ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU Watchtower Tɔ
Watchtower
ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU
Aja
À
  • À
  • à
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • È
  • è
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ɖ
  • ɖ
  • Ó
  • ó
  • Ò
  • ò
  • Ú
  • ú
  • Ù
  • ù
  • Í
  • í
  • Ì
  • ì
  • Ɔ́
  • ɔ́
  • Ɔ̀
  • ɔ̀
  • Ɔ̌
  • Ӡ
  • ӡ
  • BIBLA
  • WEMAWO
  • BƆBƆWO
  • es22 kpashi. 7-17
  • Janvier

Video ɖe deli nɔ ecɛ ci èsɔ o.

Mìɖe kuku, kɔpi nɔ video lɔ do go cukaɖa ɖeka.

  • Janvier
  • Gbeje Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo mɛ Ŋkeŋke—2022
  • Enyɔta hwɛhwɛwo
  • Zozangbe 1er janvier
  • Kwɛshilagbe 2 janvier
  • Tɛnigbe 3 janvier
  • Tanatagbe 4 janvier
  • Zangagbe 5 janvier
  • Labishigbe 6 janvier
  • Xɔsuzangbe 7 janvier
  • Zozangbe 8 janvier
  • Kwɛshilagbe 9 janvier
  • Tɛnigbe 10 janvier
  • Tanatagbe 11 janvier
  • Zangagbe 12 janvier
  • Labishigbe 13 janvier
  • Xɔsuzangbe 14 janvier
  • Zozangbe 15 janvier
  • Kwɛshilagbe 16 janvier
  • Tɛnigbe 17 janvier
  • Tanatagbe 18 janvier
  • Zangagbe 19 janvier
  • Labishigbe 20 janvier
  • Xɔsuzangbe 21 janvier
  • Zozangbe 22 janvier
  • Kwɛshilagbe 23 janvier
  • Tɛnigbe 24 janvier
  • Tanatagbe 25 janvier
  • Zangagbe 26 janvier
  • Labishigbe 27 janvier
  • Xɔsuzangbe 28 janvier
  • Zozangbe 29 janvier
  • Kwɛshilagbe 30 janvier
  • Tɛnigbe 31 janvier
Gbeje Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo mɛ Ŋkeŋke—2022
es22 kpashi. 7-17

Janvier

Zozangbe 1er janvier

È jeshi Enuŋwlɛŋwlɛ kɔkwɛwo so ao ɖevi mɛ. Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo tɛnŋ na ŋununyanya yu. Toto xɔse le Yesu Kristo mɛ ɔ ŋununyanya lɔ a kplɔ amɛ yi hwlɛngan mɛ.—2 Tim. 3:15.

Timɔte cu yi xɔse do Bibla nukplamuwo ji. Ecɛ na eji veviɖe mɔ yeanyi Yehowa xlɔ. Eo can èɖo akpla Bibla keŋ aɖo kankandoji do enu ciwo ekpla mì so Yehowa nu. Nɔ àtɔɛ jiɔ, èɖo akando nyɔnɔnwi vevi amɛtɔn ɖekawo ji. Ŋkɔtɔ, èɖo akando ji mɔ Yehowa Mawu yí wa enuwo pleŋ. (Hun. 3:14, 15; Ebre. 3:4; Enyɔ. 4:11) Evetɔ, èɖo akando ji mɔ Mawu gbɔ yí eŋɛdu ci yí le Bibla mɛ nɔ agbetɔwo so. (2 Tim. 3:16, 17) Yí amɛtɔntɔ, èɖo akando ji mɔ Yehowa xoca yi sɛntɔwo yí wonyi habɔbɔ ɖeka ci Kristo nyi eta nɔ, wowo yí nyi Yehowa Kunuɖetɔwo. (Ezai 43:10-12; Ʒan 14:6; Edɔ. 15:14) Ecɛ dedasɛ mɔ enu ciwo pleŋ yí le Bibla mɛ yí àjeshi o. Ao tajinu yí ɖo anyi mɔ yeazan ye “tamɛbubuŋsɛn” keŋ akando ji mɔ yekpɔ nyɔnɔnwi lɔ.—Rɔm. 12:1, NWT. w20.07 10 ¶8-9

Kwɛshilagbe 2 janvier

Wo na hlɔnhlɔn gbadajin lɔwo nɔ wo a do vevisese amɛwo nanɔ wleci amatɔ́n. Vɔ, wo de na amɛ wuwu hlɔnhlɔn gbadajin lɔwo o.—Enyɔ. 9:5.

Enyɔnuɖɛ cɛ dre gbadajin lɔwo mɔ, woɖo agbetɔwo ŋmɛ yí “sɔ enu ɖekawo cɔnta shigbe efyɔ kuku ci wo sɔ shika sɔ wa ɛnɛ.” (Enyɔ. 9:7) Na nɔ wleci amatɔn ɔ, gbadajin lɔwo tre fun nɔ “amɛ ciwo ɖekɛ yí de xɔ jeshidonu do wowo ŋgonuwo o.” Wleci amatɔn lɔwo sɔ koɖo ŋkeke ci gbadajinwo sɔ nɔnɔ agbe. (Enyɔ. 9:4) Ewa shigbe mɔ, enyɔnuɖɛ cɛ xokɔ nuxu so Yehowa sɛntɔ amɛshiaminɔwo nu nɛ. Wodrakɔ kojoɖoŋɛdu Mawu tɔwo koɖo edɔngbegbe so xexe vwin cɛ nu yí edokɔ ŋmavui nɔ xexeɛmɛtɔwo. Nu mìnukɔ mɔ gbadajin ciwo nu Ʒoɛli 2:7-9 xo nuxu so, to akpo nɔ gbadajin ciwo yí le Enyɔdasɛ wema mɛa? Ɛɛ. Hweɖewonuɔ, Bibla tɛnŋ zan kpɔwɛnyɔnunu ɖeka vɔ yí aɖo gɔnmɛsese vovovowo, sɔ koɖo nɔnɔmɛ ci mɛ eze le. Le kpɔwɛ mɛ, Enyɔdasɛ 5:5 yɔ Yesu mɔ “janŋtan ci yí so Ʒuda xomu mɛ,” vɔ le 1 Piɛ 5:8 mɛɔ, woyɔ Satana mɔ ‘janŋtan ci yí jijiɛ amɛ adrɛn.’ w20.04 3 ¶8; 5 ¶10

Tɛnigbe 3 janvier

[Yehowa] kpɔnɔ enu ci yí jɔjɔ le afishafi. Tɔhonɔ glonɔ amɛ ɖeka ɖeka kpɔ, amɛ nywi koɖo amɛ vɔn.—Elo. 15:3.

Sarai sɔ yi dɔwavi Xaga na Abram yí etrɔ ashiɛ, vɔ Xaga vawa exlunu ɖeka. Xaga fɔn fu yí vatɔ ŋmɛ kpɔkpɔ nɔ Sarai, ɖo Sarai deji vi o. Nɔnɔmɛ lɔ vasɛnŋ keke Sarai nya Xaga. (Gɔnm. 16:4-6) Ci mìnyi nuvɔnmɛwoɔ, mìtɛnŋ kpɔɛ mɔ Xaga nyi nyɔnu egoyitɔ, yiŋtɔ yí ji yí kpɔɛ. Vɔ Yehowa dekpɔ Xaga do ahan ji o. Édɔ yi dɔla ɖaɖɛ. Ci dɔla lɔ vakpɔɛɔ, ékpedo nu nɔ atrɔ yi susu yí cu shi ni. Xaga do jeshi mɔ Yehowa kpɔkɔ ye yí nya enu ciwo pleŋ yí jɔkɔ do ye ji. Ewa dɔ do ji keke enu mɔ: “Eo yí nyi Mawu ci yí kpɔkpɔ ŋ.” (Gɔnm. 16:7-13) Nyi Yehowa do jeshi le Xaga nuɔ? Énya fini Xaga so koɖo enu ciwo mɛ eto nywiɖe. Yehowa nya mɔ enu ci Xaga wa denyɔ o, ɖo éwa amɛmabunu ɖaɖa Sarai gbɔ. Ele ahan gan, émɔŋje Xaga seselelanmɛ koɖo yi nɔnɔmɛwo mɛ yí wa nu do nu koɖo xomɛfafa. w20.04 16 ¶8-9

Tanatagbe 4 janvier

Ŋshi ju lɔ yi vɔvɔnu.—2 Tim. 4:7, NWT.

