ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU Watchtower Tɔ
Watchtower
ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU
Aja
À
  • À
  • à
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • È
  • è
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ɖ
  • ɖ
  • Ó
  • ó
  • Ò
  • ò
  • Ú
  • ú
  • Ù
  • ù
  • Í
  • í
  • Ì
  • ì
  • Ɔ́
  • ɔ́
  • Ɔ̀
  • ɔ̀
  • Ɔ̌
  • Ӡ
  • ӡ
  • BIBLA
  • WEMAWO
  • BƆBƆWO
  • mwbr19 juillet kpashi. 2-8
  • Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo (juillet 2019)

Video ɖe deli nɔ ecɛ ci èsɔ o.

Mìɖe kuku, kɔpi nɔ video lɔ do go cukaɖa ɖeka.

  • Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo (juillet 2019)
  • Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo—2019
  • Enyɔta hwɛhwɛwo
  • 1er-7 JUILLET
  • 8-14 JUILLET
  • 15-21 JUILLET
  • 22-28 JUILLET
  • JUILLET–4 AOÛT
Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo—2019
mwbr19 juillet kpashi. 2-8

Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo

1er-7 JUILLET

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | KOLOSETƆWO 1-4

“Míɖe xoxui lɔ si yí asɔ yoyu lɔ do”

w11-EW 3/15 10 mm. 12-13

Ðe Mɔ Mawu Ƒe Gbɔgbɔ La Nafia Mɔ Wò, Ke Menye Xexea Ƒe Gbɔgbɔ O

12 Gbɔgbɔ kae nye amenyenye ɖena fiana? (Mixlẽ Kolosetɔwo 3:​8-10, 13.) Xexea ƒe gbɔgbɔ doa ŋutilã ƒe dɔwɔwɔwo ɖe ŋgɔ. (Gal. 5:​19-21) Menye ne nu sia nu le zɔ ɖem na mí nyuie ye gbɔgbɔ si ƒomevi kpɔa ŋusẽ ɖe mía dzi la dzena o, ke boŋ nu si koŋ me wòdzena le ye nye ne nɔviŋutsu alo nɔvinyɔnu Kristotɔ aɖe megakea nu dea eme na mí o, do dziku na mí, alo wɔ nu vɔ̃ ɖe mía ŋu gɔ̃ hã. Gakpe ɖe eŋu la, gbɔgbɔ si kpɔa ŋusẽ ɖe mía dzi la dzena ƒãa le nu siwo míewɔna le míaƒe aƒewo me la me. Ðewohĩ ahiã be míadzro mía ɖokuiwo me kpɔ. Bia ɖokuiwò be, ‘Le ɣleti ade siwo va yi me la, ɖe nye amenyenye va ɖi Kristo la tɔ geɖe wua, alo ɖe nye nuƒoƒo kple nuwɔna ɖee fia be megatrɔ yi nye numame gbegblẽ aɖewo gbɔ vivivia?’

13 Mawu ƒe gbɔgbɔa ate ŋu akpe ɖe mía ŋu ‘míaɖe amenyenye xoxo la kple eƒe nuwɔnawo ɖa’ eye míado “amenyenye yeye” la. Esia akpe ɖe mía ŋu míazu amelɔ̃lawo kple dɔmenyolawo geɖe wu. Anɔ bɔbɔe na mí geɖe wu be míatsɔ anɔ mía nɔewo kem faa, ne edze abe nya aɖe le mía si ɖe ame aɖe ŋu vavã gɔ̃ hã. Míaganɔ dziku dom ɖe nu si míesusu be enye nu madzɔmadzɔ wɔwɔ ɖe mía ŋu la ta, to “ameléleɖedɔme kaɖikaɖi kple dɔmedzoe kple dziku kple ɣlidodo kpakple dzugbewo” dzi o. Ke boŋ míadze agbagba vevie be ‘míaƒe dɔme natrɔ ɖe amewo ŋu vevie.’​—Ef. 4:​31, 32.

w13-EW 9/15 21 mm. 18-19

Ètrɔ Wò Nɔnɔme Ŋutɔŋutɔa?

18 Ne míedi be Mawu ƒe Nya la natrɔ mí la, menye ɖeko míanɔ Biblia la xlẽm ahanɔ esrɔ̃m ko evɔ o. Ame geɖe xlẽa Biblia ɣeaɖewoɣi eye wonya emenyawo va se ɖe afi aɖe. Ðewohĩ èdoa go ame siawo tɔgbi le gbeadzi. Wo dometɔ aɖewo tea ŋu léa Biblia me nya aɖewo ɖe susu me gblɔna gɔ̃ hã. Gake zi geɖe la, esia mekpɔa ŋusẽ aɖeke ɖe woƒe nuŋububu kple agbenɔnɔ dzi o. Nu kae na? Hafi Mawu ƒe Nya la nakpɔ ŋusẽ ɖe ame dzi ahana wòatrɔ eƒe agbenɔnɔ la, ele be amea nana wòaɖo keke eƒe dzi gbɔ ke. Eya ta ele be míadi ɣeyiɣi ade ŋugble le nu siwo srɔ̃m míele ŋu. Anyo be míabia mía ɖokuiwo be: ‘Ðe meka ɖe edzi be menye subɔsubɔnufiafia dzro koe esia nye oa? Ðe mekpɔ kpeɖodzi be nyateƒea tututue nye esia? Eye ɖe medea dzesi mɔ siwo dzi mato awɔ nu siwo srɔ̃m mele la ŋu dɔ le nye agbenɔnɔ mea, alo ɖe mebunɛ be nu siwo mafia ame bubuwo ko wonyea? Ðe mekpɔnɛ be nyee Yehowa le nu ƒom na tẽea?’ Biabia siawo ŋu bubu kple ŋugbledede le wo ŋu ate ŋu akpe ɖe mía ŋu be míate ɖe Yehowa ŋu kplikplikpli. Ana míagalɔ̃e vevie wu. Ne nu siwo míesrɔ̃na wɔa dɔ ɖe míaƒe dzi dzi la, aʋã mí míawɔ tɔtrɔ siwo hiã.​—Lod. 4:23; Luka 6:45.

