“Shidaamɔ Shiŋŋ Akɛ Asafoku Kome” Yɛ Chad
Taakɛ amɛnanemɛi Kristofoi ji yɛ jeŋ fɛɛ Iɛ, Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Chad Iɛ ahiɛ sɔɔ daa afi kpeei ni atoɔ he gbɛjianɔ ahaa amɛmumɔŋ nɔyaa lɛ. Naa sane ko ni aŋma ni kɔɔ gbɛ ni afa kɛtee kpee krɛdɛɛ gbii ni afee yɛ Afrika teŋgbɛ maŋ ni hɔ maji ateŋ nɛɛ wuoyigbɛ lɛ shishi lɛ ekomɛi.
Yɛ gbɛ jɛkɛmɔ kɛ gbɛfaa mli naagbai hewɔ lɛ, afeɔ kpeei lɛ yɛ kui bibii amli yɛ Chad, ni atoɔ kpeei abei Iɛ he gbɛjianɔ yɛ kɔɔyɔŋ tsakemɔ naa. Kɛjɛ June kɛyashi September lɛ, nugbɔnɛmɔ be lɛ haa gbɛfaa feɔ nɔ ni wa, ni yɛ bei komɛi po lɛ anyɛɛɛ afa gbɛ. Afeɔ kpeei krɛdɛɛ gbii nɛɛ yɛ nugbɔnɛmɔ muji lɛ asɛɛ. Daa afi hejɔɔmɔ gbii Iɛ hi kɛha kpokpaa wulu nɔ kpee ni da lɛ. Ni afeɔ kpokpaa nɔ kpeei ni heɔ gbii enyɔ lɛ dani nugbɔnɛmɔ lɛ jeɔ shishi ekoŋŋ yɛ June.
NO MLI lɛ eji Hɔgbaa shwane ni jeŋ edɔ ni eha gbɔmɔ he efee matãa. Maŋtsɛyeli Asa ni yɔɔ N’Djamena, Chad maŋ wulu lɛ mli lɛ mli eyi obɔ kɛ mɛi 184. Yɛ tsu lɛ mli dɔlɛ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛmiibo maŋshiɛmɔ titri ni ji “Shidaamɔ Shiŋŋ yɛ Mumɔ Kome Mli” lɛ toi. Amɛna miishɛɛ yɛ nakai leebi lɛ akɛ amɛaaye mɛi etɛ ni kɛ baptisimɔ fee amɛhe nɔ ni amɛjɔɔ amɛha Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ he okadi lɛ he odase. Enɛ ji kpeei krɛdɛɛi gbii ekpaa ni mi kɛ nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ko ni jɛ nakai maŋ lɛ mli lɛ na hegbɛ akɛ wɔɔsɔmɔ amɛ lɛ mli klɛŋklɛŋ nɔ.
Saneyitso kɛha kpeei nɛɛ ni ji “Shidaamɔ Shiŋŋ akɛ Asafoku Kome” lɛ ji sane ko ni Odasefoi 267 ni yɔɔ Chad lɛ nya he waa diɛŋtsɛ. Amɛkɛ amɛnanemɛi Kristofoi ni yɔɔ shikpɔji krokomɛi anɔ lɛ teŋ jɛkɛ. Ni kɛlɛ, nakai mumɔŋ niyenii lɛ nɔŋŋ ni amɛnine shɛɔ nɔ kɛ amɛnɔ ni akwɛɔ yɛ nakai gbɛ nɔ nɔŋŋ lɛ woɔ amɛ hewalɛ koni amɛya nɔ ni amɛkɛ amɛnyɛmimɛi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ atsu nii yɛ ekomefeemɔ mli. Wiemɔi ahe gbɛjianɔtoo ni anyɛɔ atsuɔ he nii lɛ waje amɛ koni amɛnyɛ amɛdamɔ shi shiŋŋ amɛshi Satan je lɛ hewalɛ ni yɔɔ nigii lɛ kɛ yiwaa loo shitee-kɛ-woo he kɔɔyɔɔ ni tswaa lɛ.
