WEMATA 7
Gbɛ̀ ka Xɔ Akwɛ nú We Lee É Xɔ nú Mawu É À?
“Hwi gɔ́n wɛ gbɛ̀ ɔ jɔ sín.”—ÐƐHAN 36:10.
1, 2. Etɛ Mawu ka na mǐ bɔ é xɔ akwɛ tawun ɖò égbé? Aniwu?
TƆ́ MǏTƆN jixwé tɔn ɔ na nǔ xɔ akwɛ titewungbe ɖé mǐ, é wɛ nyí ɖɔ é na mǐ gbɛ̀, bɔ mǐ nyí gbɛtɔ́ nùnywɛtɔ́ e kpéwú bo na ɖó jijɔ tɔn lɛ é. (Bǐbɛ̌mɛ 1:27) Ðó nùnina xɔ akwɛ enɛ wutu ɔ, mǐ hɛn ɔ mǐ na mɔ nukúnnú jɛ lee nugbodòdó Biblu tɔn lɛ sixu ɖó lè nú mǐ gbɔn é mɛ. Enyi mǐ zán nugbodòdó enɛ lɛ ɔ, mǐ hɛn ɔ mǐ na sù ɖò gbigbɔ lixo bo na yí wǎn nú Jehovah, lobo na nɔ “tuùn nǔ ɖagbe ɖò nǔ nyanya mɛ, gbɔn nǔwiwa [mǐ]tɔn lɛ gblamɛ.”—Eblée lɛ 5:14.
2 Nǔwukpikpé bo mɔ nukúnnú jɛ lee nugbodòdó Biblu tɔn lɛ sixu ɖó lè nú mǐ gbɔn é mɛ ɖò taji tawun égbé, ɖó gbɛ̀ ɔ wá vɛwǔ kaka bɔ é sɔ́ sixu nyɔ́ bló bonu è ɖó sɛ́n e na ɖɔ xó dó ninɔmɛ e sixu tíìn ɖò gbɛmɛ lɛ é ɖokpo ɖokpo nu é ǎ. Nùnywɛ xwitixwiti dotóozɔ́wiwa tɔn ɖè enɛ xlɛ́ ganji, ɖò taji ɔ, ɖò amasin kpo nukúnkpédómɛwu e mɛ hun sín xó nɔ tɔ́n ɖè lɛ é mɛ. Ninɔmɛ taji ɖé wɛ nyí enɛ nú mɛ e jló na setónú nú Jehovah lɛ é bǐ. É ɖò mɔ̌ có, enyi mǐ mɔ nukúnnú jɛ nugbodòdó Biblu tɔn ɖěɖee ɖɔ xó dó ali enɛ nu lɛ é wu ɔ, mǐ na kpéwú bo bló nǔ ɖěɖee na zɔ́n bɔ mǐ na ɖó ayixa mímɛ́ ɖé bo na lɛ́ hɛn mǐɖée ɖò wanyiyi Mawu tɔn mɛ é. (Nùnywɛxó 2:6-11) Mi nú mǐ ni gbéjé nugbodòdó enɛ lɛ ɖé lɛ kpɔ́n.
GBƐ̀ KPO HUN KPO NYÍ NǓ MÍMƐ́
3, 4. Hwetɛnu Biblu ka xlɛ́ azɔn nukɔntɔn ɔ ɖɔ hun nyí nǔ mímɛ́? Nugbodòdó tɛ lɛ jí enɛ ka junjɔn?
3 Kanyɛ́ɛ hu Abɛli b’ɛ na nɔ zaan é ɔ, Jehovah xlɛ́ kancica e ɖò gbɛ̀ kpo hun kpo tɛntin é azɔn nukɔntɔn ɔ, bo lɛ́ xlɛ́ ɖɔ ye nyí nǔ mímɛ́. É ɖɔ nú Kanyɛ́ɛ ɖɔ: “Nɔví towe sín hun ɖò xó sú sín ayikúngban jí wá gɔ̌n ce wɛ.” (Bǐbɛ̌mɛ 4:10) Ðò Jehovah nukúnmɛ ɔ, hun Abɛli tɔn nɔte nú gbɛ̀ tɔn e Kanyɛ́ɛ flɛ́ kɔ na dó daka mɛ é. Enɛ wu ɔ, ɖò ali ɖé nu ɔ, hun Abɛli tɔn súxó yì Mawu gɔ́n ɖɔ é ni ba hlɔn.—Eblée lɛ 12:24.
4 Ðò Sìnvɔgbɛ Nɔwée hwenu tɔn gudo ɔ, Mawu na gbè gbɛtɔ́ lɛ ɖɔ ye ni ɖu kanlin lɛ sín lan, amɔ̌, ye ni ma ɖu hun ɔ ó. É ɖɔ: “Mi ɖó na ɖu lan e mɛ hun kpò ɖè ɔ ǎ. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, un na kàn hun mitɔn byɔ.” (Bǐbɛ̌mɛ 9:4, 5) Gbeɖiɖe enɛ kàn kúnkan Nɔwée tɔn lɛ bǐ kaka jɛ azǎn mǐtɔn gbè égbé. Xó e ɖɔ nú Kanyɛ́ɛ wɛ Mawu ɖè ɖ’ayǐ é wá jɛ wě, é wɛ nyí ɖɔ hun nùɖíɖó lɛ bǐ tɔn nɔte nú gbɛ̀ alǒ lindɔ̌n yetɔn. Gbeta enɛ lɛ́ xlɛ́ ɖɔ mɛ e ma nɔ ɖó sísí nú gbɛ̀ kpo hun kpo ǎ lɛ é bǐ na ɖó gbè nú Jehovah e nyí Jɔtɛn gbɛ̀ tɔn é.—Ðɛhan 36:10.