19 Mawu ƒe Nya la xexlẽ edziedzi kple ŋugbledede le eŋu aʋã mí míayi nu si gɔme míanya dze xoxo la dzi, si nye be: ‘Míaɖe amenyenye xoxo la kple eƒe nuwɔnawo ɖa, eye míado amenyenye yeye si wɔm wole yeyee to sidzedze vavãtɔ me.’ (Kol. 3:​9, 10) Ɛ̃, míate ŋu ayi edzi anɔ dzidzedze kpɔm le esia wɔwɔ me ne míese Mawu ƒe Nya la gɔme nyuie eye míena wòkpɔ ŋusẽ ɖe mía dzi. Kristotɔwo ƒe amenyenye si míado la ate ŋu akpɔ mía ta tso Satana ƒe aɖaŋu vɔ̃wo me.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

it-2-F 833 mm. 4-6

Mawu Fyɔɖuxu

“Eviɛ lɔnlɔntɔ fyɔjukɔnmɛ.” Ci Yesu kɔ gbɔngbɔn kɔkɔɛ do yi dokplɔtɔwo ji, le ŋkeke amɛwo godu nɔ jeŋkwimɛ yiyi yi tɔ le Pantekoti exwe 33 K.H. jiɔ, yi dokplɔtɔwo kpɔ enu ci yí ɖo kpe yi ji mɔ ‘wona kɔkɔ yi evayi le Mawu ɖushimɛ.’ (Edɔ 1:​8, 9; 2:​1-4, 29-33) Ecɛ dasɛ mɔ ‘enublabla yoyu’ lɔ tɔ dɔ wawa, yí wotrɔ amɛ ŋkɔtɔwo nɔ ‘jukɔn kɔkwɛ’ yoyu ɖeka ci yí nyi gbɔngbɔnmɛ Izraɛli.​—Ebre 12:​22-24; 1 Piɛ 2:​9, 10; Gal 6:16.

Ecɛyɛɔ, Kristo le nyinɔnɔ le ɖushimɛ nɔ Dalɔ yí nyi Eta nɔ hamɛ ŋtɔ́. (Efe 5:23; Ebre 1:3; Fili 2:​9-11) Ŋwlɛnŋwlɛn lɔwo dasɛ mɔ so Pantekoti exwe 33 K.H. jiɔ, woɖo gbɔngbɔnmɛ fyɔɖuxu ɖeka ci yí tɔ acɛ kpakpa do Yesu dokplɔtɔwo ji. Hwecinu Pɔlu ŋwlɛnkɔ nu nɔ exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ Kristotɔ ciwo yí le Koloseɔ, énu so Yesu Kristo nu mɔ wosɔ fyɔɖuxu ɖeka do alɔmɛ ni vɔ. Ðo énu mɔ: “[Mawu] hwlɛn mì gan le vinvinmɛ hlɔnhlɔn shi. Yi É kplɔ mì va Eviɛ lɔnlɔntɔ fyɔjukɔnmɛ.”​—Kol 1:13; sɔ sɔ koɖo Edɔ 17:​6, 7.

Kristo fyɔɖuxu ci yí tɔ dɔ so Pantekoti exwe 33 K.H. nyi gbɔngbɔnmɛ fyɔɖuxu ɖeka ci yí kpakpa acɛ do gbɔngbɔnmɛ Izraɛli ji. Gbɔngbɔnmɛ Izraɛli lɔ nyi Kristotɔ ciwo yí wosɔ Mawu gbɔngbɔn ji, yí wovanyi gbɔngbɔnmɛvi Mawu tɔwo. (Ʒan 3:​3, 5, 6) Nɔ Kristotɔ cɛ ciwo yí wosɔ gbɔngbɔn ji xɔ jeŋkwimɛ fɛncu wowo tɔɔ, wodagbenyi mɛ ciwo yí le gɔnmɛ nɔ gbɔngbɔnmɛ fyɔɖuxu Kristo tɔ lɔ le nyigban ji o, vɔ woavayi nyi efyɔwo bɔdo Kristo nu le jeŋkwimɛ.​—⁠Enyɔ 5:​9, 10.

w08-EW 8/15 28 mm. 9

Nya Vevi Siwo Tso Lɛta Siwo Woŋlɔ Ðo Ðe Galatiatɔwo, Efesotɔwo, Filipitɔwo, Kple Kolosetɔwo Me

2:8​—Nu kawoe nye “xexea ƒe gɔmedzenuwo,” siwo ŋu Paulo xlɔ̃ nu tso? Esiawoe nye nu siwo le Satana ƒe xexea me​—nu alo gɔmeɖose vevi siwo dzi wotu xexea ɖo, siwo fiaa mɔe, alo ʋãa eme nɔlawo. (1 Yoh. 2:16) Nu siawo dometɔ aɖewoe nye xexemenunya, ŋutilãmenudidi, kple alakpasubɔsubɔha siwo le xexea me.

