu. Jinɛ Petro be Ma Je No ko we mi sɛe kɔkɔɔkɔ, ejakaa Yudabi ɔmɛ naa mɛ kaa a he tsɔ we. (Níts. 10:​28, 29) Se Petro kplɛɛ blɔ tsɔɔmi ehe nɛ Yehowa kɛ ha lɛ ɔ nɔ oya nɔuu. (Abɛ 4:18) E ya fiɛɛ kɛ ha Kornelio kɛ e we ɔ tsuo. Nɛ benɛ Kornelio kɛ e we ɔ kplɛɛ anɔkuale ɔ nɔ, nɛ a nine su mumi klɔuklɔu ɔ nɔ, nɛ a ha nɛ a baptisi mɛ ɔ, Petro bua jɔ wawɛɛ.—Níts. 10:​44-48.

9. Ke wa kaseɔ anɔkualehi nɛ a mi kuɔ ɔ, kɛ wa ma ná he se ha kɛɛ?

9 Kaa bɔ nɛ Petro pee ɔ, e sa nɛ wɔ hu waa kase níhi nɛ a sisi numi yi nɛ a ngɛ kaa nyɔ nyu nɛ ngɛ Mawu munyu ɔ mi ɔ be fɛɛ be. Se pi lɔ ɔ pɛ, e sa nɛ wa ha nɛ anɔkualehi nɛ a mi kuɔ, nɛ a ngɛ kaa niye ní nɛ he wa a hu nɛ jlo wɔ. E sa nɛ waa to be nɛ waa bɔ mɔde kaa waa kɛ jamɛ a be ɔ maa kase Mawu Munyu ɔ konɛ waa nu sisi saminya. Ke wa pee jã a, wa ma ná he se wawɛɛ. Blɔ kake nɛ wa ma ná he se ngɛ ji kaa wa maa kase níhi nɛ kɔɔ Yehowa he nɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ná suɔmi kɛ bu nɛ mi kuɔ kɛ ha lɛ. Enyɔne ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa ma ná suɔmi ɔ kaa wa maa tu wa hiɔwe Tsɛ nɛ ngɛ he wami ɔ he munyu kɛ tsɔɔ ni kpahi. (Rom. 11:33; Kpo. 4:11) Wa kaseɔ nɔ́ kpa ko hu ngɛ Petro sane ɔ mi. Lɔ ɔ ji kaa, ke a pee tsakemi ngɛ bɔ nɛ wa nu Mawu Munyu ɔ sisi ha a he ɔ, e sa nɛ waa kplɛɛ nɔ oya nɔuu nɛ wa tsake wa susumi kɛ wa ní peepee. Ja wa pee jã loko Yehowa maa ya nɔ maa tsɔɔ wɔ blɔ, nɛ e kɛ wɔ ma tsu ní.

YAA NƆ NƐ O WO SU EHE Ɔ

10. Mɛni lɛ e sa nɛ nɔ ko nɛ e pee konɛ e nyɛ nɛ e sa Yehowa hɛ mi? (Kolosebi 3:​8-10)

10 Loko Yehowa bua maa jɔ wa he ɔ, ja wa je suhi nɛ maa sa e hɛ mi ɔ kpo. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ pee jã? Bɔfo Paulo ngma ke: “Nyɛ je su momo ɔ” nɛ nyɛɛ wo “su ehe ɔ.” (Kane Kolosebi 3:​8-10.) E be gbɔjɔɔ kaa nɔ ko maa ya nɔ maa wo su ehe ɔ be fɛɛ be. Mo susu Paulo si fɔfɔɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Benɛ e ji niheyo ɔ, e bɔ mɔde wawɛɛ kaa e maa pee níhi nɛ maa sa Mawu hɛ mi. (Gal. 1:14; Flp. 3:​4, 5) Se jamɛ a be ɔ mi ɔ, e be Mawu he anɔkuale nile nitsɛnitsɛ ɔ, nɛ e li nɔ́ nɛ e maa pee konɛ e nyɛ nɛ e ja Mawu saminya. Akɛnɛ e li Kristo tsɔɔmi ɔmɛ, nɛ e woɔ e he nɔ hu he je ɔ, e ba pee “nɔ builɔ,” nɛ lɔ ɔ ha nɛ e nyɛ we nɛ e pee níhi nɛ maa sa Mawu hɛ mi.—1 Tim. 1:13.