5, 6. Nɛ̌ Mɔyizi Sɛ́n ɔ ka xlɛ́ ɖɔ hun nyí nǔ mímɛ́ bo lɛ́ xɔ akwɛ gbɔn? (Lɛ̌ kpɔ́n gbàví e ɖò wexwɛ 78gɔ́ ɔ jí é.)
5 Nugbodòdó wè enɛ lɛ tɔ́n ɖò Mɔyizi Sɛ́n ɔ mɛ. Levíi ví 17:10, 11 ɖɔ: “Nú [mɛɖé] . . . ɖu hun ɔ, é na bo nyí hun alɔkpa ɖebǔ wɛ ɔ, nyɛ Mawu Mavɔmavɔ na huzu kpannukɔn ɛ, bo na ɖè é sín Izlayɛli togun ɔ mɛ. Ðó hun mɛ wɛ gbɛ̀ ɖè. Nyɛ Mawu Mavɔmavɔ ɔ, un na mi bɔ mi na zán ɖò vɔsakpe jí, bɔ é na súnsún hwɛ sín kɔ nú mi, bɔ mi na nɔ gbɛ̀. Nugbǒ ɔ, hun wɛ è nɔ dó súnsún hwɛ sín kɔ nú mɛ, ɖó é mɛ wɛ gbɛ̀ ɖè.”a—Kpɔ́n gbàví “Hun Sixu Cyɔn Nǔ Dó Hwɛhuhu.”
6 Enyi è ma zán kanlin e è hu é sín hun ɖò vɔsakpe jí ǎ ɔ, è ka ɖó na kɔn dó kɔ́mɛ. Mɔ̌ mɛ ɔ, è ɖò gbɛ̀ nùɖíɖó ɔ tɔn sɔ́ d’alɔ mɛ nú Gbɛnɔ ɔ wɛ ɖò ali ɖé nu nɛ. (Sɛ́nflínmɛ 12:16; Ezekiyɛli 18:4) É ɖò mɔ̌ có, ɖ’ayi wu ɖɔ Izlayɛli-ví lɛ kún ɖó na nyì sɛ́n zɛ xwé wu, bo na tɛnkpɔn bɔ hun e ɖò fí ɖé fì ɖè ɖò kanlin ɔ lanmɛ é bǐ na tɔ́n ó. Enyi Izlayɛli-ví ɖé vɛ́ ko hu kanlin ɔ bo kɔn hun tɔn kɔn nyì ayǐ lee é jɛxa gbɔn é ɔ, é sixu ɖu kpo ayixa mímɛ́ ɖé kpo, ɖó é ko ɖó sísí nú Gbɛnamɛtɔ́ ɔ.
7. Nɛ̌ Davidi ka xlɛ́ ɖɔ emi ɖó sísí nú nǔ mímɛ́ e hun nyí é gbɔn?
7 Davidi e nyí ‘mɛɖé bɔ jijɔ tɔn nyɔ́ Mawu nukúnmɛ’ é mɔ nǔ jɛ nugbodòdó e ɖò sɛ́n e Mawu dó dó hun wu é mɛ. (Mɛsɛ́dó 13:22) É wá jɛ hweɖenu bɔ nugblá sìn i kaka, bɔ ahwanfuntɔ́ tɔn atɔn byɔ kɛntɔ́ yetɔn lɛ sín ahwankpá mɛ gannugánnú bo dun sìn ɖò sitɛnu ɖé mɛ wá n’i. Nɛ̌ Davidi ka wà nǔ gbɔn? “Mɛ elɔ lɛ e sɔ́ gbɛ̀ yetɔn ɖó axɔ nu . . . ɔ, é cí hun yetɔn nu gbé wɛ un ja ɖɔhun,” wɛ é ɖɔ. Ðò Davidi nukúnmɛ ɔ, sìn enɛ cí ahwanfuntɔ́ tɔn lɛ sín hun ɖɔhun. Enɛ wu ɔ, nugblá ɔ ɖò sinsin i wɛ có, é “huzu [sìn ɔ] kɔn nyì kɔ́mɛ nú Mawu Mavɔmavɔ.”—2 Samuwɛli 23:15-17.
8, 9. Linlin e Mawu ɖó dó gbɛ̀ kpo hun kpo wu é ɖyɔ hwenu e è ɖó agun Klisanwun tɔn ayǐ é wɛ à? Tinmɛ.
