Mateo
Jesu Jerusaleʉ̃ne jũẽna
Marco 11:1-11; Luca 19:28-40; Juaʉ̃ 12:12-19
21 Jerusaleʉ̃ caita jũẽbʉdaɗe Betpague puruɗe Olivo eya carra jũẽsiɗaa. Maʉ̃ne Jesuba idji ume nĩbabadarãda umé puruɗaa diabuesia. 2 Ãdjía nãwã jarasia:
–Dadjirã quĩrãpe ɓʉ puruɗaa wãnadua. Ara jũẽbʉdaɗe burro wẽrã warra bara ɓʉda jʉ̃ nũmʉda ununia. Ẽrã edaɗapeɗa umena mʉ̃maa enenadua. 3 Aɓaʉba bãrãa cãrẽ cãrẽã mãwã o panʉda iwiɗibʉrʉ, nãwã jaraɗadua: “Dadji Boroba quĩrĩã ɓʉa. Baribʉrʉ nane jẽda diabueya.”–
4 Maʉ̃gʉra mãwãsia Ãcõrẽneba beɗeabariba jaraɗa quĩrãca. Nãwã jarasia:
5 Sioʉ̃ puruɗebemarãa nãwã jaraɗadua:
Acʉɗadua, bãrã boroda burro ʉ̃rʉ̃ bãrãmaa zebʉrʉa.
Dji droma quĩrãca zeẽ́ ɓʉa. Burro zaque ʉ̃rʉ̃ zebʉrʉa.*
6 Ara maʉ̃da Jesu ume nĩbabadarã umé panʉra wãnapeɗa Jesuba jaraɗa quĩrãca osiɗaa. 7 Burro wẽrãra, dji warra siɗa Jesumaa edeɗapeɗa ãdjia cacuaɗe jʉ̃ panʉra burro ʉ̃rʉ̃ ɓʉsiɗaa. Maʉ̃be Jesura ʉ̃rʉ̃ chũmesia Jerusaleʉ̃ puruɗaa wãi carea. 8 Ẽberãrã cãbana cuabusiba Jesu bia edaɗi carea ãdjia cacuaɗe jʉ̃ panʉra oɗe tõcua wãsiɗaa. Dewararãba bacuru jʉwate quedua bara ɓeada ɓʉá tucuaɗapeɗa oɗe ɓʉcua wãsiɗaa. 9 Maʉ̃ne zocãrã ẽberãrã idji na nĩnaba, caiɗu zebʉda biɗa nãwã ɓʉga duanasiɗaa:
¡Bio bia quirua Daviɗeba zeɗara!
¡Bio bia ɓʉa Ãcõrẽ trʉ̃neba zebʉrʉra!* ¡Bio bia quirua Bajãne Ɓʉra!
10 Jesu Jerusaleʉ̃ne jũẽsiɗe purura ɓʉga duanesia. Nãwã iwiɗibadjiɗaa:
–Idjira ¿caida jãwã ɓʉ?–
11 Iwiɗibʉdaza Jesu ume zepeɗaɗarãba panubadjiɗaa:
–Jãʉ̃gʉra Jesua, Ãcõrẽneba beɗeabaria. Idjira Nazare puruɗebemaa, Galilea druaɗebemaa.–
Jesuba ne nẽdobuebadarã ãyã jʉrecuaɗa
Marco 11:15-19; Luca 19:45-48; Juaʉ̃ 2:13-22
12 Mãwãnacarea Jesura Ãcõrẽ de dromanaa wãsia. Mama dajada Ãcõrẽa diaɗi careabema nẽdobuebadarãda unusia. Ne nẽdo ɓea siɗa zocãrã duanasiɗaa. Idjaɓa ʉ̃cʉrʉba Ãcõrẽ de dromane diaida ɓʉ paratara dji drua ãĩba zebʉdarãa nẽbʉa nẽdobuebadjiɗaa ãĩbema paratara diacara panana bẽrã. Mãwã duanʉne Jesuba ãdjirãra jũma ãyã jʉretacuasia.* Dji parata nẽdobuebadarã mesa ɓeada, puchirã nẽdobuebadarã bugue siɗa jũma coracuasia. 13 Ãdjirãa nãwã jarasia:
–Ãcõrẽ Beɗeaɗe nãwã ɓʉ́ ɓʉa: “Mʉ̃ dera dji iwiɗibada de aɗia.” Baribʉrʉ bãrãba “ne drʉabadarã mĩrũbada uria” quĩrãca eropanʉa.–*
14 Jesu Ãcõrẽ de droma dajada ɓasiɗe dauɓerrea ɓeada, jĩrũ biẽ́ ɓea siɗa idjimaa zesesiɗaa. Maʉ̃ne ãdjirãra biabicuasia. 15 Baribʉrʉ Jesuba mama ne ununaca o ɓʉda sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarã biɗa biẽ́ unusiɗaa.* Mãwã duanʉne warrarãba Jesua nãwã jĩgua jara panasiɗaa: “¡Bio bia quirua Daviɗeba zeɗara!” Maʉ̃ ũrĩbʉdaɗe sacerdote bororãda, judiorã ley jaradiabadarã siɗa quĩrũsiɗaa. 16 Ãdjirãba Jesua nãwã jarasiɗaa:
–¿Mãwãra naʉ̃ warrarãba jara duanʉda bʉa bia ũrĩ ɓʉca?–
Jesuba panusia:
–Mãẽ. ¿Bãrãba naʉ̃ beɗeara acʉɗacaca?