Yɛ N’Djamena
Ato klɛŋklɛŋ Yehowa Odasefoi asafo ni yɔɔ Chad lɛ shishi yɛ N’Djamena yɛ 1964. Amrɔ nɛɛ amɛyɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa shiɛlɔi fe 90. Eji miishɛɛ sane akɛ aaakwɛ toibolɔi lɛ ateŋ ni ana bɔ ni mɛi pii etee nɔ esɔmɔ yɛ anɔkwayeli mli kɛjɛ nitsumɔ lɛ shishijee mli yɛ Chad lɛ. Nyɛminuu ko yɛ ŋamɛi etɛ beni enu Biblia mli anɔkwale lɛ he klɛŋklɛŋ kwraa lɛ. Etsɛɛɛ ni ena akɛ ehe miihia ni eha eshihilɛ atamɔ Biblia mli tɛi ni afolɔ ashwie shi lɛ. Ekɛ eklɛŋklɛŋ ŋa lɛ hi shi yɛ mla naa, ni etsi ehe kɛjɛ mɛi krokomɛi lɛ ahe, eyɛ mli akɛ eto gbɛjianɔ koni ekwɛ amɛnɔ. Abaptisi lɛ yɛ 1978 ni etee nɔ efee ekãa yɛ nitsumɔ lɛ mli kɛjɛ nakai be lɛ mli.
Nyɛminuu onukpa ko ni na hegbɛ ewie yɛ kpee lɛ shishi lɛ etsɔ ehemɔkɛyeli he kaa ni mli wa waa mli. Yɛ afi 1975 mli ni nɔyeli ni yɔɔ maŋ lɛ mli yɛ nakai be lɛ mli lɛ nyɛ mɔ fɛɛ mɔ nɔ koni akɛ he awo kusum nifeemɔi komɛi ni damɔ gbohii lɛ ajamɔ nɔ lɛ mli; ni abaanyɛ agbe mɔ fɛɛ mɔ ni ekpɛlɛŋ nɔ akɛ eeefee nii ni tamɔ nɛkɛ. Beni nyɛminuu lɛ damɔ shi shiŋŋ ni eŋmɛɛɛ ehemɔkɛyeli he koni ekɛsaa lɛ, nɔyelɔi lɛ bɔi lɛ taomɔ. Tsakemɔ ni ba yɛ nɔyeli mli yɛ nɛkɛ jaramɔ be nɛɛ mli lɛ pɛ here eyiwala.
Yɛ Gbɛ ni Yaa Pala lɛ Nɔ
Yɛ N’Djamena sɛɛ lɛ, wɔgbɛfaa kɛmiiya wuoyigbɛ koni wɔyasɔmɔ yɛ kpeei enumɔ ni eshwɛ lɛ ashishi lɛ je shishi. Wɔtsɔ nakai gbɛ lɛ nɔ pɛŋ, shi wɔfeɔ nakai yɛ hulutsoo loo aharabata be mli. Shi yɛ September sɛɛ, beni nugbɔnɛmɔ be lɛ eba naagbee lɛ, no mli lɛ nɔ fɛɛ nɔ etsɔ eŋmɔŋ fɛfɛo. Gbɛfaa yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ yɛ miishɛɛ. Wɔho akoko ŋmɔji sɔrɔtoi ahe. Amɛgba ni agbɛnɛ amɛmiisa. Etsɛŋ ni abaakpɛ ŋmaa nɛɛ koni aka, ni akɛto ŋmaa aboŋoi kɛ amɛshishi koklobii ni anaa babaoo yɛ aklowai lɛ ashishi lɛ amli. Akoko loo ŋmaa ji Chadbii aniyenii titri. Ashiɔ yɛ fufuitsei kɛ emlibii ni yɛ be babaoo mli lɛ amɛkɛlɛ fe mɛi ni kɛshiɔ nii lɛ amli. Kɛkɛ lɛ akɛ nula ni etswa efutu mamu lɛ, kɛkɛ lɛ abɔ lɛ kokloo koni akɛ fɔlɔɔ loo wɔnu ko ni akɛ eŋmɔmi loo ŋkatiɛ efee aye.