8 Ee Jehovah dó hun sɛ́n nú Nɔwée b’ɛ ɖó xwè 2 400 mɔ̌, bo lɛ́ na akɔjijɛ Sɛ́n ɔ b’ɛ ɖó xwè 1 500 mɔ̌ gudo é ɔ, é sɔ́ d’ayi mɛ nú hagbɛ̌ alixlɛ́mɛtɔ́ Klisanwun nukɔntɔn lɛ tɔn, bɔ é wlan ɖɔ: “[Gbigbɔ mímɛ́] kpodo mǐ kpo mɔ ɖɔ mǐ kún sɔ́ na zɔ́n azɔ̌ ɖevo mi zɛ ee ɖò taji bɔ mi ɖó na wà é wu ó; é wɛ nyí ɖɔ: mi ma ɖu nǔ e è xwlé vodun é ɖě ó; mi ma ɖu hun ó [alǒ ‘mi nɔ zɔ nú hun,’ NW]; mi ma ɖu kanlin e è glɔn agbɔ̌n na bo hu lɛ ɖě sín lan ó; mi ma ka lɛ̀ aga ó.”—Mɛsɛ́dó 15:28, 29.
9 É ɖò wɛn ɖɔ hagbɛ̌ alixlɛ́mɛtɔ́ nukɔntɔn ɔ mɔ nǔ jɛ wu ɖɔ hun nyí nǔ mímɛ́ ɖé, bɔ enyi mɛɖé zán nyì dò ɔ, hwɛ wɛ é hu mɛ e sɛ̀n vodun, alǒ lɛ̀ aga é ɖɔhun. Klisanwun nugbǒ égbé tɔn lɛ yí gbè nú xó enɛ. Gɔ́ na ɔ, ɖó ye nɔ lin tamɛ kpɔ́n dó nugbodòdó Biblu tɔn lɛ jí bo nɔ zán ye wutu ɔ, ye nɔ kpéwú bo nɔ hɛn xomɛ Jehovah tɔn hun, hwenu e ye ɖò gbeta lɛ kɔn wá wɛ dó hun zinzan wu é.
HUN ZINZAN ÐÒ DOTÓOZƆ́WIWA LINU
Nɛ̌ un ka na tinmɛ gbeta e kɔn un wá dó nǔ yɔywɛ e nɔ nɔ hun mɛ lɛ é wu é nú dotóo ɖé gbɔn?
10, 11. (a) Linlin tɛ Kúnnuɖetɔ́ Jehovah Tɔn lɛ ka nɔ ɖó dó hun blebu didó kpo nǔ taji ɛnɛ e ɖò hun mɛ lɛ é kpo didó wu? (b) Ninɔmɛ e kúnkplá hun é tɛ lɛ mɛ wɛ Klisanwun lɛ sixu ɖó linlin vovo lɛ ɖè?
10 Kúnnuɖetɔ́ Jehovah Tɔn lɛ tuùn ɖɔ “mi ma ɖu hun ó” [alǒ ‘mi nɔ zɔ nú hun,’ NW] sín tinmɛ wɛ nyí ɖɔ è ni gbɛ́ hundido kpo hunnina kpo, alǒ è ni ma yí hun mɛɖesunɔ tɔn ɖ’ayǐ bo wá dó ó. Ðó sísí e ye ɖó nú sɛ́n Mawu tɔn é wu ɔ, ye nɔ lɛ́ yí gbè nú nǔ taji ɛnɛ e ɖò hun mɛ lɛ é ǎ: globules rouges, globules blancs, plaquettes kpo plasma kpo.
11 Égbé ɔ, è nɔ lɛ́ zán wlɛnwín ɖevo bo nɔ fɛ́n nǔ taji ɛnɛ enɛ lɛ ɖó yɔywɛ bo nɔ zán ye ɖò ali vovo lɛ nu. Klisanwun ɖé ka sixu yí gbè nú nǔ yɔywɛ enɛ lɛ à? É na kpɔ́n ye dó mɔ “hun” wɛ à? Mɛ ɖokpo ɖokpo wɛ ɖó na wá gbeta ɖokpo kɔn ɖò ninɔmɛ enɛ mɛ. Mɔ̌ jɛn é ka lɛ́ nyí gbɔn ɖò wlɛnwín dotóozɔ́wiwa tɔn e è nɔ ylɔ ɖɔ hémodialyse, hémodilution, kpo ee nɔ byɔ ɖɔ hun mɛɖesunɔ tɔn ni tɔ́n sín lanmɛ nú mɛ bo gbɔn nǔ ɖevo lɛ mɛ bɔ è ma ka na yí ɖ’ayǐ ǎ lɛ é kpo linu é nɛ.—Kpɔ́n wexwɛ 215-218.
12. Nɛ̌ mǐ ka ɖó na nɔ kpɔ́n nǔ ɖěɖee jí é nɔ byɔ ɖɔ mǐɖesunɔ ni wá gbeta ɖé kɔn dó lɛ é gbɔn? Etɛ lɛ mǐ ka ɖó na wà ɖò ninɔmɛ enɛ lɛ mɛ?
