Juillet
Xɔsuzangbe 1er juillet
Ŋsɛn pleŋ yí wo sɔ na Ŋ le jeŋkwi mɛ koɖo le nyigban ji.—Mt. 28:18.
Mìɖo anyi exlɔ koɖo Yesu gbɔxwe woaɖo mìwo gbedodoɖawo ŋci. Ecɛ dasɛ mɔ mìdanunɔ le vɔvɔnu nɔ mìwo gbedodoɖawo mɔ, “to Yesu ŋkɔ mɛ” kpoŋ o, vɔ mìawa nu wu ahan. Mìɖo anya lé Yehowa zannɔ Yesu do yí sɔ ɖonɔ mìwo gbedodoɖawo ŋci. Yesu nu nɔ apotruwo mɔ: “Na wa enuwo pleŋ ciwo yí mí a byɔ le Anyi ŋkɔ mɛ.” (Ʒan 14:13) Ci enyi mɔ Yehowa yí senɔ mìwo gbedodoɖawo yí ɖonɔ wo ŋci can ɔ, éna acɛ Yesu nɔ awa do Mawu gbetasɔsɔwo ji. Eyi taɖo gbɔxwe Mawu aɖo mìwo gbedodoɖawo ŋciɔ, ékpɔnɔ mɔ mìwa do enu ci Yesu kpla mì ji ma. Le kpɔwɛ mɛ, Yesu nu mɔ: “Nɔ́ mí sɔ agɔjejewo sɔ ke amɛwo ɔ, míwo Da ci yí le jeŋkwi mɛ can a sɔ ke míwo hɛnnɛ. Ganke nɔ́ mí de sɔ agɔjejewo ke amɛwo ɔ, kpɔ míwo Da da sɔ agɔjeje míwotɔwo sɔ ke mí o.” (Mt. 6:14, 15) Edasɛ mɔ ele veviɖe mɔ, mìawanɔ nu do amɛwo nu shigbe lé Yehowa koɖo Yesu wanɔ nu do mì nu nɛ! w20.04 22 ¶6
Zozangbe 2 juillet
Eŋɛnywi nugbe mì va. Mì nunuɔ nɔ mí mɔ míwo le trɔ gbeɖe enu gbali cɛwo ɖɛ. Mí trɔ a kpan ŋkɔ Mawu lagbu.—Edɔ. 14:15.
Apotru Pɔlu donɔ jeshi enu ci ji yi nyɔsetɔwo asɔ ɖe le yí zannɔ seŋkannyɔ ci yí sɔ koɖo nɔnɔmɛ lɔ. Le kpɔwɛ mɛ, amɛahwa ciwo Pɔlu xo nuxu nɔ le Listra, dejeshi Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo ɖɛ nywiɖe alo nya nu so wo nu kpetii o. Eyi taɖo Pɔlu dre enu lɔwo mɛ nɔ wo nɔ woatɛnŋ amɔŋje mɛ. Éxo nuxu so jinukuwo nu yí gbenu enu ciwo yí donɔ jijɔ nɔ agbetɔwo. Ézan nyɔgbe koɖo kpɔwɛ ciwo mɛ yi nyɔsetɔwo amɔŋje blaŋ. Zan nunya asɔ do jeshi enu ciwo yí ajɔ ji nɔ amɛwo le ao nyigbanmama mɛ yí atrɔ seŋkankan lɔ yí asɔ koɖo wo. Nɔ ègogo mɛɖe alo nɔ èva yi xomɛ ɖe, lé àwɛ ado jeshi enu ci yí ajɔ ji niɔ? Le ŋkuvi do enuwo nu. Taŋfuin mɛ lɔ le boji alo hlɛnkɔ nu, drakɔ zokeke do alo wakɔ edɔ ɖe. Danyɔ mɔ àtɔ nuxu xoxo ni so enu ci ewakɔ nu ba? (Ʒan 4:7) Taŋfuin amɛ lɔ nudodo akpedo mì nu mìanya eju ci mɛ eso, edɔ ci ewanɔ alo kanmɛtete ci yí jɔnɔ ji ni. w20.04 11 ¶11-12
Kwɛshilagbe 3 juillet
Mí sɔ míwo susuwo jo nɔ Mawu, ɖo É kpenɔ ŋkuvi do mí nu.—1 Piɛ 5:7.
Ci nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu ɖewo lé enubukpɔdɔ̀ sɛnŋwoɔ, egbɔnnɔnu nɔ wo mɔ woavoŋ anɔ amɛwo mɛ. Ele ahan gan, wodemi bɔbɔ koɖo takpekpewo yiyi o. Nuxuxoxo koɖo mɛdruwo gbɔnnɔnu nɔ wo, gan dena womi kunu ɖeɖe o. Nɔ nɔnɔmɛ ŋtɔ́ mɛ èleɔ, nya mɔ denyi yeɖekɛ yɔ o. Amɛ sugbɔ yí tokɔ cukaɖa ŋtɔ́ mɛ. Ðo ŋwi mɔ agbla ciwo pleŋ èjekɔ dokɔ jijɔ nɔ Yehowa. Ŋci keke dena taɔ, edasɛ mɔ Yehowa cukɔ shi nɔ eo yí gbedokɔ ŋsɛn eo. (Fili. 4:6, 7) Nɔ èdokɔ ji le edɔ̀lele cukaɖa alo enubukpɔdɔ̀ ɖe mɛ gan yí kpɔtɔ sɛnkɔ Yehowaɔ, kando ji mɔ yɛkpɔkɔ jijɔ do ye nu. Amɛ sugbɔ le mì mɛ yí tokɔ lanmɛsɛn cukaɖawo mɛ, gan mìdo ji yí lɔkɔ ju lɔ. (2 Kor. 4:16) Yehowa akpedo mì pleŋ nu yí mìalɔ ju lɔ yi vɔvɔnu! w20.04 31 ¶20-21
Tɛnigbe 4 juillet
Yi nɔnɔmɛ makpɔmakpɔwo zenɔ gannaganna . . . woze gbajɛɛ le enu ciwo yí ewa mɛ.—Rɔm. 1:20, NWT.
Nunya Mawu tɔ ze le lé ewa nyigban lɔ do mɛ. (Ebre. 3:4) Nyigban to akpo xesexese, ɖo yiɖekɛ kpaŋ ji yí agbetɔwo atɛnŋ anɔ agbe le. Mìatɛnŋ asɔ nyigban lɔ sɔ koɖo tɔjihun ɖeka ci yí le axu gangan ji. Vɔ vovototo le tɔjihun ci agbetɔ wa yí sɔ lɔnɔ amɛ sugbɔ koɖo mìwo nyigban lɔ gblamɛ. Sɔɛ mɔ mɛ ciwo yí le tɔjihun lɔ mɛ ɖo awa aya ci woagbɔn, ŋɖuɖu ci woaɖu koɖo eshi ci woanu wowoŋtɔwo. Woagbetanɔshi nukplɔwo do tɔjihun lɔ mɛ. Nɔ enyi ahan ɖe, azan nɛni woanɔ agbe le tɔjihun lɔ mɛ na nɔɔ? Amɛwo aɖe blɛ aku le tɔjihun lɔ mɛ. Vɔ enuleagbu koɖo agbetɔ miliya nɛniɖe yí le nyigban lɔ ji. Nyigban lɔ nanɔ aya ci woagbɔn, ŋɖuɖu koɖo eshi ci yí ʒan mì yí enu cɛwo devɔnɔ o. Nukplɔwo cinɔ nyigban lɔ ji gan nyigban lɔ kpɔtɔ nyi axwe nyakpɔkpɔ ci mɛ woanɔ. Lé ewɛ yí nyi ahan ɔ? Ðo Yehowa wa nyigban lɔ yí etrɔnɔ nukplɔ ciwo yí le ji nɔ woanyi enunywi ciwo yí woagbezan dru. w20.05 20 ¶3-4
Tanatagbe 5 juillet
Gbeɖe mí da ku o.—Gɔnm. 3:4.