8-14 JUILLET

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 TƐSALONIKITƆWO 1-5

“Mí ɖo a do akɔnfa nɔ míwonɔ̀nɔwo yí a do ŋsɛn lanmɛ nɔ míwonɔ̀nɔwo”

w11-EW 6/15 26 mm. 12

‘Mide Bubu Ame Siwo Le Dɔ Wɔm Sesĩe Le Mia Dome La Ŋu’

12 Hamea ‘dzi kpɔkpɔ’ lɔ nu geɖe ɖe eme wu nufiafia ko. Wozã nya ma ke le 1 Timoteo 3:4. Paulo gblɔ be, ele be dzikpɔla nanye “ame si kpɔa ye ŋutɔ ƒe aƒe dzi nyuie, ame si ƒe viwo bɔbɔa wo ɖokui le moveviɖoɖo katã me.” Le afi sia la, edze ƒãa be nyagbɔgblɔ si nye “ame si kpɔa ye ŋutɔ ƒe aƒe dzi nyuie” melɔ nufiafia viawo ɖeɖe ko ɖe eme o, ke ebia hã be wòaxɔ ŋgɔ le ƒomea me, eye ‘viawo nanye ame siwo bɔbɔa wo ɖokuiwo.’ Ɛ̃, hamemetsitsiwo xɔa ŋgɔ le hamea me, eye wokpena ɖe nɔviawo katã ŋu be woabɔbɔ ɖe Yehowa te.​—1 Tim. 3:5.

w11-EW 6/15 28 mm. 19

‘Mide Bubu Ame Siwo Le Dɔ Wɔm Sesĩe Le Mia Dome La Ŋu’

19 Nu kae nàwɔ ne èxɔ nunana aɖe si ŋu wotrɔ asi le etɔxɛe na wò koŋ? Ðe nàzãe atsɔ aɖee afia be yekpɔ ŋudzedze ɖe eŋua? ‘Nunana siwo nye amewo’ lae nye nu si Yehowa na wò to Yesu Kristo dzi. Mɔ ɖeka aɖe si dzi nàto aɖee afia be yekpɔ ŋudzedze ɖe nunana siawo ŋue nye be nànɔ to lém ɖe nuƒo siwo hamemetsitsiwo ƒona la ŋu nyuie ahadze agbagba anɔ wɔwɔm ɖe nufiame siwo dze le wo me la dzi. Àte ŋu agaɖe wò ŋudzedzekpɔkpɔ afia hã to nyaŋuɖoɖo le kpekpeawo me le mɔ si atu ame ɖo nu dzi. Kpe asi ɖe dɔ siwo me hamemetsitsiwo le ŋgɔ xɔm le, abe gbeƒãɖeɖedɔa ene, la ŋu. Ne aɖaŋu aɖe si hamemetsitsi aɖe ɖo na wò la ɖe vi na wò la, ɖe manyo ŋutɔ be nàgblɔe nɛ oa? Tsɔ kpe ɖe eŋu la, ɖe manyo be nàɖe ŋudzedzekpɔkpɔ afia hamemetsitsiwo ƒe ƒomewo oa? Ðo ŋku edzi be, hafi hamemetsitsi aɖe nàwɔ dɔ sesĩe le hamea me la, eƒe ƒomea tsɔa ɣeyiɣi si wòatsɔ anɔ anyi ɖekae kpli wo la saa vɔe.

w17.10-EW 10 mm. 13

‘Mitsɔ Nuwɔna Kple Nyateƒe Lɔ̃ Ame’

13 Kpe ɖe gbɔdzɔgbɔdzɔtɔwo ŋu. Biblia ƒe sedede si nye be “mikpe ɖe gbɔdzɔgbɔdzɔtɔwo ŋu, migbɔ dzi ɖi na amewo katã” la ate ŋu ado míaƒe lɔlɔ̃ ƒe nuvãnyenye kpɔ. (1 Tes. 5:14) Togbɔ be gbɔdzɔgbɔdzɔtɔ geɖewo va sẽna le xɔse me emegbe hã, ehiã be míagbɔ dzi ɖi na ame aɖewo ya ahayi edzi anɔ kpekpem ɖe wo ŋu. Esia ate ŋu abia be míazã Ŋɔŋlɔawo me nya aɖewo atsɔ ade dzi ƒo na wo, míakpe wo be woava kpɔ gome le gbeƒãɖeɖedɔa me kpli mí, alo míakpɔ vovo ɖe wo ŋu ase woƒe nyawo ko. Gakpe ɖe eŋu la, le esi míabu nɔviŋutsu alo nɔvinyɔnu aɖe be enye ame “sesẽ” alo enye “gbɔdzɔgbɔdzɔtɔ” teƒe la, anyo wu be míaɖo ŋku edzi be ŋutetewo kple gbɔdzɔgbɔdzɔwo le mí katã mía ŋu. Apostolo Paulo gɔ̃ hã lɔ̃ ɖe edzi be gbɔdzɔgbɔdzɔwo le ye ŋu. (2 Kor. 12:​9, 10) Eya ta, mí katã míehiã kpekpeɖeŋu tso mía nɔewo gbɔ.

w15-EW 2/15 8 mm. 16

Srɔ̃ Yesu Ƒe Ðokuibɔbɔ Kple Dɔmetɔtrɔ

16 Míagblɔ nya fadzinamewo. Míaƒe dɔmetɔtrɔ ɖe amewo ŋu aʋã mí ‘míafa akɔ na ame siwo lé blanui.’ (1 Tesalonikatɔwo 5:14) Nya kae míate ŋu agblɔ atsɔ ade dzi ƒo na wo? Míate ŋu ana woanya ale si gbegbe míetsɔ ɖe le eme na woe. Míate ŋu akafu wo ahahe woƒe susu ayi woƒe nɔnɔme nyuiwo kple woƒe ŋutetewo dzi. Míate ŋu aɖo ŋku edzi na wo be, Yehowae kpe ɖe wo ŋu woke ɖe nyateƒea ŋu, si fia be woxɔ asi le eŋkume. (Yohanes 6:44) Míate ŋu aka ɖe edzi na wo be, Yehowa tsɔ ɖe le eme na esubɔla siwo ƒe “dzi gbã gudugudu” kple esiwo ƒe “gbɔgbɔ woƒo ƒu anyi” la vevie. (Psalmo 34:19) Nya fadziname siwo míagblɔ veveseɖeamenutɔe la ate ŋu ana gbɔdzɔe geɖe ame siwo hiã akɔfafa.​—Lododowo 16:24.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

