March
Hɔɔ, March 1
Hiɛnɔkamɔ lɛ hãaa mɔ nine anyɛ shi.—Rom. 5:5.
Lɛɛlɛŋ, jeŋ hee lɛ bako. Shi susumɔ nibii tamɔ ŋulamii, tsei, kooloi, kɛ gbɔmɛi ahe okwɛ. Be ko ni eho lɛ, nibii nɛɛ bɛ, shi bianɛ lɛ fɛɛ eba shihilɛ mli. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Yehowa bɔ amɛ. (1 Mo. 1:1, 26, 27) Nakai nɔŋŋ Yehowa ewo shi akɛ ekɛ jeŋ hee baaba, ni bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ ebaaye eshiwoo lɛ nɔ. Yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ, adesai baaná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa ni amɛbaahi shi kɛya naanɔ. Ŋmɛnɛ lɛ, bɔ ni wɔnaa nibii ni Yehowa ebɔ lɛ, nakai nɔŋŋ kɛ́ be ni Yehowa eto lɛ shɛ lɛ, wɔbaana jeŋ hee lɛ hu. (Yes. 65:17; Kpo. 21:3, 4) Kɛyashi jeŋ hee lɛ baaba lɛ, yaa nɔ ofee nɔ fɛɛ nɔ ni obaanyɛ koni ohemɔkɛyeli lɛ mli awa. Feemɔ nibii ni tsɔɔ akɛ ohiɛ sɔɔ kpɔmɔnɔ lɛ. Susumɔ hewalɛ ni Yehowa yɔɔ lɛ he, ni agbɛnɛ hu, ofee nibii ni baahã obɛŋkɛ Yehowa kpaakpa. Kɛ́ ofee nibii nɛɛ lɛ, obaafata “mɛi ni tsɔɔ hemɔkɛyeli kɛ tsuishitoo nɔ amɛnáa shiwoi lɛ” ahe.—Heb. 6:11, 12. w23.04 31 kk. 18-19
Hɔgbaa, March 2
Ani mikɛɛɛ bo akɛ kɛ́ ohe oye lɛ obaana Nyɔŋmɔ anunyam lɛ?—Yoh. 11:40.
Yesu hole ehiŋmɛii anɔ kɛtee ŋwɛi ni esɔle yɛ mɛi ni damɔ jɛmɛ lɛ ahiɛ. Eesumɔ ni akɛ nɔ ni eeba ebafee lɛ he yijiemɔ lɛ fɛɛ ahã Yehowa. Kɛkɛ ni Yesu kɛ gbee ni wa bo ekɛɛ: “Lazaro ee, jee kpo!” (Yoh. 11:43) Ni Lazaro je kpo kɛje bu lɛ mli. Nɔ ni Yesu fee lɛ hã mɛi anaa kpɛ amɛhe ejaakɛ mɛi pii susu akɛ anyɛŋ afee nɔ ko ni tamɔ nakai. Sane nɛɛ hãa hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ akɛ abaatee gbohii ashi lɛ mli waa. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Kaimɔ nɔ ni Yesu kɛɛ Marta lɛ. Ekɛɛ lɛ akɛ: “Onyɛmi nuu lɛ baate shi.” (Yoh. 11:23) Wiemɔi nɛɛ hãa wɔnaa akɛ, Yesu miisumɔ ni etee gbohii lɛ ashi, ni ebaanyɛ efee nakai hu, tamɔ bɔ ni eji yɛ e-Tsɛ lɛ gbɛfaŋ lɛ pɛpɛɛpɛ. Fó ni Yesu fó lɛ hãa wɔnaa akɛ, eesumɔ ni ejie gbele kɛ awerɛho ni gbele hãa mɛi yeɔ lɛ kɛje jɛmɛ. Be ni Lazaro je kpo kɛje gbonyobu lɛ mli lɛ, Yesu hã ana akɛ ebaanyɛ etee gbohii ashi. Agbɛnɛ hu, kɛ́ obaakai lɛ, ekɛɛ Marta sane ni aŋma yɛ ŋmɛnɛ ŋmalɛ lɛ mli lɛ. Wɔyɛ yiŋtoi kpakpai ahewɔ ni wɔbaanyɛ wɔhe wɔye akɛ shi ni Nyɔŋmɔ ewo akɛ ebaatee gbohii ashi lɛ baaba mli. w23.04 11-12 kk. 15-16
Ju, March 3
Yehowa yɛ mɛi fɛɛ ni boɔ amɛtsɛɔ lɛ lɛ amasɛi, mɛi fɛɛ ni tsɛɔ lɛ kɛ tsui krɔŋŋ lɛ.—Lala 145:18.
Bei komɛi lɛ, ehe baahia ni wɔtsake nɔ ni wɔsɔleɔ wɔbiɔ lɛ kɛ́ wɔyɔse nɔ ni Yehowa sumɔɔ ni wɔfee lɛ jogbaŋŋ. Nɔ kome ni esa akɛ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli ji akɛ, Yehowa yɛ yiŋtoo pɔtɛɛ ko hewɔ ni ebɔ adesai, ni ebaatsu he nii yɛ be ni eto lɛ mli. Nibii ni ebaafee koni eyiŋtoo lɛ aba mli lɛ ekomɛi ji, ebaajie adebɔɔ naa oshãrai, hela, gbele, kɛ nɔ fɛɛ nɔ ni hãa wɔpiŋɔ lɛ kɛje shihilɛ mli. Yehowa baatsɔ e-Maŋtsɛyeli lɛ nɔ ehã eyiŋtoo lɛ aba mli. (Dan. 2:44; Kpo. 21:3, 4) Shi kɛyashi nakai be lɛ baashɛ lɛ, eŋmɛ Satan gbɛ koni eye je lɛ nɔ. (Yoh. 12:31; Kpo. 12:9) Kɛ́ Yehowa hã adesai anaagbai fɛɛ sɛɛ fo bianɛ lɛ, ebaafee tamɔ nɔ ni Satan nɔyeli lɛ hi. Eyɛ mli akɛ esa akɛ wɔmɛ kɛyashi Yehowa yiŋtoo lɛ baaba mli moŋ, shi eshiii wɔ efolo. Ebaaye ebua wɔ bianɛ. w23.05 8 kk. 4; 9-10 kk. 7-8
Jufɔ, March 4
[Nyɛlea] bɔ ni sa akɛ nyɛhã mɔ fɛɛ mɔ hetoo.—Kol. 4:6.
Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔye wɔbua mɛi koni amɛná Kaimɔ lɛ he sɛɛ? Klɛŋklɛŋ lɛ, wɔbaanyɛ wɔfɔ̃ amɛ nine kɛba Kaimɔ lɛ shishi. Yɛ mɛi ni wɔfɔ̃ɔ amɛ nine be ni wɔnyiɛ shiɛmɔ nɔ lɛ sɛɛ lɛ, wɔbaanyɛ wɔŋmala mɛi krokomɛi ni wɔbaasumɔ ni wɔfɔ̃ amɛ nine lɛ agbɛ́ii wɔshwie shi. Mɛi nɛɛ ateŋ mɛi komɛi baanyɛ afee wɔwekumɛi, mɛi ni wɔkɛtsuɔ nii, mɛi ni wɔkɛyaa skul, kɛ mɛi krokomɛi ni wɔle. Kɛ́ wɔbɛ ninefɔɔ woji lɛ pii po lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛ ehe link amaje amɛ. Namɔ aaale, ekolɛ amɛteŋ mɛi komɛi baaba! (Jaj. 11:6) Esa akɛ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ, ekolɛ mɛi ni wɔbaafɔ̃ amɛ nine lɛ baabi wɔ saji pii, titri lɛ, kɛ́ amɛyako Yehowa Odasefoi akpee ko shishi pɛŋ. Wɔbaanyɛ wɔtsɔ hiɛ wɔsusu saji ni ekolɛ amɛbaabi lɛ ahe, ni wɔkwɛ bɔ ni wɔbaahã hetoo wɔhã. Kɛ́ mɛi ni wɔfɔ̃ amɛ nine kɛhã Kaimɔ lɛ ba po lɛ, ekolɛ amɛbaabi saji krokomɛi yɛ nifeemɔ lɛ he. Dani abaaye Kaimɔ lɛ, be ni ayeɔ Kaimɔ lɛ, kɛ be ni aye Kaimɔ lɛ agbe naa lɛ, esa akɛ wɔfee bɔ fɛɛ bɔ ni wɔbaanyɛ kɛye wɔbua mɛi ni hiɛ tsui kpakpa lɛ koni amɛná nifeemɔ lɛ he sɛɛ.—Bɔf. 13:48. w24.01 12 kk. 13, 15; 13 kk. 16
Shɔ, March 5
Nyɛtamɔ afua ni pueɔ be fioo, kɛkɛ lɛ elaaje.—Yak. 4:14.
