ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU Watchtower Tɔ
Watchtower
ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU
Aja
À
  • À
  • à
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • È
  • è
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ɖ
  • ɖ
  • Ó
  • ó
  • Ò
  • ò
  • Ú
  • ú
  • Ù
  • ù
  • Í
  • í
  • Ì
  • ì
  • Ɔ́
  • ɔ́
  • Ɔ̀
  • ɔ̀
  • Ɔ̌
  • Ӡ
  • ӡ
  • BIBLA
  • WEMAWO
  • BƆBƆWO
  • es22 kpashi. 47-57
  • Mai

Video ɖe deli nɔ ecɛ ci èsɔ o.

Mìɖe kuku, kɔpi nɔ video lɔ do go cukaɖa ɖeka.

  • Mai
  • Gbeje Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo mɛ Ŋkeŋke—2022
  • Enyɔta hwɛhwɛwo
  • Kwɛshilagbe 1er mai
  • Tɛnigbe 2 mai
  • Tanatagbe 3 mai
  • Zangagbe 4 mai
  • Labishigbe 5 mai
  • Xɔsuzangbe 6 mai
  • Zozangbe 7 mai
  • Kwɛshilagbe 8 mai
  • Tɛnigbe 9 mai
  • Tanatagbe 10 mai
  • Zangagbe 11 mai
  • Labishigbe 12 mai
  • Xɔsuzangbe 13 mai
  • Zozangbe 14 mai
  • Kwɛshilagbe 15 mai
  • Tɛnigbe 16 mai
  • Tanatagbe 17 mai
  • Zangagbe 18 mai
  • Labishigbe 19 mai
  • Xɔsuzangbe 20 mai
  • Zozangbe 21 mai
  • Kwɛshilagbe 22 mai
  • Tɛnigbe 23 mai
  • Tanatagbe 24 mai
  • Zangagbe 25 mai
  • Labishigbe 26 mai
  • Xɔsuzangbe 27 mai
  • Zozangbe 28 mai
  • Kwɛshilagbe 29 mai
  • Tɛnigbe 30 mai
  • Tanatagbe 31 mai
Gbeje Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo mɛ Ŋkeŋke—2022
es22 kpashi. 47-57

Mai

Kwɛshilagbe 1er mai

[É] nana bubu wo.—Luiki 2:51.

So vihwɛmɛɔ, Yesu cin mɔ yeabubɔ nɔ ye jilawo. Degbe tonu sese nɔ yi jilawo gbeɖe keŋ yí bui mɔ yenya ŋɖɛ wu wo o. Kankandojitɔɔ, Yesu sɔ evi ŋkɔtɔ ci enyi gbanleamɛji mɔ yɛnyi enuvevi. Eyi taɖo eje agbla veviɖe yí kpla dɔ le Ʒozɛfu gbɔ keŋ atɛnŋ ado alɔ xomu lɔ. Yesu jilawo tɛnŋ nu lé yi jiji jiŋ do koɖo nyɔ ci mawudɔlawo nu so nu ni. (Luiki 2:8-19, 25-38) Enyɔ ciwo wonu nɔ Yesu desun ni o. Yiŋtɔ kplanɔ Mawu Nyɔ lɔ. Lé mìwɛ yí nya ahan ɔ? Ðo hwenu enyi ŋsuvihwɛɔ, “yi ŋununyanya koɖo yi ɖoŋciwo kpaca” nukplamɛtɔwo le Ʒerusalɛmu. (Luiki 2:46, 47) Ci Yesu ɖo exwe 12 kpaŋ ɔ, éna kankandoji yiɖeki mɔ Yehowa yí nyi ye Daye.—Luiki 2:42, 43, 49. w20.10 29-30 ¶13-14

Tɛnigbe 2 mai

Kristo fɔn jete le amɛkukuwo domɛ.—1 Kor. 15:12.

Kankando Yesu fɔnfɔnsoku ji yí na mɔkpɔkpɔ sɛnŋ le mì shi mɔ woavafɔn mɛbuwo. Le tɔtɔmɛ nɔ apotru Pɔlu nyɔ ci enu so fɔnfɔnsoku nuɔ, éxo nuxu so nyɔnɔnwi vevi amɛtɔn nu. Wowo yí nyi (1) “Kristo ku do [mìwo] gɔjejewo tamɛ.” (2) “Wo ɖyi do yɔdu mɛ.” (3) “Yí le ŋkeke amɛtɔntɔ lɔ mɛ ɔ, É fɔn so amɛkukuwo domɛ shigbe le Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo nui do ɛnɛ.” (1 Kor. 15:3, 4) Gɔnmɛsese ci yí le Yesu ku, yi ɖyiɖyi koɖo yi fɔnfɔnsoku nu nɔ mìɔ? Nyɔnuɖɛtɔ Ezai nu ɖɛ so Mɛsia lɔ nu mɔ: “Wo ɖi so amɛlagbuwo nyigban ji” yí “ɖyi koɖo amɛ vɔnwo.” Vɔ nubu agbejɔ kpe nɔ cɛwo. Ezai nu kpi mɔ Mɛsia lɔ aɖe “agɔjejewo swi nɔ amɛ sugbɔ sugbɔ.” Yesu wa nu cɛ hwenu esɔ yi gbe cu tafɛn. (Ezai 53:8, 9, 12; Mt. 20:28; Rɔm. 5:8) Eyi taɖo Yesu ku, yi ɖyiɖyi koɖo yi fɔnfɔnsoku nyi kpeɖoji sɛnŋ ci ji mìcu mìwo mɔkpɔkpɔ do mɔ, mìavo so mìwo nuvɔnwo koɖo eku shi yí agbevanɔ ju koɖo mìwo mɛ vevi ciwo yí ku. w20.12 2-3 ¶4-6; 5 ¶11

Tanatagbe 3 mai

Nɔ́ amɛ ɖe a kando ŋcilan ji sa ɔ, enyɛ taŋ yí anyi.—Fili. 3:4.

Apotru Pɔlu ɖenɔ kunu le Ʒuifuwo nukplaxuwo. Le kpɔwɛ mɛ, “le Sabatigbe ɖeka ɖeka keke nanɔ kwɛshila amɛtɔn ɔ, Pɔlu xonɔ nuxu koɖo Ʒuifuwo so Mawu nuŋwlɛŋwlɛwo nu” le Tɛsaloniki nukplaxu. (Edɔ. 17:1, 2) Ci Pɔlu nɔ Ʒuifuwo mɛ yí shin ɔ, nuxuxoxo koɖo wo tɛnŋ nɔnɔ fafɛɖe ni. (Edɔ. 26:4, 5) Pɔlu jeshi Ʒuifuwo ɖɛ, eyi taɖo etɛnŋ ɖenɔ kunu nɔ wo koɖo kankandoji. (Fili. 3:5) Ci yumɛcitɔwo nya Pɔlu le Tɛsaloniki koɖo Bereɔ, évaɖo Atɛni. Le nɔ can ɔ, “Pɔlu le enyɔ kpɔ koɖo Ʒuifu koɖo Grɛkitɔ ciwo yí sɛnnɔ Mawu Nyɔnɔnwitɔ lɔ.” (Edɔ. 17:17) Vɔ ci eɖekɔ kunu le afimɛɔ, mɛ ciwo yí ekpɔ denyi Ʒuifuwo o. Xexeɛmɛnunyatɔwo koɖo Amɛmanyiʒuifuwo yí nyi yi nyɔsetɔwo, womɔ yi nyɔwo nyi “enyɔ yoyu” nɔ yewo. Wonu nɔ Pɔlu mɔ: “Enyɔ ciwo è nu nyi yoyu nɔ mì. Mì de se enyɔ cɛwo kpɔ gbeɖe o.”—Edɔ. 17:18-20. w20.04 9 ¶5-6

Zangagbe 4 mai

Nɔ́ ŋ dro mɔ na wa enunywi ɔ, enuvɔn tɛdonɔ ŋ ji.—Rɔm. 7:21.