11. Mɛni tsakemi nɛ e sa kaa Paulo nɛ pee? Moo tsɔɔ nya.

11 Loko Paulo ma ba pee Kristofono ɔ, e mi mi fuɔ mlamlaamla. Ní Tsumi womi ɔ tsɔɔ kaa Paulo mi mi fu Yesu kaseli ɔmɛ hluu po kaa e ngɛ “a he gbeye woe kaa e maa gbe mɛ.” (Níts. 9:1) Benɛ Paulo ba pee Kristofono ɔ, nɔ́ jemi ko be he kaa e bɔ mɔde wawɛɛ kaa e ma je su momo nɛ ɔ ngɔ fɔ he. (Efe. 4:​22, 31) Ngɛ mɔde nɛ Paulo ngɛ bɔe nɛ ɔ tsuo se ɔ, pee se benɛ e kɛ Banaba kpa we gbi ngɛ nɔ́ ko he ɔ, lɔ ɔ “ngɔ abofu kɛ ba nɛ a sã nya wawɛɛ.” (Níts. 15:​37-39) Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ Paulo kɔni mi nɛ jɔ̃, se loloolo ɔ, e kɔni gbo we. E ya nɔ nɛ ‘e wa e nɔmlɔ tso ɔ yi mi.’ Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e hwu kɛ si e gbɔjɔmi ɔmɛ konɛ e nyɛ nɛ e sa Yehowa hɛ mi.—1 Kor. 9:27.

12. Mɛni lɛ ye bua Paulo nɛ e nyɛ nɛ e je su yayahi nɛ ngɛ e he ɔ?

12 Akɛnɛ Paulo ngɔ e hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ he je ɔ, e nyɛ nɛ e je su yayahi nɛ ngɛ e he ɔ, nɛ e wo su ehe ɔ. (Flp. 4:13) Kaa bɔ nɛ Petro pee ɔ, Paulo hu ngɔ e hɛ fɔ “he wami nɛ Mawu haa nɔ ɔ nɔ.” (1 Pet. 4:11) Se kɛ̃ ɔ, be komɛ ɔ, Paulo peeɔ tɔ̃tɔ̃mi komɛ, nɛ lɔ ɔ haa nɛ e kɔni mi jɔ̃ ɔ. Ke e ba jã a, e susuɔ ní kpakpahi nɛ e hiɔwe Tsɛ ɔ pee ha lɛ ɔ he, nɛ lɔ ɔ woɔ lɛ he wami nɛ e yaa nɔ nɛ e hwuɔ kɛ siɔ e gbɔjɔmi ɔmɛ.—Rom. 7:​21-25.

13. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ Paulo kasee?

13 Ke wa ngɛ Yehowa sɔmɔe be kɛkɛɛ ji nɛ ɔ jio, lingmi nɛ ɔ pɛ jio, e sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ wa je su momo ɔ ngɛ wa he, nɛ waa wo su ehe ɔ kɛ gu Yehowa blɔ tsɔɔmi nɛ waa kɛ ma tsu ní ɔ nɔ. Ke wa pee jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ Paulo kasee. Se ngɛ wa mɔde bɔmi ɔ tsuo se ɔ, wa ma nyɛ maa pee tɔ̃tɔ̃mi komɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, wa mi mi ma nyɛ ma fu loo waa kɛ nyɛmi ko maa tu munyu ngɛ blɔ nɛ sɛ nɔ. Ke e ba jã a, e sɛ nɛ wa kɔni mi nɛ jɔ̃. Mohu ɔ, e sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa su oti nɛ waa kɛ ma wa hɛ mi kaa wa ma tsake wa susumi kɛ wa ní peepee ɔ he. (Rom. 12:​1, 2; Efe. 4:24) Se nɔ́ ko nɛ e he hia wawɛɛ ngɛ nɛ e sa nɛ wa kai. Lɔ ɔ ji kaa, loko wa ma nyɛ maa ya nɔ ma ná su kpakpahi ɔ, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa nu níhi nɛ Yehowa ngɛ blɔ hyɛe kaa waa pee ɔmɛ a sisi saminya. Nile ngɛ mi kaa wa ma pee tsakemihi nɛ sa konɛ wa nyɛ nɛ waa pee Mawu suɔmi nya ní.