12 Nǔ ɖěɖee é nɔ byɔ ɖɔ mǐɖesunɔ ni wá gbeta ɖé kɔn é ka nɔ hwɛ́n nǔ kaka ɖé ɖò Jehovah nukúnmɛ ǎ wɛ à? Eǒ, ɖó é nɔ jló ɖesu bo na tuùn linlin mǐtɔn lɛ kpo nǔ e nɔ sísɛ́ mǐ lɛ é kpo. (Xà Nùnywɛxó 17:3; 24:12.) Enɛ wu ɔ, enyi mǐ xoɖɛ bo ba dò nú nǔ dó amasin dotóozɔ́wiwa tɔn ɖé alǒ wlɛnwín tɔn ɖé jí gudo ɔ, mǐ ɖó na ɖótó ayixa mǐtɔn. (Hlɔmanu lɛ 14:2, 22, 23) Mɛ ɖevo lɛ ɖó na ɖɔ ɖɔ nǔ e ayixa emilɛ tɔn yí gbè na é wɛ mǐdɛɛ lɛ lɔ ɖó na bló ǎ, mɔ̌ jɛn mǐ ma ka ɖó na kanbyɔ ɖɔ: “Enyi a ɖò tɛn ce mɛ ɔ, etɛ a ka na wà?” ǎ é nɛ. Klisanwun ɖokpo ɖokpo wɛ ɖó na “wà azɔ̌ e nyí étɔn é.”b—Galatinu lɛ 6:5; Hlɔmanu lɛ 14:12; kpɔ́n gbàví “Un ka Nɔ Kpɔ́n Hun Dó Mɔ Nǔ Mímɛ́ À?”
JEHOVAH SÍN SƐ́N LƐ XLƐ́ ÐƆ É NYÍ TƆ́ WANYIYINƆ
13. Etɛ sɛ́n kpo nugbodòdó Jehovah tɔn lɛ kpo ka xlɛ́ dó wutu tɔn? Jlɛ̌ dó nùɖé wu.
13 Sɛ́n kpo nugbodòdó kpo ɖěɖee ɖò Biblu mɛ lɛ é xlɛ́ ɖɔ Jehovah nyí Sɛ́ndotɔ́ nùnywɛtɔ́ ɖé bo lɛ́ nyí Tɔ́ wanyiyinɔ ɖé bɔ ganjininɔ vǐ tɔn lɛ tɔn nɔ ɖu ayi mɛ n’i tawun. (Ðɛhan 19:8-12) É nyí ganjininɔ ɖò agbaza lixo wutu wɛ é ɖegbe ɖɔ “mi nɔ zɔ nú hun” ǎ, amɔ̌, sɛ́n enɛ nɔ cyɔn alɔ mǐ jí ɖò wuvɛ̌ e hundido nɔ hɛn wá lɛ é mɛ. (Mɛsɛ́dó 15:20, NW) Dotóo gègě nɔ kpɔ́n azɔwanúmɛ ma dó hun dó mɔ “wlɛnwín ɖagbe hugǎn” e è na zán dó kpé nukún dó mɛ wu ɖò égbé é. Xó enɛ lɛ́ na ganjɛwu Klisanwun nugbǒ lɛ d’eji ɖɔ nùnywɛ Jehovah tɔn ɖó dogbó ǎ, bɔ é ka lɛ́ nyí Tɔ́ wanyiyinɔ.—Xà Ezayíi 55:9; Jaan 14:21, 23.
14, 15. (a) Sɛ́n tɛ lɛ ka xlɛ́ wanyiyi e Mawu ɖó nú togun tɔn é? (b) Nɛ̌ a ka sixu xwedó nugbodòdó e ɖò sɛ́n enɛ lɛ mɛ é gbɛn?
14 Lee Izlayɛli hwexónu tɔn sín ganjininɔ nɔ ɖu ayi mɛ nú Mawu sɔ́ é tɔ́n ɖò sɛ́n e é na ye lɛ é gègě mɛ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, é byɔ ye ɖɔ enyi xɔ yetɔn ɖó xɔta ɔ, ye na mɛ nǔ gbɔn tó tɔn, bonu awovinú ma wá jɛ ó, ɖó è nɔ wà nǔ gègě ɖò xɔ lɛ ta hwenɛnu. (Sɛ́nflínmɛ 22:8; 1 Samuwɛli 9:25, 26; Nɛɛmíi 8:16; Mɛsɛ́dó 10:9) Mawu lɛ́ ɖegbe ɖɔ è ɖó na cyɔn alɔ nyibu e nɔ xò daka lɛ é jí. (Tíntɔ́n 21:28, 29) Ya ma ké nú sɛ́n enɛ lɛ xlɛ́ ɖɔ è kún ɖó sísí nú ganjininɔ mɛ ɖevo lɛ tɔn ó, bo sixu zɔ́n bɔ è huzu hunxɔɖutɔ́.
15 Nɛ̌ a ka sixu xwedó nugbodòdó e ɖò sɛ́n enɛ lɛ mɛ lɛ é gbɔn? Lin tamɛ kpɔ́n dó mɔ̌to towe, lee a nɔ kún mɔ̌to alǒ kɛkɛ gbɔn é, kanlin towe lɛ, xwé towe, fí e a nɔ w’azɔ̌ ɖè é kpo nǔ ɖěɖee a nɔ cyan dó ɖè ayi ɖ’ayǐ na lɛ é kpo jí. Ðò tò ɖé lɛ mɛ ɔ, alitawovi wɛ nɔ zɔ́n bɔ mɛ winnyawinnya lɛ nɔ kú hugǎn, ɖó ye nɔ keya nú nǔ ǎ wutu. Amɔ̌, gbɛ̀ xɔ akwɛ ɖò mɛ winnyawinnya ɖěɖee jló na hɛn yeɖée ɖò wanyiyi Mawu tɔn mɛ lɛ é sín nukúnmɛ, bɔ ye nɔ jó yeɖée dó nú nǔwiwa ɖěɖee sixu zɔ́n bɔ awovinú na jɛ lɛ é ǎ. Xlò nɔ zɔ́n bonu ye nɔ lin ɖɔ nǔ ɖebǔ kún sixu jɛ ó ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, ye nɔ nyì alɔ nú awovinú e ma ɖò dandan ǎ lɛ é bo nɔ ɖu winnyawinnya hwenu yetɔn sín vivǐ.—Nùnywɛtɔ́xó 11:9, 10.