it-1-F 921

Gbɔdɔndɔn masɔkoɖose

Gbɔdɔndɔn masɔkoɖose nyi nuvɔn ci yí ana woanya (woaɖe) amɛ ti le Kristotɔwo hamɛ lɔ mɛ. (1Kor 5:​9-13; Ebre 12:​15, 16) Apostolo lɔ ɖe mɛ mɔ, Kristotɔ ci yí nɔnɔ gbɔdɔndɔn masɔkoɖose gbe wakɔ nu vevi koɖo yiŋtɔ lankpu, yí zanzan vijinu yi tɔwo nɔ enumaɖotawo. Édadahɛn nu sugbɔ le yiɖeki nu le gbɔngbɔnmɛ, hɛnkɔ eɖyixoxo va Mawu hamɛ lɔ ji, yí sɔ yiɖeki sɔ ke nɔ ekudɔ̀lele ciwo yí woxɔnɔ le gbɔdɔndɔn mɛ. (1Kor 6:​18, 19) Étafukɔ nɔviɛ Kristotɔwo do (1Tɛs 4:​3-7) ɖo (1) éxokɔ ɖyi hamɛ lɔ yí dodoɔ ŋkpɛn gangan teŋ yi (Ebre 12:​15, 16), (2) éna mɛ ci enɔ gbɔdɔndɔn masɔkoɖose gbe lɔ koɖo trɔ amɛxoɖyi, yí nɔ trɛnnɔ amɛ lɔ nyiɔ, dagbenyi amɛmɛmi ci yí le alɔji nɔ mɛ ci avaɖe o, (3) édahɛn ŋkɔ nywi ci yí le yi xomu shi yí (4) égbedo vevisese nɔ mɛ ci enɔ gbɔdɔndɔn masɔkoɖose gbe lɔ koɖo jilawo, mɛ lɔ asuɔ abi ashiɛ alo mɛ ci avaɖe ɖɛ. De agbetɔ, mɛ ci sewo atɛnŋ ana aŋwlan ŋkuvi do gbɔdɔndɔn masɔkoɖose gbenɔnɔ hweɖewonu yí egbali o, vɔ Mawu ci yí adɔn to ni kudo yi nuvɔn lɔ ŋci egbali.​—1Tɛs 4:8.

w15 7/15 14 mm. 14-15

“Miaƒe Ðeɖe Gogo”!

14 Nu kae adzɔ ne Gog si tso Magog dze Mawu ƒe amewo dzi teti? Biblia gblɔ be Amegbetɔvi la adɔ “mawudɔlawo ɖa [eye] wòaƒo eƒe ame tiatiawo nu ƒu tso anyigba ƒe dzogoe eneawo dzi, tso anyigba ƒe seƒe va se ɖe dziƒo ƒe seƒe ke.” (Marko 13:27; Mateo 24:31) Amewo nu ƒoƒo ƒu sia to vovo na ɣeyiɣi si me wotia Kristotɔ amesiaminawo zi gbãtɔ. Eye menye amesiamina siwo kpɔtɔ le anyigba dzi la nu tetre mamlɛtɔa hã ye o. (Mateo 13:​37, 38) Woatre wo nu zi mamlɛtɔ do ŋgɔ teti na xaxa gã la ƒe gɔmedzedze. (Nyaɖeɖefia 7:​1-4) Ekema amewo nu ƒoƒo ƒu kae esia nye? Anye ɣeyiɣi si me amesiamina siwo kpɔtɔ le anyigba dzi la axɔ woƒe fetua eye woayi dziƒo. (1 Tesalonikatɔwo 4:​15-17; Nyaɖeɖefia 14:1) Esia adzɔ ɣeyiɣi aɖe le Gog si tso Magog ƒe amedzidzedzea me. (Ezekiel 38:11) Ekema abe ale si Yesu gblɔe ene la, “ame dzɔdzɔewo aklẽ abe ɣe ene le wo Fofo ƒe Fiaɖuƒe la me.”​—Mateo 13:43.

15 Ðe esia fia be woakplɔ amesiaminawo ayi dziƒo le woƒe amegbetɔŋutilã mea? Sɔlemedela akpa gãtɔ xɔe se be woakɔ xɔsetɔwo ayi dziƒo le ŋutilã me. Woxɔe se hã be yewoakpɔ Yesu kple ŋku ŋutɔŋutɔ ne etrɔ gbɔna be yeava ɖu anyigba dzi. Gake Biblia na eme kɔ be mímakpɔ Yesu kple ŋku ŋutɔŋutɔ ne etrɔ gbɔ o, esi wògblɔ be “Amegbetɔvi la ƒe dzesi adze le dziƒo” eye Yesu ava “le dziƒolilikpowo dzi.” (Mateo 24:30) Biblia gblɔ hã be “ŋutilã kple ʋu mate ŋu anyi Mawu Fiaɖuƒe la dome o.” Eya ta ame siwo woakplɔ ayi dziƒo la, ahiã be ‘woatrɔ wo katã ƒe nɔnɔme’ “enumake, le aɖabaƒoƒo ɖeka me, le kpẽkuku mamlɛa me.” (Xlẽ 1 Korintotɔwo 15:​50-53.) Womakɔ amesiamina siwo kpɔtɔ le anyigba dzi la ayi dziƒo kple woƒe amegbetɔŋutilã abe ale si hakplɔlawo fiaa woƒe sɔlemeviwo ene o. Ke boŋ woaƒo amesiamina wɔnuteƒe siwo kpɔtɔ le anyigba dzi la nu ƒu ɖe dziƒo enumake.