YAA NƆ NƐ O HA NƐ YEHOWA NƐ PO O HE PIƐ

14-15. Mɛni blɔhi a nɔ Yehowa guɔ kɛ poɔ e we bi a he piɛ mwɔnɛ ɔ? (La 27:5) (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)

14 Loko wa ma ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ ɔ, wa hia Yehowa he piɛ pomi hulɔ. Se mɛni Yehowa peeɔ kɛ poɔ wa he piɛ? Nɛ mɛni e sa nɛ waa pee konɛ Yehowa nɛ ya nɔ nɛ e po wa he piɛ?

15 Matsɛ David ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa maa po e he piɛ ngɛ behi nɛ a mi wa mi. (Kane La 27:5.) Mɛni blɔ nɔ Yehowa guɔ kɛ poɔ e sɔmɔli a he piɛ mwɔnɛ ɔ? Yehowa poɔ e we bi a he piɛ kɛ jeɔ nɔ fɛɛ nɔ, loo nɔ́ fɛɛ nɔ́ ko nɛ ma nyɛ ma puɛ hemi kɛ yemi nɛ a ngɛ ngɛ e mi ɔ he. E wo si kaa ta hwumi nɔ́ ko be nɛ a maa sɔ̃ kɛ si e sɔmɔli nɛ maa ye manye. (La 34:7; Yes. 54:17) E ngɛ mi kaa Satan kɛ e sisi bimɛ ɔmɛ ngɛ he wami mohu lɛɛ, se a be nyɛe maa ye wɔ awi kɛ ya neneene. Ke a gbe wɔ po ɔ, Yehowa ma tle wɔ si. (1 Kor. 15:​55-57; Kpo. 21:​3, 4) Jehanɛ hu ɔ, ke wa ngɛ haoe wawɛɛ ɔ, Yehowa yeɔ buaa wɔ konɛ wa kɔni mi nɛ ko jɔ̃, nɛ waa ya nɔ nɛ wa sɔmɔ lɛ. (Abɛ 12:25; Mat. 6:​27-29) Wa hiɔwe tsɛ ɔ hu ha wɔ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a woɔ wɔ he wami, kɛ asafo mi nikɔtɔmahi hu nɛ a woɔ wa hemi kɛ yemi mi ɔ he wami. (Yes. 32:​1, 2) Nɛ ke wa ya asafo mi kpehi hu ɔ, wa kaseɔ blɔ kpahi a nɔ nɛ wa maa gu kɛ ná Yehowa he piɛ pomi he se.—Heb. 10:​24, 25.

Nyɛmiyo ko nɛ e wo e nine nɔ konɛ e ha sane heto be mi nɛ a ngɛ “Hwɔɔmi Mɔ” ɔ kasee. Nyɛmimɛ kpahi komɛ hu wo a nine nɔ.

Nyɛmiyo ko nɛ e ngɛ Mawu blɔ tsɔɔmi hlae ɔ ya piɛɛ nyɛmimɛ a he kɛ ngɛ asafo mi kpe pee (Hyɛ kuku 14-15)


16. Mɛni blɔhi a nɔ Yehowa gu kɛ po David he piɛ?

16 Benɛ David bu Yehowa tue ɔ, Yehowa ye bua lɛ nɛ e mwɔ yi mi kpɔhi nɛ da, nɛ lɔ ɔ ha nɛ David bua jɔ. Yi mi kpɔhi nɛ da nɛ e mwɔ ɔ po e he piɛ. (Kɛ to Abɛ 5:​1, 2 ɔ he.) Se benɛ David kɛ Mawu mlaahi tsu we ní hu ɔ, Yehowa tsi we nyagbahi nɛ je e ní peepee ɔ mi kɛ ba a nya. (2 Sam. 12:​9, 10) Se be komɛ hu ɔ, David naa nɔ́ nɛ pi kaa e pee yayami ko. Ngɛ behi kaa jã a mi ɔ, David sɔleɔ nɛ e deɔ Yehowa bɔ nɛ e ngɛ he nue ha, nɛ Yehowa haa nɛ e náa nɔ mi mami kaa e suɔ lɛ, nɛ e maa ye bua lɛ. Enɛ ɔ haa nɛ David tsui nɔɔ e mi.—La 23:​1-6.

17. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ kase David?