Apotru Pɔlu nu mɔ Kristotɔ adodwiwo pleŋ yí le eju ɖeka lɔkɔ. (Ebre. 12:1) Nɔ mìnyi jajɛ alo amɛshinshin, ŋsɛn le mì nu alo enu cikɔ nɔ mì can ɔ, mì pleŋ ɖo ado ji keke ayi vɔvɔnu, nɔ mìji mɔ mìaxɔ fɛncu ci Yehowa ana mì. (Mt. 24:13) Pɔlu voŋ yí xo nuxu, ɖo yiŋtɔ “shi ju lɔ yi vɔvɔnu” nywiɖe. (2 Tim. 4:7, 8, NWT) Vɔ ejulɔlɔ ci nu Pɔlu xokɔ nuxu so teŋ ɔ? Hweɖewonuɔ, Pɔlu zannɔ blema Grɛki munumumuwo sɔ wanɔ kpɔwɛ ciwo mɛ nukplamu veviwo le. (1 Kor. 9:25-27; 2 Tim. 2:5) Le nɔnɔmɛ sugbɔtɔ mɛɔ, ésɔ ejulɔlɔ kanmɛtete sɔ koɖo lé Kristotɔwo ɖo anɔ agbe do. (1 Kor. 9:24; Gal. 2:2; Fili. 2:16) Nɔ mɛɖe sɔ yiɖeki na Yehowa yí wa ʒinʒindoshimɛɔ, edasɛ mɔ étɔ “eju lɔlɔ.” (1 Piɛ 3:21) Nɔ Yehowa na agbe mavɔ fɛncu mɛ lɔɔ, anyi élɔ ju lɔ yi vɔvɔnu.—Mt. 25:31-34, 46; 2 Tim. 4:8. w20.04 26 ¶1-3

Zangagbe 5 janvier

Mí ɖo a sɔ Mawu hwawanuwo pleŋ tedo.—Efe. 6:13.

“Axwetɔ lɔ nyi egbejinɔtɔ yí ado ŋsɛn mí yí aglɔn ta nɔ mí so amɛvwin lɔ lɔ mɛ.” (2 Tɛs. 3:3, NWT) Lé Yehowa glɔnnɔ ta nɔ mì doɔ? Yehowa na ahwawanu ɖeka mì ci yí atɛnŋ aglɔn ta nɔ mì so Satana mɛjijejewo mɛ. (Efe. 6:13-17) Ahwawanu blebu lɔ ci yí so Mawu gbɔ sɛnŋ yí gbewanɔ dɔ nywiɖe! Vɔ nɔ mìsɔ ahwawanu lɔ kpaxwe vovovo lɔwo do yí kpɔtɔ le wo mɛ gbɔxwe aglɔn ta nɔ mì. Le kpɔwɛ mɛ, nyɔnɔnwi lɔ kpablanu le dumɛ nɔ nyɔnɔnwi ciwo yí le Mawu Nyɔ, Bibla lɔ mɛ. Nyi yí taɖo mìɖo asɔ kpablanu lɔ bla alin mɛɔ? Ðo Satana nyi “ŋsùkankan da lɔ.” (Ʒan 8:44) Étɔ ŋsu kankan so xwe kotokun nɛniɖe ke, yí ble “xexe lɔ keŋkeŋ”! (Enyɔ. 12:9) Vɔ nyɔnɔnwi ciwo yí le Bibla mɛ glɔnnɔ ta nɔ mì yí wodeblenɔ mì o. Lé mìasɔ nyɔnɔnwi lɔ bla alin mɛ doɔ? Mìwɛni ahan, nɔ mìkpla nyɔnɔnwi ci yí kudo Yehowa nu, yí sinni “le gbɔngbɔn koɖo nyɔnɔnwi mɛ,” yí tonɔ nyɔnɔnwi le ŋɖekpokpui mɛ.—Ʒan 4:24; Efe. 4:25; Ebre. 13:18. w21.03 26-27 ¶3-5

Labishigbe 6 janvier

Áɖo Acɔ nyigban lɔ ji hɛnnɛ.—Dan. 11:41, NWT.

Enu ci yí na Izraɛli nyigban lɔ le veviɖe ahan yí nyi mɔ, nɔtɔxu yí wosɛnnɔ Yehowa le nɛ. So exwe 33 K.H. le Pantekoti ŋkeke lɔ jiɔ, “Acɔ nyigban” lɔ degbenyi texwe ɖe koŋ le nyigban lɔ ji o. Enyɔ cɛ sɔgbe, ɖo Yehowa sɛntɔwo kaka do nyigban lɔ pleŋ ji. Eyi taɖo le egbɛmɛɔ, “Acɔ nyigban” lɔ yí nyi gbɔngbɔnmɛ paradiso ci mɛ yí Yehowa sɛntɔwo sinkɔ le, le bɔbɔwo koɖo kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ. Le ŋkeke kpɛtɛkpɛtɛ lɔwo mɛɔ, tagbe fyɔ ɖo “Acɔ nyigban lɔ ji” zenɛniɖe. Le kpɔwɛ mɛ, hwenu Nazi cɛkpakpa nyi tagbe fyɔɔ, éɖo “Acɔ nyigban lɔ ji,” ci eci yumɛ nɔ Mawu mɛwo yí wu wo, vevitɔ le Xexemɛhwa amɛvetɔ lɔ mɛ. Le Xexemɛhwa amɛvetɔ lɔ goduɔ, Union soviétique yí vanyi tagbe fyɔ lɔ. Yɛ can ɖo “Acɔ nyigban lɔ ji” ci eci yumɛ nɔ Mawu mɛwo yí lé wo yi hwashigbemɛ. w20.05 13 ¶7-8

Xɔsuzangbe 7 janvier

Eshi detonɔ gblamɛ nɔ Yehowa koɖo mɛ ciwo yí shini o, eyi ewɛ yí wonyanɔ yi nublabla lɔ.—Eha. 25:14, NWT.

Mìakpɔ ŋsu ɖewo ciwo yí nyi Mawu xlɔ doŋkɔ nɔ Kristotɔwo hwenu. Abraxamu nyi mɛ ci yí ɖo xɔse sɛnŋ. Le exwe 1 000 koɖo ŋɖe godu nɔ Abraxamu kuɔ, Yehowa nu mɔ: “Ŋ lɔn Abraxamu.” (Ezai 41:8) Eyi taɖo nɔ mɛɖe nyi Yehowa xlɔ yí kuɔ, Yehowa gbekpɔtɔ kpɔɛni mɔ yɛnyi ye xlɔ. Abraxamu gbekpɔtɔ le agbe le Yehowa susumɛ. (Luiki 20:37, 38) Ŋsu bu yí gbenyi Job. Ci mawudɔlawo pleŋ vabɔ do ŋkɔ nɔ Yehowa le jeŋkwimɛɔ, éxo nuxu so Job nu koɖo kankandoji. Yehowa nu mɔ: “Job nyi amɛ nywi yí gbe nyi Mawu dokplɔtɔ. É sɛnnɔ Mawu yí gbé enu vɔnwo wawa.” (Job 1:6-8) Daniɛli nɔ eju ci mɛ wosɛnnɔ vojuwo le, gan ésɛn Yehowa le egbejinɔnɔ mɛ na nɔ exwe 80 han. Lé Yehowa kpɔɛni doɔ? Daniɛli ku nyɔxo, gan mawudɔlawo vana kankandoji yi zetɔn yí nu ni mɔ: “Mawu lɔn eo sugbɔ!” (Dan. 9:23; 10:11, 19) Mìatɛnŋ akando ji mɔ, Yehowa kpɔkɔ mɔ veviɖe nɔ ŋkeke ci ji afɔn yi xlɔ vevi ciwo yí ku.—Job 14:15. w20.05 26-27 ¶3-4

Zozangbe 8 janvier

Kpla Ao sewo ŋ.—Eha. 119:68.