15-21 JUILLET

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 TƐSALONIKITƆWO 1-3

“Esejimawatɔ lɔ dadasɛ”

it-1-F 221

Amɛɖekisɔsɔna Mawu

Enuwlawlɛ bu ɖeka le lɛ ci yí to akpo xesexese nɔ “enyɔ wlawla kɔkɔɛ” Yehowa tɔ. Eyi nyi “esejimawamawa ci yí le wlawlamɛ lɔ.” Ényi enuwlawlɛ nɔ Kristotɔ adodwiwo, ɖo le apostolo Pɔlu hwenuɔ, enu ciŋmɛ “esejimawatɔ lɔ” nyi denɔ nyinɔnɔ teŋ yí nyi totomɛ ci wojeshi ɖɛ koŋ o. Nɔ “esejimawatɔ” lɔ vanɔ nyinɔnɔ ɖegbɔ can ɔ, enu ciŋmɛ enyi teŋ akpɔtɔ anyi enuwlawlɛ nɔ amɛ sugbɔtɔ, ɖo ásɔ Mawu sɛnsɛn sɔ ɖo ŋkɔ yí ale nuvwin yi tɔwo wakɔ le ayemɛ le Mawu sɛnsɛn ŋkɔ mɛ. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, anyi sɛnsɛn adodwi lɔ gbegbe nuwana. Pɔlu nu mɔ “esejimawamawa ci yí le wlawlamɛ lɔ” le dɔ wakɔ xoxo le ye hwenu, ɖo woseseɛ afli nɔ esejimawamawa nuwana ɖeka ci yí kpɔkɔ ŋsɛn do Kristotɔwo hamɛ lɔ ji vɔ, yí eyi avanyi xɔsegbegbe totomɛ lɔ. Le vɔvɔnuɔ, Yesu Kristo ato vava yi tɔ ji agui si. Xɔsegbetɔ cɛ ci Satana zankɔ akɔ yiɖeki yi ji yí awugan “enushianu ci woyɔnɔ mɔ ‘mawu’ abi ŋɖekpokpui ci wosɛnnɔ” (Gr., seʹba·sma). Satana dɔwanu cɛ ci yí nyi ketɔ gangan ɖeka nɔ Mawu able amɛ sugbɔ yí ahɛn gugu va yiɖeki koɖo mɛ ciwo pleŋ yí kplɔɛ do ji. Ci “esejimawatɔ lɔ” asɔ Mawu sɛnsɛn ayemɛtɔ xe ŋmɛ nɔ nuvwin ci ewakɔ yí ana enu ci ewakɔ aje ji ni.​—2Tɛs 2:​3-12, nwt; sɔ sɔ koɖo Mt 7:​15, 21-23.

it-2-F 255 mm. 7

Ŋsukankan

Yehowa Mawu tanɔshi ‘amɛbleble nuwana ɖeka’ yí eblenɔ mɛ ciwo yí ŋsukankannyɔwo jɔnɔ ji nɔ, yí “wo a kando enu manyi nyɔnɔnwi ji” sɔwu eŋɛnywi ci yí kudo Yesu Kristo nu. (2Tɛs 2:​9-12) Enu ci yí jɔ do Izraɛli Fyɔ Ashabu ji exwe sanŋdi nɛniɖe vayi ɖo kpe gɔnmɛɖose cɛ ji. Ŋsukankan nyɔnuɖɛtɔwo kando ji nɔ Ashabu mɔ yɛaɖu ji le ahwa ci awa koɖo Ramo-Galadi mɛ, vɔ Yehowa nyɔnuɖɛtɔ Mikaya nu mɔ gbe yidakpɛ o. Shigbe lé Mikaya kpɔɛ le ŋtegan lɔ mɛ nɛɔ, Yehowa na emɔ gbɔngbɔnmɛnuwawa ɖeka yí evatrɔ ‘amɛbleble gbɔngbɔn ɖeka’ le numɛ nɔ Ashabu nyɔnuɖɛtɔwo. Ecɛ dasɛ mɔ gbɔngbɔnmɛnuwawa lɔ zan yi ŋsɛn yí sɔ flu wo yí wodenu nyɔnɔnwi o, vɔ wonu enyɔ ci wowoŋtɔwo jijiɛ mɔ yewoanu koɖo enyɔ ci Ashabu jijiɛ mɔ yease le wo gbɔ. Ci wokanxle Ashabu doŋkɔ can ɔ, kankando ŋsukankannyɔ wowo tɔwo ji jɔ ji ni sɔwu yí evasɔ yi gbe sɔ cui.​—1Efy 22:​1-38; 2Kro 18.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

it-1-F 890 mm. 6

Ezo

Piɛ ŋwlɛn mɔ “jeŋkwi koɖo anyigban egbɛtɔ li ɖɛ nɔ ezo.” Le enyɔ ciwo yí trɔdo kpukpui cɛ koɖo le kpukpui buwo mɛɔ, eze petii mɔ de ezo ŋtɔŋtɔ nyɔ nukɔ ele o, vɔ enyɔ ci nu exokɔ nuxu so yí nyi gugu mavɔ. Eshiɖɔɖɔ Nowe hwenu tɔ degu jeŋkwi koɖo nyigban ŋtɔŋtɔ o, vɔ amɛmavɔnmawuwo ɖekɛ yí egu. Ahanke Yesu Kristo koɖo yi dɔdɔla sɛnŋwo dadasɛ le ezojeje mɛ anyi gugu mavɔ nɔ amɛmavɔnmawuwo ɖekɛ koɖo xexe vwin cɛ nɛ.​—2 Piɛ 3:​5-7, 10-13; 2Tɛs 1:​6-10; sɔ sɔ koɖo Ezai 66:​15, 16, 22, 24.