Wɔna odonti ŋmɔji babaoo yɛ be mli ni wɔfaa gbɛ kɛyaa wuoyigbɛ lɛ. Akɛni shikpɔŋ lɛ ka shi tɛtrɛɛ yɛ nɛkɛ maŋ nɛɛ fa nɛɛ hewɔ lɛ, etamɔ nɔ ni ŋmɔ ni gbaa afofro lɛ yaa shɔŋŋ kɛyashɛɔ shikpɔŋ kɛ ŋwɛi tsamɔ he diɛŋtsɛ. Etsɛŋ ni wekui baabote nɛkɛ ŋmɔji nɛɛ amli ni amɛkɛ amɛniji atserɛ odonti lɛ. Odonti ji dumɔnii ni kɛ shika baa fe fɛɛ yɛ Chad, ni amɛbua ŋsɛni tɛi tɔn 133,000 naa yɛ 1988. Beni shɛɔ shwane lɛ, no mli lɛ wɔmiiho Léré kpaakpo lɛ he. Gɔji yɛ he ni wɔshɛ nɛɛ ni maŋ lɛ yɛ fɛo yɛ biɛ, titri lɛ yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli yɛ afi lɛ mli. Akɛni wɔshɛ jɛmɛ yɛ be ni sa mli hewɔ lɛ, wɔnyɛ wɔhe didɛi ko ni asha lɛ ehee ni ashĩ yɛ gbɛ lɛ nɔ. Eji loo ko ni mɔ fɛɛ mɔ ni hereɔ gbɔ baanya he akɛ ekɛaaha mɔ.
Nɔ kome ni haa gbɛfaa feɔ nɔ ni wa yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli ji akɛ, kɛji akɛ nugbɔ nɛ lɛ, atsimɔɔ gbɛ lɛ koni tsɔnei akaho. Mɛni hewɔ? Bɔni afee ni akɛbaa gbɛjegbɛi lɛ ayi. No hewɔ lɛ wɔtsui fa beni wɔna ni ŋwɛi edi tuŋŋ yɛ wɔhiɛ lɛ. Jeee akɛ wɔnyaaa wa ni wɔɔwa ni wɔye nɔ ko yɛ nugbɔnɛmɔ lɛ mli yɛ gbɛjegbɛ lɛ afa ko lɛ he. Shi nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ, ebaaha wɔkpe sɛɛ kɛha kpee krɛdɛɛ gbi ni baa lɛ. Yɛ miishɛɛ mli lɛ, nugbɔnɛmɔ ni kpe sɛɛ nɛɛ fa ni nɛ waa lɛ enɛɛɛ yɛ gbɛjegbɛ lɛ nɔ. Eyɛ mli akɛ ehe bahia ni wɔmɛ fioo yɛ gbɛtsii pii anaa moŋ, shi, wɔyashɛ shweshweeshwe yɛ nyɔɔŋ teŋ kɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ hu yɛ Pala, maŋ ni gbɔmɛi aaafee 32,000 yɔɔ mli lɛ mli. Shi mɛɛ miishɛjemɔ nii mɛɔ wɔ nɛkɛ! Atatuiaŋ ni nyɔŋtsere bɛ mli yɛ nugbɔnɛmɔ lɛ sɛɛ lɛ ha wɔna ŋulamii lɛ kɛ ŋulamii kuikui ni ato ni atsɛɔ lɛ Milky Way lɛ, ni eji nɔ ko ni yɔɔ naakpɛɛ ni maŋ wuji amlibii pii nyɛɛɛ ana. Ekaiɔ wɔ yiŋtoo hewɔ ni wɔdamɔɔ shi shiŋŋ lɛ—koni wɔkɛ woo aha jeŋ muu fɛɛ ni yɔɔ naakpɛɛ nɛɛ Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ.
Asafoi bibii enyɔ kɛ kuu ko ni etse ehe banee bua amɛhe naa yɛ Pala. Nyɛmimɛi obalaŋtai etɛ nyiɛ fe shitoi 60 kɛba kpee nɛɛ shishi. Akɛni kpeei ni yaa nɔ yɛ wuoyigbɛ lɛ daraaa ni onukpai fioo ko pɛ yɔɔ hei nɛɛ hewɔ lɛ, akɛ wiemɔi lɛ ekomɛi wo kpaai anɔ yɛ kpee ni afee yɛ N’Djamena lɛ shishi ni aku sɛɛ atswa atsɔɔ nyɛmimɛi lɛ. Enɛ ha wiemɔi lɛ fɛɛ je kpo kɛji mɛi ni boɔ toi lɛ ayi faaa po. Wɔna miishɛɛ akɛ wɔna mɔ kome kɛha baptisimɔ.