Bibla nukplavi ɖe atɛnŋ akpla enu so Mawu sewo nu keke alɔn wo ŋtɔkpu. Vɔ lɔnlɔn yí taɖo nukplavi lɔ alɔn aɖo to Yehowaa? Ðo ŋwi mɔ, Ɛva jeshi Mawu sewo, vɔ delɔn Esedotɔ lɔ o, ahanke Adamu can deluin nɛ. (Gɔnm. 3:1-6) Eyi taɖo mìɖo awa enu wu enukplakpla amɛwo nɔ woajeshi Mawu se jɔjɔɛwo koɖo enu ciwo eji so mì shi. Nyɔna le wawa do Yehowa sewo ji mɛ nɔ mì gashiagamɛ. (Eha. 119:97, 111, 112) Vɔ nɔ mìwo nukplaviwo mɔŋje mɛ mɔ lɔnlɔn yí Yehowa ɖo nɔ mì taɖo yí do ese lɔwoɔ, acucu wo yí woawa do ese lɔwo ji. Eyi taɖo mìatɛnŋ abiɔ mìwo nukplaviwo se mɔ: “Ci èkpɔɛ ɖe, nyi yí taɖo Mawu mɔ ye sɛntɔwo le wa ŋɖewo vɔ yí wodawa ɖekatɔwoɔ? Nyi ecɛ kpla mì so Mɛ ciŋmɛ enyi nuɔ?” Nɔ mìkpedo mìwo nukplaviwo nu yí wobunɔ tamɛ kpɔ so Yehowa nu yí tekpɔ ɖo lɔnlɔn adodwi nɔ yi ŋkɔ gangan lɔɔ, atɛnŋ awa dɔ do wo ji sɔwu. Ecɛ ana mɔ mìwo nukplaviwo dalɔn ese lɔwo ɖekɛ o, vɔ woalɔn Esedotɔ lɔ hɛnnɛ. Wowo xɔse asɛnnɔŋ doji yí akpedo wo nu woado ji le cukaɖa ciwo yí avava mɛ.—1 Kor. 3:12-15. w20.06 10 ¶10-11

Kwɛshilagbe 9 janvier

Le gbesɔsɔ aɖonɔto blaŋ, kpɔ dá xonɔ nuxu blaŋ o.—Ʒaki 1:19.

Mìɖo ado ʒinxo, ɖo ajinjin gbɔxwe nɔvi lɔ ahaya le gbɔngbɔnmɛ. Amɛ sugbɔ ciwo yí mi bɔbɔwo koɖo kunuɖegbe yiyi vayi, nu mɔ hamɛmɛshinshinwo va ji yewo kpɔ zenɛniɖe, gbɔxwe yewogbetɔ Yehowa sɛnsɛn. Nɔvinyɔnu Nancy ci yí so Asie ŋwlɛ mɔ: “Anyi xlɔ vevi ɖeka ci yí le hamɛ lɔ mɛ kpedo ŋnu sugbɔ. Élɔnŋ shigbe nɔjinɔ mìnyi hannɛ. Éɖo ŋwi hwenu dojijɔnamɛ ciwo nyɛ koɖo yɛ sɔ wa dɔ doju vayi nɔŋ. Nɔ ŋnukɔ anyi jimɛnyɔwo niɔ, édonɔ ʒinxo yí ɖonɔ toŋ yí demi nukplamunyɔwo nunu nɔŋ o. Édasɛ mɔ yenyi exlɔ adodwi ci yí le gbesɔsɔ akpedo amɛ nu hweɖekpokpuinu.” Nɔ dɔmɛzi le mɛɖe jiɔ, átɛnŋ ase vevi shigbe abi gangan ɖe yí le nu hannɛ. Vevisesedoamɛnu le shigbe edɔ̀mi ci yí akpedo mɛ lɔ nu yí akpɔ yiɖeki mɛ hannɛ. Mɛɖewo tɛnŋ mi bɔbɔwo koɖo kunuɖegbe yiyi vayi, ɖo mɛɖe wa ŋɖe koɖo wo le hamɛ lɔ mɛ yí wodo dɔmɛzi so exwe nɛniɖe ke. Ecɛ na wodegbeji mɔ yewoatrɔ va Yehowa gbɔ o. Mɛɖewo tɛnŋ bui mɔ wowa enumajɔmajɔ do yewo nu. Wotɛnŋ jikɔ mɛ ci yí aɖo to wo yí ase wowo jimɛnyɔwo gɔnmɛ. w20.06 26 ¶10-11

Tɛnigbe 10 janvier

Mí ɖu Enuvɔnwatɔ lɔ ji.—1 Ʒan 2:14.

Nɔ èɖunɔ tetekpɔwo jiɔ, nunywiwawa anɔnɔ fafɛɖe nɔ eo doji. Ðo ŋwi hɛnnɛ mɔ, susu trofitrofi ci xexe lɔ ɖo do gbɔdɔndɔn nu jɔ so Satana gbɔ. Eyi taɖo nɔ ègbe susu ci xexe lɔ ɖo do gbɔdɔndɔn nuɔ, anyi ‘èɖu Enuvɔnwatɔ lɔ ji.’ Mìlɔn do ji mɔ Yehowa yí je yí anu enu ci yí nyi nuvɔn. Yí mìwanɔ ci ji mìkpe mɔ mìdawa nuvɔn ɖe o. Vɔ nɔ mìwa nuvɔn ɔ, mìhunnɔ nuvɔn lɔ mɛ nɔ Yehowa le gbedodoɖa mɛ. (1 Ʒan 1:9) Yí nɔ mìwa nuvɔn gangan ɖeɔ, mìjinɔ kpekpedonu so hamɛmɛshinshin ciwo Yehowa ɖo mɔ woale bu nɔ mì gbɔ. (Ʒaki 5:14-16) Ele ahan gan, mìdeɖo akpɔtɔ adonɔ hwɛ mìwoɖekiwo nɔ nuvɔn ciwo mìwa vayi o. Nyi yí taɖoɔ? Ðo mìwo Da amɛlɔntɔ lɔ sɔ Eviɛ sa vɔn nɔ woatɛnŋ asɔ mìwo nuvɔnwo ke mì. Ci Yehowa mɔ yeasɔ nuvɔnwo ke mɛ ciwo yí trɔ jimɛɔ, éwanɔ do enyɔ cɛ ji. Eyi taɖo, ŋɖe deli yí ana mìami Yehowa sɛnsɛn koɖo ayexadohwɛnamɛnu mɛmi o.—1 Ʒan 2:1, 2, 12; 3:19, 20. w20.07 22-23 ¶9-10

Tanatagbe 11 janvier

Agu agbe tɔ toso Eo mɛ.—Eha. 36:9.

Hweɖekanuɔ, Yehowa ɖekɛ yí li. Vɔ kpɔ deci akogo o. Ðo denyi mɛɖe yí anɔ Yehowa gbɔ duu gbɔxwe akpɔ jijɔ o. Ele ahan gan Mawu ji mɔ mɛbuwo anɔ agbe akpɔ jijɔ hɛnnɛ. Lɔnlɔn cucu Yehowa yí etɔ enuwo wawa. (1 Ʒan 4:19) Doŋkɔɔ, Yehowa wa Eviɛ Yesu. Yi goduɔ, éto Eviɛ ŋkɔtɔ lɔ ji yí “wa enuwo pleŋ.” Mawudɔla miliɔn nɛniɖe can le enuwawa lɔwo mɛ. (Kol. 1:16) Enyi jijɔ gangan nɔ Yesu, ci ewakɔ dɔ koɖo Dalɔ. (Elo. 8:30) Mawudɔlawo can kpɔ jijɔ. Wole tɔxu gbɔxwe Yehowa koɖo Yesu ci yí nyi yi Dɔwatɔ bibi, wakɔ jeŋkwi koɖo nyigban. Lé mawudɔlawo kpɔ jijɔ doɔ? ‘Wododoɔ axwa koɖo jijɔ hwecinu’ wowa nyigban lɔ yí kankandoji li mɔ wokpɔtɔ kanfukɔ Yehowa le edɔ kpɛtɛ ciwo ewa mɛ, vevitɔ agbetɔviwo. (Job 38:7; Elo. 8:31) Enuwawa cɛwo pleŋ dasɛ Yehowa lɔnlɔn koɖo yi nunya.—Eha. 104:24; Rɔm. 1:20. w20.08 14 ¶1-2

Zangagbe 12 janvier

Amɛwo pleŋ a le eke mí, ɖo mí kando Ŋ ji.—Mt. 24:9.