Biblia lɛ wieɔ mɛi kpaanyɔ ni atee amɛ shi kɛba wala mli yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ahe sane. Mɛni hewɔ otooo gbɛjianɔ koni okase saji nɛɛ eko fɛɛ eko jogbaŋŋ? Be ni ofeɔ nakai lɛ, kwɛmɔ nɔ ni obaanyɛ okase yɛ saji nɛɛ amli. Susumɔ bɔ ni eko fɛɛ eko hãa wɔnaa akɛ Nyɔŋmɔ miisumɔ waa ni etee gbohii lɛ ashi ni ebaanyɛ efee nakai hu lɛ he. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, susumɔ gbohiiashitee ni he hiaa fe fɛɛ lɛ he. No ji, Yesu gbohiiashitee lɛ. Kaimɔ akɛ, be ni atee lɛ shi lɛ, mɛi ohai abɔ na lɛ. Eshitee lɛ maa nɔ mi ehãa wɔ akɛ gbohiiashitee lɛ baaba. (1 Kor. 15:3-6, 20-22) Wɔmiida Yehowa shi waa akɛ ewo shi akɛ ebaatee gbohii ashi. Wɔle akɛ ebaaye shiwoo nɛɛ nɔ ejaakɛ eeshwe waa ni efee nakai, ni ebaanyɛ efee hu. No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔtswaa wɔfai shi akɛ daa gbi lɛ, wɔbaafee nibii ni baahã hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ akɛ shiwoo nɛɛ baaba mli lɛ mli awa. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, ebaahã wɔsumɔ Nyɔŋmɔ, mɔ ni ewo wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ shi akɛ, ‘Mɔ ni osumɔɔ esane waa lɛ baate shi!’ lɛ.—Yoh. 11:23. w23.04 8 kk. 2; 12 kk. 17; 13 kk. 20
Soo, March 6
Okɛ o-Nyɔŋmɔ lɛ anyiɛ yɛ heshibaa mli!—Mika 6:8.
Mɔ ko ni baa ehe shi lɛ le nɔ ni ebaanyɛ efee kɛ nɔ ni enyɛŋ efee, ni ele nibii ni eyɛ hegbɛ akɛ efeɔ kɛ nibii ni ebɛ hegbɛ akɛ efeɔ. Agbɛnɛ hu, enaaa ehe tsɔ, shi moŋ, ebuɔ mɛi krokomɛi akɛ amɛnɔ kwɔlɔ fe lɛ. (Fip. 2:3) Gideon baa ehe shi waa. Be ni Yehowa bɔfo ko kɛɛ Gideon akɛ Yehowa ehala lɛ ni ehere Israelbii lɛ kɛjɛ Midianbii lɛ adɛŋ lɛ, ewie akɛ: “Shĩa ni mijɛ mli lɛ ji bibioo kwraa yɛ Manase weku lɛ mli, ni miji mɔ bibioo kwraa yɛ mipapa shĩa lɛ.” (Koj. 6:15) Enɛ hãa wɔnaa akɛ ebaa ehe shi waa. Gideon nu he akɛ nitsumɔ ni akɛwo edɛŋ lɛ da fe lɛ, shi Yehowa le akɛ ebaanyɛ etsu. Yehowa ye ebua Gideon ni etsu nitsumɔ lɛ pɛpɛɛpɛ. Asafoŋ onukpai bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaaba amɛhe shi yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni amɛfeɔ lɛ mli. (Bɔf. 20:18, 19) Amɛkɛ nibii ni amɛbaanyɛ amɛfee loo nibii ni amɛnyɛ amɛfee momo lɛ eshwãaa, ni kɛ́ amɛtɔ̃ lɛ, amɛhãaa no ahã amɛnu he akɛ amɛhe bɛ sɛɛnamɔ. w23.06 3 kk. 4-5
Sohaa, March 7
Ebaajwara oyitso.—1 Mo. 3:15.
Ebaahe fe afii 1,000 dani abaatswa Satan yitso nɔ. (Kpo. 20:7-10) Shi dani no baaba lɛ, Biblia lɛ egba nibii komɛi ni sa kadimɔ waa ni baaba. Klɛŋklɛŋ lɛ, jeŋmaji lɛ baakɛɛ akɛ, “Toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe!” (1 Tes. 5:2, 3) Kɛkɛ lɛ, jeŋmaji lɛ baatutua amale jamɔ “trukaa,” ni no baafee amanehulu kpeteŋkpele lɛ shishijee. (Kpo. 17:16) No sɛɛ lɛ, Yesu baakojo adesai ni ebaatse mɛi fɔji lɛ kɛje jalɔi lɛ ahe tamɔ bɔ ni tookwɛlɔ tseɔ gwantɛŋi kɛjeɔ abotiai ahe lɛ. (Mat. 25:31-33, 46) Shi Satan taŋ shi efolo yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli. Akɛni enyɛɔ Nyɔŋmɔ webii lɛ waa hewɔ lɛ, ebaatsirɛ majimaji akuu ko ni Biblia lɛ tsɛɔ lɛ Gog ni jɛ Magog shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ni etutua amɛ. (Eze. 38:2, 10, 11) Be ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ yaa nɔ lɛ, kɛ́ eshɛ he ko lɛ, abaabua mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni eshwɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ anaa ni amɛyafata Yesu kɛ ŋwɛibɔfoi lɛ ahe yɛ ŋwɛi kɛwu Harmagedon ta lɛ. Ta nɛɛ kɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ baaba naagbee. (Mat. 24:31; Kpo. 16:14, 16) No sɛɛ lɛ, Kristo Afii Akpe Nɔyeli lɛ baaje shishi.—Kpo. 20:6. w23.10 20-21 kk. 9-10
Hɔɔ, March 8
Otsulɔ eshe Yehowa gbeyei kɛjɛ egbekɛbiiashi tɔ̃ɔ.—1 Maŋ. 18:12.
Ŋmɛnɛ lɛ, Yehowa tsuji pii yɛ maji ni atsĩ wɔnitsumɔ lɛ naa yɛ mli lɛ anɔ. Nyɛmimɛi nɛɛ buɔ maŋ onukpai lɛ, shi tamɔ Obadia fee lɛ, amɛ hu amɛtswa amɛfai shi akɛ amɛhãŋ nɔ ko ahã amɛkpa Yehowa jamɔ. (Mat. 22:21) Amɛboɔ Nyɔŋmɔ toi moŋ fe gbɔmɛi, ni no hãa anaa akɛ amɛsheɔ lɛ gbeyei. (Bɔf. 5:29) Amɛyaa nɔ amɛshiɛɔ sane kpakpa lɛ, ni amɛkpeɔ yɛ teemɔŋ kɛjáa Yehowa. (Mat. 10:16, 28) Agbɛnɛ hu, amɛkwɛɔ koni amɛnyɛmimɛi lɛ anine ashɛ nibii ni he hiaa amɛ koni amɛya nɔ amɛjá Yehowa lɛ anɔ. Naa nɔ ni nyɛmi nuu ko ni yɔɔ Afrika maji lɛ eko nɔ ni atsɛɔ lɛ Henri lɛ fee. Be ni atsĩ nitsumɔ lɛ naa yɛ amɛmaŋ lɛ nɔ lɛ, ekɛ asafo lɛ woji yahãa nyɛmimɛi lɛ. Ewie akɛ: “Mihiɛ gboɔ waa. . . . Yehowa . . . ni hã miná ekãa kɛtsu nitsumɔ nɛɛ.” Ani obaanyɛ ofee ekãa tamɔ Henri? Hɛɛ, obaanyɛ aahu kɛji osheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei waa. w23.06 16 kk. 9, 11
Hɔgbaa, March 9
Gbɔmɔ kome nɔ esha tsɔ kɛba je lɛ mli.—Rom. 5:12.