Nɔ èdokɔ gbla mɔ yeami afɛn ɖe wawaɔ, ŋgbedonɔ hwɛ eoɖeki o. Ðo ŋwi mɔ mɛɖe datɛnŋ atɔ ashi akɔn le mì mɛ yí amɔ yenyi amɛjɔjɔɛ le ŋkɔ nɔ Mawu o. Mì pleŋ yí ʒan ŋshishikunamɛ ci wodeje nɔ o ci Mawu na mì to tafɛn lɔ ji. (Efe. 1:7; 1 Ʒan 4:10) Yí mìatɛnŋ anu nɔ mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo nɔ woado ŋsɛn mì! Woatɛnŋ aɖo to mì nywiɖe nɔ mìjikɔ axo nuxu nɔ wo yí ŋsɛndoamunyɔ ciwo woanu nɔ mì atɛnŋ ana mìakpɔ jijɔ. (Elo. 12:25; 1 Tɛs. 5:14) Nɔvinyɔnu Joy ci yí so Nigéria kpanŋkɔ gbɔjɔgbɔjɔ. Énu mɔ: “Nɔ nɔviwo habɔbɔ cɛ deli sa ɖe, fini naleɔ? Nɔvinyɛ ŋsuwo koɖo nɔvinyɛ nyɔnuwo nyi kpeɖoji mɔ Yehowa ɖonɔ anyi gbedodoɖawo ŋci. Can hɛnnɛɔ, ŋgbekpla lé woado ŋsɛn mɛ ciwo yí gbɔjɔ so wo gbɔ.” Vɔ eɖo anɔ susumɛ nɔ mì mɔ, denyi gashiagamɛ yí nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo atɛnŋ anya hwenu yí mìʒan ŋsɛndoamu o. Eyi taɖo etɛnŋ ʒan mɔ mìayi mìwo kpena xɔsetɔ ɖe ci yí shin le gbɔngbɔn mɛ gbɔ yí anu ni mɔ mìʒan kpekpedonu. w20.12 23-24 ¶7-8

Labishigbe 5 mai

Ŋ yɔnɔ mí mɔ exlɔwo.—Ʒan 15:15.

Gbɔxwe ànyi exlɔ bakpomadɔn koɖo mɛɖeɔ, èɖo anɔnɔ ju koɖi. Nɔ mínunɔ míwo susuwo koɖo seselelanmɛwo nɔ míwonɔnɔwoɔ, míanyi exlɔ. Vɔ dele fafɛɖe mɔ mìanyi xlɔ adodwi koɖo Yesu o. Cukaɖa ɖeka yí nyi mɔ, mìdekpɔ Yesu le fiɖe kpɔ o. Exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ Kristotɔ sugbɔtɔ dekpɔ Yesu kpɔ o. Ele ahan gan, apotru Piɛ nu mɔ: “Mí de kpɔ Kristo o, vɔ, mí lwin. Mí de kpɔɛ kakayɛ o, vɔ mí xɔɛ ji se.” (1 Piɛ 1:8) Eyi taɖo nɔ mìdekpɔ Yesu kpɔ can ɔ, mìatɛnŋ anyi yi xlɔ adodwiwo. Gbesɔ kpe niɔ, mìdatɛnŋ axo nuxu nɔ Yesu o. Yehowa yí mìxonɔ nuxu nɔ le gbedodoɖa mɛ. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, mìdonɔ gbe ɖaɖa le Yesu ŋkɔ mɛ, vɔ denyi eyi mìxonɔ nuxu nɔ o. Can hɛnnɛ, Yesu ŋtɔ deji mɔ mìwo le do gbe ɖaɖa nɔ ye o. Nyi yí taɖoɔ? Ðo gbedodoɖa nyi akpaxwe ɖe nɔ mìwo sɛnsɛn yí Yehowa ɖekɛ yí mìɖo asɛn. (Mt. 4:10) Ele ahan gan, mìɖo adasɛ nɔ Yesu mɔ mìluin. w20.04 20 ¶1-3

Xɔsuzangbe 6 mai

[Mawu] Á na mí a like, yí Á na ŋsɛn mí.—1 Piɛ 5:10.

Le blema Grɛkiɔ, enu cinɔkɔ nɔ ejulɔtɔwo yí lanmɛ venɔ wo, gan wokpɔtɔ lɔnɔ ju. Woɖonɔŋ do ekpla ci woxɔ koɖo wowoŋtɔwo ŋsɛn nu. Shigbe ejulɔtɔ ŋtɔ́wo hannɛɔ, mìxɔkɔ kpla so lé mìalɔ agbeju lɔ do. Vɔ mìwo tɔ nyɔ wu kanmɛtete julɔtɔwo tɔ. Ðo mìxɔnɔ ŋsɛn so Yehowa gbɔ yí sɛnxu deli nɔ yi ŋsɛn lɔ o. Nɔ mìɖoŋ do Yehowa nuɔ, denyi ekpla ɖekɛ yí ana mì o, vɔ shigbe lé eɖo gbe nɔ mì nɛɔ, ádo ŋsɛn mì hɛnnɛ! Apotru Pɔlu to cukaɖa sugbɔ mɛ. Amɛwo zuini yí cinɔ yumɛ ni, égbɔjɔnɔ hweɖewonu. Gbesɔ kpe niɔ, yiŋtɔ mɔ: “Wo sɔ ŋja ɖeka sɔ do anyi gbaza mɛ.” (2 Kor. 12:7) Ele ahan gan, Pɔlu desɔ susu ɖo cukaɖa cɛwo ji keŋ mi eju lɔlɔ o, ewaɖeɔ, ékpɔ mɔ yɛnyi emɔ ci yí hun nɔ ye yí yeaɖoŋ do Yehowa nu. (2 Kor. 12:9, 10.) Ci Pɔlu ɖoŋ do Yehowa nuɔ, ékpedo nu le yi cukaɖawo pleŋ mɛ. w20.04 29 ¶13-14

Zozangbe 7 mai

Amɛ ɖe da tɛnŋ va Ŋ gbɔ nɔ́ Eda . . . de dwin va o.—Ʒan 6:44.

Mìɖo dɔkunu makpɔmakpɔ ci yí nyi mɔ mìle “edɔ wakɔ koɖo” Yehowa koɖo yi habɔbɔ lɔ kpaxwe ci yí le jeŋkwimɛ. (2 Kor. 6:1) Mìwanɔ edɔ koɖo wo nɔ mìyi kunuɖegbe. Pɔlu nu so yiɖeki koɖo mɛ ciwo yí wakɔ edɔ cɛ nu mɔ: “Mì nyi amɛ ciwo yí wanɔdɔ koɖo Mawu.” (1 Kor. 3:9) Nɔ mìwanɔ Kristotɔwo sumɔsumɔdɔ lɔɔ, anyi mìwakɔ edɔ koɖo Yesu hɛnnɛ. Ðo ŋwi mɔ ci Yesu dɔ yi dokplɔtɔwo mɔ wo le “yì yí a ɖo [nukplaviwo] le jukɔnwo pleŋ mɛɔ,” énu nɔ wo mɔ: “Na nɔ̀ koɖo mí.” (Mt. 28:19, 20) Vɔ mawudɔlawo ɖe? Ejɔ ji nɔ mì sugbɔ mɔ mawudɔlawo dadasɛ emɔ nɔ mì nɔ mìdrakɔ “Eŋɛnywi Mavɔmavɔ . . . nɔ amɛwo le nyigban ji”! (Enyɔ. 14:6) Nyi yí kpekpedonu ci mìxɔnɔ so jeŋkwimɛ na mìwanɔɔ? Nɔ mìdokɔ Fyɔɖuxu ŋɛdu lɔ nukuwoɔ, ɖewo jenɔ eji nywiwo ji yí shinnɔ. (Mt. 13:18, 23) Mi yí na nyɔnɔnwi lɔ nukuwo shinnɔ yí vasɛnnɔ kuɔ? Yesu ɖe mɛ le egbɛ mawunyɔkpukpui lɔ mɛ. w20.05 30 ¶14-15

Kwɛshilagbe 8 mai

Mí ŋgbe sɔ xexe cɛ a sɔ wa kpɔwɛ o.—Rɔm. 12:2.