Nyɔ ci Satana nukɔ nɔ Ɛva yí nyi mɔ Yehowa nyi ŋsukantɔ. Eyi Satana vatrɔ legba alo eɖyixoamɛtɔ. Satana ble Ɛva do mɛ teŋ yí Ɛva xɔɛ ji se. (1 Tim. 2:14) Éɖoŋ do Satana nu wu Yehowa. Ecɛ na Ɛva sɔ gbeta dɔndɔn fafɛɖe. Écin mɔ yeagbe tonu sese nɔ Yehowa. Eyi etɔ acikusɛnsɛn ci Yehowa gbe lɔ ɖuɖu. Le yi goduɔ, éna Adamu yí yɛ can ɖu. (Gɔnm. 3:6) Bu tamɛ kpɔ so enyɔ ci Ɛva ɖo anu nɔ Satana sa nu. Sɔɛ mɔ Ɛva ɖo ŋci ni mɔ: “Ŋdenya mɛ ciŋmɛ enyi o, vɔ ŋjeshi Danyɛ, Yehowa yɛ, ŋluin yí gbekando ji. Ŋɖekpokpui ci yí le nyɛ koɖo Adamu shiɔ, eyi na mì. Lé èwɛ yí vanunuɔ enyɔ kpotu cɛ so nuɔ? Te yi azɔge le ŋgbɔ!” Nɔ ahan enu sa ɖe, kpɔ lé ado jijɔ nɔ Yehowa mɔ, ye viye nyɔnuvi cɛ lɔn ye ɖa! (Elo. 27:11) Vɔ Ɛva deɖo lɔnlɔn adodwi nɔ Yehowa o yí Adamu can deɖo lɔnlɔn adodwi ni o. Ci lɔnlɔn ŋtɔ́ hwedo woɔ, wodetɛnŋ hwlɛn ta nɔ wowo Da ŋkɔ nɔ woŋgbexo ɖyi yi o. w20.06 4 ¶10-11
Zangagbe 6 juillet
Nyɔnu ciwo yí dranɔ eŋɛnywi nyi ahwakɔn gangan ɖeka.—Eha. 68:11, NWT.
Edɔ ciwo pleŋ mìwo nɔvinyɔnuwo wakɔ le Yehowa sumɔsumɔdɔ lɔ mɛ na woje nɔ kanfukanfu. Edɔ ɖewo yí nyi exɔ cucu koɖo ebulele nɔ wo, kunuɖeɖe koɖo gbɛbɔbɔ ciwo yí donɔ egbe buwo koɖo lɔnlɔn faa dɔwawa le Betɛli dɔwaxuwo mɛ. Wogbedonɔ alɔ nɔviwo le jɔjɔmɛfɔkuwo mɛ, wonanɔ kpekpedonu le egbegɔnmɛɖexuwo yí gbenyi emɔɖetɔ koɖo eŋɛnywidratɔ ejugodutɔwo. Gbesɔ kpe niɔ, nɔvinyɔnuwo kpenɔdo wowo suwo nu yí wotɛnŋ sɔnɔ wowo gbanleamɛjiwo le hamɛ lɔ koɖo habɔbɔ lɔ mɛ. Nɔviŋsu cɛ ciwo yí le agbanleamɛji tɔxuwo dasun ji anyi “enunana [ciwo yí nyi] amɛwo” nɔ wowo shiwo dekpedo wowo nu o. (Efe. 4:8) Hamɛmɛshinshin nyaŋɖɛwo donɔ jeshi mɔ nɔvinyɔnuwo nyi “ahwakɔn gangan ɖeka” ciwo yí lɔn faa yí wanɔ dɔ yí gbedranɔ eŋɛnywi lɔ nywiɖe. Gbesɔ kpe niɔ, hamɛmɛshinshinwo donɔ jeshi mɔ nɔvinyɔnu shinshin egbejinɔtɔwo kpenɔdo nɔvinyɔnu jajɛ ciwo yí tokɔ cukaɖawo mɛ nu nywiɖe. (Titu 2:3-5) Kankandojitɔɔ, mìwo nɔvinyɔnuwo je nɔ kanfukanfu koɖo lɔnlɔn! w20.09 23-24 ¶13-14
Labishigbe 7 juillet
Dé nyi lɔnlɔnnu nɔ míwo Da ci yí le jeŋkwi mɛ mɔ ɖevihwɛ hunnɔwo domɛtɔ ɖeka a bu o.—Mt. 18:14.
Yehowa deŋlɔbe mɛ ciwo yí sin vayi, vɔ yí vami egbɛ dodo koɖo yi mɛwo na nɔ hwenu ɖe o. Ahanke deŋlɔbe edɔ ciwo wowa le yi sumɔsumɔ lɔ mɛ vayi nɛ. (Ebre. 6:10) Enyɔnuɖɛtɔ Ezai zan kpɔwɛnyɔnunu nywi ɖeka yí sɔ dasɛ lé Yehowa lenɔ bu nɔ yi mɛwo do. Ezai ŋwlɛ mɔ: “[Yehowa] a zan Yi lɔ̀ (alo ŋsɛn) yí A bɔ Yi lɛngbɔwo doju. Tɔhonɔ a kɔ́ lɛngbɔviwo yí A sɔ wo do Yi lɔ̀wo mɛ.” (Ezai 40:11) Lé Yehowa ci yí nyi Lɛngbɔkplɔtɔ Gangantɔ, senɔ le yiɖeki mɛ nɔ yi lɛngbɔ ɖe buɔ? Yesu nu lé Yehowa senɔ le yiɖeki mɛ hwecinu ebiɔ yi nukplaviwo se mɔ: “Lé mí kpɔɛ do ɔ? Nɔ́ amɛ ɖeka wa lɛngbɔ ekave-ho-wui ɖɛ yí kuɖeka bú le wowo domɛ ɖee, amɛ lɔ da tashi ekave ho-wo-ho-ashiɖekɛ kpɛtɛ lɔwo daɖɛ do etowo ji yí á yì ji kuɖeka lɔ ci yí bu kpɔ ba? Eyi nɔ́ é va kpɔɛ ɔ, Ma nu nɔ mí nyɔnɔnwitɔ a mɔ, amɛ lɔ akpɔ jijɔ so lɛngbɔ kuɖeka lɔ nu sɔwu ekave ho-wo-ho-ashiɖekɛ ciwo yí de bu o.”—Mt. 18:12, 13. w20.06 19-20 ¶8-9
Xɔsuzangbe 8 juillet
Nɔ́ amɛ ɖe dro mɔ ye a nyi [enujikpɔtɔ] nɔ Mawu ha ɔ, é le edɔ nywi drokɔ.—1 Tim. 3:1.
Bubu gangan enyi nɔ mì mɔ mìto emɔ ɖekpokpui ci ji mìsun keŋ sɛnkɔ Yehowa. (Eha. 27:4; 84:10) Nɔ nɔviŋsu ɖe le gbesɔsɔ yí awa sugbɔ le Yehowa habɔbɔ lɔ mɛɔ, éje nɔ kanfukanfu. Ele ahan gan, nɔ éxɔ agbanleamɛji ɖeɔ, deɖo akpɔnɔ yiɖeki mɔ eye yí nyi amɛ vevitɔ o. (Luiki 17:7-10) Yi tajinu yí anyi mɔ yeasɔ yeɖeki hwe keŋ akpedo mɛbuwo nu. (2 Kor. 12:15) Bibla na mɛ ciwo yí bunɔ wowoŋtɔwo tɔ kpɔ sugbɔ kpɔwɛ ɖewo yí wonyi amɛkanxlenyɔ nɔ mì. Diotrɛfu desɔnɔ yiɖeki hwe o. Éjinɔ mɔ yeanyi “ŋkɔnɔ̀tɔ” le hamɛ lɔ mɛ. (3 Ʒan 9) Ozia sɔ egoyiyi tekpɔ mɔ yeawa edɔ ci Yehowa dedɔɛ o. (2 Kro. 26:16-21) Absalomu ji mɔ yeanyi fyɔ, eyi taɖo ewa aye mɔ yelɔn amɛwo nɔ woasɔɛ. (2 Sam. 15:2-6) Bibla xolɔlɔwo dasɛ petii mɔ, mɛ ciwo yí jinɔ wowoɖekɛ tɔ nu dekpenɔ nɔ Yehowa o. (Elo. 25:27) Le yiyi mɛɔ, mɛ ci yí yinɔ go yí jinɔ mɔ amɛwo le bu ye vadonɔ ta cukaɖawo mɛ.—Elo. 16:18. w20.07 4 ¶7-8
Zozangbe 9 juillet
Amɛ ɖeka ɖeka ɖo a dro yi gban.—Gal. 6:5.