16. Nugbodòdó Biblu tɔn tɛ ka ɖɔ xó dó xoɖiɖe wu? (Lɛ̌ kpɔ́n tinmɛ e ɖò dò é.)
16 Vǐ e è ma tlɛ ko jì ǎ é sín gbɛ̀ xɔ akwɛ ɖò Mawu nukúnmɛ. Ðò Izlayɛli hwexónu tɔn ɔ, enyi mɛɖé xò za nú nyɔnu xoxonɔ ɖé bonu vlafo xoxonɔ ɔ alǒ vǐ tɔn kú ɔ, Mawu nɔ kpɔ́n mɛ e xò za nú mɛ é dó mɔ mɛhutɔ́, bɔ è nɔ sà sɛ́n elɔ d’é: “A hu mɛ ɔ, è na hu we.”c (Xà Tíntɔ́n 21:22, 23.) Égbé ɔ, nyɔnu afatɔ́n mɔkpan nɔ sɔ́ jlǒ dó ɖè xò, bo na mɔ tɛn dó glo azɔ̌ e ɖò vǐ kplɔnkplɔn mɛ lɛ é. Nyɔnu enɛ lɛ gègě nɔ wà mɔ̌, ɖó ye zán gbɛ̀ blíblí alǒ ɖó ye jló na kpó ɖò gbɛ̀ mɔhun zán wɛ wutu. Enyi Jehovah mɔ nǔ mɔhun lɛ ɔ, é nɔ vɛ́ n’i kpɔ́n!
17. Nɛ̌ a ka sixu dó gbɔ nú mɛ e ko ɖè xò kpɔ́n cobo wá kplɔ́n nǔ dó nugbodòdó Mawu tɔn lɛ wu é gbɔn?
17 É ɖò mɔ̌ có, nɛ̌ nyɔnu e ka ko ɖè xò kpɔ́n cobo wá mɔ nukúnnú jɛ nugbǒ Biblu tɔn mɛ é tɔn ka nyí gbɔn? Mawu sɔ́ sixu kú nǔblawu n’i ǎ wɛ à? É na kú nǔblawu n’i fɛɛ. Mɛ e lɛkɔ sín hwɛ tɔn gudo nugbǒ nugbǒ é sixu ganjɛwu ɖɔ Jehovah na sɔ́ hwɛ kɛ emi, ɖó hun Jezu tɔn e kɔn nyì ayǐ é wu. (Ðɛhan 103:8-14; Efɛzinu lɛ 1:7) Nugbǒ ɔ, Klisu ɖesunɔ ɖɔ: “Hwɛjijɔnɔ lɛ ylɔ gbé wɛ un wá ǎ, loɔ hwɛhutɔ́ lɛ ylɔ gbé wɛ un wá.”—Luki 5:32.
NYÌ ALƆ NÚ WANGBƐNUMƐ!
18. Nɛ̌ Biblu ka xlɛ́ nǔ e nɔ zɔ́n bɔ hun nɔ kɔn nyì ayǐ hugǎn é gbɔn?
18 É nyí wǔ kɛɖɛ wɛ mǐ na gbɔ gblègblé mɛ ǎ, Jehovah lɛ́ jló ɖɔ mǐ ni ɖè nǔ e nɔ zɔ́n bɔ hun nɔ kɔn nyì ayǐ hugǎn lɛ é sín ayi mǐtɔn mɛ, é wɛ nyí wangbɛnumɛ. “Mɛɖebǔ gbɛ́ wǎn nú nɔví tɔn hǔn, mɛhutɔ́ wɛ é nyí,” wɛ mɛsɛ́dó Jaan ɖɔ. (1 Jaan 3:15) É nyí wǎn wɛ mɛ mɔhun gbɛ́ nú nɔví tɔn kpowun ǎ, amɔ̌, kú tɔn ba wɛ é lɛ́ ɖè. É sixu jɛ wangbɛnumɛ tɔn ɖexlɛ́ jí bo na nɔ kpa xó dó nɔví tɔn nu, alǒ ɖekúnnu agɔ e sixu zɔ́n bɔ Mawu na ɖó kúhwɛ́ n’i é dó nu tɔn. (Levíi ví 19:16; Sɛ́nflínmɛ 19:18-21; Matie 5:22) Hǔn, nǔ taji tawun wɛ é nyí ɖɔ mǐ ni tɛnkpɔn bo ɖè linlin nyanya ɖebǔ e sixu ɖò ayi mǐtɔn mɛ é síìn.—Jaki 1:14, 15; 4:1-3.