Yehowa wa mì nɔ mìalɔn amɛwo yí agbeji mɔ wowo can le lɔn mì. Eyi taɖo nɔ mɛɖe le ke mìɔ, eɖenɔ fun nɔ mì yí taŋfuin mìtɛnŋ vɔn hɛnnɛ. Nɔviŋsu ɖeka ŋwlɛ mɔ: “Ci sɔjawo xoŋ yí zuŋ keŋ do vɔnvɔn nɔŋ, ɖo ŋnyi Yehowa Kunuɖetɔɔ, ŋvɔn yí kpɔɛ mɔ woɖeŋ kpɔtɔ.” Ekedodo amɛ ahan, venɔ gbaza nɔ amɛ, vɔ dekpanɔca mì o. Yesu nu ɖɛ mɔ woavale ke mì. Nyi yí taɖo xexe lɔ le ke Yesu dokplɔtɔwoɔ? Ðo shigbe Yesu nɛɔ, “[wo]de nyi xexe lɔtɔ o.” (Ʒan 15:17-19) Eyi taɖo ci mìbunɔ agbetɔ cɛkpakpawo can ɔ, mìdewanɔ politiki alo donɔ gbe nɔ eju lɔ mɛ drapo o. Yehowa ɖekɛ kpaŋ yí mìsɛnnɔ. Mìle godu nɔ acɛ ci Mawu ɖo yí akpa do agbetɔ xomu lɔ ji, vɔ Satana koɖo ‘viɛwo’ gbe sɛnsinɖe mɔ Mawu deɖo acɛ ŋtɔ́ o. (Gɔnm. 3:1-5, 15) Mìɖenɔ kunu mɔ Mawu Fyɔɖuxu lɔ ɖekɛ kpaŋ yí akpɔ agbetɔ xomu lɔ cukaɖawo gbɔ yí agu mɛ ciwo yí fɔn gu do nu sabaɖe. (Dan. 2:44; Enyɔ. 19:19-21) Ŋɛdu cɛ nyi eŋɛnywi nɔ amɛfafawo, vɔ enyi eŋɛvwin nɔ amɛvwinwo. w21.03 20 ¶1-2.

Labishigbe 13 janvier

Mì nya mɔ mìnyi Mawutɔ.—1 Ʒan 5:19.

Yehowa sɔ texwe ɖeka ci nu bubu le na nɔvinyɔnu Kristotɔwo le hamɛ lɔ mɛ. Woɖo kpɔwɛ nywi le nunya, xɔse, ezolelanmɛ, edɔngbegbe, xomɛvuwawa koɖo edɔ nywiwo wawa mɛ. (Luiki 8:2, 3; Edɔ. 16:14, 15; Rɔm. 16:3, 6; Fili. 4:3; Ebre. 11:11, 31, 35) Shicu enyi nɔ mì mɔ amɛshinshin sugbɔ le hamɛ lɔ mɛ. Shinshin tɛnŋ na sugbɔtɔ dokɔ go lanmɛsɛn cukaɖawo. Ele ahan gan, amɛshinshin cɛwo wakɔ ci ji wosun le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ yí gbezankɔ wowo ŋsɛn keŋkeŋ sɔ dokɔ ŋsɛn mɛbuwo yí gbenakɔ kpla wo! Mìkpɔkɔ nyɔna so wowo nutɔxukpɔkpɔwo mɛ. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, wonya kpɔkpɔ nɔ Yehowa koɖo mìwo can. (Elo. 16:31) Bu tamɛ kpɔ so jajɛwo nu hɛnnɛ. Wodokɔ go cukaɖa sugbɔ, ɖo woshinkɔ le xexe ci Satana Legba kpakɔ acɛ nɔ mɛ yí xexeɛmɛnunya kpɔkɔ ŋsɛn do amɛwo ji. Vɔ nɔ mìkpɔ jajɛ cɛwo yí woɖokɔ enyɔ ŋci le bɔbɔwo, ɖekɔ kunu alo hwlɛnkɔ ta nɔ wowo jixɔsewo koɖo edɔngbegbeɔ, edonɔ ŋsɛn mì pleŋ. Ɛɛ, míwo jajɛwo, míɖo texwe vevi ɖeka le Yehowa hamɛ lɔ mɛ!—Eha. 8:2. w20.08 21-22 ¶9-11

Xɔsuzangbe 14 janvier

Ŋ dɔdɔ edɔ mí ɖaɖa avu wadanwo domɛ.—Mt. 10:16.

Nɔ mìtɔ eŋɛnywi lɔ dradra yí nu nɔ amɛwo mɔ mìnyi Yehowa Kunuɖetɔɔ, mìwo xomumɛtɔwo tɛnŋ fɔn gu do mì ji, mìwo xlɔwo tɛnŋ ko mì yí mɛɖewo tɛnŋ gbe mɔ yewodase mìwo ŋɛdu lɔ o. Lé àwɛ adonɔ ŋsɛn ao dɔngbegbeɔ? Doŋkɔɔ, kando ji mɔ Yesu kpɔtɔ kpɔkɔ edɔ lɔ ji so jeŋkwimɛ. (Ʒan 16:33; Enyɔ. 14:14-16) Evetɔɔ, do ŋsɛn xɔse ci èɖo do egbe ci Yehowa ɖo mɔ yeale bu nɔ eo nu. (Mt. 6:32-34) Nɔ ao xɔse lɔ sɛnkɔŋ dojiɔ, ao dɔngbegbe can asɛnkɔŋ doji. Ci ènu nɔ ao xlɔwo koɖo ao xomumɛtɔwo mɔ yetɔ Bibla kplakpla koɖo Yehowa Kunuɖetɔwo yí tɔ wowo bɔbɔwo yiyiɔ, èdasɛ mɔ yeɖo xɔse sɛnŋ! Kankandojitɔɔ, èwa trɔtrɔ sugbɔwo le agbenɔnɔ koɖo enuwanawo mɛ keŋ anɔ agbe asɔ koɖo Yehowa se jɔjɔɛwo. Ecɛ can ʒan xɔse koɖo edɔngbegbe. Nɔ èkpɔtɔ yí dokɔ ŋsɛn ao dɔngbegbeɔ, àtɛnŋ akando ji mɔ, “[Yehowa] ao Mawu a le koɖo eo le afishafi ci yí a to.” Ʒoz. 1:7-9. w20.09 5 ¶11-12

Zozangbe 15 janvier

Yehowa na ekpɔ gbɔndomɛ.—2 Kro. 14:6, NWT.

Efyɔ Asa ɖo kpɔwɛ adodwi, ci ewa nu le nunya mɛ yí ɖoŋ do Yehowa nu pleŋpleŋ. Denyi hwenu vwinwo ɖekɛ mɛ yí esɛn Yehowa o, vɔ égbesin le fafa hwenuwo. So vihwɛmɛɔ, “Asa ji kudo Yehowa nu keŋkeŋ le yi gbemɛ pleŋ.” (1 Efy. 15:14, NWT) Emɔ ci ji Asa dasɛ le mɔ yekudo Yehowa nu yí nyi mɔ, éɖe ŋsusɛnsɛnwo si le Ʒuda. Bibla nu mɔ: “Éɖe eju buwo vɔnsakpewo koɖo etoviwo si yí gban voju ciwo hannyahannya, yí ja Asera ciwo si.” (2 Kro. 14:3, 5, NWT) Éɖe mamalɔ, Maaka si le texwe gangan ci ele le fyɔɖuxu lɔ mɛ hɛnnɛ. Nyi yí taɖoɔ? Ðo mamalɔ do ŋsɛn jukɔn lɔ yí esɛnkɔ legba ɖeka. (1 Efy. 15:11-13) Denyi legbawo ɖekɛ yí Asa gu si o. Vɔ égbekpedo Ʒuda jukɔn lɔ nu yí wogbetɔ Yehowa sɛnsɛn. Yehowa cu shi nɔ Asa koɖo Izraɛliviwo yí na wokpɔ fafa. Le exwe amɛwo ŋkɔtɔ ciwo Asa sɔ kpa cɛ mɛɔ, “nyigban lɔ le vovomɛ.”—2 Kro. 14:1, 4, 6, NWT. w20.09 14 ¶2-3

Kwɛshilagbe 16 janvier

Timɔte, kpɔ enu ciwo yí wo sɔ do ashi nɔ eo ji.—1 Tim. 6:20.