Jila miliɔn sugbɔ gbe wowonɔnɔwo. Xomu ciwo yí le axwe ɖekɛ mɛ can vale shigbe mɛdru hannɛ nɔ wowonɔnɔwo. Mɛɖeka ci yí kplanɔ nu xomuwo nu mɔ: “Vinɔ, vida koɖo wowo viwo degbexonɔ nuxu do wowonɔnɔwo ji o, ɖo ɔdinatɛɛ, tablɛti, telefonu koɖo munumumu le video ji yí wovakpɔkɔ truɖuɖu. Ci xomu cɛwo le xɔ ɖekɛ mɛ can ɔ, wodejeshi wowonɔnɔwo ɖɛ nywiɖe o.” Mìdeji mɔ xexe lɔ atrɔ mì yí mìami amɛwo lɔnlɔn o. Vɔ mìɖo akpla lé mìalɔn mìwo xomumɛtɔwo koɖo mìwo nɔviwo le hamɛ lɔ mɛ do. (Rɔm. 12:10) Lɔnlɔn ɖoɖo nɔ xomumɛtɔwo gɔnmɛ ɖe? Enyi nyɔgbe ci wosɔ drenɔ exlɔnyinyi sɛnŋ ci yí le gblamɛ nɔ xomumɛtɔ veviwo. Lɔnlɔn cɛ hanci mìɖo aɖonɔ nɔ mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo doji le hamɛ lɔ mɛ. Nɔ mìlɔn mìwo nɔviwoɔ, mìakpedo mɛshiamɛ nu yí woasɛn Yehowa le ɖekawawa koɖo jijɔ mɛ.—Mis. 2:12. w21.01 20 ¶1-2

Tɛnigbe 9 mai

Na eji blebuŋ nɔ mavɔn nɔ ao ŋkɔ.—Eha. 86:11, NWT.

Kanmɛtete gbɛbɔbɔ ci yí wa ɖeka atɛnŋ aɖu ji sɔwu ci yí dele ahan o. Ao ji atɛnŋ ale shigbe kanmɛtete gbɛbɔbɔ ci yí ɖu ji hannɛ, nɔ ao susuwo, droamuwo koɖo seselelanmɛwo wa ɖeka le Yehowa sɛnsɛn mɛ. Ðo ŋwi mɔ ajɔ ji nɔ Satana nɔ ao ji ma do ve. Deji mɔ ao susuwo, droamuwo koɖo ao seselelanmɛwo awa ɖeka koɖo Yehowa sewo o. Vɔ ao ji ɖo ale blebu gbɔxwe àsɛn Yehowa. (Mt. 22:36-38) Ŋgbelɔn nɔ Satana ama ao ji do ve kpɔ gbeɖe o! Do gbe ɖaɖa nɔ Yehowa shigbe Davidi nɛ mɔ: “Na eji blebuŋ nɔ mavɔn nɔ ao ŋkɔ.” Wa nu ci ji èkpe yí awa do gbedodoɖa cɛ ji le ao gbemɛ. Ŋkeke ɖeshiaɖeɔ, ɖui gligaan mɔ ye gbetasɔsɔwo, hwɛhwɛwo koɖo ganganwo le dasɛ mɔ, yedonɔ bubu gangan Yehowa ŋkɔ kɔkɔɛ lɔ nu. Nɔ èwɛni ahan ɔ, àdasɛ mɔ yenyi Yehowa Kunuɖetɔ nyao. (Elo. 27:11) Eyi mì pleŋ mìasun ji yí anu shigbe enyɔnuɖɛtɔ Mishe nɛ mɔ: “Mìazɔn le Yehowa mìwo Mawu ŋkɔ mɛ keke a sɔyì mavɔmavɔ.”—Mis. 4:5, NWT. w20.06 13 ¶17-18

Tanatagbe 10 mai

Áso koɖo dɔmɛzi gangan mɔ yeavɔ amɛ sugbɔ yí agu wo.—Dan. 11:44, NWT.

Nɔ tagbe fyɔ koɖo acɛkpakpa buwo je Mawu mɛwo jiɔ, eyi dɔmɛzi aho nɔ Mawu Ŋsɛnwopleŋtɔ lɔ yí Harmagedɔn hwa lɔ akpan. (Enyɔ. 16:14, 16) Hwenɔnuɔ, woagu tagbe fyɔ koɖo jukɔn kpɛtɛ ciwo yí le Gogi ci yí so Magogi mɛ “yí mɛɖekɛ dakpedo” wo nu o. (Dan. 11:45, NWT) Kpukpui ci yí kplɔɛdo zeɖeka na numɛɖeɖe buwo so lé woagu tagbe fyɔ lɔ koɖo acɛkpakpa kpɛtɛwo do koɖo lé woahwlɛn mì gan do. (Dan. 12:1, NWT) Kpukpui cɛ gɔnmɛ ɖe? Mìwo Fyɔ Kristo Yesu yí wogbeyɔnɔ mɔ Mishɛli. ‘Éso do ta nɔ’ Mawu mɛwo so hwenu woɖo yi Fyɔɖuxu le jeŋkwimɛ le exwe 1914 mɛ. Dajinjin o, Yesu “aso je te,” yi gɔnmɛ yí nyi mɔ águ yi ketɔnɔwo le Harmagedɔn hwa mɛ. Daniɛli xo nuxu so ahwa cɛ nu yí mɔ yɛanyi enujɔjɔ kpɛtɛkpɛtɛ nɔ “efunkpekpe hwenu” gangantɔ ci yí dejɔ kpɔ o.—Enyɔ. 6:2; 7:14. w20.05 15-16 ¶15-17

Zangagbe 11 mai

Wo [hɛn Ʒozɛfu] va Eʒipti.—Gɔnm. 39:1.

Hwenu Ʒozɛfu nyi hwashi koɖo hwenu ele gakpamɛɔ, datɛnŋ awa ŋɖe yí asɔ trɔ yi nɔnɔmɛ lɔ o. Nyi yí kpedo nu ekpɔtɔ ɖo susu nywiɔ? Desɔ susu ɖo enu ciwo pleŋ datɛnŋ awa ji o, vɔ éwa dɔ ci woɖo ni nywiɖe lé ekpe ji do. Ʒozɛfu kpɔtɔ sɔ susu ɖo Yehowa ji mɔ eyi nyi Amɛ vevitɔ nɔ ye le agbemɛ. Eyi taɖo Yehowa cu shi do enu ciwo pleŋ Ʒozɛfu wa ji. (Gɔnm. 39:21-23) Eɖo ŋwi nɔ mì mɔ, xexe cɛ nyina shu yí amɛwo tɛnŋ wa enumajɔmajɔ do mì nu. Ŋtɔkpu can ɔ, mìwo kpena xɔsetɔ ɖe tɛnŋ wa nu koɖo mì. Vɔ nɔ mìnya mɔ Yehowa yí nyi mìwo Kpe alo mìwo Bexuɔ, mìdagbɔjɔ alo ami sinsin o. (Eha. 62:6, 7; 1 Piɛ 5:10) Gbeɖo ŋwi mɔ, hwenu Yehowa na Ʒozɛfu ku drɔ lɔwoɔ, étɛnŋ ɖo exwe 17 han. Eze gbajɛɛ mɔ Yehowa kando yi sɛntɔ jajɛwo ji. Egbɛɔ, jajɛ sugbɔ le shigbe Ʒozɛfu nɛ. Wowo can xɔ Yehowa ji se. Wocu ɖewo do ga do ŋɖemajɔ ji hɛnnɛ, ɖo wogbe mɔ yewodami egbeji nɔnɔ nɔ Mawu o.—Eha. 110:3. w20.12 16 ¶3; 17 ¶5, 7

Labishigbe 12 mai

Wo gbe yɔ Amɛdɔdɔ lɔwo va bɔbɔ lɔ mɛ. Wo xo Amɛdɔdɔ lɔwo, yí nu nɔ wo mɔ wo ŋgbe gbe xo nuxu nɔ amɛwo so Yesu nu o.—Edɔ. 5:40.