19. Nɛ̌ mɛ e ka nɔ jó éɖée dó nú nugbodòdó Biblu tɔn lɛ é ka nɔ kpɔ́n xó e è ɖɔ ɖò Ðɛhan 11:5 kpo Filipunu lɛ 4:8, 9 kpo mɛ é gbɔn?
19 Mɛ ɖěɖee gbɛ̀ xɔ akwɛ na lee é xɔ nú Jehovah é, bɔ ye lɛ́ jló na hɛn yeɖée ɖò wanyiyi Mawu tɔn mɛ lɛ é ɖó na lɛ́ nyì alɔ nú alǎnnúwiwa alɔkpa lɛ bǐ. Ðɛhan 11:5 ɖɔ: “[Jehovah] gbɛ́ wǎn nú mɛ e yí wǎn nú alǎnnúwiwa é.” Wemafɔ enɛ ɖɔ xó zɛ mɛ alɔkpa e Mawu nyí é wu; nugbodòdó ɖé wɛ é nyí bo nɔ xlɛ́ ali mǐ. É nɔ sísɛ́ mɛ e yí wǎn nú Mawu lɛ é bɔ ye nɔ nyì alɔ nú ayiɖeɖayi ɖěɖee nɔ bló bɔ alǎnnúwiwa sín tɔ́n nɔ gbakpé lanmɛ nú mɛ lɛ é. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, xógbe “Mawu e nɔ na fífá mǐ ɔ” ɔ nɔ sísɛ́ mǐ bɔ mǐ nɔ tɛnkpɔn bɔ nǔ e nɔ nyɔ́ mɛ nukúnmɛ é, wlí yɛ̌yi bɔ susu jɛxa bo nɔ zɔ́n bɔ fífá nɔ tíìn é nɔ gɔ́ ayi mǐtɔn mɛ.—Xà Filipunu lɛ 4:8, 9.
NƆ ZƆ NÚ TUTOBLONUNU HUNXƆÐUTƆ́ LƐ TƆN
20-22. Nɛ̌ Klisanwun lɛ ka nɔ wà nǔ gbɔn ɖò gbɛ̀ ɔ mɛ? Aniwu?
20 Ðò Mawu nukúnmɛ ɔ, gbɛ̀ Satáan tɔn blebu wɛ ɖu hun xɔ. Toxóɖiɖɔ tɔn sín tuto e Biblu jlɛ́ dó kanlin baɖabaɖa lɛ wu é ko hu gbɛtɔ́ livi maxamaxa lɛ; Jehovah sɛntɔ́ gègě ɖò mɛ enɛ lɛ mɛ. (Daniyɛli 8:3, 4, 20-22; Nǔɖexlɛ́mɛ 13:1, 2, 7, 8) Ajɔ̌tɔ́ lɛ kpo nùnywɛ xwitixwitizɔ́watɔ́ lɛ kpo w’azɔ̌ alɔ ɖò alɔ mɛ xá tuto toxóɖiɖɔ tɔn enɛ lɛ e cí kanlin ɖɔhun lɛ é, bɔ ye ko bló ahwanfunnu ɖěɖee nɔ hɛn nǔ gblé hugǎn lɛ é, bo nɔ mɔ tɛn dó mɔ lè ɖaxó. “Gbɛ̀ ɔ bǐ . . . ɖò Mɛnyanya ɔ sín acɛ mɛ” e Biblu ɖɔ é ɔ, nugbǒ tawun wɛ é ɖɔ.—1 Jaan 5:19.
21 Ahwanvu Jezu tɔn lɛ “nyí gbɛ̀ ɔ tɔn ǎ,” enɛ wu ɔ, ye nɔ nɔ toxóɖɔgbɛ ɖě mɛ ǎ, ye ka nɔ lɛ́ ɖ’alɔ ɖò ahwan mɛ ǎ. Hwɛjijɔ e wu mɛ ɖě sín hun ma ɖò kɔ nú ye ǎ é ɖevo nɛ.d (Jaan 15:19; 17:16) Ðó ye nɔ wà nǔ Klisu ɖɔhun wutu ɔ, ye nɔ xò daka mɛ e ɖò ya dó nú ye wɛ lɛ é wu ǎ. Loɔ, ye nɔ yí wǎn nú kɛntɔ́ yetɔn lɛ, bo tlɛ nɔ xoɖɛ nú ye.—Matie 5:44; Hlɔmanu lɛ 12:17-21.
22 Ee lɛ́ ɖò taji hugǎn é wɛ nyí ɖɔ Klisanwun nugbǒ lɛ nɔ lɔn bo nɔ dó ta ‘Babilɔnu Ðaxó ɔ,’ ee nyí tutoblonunu gbɛ̀ ɔ tɔn sinsɛn nùvú tɔn, bo nyí hunxɔɖutɔ́ hugǎn é mɛ ǎ. Xó Mawu Tɔn ɖɔ: “È mɔ gbeyiɖɔ lɛ kpo mɛɖeɖóvo Mawu tɔn lɛ kpo, kpodo mɛ e è hu ɖò ayikúngban jí lɛ bǐ kpan sín hun ɖò agblo tɔn mɛ.” Enɛ wu ɔ, Mawu gb’akpá nú mǐ ɖɔ: “Togun ce, mi tɔ́n sín tɛntin tɔn.”—Nǔɖexlɛ́mɛ 17:6; 18:2, 4, 24.
23. Etɛ Babilɔnu Ðaxó ɔ mɛ tíntɔ́n sín ka byɔ?
23 Babilɔnu Ðaxó ɔ mɛ tíntɔ́n sín byɔ ɖɔ è ni wà nǔ zɛ sinsɛn nùvú mɛ gigosin wu. É lɛ́ byɔ ɖɔ è ni gbɛ́ wǎn nú nùwalɔ nyanya ɖěɖee sinsɛn nùvú lɛ nɔ yí gbè na alǒ nɔ dó wusyɛn tɔn lanmɛ nú mɛ lɛ ganna ganna é, ɖi nùblibliwiwa, nu ɖiɖó ɖò toxóɖiɖɔ mɛ kpo wezun kínkán ɖò dɔkun gudo kpo. (Xà Ðɛhan 97:10; Nǔɖexlɛ́mɛ 18:7, 9, 11-17) Nǔwiwa enɛ lɛ nɔ zɔ́n bɔ hun nɔ kɔn nyì ayǐ hwɛhwɛ.
24, 25. Etɛ jí Mawu ka sixu zɔ́n dó bo kú nǔblawu nú hunxɔɖutɔ́ e lɛkɔ sín hwɛ tɔn gudo é? Etɛ enɛ ka nɔte na ɖò Biblu sín táan mɛ?
24 Hwɛ̌ cobonu mǐ na zé mǐɖée jó nú Jehovah bo bló baptɛm ɔ, mǐ mɛ ɖokpo ɖokpo ko nɔ gudo nú tito Satáan tɔn lɛ kpɔ́n ɖò ali ɖé lɛ nu, bɔ enɛ wu ɔ, mǐ ɖu hun xɔ ɖó bǎ ɖé mɛ. Amɔ̌, ɖó mǐ ko huzu nùwalɔ mǐtɔn lɛ, bo ɖó nùɖiɖi ɖò vɔsisa gbɛxɔnumɛ tɔn Klisu tɔn mɛ, lobo zé gbɛ̀ mǐtɔn jó nú Mawu wutu ɔ, é kú nǔblawu nú mǐ bo nɔ cyɔn alɔ mǐ jí ɖò gbigbɔ lixo. (Mɛsɛ́dó 3:19) Alɔcyɔnmɛji enɛ nɔte nú toxo bibɛtɛn tɔn lɛ ɖò Biblu sín táan mɛ.—Kɛ́nsísɔ́ 35:11-15; Sɛ́nflínmɛ 21:1-9.
25 Nɛ̌ tuto enɛ ka nɔ w’azɔ̌ gbɔn ɖò hwenɛnu? Enyi Izlayɛli-ví ɖé ma tuùn ǎ bo hu mɛ ɔ, é ɖó na hɔn yì toxo bibɛtɛn tɔn lɛ ɖokpo mɛ. Enyi hwɛɖɔtɔ́ nǔwukpétɔ́ lɛ gbéjé xó ɔ kpɔ́n gudo ɔ, mɛ e ma tuùn ǎ bo hu mɛ é ɖó na cí toxo bibɛtɛn tɔn ɔ mɛ kaka jɛ hwenu e vɔsanúxwlémawutɔ́ ɖaxó ɔ na kú é. Enɛ gudo ɔ, é na vo bo na nɔ fí ɖebǔ e jló é ɔ. Nǔ nɛ ɔ, kpɔ́ndéwú ɖagbe nùblawukúnúmɛ Mawu tɔn tɔn wɛ, bo lɛ́ xlɛ́ lee gbɛ̀ gbɛtɔ́ tɔn xɔ akwɛ ɖò nukún tɔn mɛ sɔ́ é, kabǐ? Nǔ e sɔgbe xá toxo bibɛtɛn tɔn lɛ ɖò égbé é wɛ nyí nǔ e sín tuto Mawu bló b’ɛ junjɔn vɔsisa gbɛxɔnumɛ tɔn Klisu tɔn jí é. Nǔ enɛ na cyɔn alɔ mǐ jí ɖò kú sí hwenu e mǐ ma na tuùn ǎ bo na gbà sɛ́n Mawu tɔn e kúnkplá nǔ mímɛ́ e gbɛ̀ kpo hun kpo nyí é é. Tuto enɛ ka xɔ akwɛ ɖò nukún towe mɛ à? Nɛ̌ a ka sixu xlɛ́ mɔ̌ gbɔn? Ali e nu a sixu bló mɔ̌ ɖè é ɖokpo wɛ nyí ɖɔ a ni ylɔ mɛ ɖevo lɛ bonu ye lɔ ni wá gɔ́ nú we ɖò toxo bibɛtɛn tɔn égbé tɔn ɔ mɛ, ɖó ya ɖaxó ɔ ɖò sisɛkpɔ wɛ wunnawúnná.—Matie 24:21; 2 Kɔlɛntinu lɛ 6:1, 2.
NƆ JLA WƐN AXƆSUÐUTO Ɔ TƆN BO DÓ XLƐ́ ÐƆ GBƐ̀ XƆ AKWƐ NÚ WE
26-28. Ðò égbé ɔ, nɛ̌ ninɔmɛ mǐtɔn ka cí gbeyiɖɔ Ezekiyɛli tɔn ɖɔhun gbɔn? Nɛ̌ mǐ ka sixu hɛn mǐɖée ɖò wanyiyi Mawu tɔn mɛ gbɔn?
26 Mawu sín togun égbé tɔn ɔ sín ninɔmɛ flín nǔ mǐ dó gbeyiɖɔ hwexónu tɔn Ezekiyɛli e Jehovah zɔ́n azɔ̌ ɖɔ é ni nyí mɛcɔ́tɔ́ ɖò gbigbɔ lixo nú Izlayɛli-ví lɛ é wu. “A na nɔ ɖótó mì, bɔ nú un dó wɛn ɖé we ɔ, a na nɔ dó ye,” wɛ Mawu ɖɔ. Enyi Ezekiyɛli dovɛ̌ nú azɔ̌ tɔn ɔ, Mawu na kàn mɛ ɖěɖee è na hu hwenu e è na ɖó hwɛ nú Jeluzalɛmu é sín hun byɔ ɛ. (Ezekiyɛli 33:7-9) Amɔ̌, Ezekiyɛli setónú bo ɖu hun xɔ ǎ.
27 Égbé ɔ, gbɛ̀ Satáan tɔn ɔ blebu sín vivɔ wɛ ko ɖò kɛnnɛkɛnnɛ. Enɛ wu ɔ, Kúnnuɖetɔ́ Jehovah Tɔn lɛ nɔ mɔ ɖɔ é nyí dandan sín nǔ bo lɛ́ nyí wǔjɔmɛ ɖé ɖɔ ye ni jla ‘azǎn e gbè Mawu na ba hlɔn é’ kpo wɛn Axɔsuɖuto ɔ tɔn kpo. (Ezayíi 61:2; Matie 24:14) A ka nɔ ɖ’alɔ ɖò azɔ̌ taji enɛ mɛ bǐ mlɛ́mlɛ́ à? Mɛsɛ́dó Pɔlu ylɔ wɛnɖagbejijlazɔ́ tɔn ɖɔ azɔ̌ jɔ azɔ̌. Enɛ wu ɔ, é kpéwú bo ɖɔ: ‘Enyi mɛɖé dɔn ɖò mi mɛ ɔ, é sɔ́ kàn mì ǎ [alǒ, “un mɛ́ sín hun mitɔn mɛ,” NW]! Ðó un jla tito Mawu tɔn ɔ bǐ mi; un hwla ɖebǔ dó mi ǎ.’ (Mɛsɛ́dó 20:26, 27) Kpɔ́ndéwú ɖagbe tawun wɛ nyí enɛ bɔ é sɔ́ ɖ’ayǐ nú mǐ.
28 Bo na dó hɛn mǐɖée ɖò wanyiyi ɖaxó Jehovah tɔn mɛ ɔ, gbɛ̀ kpo hun kpo ɖó na xɔ akwɛ nú mǐ lee é xɔ nú éyɛ gbɔn é. Amɔ̌, mǐ ɖó na lɛ́ wà nǔ zɛ enɛ wu. Mǐ ɖó na hɛn mǐɖée ɖó mimɛ̌ jí ɖò nukún tɔn mɛ, lee mǐ na mɔ gbɔn ɖò wemata e bɔ d’ewu é mɛ é.
a Xójlawema Scientific American ɖɔ dó “hun mɛ wɛ gbɛ̀ ɖè” e Mawu ɖɔ é wu ɖɔ: “È hɛn ɔ è na ɖɔ ɖɔ hun nɔte nú gbɛ̀, é ɖò mɔ̌ có, enyi è lɛ́ sɔ́ xó enɛ ɖó gbɛɖe gbɛɖe ɔ, é sɔgbe, ɖó nǔ tiwuntiwun (cellule) e ɖò hun mɛ lɛ é bǐ sín hudo wɛ è ɖó cobo na nɔ gbɛ̀.”
b Kpɔ́n Réveillez-vous! août 2006 tɔn, wexwɛ 3-12; Kúnnuɖetɔ́ Jehovah Tɔn lɛ wɛ ɖetɔ́n.
c Mɛ e nɔ wlan xókwintinmɛwegbo Biblu tɔn lɛ é ɖɔ ɖɔ “é kún sixu nyí daka e è xò nyɔnu ɔ wu é kɛɖɛ” xó ɖɔ wɛ Ebléegbe dòdó ɔ ɖè ó. Lɛ̌ ɖ’ayi wu ɖɔ Biblu kún ɖɔ ɖɔ táan nabi e vǐkɛ́n ɔ bló ɖò xomɛ é jí wɛ Jehovah na zɔ́n dó ɖɔhwɛ ɔ ó.
d Kpɔ́n Wemata 5, “Lee Mǐ Na Ðó Wǔ Zɔ nú Gbɛ̀ ɔ Gbɔn É.”
e Kpɔ́n Xota Ðevo ɔ, “Fɛ́n Ðó Yɔywɛ Nǔ Taji Ɛnɛ E Ðò Hun Mɛ lɛ É Tɔn kpo Wlɛnwín Azɔwanúmɛ Tɔn lɛ Kpo” bá mɔ tinmɛ ɖevo lɛ.