Blaŋblaŋ ɔ, mìsɔnɔ mìwo nuveviwo danɔdo mɛbuwo gbɔ, nɔ woale bu nɔ wo nɔ mì. Le kpɔwɛ mɛ, mìtɛnŋ sɔ mìwo ho dado ehodadoxu. Mìwɛni ahan, ɖo mìdejinɔ mɔ eho lɔ abu alo woafi nɔ mì o. Apotru Pɔlu ɖo ŋwi nɔ Timɔte mɔ, yɛxɔ enuvevi ɖeka ci yí nyi enujejeshi adodwitɔ ci yí kudo tamɛ ci Mawu ɖo do agbetɔwo nu. Wogbena mɔnukpɔkpɔ Timɔte nɔ ‘awa edɔ ci yí nyi Eŋɛnywi dodo.’ (2 Tim. 4:2, 5) Pɔlu do ŋsɛn Timɔte mɔ yɛ le kpɔ enu ci wosɔ ɖo gbɔ ji. Shigbe Timɔte nɛɔ, enuveviwo yí wosɔ ɖo mì gbɔ. Yehowa wa xomɛvu nɔ mì yí na mìjeshi nyɔnɔnwi vevi ciwo yí le yi Nyɔ, Bibla mɛ adodwimɛtɔ. Nyɔnɔnwi cɛwo le veviɖe, ɖo wokplanɔ lé mìawɛ anɔ ekacaca nywi mɛ koɖo Yehowa yí gbedre enu ci yí ana mìakpɔ jijɔ adodwitɔ le agbemɛ. Nɔ mìlɔn do nyɔnɔnwi cɛwo ji yí nɔnɔ agbe esɔnɔ koɖo woɔ, mìdagbenyi hwashi nɔ ŋsukankan nukplakplawo koɖo agbe dɔndɔn nɔnɔ o.—1 Kor. 6:9-11. w20.09 26 ¶1-3

Tɛnigbe 17 janvier

Mínya mɛ ciŋmɛ yí mìvanyi le mí mɛ do míwo ŋci.—1 Tɛs. 1:5, NWT.

Nukplavi lɔ ɖo ado jeshi mɔ èlɔn Bibla mɛ nyɔnɔnwiwo yí gbekando wo ji. Ecɛ atɛnŋ ado zo lanmɛ ni doji yí alɔn enu ci ekplakɔ. Taŋfuin àtɛnŋ anu lé wawa do Bibla gɔnmɛɖosewo ji kpedo eo nu le ao gbemɛ do ni. Ana akpɔ mɔ Bibla atɛnŋ akpedo ye can nu. Le Bibla nukplakpla lɔ mɛɔ, kan seŋ so nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu ciwo yí do go cukaɖa ciwo han mɛ nukplavi lɔ le yí anu lé wowɛ yí ɖu cukaɖa lɔwo ji ni. Nɔ mɛɖe le hamɛ lɔ mɛ yí yi kpɔwɛ atɛnŋ akpedo nukplavi lɔ nuɔ, àtɛnŋ akplɔɛ yi gbɔ. Kpedo ao nukplavi nu akpɔ mɔ, Bibla gɔnmɛɖosewo atɛnŋ akpedo ye nu yeatrɔ ye gbenɔnɔ. Nɔ nukplavi lɔ ɖe nyɔnu alo ɖe asu ɖe, mɛ ci eɖe kplakɔ nu hɛnnɛa? Nɔ dewɛkɔɔ, yɔɛ nɔ akpla nu lɔ koɖo mí. Do ŋsɛn ao nukplavi nɔ axonɔ nuxu so enu ciwo ekplakɔ nu nɔ yi xomumɛtɔ koɖo yi xlɔwo.—Ʒan 1:40-45. w20.10 16 ¶7-9

Tanatagbe 18 janvier

Mí je agbla yí a kpla ese lɔwo míwo viwo.—2 Ese. 6:7.

Ʒozɛfu koɖo Mari tɛnŋ kpedo Yesu nu yí evanyi ŋsu ci nu yí kpe nɔ Mawu; wowa do emɔdasɛnamɛ ciwo Yehowa na jilawo ji. (2 Ese. 6:6, 7) Ʒozɛfu koɖo Mari ɖo lɔnlɔn citocito nɔ Yehowa yí wowo tajinu vevitɔ yí nyi mɔ, yewoado ŋsɛn yewo viwo nɔ wowo can atekpɔ aɖo lɔnlɔn cɛ hanci. Ʒozɛfu koɖo Mari cin mɔ yewoakpɔtɔ awanɔ gbɔngbɔnmɛdɔwo koɖo yewo viwo. Kankandojitɔɔ, woyinɔ bɔbɔ le Ʒuifuwo nukplaxu le Nazarɛti kwɛshila ɖeshiaɖe yí gbeyinɔ Paki ci woɖunɔ le Ʒerusalɛmu xweshiaxwe. (Luiki 2:41; 4:16) Wotɛnŋ kplanɔ nu Yesu koɖo nɔviɛwo so Yehowa sɛntɔwo xolɔlɔ nu nɔ wole mɔ ji yí yikɔ Ʒerusalɛmu. Taŋfuin woyinɔ texwe ciwo Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo xo nuxu so. Ci Ʒozɛfu koɖo Mari viwo vasugbɔ dojiɔ, agbɔnnu nɔ wo mɔ woakpɔtɔ awanɔ gbɔngbɔnmɛdɔwo gashiagamɛ. Gan wokpɔ nyɔna so yi wawa mɛ! Ci wosɔ Yehowa sɛnsɛn ɖo texwe ŋkɔtɔɔ, wowo xomu lɔ le nywiɖe le gbɔngbɔnmɛ. w20.10 28 ¶8-9

Zangagbe 19 janvier

Ezra zan yi gamɛ pleŋ yí kplakpla . . . [Yehowa] Sewo. Ezra jiji a kpla . . . yi kɔdodo Izraɛlitɔwo.—Ezra 7:10.

Nɔ nɔvi ɖe yɔ eo yí míayi wa yi Bibla nukplakpla ɖeɔ, anyɔ nɔ àtɛnŋ adra nukplakpla lɔ do daɖɛ. Dorin ci yí nyi mɔɖetɔ vevi nu mɔ: “Nɔ nɔvi ci yí kplɔŋ do drado nɔ nukplakpla lɔɔ, ejɔnɔ ji nɔŋ. Ðo átɛnŋ anu enyɔ ciwo mɛ woakpɔ sɔɖu le.” Gbesɔ kpe niɔ, kankandoji li mɔ, nukplavi lɔ ado jeshi mɔ mí amɛve drado nywiɖe yí ecɛ anyi kpɔwɛ nywi ni. Nɔ detɛnŋ adrado nɔ nukplakpla lɔ kitokito can ɔ, àtɛnŋ azan gamɛ ɖe keŋ asɔ kpɔ susu vevi ciwo yí le nukplakpla lɔ mɛ. Gbedodoɖa nyi akpaxwe vevi ɖeka nɔ Bibla nukplakpla, eyi taɖo bu tamɛ kpɔ doŋkɔ so nyɔ ci ànu, nɔ Bibla nukplamɛtɔ lɔ vamɔ eo le do gbe ɖaɖa. Ecɛ awɛ mɔ ao gbedodoɖa lɔ aku do ŋɖewo nu koŋ. (Eha. 141:2) Hanae ci yí le Japon, ɖonɔ ŋwi gbedodoɖa ciwo nɔvinyɔnu ci yí kplɔnɔ nɔvinyɔnu ci yí kpla Bibla koɖi wanɔ. Énu mɔ: “Ŋdo jeshi mɔ, exlɔnyinyi ci yí le yɛ koɖo Yehowa gblamɛ sɛnŋ, eyi ŋji mɔ navanɔ shigbe yɛ nɛ. Yí ci eyɔnɔ anyi ŋkɔ le yi gbedodoɖa lɔwo mɛɔ, ŋkpɔɛ mɔ élɔnŋ.” w21.03 9-10 ¶7-8

Labishigbe 20 janvier

Gbedɔn! . . . E ɖo a gbe trɔ yì Rɔma jumɛ yí a xo nuxu nɔ amɛwo so Ŋ Nyɛ!—Edɔ. 23:11.