it-1-F 1188 mm. 1

Gbɔngbɔnmɛ

“Gbɔngbɔnmɛnyɔ”​—Nyɔnɔnwi koɖo ŋsu. Wozan Grɛki nyɔgbe pneuʹma (gbɔngbɔn) yí eɖo gɔnmɛsese vevi ɖeka koŋ le apostolowo nuŋwlɛnŋwlɛn ɖewo mɛ. Le kpɔwɛ mɛ le 2 Tɛsalonikitɔwo 2:2 mɛɔ, apostolo Pɔlu do ŋsɛn lanmɛ nɔ nɔvi ciwo yí le Tɛsaloniki mɔ, woŋgbelɔn nɔ ‘gbɔngbɔnmɛnyɔ ɖe [yi gɔnmɛɖeɖe tiin, “gbɔngbɔn”], abi ŋɛdu numɛ tɔ ɖe abi wemaŋwlɛnɖaɖamɛ ɖe ci yí awa shigbe yewo gbɔ eso nɛ, . . . mɔ Yehowa ŋkeke lɔ ɖo vɔ’ ana wowo susu acaka kaba abi ana woavɔn o. Eze petii mɔ Pɔlu zan enyɔgbe pneuʹma (gbɔngbɔn) yí sɔ sɔkɔ koɖo emɔ ciwo ji wokannɔ seŋ to shigbe mɔ, “ŋɛdu numɛ tɔ” abi “wemaŋwlɛnɖaɖamɛ” hannɛ. Ci Bibla gɔnmɛɖeɖe ɖewo ɖe gɔnmɛ nɔ enyɔgbe pneuʹma lɔ le lɛ koɖo fibuwo mɔ “gbɔngbɔn” can ɔ, ebuwo ɖe gɔnmɛ ni mɔ “gbɔngbɔnmɛ ŋɛdu” (The Bible​—An American Translation), “enyɔnuɖɛ” (MAWU NYƆ), “gbɔngbɔnmɛ” (D’Ostervald; Segond [French]) koɖo “gbɔngbɔnmɛnyɔ” (NW).

22-28 JUILLET

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 TIMƆTE 1-3

“Do afɔ nɔ edɔ nywi”

w16.08-EW 21 mm. 3

Ðe Nàte Ŋu Ayi Ŋgɔ Geɖe Wu Le Mawusubɔsubɔ Mea?

3 Xlẽ 1 Timoteo 3:1. Helagbe me dɔwɔnya si gɔme woɖe be ‘minya’ fia be ame nadidi asi anɔ ʋiʋlim be yeatsɔ nane si le adzɔge. Nya si apostolo Paulo gblɔ ɖee fia be ŋgɔyiyi le mawusubɔsubɔ me bia veviedodonu. Tsɔe be nɔvi aɖe di be yeayi ŋgɔ le hamea me. Ðewohĩ mezu subɔsubɔdɔla haɖe o, gake ekpɔe be ehiã be yeatu Kristotɔwo ƒe nɔnɔmewo ɖo. Gbã la, eʋli vevie ɖo subɔsubɔdɔwɔlawo ƒe nudidiawo gbɔ. Ema megbe ele mɔ kpɔm be yeadze azu dzikpɔla. Le ɣeyiɣi siawo katã me la, eyi edzi le nɔnɔme nyui siwo hiã be wòaxɔ agbanɔamedzi geɖe wu le hamea me la tum ɖo.

Km-F 12/78 4 mm. 7

Mɛ ciwo yí ‘ɖo ŋkɔ nywi’

7 Ecɛyɛɔ, mìkpɔ enu ci yí taɖo Pɔlu nu so ŋsu cɛwo nu mɔ wonyi mɛ ciwo yí ‘ɖo ŋkɔ nywi.’ De texwe gangan ɖe nɔnɔ le cɔci mɛ shigbe lé mɛɖewo nuini nɛ yí enyi o. Vɔ sumɔsumɔdɔwatɔwo, mɛ ciwo yí ‘wanɔ edɔ hunnɔ toto emɔ jɔjɔɛ ji’ kando ji mɔ Yehowa koɖo Yesu acu shi nɔ yewo. Hamɛ lɔ pleŋ bunɔ wo yí gbenɔnɔ godu nɔ wo. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, “wo gbe xonɔ nuxu koɖo ejiɖeɖe le xɔse ci wo ɖo le Kristo Yesu mɛ.” Wowanɔ dɔ ci wosɔnɔ nɔ wo nywiɖe le gbejinɔnɔ mɛ, yí wodonɔ afixɔxɔ wo nu nɔ sumɔsumɔdɔ nywi ci wowakɔ. Wowo xɔse sɛnŋ yí wosɔ edɔngbegbe hunnɔ wowo xɔse mɛ, yí wodevɔnnɔ nɔ enyɔ ci mɛbuwo avanu o.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

it-1-F 980

Jijimɛwo

Enukplakpla koɖo seŋkankan so enu cɛ hanwo nu nyi enugbali, egbenyi nugbali sɔwu le hwenu ciwo mɛ yí Pɔlu ŋwlɛn nu ɖaɖa Timɔte. Degbele veviɖe mɔ woaɖo jijimɛ nuŋwlɛnɖɛwo ɖɛ yí asɔ ɖo kpe mɛɖe kannu ji o, ɖo Mawu degbedokɔ vovototo Ʒuifuwo koɖo amɛmanyiʒuifuwo mɛ le Kristotɔwo hamɛ lɔ mɛ o. (Gal 3:28) Sɔ bɔdo nuɔ, jijimɛ nuŋwlɛnɖɛ ciwo yí li ɖo kpe yi ji vɔ mɔ Kristo nyi Davidi jijimɛvi. Gbesɔ kpe niɔ, le majinjinɖe mɛ le Pɔlu nuŋwlɛnŋwlɛn cɛ goduɔ, woagban Ʒeruzalɛmu ju yí Ʒuifuwo jijimɛ nuŋwlɛnɖɛwo can ayi do mɛ. Mawu daglɔn ta nɔ wo o. Eyi taɖo Pɔlu dejijiɛ mɔ, Timɔte koɖo hamɛ lɔwo agu wowo gamɛ yí avayi jijiɛ dwi kpɔ nɔ tɔgbitɔgbiwo kannu ci mɛ mɛɖe so yí adokɔ ɖyika so nu o; ɖo dahɛn nyɔna ɖekɛ vɛ nɔ Kristotɔwo xɔse o. Jijimɛ nuŋwlɛnɖɛ ci yí le Bibla mɛ sun aɖo kpe yi ji mɔ Yesu yí nyi Mɛsia lɔ, yí eyi nyi jijimɛnyɔ vevitɔ nɔ Kristotɔwo. Jijimɛ nuŋwlɛnɖɛ bu ciwo yí le Bibla mɛ ɖo kpe yi ji mɔ Ŋwlɛnŋwlɛn lɔwo nyi nyɔnɔnwi, yí gbedasɛ petii mɔ exolɔlɔ ŋtɔŋtɔwo yí le Bibla mɛ.