Be ni Adam kɛ Hawa gbo Yehowa nɔ toi lɛ, efee tamɔ nɔ ni Satan efite Yehowa yiŋtoo akɛ adesai ni yeɔ emuu ni boɔ Yehowa toi ayi shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ lɛ. Ekolɛ Satan susu akɛ nɔ ko bɛ ni Yehowa baafee dɔŋŋ. Ekolɛ esusu akɛ Yehowa baagbe Adam kɛ Hawa ni ebɔ nuu kɛ yoo kroko ni yeɔ emuu koni amɛfɔ ni amɛyi shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ. Shi eji Yehowa fee nakai kulɛ, Abonsam baatsɛ lɛ amalelɔ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ yɛ 1 Mose 1:28 lɛ, Yehowa kɛɛ Adam kɛ Hawa akɛ amɛbii ni baayi shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ. Aloo ekolɛ esusu akɛ Yehowa baahã Adam kɛ Hawa afɔ amɛbii lɛ kɛkɛ, ni kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, gbɔmɛi ni yeee emuu ni baayi shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ. (Jaj. 7:20; Rom. 3:23) Enɛ baahã Satan akɛɛ akɛ Yehowa nyɛɛɛ afee nɔ ni eto eyiŋ akɛ ebaafee lɛ. Mɛni hewɔ? Nɔ hewɔ lɛ ji, Yehowa yiŋtoo ji ni Adam kɛ Hawa bii ni yeɔ emuu ni boɔ Nyɔŋmɔ toi ayi shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ. w23.11 6 kk. 15-16
Ju, March 10
Nyɛkatekea nibii ni aŋmala lɛ.—1 Kor. 4:6.
Gbɛtsɔɔmɔi ni Yehowa tsɔɔ e-Wiemɔ lɛ kɛ esafo lɛ nɔ ekɛhãa wɔ lɛ amli kã shi faŋŋ. No hewɔ lɛ, ehe ehiaaa ni wɔkɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔmlai fataa he. (Abɛi 3:5-7) Esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ ni wɔkateke nibii ni aŋmala yɛ Biblia lɛ mli lɛ loo wɔwo wɔnyɛmimɛi lɛ mlai yɛ nibii ni Biblia lɛ woko mlai yɛ he lɛ ahe. Satan tsɔɔ “tsɔɔmɔi ni sɛɛnamɔ bɛ he” kɛ “je lɛ shishijee nibii” lɛ anɔ elakaa mɛi ni efiteɔ mɛi ateŋ. (Kol. 2:8) Yɛ blema Kristofoi lɛ abeiaŋ lɛ, ekɛ adesai asusumɔi, Yudafoi lɛ atsɔɔmɔi ni damɔɔɔ Ŋmalɛ lɛ nɔ, susumɔ ni ahiɛ akɛ esa akɛ Kristofoi aye Mose Mla lɛ nɔ, kɛ tsɔɔmɔi krokomɛi ni tamɔ nakai lɛ ni tsu nii. Tsɔɔmɔi nɛɛ lakaa mɔ, ejaakɛ amɛhãaa mɛi kɛ amɛjwɛŋmɔ aya Yehowa, ni ji hiɛshikamɔ fɛɛ Jɛɛhe lɛ nɔ. Ŋmɛnɛ lɛ, Satan tsɔɔ TV, redio, adafitswaa woji, kɛ social network nɔ egbɛɔ saji ni afo atã kɛ saji ni bɛ mli eshwãa. Ni bei pii lɛ, maŋ onukpai onukpai ni hɔ saji nɛɛ asɛɛ. w23.07 16 kk. 11-12
Jufɔ, March 11
Ao Yehowa, onitsumɔi lɛ dara waa diɛŋtsɛ! Osusumɔi lɛ amli kwɔlɔ waa diɛŋtsɛ!—Lala 92:5.
Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, gbɛ ni Yehowa tsɔ nɔ etsu sane ni ba yɛ Eden abɔɔ lɛ mli lɛ he nii lɛ hã Satan naa kpɛ ehe. Yehowa ŋmɛ gbɛ ni Adam kɛ Hawa fɔ amɛbii lɛ, ni enɛ hã ana akɛ jeee amalelɔ ji lɛ, shi moŋ anɔkwafo ji lɛ. Agbɛnɛ hu, eto gbɛjianɔ koni ‘seshi’ ko abahere Adam kɛ Hawa bii ni boɔ lɛ toi lɛ kɛjɛ esha kɛ gbele mli koni eyiŋtoo lɛ aba mli. (1 Mo. 3:15; 22:18) Yehowa tsɔ enɛ nɔ ehã ana faŋŋ akɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, ebaatsu eyiŋtoo lɛ he nii. Ekã shi faŋŋ akɛ, ebaaa Satan jwɛŋmɔ mli kwraa akɛ Yehowa baato gbɛjianɔ ni tamɔ nɛkɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ suɔmɔ ji nɔ ni hã Yehowa to gbɛjianɔ nɛɛ, ni agbɛnɛ hu, efooo lɛ pɛ enɔ mli. (Mat. 20:28; Yoh. 3:16) Shi Satan bɛ suɔmɔ; esusuɔ lɛ pɛ ehe. Enɛ hewɔ ejwɛŋmɔ shɛɛɛ he akɛ Yehowa baato gbɛjianɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ. Mɛni gbɛjianɔ ni Yehowa eto nɛɛ baatsu? Be ni Kristo Afii Akpe Nɔyeli lɛ baaba naagbee lɛ, Adam kɛ Hawa bii ni yeɔ emuu ni boɔ Yehowa toi baahi paradeiso mli yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, tamɔ bɔ ni Yehowa to eyiŋ lɛ. w23.11 6 kk. 17
Shɔ, March 12
Nyɔŋmɔ baakojo.—Heb. 13:4.
Wɔboɔ Yehowa mla akɛ wɔtsi wɔhe kɛje lá he lɛ toi. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Yehowa kɛɛ heloo fɛɛ heloo wala ji elá lɛ, ni wala ji nikeenii ni nɔ bɛ ni jɛ Yehowa ŋɔɔ. (3 Mo. 17:14) Klɛŋklɛŋ be ni Yehowa kɛɛ adesai baanyɛ aye loo lɛ, efã amɛ akɛ amɛkaye lá lɛ. (1 Mo. 9:4) Esaa etĩ famɔ nɛɛ mli be ni ekɛ Mose Mla lɛ hã Israelbii lɛ. (3 Mo. 17:10) Agbɛnɛ hu, ehã blema gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ fã Kristofoi fɛɛ akɛ ‘amɛtsi amɛhe kɛje lá he.’ (Bɔf. 15:28, 29) Kɛ́ wɔbɛ hewalɛ ni wɔmiikpɛ wɔyiŋ yɛ bɔ ni esa akɛ atsa wɔ ahã lɛ he lɛ, wɔboɔ famɔ nɛɛ toi ni wɔŋmɛɛɛ saji ahe kɛsaaa. Agbɛnɛ hu, wɔboɔ Yehowa mla akɛ wɔtsi wɔhe kɛje ajwamaŋbɔɔ he lɛ toi. Bɔfo Paulo wo wɔ ŋaa ni ‘wɔgbe wɔgbɔmɔtso lɛ henii.’ Nɔ ni enɛ tsɔɔ ji akɛ, esa akɛ wɔfee bɔ fɛɛ bɔ ni wɔbaanyɛ ni wɔye akɔnɔi gbohii anɔ. Enɛ hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔkwɛɔ nɔ ko loo wɔfeɔ nɔ ko ni baanyɛ ahã wɔyabɔ ajwamaŋ.—Kol. 3:5; Hiob 31:1. w23.07 15 kk. 5-6
Soo, March 13
Agbɛnɛ ekɛɛ yoo lɛ nɔ ni yɔɔ etsui mli.—Koj. 16:17.