Yesu na apotru Pɔlu kando ji mɔ yɛaɖo Rɔma. Vɔ, Ʒuifu ɖewo bla nu le Ʒerusalɛmu mɔ yewoaje Pɔlu ji keŋ awui. Ci Rɔma sɔjawo ga Klodu Lusiwu se wowo nubla lɔɔ, évaxɔ nɔ Pɔlu. Zeɖeka le afɔdumɛɔ, Klodu dɔ sɔja sugbɔwo yí woglɔn ta nɔ Pɔlu keŋ yí kplɔɛ yi Sezare. Le nɔɔ, Ejujikpɔtɔ Felisi dɔ mɔ “wo le kpɔ Pɔlu ji le Erodi kojoɖoxu.” Amɛwutɔ lɔwo dagbekpɔ Pɔlu le fiɖe o. (Edɔ. 23:12-35) Vɔ ci Fɛstu vatrɔ Ejujikpɔtɔ yoyu yí ɖɔli Felisi yí ejijiɛ mɔ “ye a wa enu nɔ xomɛ a vo nɔ Ʒuifuwoɔ,” ébiɔ Pɔlu se mɔ: “È ji mɔ ye a yì Ʒeruzalɛmu a? È ji mɔ ma ɖo kojo nɔ eo le ehwɛ dodo cɛwo mɛ le enɔ a?” Pɔlu nya mɔ nɔ yeyi Ʒerusalɛmuɔ, wotɛnŋ wu ye. Énu mɔ: “Seza kojoɖoxu ŋ le kakayɛ!” Fɛstu nu nɔ Pɔlu mɔ: “È byɔ mɔ ye akpɔ Seza. A yì Seza gbɔ!” Le gaxoxo ɖewo goduɔ, Pɔlu ayi Rɔma, fini yí jinjin le yi ketɔnɔ Ʒuifu ciwo yí jijiɛ mɔ yewoawui gbɔ.—Edɔ. 25:6-12. w20.11 13 ¶4; 14 ¶8-10

Xɔsuzangbe 21 janvier

Mìwo yexawo donɔ ehwɛ nɔ mì.—1 Ʒan 3:20.

Mì pleŋ yí donɔ hwɛ mìwoɖeki hweɖewonu. Le kpɔwɛ mɛ, mɛɖewo donɔ hwɛ wowoɖekiwo nɔ enu ciwo wowa gbɔxwe vakpla nyɔnɔnwi lɔ. Nuvɔn ci mɛɖewo wa le ʒinʒindoshimɛ godu na wodonɔ hwɛ wowoɖekiwo. (Rɔm. 3:23) Le nyɔnɔnwi mɛɔ, mìjinɔ mɔ mìawa enu ci yí nyɔ. Vɔ “mìwo keŋkeŋ wanɔ afɛn le emɔ sugbɔtɔwo ji.” (Ʒaki 3:2; Rɔm. 7:21-23) Ci mìdejinɔ mɔ mìado hwɛ mìwoɖekiwo can ɔ, atɛnŋ awa enywi ɖewo nɔ mì. Nyi yí taɖoɔ? Ðo ehwɛdodo amɛɖeki atɛnŋ ana mìatrɔ mìwo gbenɔnɔ, yí aɖui gligaan mɔ mìdagbewa nuvɔn lɔ ke o. (Ebre. 12:12, 13) Ele ahan gan, mìtɛnŋ vadokɔ hwɛ mìwoɖekiwo ɖoɖu, yi gɔnmɛ yí nyi mɔ, mìakpɔtɔ dokɔ hwɛ mìwoɖekiwo nɔ mìtrɔ jimɛ yí Yehowa sɔ enu ci mìwa sɔ ke mì can. Ehwɛdodo amɛɖeki ahan atɛnŋ adahɛn nu le amɛ nu. (Eha. 31:10; 38:3, 4) Eyi taɖo ele veviɖe mɔ mìanya wawa nɔ mìŋgbedonɔ hwɛ mìwoɖekiwo ɖoɖu o. Enyɔ lɔ yí nyi mɔ, nɔ Yehowa sɔ nuvɔnwo ke mì, gan yí mìkpɔtɔ dokɔ hwɛ mìwoɖeki keke mi sinsin ɔ, ajɔ ji nɔ Satana sugbɔ!—Sɔ sɔ koɖo 2 Korɛntitɔwo 2:5-7, 11. w20.11 27 ¶12-13

Zozangbe 22 janvier

Le nyɔnɔnwi mɛɔ, gbali yí ŋna anyi ji le mɛmiɖe yí klɔ anyi lɔwo le afɛnmawamawa mɛ.—Eha. 73:13, NWT.

Nuvwinwatɔwo koɖo egoyitɔwo nu vatɔ ŋmɛ cici nɔ Levitɔ ci yí nyi hakpatɔ lɔ. Denyi wowo nudɔndɔn lɔwo wawa yí druidruiɛ o, vɔ lé ebui mɔ enuwo mlɛkɔ nɔ wo do yí druidruiɛ. (Eha. 73:2-9, 11-14, NWT) Ewa shigbe mɔ enu pleŋ nyɔkɔ nɔ wo nɛ: woje dɔku, agbemɛ nyɔ nɔ wo yí ŋɖe dexa wo o. Levitɔ lɔ ɖo akpɔnɔ nuwo shigbe lé Yehowa kpɔnɔ wo do nɛ. Ci ewɛ ahan ɔ, ékpɔ fafa yí kpɔ jijɔ. Énu mɔ: “To akpo nɔ [Yehowaɔ], ŋdejikɔ ŋɖekɛ le nyigban cɛ ji o.” Ahanke ci ewa shigbe mɔ enuwo mlɛkɔ nɔ amɛvwinwo nɛ can ɔ, wowo nu ŋgbeci ŋmɛ nɔ mì gbeɖe o. Wowo jijɔkpɔkpɔ lɔ nyi tatɔ yí dani jinjinɖe o. (Ŋun. 8:12, 13) Nɔ wowo nu cikɔ ŋmɛ nɔ mìɔ, mìagbɔjɔkɔ gbaagbali yí ekacaca ci yí le mìwo koɖo Yehowa gblamɛ tɛnŋ so ŋtɔkpu. Eyi taɖo nɔ amɛvwinwo nu vatɔ ŋmɛ cici nɔ eo shigbe Levitɔ lɔ nɛɔ, wa enu ci ewa. Wa do Mawu nukplamu ci mɛ lɔnlɔn le ji, yí ado ha koɖo mɛ ciwo wanɔ Yehowa dro. Nɔ èlɔn Yehowa wu ŋɖekpokpuiɔ, àkpɔ jijɔ nyɔnɔnwimɛtɔ. Eyi àkpɔtɔ anɔ emɔ ci yí kplɔ amɛ yi “agbe adodwi” lɔ mɛ ji.—1 Tim. 6:19. w20.12 19 ¶14-16

Kwɛshilagbe 23 janvier

Mì de nya kwifan wawa shigbe le hanci é je do ɛnɛ o. Vɔ Gbɔngbɔn Kɔkwɔɛ . . . donɔ axwa ci wo da tɛnŋ dre gɔnmɛ nɔ o.—Rɔm. 8:26.

Nɔ ènukɔ enu ciwo yí xa eo nɔ Yehowa le gbedodoɖa mɛɔ, tekpɔ adonɔ akpe ni. Anyɔ mɔ mìahlɛnnɔ shicu ciwo mìxɔ so Mawu gbɔ, nɔ cukaɖa lɔwo gbegbɔnnu ɖeeɖe can. Nɔ dekpɔ nyɔgbe ciwo yí àzan asɔ nu ao jimɛnyɔwo nɔ Yehowa hweɖewonuɔ, ɖo ŋwi mɔ nɔ egbenyi enyɔ nyɛkuin, ‘Ŋɖe kuku kpedo ŋnu!’ gbali yí ènu can ɔ, áɖo ŋci. (2 Kro. 18:31) Ðoŋ do Yehowa nunya nu, ŋgbenyi eoŋtɔ tɔ o. Le exwe sanŋdi amɛnyi mɛ D.Y. ɔ, mɛ ciwo yí le Ʒuda vɔnkɔ mɔ Asiritɔwo ava je yewo ji. Wodeji mɔ Asiritɔwo le ɖu yewo ji o; eyi taɖo wovayi biɔ kpekpedonu so Eʒipti gbɔ. (Ezai 30:1, 2) Yehowa kanxle wo mɔ emɔ dɔndɔn cɛ ci wosɔ akplɔ wo yi afɔku mɛ. (Ezai 30:7, 12, 13) Yehowa to Ezai ji yí nu lé jukɔn lɔ awɛ anɔ vofamɛ ŋtɔŋtɔ do nɔ wo. Énu mɔ: “Míwo ŋsɛn yí anyi mɔ míanɔ kpuu yí aɖoŋ do” Yehowa nu.—Ezai 30:15b, NWT. w21.01 3-4 ¶8-9

Tɛnigbe 24 janvier

Ŋ se agbetɔ nɛni yí wo sɔ jeshidonu tre ŋgonu nɔ. Wo nyi agbetɔ kotokun sanŋdi-ɖeka-eta-amɛnɛ-ci-nɛ.—Enyɔ. 7:4.