cl-EW 11-12 mm. 15

‘Kpɔ Ða, Mía Mawu Enye Si’

15 Dzesideŋkɔ bubu si wozãna na Yehowa ɖeɖeko enye ‘Fia mavɔmavɔtɔ.’ (Timoteo I, 1:17; Nyaɖeɖefia 15:3) Ŋkɔ sia gɔme ɖe? Asesẽ na míaƒe susu si seɖoƒe li na be wòase egɔme, gake Yehowa nye mavɔmavɔtɔ le mɔ eve nu​—le ɣeyiɣi si va yi kple esi gbɔna me. Psalmo 90:2 gblɔ be: “Wòe nye Mawu tso mavɔ me yi mavɔ me.” Eyata gɔmedzedze mele Yehowa si o; enɔ anyi ɣeawokatãɣi. Esɔ be woyɔe be “Amesi Li tso Blema Ʋĩ Ke”​—enɔ anyi ɣeyiɣi mavɔ hafi ame alo nu bubu ɖesiaɖe si le xexeame va dzɔ! (Daniel 7:​9, 13, 22, NW) Ameka tɔe adzɔ be wòatɔ gbe eƒe dzedze be wòanye Aƒetɔ Dziɖulagã?

JUILLET–4 AOÛT

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 TIMƆTE 4-6

“Mawu sumɔsumɔ koɖo dɔkunɔnyinyi”

w03-EW 6/1 9 mm. 1-2

Alesi Míana Nɔnɔme si me Míele Nadze Mía Ŋu

Nu vevi aɖe si na Paulo kpɔ dzidzɔ eye eƒe dzi dze eme enye ŋudzedzekpɔkpɔ ɖe nusi le esi ŋu. Gake nukae wòfia be ame nakpɔ ŋudzedze ɖe nusi le esi ŋu? Kpuie ko la, efia be nu vevi siwo le ame si nasɔ gbɔ na ame. Paulo gblɔ na ehati subɔla Timoteo le esia ŋu be: “Ke mawusosroɖa kpakple ŋudzedzekpɔkpɔ enye viɖenu gã. Elabena míetsɔ naneke va xexe sia me o, eye edze ƒã bena, míate ŋu atsɔ naneke ayii hã o; ke ne nunyiame kple avɔtata le mía si la, mina nusiawo nasɔ gbɔ na mí.”​—Timoteo I, 6:​6-8.

De dzesii be Paulo yɔ mawusosroɖa kpe ɖe ŋudzedzekpɔkpɔ ŋu. Enya be dzidzɔkpɔkpɔ vavãtɔ tsoa mawusosroɖa me, si nye be etsoa míaƒe Mawu subɔsubɔ tsɔtsɔ ɖo nɔƒe gbãtɔ me, ke menye ŋutilãmenunɔamesi alo kesinɔnu mee wòtsona o. “Nunyiame kple avɔtata” koe hiã nɛ be wòanɔ mawusosroɖagbenɔnɔ dzi. Eyata le Paulo gome la, nu vevi si na wòte ŋu kpɔ ŋudzedze ɖe nɔnɔme si me wònɔ ŋue nye ŋuɖoɖo ɖe Yehowa ŋu, nɔnɔme ka ke mee ame ɖale o.

g-EW 7/07 6 mm. 2

Didi Be Yeazu Kesinɔtɔ Ate Ŋu Agblẽ Nu Le Ŋuwò

Enye nyateƒe be menye kesinɔnuwo yome titi tae ame akpa gãtɔ kuna ya o. Ke hã, wo ɖokui ƒoƒo ɖe kesinɔnuwo didi vivivo me ate ŋu ana be agbe ƒe vivisese nato wo ŋu. Ate ŋu adzɔ hã be woaxa nu geɖe le agbe me ne nuteɖeamedzi le dɔme alo gakuxiwo nana be wokuna ɖe tsitre nu, tsia zãdomadɔlɔ̃e, ta ɖua wo edziedzi alo dɔmavɔleameŋu ɖea fu wo​—lãmesẽkuxi siwo ana woaku kukpo. Eye ne ame va nyɔ le eɖokui me hekpɔe be ehiã be yeawɔ tɔtrɔ le yeƒe agbe me gɔ̃ hã la, ate ŋu atsi megbe akpa. Srɔ̃a magaka ɖe edzi o, ɖewohĩ anya gblẽ nu geɖe le viawo ƒe seselelãme kple eya ŋutɔ ƒe lãmesẽ ŋu xoxo. Ðewohĩ woate ŋu aɖɔ nu siwo gblẽ le wo ŋu la dometɔ aɖewo ɖo, gake abia agbagbadzedze geɖe ŋutɔ. Ame siawo tɔgbi ‘tsɔ nuxaxa geɖe ŋɔ wo ɖokui flofloflo’ vavã.​—Timoteo I, 6:10.