Kélo Kuu ni Yɔɔ Ekaa Lɛ
Yɛ no sɛɛ lɛ, wɔfa gbɛ kpitioo ko kɛtee Kélo, he ni mɛi 194 bua amɛhe naa yɛ kɛha gbɛjianɔtoo lɛ yɛ Hɔgbaa. Wekui pii ni yɔɔ bii bibii nyiɛ fe shitoi 20 koni amɛba. Abaabaptisi mɛi heei enyɔ ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ. Baptisimɔ bafeɔ sane ni wa yɛ hulutsoo loo aharabata be mli kɛji akɛ afeee kpee lɛ yɛ he ko ni bɛŋkɛ faa he; no hewɔ lɛ ehe hiaa ni abaptisi mɛi pii yɛ bale loo hase mli. Shi jɛmɛ ni wɔyɔɔ yɛ nugbɔnɛmɔ be lɛ naagbee lɛ ha nibii fee mlɛo. Ni kɛlɛ, ehe bahia ni wɔkɛ tsɔne aya fe shitoi 12 koni wɔyana he ko ni hi.
Mɛi ni abaabaptisi amɛ nɛɛ ateŋ mɔ kome ji obalayoo fioo ko ni aka ehemɔkɛyeli akwɛ waa. Eweku lɛ ewo lɛ shi akɛ amɛkɛlɛ baaha nuu ko ni sumɔɔɔ Biblia kasemɔ. Agbɛnɛ, nuu nɛɛ miisumɔ ni atsɔ weku kusum nifeemɔi anɔ afee amɛ ekome moŋ fe ni amɛkɛ gbalashihilɛ lɛ aaawo mla shishi. Akɛni nuu nɛɛ miisumɔ ni eha gbala nii ni fa hewɔ lɛ, gbekɛyoo lɛ weku lɛ kɛ nɔnyɛɛ babaoo diɛŋtsɛ ba enɔ. Ehe bahia po ni efa kɛya he kroko koni ekwa ekomefeemɔ ni kɛ Ŋmalɛ lɛ kpaaa ni eweku lɛ taoɔ lɛ. Edamɔ shi shiŋŋ yɛ enɛɛmɛi fɛɛ mli ni etee ehiɛ yɛ anɔkwale lɛ mli. Kɛjɛ ebaptisimɔ lɛ sɛɛ kɛbaa nɛɛ, weku shitee-kɛ-woo lɛ sɛɛ efo. Wɔmiida Yehowa shi akɛ wɔyɛ anɔkwafoi ni tamɔ nɛkɛ yɛ wɔteŋ.
Nyɛmimɛi ni yɔɔ biɛ lɛ hu yɛ nɔ kroko ni amɛbaada Yehowa shi yɛ he. Chad na nɔ̃ yɛ maŋ kome mli tawuu mli, kɛkɛ ni yɛ no sɛɛ yɛ 1984 lɛ, hɔmɔ ko ni naa wa waa ba. Asafo ko mli onukpa ko kaiɔ akɛ eshɛ he ko yɛ hɔmɔ lɛ mli, ni ekwɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ kɛkpe, ni esusu kɛji akɛ gbɔmɛi nɛɛ aaahi wala mli lolo yɛ nyɔji fioo mli. Shi, Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ kɛ yelikɛbuamɔ ni ji niyenii ha, ni eha amɛje haomɔ nɛɛ mli. Hiɛsɔɔ ni amɛyɔɔ kɛha nifeemɔ nɛɛ jeɔ kpo bianɛ yɛ amɛsɔɔmɔ kɛ ekaa lɛ mli. Gbɛgbamɔ mumɔ ko ni mli wa yɛ Kélo. Yɛ October 1989 mli lɛ, Maŋtsɛyeli shiɛlɔi lɛ fɛɛ amlijaai etɛ mli ekome to amɛgbɛjianɔ koni amɛkɛ amɛhe awo be-fɛɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.