Ci Kristo nɔviɛ amɛshiaminɔwo nɔ gbejiɔ, fɛncu ci woaxɔ yí nyi mɔ woanyi efyɔwo koɖo avɔnsatɔwo koɖi le jeŋkwimɛ. (Enyɔ. 20:6) Yehowa, Yesu koɖo mawudɔlawo akpɔ jijɔ sugbɔ hwenu woakpɔ amɛshiaminɔ 144 000 lɔwo axɔkɔ wowo jeŋkwimɛ fɛncu. Ci Ʒan kpɔ efyɔ koɖo avɔnsatɔ 144 000 lɔwo ɖegbɔɔ, ékpɔ enudojijɔnamɛ ɖeka, eyi nyi “agbetɔ sugbɔ sugbɔ” ciwo yí ci agbe le Harmagedɔn mɛ. Gbɛbɔbɔ cɛ to akpo nɔ ŋkɔtɔ, ɖo egangan wu yí wodenya hlɛnhlɛnmɛ ni o. (Enyɔ. 7:9, 10) Wodo “awu ɣi hundo afɔcimɛ;” ecɛ dasɛ mɔ wodeɖe mɔ Satana xexe lɔ “xoɖyi” wo o, yí wokpɔtɔ nɔ gbeji nɔ Mawu koɖo Kristo. (Ʒaki 1:27) Wodokɔ axwa mɔ, enu ci Yehowa koɖo Yesu ci yí nyi Mawu Lɛngbɔvi wa yí dɔ yewokpɔ hwlɛngan. Gbesɔ kpe niɔ, wolé bayawo do alɔ mɛ, ci yí dasɛ mɔ wosɔ jijɔ lɔn do ji mɔ, Yesu nyi Efyɔ ci Yehowa sɔ.—Sɔ sɔ koɖo Ʒan 12:12, 13. w21.01 15-16 ¶6-7

Tanatagbe 25 janvier

Amɛɖekisɔsɔhwe ao tɔ na ŋgangan.—2 Sam. 22:36, NWT.

Ŋsu atɛnŋ akpla lé awɛ anyi xomutatɔ nywi nɔ ésran lé Yehowa koɖo Yesu zan wowo tanyinyi lɔ do. Le kpɔwɛ mɛ, mìakpɔ nɔnɔmɛ nywi ci yí nyi amɛɖekisɔsɔhwe. Yehowa yí nyi Mɛ ci yí nya ŋɖɛ wu mɛɖekpokpui; gan, éɖonɔ to yi sɛntɔwo susuwo. (Gɔnm. 18:23, 24, 32) Yehowa nyi amɛ maɖoafɛn, vɔ dekpɔnɔ mɔ mɔ mìwo le nyi amɛ maɖoafɛn o. Vɔ ékpenɔdo agbetɔ nuvɔnmɛ ciwo yí sinni nu yí enuwo nyɔnɔ nɔ wo. (Eha. 113:6, 7) Le nyɔnɔnwi mɛɔ, Bibla nu hɛnnɛ mɔ, Yehowa nyi “kpedonutɔ.” (Eha. 27:9, NWT; Ebre. 13:6) Efyɔ Davidi do jeshi mɔ amɛɖekisɔsɔhwe Yehowa tɔ ɖekɛ yí na yetɛnŋ wa dɔ gangan ciwo yí yewa. Mìakpɔ Yesu kpɔwɛ. Ci enyi Axwetɔ nɔ yi nukplaviwo can ɔ, éklɔ afɔ nɔ wo. Yesu ŋtɔ nu mɔ: “Ŋ sɔ kpɔwɛ lɔ sɔ na mí, nɔ míwo can mí a wa shigbe le Ŋ wɛ nɔ mí ɛnɛ.” (Ʒan 13:12-17) Ci Yesu ɖo acɛ gangan can ɔ, deji mɔ wo le sumɔ ye o. Vɔ, ésumɔ mɛbuwo.—Mt. 20:28. w21.02 3-4 ¶8-10

Zangagbe 26 janvier

Mì glonɔ ɖajɛvi kpɔ nɔ ŋsɛn ci yí é ɖo.—Elo. 20:29.

Nɔviŋsu jajɛwo, enu sugbɔ li míawa le hamɛ lɔ mɛ. Sugbɔ le mí mɛ ɖo ŋsɛn. Enu sugbɔ li yí míwakɔ yí sɔ kpekɔdo hamɛ lɔ nu. Taŋfuin míjikɔ mɔ yewoanyi sumɔsumɔdɔwatɔ gbeɖeka. Vɔ mítɛnŋ nukɔ le míwoɖekiwo mɛ mɔ amɛwo kpɔkɔ yewo mɔ yewodeshin o alo yewodeɖo enujikpekpe ɖe keke woasɔ edɔ veviwo nɔ yewo o. Nɔ deshin can ɔ, ŋɖewo li àtɛnŋ awawa kakayɛ keŋ ana mɛ ciwo yí le ao hamɛ mɛ akannɔdo ji yí abunɔ eo. Ðajɛviwo, nujikpekpe ɖe le mí shi yí míazan asɔ kpedo mɛbuwo nu le hamɛ lɔ mɛ drua? Ɛɛ, amɛ sugbɔ le mí mɛ ɖo nujikpekpe. Le kpɔwɛ mɛ, ètɛnŋ do jeshi mɔ ejɔnɔ ji nɔ nɔviwo nɔ jajɛwo kpekpeɛdo wo nu nɔ woakpla lé woazan tablɛti koɖo mashini buwo do nywiɖe sɔwu, le amɛɖekishi nukplakpla koɖo bɔbɔwo mɛ. Àtɛnŋ akpedo nɔviwo nu, ɖo ènya lé woazan mashini lɔwo do nywiɖe. Le ŋɖekpokpui ci èwanɔ mɛɔ, na yí Dao ci yí le jeŋkwimɛ akpɔnɔ jijɔ do eo nu. w21.03 2 ¶1, 3; 7 ¶18

Labishigbe 27 janvier

Amɛ ɖeka ɖeka ɖo a dro yi gban.—Gal. 6:5.

Nɔ nyɔnu ɖe yi suklu wu asuɔ can ɔ, ŋsu lɔ gbanleamɛji enyi mɔ, yɛaxɔ ŋkɔ le sɛnsɛn xomumɛtɔ koɖo teokrasidɔ buwo mɛ. (Efe. 6:4) Nyɔnu ɖo abubɔ yiɖeki nɔ asuɔ, vɔ nyɔnu lɔ ŋtɔ gbanleamɛji enyi mɔ yeakpɔtɔ asɛnŋ le gbɔngbɔnmɛ. Gbɔxwe awɛɔ, éɖo aji gamɛ ci asɔ wanɔ amɛɖekishi nukplakpla yí abunɔ tamɛ kpɔ. Ecɛ akpedo nu akpɔtɔ aɖo lɔnlɔn koɖo bubu nɔ Yehowa yí akpɔnɔ jijɔ nɔ ébubɔ yiɖeki nɔ asuɔ. Nɔ lɔnlɔn ci nyɔnu ɖewo ɖo nɔ Yehowa na wokpɔtɔ bubɔnɔ nɔ wowo suwoɔ, woakpɔnɔ jijɔ yí enu ajenɔŋ nɔ wo wu nyɔnu ciwo yí gbe tanyinyi toto ci Yehowa ɖo. Wogbeɖokɔ kpɔwɛ nywi nɔ ɖajɛviwo koɖo cugbejɛwo. Gbesɔ kpe niɔ, woana lɔnlɔn koɖo fafa anɔ wowo xomuwo koɖo hamɛ lɔ mɛ. (Titu 2:3-5) Egbɛɔ, Yehowa sɛntɔ egbejinɔtɔ sugbɔtɔ nyi nyɔnuwo.—Eha. 68:11. w21.02 13 ¶21-23

Xɔsuzangbe 28 janvier

Mí gogo Mawu nɔ Mawu a gogo mí.—Ʒaki 4:8.