Apotru Piɛ koɖo Ʒan kpɔɛ mɔ bubu yí enyi nɔ yewo mɔ, woci yumɛ nɔ yewo ci yewokplɔ Yesu do yí drakɔ yi nyɔwo nɔ mɛbuwo. (Edɔ. 4:18-21; 5:27-29, 41, 42) Susu ɖe deli ci yí taɖo ŋkpɛn awa Yesu nukplaviwo o. Ci wodebunɔ exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ Kristotɔwo can ɔ, wowa enu sugbɔ sɔ kpedo mɛbuwo nu wu enu ci yumɛcitɔ lɔwo wa nɔ jumɛviwo. Le kpɔwɛ mɛ, akpaxwe ciwo Kristotɔ ɖewo ŋwlɛ do Bibla mɛ kpɔtɔ kpekɔdo agbetɔ miliɔn nɛniɖe nu yí esɔmɛ mɔkpɔkpɔ le wo shi. Gbesɔ kpe niɔ, Fyɔɖuxu ci wodra hwenɔnu kpakɔ acɛ le jeŋkwimɛ yɛ yí le majinjinɖe mɛɔ, akpa cɛ do agbetɔ xomu lɔ pleŋ ji. (Mt. 24:14) Acɛkpakpa sɛnŋ ci yí ci yumɛ nɔ Kristotɔwo hwenɔnu degbeli cococo o. Vɔ Yesu nukplavi egbejinɔtɔ lɔwo nyi efyɔwo le jeŋkwimɛ ɖɛyɛ. Gbesɔ kpe niɔ, wowo ketɔnɔwo ku yí taŋfuin nɔ wovafɔn wo can ɔ, Fyɔɖuxu ci Kristotɔ ciwo wogbe ŋwa nɔ dra yí akpa acɛ nɔ wo.—Enyɔ. 5:10. w20.07 15 ¶4

Xɔsuzangbe 13 mai

[Abraxamu] le te kpɔ jugan ci yí ɖo gɔnmɛɖokpe ŋtɔŋtɔwo, jugan ci susuɖetɔ koɖo cutɔ nyi Mawu.—Ebre. 11:10, NWT.

Xɔse ci Abraxamu ɖo do Mawu gbeɖuwo nu sɛnŋ keke ele shigbe mɔ étɛnŋ kpɔ Amɛshiaminɔ alo Mɛsia ci yí anyi Mawu Fyɔɖuxu lɔ Fyɔ hannɛ. Susu cɛ yí taɖo Yesu nu nɔ Ʒuifuwo le yi hwenu mɔ: “Míwo da, Abraxamu kpɔ jijɔ hwecinu é butamɛ so Anyi ŋkeke nu. É kpɔɛ, yí eji jɔɛ.” (Ʒan 8:56) Eze gbajɛɛ mɔ Abraxamu nya mɔ ye jijimɛviwo avanyi Fyɔɖuxu ɖeka ci Yehowa ɖo mɛ tɔwo, élɔn faa yí nɔ te kpɔ Yehowa nɔ ana yi gbeɖu cɛ avamɛ. Lé Abraxamu dasɛ mɔ yele te kpɔ jugan alo Fyɔɖuxu ci Mawu ɖo doɔ? Doŋkɔɔ, Abraxamu deca gbɛ koɖo nyigban ji fyɔɖuxu ɖe o. Deso axwe do texwe ɖeka o, vɔ éhun yi texwe-texwewo yí denɔ agbetɔ cɛkpakpa ɖe ji o. Gbesɔ kpe niɔ, Abraxamu detekpɔ mɔ yeaɖo yeŋtɔ fyɔɖuxu o. Vɔ ékpɔtɔ sekɔ tonu nɔ Yehowa yí le te kpɔɛ nɔ ana Yi gbeɖuwo avamɛ. Ci Abraxamu wɛ ahan ɔ, édasɛ mɔ yeɖo xɔse sɛnŋ do Yehowa nu. w20.08 3 ¶4-5

Zozangbe 14 mai

Amɛ ci yí ku to le hlɔnhlɔn agɔjejetɔ mɛ.—Rɔm. 6:7.

Yehowa ɖo gbe mɔ mɛɖekpokpui ci yí anɔ agbe le Kristo cɛkpakpa hwenu danu mɔ: “Ŋ ble o.” (Ezai 33:24) Eyi taɖo mɛ ciwo yí afɔn so ku ale lanmɛsɛn mɛ. Vɔ wodatrɔ amɛ maɖoafɛnwo zeɖeka kaka o. Ðo nɔ denyi ahan ɔ, wowo mɛ veviwo datɛnŋ ajeshi wo ɖɛ o. Ewa shigbe mɔ agbetɔ xomu lɔ atrɔkɔ amɛ maɖoafɛnwo vivivi le Exwe Kotokun ɖeka Cɛkpakpa Kristo tɔ mɛ nɛ. Vɔvɔnu nɔ Exwe Kotokun ɖeka Cɛkpakpa lɔ gbɔxwe Yesu asɔ Fyɔɖuxu lɔ do alɔ mɛ nɔ Dalɔ. Keke nɔcuɔ, Fyɔɖuxu lɔ aɖe gbɔ nɔ yi dɔwo pleŋ yí agbetɔ xomu lɔ atrɔ amɛ maɖoafɛnwo. (1 Kor. 15:24-28; Enyɔ. 20:1-3) Kpɔ lé ozɔndodo nɔ ao mɛ veviwo anɔ do le susumɛ. Jijɔ ci àkpɔ ana àko nukuia, alo àfan vin? Àkpɔ jijɔ keke aji kanfukanfu hawo nɔ Yehowaa? Mìatɛnŋ akando ji mɔ, fɔnfɔnsoku mɔkpɔkpɔ lɔ ana mìavalɔn mìwo Da ci yí lenɔ bu nɔ mì koɖo Eviɛ amɛlɔntɔ lɔ veviɖe. w20.08 16-17 ¶9-10

Kwɛshilagbe 15 mai

Amɛ ɖeka ɖeka xɔ yɛŋtɔ nunana ɖeka so Mawu gbɔ. Ci amɛ ɖeka xɔ ecɛ ɔ, yí kpena a xɔ ebuŋmɛ.—1 Kor. 7:7.

Apotru Pɔlu do ŋsɛn Kristotɔwo mɔ wo le bui kpɔ yí akpɔ mɔ yewoatɛnŋ anɔ trɛn keŋ asɛn Yehowa ma. (1 Kor. 7:8-9) Kankandojitɔɔ, Pɔlu degbali Kristotɔ trɛnnɔwo o. Le kpɔwɛ mɛ, écan jajɛ Timɔte ci yí nyi nɔviŋsu trɛnnɔ nɔ awa dɔdashi veviwo. (Fili. 2:19-22) Eyi taɖo eze petii mɔ, danyɔ mɔ woanɔ te do nyɔnu ɖeɖe alo nyɔnu maɖe ɖekɛ ji keŋ amɔ nɔviŋsu ɖe je alo deje axɔ agbanleamɛji o. (1 Kor. 7:32-35, 38) Yesu alo Pɔlu dekpla nu amɛwo mɔ Kristotɔwo ɖo alé alɔ alo anɔ trɛn o. Ecɛyɛ ɖe, nyɔ ci mìanya anu so alɔlele koɖo etrɛnnɔnɔ nuɔ? Jutakpɔxɔ 1er octobre 2012 wa ɖaŋ nu so wo nu mɔ: “Le nyɔnɔnwi mɛɔ, mìatɛnŋ anu so alɔlele koɖo etrɛnnɔnɔ nu mɔ wonyi enunana so Mawu gbɔ. . . . Yehowa dekpɔnɔ trɛnnɔwo mɔ ŋkpɛn wanɔ wo alo wosenɔ vevi o.” Eyi taɖo ci nyɔ cɛ le susumɛ nɔ mìɔ, mìɖo adonɔ bubu texwe ci nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu trɛnnɔwo ɖo le hamɛ lɔ mɛ nu. w20.08 28 ¶8-9

Tɛnigbe 16 mai

Mɛ ɖekpokpwi de jeshi hwecinu yí ŋkeke alo gaxoxo lɔ a va o, . . . Edanyɛ ɖekɛ kpaŋ yí jeshii.—Mt. 24:36.

Le eju ɖewo mɛɔ, nɔ amɛwo se eŋɛnywi lɔɔ, wojinɔ veviɖe mɔ yewoakpla nu sugbɔ doji. Ele shigbe mɔ wole te kpɔɛ sa hannɛ! Le eju buwo mɛɔ, amɛwo delɔnnɔ mɔ yewoaxo nuxu so Mawu alo Bibla nu ahan o. Lé amɛwo wanɔ nu do eŋɛnywi lɔ nu lé fini èleɔ? Nɔ wowanɔ nu do ɖe can ɔ, Yehowa ji mɔ mìwo le kpɔtɔ aɖekɔ kunu keke ana nɔ hwecinu yeamɔ edɔ lɔ vɔ. Yehowa ɖo gamɛ ci ji eŋɛnywidradradɔ lɔ avɔ le, “hwehunnɔnu yí vɔvɔɛnu lɔ avaɖo.” (Mt. 24:14) Yesu nu daɖɛ mɔ nɔnɔmɛ vwinwo koɖo ŋɖewo ajɔ le ŋkeke vɔvɔ lɔwo mɛ. Énya mɔ enu cɛwo tɛnŋ na ye dokplɔtɔwo ami eŋɛnywi lɔ dradra. Eyi taɖo enu nɔ wo mɔ wo le kpɔtɔ ‘anɔ zanŋte.’ (Mt. 24:42) Le Nowe hwenuɔ, enu sugbɔ na amɛwo degbesɔ susu ɖo amɛkanxlenyɔ yi tɔwo ji o. Le egbɛmɛɔ, enu ŋtɔ́wo ke atɛnŋ adɔn mìwo susu. (Mt. 24:37-39; 2 Piɛ 2:5) Eyi taɖo mìji mɔ mìakpɔtɔ asɔ Yehowa dɔ ci edɔ mì ɖo texwe ŋkɔtɔ. w20.09 8 ¶1-2, 4

Tanatagbe 17 mai

Amɛ ɖeka ɖeka ci yí dro mɔ ye a nɔ̀ Mawu mɔ ji le Kristo Yesu mɛ ɔ, wo trenɔfun ni.—2 Tim. 3:12

“Ejibibi ɖɔ lanmɛ nɔ” Satana sugbɔ, eyi taɖo mìdatɛnŋ ashi nɔ enu ciwo yi dɔmɛzidodo lɔ ahɛn vɛ o. (Enyɔ. 12:12) Sabaɖeɔ, woado mì pleŋ xɔse kpɔ. Le majinjinɖe mɛɔ, “xáxá gangan ɖeka a va. Xáxá ahancitɔ ɖekpokpwi de jɔ kpɔ gbeɖe so gɔnmɛjeje nɔ xexemɛ lɔ keke va nanɔ egbɛ ŋkekewo mɛ o.” (Mt. 24:21) Hwenɔnuɔ, mìwo xomumɛtɔwo tɛnŋ fɔn do mì ji yí wotɛnŋ ɖo te mìwo dɔ. (Mt. 10:35, 36) Shigbe Efyɔ Asa nɛ ɖe, mìwo domɛtɔ ɖekaɖeka akando Yehowa ji mɔ yɛakpedo ye nu yí aglɔn ta nɔ ye hwenɔnua? (2 Kro. 14:11, NWT) Yehowa drakɔ mì do ɖɛ le gbɔngbɔnmɛ nɔ enu ciwo yí avajɔ le esɔmɛ. Eyi taɖo edadasɛ mɔ nɔ “hwashi egbejinɔtɔ koɖo ŋɖɛnyatɔ lɔ,” nɔ ana ‘ŋɖuɖu mì do gamɛ nywitɔ ji’ yí akpedo mì nu mìakpɔtɔ asɛnŋ. (Mt. 24:45, NWT) Vɔ mìɖo awa mìwo kpaxwe gbɔxwe xɔse ci mìɖo do Yehowa nu asɛnŋ.—Ebre. 10:38, 39. w20.09 18 ¶16-18

Zangagbe 18 mai

Efyɔ ji le shigbe shisalu nɛ le alɔ mɛ nɔ Yehowa. Étrɔɛni ɖaɖa fiɖekpokpui ci Eji.—Elo. 21:1, NWT.

Yehowa tɛnŋ zan yi gbɔngbɔn kɔkɔɛ sɛnŋ lɔ yí asɔ cucu mɛ ciwo yí le acɛtɔxuwo nɔ woawa enu ci eji, nɔ esɔgbe koɖo yi tamɛɖoɖo. Agbetɔwo atɛnŋ aɖe shisalu yí atrɔ mɔ nɔ eshi lɔ nɔ asa yi fini woji mɔ yɛ le yi. Ahanke, Yehowa atɛnŋ azan yi gbɔngbɔn lɔ asɔ trɔ susu nɔ acɛkpatɔwo nɔ woawa enu ciwo yí wa ɖeka koɖo yi tamɛɖoɖo. Nɔ evajɔ ahan ɔ, mɛ ciwo yí le acɛtɔxuwo kpɔɛni mɔ yewoɖo asɔ gbeta ciwo yí ado Mawu mɛwo ji. (Sɔ sɔ koɖo Ezra 7:21, 25, 26.) Nyi mìatɛnŋ awaɔ? Mìatɛnŋ ado gbe ɖaɖa “dota nɔ efyɔwo koɖo amɛ ciwo pleŋ yí ɖo acɛkpakpa” nɔ woasɔ gbeta ciwo yí aɖe mɔ nɔ mì yí mìawa mìwo sɛnsɛndɔwo. (1 Tim. 2:1, 2; Nex. 1:11) Shigbe lé exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ Kristotɔwo wɛ nɛɔ, mìwo can mìdonɔ gbe ɖaɖa sɛnsinɖe nɔ Mawu do ta nɔ mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu ciwo yí le gakpa mɛ.—Edɔ. 12:5; Heb. 13:3. w20.11 15 ¶13-14

Labishigbe 19 mai

Mí yì yí a ɖo [nukplaviwo] le jukɔnwo pleŋ mɛ. Mí do wo eshimɛ.—Mt. 28:19.

Nɔ enyi eo yí kplanɔ nu koɖo nukplavi ci yí jikɔ awa ʒinʒindoshimɛɔ, jijɔ awugan doji. (1 Tɛs. 2:19, 20) Yesu nukplavi yoyu ciwo yí wa ʒinʒindoshimɛ yí nyi “wema ci yí wo ŋwlɛ,” nɔ mɛ ciwo yí kpla nu koɖo wo. Vɔ denyi nɔ wowoɖekɛ yɔ o, wogbenyi “wema ci yí wo ŋwlɛ,” nɔ hamɛ lɔ pleŋ. (2 Kor. 3:1-3) Jijɔ enyi mɔ le exwe amɛnɛ ciwo yí vayi mɛɔ, mìkpla Bibla koɖo amɛ ciwo yí wu 10 000 000 le xexeɛ pleŋ mɛ wlecishiawleci. Yí mɛ ciwo yí wa ʒinʒindoshimɛ keŋ trɔ Yehowa Kunuɖetɔ koɖo Yesu nukplavi yoyuwo le exwe ŋtɔ́wo mɛ hlɛnhlɛnmɛ wu 280 000 xweshiaxwe. Lé mìatɛnŋ akpedo amɛ sugbɔtɔ nu le amɛ miliɔn nɛniɖe ŋtɔ́wo mɛ nɔ woawa ʒinʒindoshimɛɔ? Yehowa do ʒinxo yí ɖe mɔ nɔ amɛwo nɔ woatrɔ yi Kunuɖetɔwo, eyi taɖo mìwakɔ ci ji mìkpe yí akpedo wo nu nɔ woawa ŋkɔyiyi yí awa ʒinʒindoshimɛ kaba. Ðo gamɛ yikɔ!—1 Kor. 7:29a; 1 Piɛ 4:7. w20.10 6 ¶1-2

Xɔsuzangbe 20 mai

Mawu trɔnɔ kpanŋkɔ egoyìtɔwo, vɔ É nanɔ adɔnusoswi amɛ ciwo yí hwenɔ wowoɖekiwo kpɔtɔ.—Ʒaki 4:6.

Efyɔ Sɔlu deɖo to Yehowa o. Yí hwenu nyɔnuɖɛtɔ Samiɛli yi Sɔlu gbɔ keŋ agbe nyɔ niɔ, delɔn mɔ enudɔndɔn yí yewa o. Ewaɖeɔ, étekpɔ yí nu mɔ enu ci yewa dedɔn keke ɖe o yí sɔ afɛn lɔ xu mɛbuwo ji. (1 Sam. 15:13-24) Sɔlu wa enu cɛ hanci vayi. (1 Sam. 13:10-14) Ewa ŋshishi mɔ, éɖe mɔ yí yi ji yi go. Detrɔ yi susu o, eyi taɖo Yehowa gbe nyɔ ni yí gbi. Ci mìdeji mɔ mìanɔ shigbe Efyɔ Sɔlu nɛɔ, mìɖo abiɔ nyɔ cɛwo mìwoɖekiwo se: ‘Nɔ ŋhlɛn nukplamu ɖe le Mawu Nyɔ lɔ mɛ ɖe, ŋkpɔnɔ susu ɖewo ci yí taɖo ŋdawa do jia? Ŋnunɔ le nyɛɖeki mɛ mɔ enu ci ŋwakɔ dedɔn kekeɖea? Ŋsɔ afɛn ci ŋwa xunɔ mɛbuwo jia?’ Nɔ mìɖo nyɔbiɔse ɖe ŋci le wo mɛ mɔ ɛɛɔ, anyi mìɖo atrɔ mìwo susu. Nɔ denyi ahan ɔ, mìatɛnŋ avatrɔ egoyitɔ keke Yehowa agbe mɔ mìdagbenyi ye xlɔ o. w20.11 20 ¶4-5

Zozangbe 21 mai

Ðo ŋwi ao Watɔ Gangan lɔ le ao jajɛmɛ, keŋ gbɔxwe yí efunkpekpe hwenuwo aɖo, yí exwe ciwo nu ànu le mɔ: “Ŋɖekpokpui degbedrokɔŋ o” aɖo.—Ŋun. 12:1, NWT.

Jajɛwo, mícan mɛ ci míasɛn. Míwoŋtɔwo, míɖo atekpɔ anya Mɛ ciŋmɛ Yehowa nyi, yi tamɛɖoɖowo koɖo lé míatɛnŋ awa yi dro le agbemɛ do. (Rɔm. 12:2) Eyi míatɛnŋ asɔ gbeta vevitɔ le agbemɛ, gbetasɔsɔ mɔ yewoasɛn Yehowa. (Ʒoz. 24:15) Nɔ míwa toto keŋ hlɛnnɔ Bibla yí gbekplɛni gashiagamɛɔ, lɔnlɔn koɖo xɔse ci míɖo nɔ Yehowa asɛnkɔŋ doji. Mísɔ gbeta mɔ yewoasɔ Yehowa dro wawa ɖo texwe ŋkɔtɔ le agbemɛ. Satana xexe lɔ aɖo gbe nɔ mí mɔ nɔ míwozan míwo nujikpekpewo keŋ sɔ ji míwoŋtɔwo nyɔnaɔ, míwoakpɔ jijɔ. Vɔ le nyɔnɔnwi mɛɔ, mɛ ciwo yí kplɔ ŋcilanmɛnuwo do donɔ “vevisese nɔ wowoɖekiwo.” (1 Tim. 6:9, 10) Vɔ, nɔ míse tonu nɔ Yehowa yí sɔ gbeta mɔ, yewoasɔ yi dro wawa ɖo texwe ŋkɔtɔ le agbemɛɔ, míanyi “ŋununyatɔ, yí a ɖunɔji le enushanu mɛ” le agbemɛ.—Ʒoz. 1:8. w20.10 30-31 ¶17-18

Kwɛshilagbe 22 mai

Ŋ ɖo a dra eŋɛnywi ci yí xo nuxu so Efyɔɖuxu Mawutɔ lɔ nu. . . , ɖo ɔ, é yi gbe wo dɔ Ŋ ɖaɖa.—Luiki 4:43.

Le exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ. Ŋɛdu ci yí Yesu dra na mɔkpɔkpɔ agbetɔ xomu lɔ pleŋ. Édɔ yi dokplɔtɔwo mɔ, wo le yi edɔ ci yetɔ ji keŋ aɖe kunu le “afishafi le xexemɛ.” (Edɔ. 1:8) Ele ahan gan, wodatɛnŋ awa edɔ cɛ le wowoŋtɔwo ŋsɛn mɛ o. Woaʒan gbɔngbɔn kɔkɔɛ ci yí nyi “alɔ̀doamɛtɔ” ci Yesu sɔ ɖo gbe nɔ wo. (Ʒan 14:26; Zak. 4:6) Yesu dokplɔtɔwo xɔ gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ le Pantekoti ŋkeke lɔ ji le exwe 33 mɛ K.H. Le gbɔngbɔn lɔ kpekpedonu mɛɔ, wotɔ kunuɖeɖedɔ lɔ ji le afɔdumɛ yí le hwenu nyɛkuin ɖe mɛɔ, amɛ kotokun nɛniɖe xɔ eŋɛnywi lɔ. (Edɔ. 2:41; 4:4) Ci wotɔ yumɛ cici nɔ nukplavi lɔwoɔ, wodevɔn yí mi kunu ɖeɖe o, vɔ wobiɔ Mawu mɔ yi le kpedo yewo nu. Wodo gbe ɖaɖa mɔ: “Do alɔ̀ mì nɔ mì a do eji le Ao nyɔ nunuwomɛ.” Eyi woɖɔ koɖo gbɔngbɔn kɔkɔɛ yí “kpɔtɔ le Mawu Nyɔ nukɔ koɖo ejidodo.”—Edɔ. 4:18-20, 29, 31. w20.10 21 ¶4-5

Tɛnigbe 23 mai

Kristo ku do míwo gɔjejewo tamɛ shigbe le Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo nui do ɛnɛ. . . É fɔn so amɛkukuwo domɛ.—1 Kor. 15:3, 4.

Nyi yí taɖo mìatɛnŋ akando ji mɔ Yehowa fɔn Yesu do agbeɔ? Ci wofɔn Yesu ɖegbɔɔ, kunuɖetɔ sugbɔ yí kpɔɛ yí gbexo nuxu so nu nɔ mɛbuwo. (1 Kor. 15:5-7) Kunuɖetɔ ŋkɔtɔ ci apotru Pɔlu yɔ yí nyi apotru Piɛ (Kefasi). Nukplaviwo gbɛbɔbɔ ɖeka nu hɛnnɛ mɔ, Piɛ kpɔ Yesu ci wofuin so ku. (Luiki 24:33, 34) Gbesɔ kpe niɔ, “amɛdɔdɔ wive lɔwo” kpɔ Yesu le fɔnfɔnsoku yi tɔ godu. Le yi goduɔ, “É dasɛ Yiɖeki nɔ nɔvi ciwo yí sugbɔ sɔwu hlɛnhlɛnmɛ ekawive koɖo efan (500) le zeɖeka mɛ.” Etɛnŋ nyi le bɔbɔ dojijɔnamɛ ci ewa koɖo wo le Galile yí woŋwlɛ do Matie 28:16-20 mɛ. Gbesɔ kpe niɔ, Yesu “dasɛ yiɖeki nɔ Ʒaki.” Etɛnŋ nyi Yesu nɔjijiɛ ci yí dexɔɛ ji se sa mɔ yɛnyi Mɛsia yɔ. (Ʒan 7:5) Ci Ʒaki kpɔ mɔ wofɔn Yesu so kuɔ, exɔɛ ji se hɔntɔn. Enyɔ mɔ hwecinu Pɔlu ŋwlɛkɔ yi lɛta lɔ le exwe 55 han mɛ K.H. ɔ, kunuɖetɔ sugbɔ ciwo yí kpɔ Yesu fɔnfɔnsoku lɔ tɔxu gbekpɔtɔ le agbe; eyi taɖo mɛ ciwo yí dekando ji atɛnŋ abiɔ kunuɖetɔ lɔwo se. w20.12 3 ¶5, 7-8

Tanatagbe 24 mai

Hwecinu amɛ hunnɔ a ble yí a le eba ji ɔ, [Yehowa] a na ŋsɛn yi.—Eha. 41:3.