Amɛ niiashikpamɔ yɛ hɔmɔ lɛ mli lɛ etsɔɔ amɛ akɛ esa akɛ amɛ hu amɛle nikee. Yɛ nyɛsɛɛ afi lɛ mli lɛ, onukpa ko ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ he baye ni egbo trukaa. Eshi weku ko ni bii nɛɛhu yɔɔ mli, ni mɔ ni edako kwraa yɛ mli lɛ eye nyɔji fioo ko pɛ. Eŋa kɛ weku nɔnyɛɛ kpe koni ekɛ ebe awo yarafeemɔ mli kusum nifeemɔi ni kɔɔ gbohii ajamɔ he lɛ mli. Nyɛmimɛi lɛ kɛ yelikɛbuamɔ ni he hiaa ha lɛ, no hewɔ lɛ enyɛ ete shi ewo nɛkɛ nɔnyɛɛ ni naa wa nɛɛ fɛɛ. Kɛkɛ ni asafo lɛ fee ekome ni amɛtsu nii koni amɛma shia amɛha lɛ kɛ ebii ni darako lɛ, ni amɛye amɛbua lɛ yɛ heloo naa yɛ gbɛi komɛi anɔ hu. Enɛ fee odaseyeli fɛfɛo kɛha maŋ lɛ mlibii lɛ, ni efeɔ miishɛɛ nii ni jɛɔ Kristofoi anifeemɔ mli baa lɛ he nɔkwɛmɔ nɔ.—Bɔfoi lɛ Asaji 20:35.
Koumra, Doba, kɛ Bongor
He ni wɔtee agbɛnɛ ji Koumra. Gbɛjegbɛi ni akɛ ŋmlitsa eshwie nɔ fɛfɛo ni feɔ shitooi 180 lɛ ha gbɛfaa lɛ fee mlɛo. Beni wɔyaa lɛ, wɔtsɔ Moundou maŋ lɛ mli, maŋ ni afeɔ guɔyeli nibii pii yɛ jɛmɛ ni gbɔmɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ fe 100,000. Mɛi nyɔŋmai kpawo kɛ ekome ba kpee lɛ shishi yɛ Koumra. Nyɛminuu obalaŋta ko ni eyako skul da wie kɛjɛ wielɔi akpoku lɛ nɔ. Etsɔɔ bɔ ni ka-ka skul ni ji nikanemɔ kɛ niŋmaa he gbɛjianɔtoo ni atsɔɔ yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ ye bua lɛ ni eha ena hekɛnɔfɔɔ ni sa. Ekɛ mɛi krokomɛi ejwɛ miifee shia Biblia mli nikasemɔ.
Beni wɔgbe kpee krɛdɛɛ gbi lɛ naa yɛ Koumra lɛ, wɔku wɔsɛɛ ni wɔmiiba N’Djamena, ni he ni wɔbaawa yɛ ji Doba, kɛha kpee ni tsa nɔ feɔ enumɔ lɛ. Nugbɔnɛmɔ ni kpeɔ sɛɛ lɛ tsi mɛi ni baa lɛ ekomɛi anaa, ni no hewɔ lɛ ebi ni amɛwɔ gbɛ teŋ. Shi mɔ fɛɛ mɔ shɛ jɛmɛ mra, ni akɛje Doba kpee he gbɛjianɔtoo lɛ shishi. Mɛi nyɔŋmai enumɔ kɛ ekome ba, ni mɔ kome kɛ ehe ha kɛha baptisimɔ.
He ni wɔtee yɛ naagbee ji Bongor. Aduɔ omɔ yɛ biɛ, ni bɔ ni nakai shikpɔŋ lɛ ka shi tɛtrɛɛ ha lɛ ha wɔnaa kpɛ wɔhe. Mɛi ni ba kpee lɛ yɛ Bongor lɛ ha mɛi fɛɛ ni nu kpee he gbɛjianɔtoo lɛ yɛ Chad lɛ ayibɔ yashɛ 630. Ni akɛni abaptisi mɛi enyɔ ekoŋŋ afata he hewɔ lɛ, mɛi fɛɛ ni abaptisi amɛ lɛ ayibɔ yashɛ nɛɛhu.