Xomu Kristotɔ ɖewo vayi ci eju buwo mɛ keŋ aji bexu alo akpɔ edɔ awa. Eyi taɖo, wowo viwo tɛnŋ tɔ suklu yí atɔ egbe yoyu bu kplakpla. Etɛnŋ ʒan hɛnnɛ mɔ jila lɔwo akpla egbe yoyu lɔ gbɔxwe akpɔ dɔ. Vɔ nɔ hamɛ alo gbɛbɔbɔ ɖe le nɔ yí wowanɔ bɔbɔwo do xomu lɔ ŋtɔ gbe mɛ ɖe, hamɛ ci mɛ yí xomu lɔ ɖo anɔɔ? Ci mɛ wodonɔ eju lɔ gbe le yɔa alo ci mɛ wodonɔ wowoŋtɔwo gbe le? Xomutatɔ lɔ ɖo asɔ gbeta so hamɛ ci mɛ xomu lɔ ayinɔ bɔbɔwo le nu. Éɖo akpɔ ci yí anyɔ nɔ yi xomu sɔwu, ɖo mɛɖekamɛɖeka nyɔ enyi. Mìɖo ado bubu xomutatɔ lɔ gbetasɔsɔ nu. Nɔ ésɔ gbeta ɖeɔ, mìɖo alɔn do ji yí axɔ yi xomu lɔ alɔ ve yí alɔn wo.—Rɔm. 15:7. w20.08 30 ¶17-18
Kwɛshilagbe 10 juillet
Mawu can xexemɛ nukleklewo.—1 Kor. 1:27.
Nɔ mìji mɔ mìaxɔ ŋsɛn so Yehowa gbɔɔ, mìdeɖo abui mɔ ŋcilan mɛ ŋsɛn, ekpla ci mìxɔ, fini mìso alo ŋcilanmɛnuwo yí ana kpɛnkpɛnmɛ ale mì shi o. Denyi enu hunnɔwo Yehowa akpɔ gbɔxwe azan mì o. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, Yehowa sɛntɔ sugbɔ “de nyi ŋununyatɔwo le agbetɔwo mɛ o, sugbɔtɔwo de nyi ŋsɛntɔwo o, sugbɔtɔwo de nyi amɛ le ŋkuvijiwo o.” (1 Kor. 1:26) Eyi taɖo nɔ enu ciwo yí mìyɔ sabaɖe yɛ dele eo shi can ɔ, àtɛnŋ asɛn Yehowa. Ŋtɔkpu can ɔ, kpɔ ao nɔnɔmɛ lɔ mɔ yɛnyi emɔ ci yí hun nɔ ye yí yeakpɔ Yehowa ŋsɛn le ye gbe mɛ. Le kpɔwɛ mɛ, nɔ amɛwo sɔ enyɔ do ao jixɔsewo nuɔ, biɔ Yehowa nɔ ana edɔngbegbe eo nɔ nadre ao jixɔsewo mɛ. (Efe. 6:19, 20) Alo nɔ edɔ̀lele yí dokɔ aya nɔ eoɔ, biɔ Yehowa nɔ ado ŋsɛn eo yí nakpɔtɔ awanɔ ci ji èkpe le sumɔsumɔdɔ lɔ mɛ. Nɔ èkpɔ lé Yehowa kpekɔdo eo nu doɔ, ao xɔse ashin doji yí nasɛnŋ. w20.07 16 ¶9
Tɛnigbe 11 juillet
[Jinɔ] Fyɔɖuxu lɔ . . . doŋkɔ.—Mt. 6:33, NWT.
Gbɔxwe mìasɔ Mawu jugan ci yí nyi Fyɔɖuxu lɔ ɖo texwe ŋkɔtɔ le agbe mɛɔ, mìɖo awa nu shigbe Abraxamu ci yí lɔn faa yí wa vɔnsawo keŋ yí do jijɔ nɔ Mawu nɛ. (Maki 10:28-30; Ebre. 11:8-10) Ŋgbebui mɔ yedado go cukaɖa ɖe le agbe mɛ o. Mɛ ciwo yí sɔ wowo gbe keŋkeŋ sumɔ Yehowa can do go cukaɖawo hɛnnɛ. (Ʒaki 1:2; 1 Piɛ 5:9) Susu sugbɔ li egbɛ sɔwu sa ci yí taɖo mìasɔ susu ɖo esɔmɛ ji. Xexeɛ mɛ nujɔjɔwo dasɛ petii mɔ mìle vɔvɔnu nɔ ŋkeke kpɛtɛkpɛtɛ lɔwo. Mìakpɔ nyɔna sugbɔ le Fyɔɖuxu lɔ cɛkpakpa gɔnmɛ mɛ. Ðeka yí nyi mɔ mìakpɔ yí woafɔn mìwo mɛ veviwo so ku. Hwenɔnuɔ, Yehowa acu shi nɔ Abraxamu do xɔse koɖo ʒinxododo yi tɔ ŋci yí afɔn yɛ koɖo yi xomu nɔ woanɔ agbe le nyigban lɔ ji. Àni yí akpɔ tɔxu keŋ ado ozɔn nɔ woa? Nɔ èlɔn yí sɔ ŋɖewo sa vɔn nɔ Mawu Fyɔɖuxu lɔ yí ɖo xɔse sɛnŋ nɔ cukaɖawo li can yí do ʒinxo yí nɔ te kpɔ Yehowa shigbe lé Abraxamu wɛ nɛɔ, àkpɔ tɔxu.—Mis. 7:7. w20.08 5-6 ¶13-14; 7 ¶17
Tanatagbe 12 juillet
Nɔ́ mí ɖo a ku can ɔ, mí a kpɔtɔ a le egbeji le xɔse mɛ . . . Na na mí agbemɛ kuku.—Enyɔ. 2:10.
Mìnya mɔ nɔ mìwo ketɔnɔwo wu mìɔ, Yehowa afɔn mì do agbe. Mìkando ji mɔ, ŋɖe deli woawa keke exlɔnyinyi koɖo Yehowa aglo mì gbeɖe o. (Rɔm. 8:35-39) Ci Yehowa na fɔnfɔnsoku mɔkpɔkpɔ lɔ mìɔ, edasɛ mɔ énya ŋɖɛ sugbɔ! To mɔkpɔkpɔ lɔ jiɔ, ékpo ŋsɛn nɔ Satana hwawanu sɛnŋ ci yí nyi vɔnvɔn lɔ keŋ yí na edɔngbegbe ci yí nyi ahwawanu sɛnŋ ɖeka mì. Nɔ Yehowa ketɔnɔwo sɔ eku dokɔ vɔnvɔn nɔ eo ɖe, àlɔn akando ji mɔ yɛavafɔn ye do agbea? Lé àwɛ anya mɔ yeakando Yehowa ji hwenɔnuɔ? Ŋkɔtɔɔ, biɔ eoɖeki se mɔ: ‘Gbeta hwɛhwɛ ciwo ŋsɔnɔ ŋkeŋke danasɛ mɔ ŋkando Yehowa jia?’ (Luiki 16:10) Àtɛnŋ agbebiɔ eoɖeki se mɔ: ‘Ci Yehowa ɖo gbe mɔ yeale bu nɔ nyɛ, nɔ ŋsɔ yi Fyɔɖuxu lɔ ɖo texwe ŋkɔtɔ ɖe, lé ŋzannɔ eho koɖo gamɛ do danasɛ mɔ ŋkando gbeɖu cɛ jia?’ (Mt. 6:31-33) Nɔ èɖo enyɔ lɔwo ŋci mɔ ɛɛɔ, anyi èdra do ɖɛ nɔ tetekpɔ ɖekpokpui ci àdo go.—Elo. 3:5, 6. w20.08 17-18 ¶15-16
Zangagbe 13 juillet
Do vevinu yí a nyi amɛ ci Mawu lɔn, yí a sɔ eoɖeki jo ni. Nyi edɔwatɔ ci dé ɖo ŋkpɛn le yi dɔ gbɔ o. Nyi edɔwatɔ ci yí zan nukplamu nyɔnɔnwi do emɔ jɔjɔɛ ji.—2 Tim. 2:15.