Nɔ lanmɛ dekɔkɔ nɔ mì o, vevitɔ nɔ mìlé dɔ̀ na nɔ hwenu jinjin ɔ, atɛnŋ agbɔnnu nɔ mì mɔ mìaɖo susu nywi. Eyi taɖo nu nɔ Yehowa nɔ akpedo eo nu. Ci Yehowa dada dɔ̀ lɔ nɔ mì koɖo enujiŋ le kakacɛ mɛ can ɔ, éfanɔ akɔn nɔ mì yí atɛnŋ ana ŋsɛn ci yí ʒan mì nɔ mìado ji. (Eha. 94:19) Le kpɔwɛ mɛ, étɛnŋ cucu mìwo kpena Kristotɔ ɖe yí ava kpedo mì nu le axomɛdɔ ɖewo wawa mɛ. Étɛnŋ cucu mìwo nɔviwo yí woado gbe ɖaɖa koɖo mì. Alo étɛnŋ na mìɖo ŋwi enyɔ fakɔnnamɛ ɖewo ciwo yí le yi Nyɔ lɔ mɛ, shigbe mɔkpɔkpɔ dojijɔnamɛ ci yí nyi mɔ mìanɔ agbe maɖoafɛn ci mɛ dɔ̀lele koɖo vevisese danɔ le xexe yoyu ci yí gbɔgbɔ mɛ o. (Rɔm. 15:4) Vɔ mìtɛnŋ kpɔɛ mɔ mìdegbewakɔ sugbɔ le sumɔsumɔdɔ lɔ mɛ o. Nɔvinyɔnu ɖeka ci yí tɔ mɔ Laurel mlɔ anyi do mashini ci yí na etɛnŋ gbɔnnɔ mɛ na nɔ exwe 37! Kanŋsɛdɔ̀ le nu, wowa dɔ̀ ni zenɛniɖe, yí egbele gbazadɔ̀ sɛnsin ɖeka. Vɔ wodena emi kunu ɖeɖe o. Éɖenɔ kunu nɔ dotowo koɖo mɛ ciwo yí va yɔɛni kpɔ le axomɛ. Nɔ ehwe gloɔ, ékpedo amɛ 17 nu yí wovajeshi Bibla mɛ nyɔnɔnwi lɔ! w20.12 24 ¶9; 25 ¶12

Zangagbe 25 mai

[Yehowa] le koɖo ŋ, eyi ŋ da vɔn o. Agbetɔwo da tɛnŋ wa ŋɖe yí a do vevisese nɔ ŋ o.—Eha. 118:6.

Apotru Pɔlu ʒan kpekpedonu. Le exwe 56 han mɛ K.H. ɔ, amɛahwa ɖekawo duin ti le gbedoxɔ mɛ le Ʒerusalɛmu yí tekpɔ mɔ yewoawui. Ci wokplɔ Pɔlu yi Sanhedrɛn lɔ ŋkɔ yi ŋkegbuɔ, ekpɔtɔ hwɛɖeka yi ketɔnɔwo adrin yakɛyakɛ. (Edɔ. 21:30-32; 22:30; 23:6-10) Hwenɔnuɔ, Pɔlu tɛnŋ biɔ yiɖeki se mɔ: ‘Gbin yí efuntrenamɛ cɛ avɔ so kɔ nɔŋ ɔ? Kpekpedonu ci yí Pɔlu xɔɔ? Ezan ci yí do ŋkɔ nɔ Pɔlu leleɔ, “Axwetɔ,” Yesu va je te le axa ni yí nu ni mɔ: “Gbedɔn! E xo nuxu so Ŋ Nyɛ nɔ amɛwo le Ʒeruzalɛmu. E ɖo agbe trɔ yì Rɔma jumɛ yí a xo nuxu nɔ amɛwo so Ŋ Nyɛ!” (Edɔ. 23:11) Ŋsɛndoamunyɔ cɛ va do gamɛ ji! Yesu kanfu Pɔlu nɔ kunu ci eɖe le Ʒerusalɛmu. Égbeɖo gbe mɔ Pɔlu aɖo Rɔma nywiɖe yí agbeɖe kunu le nɔ. Kankandojitɔɔ, gbeɖu cɛwo ana Pɔlu áse le yiɖeki mɛ shigbe lé ɖevi ɖe ale alɔmɛ nɔ dalɔ le vofamɛ hannɛ. w20.11 12 ¶1, 3; 13 ¶4

Labishigbe 26 mai

Mɔkpɔkpɔ cɛ le mì shi. . . , kankandoji le nu yí elo do.—Ebre. 6:19, NWT.

Mìwo Fyɔɖuxu mɔkpɔkpɔ lɔ le “shigbe sege nɛ nɔ mìwo sewo,” yí na mìlonɔ do nɔ nɔnɔmɛ sɛnŋwo alo enulolokpɔ susuwo dokɔ aya nɔ mì can. Bu tamɛ kpɔ so esɔmɛ ci Yehowa sɔ ɖo gbe nu. Hwenɔnuɔ, enulolokpɔ ɖekɛ dagbeli o. (Ezai 65:17) Kpɔ eoɖeki le xexe yoyu ci mɛ fafa le yí nɔnɔmɛ ciwo yí donɔ vevisese nɔ amɛ dagbeli o. (Mis. 4:4) Àgbedo ŋsɛn ao mɔkpɔkpɔ nɔ èxonɔ nuxu so xexe yoyu lɔ nu nɔ mɛbuwo. Wa eŋɛnywidradra koɖo nukplaviwowawadɔ lɔ lé àkpe ji do. Nɔ èwɛ ahan ɔ, ‘kankandoji blebu lɔ atɛnŋ anɔ eo shi keke aɖo vɔvɔnu.’ (Heb. 6:11) Ci xexe vwin cɛ yikɔ vɔvɔnuɔ, mìado go cukaɖa sugbɔ ciwo yí atɛnŋ ana mìalo nu kpɔ. Mìasun ji yí akpanŋkɔ cukaɖa lɔwo yí anɔ kpuu. De mìwoŋtɔwo ŋsɛn mɛ yɔ o, vɔ mìaɖoŋ do Yehowa nu. Mína mìadasɛ le mìwo nuwanawo mɛ mɔ mìkando Yehowa gbeɖu cɛ ji: “Míwo ŋsɛn yí anyi mɔ míanɔ kpuu yí aɖoŋ do ŋnu.”—Ezai 30:15, NWT. w21.01 7 ¶17-18

Xɔsuzangbe 27 mai

Amɛ nu kunɔ lanmɛ nɔ Yehowa sugbɔ.—Ʒaki 5:11, NWT.

Do jeshi mɔ le Ʒaki 5:11 lɔ mɛɔ, lé amɛ nu kunɔ lanmɛ nɔ Yehowa do ca ka koɖo yi nɔnɔmɛ bu ci yí na mìtenɔ gogui; eyi nyi ŋshishikuku. (Hun. 34:6) Emɔ ɖeka ci ji Yehowa kunɔ ŋshishi nɔ mì le yí nyi mɔ, ésɔ afɛn ciwo mìwa kenɔ mì. (Eha. 51:1) Le Bibla mɛɔ, denyi enuwo sɔsɔ ke amɛ ɖekɛ yí nyi ŋshishikuku o. Ŋshishikuku nyi seselelanmɛ sɛnŋ ci yí mɛɖe ɖonɔ, nɔ ékpɔ mɛbu le vevisese mɛ; egbecucuini yí etekpɔ kpenɔdo mɛ lɔ nu. Yehowa dre lé eji veviɖe mɔ yeakpedo mì nu yí mɔ yɛsɛnŋ wu seselelanmɛ ciwo vinɔ ɖe ɖo nɔ eviɛ. (Ezai 49:15) Nɔ mìsekɔ veviɔ, Yehowa ŋshishikuku cucuini yí kpenɔdo mì nu. (Eha. 37:39; 1 Kor. 10:13) Mìatɛnŋ akunɔ ŋshishi nɔ mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo nɔ mìsɔ nu kenɔ wo yí mìdelenɔ wo do dɔmɛ nɔ woje agɔ do mì o. (Efe. 4:32) Vɔ emɔ vevitɔ ci ji mìatɛnŋ aku ŋshishi nɔ mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo le yí nyi mɔ, mìakpedo wo nu nɔ wole cukaɖawo mɛ. Eyi anyi mìsrankɔ Yehowa, amɛ ci yí amɛ nu kunɔ lanmɛ nɔ wu mɛɖekpokpui.—Efe. 5:1. w21.01 21 ¶5

Zozangbe 28 mai

Kristo . . . gbé kpɔwɛ ɖɛ nɔ mí, nɔ mí a kplɔ Yí teshiwo do.—1 Piɛ 2:21.