g-EW 1/09 6 mm. 4-6

Nu Vevi Ade Siwo Nana Ame Kpɔa Dzidzedze

Abe ale si míekpɔe le nyati siawo siwo kplɔ wo nɔewo ɖo ƒe gbãtɔ me ene la, le nyateƒe me la, ame siwo tiaa kesinɔnuwo yome ŋukeklẽtɔe kple susu be ana yewoakpɔ dzidzedze ŋutɔŋutɔ la le dagbadagbam ɖe ya me. Menye ɖeko mɔkpɔkpɔ va buna ɖe wo ko o, ke ame siawo hea vevesese geɖe vaa wo ɖokuiwo dzi hã. Le kpɔɖeŋu me, ne amewo ƒo wo ɖokuiwo ɖe kesinɔnudidi me kutɔkutɔe la, zi geɖe la, wotsɔa woa kple woƒe ƒomea kpakple wo xɔlɔ̃wo dome ƒomedodo saa vɔe. Ame aɖewo hã medɔa alɔ̃ ale si dze o​—ne menye le dɔwɔɖui ta o la, ke anye le dzimaɖitsitsi ta. Nyagblɔla 5:11 gblɔ be: “Dɔwɔla ɖaɖu nu ʋee o, eɖaɖu nu geɖe o, alɔ̃ vivina nɛ; ke kesinɔtɔ ƒe nu gbogboawo menana wòdɔa alɔ̃ o.”

Menye ɖeko ga ɖua aƒetɔ ɖe ame dzi vɔ̃ɖitɔe o, ke eblea ame hã. Yesu Kristo ƒo nu tso “kesinɔnuwo ƒe amebleŋusẽ” ŋu. (Marko 4:19) Ne míagblɔe bubui la, kesinɔnuwo dzena abe ɖe woana amewo nakpɔ dzidzɔ ene, gake mevaa eme nenema o. Ðeko woganana ame dina be kesinɔnu geɖe wu nasu ye si. Nyagblɔla 5:9 gblɔ be: ‘Ame si lɔ̃a ga la, ga maɖi ƒo nɛ o.’

Kpuie ko la, galɔlɔ̃ nye nugbegblẽ le ame ɖokui ŋu eye mlɔeba la, enaa mɔkpɔkpɔ buna ɖe ame, nu tena ɖe ame dzi, alo kplɔa ame dea nu vlo wɔwɔ me gɔ̃ hã. (Lododowo 28:20) Nu siwo do ƒome kplikplikpli kple dzidzɔ kple dzidzedzekpɔkpɔe nye dɔmenyonyo, tsɔtsɔke, agbe ɖɔʋu nɔnɔ, lɔlɔ̃, kple ƒomedodo nyui me nɔnɔ kple Mawu.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

lvs-EW 23-24 mm. 17

Dzitsinya Nyui Nenɔ Asiwò Le Mawu Ŋkume

17 Apostolo Petro ŋlɔ bena: “Milé dzitsinya nyui me ɖe asi.” (1 Petro 3:16) Nublanuitɔe la, ne amewo yi edzi le aɖaba ŋem ƒu Yehowa ƒe gɔmeɖosewo dzi la, woƒe dzitsinya megaxlɔ̃a nu wo o. Paulo gblɔ be dzitsinya ma tɔgbi “ku atri.” (1 Timoteo 4:2) Ðe dzo fiã wò vevie kpɔa? Ne edzɔ alea la, afi si dzoa fiã la kuna yikpaa ale gbegbe be màgase naneke le teƒea o. Ne ame aɖe yia edzi wɔa nu gbegblẽ la, eƒe dzitsinya va kua atri eye mlɔeba edzudzɔa dɔwɔwɔ.

it-2-F 122 mm. 1-2

Jugbaja nuhlɛnhlɛn

Le Kristotɔwo hamɛ lɔ mɛ. Le exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛɔ, amɛ kankin yí ɖo Bibla mɛ wemaxlaxla sugbɔ ciwo yí li. Eyi na jugbaja nuhlɛnhlɛn le veviɖe. Apostolo Pɔlu nu mɔ wo le hlɛnnɔ lɛta ye tɔwo le bɔbɔwo mɛ le Kristotɔwo hamɛ lɔwo mɛ, yí agbesɔnɔ wo ɖaɖa hamɛ buwo nɔ wowo can atɛnŋ ahlɛn wo. (Kol 4:16; 1Tɛs 5:27) Pɔlu ɖo aɖaŋ nɔ ɖajɛvi Timɔte ci yí nyi Kristotɔ enujikpɔtɔ mɔ yɛ le do vevi ‘jugbaja nuhlɛnhlɛn, ado ŋsɛn lanmɛ nɔ amɛwo, yi a kpla enu wo.’​—1Tim 4:13.

Mɛ ci yí hlɛnhlɛn nu le jugbaja, ɖo ahlɛn nu lɔ nywiɖe. (Xab 2:2) Ci jugbaja nuhlɛnhlɛn lɔ nyi enukplakpla amɛwoɔ, mɛ ci yí ahlɛn nu lɔ ɖo amɔŋje enu ci ehlɛnhlɛn mɛ kitokito, akando ji mɔ yemɔŋje susu ci yí taɖo amɛ lɔ ŋwlɛn nu lɔ mɛ nywiɖe, yí akpɔ nywiɖe nɔ lé ehlɛnkɔ nu lɔ do ŋgbena enyɔsetɔwo avase mɛ do bu o. Shigbe lé Enyɔdasɛ 1:3 nui hannɛɔ, mɛ ciwo yí kɔ egbe yi ji yí hlɛnhlɛn nyɔnuɖɛ cɛ koɖo mɛ ciwo yí seseɛ nyɔ lɔwo yí wakɔ do wo ji akpɔ jijɔ.

    Wema ciwo yí le Ajagbe mɛ (2015-2026)
    To le mɛ
    Ðo mɛ
    • Aja
    • Miin
    • Cancanwo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Yizanzan sewo
    • Amɛ ŋtɔ nyɔtakankan totowo
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ðo mɛ
    Miin