Wɔsɛɛ ni wɔku kɛtee N’Djamena lɛ ha wɔgbe gbɛfaa ni shwɛ fioo kulɛ eshɛɔ shitooi 1,200 lɛ naa. Eji miishɛɛ sane akɛ wɔkɛ wɔhe aaabɔ Nyɔŋmɔ tsuji ni amɛdamɔ shi shiŋŋ afii babaoo lɛ ahe, kɛ agbɛnɛ ni wɔkɛ mɛi heei pii ni miiya amɛhiɛ yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ lɛ akpe. Ekaa ni amɛjieɔ lɛ kpo yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ woɔ wɔ hewalɛ waa. Yɛ October 1989 mli lɛ, amɛna yifalɛ hee ni fe fɛɛ ni ji shiɛlɔi 267 yɛ Chad, eji oha mlijaa 20 nɔyaa fe nyɛsɛɛ afi lɛ nɔ.
Wɔfee Ekomɛ, Tsɛbelɛ Wɔyɛ Shɔŋŋ
Gbɛ ni wɔfa kɛtsɔ maŋ lɛ mli lɛ ha wɔyoo bɔ ni sanekpakpa lɛ ni aaagbɛ ashwa shikpɔŋ ni awieɔ wiemɔi fe 200 yɛ nɔ lɛ ji kaa ha diɛŋtsɛ. Eyɛ mli akɛ French kɛ Arabik ji Chad wiemɔ ni nɔyeli lɛ kɛtsuɔ nii moŋ, shi atsɔɔ wiemɔi lɛ ashishi yɛ kpeei lɛ eko fɛɛ eko shishi kɛjɛ French wiemɔ mli kɛtee wiemɔ kroko mli. Yɛ enɛ po sɛɛ lɛ, mɛi ni ba kpeei lɛ ashishi lɛ ateŋ mɛi komɛi nuuu wiemɔ ni awieɔ yɛ nakai kpokpaa lɛ nɔ lɛ, no hewɔ lɛ eji sane ni mli wa diɛŋtsɛ akɛ esa akɛ aye abua amɛ ni amɛnu wiemɔi lɛ ashishi.
Wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ jie gbɔfeemɔ su kpo diɛŋtsɛ amɛtsɔɔ wɔ yɛ hei ni wɔyasara lɛ fɛɛ. Niyenii lɛ ji akoko loo omɔ ni abɔ lɛ kokloo kɛ fɔlɔɔ loo wonu ni wɔtsɔ hiɛ wɔtsi ta lɛ. Yɛ bei komɛi amli lɛ obalayoo fioo ko kɛ niyenii lɛ ni mamɔ apaawa ko ni akɛ mama fɛfɛo ni kpɛlɛɔ eha nɔ baa. Eŋmɛɔ apaawa lɛ alɛŋɛ yɛ eyiteŋ, ni bɔ ni ehe yɔɔ fɛo lɛ sa ohiŋmɛi!
Muslimbii fa titri yɛ Chad kooyigbɛ; ni mɛi ni yɔɔ wuoyigbɛ lɛ ji Katolekbii, Protestantbii kɛ mɛi ni jaa bɔɔnii krokomɛi. Nɔyeli lɛ ŋmɛɔ jamɔ mli heyeli gbɛ, ni wɔna miishɛɛ akɛ wɔnyɛɔ wɔkpeɔ yɛ heyeli mli.
Kpee krɛdɛɛ he gbɛjianɔtoo lɛ ye ebua Yehowa Odasefoi akuu fioo ni yɔɔ Chad lɛ koni amɛyoo akɛ eyɛ mli akɛ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ, amɛkɛ amɛnyɛmimɛi ni yɔɔ je lɛŋ hei krokomɛi lɛ ateŋ jɛkɛ moŋ, shi amɛkɛ amɛ efee ekome diɛŋtsɛ akɛ asafoku kome. Eye ebua amɛ koni ‘amɛdamɔ shi shiŋŋ yɛ mumɔ kome mli’ yɛ nɔnyɛɛ kɛ shitee-kɛ-woo ni amɛkɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ—Filipibii 1:27.