Mìɖo abi le Mawu Nyɔ lɔ zanzan nywiɖe mɛ. Le mìwo bɔbɔwo mɛɔ, mìatɛnŋ akpla enu ciwo yí ana mìabi. Vɔ nɔ mìji mɔ mìana kankandoji amɛwo mɔ Bibla mɛ nyɔnɔnwiwo le veviɖe nyaoɔ, mìɖo akplanɔ Bibla lɔ blaŋblaŋ. Mìɖo azan Mawu Nyɔ lɔ keŋ asɔ do ŋsɛn mìwo xɔse. Yi gɔnmɛ yí nyi mɔ mìdahlɛnnɔ Bibla kpoŋ anyi evɔ o. Ele veviɖe mɔ mìabunɔ tamɛ kpɔ so enu ci mìhlɛn nu yí aji nu gɔnmɛ kpɔ so nu le mìwo wemawo mɛ. Ecɛ ana mìamɔŋje enu lɔ mɛ nywiɖe yí anya lé mìazan Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo do. (1 Tim. 4:13-15) Eyi mìale gbesɔsɔ yí azan Mawu Nyɔ lɔ keŋ asɔ kpla nu mɛbuwo. Ecɛ gbedasɛ mɔ mìdahlɛn kpukpui ɖe nɔ wo kpoŋ o. Mìji mɔ mìakpedo mìwo nyɔsetɔwo nu nɔ woamɔŋje kpukpui lɔ mɛ keŋ akpɔ lé ekan wo do. Nɔ mìwanɔ do Bibla kplakpla toto ci mìwa jiɔ, lé mìkplanɔ Mawu Nyɔ lɔ mɛbuwo do anyɔkɔ doji.—2 Tim. 3:16, 17. w20.09 28 ¶12
Labishigbe 14 juillet
Mí ɖoŋwi Yesu kpɔ . . . , nɔ mí ŋgbe mi agbla jeje o.—Ebre. 12:3.
Mìatɛnŋ akpɔtɔ asɔ kunuɖeɖedɔ lɔ ɖo texwe ŋkɔtɔ nɔ mìbu tamɛ kpɔ so enu ciwo pleŋ Yehowa wakɔ yí sɔ kpekɔdo mì nu. Le kpɔwɛ mɛ, éto emɔ vovovowo ji yí nakɔ gbɔngbɔnmɛŋɖuɖu sugbɔ mì. Éwɛni to wemawo, videowo, odiowo koɖo JW Televiʒiɔn ji. Bu nyɔ cɛ kpɔ: Àtɛnŋ akpɔ nyɔtakankanwo le egbe ciwo yí wu 1 000 mɛ le mìwo siti ji! (Mt. 24:45-47) Emɔ bu ci ji mìato yí akpɔtɔ asɔ eŋɛnywidradradɔ lɔ ɖo texwe ŋkɔtɔ yí nyi mɔ mìasran Yesu kpɔwɛ. Delɔn yí ŋɖe dɔn yi susu so kunuɖeɖe so nyɔnɔnwi lɔ nu ji o. (Ʒan 18:37) Ci Satana dasɛ “xexecɛmɛ fyɔɖuxuwo keŋkeŋ koɖo wowo nu adodwiwo” nɔ Yesu yí mɛbuwo ji mɔ yewoasɔ ɖo fyɔ can ɔ, delɔn yí tetekpɔ lɔwo ɖu ji o. (Mt. 4:8, 9; Ʒan 6:15) Ŋcilanmɛnuwo drodro dekpɔ ŋsɛn do ji o yí yumɛcici sɛnŋ dena egbɔjɔ o. (Luiki 9:58; Ʒan 8:59) Nɔ wodo mìwo xɔse kpɔɔ, mìatɛnŋ akpɔtɔ asɔ fyɔɖuxu lɔ ɖo texwe ŋkɔtɔ nɔ mìɖo ŋwi apotru Pɔlu nukplamu ci yí le egbɛ mawunyɔkpukpui lɔ mɛ. w20.09 9-10 ¶6-7
Xɔsuzangbe 15 juillet
Mí kplɔ anyi kpɔwɛ do shigbe le hanci ŋ kplɔnɔ Kristo kpɔwɛ do ɛnɛ.—1 Kor. 11:1.
Jijɔ gangan enyi nɔ mì mɔ, mìɖo nɔvinyɔnu sugbɔ ciwo yí wakɔ dɔ sɛnsinɖe le hamɛ lɔ mɛ! Wowanɔ akpa ɖe le bɔbɔwo mɛ yí gbewanɔ kunuɖeɖedɔ lɔ. Ðewo nanɔ kpekpedonu le ebulele nɔ Fyɔɖuxuxɔ mɛ yí gbedanasɛ mɔ yewosɔ ɖe le ji nɔ yewo kpena xɔsetɔwo. Vɔ, wodonɔ go cukaɖawo. Ðewo lekɔ bu nɔ wowo jila shinshinwo. Xomumɛtɔwo cikɔ yumɛ nɔ buwo. Ðewo wakɔ edɔ sɛnsinɖe yí akpɔ wowo viwo ji wowoɖekɛ. Nyi yí taɖo mìɖo akpedo mìwo nɔvinyɔnuwo nuɔ? Ðo xexe lɔ dewanɔ nu do nyɔnuwo nu le bubu mɛ gashiagamɛ shigbe lé eje do nɛ o. Gbesɔ kpe niɔ, Bibla do ŋsɛn mì mɔ mìwo le kpedo wo nu. Le kpɔwɛ mɛ, apotru Pɔlu nu nɔ hamɛ ci yí le Rɔma mɔ wo le xɔ Febe yí ‘ado alɔ̀ yi koɖo enu ci yí ʒin.’ (Rɔm. 16:1, 2) Pɔlu nɔ gbɛbɔbɔ ɖeka ci yí dekpɔnɔ nyɔnuwo do ŋɖe ji mɛ. Vɔ ci evatrɔ Kristotɔɔ, ésran Yesu yí wanɔ nu do nyɔnuwo nu koɖo bubu koɖo xomɛvu. w20.09 20 ¶1-2
Zozangbe 16 juillet
Mí yì yí a ɖo [nukplaviwo]. . . Mí kpla enu wo nɔ wo a wanɔ do enu ciwo pleŋ yí Ŋ dɔnɔ mí ji.—Mt. 28:19, 20.
Gbɔxwe mìakpedo Bibla nukplaviwo nu nɔ woaji veviɖe mɔ, yewoadra eŋɛnywi lɔ nɔ mɛbuwoɔ, mìatɛnŋ abiɔ nyɔ ɖewo wo se, shigbe ecɛwo nɛ: “Ci èxɔ Fyɔɖuxu ŋɛdu lɔ ɖe, lé ena ao gbenɔnɔ nyɔ doji doɔ? Ci èkpɔɛ ɖe, mɛbuwo ʒan ŋɛdu cɛa? Lé àwɛ akpedo wo nuɔ?” (Elo. 3:27; Mt. 9:37, 38) Le nɔ susu mɛ nɔ eo mɔ, Yesu do se nɔ mì mɔ mìwo le kpla nu mɛbuwo nɔ “wo a wanɔ do enu ciwo pleŋ” yedɔ mì ji. Kankandojitɔɔ, ese amɛve ciwo yí nyi mɔ, mìalɔn Mawu yí alɔn mìwo kpena can le mɛ. Ese cɛwo ca ka koɖo eŋɛnywidradra koɖo nukplaviwowawadɔ lɔ. (Mt. 22:37-39) Can hɛnnɛ lɔnlɔn yí nyi enuvevitɔ ci yí acucui yí adra eŋɛnywi lɔ. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, eŋɛnywi lɔ dradra atɛnŋ aɖyi vɔnvɔn nɔ nukplavi ɖewo. Vɔ mìatɛnŋ ana kankandoji nukplavi cɛwo mɔ, to Yehowa kpekpedonu mɛɔ, woatɛnŋ aɖu vɔnvɔn nɔ agbetɔ ji vivivi.—Eha. 18:1-3; Elo. 29:25. w20.11 3 ¶6-8
Kwɛshilagbe 17 juillet
Mì fannɔ kwi do míwo ta.—Kol. 1:9.
Nɔ èdrakɔ do nɔ Bibla nukplakpla ɖe wawaɔ, do gbe ɖaɖa nɔ Yehowa so Bibla nukplavi lɔ koɖo yi ʒanwo nu. Nu nɔ Yehowa nɔ akpedo eo nu nato emɔ nywi ji yí akpla Bibla amɛ lɔ nɔ awa dɔ do yi ji ji. Le nɔ susu mɛ nɔ eo mɔ ye tajinu yí nyi mɔ, yeakpedo nu yí awa ŋkɔyiyi keke awa ʒinʒindoshimɛ. Nukplavi lɔ ɖo akannɔ seŋ koɖo Yehowa. Lé awɛ doɔ? Áɖonɔ to Yehowa yí agbexonɔ nuxu ni. Átɛnŋ aɖo to Mawu to Bibla hlɛnhlɛn gbeshiagbe ji. (Ʒoz. 1:8; Eha. 1:1-3) Átɛnŋ axonɔ nuxu nɔ Yehowa le gbedodoɖa mɛ ŋkeŋke. Eyi taɖo donɔ gbe ɖaɖa so jimɛ le tɔtɔmɛ koɖo vɔvɔnu nɔ enukplakpla ɖekaɖeka yí ayɔnɔ nukplavi lɔ ŋkɔ do mɛ. Nɔ ésekɔ ao gbedodoɖawoɔ, átɛnŋ akpla lé adonɔ gbe ɖaɖa so jimɛ nɔ Yehowa Mawu le Yesu Kristo ŋkɔ mɛ do. (Mt. 6:9; Ʒan 15:16) Kpɔɛ le susu mɛ, lé Bibla hlɛnhlɛn ŋkeŋke (etoɖoɖo Yehowa) koɖo gbedodoɖa (nuxuxoxo nɔ Yehowa) atɛnŋ akpedo ao nukplavi nu yí ate gogo Mawu doji ɖa!—Ʒaki 4:8. w20.10 8 ¶8; 9 ¶10-11
Tɛnigbe 18 juillet
[Míje] agbla veviɖe keŋ akpɔtɔ alé ɖekawawa gbɔngbɔn lɔ tɔ do te le ejunɔnɔ fafa tɔ mɛ.—Efe. 4:3, NWT.
Yehowa habɔbɔ lɔ wakɔ dɔ sɛnsinɖe yí na toto koɖo fafa kpɔtɔ le Kristo hamɛ lɔ mɛ, shigbe lé enɔ le Kristotɔ ŋkɔtɔwo hwenu hannɛ. (Edɔ. 16:4, 5) Mìasɔ kpɔwɛ cɛ: Nɔ àyi hamɛ bu mɛ alo etɛnŋ nyi le eju bu mɛ keŋ awa Jutakpɔxɔ nukplakplaɔ, ànya enukplakpla nyɔta ci mɛ woagbeje koɖo lé woakpɔ ji do. Zeɖekaɔ, àse le eoɖeki mɛ shigbe mɔ èle ao hamɛ mɛ hannɛ! Ŋɖe li ana ɖekawawa cɛ ani nɔ denyi Mawu gbɔngbɔn lɔ yɔa? (Zef. 3:9) Nyi àtɛnŋ awaɔ? Biɔ eoɖeki se mɔ: ‘Ŋna yí ɖekawawa koɖo fafa nɔnɔ hamɛ lɔ mɛa? Ŋɖonɔ to mɛ ciwo yí le ŋkɔ nɔ dɔ lɔa? Mɛbuwo atɛnŋ akando ŋji, vevitɔ nɔ ŋɖo agbanleamɛjiwo le hamɛ lɔ mɛa? Ŋnɔnɔ gamɛ ji yí jinɔ veviɖe mɔ nakpedo mɛbuwo nua?’ (Ʒaki 3:17) Nɔ èkpɔ mɔ ŋɖewo li yeatrɔɔ, do gbe ɖaɖa yí abiɔ gbɔngbɔn kɔkɔɛ. Nɔ èlɔn yí gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ trɔnɔ mɛ ciŋmɛ ènyi yí gbekpɔnɔ ŋsɛn do ao nuwanawo jiɔ, nɔvio ŋsuwo koɖo nɔvio nyɔnuwo alɔn eo yí nave nɔ wo. w20.10 23 ¶12-13
Tanatagbe 19 juillet
Míwanɔ do enyɔ lɔ ji, yí míŋgbenyi nyɔsetɔwo ɖekɛ . . . o.—Ʒaki 1:22, NWT.
Mawu Nyɔ lɔ atɛnŋ ale shigbe weni hannɛ nɔ mì. (Ʒaki 1:23-25) Mìwo domɛtɔ sugbɔtɔ kpɔnɔ weni mɛ ŋkeke ɖeshiaɖe. Ecɛ na mìtɛnŋ kpɔnɔ trɔtrɔ ciwo mìɖo awa gbɔxwe mɛbuwo akpɔ mì. Ahanke nɔ mìhlɛnkɔ Bibla ŋkeŋkeɔ, mìakpɔ emɔ ciwo ji mìatɛnŋ atrɔ mìwo susu koɖo mìwo nuwanawo le. Amɛ sugbɔ kpɔɛ mɔ nɔ yewohlɛn ŋkeke lɔ mɛ mawunyɔkpukpui gbɔxwe yí so le axomɛ nyidin ɔ, ekpenɔdo yewo nu. Wolɔn yí enu ci wohlɛn lɔ kpɔnɔ ŋsɛn do wowo susu ji. Eyi le ŋkeke lɔ pleŋ mɛɔ, wojinɔ mɔ ci ji woato keŋ awa do nukplamu ci yí le Mawu Nyɔ lɔ mɛ ji. Gbesɔ kpe niɔ, mìɖo akplanɔ nu yí abunɔ tamɛ kpɔ so Mawu Nyɔ lɔ nu ŋkeŋke. Ecɛ tɛnŋ ɖyi enyɔ fafɛɖe do nu nɔ mì, vɔ eyi nyi enuvevitɔwo domɛtɔ ɖeka ci mìatɛnŋ awa gbɔxwe akpɔtɔ anɔ agbe mɔ cɔnjwin lɔ ji. Shigbe lé wosɔ amɛ donɔ radio keŋ kpɔnɔ lanmɛ ni nɛɔ, ahanke Mawu Nyɔ lɔ ana mìanya enu ciwo yí le jimɛ nɔ mì nɛ. Vɔ mìɖo asɔ mìwoɖekiwo hwe gbɔxwe yí awa do nukplamu ciwo yí so Bibla mɛ alo so Mawu mɛwo gbɔ. w20.11 18 ¶3; 20 ¶8
Zangagbe 20 juillet
Hamɛ lɔwo kpɔtɔ sɛnkɔŋ doji le xɔse mɛ yí wowo hlɛnhlɛnmɛ sukɔgbɔ doji ŋkeŋke.—Edɔ. 16:5, NWT.
Wocinɔ yumɛ nɔ exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ Kristotɔwo, gan wokpɔnɔ fafa hweɖewonu. Lé nukplaviwo zan fafa hwenu lɔwo doɔ? Ŋsu koɖo nyɔnu egbejinɔtɔ cɛwo dra eŋɛnywi lɔ etemaci. Exolɔlɔ ci yí le Edɔwawawo mɛ nu mɔ wona “bubu Axwetɔ toto wowo gbe nɔ̀nɔmɛ.” Wokpɔtɔ yí drakɔ eŋɛnywi lɔ yí ecɛ na hamɛ “lɔ va gangan doji.” Eze gbajɛɛ mɔ Yehowa cu shi do kunuɖeɖedɔ ci wowa koɖo ezolelanmɛ le fafa hwenu lɔwo ji. (Edɔ. 9:26-31) Exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ Kristotɔwo zan emɔ ɖekpokpui ci yí hun nɔ wo yí sɔ dra eŋɛnywi lɔ. Le kpɔwɛ mɛ, ci apotru Pɔlu nya mɔ ehɔn gangan ɖeka hun nɔ ye le Efeziɔ, ézan mɔnukpɔkpɔ lɔ yí sɔ dra eŋɛnywi lɔ yí wa nukplaviwo le eju lɔ mɛ. (1 Kor. 16:8, 9) Nukplavi lɔwo wa dɔ sɛnsinɖe yí “do Eŋɛnywi lɔ, yí kpla Axwetɔ nuxu amɛwo.” (Edɔ. 15:30-35) Nyi yí to so mɛɔ? Eyi egbɛ mawunyɔkpukpui nu nɔ mì. w20.09 16 ¶6-8
Labishigbe 21 juillet
Ŋsu kuɖeka ji yí eku tó yí va.—1 Kor. 15:21.
Ci Adamu wa nuvɔn ɔ, éhɛn ku va nɔ yiŋtɔ koɖo yi jijimɛviwo. Mìgbekpɔtɔ kpɔkɔ lɔzu so yi tonumase lɔ mɛ. Vɔ ci Mawu fɔn Eviɛ so kuɔ, mìatɛnŋ akpɔ mɔ nɔ nunywiwo hɔntɔn! “Mɛɖeka ji yí amɛkukuwo fɔnfɔnsoku can to yí va,” eyi nyi Yesu. Apotru Pɔlu ɖe mɛ mɔ: “Ðo shigbe lé han amɛwo pleŋ kunɔ to Adamu mɛ nɛɔ, nɛnɛke woafɔn wo pleŋ do agbe to Kristo mɛ nɛ.” (1 Kor. 15: 22, NWT) Ci Pɔlu nu mɔ “amɛwo pleŋ kunɔ to Adamu mɛ” ɖe, nyɔ ci ejikɔ anuɔ? Pɔlu xokɔ nuxu so agbetɔ xomu lɔ pleŋ ci yí sɔ Adamu nuvɔn ɖu cinɔ yí ecɛ na wokunɔ. (Rɔm. 5:12) Adamu danɔ mɛ ciwo yí ‘woafɔn do agbe’ mɛ o. Kristo vɔnsa lɔ decɔn yi nuvɔn lɔ o, ɖo Adamu nyi amɛ maɖoafɛn ci yí xa ɖui koŋ yí gbe to nɔ Mawu. Enu ci yí jɔ do Adamu ji lɔ ke yí agbejɔ do mɛ ciwo “Amɛagbetɔ Vi lɔ” aɖo kojo nɔ mɔ wonyi “gbɔgbwɛwo,” yí woayi “etodɔndɔn mavɔ” mɛ.—Mt. 25:31-33, 46; Ebre. 5:9. w20.12 5 ¶13-14
Xɔsuzangbe 22 juillet
Yehowa, . . . jenɔshi mɛ ci yí sɔ yiɖeki hwe.—Eha. 138:6, NWT.
Nɔ mìdexɔ dɔdoashi ɖeɔ, mìabu tamɛ so Mawudɔla egbejinɔtɔwo kpɔwɛ nu. Le Efyɔ Ashabu cɛkpakpa hwenuɔ, Yehowa yɔ mawudɔlawo mɔ wo le nu wowo susu so lé woaflu Efyɔ vwin Ashabu nu do. Mawudɔla sugbɔ va nu wowo susuwo. Vɔ Mawu can mawudɔla ɖeka yí nu ni mɔ yi susu yí awa dɔ. (1 Efy. 22:19-22) Mawudɔla egbejinɔtɔ kpɛtɛwo gbɔjɔ, taŋfuin yí anukɔ mɔ: ‘Nyi ŋdo aya nɔ nyɛɖeki gbali nɔ maa?’ Susu ɖe deli ci yí dasɛ mɔ wowa ahan o. Mawudɔlawo sɔnɔ wowo ɖekiwo hwe nyɔnɔnwitɔ yí jinɔ mɔ woasɔ bubu pleŋ jo nɔ Yehowa. (Koj. 13:16-18; Enyɔ. 19:10) Mɔnukpɔkpɔ ci yí nyi mɔ Mawu ŋkɔ le mì nu koɖo yi Fyɔɖuxu lɔ dradra le kpɔtɔ anɔ susu mɛ nɔ mì. Denyi dɔdoashiwo yí ana mìanyi amɛ vevi nɔ Mawu o. Nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hwe yí jeshi sɛnxu nɔ mìwoɖekiwo gbɔxwe yí mìanyi amɛ veviwo nɔ Yehowa koɖo mìwo nɔviŋsuwo nyao. Eyi taɖo do gbe ɖaɖa nɔ Yehowa nɔ akpedo eo nu nɔ nakpɔtɔ asɔ eoɖeki hwenɔ yí ajeshi sɛnxu nɔ eoɖeki. Bu tamɛ kpɔ so Yehowa sɛntɔ ciwo pleŋ yí le Bibla mɛ yí ɖo nɔnɔmɛ nywi cɛwo kpɔwɛ nywiwo. Lɔn asumɔ nɔviowo le emɔ ɖekpokpui ci ji àtɛnŋ awɛ le.—1 Piɛ 5:5. w20.12 26 ¶16-17
Zozangbe 23 juillet
Mí xɔgbe a sɔ hwlɛngan wa ega kuku, yí a zan Mawu Nyɔ yí a sɔ wa ahwawawi ɖaɖa ci yí Gbɔngbɔn Kɔkwɛ na mí.—Efe. 6:17.
Hwlɛngan gakuku lɔ yí nyi mɔkpɔkpɔ ci Yehowa na mì: mɔkpɔkpɔ cɛ yí nyi mɔ ávahwlɛn mì gan so eku shi yí acu shi nɔ mɛ ciwo pleŋ yí wa yi dro. (1 Tɛs. 5:8; 1 Tim. 4:10; Titu 1:1, 2) Hwlɛngan mɔkpɔkpɔ lɔ glɔnnɔ ta nɔ mìwo tamɛbubuŋsɛn. Ekpenɔdo mì nu yí mìkpɔtɔ sɔ susu ɖonɔ Mawu gbeɖuwo ji yí gbeɖonɔ susu nywi do mìwo cukaɖawo nu. Mìcɔnnɔ gakuku cɛ nɔ mìna mìwo tamɛbubukpɔwo kpɔtɔ sɔnɔ koɖo Mawu susuwo. Le kpɔwɛ mɛ, mìdesɔ mìwo mɔkpɔkpɔ daɖo dɔkunu ciwo nu kankandoji dele ji o, vɔ mìsɔ daɖo Mawu ji. (Eha. 26:2; 104:34; 1 Tim. 6:17.) Gbɔngbɔn lɔ wi yí nyi Mawu Nyɔ, Bibla. Ewi cɛ ɖo ŋsɛn keke kakanɔ ŋsukankanwo yí nanɔ vovo amɛ so ŋsukankan nukplakplawo koɖo numamɛ ciwo yí danahɛn nu le amɛ nu mɛ. (2 Kor. 10:4, 5; 2 Tim. 3:16, 17; Ebre. 4:12) Mìkplanɔ lé mìazan ewi cɛ do le amɛɖekishi nukplakpla koɖo ekpla ci mìxɔnɔ so Mawu habɔbɔ lɔ gbɔ mɛ.—2 Tim. 2:15. w21.03 27 ¶4; 29 ¶10-11
Kwɛshilagbe 24 juillet
Ŋle tɔdomɛnyigban ci woyɔnɔ mɔ Patmosi ji, ɖo ŋxo nuxu so Mawu nu yí ɖe kunu so Yesu nu.—Enyɔ. 1:9, NWT.
Ci apotru Ʒan ɖekɔ kunu so Yesu nu yí woli cu can ɔ, édasɛ mɔ mɛbuwo nu gbekpɔtɔ le susu mɛ nɔ ye. Le kpɔwɛ mɛ, éŋwlɛ enu ciwo Mawu dasɛ ni keŋ yí sɔ wo ɖaɖa hamɛ lɔ nɔ woanya “enu ci yí ɖo a va jɔ [le majinjinɖe mɛ].” (Enyɔ. 1:1) Ewa mɔ ci wojo Ʒan yí eso le Patmosi gbɔxwe evaŋwlɛ Eŋɛnywiwema yi tɔ lɔ ci yí xo nuxu so Yesu gbenɔnɔ koɖo yi sumɔsumɔdɔ lɔ nu. Égbeŋwlɛ wema amɛtɔn buwo ɖaɖa nɔviɛ Kristotɔwo keŋ sɔ do ŋsɛn wo. Àtɛnŋ asran amɛɖekisɔsɔsavɔn gbenɔnɔ Ʒan tɔ. Àsɔ gbeta dru yí awa ŋɖe le ao gbe mɛ asɔ dasɛ mɔ yelɔn amɛwo. Satana xexe lɔ jijiɛ mɔ eo le zan ao gamɛ koɖo ao ŋsɛn pleŋ do eɔɖeki nu yí ale gbla dokɔ mɔ yeakpɔ ho sugbɔ alo anyi amɛ kpɛnkpin. Vɔ Fyɔɖuxu ŋɛnywidratɔ ciwo pleŋ yí le xexeɛ mɛ dejinɔ wowoɖekɛwo tɔ o. Wozannɔ gamɛ sugbɔ lé woakpe ji do yí sɔ dranɔ eŋɛnywi lɔ yí gbekpenɔdo amɛwo nu wovanyinɔ Yehowa xlɔwo. w21.01 10 ¶9-10
Tɛnigbe 25 juillet
Ʒonatan lɔn Davidi sugbɔ shigbe le é lɔn yiŋtɔ do ɛnɛ.—1 Sam. 18:1.
Ʒonatan atɛnŋ ahwanŋ Davidi. Ðo ci Ʒonatan nyi Efyɔ Sɔlu viɔ, átɛnŋ anui kplikpɛɛ mɔ, eye yí ɖo aɖu fyɔ do ye daye dumɛ. (1 Sam. 20:31) Vɔ Ʒonatan sɔ yiɖeki hwe yí nɔ gbeji nɔ Yehowa. Eyi taɖo esɔ ji pleŋ nɔ godu nɔ cancan ci Yehowa wa mɔ Davidi yí anyi efyɔ kplɔ ye daye do. Égbenɔ gbeji nɔ Davidi hɛnnɛ, ci ecɛ do dɔmɛzi nɔ Sɔlu doji can. (1 Sam. 20:32-34) Ʒonatan lɔn Davidi, eyi taɖo dehwanŋ yi o. Ʒonatan nyi avlɔdatɔ bibi koɖo ahwawatɔ edɔngbetɔ. Wojeshi yɛ koɖo dalɔ, Sɔlu ɖɛ mɔ “wo ɖeblɛ wu ehɔ́nwo, yí wo sɛnŋ wu janŋtanwo.” (2 Sam. 1:22, 23) Eyi taɖo Ʒonatan atɛnŋ ayi go so enu ciwo yí ewa vayi nu. Ele ahan gan, Ʒonatan detekpɔ mɔ yeahwlɛn texwe koɖo Davidi alo ahwanŋ yi o. Ewaɖeɔ, Ʒonatan kanfu Davidi do yi dɔngbegbe koɖo lé eɖoŋ do Yehowa nu do. Le kpɔwɛ mɛ, ci Davidi wu Goliatiɔ, Ʒonatan tɔ luinluin shigbe yiɖeki nɛ. w21.01 21 ¶6; 22 ¶8-9
Tanatagbe 26 juillet
Ŋsu nyi eta nɔ nyɔnu.—1 Kor. 11:3.
Kristotɔwo pleŋ yí le gɔnmɛ nɔ Yesu Kristo tanyinyi ci nu afɛn ɖekɛ dele o. Vɔ nɔ nyɔnu Kristotɔ ɖe ɖe asuɔ, évacinɔ ŋsu nuvɔnmɛ tanyinyi gɔnmɛ. Ecɛ atɛnŋ agbɔnnu hweɖewonu. Eyi taɖo nɔ ébukɔ tamɛ kpɔ so nɔviŋsu ci aɖe nuɔ, éɖo abiɔ yiɖeki se mɔ: ‘Nyi yí dasɛ mɔ nɔviŋsu cɛ anyi xomutatɔ nywiɔ? Ésɔ Yehowa sɛnsɛn ɖo texwe ŋkɔtɔ le yi gbe mɛa? Nɔ denyi ahan yɔ ɖe, nyi yí na ŋkpɔɛ mɔ yɛanyi xomutatɔ ci yí akpedo ŋnu nasɛn Yehowa nywiɖe nɔ mìlé alɔɔ?’ Le nyɔnɔnwi mɛɔ, nɔvinyɔnuwo ɖo abiɔ wowoɖeki se mɔ: ‘Nɔnɔmɛ nywi ciwo yí ŋhɛn yikɔ asuxweɔ? Ŋdonɔ ʒinxo yí wanɔ xomɛvua? Nyɛ koɖo Yehowa nyi exlɔ bakpomadɔn a?’ (Ŋun. 4:9, 12) Jijɔ ci nyɔnu ɖe akpɔ le asuxwe anɔ te do gbeta ɖewo ci esɔ gbɔxwe yí ɖe asu ji. Mìwo nɔvinyɔnu Kristotɔ miliɔn nɛniɖe ɖonɔ kpɔwɛ nywi keŋ bubɔnɔ wowoɖekiwo nɔ wowo suwo. Woje nɔ kanfukanfu! w21.02 8 ¶1-2
Zangagbe 27 juillet
So á va Maseduani a do alɔ̀ mì!—Edɔ. 16:9.
Le exwe ciwo yí vayi mɛɔ, eŋɛnywidratɔ sugbɔ sɔ gbeta mɔ yewoakpla egbe yoyu bu keŋ atɛnŋ akeke yewo sumɔsumɔdɔ doji yí asumɔ le fini Fyɔɖuxu ŋɛnywidratɔ sugbɔ ʒan le. Kristotɔ cɛwo ŋtɔ yí sɔ gbeta lɔ keŋ asumɔ Yehowa sugbɔ doji. Atɛnŋ axɔ exwe sugbɔ gbɔxwe woado egbe yoyu lɔ nywiɖe, gan wokpekɔdo hamɛ lɔ nu le enu sugbɔ mɛ. Wowo nɔnɔmɛ nywiwo koɖo nutɔxukpɔkpɔwo donɔ ŋsɛn hamɛ lɔ. Nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu cɛ ciwo yí sɔ wowoɖekiwo sanavɔn le veviɖe nɔ mì! Nɔ nɔviŋsu ɖe dedonɔ egbe ci wozannɔ le hamɛ lɔ mɛ nywiɖeɔ, hamɛmɛshinshinwo-ha deɖo akpɔ do yɛ nu keŋ amɔ yɛdeje yí anyi hamɛmɛshinshin alo sumɔsumɔdɔwatɔ o. Enyɔ ci Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo nu so enu ci woawa yí aje anyi hamɛmɛshinshin alo sumɔsumɔdɔwatɔ nu ji yí woanɔ te do, denyi hamɛ lɔ gbe dodo nywiɖe ji yí woanɔ te do o.—1 Tim. 3:1-10, 12, 13; Titu 1:5-9. w20.08 30 ¶15-16
Labishigbe 28 juillet
Mí kpɔ jijɔ adodwitɔ gacimɛ yí dodokpɔ hamɛhamɛwo a va mí ji.—Ʒaki 1:2.
Amɛwo tɛnŋ bui mɔ, nɔ yewole lanmɛsɛn mɛ, eho sugbɔ le yewo shi yí fafa le yewo xomu mɛɔ, eyi gbɔxwe yewoatɛnŋ akpɔ jijɔ. Vɔ jijɔ ci nu Ʒaki ŋwlɛ nu so nyi Mawu gbɔngbɔn lɔ kusɛnsɛn kpaxwe ɖe yí denɔ te do nɔnɔmɛ ciwo mɛ mìtokɔ le agbe mɛ ji o. (Gal. 5:22) Kristotɔ ɖe atɛnŋ akpɔnɔ jijɔ adodwi nɔ énya mɔ ye nu kpe nɔ Yehowa yí yesrannɔ Yesu kpɔwɛ. (Luiki 6:22, 23; Kol. 1:10, 11) Shigbe lé kaɖigban boshi xenɔ mɔ nɔ aya koɖo eshi yí ezo lɔ kpɔtɔ jenɔ nɛɔ, ahanke Kristotɔwo atɛnŋ akpɔtɔ akpɔnɔ jijɔ nɔ ŋɖe jɔkɔ le wowo gbe mɛ can. Le kpɔwɛnyɔnunu mɛ, nɔ mìlé dɔ̀ alo eho dɛn mì can ɔ, ezo lɔ decinɔ o. Nɔ amɛwo kokɔ mì alo nɔ mìwo xomumɛtɔwo alo mɛbuwo cikɔ yumɛ nɔ mì can ɔ, ezo lɔ deɖenɔ kpɔtɔ o. Ewaɖeɔ, hweɖekpokpuinu ci wocikɔ yumɛ nɔ mì yí tekɔkpɔ mɔ yewoaci zo lɔɔ, eyi mìkpɔnɔ jijɔ doji. Tetekpɔ ciwo mɛ mìtonɔ do mìwo xɔse ŋci dasɛ mɔ mìnyi Kristo nukplavi adodwiwo. (Mt. 10:22; 24:9; Ʒan 15:20) Eyi taɖo Ʒaki ŋwlɛ egbɛ mawunyɔkpukpui lɔ mɛ nyɔwo. w21.02 28 ¶6
Xɔsuzangbe 29 juillet
Enyɔ nywi na eji kpɔnɔ jijɔ.—Elo. 12:25, NWT.
Nɔ èkpɔ Bibla kpukpui ɖe ci yí dasɛ enu ci yí taɖo ele veviɖe mɔ woanɔ kpuu yí aɖoŋ do Yehowa nuɔ, tekpɔ ali do susu mɛ. Gbɔxwe àwɛɔ, ètɛnŋ kɔ gbe yi ji yí ahlɛn wo alo aŋwlɛ wo keŋ atrɔ akpɔnɔ wo blaŋblaŋ. Yehowa nu nɔ Ʒozue mɔ yɛ le hlɛnnɔ Ese wema lɔ gbɛmɛgbɛmɛ koɖo egbe blɛwu keŋ atɛnŋ awa nu le nunya mɛ. Enuɖoŋwinamɛ cɛwo akpedo nu yí aɖu vɔnvɔn ji keŋ agbe dɔn akplɔ Mawu jukɔn lɔ. (Ʒoz. 1:8, 9) Kpukpui sugbɔ le Mawu Nyɔ lɔ mɛ ciwo yí atɛnŋ akpedo eo nu yí nanɔ kpuu le nɔnɔmɛ ciwo yí ana nalo nu kpɔ alo avɔn mɛ. (Eha. 27:1-3; Elo. 3:25, 26) Le mìwo bɔbɔwoɔ, mìkpɔnɔ nyɔna so nuxu ciwo yí woxonɔ mɛ le kplɔnta, ɖoŋci ciwo enyɔsetɔwo nanɔ koɖo seŋ ciwo mìkannɔ koɖo mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo yí wodonɔ ŋsɛn mì mɛ. (Ebre. 10:24, 25) Mìatɛnŋ agbekpɔ ŋsɛndoamu sugbɔ nɔ mìnu enu ciwo yí na mìlokɔ nu kpɔ, nɔ exlɔ veviwo le hamɛ lɔ mɛ. w21.01 6 ¶15-16
Zozangbe 30 juillet
Nyi kpɔwɛ [nɔ] xɔsetɔwo.—1 Tim. 4:12.
Ci èwa ʒinʒindoshimɛɔ, èdasɛ mɔ yeɖo xɔse sɛnŋ do Yehowa nu yí ɖonɔŋ do nu. Eji jɔ Yehowa yí ena mɔnukpɔkpɔ eo yí èvanyi ɖeka le yi xomumɛtɔwo mɛ. Le kakacɛ mɛɔ, enuvevitɔ ci èɖo awa yí nyi àkpɔtɔ aɖonɔŋ do Yehowa nu. Etɛnŋ nɔ fafɛɖe nɔ eo mɔ àɖoŋ do Yehowa nu, nɔ èsɔkɔ gbeta veviwo. Vɔ le nubuwo mɛ ɖe? Ele veviɖe mɔ àɖoŋ do Yehowa nu nɔ èsɔkɔ gbetawo, nɔ egbenyi ayeɖedaɖɛ, edɔ ci àwa koɖo tajinu ci èji mɔ yeaɖo le agbe mɛ yɔ can! Ŋgbekando ao nunya ji o. Vɔ ji Bibla gɔnmɛɖose ciwo yí akpedo eo nu nasɔ gbetawo yí le yi goduɔ, nawa do mɔdasɛnamɛ lɔ ji. (Elo. 3:5, 6) Nɔ èwɛ ahan ɔ, Yehowa akpɔ jijɔ do eo nu yí mɛ ciwo le ao hamɛ lɔ mɛ adonɔ bubu eo nu. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, shigbe mì pleŋ nɛɔ, ènyi nuvɔnmɛ yí hweɖewonuɔ, àwa afɛnwo. Vɔ ecɛ deɖo axe mɔ nɔ enu ciwo pleŋ àtɛnŋ awa le Yehowa sɛnsɛn mɛ o. w21.03 6 ¶14-15
Kwɛshilagbe 31 juillet
Wo hwlɛn ŋ gan le janŋtan glanmɛ.—2 Tim. 4:17.
Ci èle Yehowa sɛnkɔ ɖe, ao xomumɛtɔwo cikɔ yumɛ nɔ eoa? Alo èle ju ci mɛ yí woɖo te Yehowa sɛntɔwo dɔ ɖewo alo wo pleŋ lea? Nɔ ahan yɔ nɛɔ, nɔ èhlɛn 2 Timɔte 1:12-16 koɖo 4:6-11, 17-22 mɛ nyɔwoɔ, atɛnŋ ado ŋsɛn eo. Apotru Pɔlu ŋwlɛ kpukpui cɛwo hwenu ele gakpamɛ. Gbɔxwe àhlɛn akpaxwe lɔwoɔ, xo nuxu so ao cukaɖa lɔ nu nɔ Yehowa yí anu lé ewakɔ nɔ eo do ni. Nu enu ci koŋ yí wakɔ eo. Le yi goduɔ, biɔ Yehowa nɔ akpedo eo nu nɔ nakpɔ gɔnmɛɖose ciwo yí le enu ci yí jɔ do Pɔlu ji mɛ keŋ anya lé àwa nu do le cukaɖa ci mɛ ètokɔ mɛ. Yehowa kanxle Pɔlu sa mɔ woaci yumɛ ni ci enyi Kristotɔ. (Edɔ. 21:11-13) Lé Yehowa kpedo Pɔlu nu doɔ? Éɖo Pɔlu gbedodoɖa ŋci yí do ŋsɛn yi gabumɛ. Wonu nɔ Pɔlu mɔ yɛaxɔ fɛncu ci ewa dɔ sɛnsinɖe mɔ yeaxɔ. Yehowa gbezan Pɔlu xlɔ egbejinɔtɔwo yí wokpedo nu le mɔ ŋtɔŋtɔwo ji. w21.03 17-18 ¶14-15, 19