Xomutatɔ ɖo awanɔ nu le dredrenu. Deɖo azannɔ gamɛ sugbɔ do edɔwawa nu keke akpɔ yi xomu gbɔngbɔnmɛ ʒanwo gbɔ yí ana woakpɔnɔ jijɔ aglo o. Ánanɔ kpla wo. Yehowa nanɔ kpla mì yí dɔnnɔ to nɔ mì, ɖo éji mɔ yeakpedo mì nu. (Ebre. 12:7-9) Shigbe Dalɔ nɛɔ, Yesu na kpla mɛ ciwo ji eɖo acɛ do le lɔnlɔn mɛ. (Ʒan 15:14, 15) Énanɔ nukplamu sɛnŋwo, gan éfanɔ xomɛ. (Mt. 20:24-28) Émɔnɔŋje mɛ mɔ nuvɔnmɛ yí mìnyi, eyi taɖo mìwanɔ afɛnwo. (Mt. 26:41) Xomutatɔ ci yí sran Yehowa koɖo Yesu ɖonɔ ŋwi mɔ ye shiye koɖo ye viyewo nyi nuvɔnmɛwo. Dewanɔ “dɔmɛzi do” ashiɛ koɖo eviɛwo o. (Kol. 3:19, NWT) Vɔ, éwanɔ do gɔnmɛɖose ci yí le Galatitɔwo 6:1 mɛ ji yí tekpɔ gbenɔ nyɔ nɔ wo “le xomɛ fafa mɔji” yí ɖonɔ ŋwi mɔ yeŋtɔ nyi nuvɔnmɛ. Shigbe Yesu nɛɔ, ényanɔ mɔ emɔ nywitɔ ci ji yeato akpla nu wo yí nyi kpɔwɛ nywi ɖoɖo nɔ wo. w21.02 6-7 ¶16-18

Kwɛshilagbe 29 mai

Enu lagbu ɖeshaɖe, mí kanfu [Yehowa].—Eha. 150:6.

To tafɛn lɔ jiɔ, Yehowa xwle ta nɔ mɛɖekamɛɖeka le hamɛ lɔ mɛ koɖo mɛɖekpokpui ci yí xɔ Yesu ji se. (Maki 10:45; Edɔ. 20:28; 1 Kor. 15:21, 22) Eyi taɖo esɔgbe, ci Yehowa sɔ Yesu ci yí sɔ yi gbe na do ta nɔ mì yí enyi ta nɔ hamɛ lɔ. Ci Yesu nyi ta nɔ hamɛ lɔ taɖo eɖo acɛ yí ado sewo yí agbetekpɔ nɔ amɛshiamɛ, xomuwo koɖo hamɛ lɔ pleŋ awanɔ do wo ji. (Gal. 6:2) Vɔ denyi esewo ɖekɛ kpoŋ yí Yesu donɔ o, élɔn mìwo ɖekaɖeka yí gbelenɔ bu nɔ mì. (Efe. 5:29) Nɔ nɔvinyɔnuwo zɔnnɔ do mɔdasɛnamɛ ci ŋsu ciwo Kristo can mɔ woalenɔ bu nɔ yewo jiɔ, anyi wobuikɔ. Nɔviŋsuwo danasɛ mɔ yewomɔŋje etanyinyi toto lɔ mɛ, ci wobunɔ nɔvinyɔnuwo yí donɔ afixɔxɔ wo nu. Nɔ amɛshiamɛ mɔŋje etanyinyi toto lɔ mɛ yí wakɔ do jiɔ, fafa ale hamɛ lɔ mɛ. Yí vevitɔ lɔɔ, ahɛn kanfukanfu vɛ nɔ mìwo Da amɛlɔntɔ Yehowa ci yí le jeŋkwi mɛ. w21.02 18-19 ¶14-17

Tɛnigbe 30 mai

Davidi wa kwifan nɔ [Yehowa].—1 Sam. 30:8.

Ci Davidi koɖo yi mɛwo shikɔ nɔ Sɔluɔ, woso gbeɖe wowo xomuwo ɖɛ yí yi ahwawagbe. Ci wole jinjintɔxuɔ, ketɔnɔ ɖekawo va lɔ enu ciwo yí le wowo xomɛ yí lé wowo xomuwo yi hwashigbemɛ. Davidi tɛnŋ nu mɔ, ci ye koɖo ye mɛwo nyi ahwawatɔ bibiwoɔ, yewoatɛnŋ azan alɔkpa ɖe asɔ hwlɛn yewo mɛwo gan fafɛɖe. Ele ahan gan, ébiɔ Yehowa kpekpedonu. Davidi biɔ Yehowa se mɔ: “Ŋ ɖo a nya amɛ ciwo yí lé mìwo xomuwo a?” Yehowa nu nɔ Davidi mɔ yɛɖo awɛ ahan, yí gbena kankandoji yi mɔ yɛaɖu ji. (1 Sam. 30:7-10) Nyi àtɛnŋ akpla le nujɔjɔ cɛ mɛɔ? Jinɔ mɔdasɛnamɛwo gbɔxwe asɔnɔ gbetawo. Biɔnɔ nyɔ ao jilawo se. Àtɛnŋ axɔ nukplamu nywiwo nɔ èxonɔ nuxu koɖo hamɛmɛshinshin kpɔnutɔxuwo. Yehowa kando ŋsu cɛwo ci eɖo agbanleamɛji tɔxuwo ji, yí eo can àtɛnŋ akando wo ji hɛnnɛ. Yehowa kpɔnɔ wo mɔ wonyi “nunana” nɔ hamɛ lɔ. (Efe. 4:8) Àtɛnŋ akpɔ nyɔna, nɔ èsrannɔ wowo xɔse yí ɖonɔ to wowo nukplamu ciwo mɛ nunya le. w21.03 4-5 ¶10-11

Tanatagbe 31 mai

Ŋɖe da tɛnŋ klan mì le Mawu lɔnlɔn nu o.—Rɔm. 8:38, 39.

Yesu mɔ nɔ mìdewa do enu ci mìkpla jiɔ, mìle shigbe mɛ ci yí cu yi xɔ do kɔwu ji nɛ. Éwa dɔ sɛnsinɖe, vɔ édo gbla do ayamɛ. Nyi yí taɖoɔ? Ðo ci jihɔnshi koɖo tɔɖɔɖɔ va do go yi xɔ lɔɔ, emu. (Mt. 7:24-27) Ahanke nɔ mìdewanɔ do enu ci mìkpla jiɔ, anyi mìdo gbla gbali. Eyi nɔ mìvatokɔ cukaɖawo mɛ alo wocikɔ yumɛ nɔ mìɔ, mìwo xɔse dasɛnŋ ɖeeɖe o. Vɔ nɔ mìkpla nu yí wanɔ do jiɔ, mìasɔnɔ gbeta nywiwo, akpɔnɔ fafa sugbɔ yí mìwo xɔse agbesɛnkɔŋ doji. (Ezai 48:17, 18) Gbɔxwe mìakpɔtɔ anɔ gbeji le tetekpɔwo mɛɔ, mìɖo aɖoŋ do Yehowa nu, adonɔ gbe ɖaɖa ni yí akplanɔ yi Nyɔ lɔ gashiagamɛ. Mìɖo aɖonɔ ŋwi gashiagamɛ mɔ, enuvevitɔ ɖeka ci mìatɛnŋ awa yí nyi mɔ mìahɛnnɔ kanfukanfu vɛ nɔ Yehowa. Mìatɛnŋ akando ji mɔ Yehowa dagbe mì ɖɛ gbeɖe o, yí ŋɖe deli mɛɖe wa keke ami mì lɔnlɔn gbeɖe o.—Ebre 13:5, 6. w21.03 15 ¶6; 18 ¶20

    Wema ciwo yí le Ajagbe mɛ (2015-2025)
    To le mɛ
    Ðo mɛ
    • Aja
    • Miin
    • Cancanwo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Yizanzan sewo
    • Amɛ ŋtɔ nyɔtakankan totowo
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ðo mɛ
    Miin