Eeenyɛ efee akɛ, suɔmɔ ni Samson sumɔɔ Delila sɔŋŋ hewɔ lɛ, eyɔseee akɛ Delila miitao ejie lɛ ehã. Delila gba Samson naa aahu kɛyashi Samson tsɔɔ lɛ nɔ hewɔ ni ehe wa waa nakai lɛ. Dɔlɛ sane ji, enɛ ni Samson fee lɛ hã ehewalɛ lɛ je emli ni Yehowa mli fu lɛ be fioo. (Koj. 16:16-20) Samson shwe akɛ ebu wekukpaa ni yɔɔ ekɛ Delila teŋ lɛ he moŋ fe wekukpaa ni yɔɔ ekɛ Yehowa teŋ lɛ he, ni enɛ hã ena nɔ waa. Filistibii lɛ mɔ Samson ni amɛfamɔ ehiŋmɛii, kɛkɛ ni amɛyawo lɛ tsuŋ yɛ Gaza, ni amɛhã etsɔ nyɔŋ ni gbɛlɛɔ nii. Kɛkɛ ni amɛshwie ehiɛ shi yɛ gbi jurɔ ko ni amɛye lɛ shishi. Amɛshã afɔle kpele amɛhã amɛnyɔŋmɔ ni atsɛɔ lɛ Dagon lɛ, ejaakɛ amɛsusu akɛ lɛ ehã amɛnine shɛ Samson nɔ. Amɛhã akɛ Samson jɛ tsuŋwoohe lɛ kɛba ‘koni amɛŋmɔ lɛ.’—Koj. 16:21-25. w23.09 5-6 kk. 13-14
Sohaa, March 14
Nyɛjwɛŋa nii ni hi yɛ mɛi fɛɛ ahiɛ lɛ nɔ.—Rom. 12:17.
Kɛ́ ekolɛ mɔ ko ni wɔkɛyaa nitsumɔ loo wɔkɛyaa skul lɛ bi wɔ nɔ hewɔ ni wɔhiɔ shi yɛ Biblia mli shishitoo mlai anaa lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔfee? (1 Pet. 3:15) Eyɛ mli akɛ esa akɛ wɔgbála nɔ ni wɔheɔ wɔyeɔ lɛ mli wɔtsɔɔ lɛ moŋ, shi esa akɛ wɔhã ena hu akɛ, wɔsusuɔ bɔ ni enuɔ he ehãa lɛ he. Bei pii lɛ, kɛ́ wɔna sane ni mɔ lɛ ebi lɛ akɛ nɔ ko ni baaye abua wɔ ni wɔle nɔ ni esusuɔ lɛ, no baaye abua wɔ, moŋ fe ni wɔbaana lɛ akɛ nɔ ko ni eetao ekɛtee naataamɔ shi. Fɛɛ mli lɛ, ekɔɔɔ he eko nɔ hewɔ ni mɔ lɛ bi wɔ sane lɛ, esa akɛ wɔkɛ lɛ awie yɛ naajɔlɛ mli. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no baanyɛ ahã esusu jwɛŋmɔ ni ehiɛ lɛ he ekoŋŋ ni ekolɛ etsake ejwɛŋmɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko ni okɛtsuɔ nii lɛ bi bo nɔ hewɔ ni oyeee fɔmɔ gbi lɛ, obaanyɛ obi ohe akɛ: ‘Ani esusuɔ akɛ ekolɛ aŋmɛɛɛ wɔ gbɛ ni wɔná wɔhewɔŋ miishɛɛ hewɔ ni ebiɔ sane nɛɛ?’ Kɛ́ nakai lɛ, ekolɛ klɛŋklɛŋ lɛ, obaanyɛ ojie eyi yɛ bɔ ni esusuɔ bo kɛ nitsulɔi krokomɛi lɛ ahe lɛ he. Enɛ baanyɛ agbele etsui naa ni ebo nɔ ni obaajɛ Biblia lɛ mli otsɔɔ lɛ yɛ fɔmɔgbiyeli he lɛ toi. w23.09 16-17 kk. 10-11
Hɔɔ, March 15
Nyɛkwɛa jogbaŋŋ koni nɔtɔlɔi lɛ atɔmɔ lɛ akahã nyɛ kɛ amɛ fɛɛ du gbɛ ni nyɛjɛ nyɛ diɛŋtsɛ nyɛshifimɔ lɛ mli nyɛgbee shi.—2 Pet. 3:17.
Kɛyashi Yehowa baakpãtã jeŋ fɔŋ nɛɛ hiɛ lɛ, wɔná hegbɛ kpele akɛ wɔbaashiɛ wɔhã mɛi yɛ je lɛŋ he fɛɛ he. Bɔfo Petro wo wɔ hewalɛ ni wɔhã Yehowa gbi lɛ baa lɛ ‘ahi wɔjwɛŋmɔ mli jogbaŋŋ.’ (2 Pet. 3:11, 12) Shi te wɔbaafee tɛŋŋ wɔfee nakai? Nɔ kome ni wɔbaanyɛ wɔfee ji, ni daa gbi lɛ, wɔbaabɔ mɔdɛŋ wɔsusu jɔɔmɔi ni wɔbaaná yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ ahe. Feemɔ ohe mfoniri ni kɔɔyɔɔ kpakpa ko miishwie ohe, ni ooye niyenii kpakpai ni hewalɛ yɔɔ mli, ni atee osuɔlɔi kɛ onanemɛi ni egboi lɛ ashi, ni ootsɔɔ mɛi ni hi shi yɛ blema lɛ bɔ ni Biblia mli gbalɛi eba mli amɛhã. Kɛ́ osusu nibii ni tamɔ nɛkɛ ahe lɛ, ebaaye ebua bo ni okɛ miishɛɛ amɛ jeŋ hee lɛ, ni hemɔkɛyeli ni oyɔɔ akɛ naagbee gbii lɛ amli wɔyɔɔ lɛ mli baawa. Tamɔ bɔ ni Petro wie lɛ, wɔle bɔ ni wɔshihilɛ baaji ehã wɔsɛɛ momo, ni no hewɔ lɛ, wɔhãŋ mɛi ni heee amɛyeee akɛ Yehowa gbi lɛ ebɛŋkɛ lɛ ahã ‘wɔdũ gbɛ.’ w23.09 27 kk. 5-6
Hɔgbaa, March 16
Nyɛboa nyɛfɔlɔi atoi yɛ Nuŋtsɔ lɛ mli, ejaakɛ enɛ ja.—Efe. 6:1.
Ŋmɛnɛ lɛ, oblahii kɛ oblayei pii booo amɛfɔlɔi toi, ni wɔnyɛmimɛi oblahii kɛ oblayei lɛ kɛ mɛi ni tamɔ nɛkɛ shãraa. (2 Tim. 3:1, 2) Mɛni hewɔ oblahii kɛ oblayei pii booo amɛfɔlɔi toi? Nɔ hewɔ lɛ ji, amɛteŋ mɛi pii nuɔ he akɛ amɛfɔlɔi feɔ osato, ejaakɛ nibii ni amɛkɛɔ amɛ akɛ amɛfee lɛ, amɛ diɛŋtsɛ lɛ amɛfeee. Amɛteŋ mɛi komɛi naa ŋaa ni amɛfɔlɔi woɔ amɛ lɛ akɛ ebe eho loo eyɛ kpɛŋŋ tsɔ. Kɛ́ oblanyo loo oblayoo ji bo lɛ, ani bei komɛi lɛ onuɔ he nakai? Ewa kɛhã oblahii kɛ oblayei pii akɛ amɛbaabo Yehowa famɔ ni yɔɔ ŋmɛnɛ ŋmalɛ lɛ mli lɛ toi. Mɛni baaye abua bo ni onyɛ obo famɔ nɛɛ toi? Yesu bo efɔlɔi toi be fɛɛ be, ni enɛ ji nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni fe fɛɛ ni obaanyɛ okase. (1 Pet. 2:21-24) No mli lɛ eye emuu, shi efɔlɔi yeee emuu. Fɛɛ sɛɛ lɛ, ekɛ woo hã amɛ, ni efee nakai be ni amɛtɔ̃ kɛ be ni amɛnuuu lɛ shishi lɛ po.—2 Mo. 20:12. w23.10 7 kk. 4-5
Ju, March 17
Akɛni kitã ni tsɔ hiɛ lɛ bɛ hewalɛ ni enyɛɛɛ etsu nii hewɔ lɛ, afo mli.—Heb. 7:18.
Bɔfo Paulo hã amɛle akɛ, afɔlei ni Mose Mla lɛ bi ni ashã lɛ nyɛŋ ajie eshai kɛya kwraa, ni no hewɔ lɛ, ‘afo Mla lɛ mli.’ No sɛɛ lɛ, Paulo gbála Ŋmalɛ lɛ mli nibii ni shishinumɔ wala lɛ ekomɛi amli etsɔɔ amɛ. Ekai enyɛmimɛi Kristofoi lɛ akɛ, Yesu kpɔmɔ afɔleshaa lɛ hewɔ lɛ, amɛyɛ hiɛnɔkamɔ kpakpa ni baanyɛ ahã ‘amɛbɛŋkɛ Nyɔŋmɔ.’ (Heb. 7:19) Paulo tsɔɔ enyɛmimɛi Hebribii lɛ nɔ hewɔ ni Kristofoi ajamɔ lɛ hi kwraa fe jamɔ ni no mli lɛ amɛyɔɔ mli lɛ, ni ji Yudafoi ajamɔ lɛ. Ehã amɛle akɛ, nibii ni afeɔ yɛ Yudafoi ajamɔ lɛ mli lɛ ji “nibii ni baaba lɛ ahe mfoniri kɛkɛ, shi nii lɛ diɛŋtsɛ ji Kristo lɛ.” (Kol. 2:17) Bei komɛi lɛ, kɛ́ mɔ ko miitsɔɔ wɔ nii lɛ, ekɛ nibii komɛi feɔ nɔ ni etsɔɔ wɔ lɛ he mfoniri koni wɔnu shishi jogbaŋŋ. Nakai nɔŋŋ blema Yudafoi ajamɔ lɛ feɔ mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa lɛ, ni ji gbɛ ni hi fe fɛɛ ni abaatsɔ nɔ ajá Nyɔŋmɔ wɔsɛɛ lɛ, he mfoniri. Gbɛjianɔ nɛɛ ni Yehowa to lɛ gbele gbɛ koni akɛ wɔhe eshai ake wɔ ni wɔjamɔ lɛ anyɛ asa ehiɛ. No hewɔ lɛ, ehe miihia waa akɛ wɔbaanu gbɛjianɔ ni Yehowa to nɛɛ shishi. w23.10 25 kk. 4-5
Jufɔ, March 18
Naagbee be lɛ mli lɛ, wuoyigbɛ maŋtsɛ lɛ kɛ lɛ baashishii amɛhe, ni kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ . . . baaba enɔ.—Dan. 11:40.
Daniel yitso 11 lɛ wieɔ maŋtsɛmɛi enyɔ loo nɔyelii enyɔ komɛi ni kɛ amɛhe miitswa koni amɛye je lɛ nɔ lɛ ahe. Kɛ́ wɔkɛ gbalɛ nɛɛ to gbalɛi krokomɛi ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ ahe lɛ, ehãa wɔnaa akɛ, Russia kɛ maji ni fata ehe lɛ ji “kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ,” ni Anglo-Amerika Jeŋ Hewalɛ lɛ ji “wuoyigbɛ maŋtsɛ lɛ.” “Kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ” miiwa Nyɔŋmɔ webii ni yɔɔ hei ni eyeɔ nɔ yɛ lɛ ayi waa. Ayiɔ Yehowa Odasefoi lɛ ekomɛi ni awoɔ amɛ tsuŋ yɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ hewɔ. Shi nibii ni “kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ” feɔ wɔnyɛmimɛi lɛ hãaa amɛnijiaŋ aje wui, moŋ lɛ, ehãa amɛhemɔkɛyeli lɛ mli waa. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ wɔnyɛmimɛi lɛ le akɛ, amɛyi ni awaa lɛ miihã Daniel gbalɛ lɛ miiba mli. (Dan. 11:41) Enɛ ni wɔle lɛ hãa wɔ hu wɔhiɛnɔkamɔ mli waa ni wɔyaa nɔ wɔyeɔ Yehowa anɔkwa. w23.08 11 kk. 15-16
Shɔ, March 19
Mɔ fɛɛ mɔ ni taa nyɛhe lɛ, eeta mihiŋmɛi mli ajaŋmalaatɛ he.—Zak. 2:8.
Akɛni Yehowa sumɔɔ wɔ hewɔ lɛ, kɛ́ nɔ ko hã wɔhao lɛ, enaa oya nɔŋŋ ni esumɔɔ ni efee nɔ ko kɛye ebua wɔ. Kɛ́ nɔ ko hã wɔwerɛ ho wɔhe lɛ, lɛ hu ewerɛ hoɔ ehe. Enɛ hewɔ lɛ, kɛ́ wɔsɔle wɔhã lɛ akɛ ‘ebu wɔhe tamɔ ehiŋmɛi mli ajaŋmalaatɛ’ lɛ, ebaabo wɔ toi. (Lala 17:8) Wɔhiŋmɛi ji wɔgbɔmɔtso lɛ he nii ko ni wɔbuɔ he waa ni wɔshwɛɛɛ he kwraa. No hewɔ lɛ, be ni Yehowa kɛɛ wɔtamɔ ehiŋmɛi mli ajaŋmalaatɛ lɛ, etamɔ nɔ ni eekɛɛ akɛ, ‘Miwebii, mɔ fɛɛ mɔ ni yeɔ nyɛ awui lɛ, miiye nɔ ko ni mishwɛɛɛ he kwraa lɛ awui.’ Yehowa miisumɔ ni ole akɛ esumɔɔ bo waa. Shi ele akɛ ekolɛ shihilɛi komɛi ni otsɔ mli be ko ni eho loo shihilɛ ko ni mli wa ni okɛkpeɔ bianɛ lɛ ehã oonu he akɛ esumɔɔɔ bo. Mɛni obaanyɛ ofee koni hemɔkɛyeli ni oyɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ sumɔɔ bo lɛ mli awa? Nɔ kome ni obaanyɛ ofee ji, ni obaakase nɔ ni Yehowa efee kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ Yesu, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ, kɛ agbɛnɛ hu, wɔ fɛɛ lɛ he nii. w24.01 27-28 kk. 6-7
Soo, March 20
Wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ nine yɛ wɔnɔ, ni ebu wɔhe kɛje henyɛlɔ lɛ dɛŋ.—Ezr. 8:31.
Be ko be ni Yehowa webii lɛ kɛ shihilɛ ni mli wa ko kpe lɛ, Ezra na bɔ ni Yehowa ye ebua amɛ. Yɛ afi 484 D.Ŋ.B. be ni Maŋtsɛ Ahasweros fã ni agbe Yudafoi fɛɛ ni yɔɔ Persia Nɔyeli lɛ mli lɛ, eeenyɛ efee akɛ no mli lɛ, Ezra yɛ Babilon. (Est. 3:7, 13-15) Ezra kɛ Yudafoi krokomɛi lɛ fɛɛ awala yaje oshãra mli. Famɔ nɛɛ hewɔ lɛ, Yudafoi ni yɔɔ “kpokpaa fɛɛ kpokpaa” nɔ lɛ hi ŋmaa ni amɛye awerɛho, ni amɛsɔle amɛhã Yehowa koni eye ebua amɛ. (Est. 4:3) Nibii tsɔ sɛɛsɛɛ, ni agbe mɛi ni tsɔ̃ ŋaa koni agbe Yudafoi lɛ moŋ. (Est. 9:1, 2) Kɛ́ okwɛ lɛ, te enɛ hã Ezra kɛ Yudafoi krokomɛi lɛ fɛɛ nu he amɛhã tɛŋŋ? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, amɛná miishɛɛ waa. Eyɛ faŋŋ akɛ, shihilɛ ni Ezra tsɔ mli nɛɛ saa lɛ eto shihilɛi krokomɛi ni mli wa ni ekɛbaakpe wɔsɛɛ, ni ehã ehe eye waa akɛ Yehowa baanyɛ abu ewebii lɛ ahe. w23.11 17 kk. 12-13
Sohaa, March 21
Nyɔŋmɔ shi nitsumɔi asɛɛ ebu jalɛ ehã lɛ.—Rom. 4:6.
Bɔfo Paulo miiwie “mla nitsumɔi,” ni ji mla ni akɛhã Mose yɛ Sinai Gɔŋ lɛ nɔ lɛ he nitsumɔi ahe. (Rom. 3:21, 28) Yɛ Paulo beiaŋ lɛ, eeenyɛ efee akɛ, ewa kɛhã Yudafoi komɛi ni ebatsɔmɔ Kristofoi lɛ akɛ amɛbaahe amɛye akɛ, akɛ Mose Mla lɛ tsuuu nii dɔŋŋ, ni no hewɔ lɛ, ehe ehiaaa ni amɛtsuɔ Mose Mla lɛ nitsumɔi lɛ. Susumɔ ni amɛhiɛ nɛɛ hewɔ lɛ, Paulo gbala amɛjwɛŋmɔ kɛtee Abraham nɔ koni ehã amɛna akɛ, jeee “mla nitsumɔi” anɔ Nyɔŋmɔ damɔɔ ebuɔ mɔ ko jalɔ, shi moŋ, nɔ ni edamɔɔ nɔ ji, hemɔkɛyeli. Enɛ woɔ mɔ hewalɛ waa, ejaakɛ ehãa wɔnaa akɛ, kɛ́ wɔhe Nyɔŋmɔ kɛ Kristo nɔ wɔye lɛ, Nyɔŋmɔ baaná wɔhe miishɛɛ. Shi esoro “nitsumɔi” ni Yakobo tsĩ tã yɛ Yakobo yitso 2 lɛ mli lɛ kwraa yɛ “mla nitsumɔi” ni Paulo wie he lɛ ahe. No mli lɛ, Yakobo miiwie nitsumɔi loo nibii ni Kristofoi feɔ daa gbi lɛ ahe. (Yak. 2:24) Nibii nɛɛ hãa anaa kɛji mɔ ko heɔ Nyɔŋmɔ nɔ eyeɔ lɛɛlɛŋ. w23.12 3 kk. 8; 4-5 kk. 10-11
Hɔɔ, March 22
Wu lɛ ji eŋa lɛ yitso.—Efe. 5:23.
Kɛ́ nyɛmi yoo ji bo, ni okpɛ oyiŋ akɛ obaabote gbalashihilɛ mli lɛ, esa akɛ okɛ hiɛshikamɔ ahala mɔ ni obaasumɔ ni okɛbote mli. Hã ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ, nuu ni obaahala akɛ okɛ lɛ baabote gbalashihilɛ mli lɛ, lɛ eyitsoyeli shishi obaayaje. (Rom. 7:2; Efe. 5:33) No hewɔ lɛ, bi ohe akɛ: ‘Nuu lɛ ni mitaoɔ mikɛ lɛ abote gbalashihilɛ mli lɛ, ani eji Kristofonyo kpakpa? Ani Yehowa sɔɔmɔ lɛ he hiaa lɛ yɛ shihilɛ mli fe nɔ fɛɛ nɔ? Ani ekpɛɔ yiŋ kpakpai? Kɛ́ etɔ̃ lɛ, ani ekpɛlɛɔ nɔ akɛ etɔ̃? Te ekɛ yei yeɔ ehãa tɛŋŋ? Ani ebaanyɛ eye ebua mi ni wekukpaa ni yɔɔ mi kɛ Yehowa teŋ lɛ mli awa? Ani ebaanyɛ ekwɛ mi? Ani ebaanyɛ ekɛ mi ahi shi jogbaŋŋ ni wɔbatsɔmɔ nanemɛi kpaakpai?’ Hã ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ, kɛ́ ootao oná wu kpakpa lɛ, belɛ esa akɛ ofee nibii ni baahã ana akɛ obaafee ŋa kpakpa. Yoo kpakpa lɛ, eji “yelikɛbualɔ” kɛ “hefatalɔ ni sa” kɛhã ewu lɛ. (1 Mo. 2:18) Yoo ni sumɔɔ Yehowa lɛ baafee nibii ni baahã mɛi ana ewu lɛ sui kpakpai lɛ. (Abɛi 31:11, 12; 1 Tim. 3:11) Kɛ́ ootao otsɔ ŋa kpakpa lɛ, belɛ feemɔ nibii ni baahã osumɔ Yehowa waa bianɛ, ni oye obua mɛi yɛ shĩa, kɛ agbɛnɛ hu, yɛ asafo lɛ mli. w23.12 22-23 kk. 18-19
Hɔgbaa, March 23
Kɛ́ hiɛshikamɔ ehia nyɛteŋ mɔ ko lɛ, eya nɔ ebi Nyɔŋmɔ.—Yak. 1:5.
Yehowa ewo wɔ shi akɛ, ebaadro wɔ hiɛshikamɔ koni wɔnyɛ wɔkpɛ yiŋ kpakpai. Kɛ́ wɔyaakpɛ yiŋ ko ni baasa wɔhe wɔwala gbii fɛɛ lɛ, ehe miihia waa ni wɔbi Yehowa ni ehã wɔ hiɛshikamɔ. Agbɛnɛ hu, ehãa wɔ hewalɛ koni wɔnyɛ wɔfi shi. Yehowa hã bɔfo Paulo hewalɛ ni enyɛ efi shi yɛ naagbai ni ekɛkpe lɛ amli, ni nakai nɔŋŋ ebaanyɛ efee ehã wɔ. (Fip. 4:13) Etsɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ anɔ eyeɔ ebuaa wɔ. Yesu sɔle waa ehã Yehowa gbi gbɛkɛ ni enɔjetsɛremɔ lɛ ekɛ ewala baahã akɛ kpɔmɔnɔ lɛ. Ekpa Yehowa fai ni ekahã egbele lɛ hã mɛi bu lɛ akɛ efɔŋfeelɔ ni no hã amɛwie amɛshi Yehowa. Shi nɔ najiaŋ ni Yehowa baafee nakai lɛ, ehã ŋwɛibɔfo ko, ni ji Yesu nyɛmimɛi ni no mli lɛ ekɛyɔɔ ŋwɛi lɛ ateŋ mɔ kome, bawo lɛ hewalɛ. (Luka 22:42, 43) Wɔ hu ekolɛ Yehowa baahã wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ ateŋ mɔ ko atswa wɔ loo ebasara wɔ ni ewo wɔ hewalɛ. Wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔtao hegbɛi ni wɔkɛ “wiemɔ kpakpa” ko awo wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ hewalɛ.—Abɛi 12:25. w23.05 10-11 kk. 9-11
Ju, March 24
Nyɛyaa nɔ nyɛwowoa nyɛhe hewalɛ, ni nyɛtswaa nyɛhe nyɛmaa shi.—1 Tes. 5:11.
Ekolɛ nyɛmimɛi ni ekpa asafoŋ kpeeibaa ni baaba Kaimɔ lɛ baasusu akɛ akɛni amɛba asafoŋ kpeei etsɛ hewɔ lɛ, ahereŋ amɛ hiɛmɛɛ. No hewɔ lɛ, kaabi amɛ saji ni baawo amɛ hiɛgbele, ni kaawie nibii ni baagba amɛnaa hu. Wɔnyɛmimɛi ji amɛ, ni eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ amɛbafata wɔhe ekoŋŋ koni wɔjá Yehowa! (Lala 119:176; Bɔf. 20:35) Ani onaaa akɛ ehi waa akɛ Yesu to gbɛjianɔ ni wɔkai egbele lɛ daa afi? Kɛ́ wɔtee Kaimɔ lɛ, wɔnáa he sɛɛ, ni mɛi krokomɛi hu náa he sɛɛ. (Yes. 48:17, 18) Sɛɛnamɔi lɛ ekomɛi ji, suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã Yehowa kɛ Yesu lɛ mli waa. Wɔnáa hegbɛ wɔtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ nɔ ni amɛfee amɛhã wɔ lɛ waa. Suɔmɔ ni yɔɔ wɔ kɛ wɔnyɛmimɛi lɛ ateŋ lɛ mli waa, ni wɔnáa hegbɛ wɔyeɔ wɔbuaa mɛi koni amɛle jɔɔmɔi ni amɛbaanyɛ amɛná yɛ kpɔmɔnɔ lɛ hewɔ. No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔfea bɔ fɛɛ bɔ ni wɔbaanyɛ kɛsaa wɔhe kɛhã afi nɛɛ Kaimɔ lɛ, ni ji gbi ni he hiaa fe fɛɛ yɛ afi lɛ mli lɛ! w24.01 13-14 kk. 18-19
Jufɔ, March 25
Mi Yehowa, miji . . . mɔ ni tsɔɔ bo gbɛ.—Yes. 48:17.
Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔɔ etsɔɔ wɔ gbɛ? Gbɛ titri ni etsɔɔ nɔ ji e-Wiemɔ, ni ji Biblia lɛ. Shi ekɛ adesai hu tsuɔ nii kɛtsɔɔ wɔ gbɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, etsɔɔ “nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ” nɔ ehãa wɔ mumɔŋ niyenii koni no aye abua wɔ ni wɔkpɛ yiŋ kpakpai. (Mat. 24:45) Agbɛnɛ hu, Yehowa tsɔɔ hii ni sa anɔ etsɔɔ wɔ gbɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kpokpaa nɔkwɛlɔi kɛ asafoŋ onukpai woɔ wɔ hewalɛ ni amɛkɛ gbɛtsɔɔmɔi hãa wɔ koni no aye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔkpee shihilɛi ni mli wawai anaa. Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ Yehowa tsɔɔ wɔ gbɛ yɛ naagbee gbii ni mli shihilɛ wa nɛɛ amli! Egbɛtsɔɔmɔi lɛ yeɔ ebuaa wɔ koni wɔfee nɔ ni sa ehiɛ ni wɔya nɔ wɔnyiɛ wala gbɛ lɛ nɔ. Shi bei komɛi lɛ, ewa kɛhã wɔ akɛ wɔkɛ Yehowa gbɛtsɔɔmɔ baatsu nii, titri lɛ, kɛ́ hii ni yeee emuu ni kɛ egbɛtsɔɔmɔ lɛ hã wɔ. Yɛ bei ni tamɔ nɛkɛ amli lɛ, ehe baahia waa ni wɔhe wɔye akɛ Yehowa ji mɔ ni tsɔɔ ewebii lɛ gbɛ, ni kɛ́ wɔkɛ egbɛtsɔɔmɔ tsu nii lɛ wɔbaaná he sɛɛ waa. w24.02 20 kk. 2-3
Shɔ, March 26
Esaaa akɛ wɔsumɔɔ mɛi yɛ wiemɔ mli loo lilɛi nɔ, shi moŋ yɛ nifeemɔ kɛ anɔkwale mli.—1 Yoh. 3:18.
Kɛ́ wɔmiitao wɔsumɔ Nyɔŋmɔ waa lɛ, belɛ esa akɛ wɔkane e-Wiemɔ lɛ jogbaŋŋ. Kɛ́ okane ŋmalɛ ko lɛ, kwɛmɔ akɛ mɛni nakai ŋmalɛ lɛ tsɔɔ bo yɛ Yehowa he. Bi ohe akɛ, ‘Mɛɛ gbɛ nɔ ŋmalɛ nɛɛ hãa minaa akɛ Yehowa sumɔɔ mi? Mɛɛ gbɛ nɔ ŋmalɛ nɛɛ tsirɛɔ mi ni mi hu masumɔ Yehowa?’ Nɔ kroko ni wɔbaanyɛ wɔfee ni baahã wɔsumɔ Yehowa waa ji, ni wɔbaasɔle wɔhã lɛ daa gbi ni wɔgba lɛ wɔtsuiŋ saji kɛ bɔ ni wɔnuɔ he wɔhãa. (Lala 25:4, 5) Yehowa hu baabo wɔ toi, ni ebaahã wɔsɔlemɔi lɛ hetoo. (1 Yoh. 3:21, 22) Agbɛnɛ hu, esa akɛ wɔfee nibii ni baahã suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã mɛi krokomɛi lɛ mli awa. Be ni Paulo batsɔ Kristofonyo lɛ sɛɛ afii komɛi lɛ, ekɛ oblanyo ko ni bɔɔ mɔdɛŋ waa ni atsɛɔ lɛ Timoteo lɛ kpe. Timoteo sumɔɔ Yehowa ni esumɔɔ gbɔmɔ hu. Paulo kɛɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ Filipi lɛ akɛ: “Mibɛ mɔ ko ni subaŋ tamɔ [Timoteo nɔ] lɛ, ni baajɛ tsui krɔŋŋ mli etsu nyɛsaji ahe nii.” (Fip. 2:20) Paulo wie bɔ ni Timoteo sumɔɔ nyɛmimɛi lɛ waa lɛ he. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, asafoi ni Timoteo yasara lɛ kpa esaramɔi lɛ gbɛ waa.—1 Kor. 4:17. w23.07 9 kk. 7-10
Soo, March 27
Mikwaŋ bo kɔkɔɔkɔ.—Heb. 13:5.
Be ni eshwɛ fioo ni Israelbii lɛ baashɛ Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, Mose gbo. Ani Nyɔŋmɔ webii lɛ anii fee mɔbɔ akɛni nuu anɔkwafo nɛɛ bɛ amɛteŋ dɔŋŋ lɛ hewɔ? Dabi. Gbii abɔ ni amɛfee nɔ ni Yehowa kɛɛ amɛ akɛ amɛfee lɛ, Yehowa tee nɔ ekwɛ amɛ jogbaŋŋ. Dani Mose baagbo lɛ, Yehowa kɛɛ lɛ akɛ ewó Yoshua Israelbii lɛ ahiɛnyiɛlɔ. No mli lɛ, Mose etsɔse Yoshua afii pii. (2 Mo. 33:11; 5 Mo. 34:9) Agbɛnɛ hu, no mli lɛ ayɛ hii krokomɛi ni waa kɛkwɛɔ maŋbii lɛ anɔ. Hii nɛɛ ekomɛi ji, mɛi akpe nɔkwɛlɔi, mɛi oha nɔkwɛlɔi, mɛi nyɔŋmai enumɔ nɔkwɛlɔi, kɛ mɛi nyɔŋma po nɔkwɛlɔi. (5 Mo. 1:15) Amɛkwɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ anɔ jogbaŋŋ diɛŋtsɛ. Nɔ ko ni tamɔ nakai nɔŋŋ tee nɔ yɛ Elia beiaŋ. Elia ye ebua Israelbii lɛ afii pii koni amɛjá Yehowa jogbaŋŋ. Shi be bashɛ ni Yehowa hã lɛ nitsumɔ kroko yɛ Yuda. (2 Maŋ. 2:1; 2 Kro. 21:12) Ani enɛ hã Israel weku nyɔŋma maŋtsɛyeli lɛ mli bii lɛ anii fee mɔbɔ ni amɛnáaa mɔ ko ni baawa amɛ ni amɛjá Yehowa jogbaŋŋ dɔŋŋ? Dabi. No mli lɛ, Elia etsɔse Elisha afii babaoo. No hewɔ lɛ, Yehowa tee nɔ etsu eyiŋtoo lɛ he nii, ni ekwɛ ewebii anɔkwafoi lɛ jogbaŋŋ. w24.02 5 kk. 12
Sohaa, March 28
Nyɛyaa nɔ nyɛnyiɛa akɛ la bii.—Efe. 5:8.
Yehowa wiemɔ lɛ tsɔ tamɔ la kɛhã Kristofoi ni yɔɔ Efeso lɛ, ni no hã amɛna bɔ ni esa akɛ amɛhi shi amɛhã. (Lala 119:105) Enɛ hewɔ lɛ, amɛtsi amɛhe kɛje amale jamɔ kɛ jeŋba sha he. Amɛbatsɔmɔ “mɛi ni kaseɔ Nyɔŋmɔ,” ni amɛfee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ koni amɛnyɛ amɛjá Yehowa ni amɛfee nɔ ni sa ehiɛ. (Efe. 5:1) Nakai nɔŋŋ wɔ hu be ni wɔbaleko anɔkwale lɛ, wɔyɛ amale jamɔ mli ni wɔjeŋba ehiii. Wɔteŋ mɛi komɛi ye amale jamɔ gbii juji, ni wɔteŋ mɛi komɛi hu kɛ wɔhe wo jeŋba sha mli. Shi be ni atsɔɔ wɔ nɔ ni Yehowa sumɔɔ kɛ nɔ ni esumɔɔɔ lɛ, wɔtsake. Kɛjɛ nakai be lɛ kɛyaa lɛ, wɔbɔi nɔ ni esumɔɔ feemɔ, ni wɔná enɛ he sɛɛ waa. (Yes. 48:17) Shi amrɔ nɛɛ, wɔkɛ shihilɛi ni baanyɛ ahã wɔku wɔsɛɛ kɛya duŋ lɛ mli lɛ kpeɔ. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔmia wɔhiɛ waa koni ‘wɔya nɔ wɔnyiɛ akɛ la bii.’ w24.03 21 kk. 6-7
Hɔɔ, March 29
He ni wɔtee hiɛ kɛshɛ lɛ, nyɛhãa wɔyaa nɔ wɔnyiɛa jogbaŋŋ yɛ nɛkɛ gbɛ nɛɛ nɔŋŋ nɔ.—Fip. 3:16.
Ekolɛ oonu he akɛ oshɛko mɔ ni baanyɛ ajɔɔ ehe nɔ ni abaptisi lɛ. Ekolɛ oona akɛ esa akɛ ofee tsakemɔi komɛi yɛ oshihilɛ mli koni onyɛ ohi shi yɛ Yehowa jeŋba he mlai lɛ anaa, loo ekolɛ oona akɛ esa akɛ ofee nibii ni baahã ohe Yehowa oye waa. (Kol. 2:6, 7) Esoro bɔ ni mɔ fɛɛ mɔ ni akɛ lɛ kaseɔ Biblia lɛ yaa ehiɛ ehãa. Gbekɛbii kɛ oblahii kɛ oblayei komɛi shɛɔ henɔjɔɔmɔ kɛ baptisimɔ he mra. Shi mɛi komɛi hu lɛ, eheɔ amɛ be fioo. No hewɔ lɛ, okɛ ohe akato mɔ ko mɔ ko he. Kwɛmɔ tsakemɔi ni he hiaa ni ofee lɛ, ni ofee. (Gal. 6:4, 5) Kɛ́ oonu he akɛ oshɛko mɔ ni baanyɛ ajɔɔ ehe nɔ ehã Yehowa po lɛ, okɛfee oti ni ma ohiɛ akɛ obaabɔ mɔdɛŋ oshɛ he. Sɔlemɔ ni Yehowa aye abua bo ni onyɛ ofee tsakemɔi ni sa lɛ. (Fip. 2:13) Ná nɔmimaa akɛ, Yehowa baabo osɔlemɔ lɛ toi ni ebaaye ebua bo.—1 Yoh. 5:14. w24.03 5 kk. 9-10
Hɔgbaa, March 30
Wumɛi . . . , nyɛyaa nɔ nyɛkɛ nyɛŋamɛi lɛ ahia shi yɛ nilee naa.—1 Pet. 3:7.
Be ko lɛ, Sara hao waa yɛ sane ko he, ni ekɛ emlifu lɛ yato Abraham nɔ ni eshwa lɛ po akɛ lɛ ekɛ nakai naagba lɛ ba. Abraham le akɛ Sara baa ehe shi waa, ni eyeɔ ebuaa lɛ. No hewɔ lɛ, ebo lɛ toi, ni ebɔ mɔdɛŋ akɛ ebaatsu naagba lɛ he nii. (1 Mo. 16:5, 6) Wumɛi, mɛni nyɛbaanyɛ nyɛkase yɛ enɛ mli? Nyɛyɛ hegbɛ akɛ nyɛkpɛɔ yiŋ nyɛhãa nyɛweku lɛ. (1 Kor. 11:3) Shi nɔ kome ni nyɛbaanyɛ nyɛfee kɛtsɔɔ akɛ nyɛsumɔɔ nyɛŋamɛi lɛ waa ji, ni nyɛbaabo amɛ toi jogbaŋŋ, ni nyɛbi amɛsusumɔ yɛ yiŋ ni nyɛtaoɔ nyɛkpɛ lɛ he, titri lɛ, kɛ́ nakai yiŋkpɛɛ lɛ baasa amɛhe. (1 Kor. 13:4, 5) Be ko hu lɛ, Abraham ná gbɔi trukaa, ni ekpɛ eyiŋ akɛ ebaahã ahoo nɔ ko ahã amɛ. Ekɛɛ Sara ni ekpa nɔ fɛɛ nɔ ni efeɔ lɛ ni eshã blodoi pii ehã amɛ. (1 Mo. 18:6) Sara fo nɔ ni efeɔ lɛ sɛɛ oya, ni efee nɔ ni Abraham kɛɛ efee lɛ. Ŋamɛi, mɛɛ gbɛ nɔ nyɛbaanyɛ nyɛkase Sara? Nɔ kome ni nyɛbaanyɛ nyɛfee ji, ni nyɛbaafi yiŋ ni nyɛwumɛi lɛ kpɛɔ lɛ asɛɛ ni nyɛye nyɛbua ni eye omanye. Kɛ́ nyɛfee nakai lɛ, ebaahã nyɛwumɛi lɛ asumɔ nyɛ waa.—1 Pet. 3:5, 6. w23.05 24-25 kk. 16-17
Ju, March 31
Hiɛshikamɔ ni jɛ ŋwɛi lɛ, . . . eboɔ toi oya.—Yak. 3:17.
Be ni Yehowa hala Gideon akɛ enyiɛ Israelbii lɛ ahiɛ lɛ, ekɛ shihilɛi komɛi kpe ni bi ni ebo gbɛtsɔɔmɔ toi ni efee ekãa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yehowa kɛ nitsumɔ ko ni wa wo edɛŋ akɛ ekumɔ epapa Baal afɔleshaa latɛ lɛ eshwie shi. (Koj. 6:25, 26) Sɛɛ mli be ni Gideon bua asraafoi anaa koni amɛkɛ Midianbii lɛ ayawu lɛ, Yehowa kɛɛ lɛ akɛ egbɔ asraafoi lɛ anɔ. Sɛɛ mli lɛ, esaa ekɛɛ lɛ akɛ egbɔ amɛnɔ ekoŋŋ. (Koj. 7:2-7) Agbɛnɛ hu, be ni shɛ be ni ebaayatutua Midianbii lɛ, Yehowa kɛɛ lɛ ni etutua amɛ nyɔɔŋ. (Koj. 7:9-11) Esa akɛ asafoŋ onukpai abo gbɛtsɔɔmɔ toi oya. Asafoŋ onukpa ni boɔ gbɛtsɔɔmɔ toi lɛ kɛ nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ loo gbɛtsɔɔmɔi ni Yehowa asafo lɛ kɛhãa lɛ tsuɔ nii oya. Enɛ feɔ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa kɛhãa mɛi krokomɛi. Shi nɔ ko baanyɛ ahã ewa kɛhã lɛ akɛ ebaabo gbɛtsɔɔmɔ toi. Ekolɛ bɔ ni gbɛtsɔɔmɔi lɛ eko nyiɛ eko sɛɛ, loo bɔ ni atsakeɔ gbɛtsɔɔmɔi lɛ ekomɛi oyayaayai lɛ baanyɛ ahã ewa kɛhã lɛ akɛ ekɛbaatsu nii. Bei komɛi lɛ, ebaanyɛ ena gbɛtsɔɔmɔi lɛ akɛ nilee bɛ mli akɛ akɛbaatsu nii loo ewa akɛ akɛbaatsu nii. Bei komɛi hu lɛ, abaanyɛ akɛ gbɛtsɔɔmɔ ko ahã lɛ ni baanyɛ ekɛ ewala awo oshãra mli. Mɛɛ gbɛ nɔ asafoŋ onukpai lɛ baanyɛ akase Gideon yɛ enɛ hu mli? Esa akɛ amɛbo gbɛtsɔɔmɔ toi jogbaŋŋ ni amɛkɛtsu nii. w23.06 4-5 kk. 9-11