17 Ke wa sɔleɔ kɛ haa Yehowa nɛ wa biɔ lɛ kaa e ye bua wɔ nɛ waa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ da a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ David kasee. E sa nɛ wa kai kaa, ke wa bui Yehowa tue nɛ wa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ dɛ ɔ, Yehowa be nyagbahi nɛ maa je mi kɛ ba a nya tsie. (Gal. 6:​7, 8) Se be komɛ ɔ, waa kɛ haomihi kpeɔ nɛ pi kaa wa pee yayami ko. Ke e ba lɛ jã a, wa ma nyɛ maa sɔle kɛ ha Yehowa nɛ wa de lɛ bɔ nɛ wa ngɛ he nue ha kɛ nɔ mi mami ɔ kaa e maa po wa tsui kɛ wa juɛmi ɔ he piɛ.—Flp. 4:​6, 7.

YAA NƆ NƐ O HLA MAWU BLƆ TSƆƆMI

18. Kɛ nihi nɛ a bɔle wɔ ɔ peeɔ a ní ha kɛɛ ngɛ Mawu blɔ tsɔɔmi he, nɛ mɛni e sa nɛ waa pee konɛ Yehowa nɛ e ya nɔ nɛ e tsɔɔ wɔ blɔ? (Hyɛ foni ɔmɛ hulɔ.)

18 Jeha 2026 jeha ngmami ɔ ji: “Nihi nɛ a le kaa a hia Mawu blɔ tsɔɔmi ɔ ngɛ bua jɔmi.” Munyu nɛ ɔ ji anɔkuale ngɛ wa be nɛ ɔ mi pe be ko nɛ be ɔ. Mɛni he je? Ejakaa nihi nɛ a bɔle wɔ ɔ be bua jɔmi se kɛ̃ ɔ, a kplɛɛ we nɔ kaa a hia Mawu blɔ tsɔɔmi. Mohu ɔ, a bɔɔ mɔde kaa a ma hla blɔ tsɔɔmi kɛ je adesahi a ngɔ, kɛ lakpa jamihi a mi. E sɛ nɛ wa ha nɛ a susumi ɔ nɛ ná wa nɔ he wami. Lɔ ɔ he ɔ, mɛni e sa nɛ waa pee? E sa nɛ waa kase Baiblo ɔ be fɛɛ be, nɛ waa wo su ehe ɔ. Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ waa bu Yehowa tue konɛ e ya nɔ nɛ e po wa he piɛ.

Foni ɔmɛ: Nyɛmiyo ɔ nɛ e ngɛ kekleekle foni ɔ mi ɔ pee ní komɛ nɛ́ e ya e hɛ mi ngɛ mumi mi. 1. E ngɛ “Hwɔɔmi Mɔ” ɔ nɛ a maa kase ɔ kasee. 2. E ngɔ niye ní kɛ ya ha nɔ ko kɛ e yo ngɛ a we mi. E huno ɔ hii si nɛ a ngɔ nɔ́ kɛ fi e yi, nɛ a ma e nɔ nyu. 3. Nyɛmimɛ nyumuhi enyɔ komɛ ya slaa lɛ nɛ a ngɛ lɛ he wami woe.

E sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa kase Mawu munyu ɔ, waa wo su ehe ɔ, nɛ́ wa ha nɛ Yehowa nɛ po wa he piɛ (Hyɛ kuku 18)a

MƐNI WA MAA PEE KONƐ WA NINE NƐ SU YEHOWA BLƆ TSƆƆMI NƆ KƐ GU . . .

  • Baiblo ɔ nɛ wa maa kase ɔ nɔ?

  • su ehe ɔ nɛ wa maa wo ɔ nɔ?

  • Yehowa nɛ wa ma ha nɛ e po wa he piɛ ɔ nɔ?

LA 162 Ma Kase Mawu He Ní Daa

a FONI ƆMƐ A MI TSƆƆMI: Nyɛmiyo ɔ nɛ ngɛ foni nɛ sɛ hlami ɔ mi nɛ e ngɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi hlae kɛ gu Hwɔɔmi Mɔ ɔ nɛ e ngɛ kasee, su ehe ɔ nɛ e ngɛ kpo jee kɛ gu kpakpa peemi nɔ, kɛ yemi kɛ buami nɛ e ngɛ bie ngɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ a ngɔ ɔ nɔ.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2026)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane