Mai
Labishigbe 1er mai
Ŋɖuɖu a dɛn amɛwo.—Edɔ. 11:28.
Hwenu ejutotwi gangan ɖeka to le “xexe lɔ pleŋ mɛ” le xwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛɔ, dexla Kristotɔwo do o. Kankandojitɔɔ, xomutatɔwo acaka le wowoɖekiwo mɛ kuso lé woawɛ ana ŋɖuɖu wowo xomuwo nu. Yí lé awa nɔ jajɛ ciwo yí drɔdrɔɛ mɔ yewoakeke sumɔsumɔdɔ yewotɔ dojiɔ? Taŋfuin wotɛnŋ kpɔɛ mɔ yewoɖo anɔ te nɔ jutotwi lɔ avayi keŋ gbɔxwe yewoavawɛ. Nɔ enu lɔwo gbele do ɖe can ɔ, Kristotɔ cɛwo trɔdo nɔnɔmɛ lɔ nu. Wokpɔtɔ yí ɖekɔ kunu le emɔ ɖekpokpui nu lé wokpe ji do, yí gbesɔ jijɔ ma ŋcilanmɛ nu ciwo yí le wo shi koɖo wowo kpena xɔsetɔ ciwo yí le Ʒude. (Edɔ. 11:29, 30) Mɛ ciwo yí xɔ enunana lɔwo kpɔɛ mɔ Yehowa yí kpekɔdo yewo nu. (Mt. 6:31-33) Adɔ woagbete gogo wowo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu ciwo yí kpedo wo nu sugbɔ sɔwu. Eyi mɛ ciwo yí wa nunana lɔwo alo mɛ ciwo yí wa ɖe le kpekpedonudɔ lɔ mɛ kpɔ jijɔ ŋtɔŋtɔ ci yí tonɔ so enunana amɛ mɛ.—Edɔ. 20:35. w23.04 16 ¶12-13
Xɔsuzangbe 2 mai
Mì a nya mɔ enu ci yí mì byɔɛ le mì shi vɔ.—1 Ʒan 5:15.
Hweɖewonuɔ, Yehowa zannɔ mɛ ciwo yí desinni o yí asɔ kpedo yi sɛntɔwo nu. Le kpɔwɛ mɛ, ézan Efyɔ Atasɛsɛ yí ena gbe Nexemi nɔ ayi Ʒerusalɛmu keŋ atrɔyi cu eju lɔ. (Nex. 2:3-6) Egbɛ can ɔ, Yehowa atɛnŋ azan mɛ ciwo yí desinni o nɔ woakpedo mì nu le eʒan ɖe mɛ. Blaŋblaŋ ɔ, mìwo gbedoɖawo ɖoŋciwo dezenɔ gannaganna yí mìakpɔ o. Vɔ ɖoŋci ciwo yí mìkpɔnɔ nyi enu ci koŋ mìʒan keŋ akpɔtɔ anɔ gbeji nɔ mìwo Da ci yí le jeŋkwi mɛ. Eyi taɖo nɔ zanŋte keŋ adonɔ jeshi lé Yehowa ɖo ao gbedoɖawo ŋci do. Nɔ hwenuwo vayikɔɔ, nɔ te keŋ yí abu tamɛ kpɔ so lé Yehowa ɖokɔ ao gbedodoɖawo ŋci do. (Eha. 66:19, 20) De nɔ mìdokɔ gbe ɖaɖa ɖekɛ yí mìdanasɛ mɔ mìɖo xɔse o, mìgbedanasɛ mɔ mìɖo xɔse nɔ mìlɔn do lé Yehowa ɖo mìwo gbedodoɖawo ŋci nɔ égbeto emɔ ɖekpokpwi ji can.—Ebre. 11:6. w23.05 11 ¶13; 12 ¶15-16
Zozangbe 3 mai
Oo anyi Mawu, ao dro wawa yí nyi anyi jijɔ.—Eha. 40:8, nwt.
Hwenu mìsɔ mìwoɖekiwo jo nɔ Yehowa ɔ, mìɖo gbe ni mɔ mìasɛn yiɖekɛ yí awa yi dro. Mìɖo akpɔtɔ awakɔ do egbe ŋtɔ́ ci mìɖo ji. Wawa do amɛɖekisɔsɔna Mawu gbe ci mìɖo ji denyi agban akpɛn mì o. Enu ci yí taɖo yí nyi mɔ Yehowa wa mì nɔ mìawa yi dro. (Enyɔ. 4:11) Éwa mì koɖo edro mɔ mìajeshi ɖɛ keŋ asiin, égbewa mì do yi nɔnɔmɛ nu, eyi na mìsun ji yí tenɔ gogui yí gbekpɔnɔ jijɔ le edro yitɔ wawa mɛ. Nɔ mìwakɔ Mawu dro yí kplɔ Eviɛ doɔ, mìkpɔnɔ “gbɔndomɛ.” (Mt. 11:28-30) Kpɔtɔ adodoɔ ŋsɛn lɔnlɔn ci èɖo nɔ Yehowa nɔ èbunɔ tamɛ kpɔ so enunywi ciwo Mawu wa nɔ eo koɖo ciwo avawa nɔ eo le esɔ mɛ nu. Nɔ lɔnlɔn ci èɖo nɔ Mawu gangankɔ dojiɔ, ahanke agbenɔ fafɛɖe nɔ eo mɔ àse tonu ni nɛ. (1 Ʒan 5:3) Yesu sun ji yí wa Mawu dro, ɖo édonɔ gbe ɖaɖa nɔ Yehowa yí biɛni kpekpedonu yí kpɔtɔ sɔ susu ɖo fɛncu ci avaxɔ ji. (Ebre. 5:7; 12:2) Shigbe Yesu nɛɔ, donɔ gbe ɖaɖa nɔ Yehowa nɔ ado ŋsɛn eo yí agbe mavɔ mɔkpɔkpɔ lɔ le kpɔtɔ anɔ susu mɛ nɔ eo jaan. w23.08 27-28 ¶4-5
Kwɛshilagbe 4 mai
Mí gbali Yi xomɛvu. Ðootɔ mí de mɔŋjemɛ mɔ Mawu hun Yi xomɛ nɔ mí, yí mí a trɔ míwo jiwo koɖo míwo gbewo o.—Rɔm. 2:4.
Mì pleŋ yí lɔnnɔ mɛ ciwo yí xɔnɔ jigbɔnɖɛ nyɔ gbɔ. Nyi yí taɖo enyi ahan ɔ? Mìbunɔ mɛ ciwo yí atɛnŋ anɔ te kpɔ ŋɖe dɔmɛzi mawa. Nɔ mìwa afɛn wakɔ ŋɖe yí wogbɔn ji ɖɛ nɔ mìɔ, ejɔnɔ ji nɔ mì. Ejɔ ji nɔ mì mɔ mɛ ci yí kpla Bibla koɖo mì xɔ jigbɔnɖɛ nɔ mì ci mìteteɛkpɔ mɔ mìakpla enyɔ ciwo yí le Bibla mɛ, alɔn do wo ji alo awa do wo ji. Ci yí gbewu ŋnɔwoɔ, ejɔ ji nɔ mì ci Yehowa Mawu gbɔn ji ɖɛ nɔ mì! Ci mìdonɔ bubu mɛ ciwo yí xɔnɔ jigbɔnɖɛ nu can ɔ, de tɛgbɛɛ yí enɔnɔ fafɛɖe nɔ mìwoŋtɔwo mɔ mìaxɔ jigbɔnɖɛ o. Le kpɔwɛ mɛ, atɛnŋ agbɔnnu nɔ mì mɔ mìado ʒinxo nɔ gosolo bla le mɔ ji, vevitɔ nɔ mìji gamɛ. Atɛnŋ agbɔnnu mɔ mìaɖu mìwoɖekiwo ji nɔ mɛbuwo do dɔmɛzi nɔ mì. Yí hweɖewonuɔ, etenɔkpɔ xexe yoyu gbe ci Yehowa ɖo tɛnŋ cikɔ nɔ mì. Le nɔnɔmɛ cɛwo pleŋ mɛɔ, mìʒan jigbɔnɖɛ. w23.08 20 ¶1-2
Tɛnigbe 5 mai
Ʒedeɔn trɔ Izraɛlitɔ kpɛtɛwo va axomɛ. Ʒedeɔn hɛn ŋsu 300 bɔdo yiɖeki nu.—Koj. 7:8.
Yehowa nu nɔ Ʒedeɔn mɔ yi le tashi amɛ sugbɔtɔ le mɛ ciwo yí ayi ahwa koɖi mɛ nɔ woayi axwe. Étɛnŋ biɔ yiɖeki se mɔ, ‘Trɔtrɔ cɛ le veviɖe teŋ a? Nɔ mìwɛ ahan ɖe, akpa mìa?’ Nɔ egbenyi do ɖe can ɔ, Ʒedeɔn wa do enyɔ ci wonu ni ji. Egbɛɔ, hamɛmɛshinshinwo wanɔ Ʒedeɔn tɔ han. Wowanɔ do enyɔ ci habɔbɔ lɔ nu nɔ wo ji nɔ egbeto akpo nɔ lé wowo bui do can. (Ebre. 13:17) Ci Ʒedeɔn vɔnvɔn yí edɔ ci woɖo ni gbegbɔnnu can ɔ, ése tonu nɔ Yehowa. (Koj. 9:17) Ci Yehowa dasɛ nɔ Ʒedeɔn mɔ yele koɖiɔ, ékando ji keŋkeŋ mɔ Mawu akpedo ye nu nɔ yeaglɔn ta nɔ yi mɛwo. Hamɛmɛshinshin ciwo yí le fini woɖo te mìwo dɔwo le wanɔ Ʒedeɔn tɔ han. Ci wonya mɔ woatɛnŋ alé yewo, abiɔ nyɔ yewo se, edɔ atɛnŋ adahɛn nɔ yewo yí woagbesɛn tamɛ do yewo nu can ɔ, wogbenɔ dɔn yí xɔnɔ ŋkɔ le bɔbɔwo koɖo kunuɖegbe yiyi mɛ. Le efunkpekpe gangan lɔ hwenuɔ, hamɛmɛshinshinwo ɖo asɔ edɔngbegbe awa do emɔdasɛnamɛ ciwo woana wo ji nɔ afɔku le wawa do wo ji mɛ can. w23.06 5-6 ¶12-13
Tanatagbe 6 mai
Na kɔ amɛ ciwo yí kɔ Ŋ yì eji. —1 Sam. 2:30.
Yehowa na yí woŋwlɛ enunywi ciwo yí avɔnsatɔ gangantɔ Yoyada wa daɖɛ nɔ anyi nukplamu nɔ mì. (Rɔm. 15:4) Eyi ci Yoyada vakuɔ, wogbedo bubu gangan yi nu ci woɖyi do “Davidi juganmɛ le axa nɔ efyɔwo. Éwa nunywiwo nɔ Izraɛli koɖo Mawu adodwi lɔ sɔ kpe nɔ yi xwe lɔ.” (2 Kro. 24:15, 16, nwt) Yoyada xolɔlɔ atɛnŋ akpedo mì nu mìavɔnnɔ nɔ Mawu. Hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ awa Yoyada tɔ han, nɔ wojinɔ emɔ ciwo ji woato keŋ aglɔn ta nɔ hamɛ lɔ. (Edɔ. 20:28) Amɛshinshinwo atɛnŋ akpla le Yoyada gbɔ mɔ, nɔ yewovɔnnɔ nɔ Yehowa yí nɔnɔ gbeji niɔ, yɛatɛnŋ azan yewo asɔ wa yi dro. Jajɛwo can atɛnŋ akpɔ lé Yehowa wa nu do Yoyada nu yí awa yitɔ han keŋ abunɔ amɛshinshinwo, vevitɔ mɛ ciwo yí sɛn Yehowa na nɔ exwe sugbɔ. (Elo. 16:31) Mína nɔ mìasenɔ tonu nɔ mìwo “ŋkɔnɔ̀tɔwo, yí a sɔ” nɔ godu nɔ wo.—Ebre. 13:17. w23.06 17 ¶14-15
Zangagbe 7 mai
Amɛ nywi nuxuwo a kpedo amɛ sugbɔ nu.—Elo. 10:21.
Zan susu yí anya zenɛni yí àkɔnɔ alɔ yí ana ɖoŋci le bɔbɔwo. Nɔ mìkɔnɔ alɔ sugbɔ ɖoɖuɔ, awa nɔ mɛ ci yí kpɔkɔ enukplakpla lɔ ji shigbe mɔ mìʒinʒin ɛ ji mɔ yɛ le yɔkɔ mìwo ɖekɛ kpoŋ nɔ mɛkpɛtɛwo dekpɔ na ɖoŋci ɖe can. Ahan wawa agbɔjɔ lanmɛ nɔ mɛbuwo yí wodagbejinɔ mɔ yewoakɔ alɔ kpetii o. (Ŋun. 3:7) Nɔ eŋɛnywidratɔ sugbɔ kɔnɔ alɔ le enukplakpla ɖe hwenuɔ, taŋfuin mìdatɛnŋ avananɔ ɖoŋci zenɛni ci yí mìwo ji do o. Hweɖewonuɔ, mɛ ci yí kpɔkɔ enukplakpla lɔ ji dasun ji yí ayɔ mì kuɖeka kpeti o. Atɛnŋ agbɔjɔ lanmɛ nɔ mì, vɔ mìaje agbla nɔ ŋgbeve mì nu nɔ wodeyɔ mì o. (Ŋun. 7:9) Nɔ dàtɛnŋ ana ɖoŋciwo zenɛniɖe shigbe lé eɔjijiɛ do nɛ ɖe, danyɔ mɔ àɖo to nywiɖe hwenu mɛbuwo nakɔ ɖoŋciwo keŋ avakanfu wo le bɔbɔ lɔ godu ba? Nɔvio ŋsuwo koɖo nɔvio nyɔnuwo akpɔɛ mɔ lé eɔkanfu yewo do gbedo ŋsɛn yewo shigbe mɔ èna ɖoŋciwo nɛ. w23.04 23-24 ¶14-16
Labishigbe 8 mai
Oo Mawu, anyi ji le te sɛnsinɖe. —Eha. 57:7, nwt.
Kplanɔ Mawu Nyɔ lɔ yí abunɔ tamɛ kpɔ so nu. Shigbe lé aci ci eke yi gu nɔ nɔnɔ te sɛnsinɖe nɛɔ, ahanke mìanɔ te sɛnsinɖe nɔ mìɖo xɔse sɛnŋ do Mawu nu. Nɔ aci ɖe shinkɔɔ, eke yitɔwo yinɔ gu yí gbekekenɔ doji. Ahanke nɔ mìkplakpla nu yí bukɔ tamɛ kpɔ so nuɔ, mìwo xɔse asɛnŋ doji yí mìagbeɖo kankandoji sɔwu mɔ Mawu mɔwo yí nyi nywitɔ. (Kol. 2:6, 7) Bu tamɛ kpɔ so lé Yehowa mɔdasɛnamɛwo, yi nukplamu koɖo etaglɔnnamɛ kpedo yi sɛntɔwo nu le blema. Le kpɔwɛ mɛ, hwenu yí mawudɔla ɖeka dredreɛ gbedoxɔ ci Ezekiɛli kpɔ le ŋtegan mɛɔ, Ezekiɛli le ŋkuvi do nu nywiɖe. Ŋtegannukpɔkpɔ cɛ do ŋsɛn Ezekiɛli, yí nukplamu nywiwo le mɛ nɔ mì kudo lé mìawa do Yehowa sewo ji le sɛnsɛn mɛmi lɔ mɛ nu. (Eze. 40:1-4; 43:10-12) Mìwo can mìakpɔ nyɔna le mɛ nɔ mìzan gamɛ sɔ kplanɔ Mawu Nyɔ lɔ yí bunɔ tamɛ nywiɖe so ŋciwo mìkpla nu. Mìwo can mìatɛnŋ aɖo dɔngbegbe ŋtɔ́ han nɔ mìkannɔdo Yehowa ji keŋkeŋ.—Eha. 112:7. w23.07 18 ¶15-16
Xɔsuzangbe 9 mai
Bu tamɛ yí a wa totomɛ do ŋununyanyatɔ ji.—Elo. 3:21.
Kpɔwɛ nywi ciwo ɖajɛwo atɛnŋ asran sugbɔ le Bibla mɛ. Ŋsu cɛ ciwo yí ni le blema mɛ lɔn Mawu yí le bu nɔ yi mɛwo le emɔ vovovowo ji. Àtɛnŋ agbekpɔ Kristotɔ ŋsu ciwo yí ɖo kpɔwɛ nywiwo le ao xomu mɛ koɖo hamɛ lɔ mɛ. (Ebre. 13:7) Yí Yesu Kristo can ɖo kpɔwɛ nywi ci nu afɛn dele o ɖɛ nɔ eo. (1 Piɛ 2:21) Nɔ èkplakpla nu so ŋsu cɛwo nuɔ, bu tamɛ kpɔ so nɔnɔmɛ nywi ciwo woɖo nu. (Ebre. 12:1, 2) Yi goduɔ, nàkpɔ lé àtɛnŋ awa wowotɔ han do. Ŋsu ci yí ɖo tamɛbubu nujikpekpe bunɔ tamɛ kpɔ nywiɖe gbɔxwe yí wanɔ nu. Eyi dɔ tekpɔ aɖo enujikpekpe ŋtɔ́ yí azinni. Kpla Bibla gɔnmɛɖosewo yí abu tamɛ kpɔ so lé wawa do wo ji awa nywi nɔ eo nu. Yi goduɔ, zan Bibla gɔnmɛɖose lɔwo yí asɔ sɔ gbeta ciwo yí ajɔ ji nɔ Yehowa. (Eha. 119:9) Ényi afɔɖeɖe vevi ɖeka ci yí akpedo amɛ nu woavanyi Kristotɔ ŋsu ci yí shin le gbɔngbɔn mɛ.—Elo. 2:11, 12; Ebre. 5:14. w23.12 24-25 ¶4-5
Zozangbe 10 mai
Le gbesɔsɔ gashaga mɛ, yí a na ɖoŋci amɛ ɖekpokpwi ci yí a byɔ enyɔ mí se so míwo ŋkuɖoɖo nu. Vɔ, mí a wɛni koɖo xomɛfafa koɖo bubu.—1 Piɛ 3:15.
Jilawo atɛnŋ akpla wowo viwo lé woawa nu do koɖo xomɛfafa nɔ amɛwo kpɔ nyɔ ɖe yí nu so wowo jixɔsewo nu. (Ʒaki 3:13) Le sɛnsɛn xomumɛtɔ hwenuɔ, jila ɖewo wanɔ wadasɛ koɖo wowo viwo yí asɔ dra wo do ɖɛ. Wokannɔ seŋ so enyɔ ciwo yí woatɛnŋ avabiɔ wo se le suklu nu yí wanɔ wadasɛ so lé woaɖo ŋci do. Wogbekplanɔ wowo viwo lé woatɛnŋ axo nuxu koɖo xomɛfafa do. Wadasɛ wawa le xomu mɛ akpedo jajɛwo nu yí wowoŋtɔwo akando wowo jixɔsewo ji yí ale gbesɔsɔ adri mɛ nɔ mɛbuwo. Wowanɔ wemavi ciwo yí ana jajɛwo abu tamɛ kpɔ le “Sɔhɛwo Biana Be” tɔxu le jw.org ji. Wowa wemavi cɛwo yí asɔ kpedo jajɛwo nu nɔ woakando enu ciwo woxɔ se ji keŋ aɖo enyɔ lɔwo ŋci le wowoŋtɔwo nyɔgbe mɛ. Nɔ míkpla wemavi cɛwo le xomu mɛɔ, míakpɔ lé míatɛnŋ ahwlɛn ta nɔ míwo xɔse do koɖo xomɛfafa yí anya sese.w23.09 17 ¶10; 18 ¶15-16
Kwɛshilagbe 11 mai
Enunywi wawa de ɖo a cikɔ nɔ mì o. Gamɛnywi lɔ vava hwenu ɔ, mì a xɔ jinuku sɔsɔ mìwotɔ.—Gal. 6:9.
Èɖo gbɔngbɔn mɛ tajinu ɖe kpɔ yí egbɔnnu nɔ eo mɔ àwa do jia? Nɔ ahan yɔ nɛɔ, de eo ɖekɛ yí ewa ahan nɔ o. Le kpɔwɛ mɛ, Philip ɖui mɔ yeadonɔ gbe ɖaɖa blaŋblaŋ yí ye gbedoɖawo agbenyɔnɔ doji, vɔ dekpɔnɔ gamɛ yí donɔ egbe ɖaɖa o. Erika ɖui mɔ yeanɔnɔ gamɛ ji nɔ kunuɖegbe bɔbɔwo, vɔ sugbɔtɔɔ, éjinɔ gamɛ nɔ bɔbɔ lɔwo. Nɔ èɖo tajinu ɖe ci ji dekpɔ wa doɔ, ŋgbegbɔjɔ o. Nɔ egbenyi tajinu hwɛhwɛ yɔ can ɔ, eʒan gamɛ koɖo edɔwawa sɛnsinɖe gbɔxwe àwa do ji. Ci èkpɔtɔ jijiɛ mɔ yeawa do tajinu lɔ jiɔ, edasɛ mɔ ekacaca ci le eo koɖo Yehowa gblamɛ ve nɔ eo yí èji mɔ yeawa ci ji èkpe ni. Agbla ciwo yí èjejeɛ jɔkɔ ji nɔ Yehowa. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, daji mɔ eo le wa wu ci ji èkpe o. (Eha. 103:14; Mis. 6:8) Eyi taɖo gbɔxwe àɖo tajinu ɖeɔ, kpɔ mɔ yeatɛnŋ awa do ji ma. w23.05 26 ¶1-2
Tɛnigbe 12 mai
Nɔ Mawu le koɖo mì ɔ, amɛ ɖe da sun mì ji o.—Rɔm. 8:31.
Amɛ ciwo yí gbenɔ dɔn tɛnŋ vɔnnɔ hweɖewonu, vɔ wodena yí vɔnvɔn lɔ dɔ wominɔ enunywi wawa o. Daniɛli nyi ɖajɛvi ɖeka ci yí gbenɔ dɔn haan. Daniɛli kpla enu ciwo yí Mawu nyɔnuɖɛtɔwo ŋwlɛ ɖɛ, Ʒeremi nyɔnuɖɛwo can le mɛ. Enukplakpla cɛwo na yí Daniɛli vakpɔɛ mɔ dagbejinjin o Ʒuifuwo aso le hwashigbemɛ le Babiloni. (Dan. 9:2) Ci Daniɛli kpɔ mɔ enyɔ ciwo Yehowa nu jɔ do jiɔ, évakando Yehowa ji sɔwu yí mɛ ciwo yí ɖo kandoji sɛnŋ do Mawu nu gbenɔ dɔn haan. (Sɔ sɔ koɖo Rɔmatɔwo 8:32, 37-39.) Gbesɔwu ŋnɔwoɔ, Daniɛli donɔ gbe ɖaɖa blaŋblaŋ nɔ Dalɔ ci yí le jeŋkwi mɛ. (Dan. 6:10) Énunɔ afɛn ciwo ewa nɔ Yehowa yí gbenunɔ lé enu wanɔ do ni. Daniɛli gbebiɔnɔ kpekpedonu. (Dan. 9:4, 5, 19) Daniɛli nyi amɛ shigbe mìwo hannɛ, wodeji koɖo dɔngbegbe o. Toto nukplakpla, gbedoɖa koɖo kankando Yehowa jiɔ, évaɖo nɔnɔmɛ cɛ. w23.08 3 ¶4; 4 ¶7
Tanatagbe 13 mai
Nɛnɛke mí nanɔ míwo klɛnklɛn a jenɔ ezo le ŋkɔ nɔ agbetɔwo, nɔ wo a kpɔ míwo wana nywiwo nɔ wo a kanfu míwo Da Mawu ci yí le jeŋkwi mɛ.—Mt. 5:16.
Nɔ mìse tonu nɔ acɛkpakpa gawoɔ, mìwoŋtɔwo koɖo mɛbuwo kpɔnɔ nyɔna le mɛ. Lé enyi ahan doɔ? Nyɔna ɖeka yí nyi mɔ wodadɔn to nɔ mì amɔ mìdewa do se ji o. (Rɔm. 13:4) Nɔ mìsenɔ tonu nɔ acɛkpatɔwoɔ, ena wokpɔnɔ Yehowa Kunuɖetɔwo mɔ wonyi jumɛvi nywiwo. Le kpɔwɛ mɛ, ejinjin yɛ yí sɔjawo ɖo Fyɔɖuxuxɔ ɖeka mɛ le Nigéria mɔ yewojijiɛ mɛ ciwo yí gbe mɔ yewodana taga o. Sɔjawoga lɔ nu nɔ wo mɔ wo le to, énu mɔ: “Yehowa Kunuɖetɔwo degbenɔ mɔ yewodana taga o.” Hweɖekpokpuinu ci èwa do se jiɔ, èna yí ŋkɔ nywi nɔkɔ Yehowa mɛwo nu, ŋkɔ nywi cɛ atɛnŋ avaglɔn ta nɔ ao kpena xɔsetɔwo gbeɖeka. w23.10 9 ¶13
Zangagbe 14 mai
Mí ɖo a xɔ jigbɔnɖɛ. Nɔ mí wa enu ci yí Mawu dro ɔ, mí a xɔ enu ciwo yí E sɔ ɖogbe nɔ mí.—Ebre. 10:36.
Ejinjin yɛ ci Yehowa sɛntɔ ɖewo le te kpɔ xexe cɛ vɔvɔnu. Etɛnŋ wa nɔ agbetɔwo mɔ egbe ci Mawu ɖo lɔ mɛvava jijiɛ gamɛ. Vɔ Yehowa nya lé ewawa do nɔ yi sɛntɔwo. Éna kankandoji enyɔnuɖɛtɔ Xabakuku mɔ: “Eŋɛdwi cɛ kudo hwenu vevi nu le esɔ ŋkekewo mɛ. Eŋɛdwi cɛ lɔ kudo vɔvɔnu, yí á va nyɔnɔnwitɔ! Vɔ, xɔ jigbɔnɖɛ yí a nɔ̀te kpɔɛ. Gamɛ hunnɔ a va. Dá ji gamɛ o.” (Xab. 2:3) Xabakuku ɖekɛ yí Mawu na kankandoji ŋtɔ́a? Alo yi nyɔ lɔwo kan mìwo can gbɛa? Gbɔngbɔn kɔkɔɛ kpedo apotru Pɔlu nu yí enu enyɔ cɛwo ke nɔ Kristotɔ ciwo yí kpɔkpɔ mɔ veviɖe nɔ xexe yoyu lɔ. (Ebre. 10:37) Nɔ egbe ci Mawu ɖo mɔ yeahwlɛn mì gan mɛvava gbejinjinkɔ do nu nɔ mì can ɔ, mìatɛnŋ akando ji mɔ “á va nyɔnɔnwitɔ! Dá ji gamɛ o.” w23.04 30 ¶16
Labishigbe 15 mai
Izraɛliviwo pleŋ tɔ enyɔ tótó do Moizi nu.—Amh. 14:2
Éwa ŋshishi mɔ, Izraɛlivi sugbɔtɔ gbe mɔ yewodakpɔ kpeɖoji ciwo yí dasɛ mɔ, Yehowa yí kplɔkplɔ yewo to Moizi ji o. (Amh. 14:10, 11) Zenɛniɖeɔ, wodelɔn doji mɔ Yehowa yí zanzan Moizi yí sɔ kplɔkplɔ yewo o. Ecɛ dɔ yí Yehowa gbe mɔ wodayi gbeɖu nyigban lɔ ji o. (Amh. 14:30) Ele ahan gan, Izraɛlivi ɖewo wa do Yehowa mɔdasɛnamɛwo ji. Le kpɔwɛ mɛ, Yehowa nu mɔ: “Kalɛbu . . . Kplɔ ŋ do gbijigbiji.” (Amh. 14:24) Mawu cushi nɔ Kalɛbu yí gbesɔ texwe ci yí jɔ ji ni le Kanna nyigban ji sɔ ni. (Ʒoz. 14:12-14) Izraɛlivi ciwo yi vayi gbeɖu nyigban lɔ ji can, ɖo kpɔwɛ nywi ɖeka ɖɛ nɔ mì ɖo wozɔn do Yehowa mɔdasɛnamɛwo ji. Hwenu Ʒozue va ɖɔli Moizi yí vatɔ Izraɛliviwo kplɔkplɔɔ, Izraɛliviwo “nanɔ bubu Ʒozue le yi gbezanwo pleŋ mɛ.” (Ʒoz. 4:14) Ecɛ na yí Yehowa cushi nɔ wo yí kplɔ wo yi nyigban ci esɔ ɖo gbe nɔ wo ji.—Ʒoz. 21:43, 44. w24.02 21 ¶6-7
Xɔsuzangbe 16 mai
Amɛ ci yí lɔn Mawu ɖogbe alɔn nɔviɛ hɛnnɛ.—1 Ʒan 4:21.
Shigbe lé doto atɛnŋ anya lé mìwo ji le do nɔ ésɔ enu do alɔ nɔ mì keŋ yí sɔ kpɔ lé exoxoɔ doɔ, ahanke mìwo can mìanya lé lɔnlɔn ci mìɖo nɔ Mawu sɛnŋ do, nɔ mìkpɔ lé mìlɔnnɔ mɛbuwo do. Nɔ mìkpɔ mɔ lɔnlɔn ci mìɖo nɔ mìwo kpena xɔsetɔwo degbele shigbe lé ele do sa nɛɔ, edasɛ mɔ lɔnlɔn ci mìɖo nɔ Mawu can ɖe kpɔtɔ. Vɔ nɔ mìkpɔtɔ ɖonɔ lɔnlɔn nɔ mìwo kpena xɔsetɔwoɔ, anyi mɔ lɔnlɔn ci mìɖo nɔ Mawu can sɛnŋ. Nɔ mìdo jeshi mɔ lɔnlɔn ci mìɖo nɔ mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo ɖe kpɔtɔɔ, mìdeɖo aŋwla ŋkuvi do ji o. Nyi yí taɖoɔ? Ðo ecɛ dadasɛ mɔ mìle afɔku mɛ le gbɔngbɔn mɛ. Apotru Ʒan na ecɛ mɛ kɔ nywiɖe hwenu enu mɔ: “Amɛ ci yí de lɔn nɔviɛ ci yí é kpɔnɔ ɔ, dá tɛnŋ lɔn Mawu ci yí de kpɔnɔ kpɔ o.” (1 Ʒan 4:20) Enukplamu ci yí le mɛ nɔ mìɔ? Mìwo nu jɔnɔ ji nɔ Yehowa nɔ ‘mìlɔnnɔ mìwonɔnɔwo.’ 1 Ʒan 4:7-9, 11. w23.11 8 ¶3; 9 ¶5-6
Zozangbe 17 mai
Edao koɖo enɔ̀o a nɔ̀ jijɔkpɔkpɔ mɛ.—Elo. 23:25.
Efyɔ Ʒoasi sɔ gbeta nywi ɖeka hwenu enyi jajɛ. Ci edalɔ degbeliɔ, éwa do enyɔ ciwo yí Avɔnsatɔ Gangantɔ, egbejinɔtɔ Yoyada nu ni ji. Avɔnsatɔ cɛ kpla nu Ʒoasi shigbe lé awɛ nɔ yiŋtɔ vijiji hannɛ. Ecɛ wɛ mɔ Ʒoasi ɖui mɔ yeasɛn Yehowa yí ekpedo jukɔn lɔ nu wowo can wosɛn Yehowa. Ʒoasi wa toto yí wotrɔ dra gbedoxɔ lɔ do. (2 Kro. 24:1, 2, 4, 13, 14) Nɔ dao koɖo nɔo alo mɛbuɖe kplakɔ eo lé àwɛ alɔn Yehowa yí anɔ agbe asɔ koɖo yi sewoɔ, anyi wonakɔ eo enuvevi ɖeka. (Elo. 2:1, 10-12) Dao koɖo nɔo atɛnŋ ato emɔ vovovowo ji akpla nu eo. Eji ajɔ dao koɖo nɔo nɔ èwanɔ do Bibla nukplamu ci wonakɔ eo ji. Ci yí gbewu ŋnɔɔ, ana yí eji ajɔ Mawu yí eo koɖo yɛ avanyi xlɔ keke sɔyi mavɔ. (Elo. 22:6; 23:15, 24) Dekpɔɛ mɔ wonyi susu ciwo yí taɖo àtekpɔ yí awa Ʒoasi tɔ han hwenu enyi ɖajɛvihwɛ ba? w23.09 8-9 ¶3-5
Kwɛshilagbe 18 mai
Naɖo to mí.—Ʒer. 29:12, nwt.
Yehowa ɖo egbe mɔ yease mìwo gbedoɖawo. Mìwo Mawu lɔ lɔn yi sɛntɔ egbejinɔtɔwo, eyi taɖo dagbali wowo gbedoɖawo gbeɖe o. (Eha. 10:17; 37:28) Ele ahan gan, dedasɛ mɔ ánanɔ mì ŋɖekpokpui ci mìbiɛni o. Mìanɔ te keke aje xexe yoyu lɔ mɛ gbɔxwe avana mì ŋɖewo ciwo yí mìbiɛ. Yehowa kpɔnɔ mɔ enu ci yí mìbiɛ sɔgbe koɖo ye dro ma. (Ezai 55:8, 9) Yi dro lɔ kpaxwe ɖe yí nyi mɔ ŋsu koɖo nyɔnuwo aɖɔ nyigban lɔ ji yí ale jijɔ mɛ le yi cɛkpakpa gɔnmɛ. Vɔ Satana yɛ mɔ agbetɔwo akpɔ jijɔ sɔwu nɔ wowoŋtɔwo kpa acɛ nɔ wowoɖekiwo. (Gɔnm. 3:1-5) Yehowa tashi agbetɔwo nɔ woakpa acɛ nɔ wowoɖekiwo keŋ asɔ dasɛ mɔ enyɔ ci Legba nu nyi ŋsu. Agbetɔwo cɛkpakpa lɔ hɛn cukaɖa sugbɔ vɛ nɔ mì le egbɛ mɛ. (Ŋun. 8:9) Mìnya mɔ Yehowa daɖe cukaɖawo pleŋ swi kakayɛ o. w23.11 21 ¶4-5
Tɛnigbe 19 mai
Ŋ sɔ eo, Abraxamu, sɔ wa Eda nɔ jukɔn sugbɔ.—Rɔm. 4:17.
Yehowa ɖo gbe mɔ toto Abraxamu jiɔ, yeayra jukɔn sugbɔ. Vɔ hwenu Abraxamu ɖo exwe 100 yí Sara yɛ ɖo xwe 90 can ɔ, wodekpɔ ji evi ci gbe woɖo nɔ wo o. Le agbetɔ nukpɔkpɔ mɛɔ, Abraxamu koɖo Sara datɛnŋ agbeji vi o. Ecɛ nyi dodokpɔ nɔ Abraxamu. Vɔ ‘Abraxamu kandoji mɔ ye a trɔsun tɔgbi nɔ jukɔn sugbɔ.’ (Rɔm. 4:18, 19) Eyi enu ci ekpɔkpɔ mɔ nɔ lɔ vamɛ ni nyao. Évanyi eda nɔ Izaki, evi ci yí ekpɔkpɔ mɔ nɔ so gbeɖegbe ɖyii. (Rɔm. 4:20-22) Mìwo nu atɛnŋ ajɔ ji nɔ Mawu yí ayɔ mì mɔ amɛjɔjɔɛwo koɖo yi xlɔwo shigbe Abraxamu ɛnɛ. Eyi nu Pɔlu xo nuxu so ci enu mɔ: “Wo de ŋwlɛ enyɔ lɔwo ɖɛ nɔ Abraxamu ɖekɛ o. Wo ŋwlɛ enyɔ lɔwo ɖɛ nɔ mìwo can hɛnnɛ. Mawu a gbe xɔ mìwo can hɛnnɛ, ɖo mì kandoji. Mì kando Mawu ɖeka lɔ ji, E yi ci yí fɔn Yesu mìwo Xwetɔ so ekumɛ.” (Rɔm. 4:23, 24) Shigbe mɔ Abraxamu nɛɔ, ele mɔ mìɖo aɖo xɔse yí awanɔ edɔ nywiwo yí agbeɖo mɔkpɔkpɔ. w23.12 7 ¶16-17
Tanatagbe 20 mai
E kpɔ anyi funkpekpe. E nya cukaɖa ciwo yí le ŋ ji.—Eha. 31:7.
Nɔ èdo go cukaɖa ɖe ci yí na yí èvɔn ɔ, ɖo ŋwi mɔ Yehowa nya nu so cukaɖa lɔ nu nywiɖe koɖo lé ewakɔ nɔ eo do. De lé wotrekɔ fun nɔ Izraɛliviwo do le Eʒipti ɖekɛ yí Yehowa kpɔkɔ o, ékpɔkɔ “vevi sese wowotɔ” hɛnnɛ. (Hun. 3:7) Nɔ èdokɔ go cukaɖa gbɔnnugbɔnnu ɖeɔ, taŋfuin dakpɔ lé Yehowa kpekɔdo eo nu do o. Vɔ nyi àtɛnŋ awaɔ? Biɛ nɔ akpedo eo nu nàkpɔ lé ekpekɔdo eo nu do. (2 Efy. 6:15-17) Bu nyɔ cɛwo kpɔ: Woxo nuxu alo na ɖoŋci ɖe le hamɛ bɔbɔ mɛ yí edo ŋsɛn eoa? Wema ɖe, video ɖe alo ehakpakpa ɖe do ŋsɛn eoa? Mɛɖe nu enyɔ doŋsɛn-amɛ ɖe nɔ eoa? Mìtɛnŋ ŋlɔbe lé lɔnlɔn ci mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo ɖo nɔ mì koɖo ŋsɛndoamu ciwo mìkpɔ le Mawu Nyɔ lɔ mɛ kpedo mì nu do. Vɔ enunana nywi ciwo yí so Yehowa gbɔ yí wonyi. (Ezai 65:13; Maki 10:29, 30) Wodasɛ mɔ, élekɔ bu nɔ mì. (Ezai 49:14-16) Yí wogbedasɛ mɔ, éje yí mìakando ji. w24.01 4-5 ¶9-10
Zangagbe 21 mai
Do alɔ mì nɔ mì a do eji le Ao enyɔ nunuwo mɛ.—Edɔ. 4:29.
Gbɔxwe Yesu atrɔ yi jeŋkwi mɛɔ, énu nɔ yi dokplɔtɔwo mɔ, wo le ɖe kunu so ye nu le ‘Ʒerusalemu, Ʒude kanmɛ, Samari kanmɛ, koɖo afishafi le xexemɛ.’ (Edɔ. 1:8; Luiki 24:46-48) Le hwenu kleŋ ɖe goduɔ, Ʒuifu ŋkɔnɔtɔwo lé apotru Piɛ koɖo Ʒan yí kplɔ wo yi Sahedrɛn ŋkɔ yí mɔ wo le mi kunu ɖeɖe. Wodo vɔnvɔn nɔ wo ŋtɔkpu. (Edɔ. 4:18, 21) Piɛ koɖo Ʒan nu mɔ: “Nyi mí kpɔ mɔ yí jɔ ɔ? Nyi yí Mawu a dro ɔ? Mì ɖo a bu mí alo mì ɖo a bu Mawu a? Mì da tɛnŋ bɔ enu o. Mì ɖo a nu enu ciwo yí mì se yí kpɔ nɔ amɛwo.” (Edɔ. 4:19, 20) Ci wojo Piɛ koɖo Ʒan ɔ, nukplavi lɔwo kɔ gbe yi ji yí do gbe ɖaɖa nɔ Yehowa mɔ, yi le kpedo yewo nu yewoawa yi dro. Yehowa ɖo gbedoɖa ŋtɔ́ ci yí so ji mɛ ŋci.—Edɔ. 4: 31. w23.05 5 ¶11-12
Labishigbe 22 mai
Amɛ cɛ nyi Evinyɛ lɔnlɔn ci yí jɔnɔji nɔ Ŋ sugbɔ.—Mt. 17:5.
Yehowa koɖo Eviɛ le ju so exwe miliya nɛniɖe ke, ecɛ na yí lɔnlɔn ci yí le wo gblamɛ vasɛnŋ. Shigbe lé egbɛ mawunyɔkpukpui lɔ nui nɛɔ, Yehowa mɔ yelɔn Yesu. Yehowa hɛn anu kpoŋ sa mɔ ‘mɛ cɛ nu jɔnɔ ji nɔŋ sugbɔ’, vɔ éji mɔ mìwo lé nya mɔ yelɔn Yesu sugbɔ. Eyi taɖo enu mɔ: “Evinyɛ lɔnlɔntɔ.” Yesu nu jɔ ji nɔ Yehowa vevitɔ ci elɔn mɔ yeasɔ ye gbe sɔ sa avɔn do eta nɔ mì. (Efe. 1:7) Yesu kando ji keŋkeŋ mɔ ye Daye lɔn ye. Yesu nya le yiɖeki mɛ mɔ lɔnlɔn ŋtɔŋtɔ yí Yehowa ɖo nɔ ye. Énu zenɛniɖe koɖo kankandoji mɔ ye Daye lɔn ye.—Ʒan 3:35; 10:17; 17:24. w24.01 28 ¶8
Xɔsuzangbe 23 Mai
Ŋkɔ nywi le veviɖe wu dɔku gangan.—Elo. 22:1, nwt.
Bu enyɔ cɛ kpɔ: Mɛɖe ci èlɔn nu enyɔ vɔn ɖe so eo nu. Ènya mɔ ŋsu ekan vɔ mɛɖewo xɔ enyɔ lɔ ji se. Ci yí gbe nyina wuɔ, wotɔ ŋsu lɔ kakaka, yí amɛ sugbɔ buwo gbexɔɛ ji se. Lé awa nɔ eoɔ? Kankandoji li mɔ ŋsu lɔ ci wokan do nu nɔ eo adɔ àse vevi sugbɔ, kabi? Enu cɛ han ci yí ajɔ dru atɛnŋ akpedo mì nu mìamɔŋje lé enu wa do nɔ Yehowa hwenu yí woxoɖyi yi ŋkɔ. Ðeka le gbɔngbɔn mɛ vi yitɔwo mɛ kan ŋsu do nu ni le nyɔnu ŋkɔtɔ Ɛva gbɔ, éxɔ ŋsu lɔ ji se. Ŋsukankan lɔ dɔ yí Adamu koɖo Ɛva fɔn gu do Yehowa ji. Enu ci yí to so mɛ yí nyi mɔ agbetɔwo pleŋ trɔ nuvɔnmɛwo yí kunɔ. (Gɔnm. 3:1-6; Rɔm 5:12) Ŋsu ŋkɔtɔ ci Satana kan dɔ yí cukaɖa ciwo mìkpɔkpɔ le xexe lɔ mɛ shigbe eku, ahwa koɖo efunkpekpewo nɛ li gbɛ. Ŋsukankan lɔ koɖo ŋciwo edɔn va na yí Yehowa se vevi a? Wogbenunɔ go. Vɔ Yehowa dele dɔmɛzi ji yí lé amɛ do xomɛ o. Ewaɖeɔ, ékpɔtɔ nyi ‘jijɔ Mawu.’—1 Tim. 1:11, nwt. w24.02 8 ¶1-2
Zozangbe 24 mai
Ŋ de ɖo a dɔn ashiɛ gbɔ o! Enu vɔn yɔ. Agɔjeje do Mawu yɔ.—Gɔnm. 39:9.
Lé àwɛ awa Ʒozɛfu tɔ han yí aɖui koŋ yí akpɔtɔ ale gbeji nɔ Mawu nɔ wote eo kpɔɔ? Àtɛnŋ asɔ gbeta kakacɛ so lé àwa nu do nu nɔ tetekpɔ ɖe vava. Kpla lé àmɔ oo zeɖeka le afɔdumɛ nɔ ŋciwo Yehowa gbe.Yí ŋgbe bu tamɛ kpɔ so wo nu can hɛnnɛ o. (Eha. 97:10; 119:165) Ecɛ tɛnŋ dɔ yí dawa nuvɔn nɔ èɖo tetekpɔ mɛ o. Taŋfuin ènya mɔ nyɔnɔnwi lɔ ke, yí èji mɔ yeasɛn Yehowa koɖo ao ji pleŋ, vɔ ŋɖeka na yí èsɔ amɛɖekisɔsɔna koɖo ʒinʒindoshimɛ wawa sɔ ɖoɖoɔ esɔesɔ. Àtɛnŋ awa enu ci han yí Efyɔ Davidi wa. Àtɛnŋ ado gbe ɖaɖa nɔ Yehowa mɔ: “Tɔhonɔ, glo ŋ kpɔ yí a nya anyi ji mɛ. Te ŋ kpɔ yí a jeshi anyi susuwo. Kpɔ mɔ ŋ ɖo susu vɔn ɖewo ma. Jɔ ŋ le emɔ ci yí kpɔtɔ li keke a sɔyì mavɔ mavɔ ji.” (Eha. 139:23, 24) Yehowa cunɔ shi nɔ mɛ ciwo yí ‘jikɔ nyɔnɔnwitɔ.’ Nɔ èjekɔ agbla mɔ yeawa do ŋciwo èdrɔdrɔ mɔ yeawa ji ciwo yí nyi amɛɖekisɔsɔna koɖo ʒinʒindoshimɛ wawaɔ, édasɛ mɔ èwakɔ do enyɔ cɛ ji.—Ebre. 11:6. w24.03 6 ¶13-15
Kwɛshilagbe 25 mai
Deʒan mɔ áwanɔ vɔnsa gbeɖeka duu o.—Ebre. 7:27, nwt.
Avɔnsatɔ gangan lɔ nɔnɔ dumɛ nɔ jukɔn lɔ le Mawu gbɔ. Arɔn yí nyi Izraɛli vɔnsatɔ gangan ŋkɔtɔ ci Yehowa ɖo hwenu yí woɖe avɔnzava lɔ ti. Vɔ shigbe lé apotru Pɔlu dre mɛ nɛɔ, “amɛ sugbɔ vanyi avɔnsatɔ kplɔ nɔnɔ do, ɖo eku deɖe emɔ nɔ wo nɔ woakpɔtɔ awakɔ wowo dɔwo o.” (Ebre. 7:23-26) Eyi ci wonyi nuvɔnmɛwoɔ, wowanɔ vɔnsa do ta nɔ wowoŋtɔwo nuvɔnwo. Ecɛ na yí vovototo gangan ɖeka le gblamɛ nɔ Izraɛli vɔnsatɔ gangan cɛwo koɖo Avɔnsatɔ Gangantɔ Yesu Kristo. Yesu ci yí nyi mìwo Vɔnsatɔ Gangantɔ “wanɔ edɔ le . . . sɛnsɛntɔxu adodwitɔ ci yí Mawu wa, de nyi agbetɔwo yí wɛ o.” (Ebre. 8:1, 2) Pɔlu dre enu ci yí taɖo enyi ahan mɛ, ɖo “Yesu le agbe keke a sɔyì mavɔmavɔ. Dá mi Mawu ɖexotɔ [alo avɔnsatɔ] nyinyi gbeɖe o.” Pɔlu nu kpi mɔ “é nyi amɛ mɛ́mi, yí dé nɔ agɔjetɔwo gbɔ o,” yí eto akpo nɔ Izraɛli vɔnsatɔ ganganwo yí ‘deʒan mɔ awa avɔnsanuwo’ do ta nɔ yiŋtɔ gɔjejewo gbeɖeka duu o. w23.10 26 ¶8-9
Tɛnigbe 26 mai
Jeŋkwi ŋkɔtɔ koɖo nyigban ŋkɔtɔ va gu.—Enyɔ. 21:1.
Politiki ŋsɛn ciwo yí Satana koɖo yi gbɔngbɔnvɔnwo kpa nɔ yí nyi “jeŋkwi ŋkɔtɔ.” (Mt. 4:8, 9; 1 Ʒan 5:19) Nɔ Bibla zan enyɔgbe “nyigban” hweɖewonuɔ, éxoxoɔ nuxu so mɛ ciwo pleŋ yí le nyigban lɔ ji nu. (Gɔnm. 11:1; Eha. 96:1) Eyi taɖo “nyigban ŋkɔtɔ” lɔ le dumɛ nɔ amɛvwin ciwo yí le nyigban lɔ ji gbɛ. Denyi mɔ Yehowa adra “jeŋkwi” koɖo “nyigban” ci yí li gbɛ do yɔ o, vɔ aɖe wo swi gbijigbiji yí asɔ bu sɔ ɖɔli wo. Ásɔ “jeŋkwi yoyu koɖo nyigban yoyu” sɔ ɖɔli ciwo yí li gbɛ. Yi gɔnmɛ yí nyi mɔ, áɖo acɛkpakpa yoyu ci yí akpa nɔ amɛjɔjɔɛwo. Eyi Yehowa awɛ yí nyigban koɖo agbetɔwo anyi yoyu yí awɛ yí nuvɔn dagbele wo nu o. Shigbe lé Ezai nui ɖɛ ɛnɛɔ, nyigban lɔ pleŋ avatrɔ afi nyakpɔkpɔ ɖeka yí ale shigbe Edɛn kpa hannɛ. Yí agbeda edɔ̀ ciwo yí le mì nu ɖekaɖeka xloŋ. Woayɔ dɔ̀ nɔ mɛ ciwo yí kplibɔwo, ŋkuvitɔnnɔwo, koɖo tokunɔwo yí woafɔn amɛ kukuwo ŋtɔkpu can so ku.—Ezai 25:8; 35:1-7 w23.11 4 ¶9-10
Tanatagbe 27 mai
Mí le glagla ji.—Mt. 24:44.
‘Efunkpekpe gangan lɔ’ atɔ ji le avomɛ. (Mt. 24:21) Vɔ efunkpekpe gangan lɔ ato akpo nɔ afɔku kpɛtɛwo, ɖo mìnya doŋkɔ mɔ yɛjikɔ ava. So exwe 2000 keɔ, Yesu kanxle yi dokplɔtɔwo mɔ wo le nɔ gbesɔsɔ nɔ ŋkeke cɛ. Nɔ mìdra do ɖɛɔ, ale fafɛɖe mɔ mìato hwenu gbɔnnu ŋtɔ́ mɛ yí agbekpedo mɛbuwo nu wowo can ato mɛ. (Luiki 21:36) Mìʒan ejidodo gbɔxwe ase tonu nɔ Yehowa yí akando ji mɔ yɛaglɔn ta nɔ mì. Lé mìawa nu do nɔ enu ciwo pleŋ le mìwo nɔviwo shi bu nɔ woɔ? (Xab. 3:17, 18) Ele mɔ mìase vevi do wo nu yí ado alɔ wo. Lé mìawa nu do nɔ jukɔnwo xoxu yí je mì ji yí evaʒan mɔ mìanɔ ju koɖo mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwoɔ? (Eze. 38:10-12) Nɔ mìɖo lɔnlɔn gangan nɔ woɔ, akpedo mì nu mìato hwenu sɛnŋ ŋtɔ́ mɛ. w23.07 2 ¶2-3
Zangagbe 28 mai
Mí nya zɔnzɔn le xexe cɛ mɛ. Mí ŋgbe zɔnnɔ shigbe amɛ ma soŋkewo ɛnɛ o. Vɔ, mí zɔnnɔ shigbe amɛ nya ŋunuwo ɛnɛ. Mí a nya gamɛ zanzan. —Efe. 5:15, 16.
Asu koɖo ashiwo atɛnŋ akpla enu so Akilasi koɖo Prisi gbɔ. Kristotɔ ŋkɔtɔ sugbɔtɔ lɔn asu koɖo ashi cɛwo. (Rɔm. 16:3, 4) Wowanɔ edɔ, ɖenɔ kunu yí kpenɔdo mɛbuwo nu doju. (Edɔ. 18:2, 3, 24-26) Le nyɔnɔnwi mɛɔ, nɔ Bibla jikɔ axo nuxu so Akilasi koɖo Prisi nuɔ, éyɔnɔ wo doju. Lé asu koɖo ashiwo atɛnŋ awa wowotɔ han doɔ? Bu tamɛ kpɔ so enu ciwo eo koɖo mɛ ci èɖe atɛnŋ awa doju nu. Danyɔ mɔ míawanɔ edɔ cɛwo doju sɔwu mɔ mɛɖeka awanɔ wo ba? Le kpɔwɛ mɛ, Akilasi koɖo Prisi ɖenɔ kunu doju. Míatɛnŋ awa toto yí aɖenɔ kunu doju blaŋblaŋ a? Akilasi koɖo Prisi gbewanɔ edɔ doju. Taŋfuin eo koɖo mɛ ci èɖe dewanɔ edɔ ɖekɛ ŋmɛ o, vɔ míatɛnŋ awanɔ axomɛ dɔwo dojua? (Ŋun. 4:9) Nɔ míkpenɔdo míwonɔnɔwo nu yí wanɔ dɔ dojuɔ, míavakpɔ mɔ yewonyi edɔwadoɖekɛtɔwo yí emɔ agbehun nɔ mí míakannɔ seŋ. w23.05 22-23 ¶10-12
Labishigbe 29 mai
Hwecinu vɔnvɔn leŋ ɔ, ŋkando eo ji.—Eha. 56:3.
Amɛshiamɛ yí vɔnnɔ hweɖewonu. Le kpɔwɛ mɛ, hwenu Efyɔ Sɔlu jijiɛ mɔ yeawu Davidi ɔ, éshi yí vayi ci Filistitɔwo jugan ci woyɔnɔ mɔ Gati mɛ. Le majinjinɖe mɛɔ, Gati fyɔ Akishi nya mɔ Davidi yí nyi ahwawatɔ sɛnŋ ci woji ha nɔ mɔ yiwu Filistitɔ “kotokun amɛwo nɛni ɖe”. Davidi “vɔn sugbɔ.” (1 Sam. 21:10-12) Évɔn ɖo denya ŋci Akishi awa ni o. Lé Davidi ɖu yi vɔnvɔnwo ji doɔ? Le Ehajiji Wema 56 tɔ lɔ mɛɔ, Davidi dre lé enuwo wa ni do hwenu ele Gati. Ehajiji Wema lɔ dre ŋciwo yí taɖo Davidi vɔn, vɔ egbenu ŋciwo ewa keŋ yí sɔ ɖu yi vɔnvɔnwo ji. Ci Davidi vɔn ɔ, ékando Yehowa ji. (Eha. 56:1-3, 11.) Éwa ɖaŋ wɛ ci ekando Yehowa ji. Toto Yehowa kpekpedonu mɛɔ, éwa ŋɖeka ci nu dabu do o, vɔ yí eje ji ni nywiɖe: Éwa nu shigbe sukunɔ hannɛ! Ecɛ dɔ yí Akishi degbeji mɔ woawu Davidi o, vɔ wole tashi nɔ yɛayi.—1 Sam. 21:13–22:1. w24.01 2 ¶1-3
Xɔsuzangbe 30 mai
Amɛ ciwo yí le [koɖi], wowo ciwo e yɔ yí cán yí wo gbe le egbeji nii cán a ɖu eji [koɖi] hɛnnɛ. —Enyɔ. 17:14, Ezoɖuɖu Yoyu Wema.
Miwo yí mɛ ciwo nu woxo nuxu so le egbɛ mawunyɔkpukpui mɛ nyiɔ? Kristotɔ amɛshiaminɔ ciwo yí fɔn so ku yɔ! Eyi taɖo nɔ amɛshiaminɔ kpɛtɛkpɛtɛtɔwo yi jeŋkwi mɛ gbɔxwe yí xaxa gangan lɔ atɔ jiɔ, ɖeka le edɔ ŋkɔtɔ ciwo woawa mɛ yí nyi mɔ woawa ahwa. Nɔ woyi jeŋkwi mɛɔ, woanɔ koɖo Kristo koɖo yi dɔla kɔkɔɛwo keŋ awa ahwa kpɛtɛkpɛtɛtɔ koɖo Mawu ketɔnɔwo. Bui kpɔ. Kristotɔ amɛshiaminɔ ɖewo ku nyɔxo yí gbekpo ŋtɔkpu can hwenu wole nyigban lɔ ji. Vɔ, nɔ wofɔnwo do agbe le jeŋkwi mɛɔ, woaɖo ŋsɛn yí anyi gbɔngbɔn mɛ nuwawa ciwo yí daku gbeɖe o, woanɔ koɖo wowo Fyɔ Ahwawatɔ gangan lɔ Yesu Kristo. Nɔ wowa Armagedɔn hwa lɔ ɖegbɔɔ, woavawa edɔ doju koɖo Yesu yí akpedo agbetɔ ciwo yí le nyigban ji nu yí woavatrɔ amɛkpekpewo. Kankandojitɔɔ, so keke jeŋkwi mɛɔ, woasun ji akpedo wowo nɔviŋsu koɖo wowo nɔvinyɔnu lɔnlɔntɔ ciwo yí le nyigban lɔ ji nu nywiɖe! w24.02 6-7 ¶15-16
Zozangbe 31 mai
Mí nɔ̀ agbe toto Gbɔngbɔn kɔkwɛ dokplɔkplɔ mɛ. Eyi, mí da va wa enuvɔn ciwo yí míwo gbazawo dronɔ o.—Gal. 5:16.
Mɛɖewo ciwo yí le gbesɔsɔ asɔ wowoɖekiwo na keŋ awa ʒinʒindoshimɛ can gbevɔnkɔ yí sɔ ɖokɔ esɔesɔ. Taŋfuin wobiɔbiɔ wowoɖekiwo se mɔ, ‘nɔ ŋvawa nuvɔn gangan ɖe yí woɖe ŋti le hamɛ yɛ ɖe?’ Nɔ ŋtɔ́ yí dɔ èvɔnvɔn nɛɔ, kandoji mɔ Yehowa ana ye ŋɖekpokpui ci èʒan “yí a zɔn do emɔ ci yí a hɛn bubu va nɔ Axwetɔ yí a do jijɔ ni le emɔ ɖeshaɖe nu.” (Kol. 1:10) Átɛnŋ agbedo ŋsɛn eo yí nawa ŋci yí nyɔ. Ékpedo amɛ sugbɔ buwo nu vayi vɔ yí agbewɛ nɔ eɔ can hɛnnɛ. (1 Kor. 10:13) Susu ɖeka ci yí dɔ mɛɖewo sonɔ le Kristotɔwo hamɛ lɔ mɛ nɛ. Yehowa kpenɔdo yi mɛwo nu nɔ woakpɔtɔ anɔ gbeji. Nuvɔn nyinɔ tetekpɔ nɔ agbetɔ nuvɔnmɛwo pleŋ. (Ʒaki 1:14) Vɔ nɔ èle tetekpɔ mɛɔ, eoŋtɔ yí asɔ gbeta yí awa ŋɖe. Enyɔ lɔ yí nyi mɔ eoŋtɔ yí asɔ gbeta so lé anɔ agbe do nu. Mɛɖewo nunɔ mɔ lé enu wanɔ do nɔ yewoɔ, yewodatɛnŋ aɖu yewoɖekiwo ji o. Vɔ àtɛnŋ akplɛ yí aɖu ao dro vɔnwo ji. w24.03 5 ¶11-12