Apotru Pɔlu ɖo edɔngbegbe koɖo ejidodo kpɔwɛ nywi ɖeka ɖɛ. Hweɖewonuɔ, égbɔnɔjɔ. Vɔ étɛnŋ do ji, ɖo éɖoŋ do Yehowa nu mɔ yɛana ŋsɛn ci yí ʒan ye. (2 Kor. 12:8-10; Fili. 4:13) Mìatɛnŋ akpɔ ŋsɛn koɖo edɔngbegbe cɛ han nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hwe keŋ lɔn do ji mɔ mìʒan Yehowa kpekpedonu. (Ʒaki 4:10) Mìatɛnŋ akando ji mɔ tetekpɔ ciwo mɛ mìtokɔ denyi etodɔndɔn so Yehowa gbɔ o. Nukplavi Ʒaki na kankandoji mì mɔ: “Nɔ́ amɛ ɖe le tetekpɔ mɛ ɔ, ŋgbe nu mɔ Mawu yí teteɛ eye kpɔ o. Ðo ɔ, wo da tɛnŋ sɔ enu vwin sɔ te Mawu kpɔ o, yí Mawu Yɛŋtɔ de tenɔ amɛ ɖe kpɔ o.” (Ʒaki 1:13) Nɔ mìkando enyɔ cɛ jiɔ, mìate gogo mìwo Da ci yí le jeŋkwimɛ doji. Yehowa “de ɖɔnɔli Yiɖeki” o. (Ʒaki 1:17) Ékpedo exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ Kristotɔwo nu le wowo tetekpɔwo mɛ. Ágbekpedo mìwo ɖekaɖeka nu le egbɛmɛ. Biɔ Yehowa veviɖe mɔ, yɛ le kpedo ye nu yí yeaɖo nunya, xɔse koɖo edɔngbegbe. Áɖo ao gbedodoɖawo ŋci. w21.02 31 ¶19-21

Zozangbe 29 janvier

Amɛwo zannɔ ega wliwliwo yí a sɔ ŋlɛ egawiwo. Le emɔ ɖeka lɔ ke ji ɔ, amɛwo kplanɔ enu so amɛ buwo gbɔ yí a sɔ ɖa wowonɔnɔwo.—Elo. 27:17.

Nyi xlɔ koɖo ao Bibla nukplavi lɔ. Nɔ nukplavi lɔ kpɔtɔ yinɔ bɔbɔwoɔ, kpɔtɔ asɔnɔ ɖe le ji ni. (Fili. 2:4) Vɔ ŋgbebiɔ nyɔ ciwo yí aɖe fun ni yi se o; àtɛnŋ akanfui nɔ trɔtrɔ ɖekpokpui ci ewakɔ, àtɛnŋ abiɔ lé yi Bibla nukplakpla lɔ yikɔ do yi se yí agbebiɔ tamɛ se nɔ yi xomu koɖo yi dɔ. Seŋkankan cɛwo atɛnŋ ana míanyi xlɔ. Nɔ ènyi xlɔ koɖo nukplavi lɔɔ, àkpedo nu nɔ awa ŋkɔyiyi keŋ awa ʒinʒindoshimɛ. Nɔ nukplavi lɔ kpɔtɔ wakɔ ŋkɔyiyi koɖo trɔtrɔwoɔ, kpedo nu nɔ ase le yiɖeki mɛ mɔ, ye can yele hamɛ lɔ mɛ. Àtɛnŋ awa cɛ nɔ èxɔɛni mɛdru. (Ebre. 13:2) Gbesɔ kpe niɔ, nɔ Bibla nukplavi ɖe trɔ eŋɛnywidratɔɔ, àtɛnŋ ayɔɛ nɔ míayi kunuɖegbe. Diego ci yí nyi eŋɛnywidratɔ le Brésil nu mɔ: “Nɔviŋsu sugbɔ yɔnɔŋ yí mìyinɔ kunuɖegbe. Ecɛ nyi emɔ nywitɔ ci ji nato yí ajeshi wo ɖɛ nywiɖe. Ci ŋwɛ ahan ɔ, ŋkpla nu sugbɔ yí te gogo Yehowa koɖo Yesu doji.” w21.03 12 ¶15-16

Kwɛshilagbe 30 janvier

Mí ŋgbe wa evwin do amɛ ci wa evwin do mí o.—Rɔm. 12:17.

Yesu nu nɔ yi dokplɔtɔwo mɔ wo le lɔn wowo ketɔnɔwo. (Mt. 5:44, 45) Yi wawa faa? Oo! Vɔ mìatɛnŋ awɛ le Mawu gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ kpekpedonu mɛ. Lɔnlɔn koɖo ʒinxododo, xomɛvuwawa, xomɛfafa koɖo amɛɖekijiɖuɖu nyi Mawu gbɔngbɔn lɔ kusɛnsɛn kpaxwe ɖewo. (Gal. 5:22, 23) Nɔnɔmɛ cɛwo kpenɔdo mì nu yí mìdonɔ ji nɔ wole ke mì. Amɛ sugbɔ mi yumɛ cici nɔ mì, ɖo wowo su, wowo shi, wowo vi alo wowo xwexatɔ ci yí nyi xɔsetɔ dasɛ nɔnɔmɛ cɛwo. Amɛ sugbɔ ciwo yí cinɔ yumɛ nɔ mì vatrɔ mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu lɔnlɔntɔwo. Eyi taɖo nɔ egbɔnkɔnu nɔ eo mɔ àlɔn mɛ ciwo yí le ke eo ci èsɛnkɔ Yehowaɔ, do gbe ɖaɖa yí abiɔ gbɔngbɔn kɔkɔɛ. (Luiki 11:13) Gbesɔ kpe niɔ, kando ji keŋkeŋ mɔ tonusese nɔ Mawu yí nyi enunywitɔ ci woɖo awanɔ gashiagamɛ. (Elo. 3:5-7) Ekelele atɛnŋ asɛnŋ yí adahɛn nu le amɛ nu, vɔ lɔnlɔn ɖo ŋsɛn wui sugbɔ. Nɔ mìlɔn amɛwoɔ, etrɔnɔ wowo ji. Ecɛ donɔ jijɔ nɔ Yehowa ji. Vɔ nɔ yumɛcitɔwo kpɔtɔ le ke mìɔ, mìatɛnŋ akpɔtɔ akpɔnɔ jijɔ. w21.03 23 ¶13; 24 ¶15, 17

Tɛnigbe 31 janvier

Ejukɔn gangan koɖo ŋsɛntɔnɔ va yí je Anyi ju ji. Yi hwawaviwo sugbɔ ɖoɖu nɔ hlɛnhlɛn kpɔ.—Ʒoɛli 1:6.

Nyɔnuɖɛtɔ Ʒoɛli nukɔ nyɔ ɖɛ so amɛjijeje ahwakɔn ɖeka tɔ nu. (Ʒoɛli 2:1, 8, 11) Yehowa nu mɔ yeazan ye “hwakɔn” gangan ci yí nyi Babiloni sɔjawo yí asɔ dɔn to nɔ Izraɛlivi tonumasetɔwo. (Ʒoɛli 2:25) Ci womɔ ahwakɔn cɛ so “eju tagbeɔ,” esɔgbe, ɖo Izraɛli tagbe yí Babilonitɔwo aso ava je wo ji. (Ʒoɛli 2:20) Wosɔ ahwakɔn lɔ sɔ koɖo gbadajinwo totomɛ. Ʒoɛli nu so wo nu mɔ: “Ahwawavi ɖeka ɖeka zɔnnɔ yiŋtɔ mɔ ji. . . Wo shiju yì eju gan mɛ. . . Wo to sɛflɛwo tu yí ɖo axwewo mɛ. Wo toto sɛflɛwo tu shigbe flafinɔwo ɛnɛ.” (Ʒoɛli 2:8, 9) Kpɔ enujɔjɔ lɔ le susumɛ ɖa! Sɔjawo gban do eju lɔ mɛ. Bexu ɖe deli o. Babilonitɔwo wi dagli mɛɖekɛ do o! Babilonitɔwo (alo Kaldeatɔwo) va je Ʒeruzalɛmu jugan ji le exwe 607 D.Y. shigbe gbadajinwo nɛ. Bibla nu mɔ: “Kaldeatɔwo fyɔ. . . deku ŋshishi nɔ ɖajɛvi alo cugbejɛvi, amɛshinshin alo amɛmaleɖe o.”—2 Kro. 36:17, NWT. w20.04 5 ¶11-12

    Wema ciwo yí le Ajagbe mɛ (2015-2025)
    To le mɛ
    Ðo mɛ
    • Aja
    • Miin
    • Cancanwo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Yizanzan sewo
    • Amɛ ŋtɔ nyɔtakankan totowo
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ðo mɛ
    Miin