Bʉa warrarãda, ju do queɗea siɗa ɓʉsia bʉ́a bia beɗeaɗamãrẽã.–*
17 Maʉ̃be Jesuba ãdjirã amepeɗa Jerusaleʉ̃neba Betanianaa cãĩne wãsia.
Higojõ purruba nũmena
18 Nurẽma diapeɗa Jesura wayacusa Jerusaleʉ̃naa wãsia. Wãbʉrʉɗe jarra nũmesia. 19 Maʉ̃ne higojõda o caita unusia. Baribʉrʉ araa jũẽsiɗe quedua awa nũmʉda unusia.* Maʉ̃ carea higojõa jarasia:
–¡Bʉra waa zauẽ́ ɓaya!–
Ara maʉ̃da higojõra purrubasia. 20 Jesu ume nĩbabadarãba maʉ̃ unusiɗaɗe cawa crĩchaɗaẽ́ bẽrã iwiɗisiɗaa:
–¿Sãwãẽrã jãʉ̃ higojõra aɓeɗa purrubasi?–
21 Jesuba panusia:
–Wãrã arada mʉ̃a jaraya: bãrãba iwiɗi panʉra Ãcõrẽba wãrãda oida ĩjãnibʉrʉ, idjaɓa poya oẽ́da crĩchaɗaẽ́bʉrʉ, mʉ̃a jãʉ̃ higojõ oɗa cãyãbara waiɓʉara oɗia. Bãrãba za ɓʉ eyaa namaʉba pusaɗe tẽũne wãduaɗa aɗibʉrʉ, bãrãba jarabʉda quĩrãca mãwãya. 22 Bãrãba Ãcõrẽa iwiɗibʉdara wãrãda edaɗida ĩjãnibʉrʉ, edaɗia.–
¿Cai trʉ̃neba Jesuba jaradia ɓʉ?
23 Jesura waya Ãcõrẽ de droma caita jũẽpeɗa jaradia ɓesia. Mãwã ɓʉɗe sacerdote bororãda, judiorã dji dromarã siɗa idjimaa zesiɗaa. Ãdjirãba idjía iwiɗisiɗaa:
–Bʉa nama o ɓʉra ¿caiba obi ɓʉ?–*
24 Jesuba panusia:
–Mʉ̃a biɗa bãrãa iwiɗiya. Bãrãba panusiɗara mʉ̃a jaraya caiba mʉ̃́a mãwã obi ɓʉda. 25 ¿Caiba Juaʉ̃ra diabuesi borocuemãrẽã?* ¿Ẽberãba wa Bajãne Ɓʉba?–
Maʉ̃ne ara ãdjiduɓa jara duanesiɗaa:
–Bajãne Ɓʉba diabuesiaɗa aɗibʉrʉ, idjia jaraya: “Maʉ̃da ¿cãrẽ cãrẽã ĩjãnaẽ́ basi?” 26 Baribʉrʉ ¿sãwã jaraɗi ẽberãba diabuesida?–
Ãdjia mãwã jara panasiɗaa purura waya panʉ bẽrã. Purumaarã Juaʉ̃ra Ãcõrẽneba beɗeabari basía. 27 Maʉ̃ bẽrã Jesua jarasiɗaa:
–Daiba adua panʉa.–
Maʉ̃ne Jesuba jarasia:
–Mãẽteara mʉ̃a biɗa bãrãa jaraẽ́a caiba mʉ̃́a jãwã obi ɓʉda.–
Warra umé panʉnebema
28 Mãwã duanʉne Jesuba sacerdote bororãa, judiorã dji dromarãa biɗa jarasia:
–Bãrãba naʉ̃ ne jara ɓʉɗebemada ¿sãwã crĩcha panʉ? Ẽberãda ɓasia. Maʉ̃ ẽberãba warrada umé eroɓasia. Ewari aɓa dji nabemaa nãwã jarasia: “Warra, nane mʉ̃ néuɗe trajaɗe wãdua.” 29 Maʉ̃ne dji warraba panusia: “¡Mʉ̃ra wãẽ́a!” Baribʉrʉ jẽda crĩchapeɗa trajaɗe wãsia. 30 Idjaɓa dewarabemaa dji zezaba aɓarida jarasia. Maʉ̃ne dji warraba panusia: “Bia ɓʉa, zeza, mʉ̃ra wãya,” baribʉrʉ wãẽ́ basía. 31 Maʉ̃ba bãrãmaarã ¿sãʉ̃gʉba dji zezaba quĩrĩã ɓaɗara ĩjã osi?–
Ãdjirãba panusiɗaa:
–Dji nabemaba.–
Maʉ̃ne Jesuba ãdjirãa jarasia:
–Mãẽ. Baribʉrʉ wãrã arada mʉ̃a jaraya: Romanebema boro itea parata jʉrʉ pebadarãda, wẽrãrã auɗua ɓea siɗa bãrã cãyãbara Ãcõrẽ puruɗebemarãda ɓeaɗia. 32 Bãrã jipa nĩbaɗamãrẽã Juaʉ̃ba jaradiaɗe zesia, mãwãmĩna ĩjãnaẽ́ basía. Baribʉrʉ Romanebema boro itea parata jʉrʉ pebadarãba, wẽrãrã auɗua ɓea biɗa ĩjãsiɗaa. Idjaɓa bãrãba maʉ̃ra unusiɗamĩna ĩjãni carea jẽda crĩchaɗaẽ́ basía.–
Djãrã néu acʉbadaɗebema ne jara ɓʉ
33 Ũrĩnadua. Dewaraɗeba ne jaraya. Ẽberãda ɓasia. Ewari aɓa maʉ̃ ẽberãba uvada upeɗa idji néura mõgaraba auɗu jũrã casía. Uva ɓa piabari siɗa osia. Idjaɓa deda ʉ̃tʉ osia mamaʉba jũma acʉi carea. Maʉ̃be idji néura ʉ̃cʉrʉ ẽberãrã jʉwaeɗa ɓʉsia. Ãdjirã ume beɗea ɓʉsia néu zaubʉrʉɗe jũmasãwã idjía diaɗida panʉda. Mãwã beɗea ɓʉpeɗa djibarira dewara druaɗaa wãsia. 34 Maʉ̃be uva jara baboɗoɗe djibariba idji nezocarãda diabuesia néuɗebema idjía diaɗida panʉra edaɗe wãnamãrẽã. 35 Maʉ̃ne dji néu acʉ panʉba idji nezocarãra jidacuasiɗaa. Aɓa puosiɗaa, aɓa beasiɗaa, idjaɓa aɓa mõgaraba taɓari jʉretasiɗaa. 36 Mãwãnacarea djibariba dewara nezocarãda diabuesia. Maʉ̃gʉrãra dji naãrã wãpeɗaɗa cãyãbara cãbanaara panasiɗaa, baribʉrʉ néu acʉ panʉba ãdjirã siɗa aɓari quĩrãca biẽ́ osiɗaa.
37 Jĩrũare djibariba idji warrada ãdjirãmaa diabuesia. Nãwã crĩchasia: “Mʉ̃ warradrʉ wayaɗia.” 38 Baribʉrʉ ãdjirãba maʉ̃ warra unusiɗaɗe ara ãdjiduɓa jarasiɗaa: “Jari uruba dji zezaba eroɓʉra jũma edaya. ¡Idjira beataɗia! Mãwãbʉrʉ dji ẽjũãra dadjirã itea ɓeya.” 39 Ara maʉ̃da warrara jidaɗapeɗa néu ãĩ edeɗapeɗa beasiɗaa. 40 Jãʉ̃be djibari zebʉrʉɗe idji néu acʉ panʉra ¿sãwã obá?–
41 Maʉ̃ne sacerdote bororãba, judiorã dji dromarã biɗa nãwã panusiɗaa:
–Idjia quĩrã djuburia neẽ́ maʉ̃ ẽberã cadjiruarãra beapeɗa dewara ẽberãrã ume beɗea ɓʉya idji néu acʉɗamãrẽã. Maʉ̃gʉ ẽberãrãba idji néuɗebema diaɗida panʉra uva jara diaɗia.–
42 21:42-43 Maʉ̃ne Jesuba ãdjía jarasia:
–Ãcõrẽba bãrã cãyãbara dewararãda pe eroɓeya. Maʉ̃gʉrãbʉrʉ idjia quĩrĩã ɓʉra oɗia. Bãrãba ¿Ãcõrẽ Beɗeaɗe acʉɗacaca? Nãwã jara ɓʉa:
De obadaba mõgara igarapeɗaɗara dji biara ɓʉda ɓesia.
Dadjirã Boroba mãwã oɗa bẽrã dadjirãmaarã bio biya quirua.*
44 Bariduada maʉ̃ mõgara ʉ̃rʉ̃ ɓaeibʉrʉ aɓeɗa jũma ɓʉgʉzoaya, idjaɓa maʉ̃ mõgarada aɓaʉ ʉ̃rʉ̃ ɓaeibʉrʉ dji ẽberãra pepeɗea taɓeya.*
45 Sacerdote bororãba, pariseorã biɗa maʉ̃ ne jaraɗara ũrĩsiɗaɗe cawasiɗaa Jesuba ãdjiɗebemada beɗea ɓʉda. 46 Maʉ̃ carea ãdjirãba Jesura jida quĩrĩã panasiɗaa. Baribʉrʉ puruda waya panʉ bẽrã idu ɓʉsiɗaa. Puruba crĩcha ɓasia Jesura Ãcõrẽneba beɗeabarida.