Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w95 7/1 bf. 5-8
  • Mɛni Hewɔ Esa akɛ Atao Anɔkwale?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Mɛni Hewɔ Esa akɛ Atao Anɔkwale?
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Nɔ ni Ejɛ Anɔkwale ni Akɛɛ Edamɔ Mɔ ni Heɔ Yeɔ Nɔ lɛ Mli Eba
  • Mɛni Ji Anɔkwale Lɛ?
  • Anɔkwale Miitsu Nii
  • Jwetri ni Sa Jara Fɛɛ Jara ni Aaawo yɛ He
  • Kristofoi Jáa yɛ Mumɔ kɛ Anɔkwale Mli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2002
  • “Manyiɛ Onɔkwale Lɛ Mli”
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2018
  • Anɔkwale Nyɔŋmɔ lɛ Kasemɔ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2003
  • ‘Yaa Nɔ Onyiɛ Yɛ Anɔkwale Lɛ Mli’
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2022
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
w95 7/1 bf. 5-8

Mɛni Hewɔ Esa akɛ Atao Anɔkwale?

JAMƆ gbɛjianɔtoi pii kɛɔ akɛ amɛhiɛ anɔkwale lɛ, ni amɛkɛhaa mɛi krokomɛi kɛ ekaa diɛŋtsɛ. Shi, yɛ amɛteŋ lɛ, amɛkɛ “anɔkwalei” babaoo ni haa mɔ yiŋ futuɔ lɛ haa. Ani enɛ feɔ odaseyeli kroko hu ni tsɔɔ akɛ anɔkwalei fɛɛ damɔ mɛi ni heɔ yeɔ lɛ anɔ, ni no hewɔ lɛ anɔkwalei diɛŋtsɛ bɛ? Dabi.

Yɛ ewolo ni ji The Art of Thinking lɛ mli lɛ, Nilelɔ V. R. Ruggiero tsɔɔ bɔ ni enaa kpɛɔ ehe ehaa akɛ bei komɛi lɛ, mɛi ni le nii waa lɛ po kɛɔ akɛ anɔkwale damɔ mɔ ni heɔ yeɔ lɛ nɔ. Esusumɔi ji akɛ: “Kɛ mɔ fɛɛ mɔ kpɛɔ eyiŋ yɛ nɔ ni ji anɔkwale kɛha lɛ lɛ he lɛ, no lɛ mɔ ko susumɔi nyɛŋ ahi fe mɔ kroko susumɔi. Esa akɛ fɛɛ aye egbɔ. Ni kɛ susumɔi fɛɛ yeɔ egbɔ lɛ, no lɛ mɛɛ sɛɛnamɔ yɔɔ he akɛ aaapɛi sane ko mli akwɛ? Mɛni hewɔ esa akɛ atsa shi ni atao sanebimɔi ni kɔɔ blema nibii komɛi ahe lɛ ahetoo? Mɛni hewɔ esa akɛ atao nɔ ni kɛ bei baa Boka Teŋgbɛ lɛ mli? Mɛni hewɔ esa akɛ atao tsabaa kɛha kansa? Mɛni hewɔ esa akɛ apɛi ŋulamii kushai amli? Nilee yɛ nɛkɛ nifeemɔi nɛɛ amli kɛji akɛ hetooi lɛ ekomɛi hi fe ekrokomɛi, kɛji anɔkwale lɛ etse ehe, ni aŋkroaŋkro susumɔi esaaa ehe.”

Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɔ ko kwraa bɛ ni heɔ yeɔ lɛlɛŋ akɛ anɔkwale ko bɛ. Kɛ ebalɛ nibii ni yɔɔ diɛŋtsɛ, tamɔ tsofafeemɔ, akɔntaabuu, aloo adebɔɔ nibii ahe mlai lɛ, mɛi ni kɛɔ akɛ anɔkwale damɔ mɛi ni heɔ yeɔ lɛ anɔ fe fɛɛ lɛ po baahe aye akɛ nibii komɛi lɛ, anɔkwale ni. Kulɛ wɔteŋ namɔ baaka akɛ ebaata kɔɔyɔŋ lɛlɛ mli kɛji wɔsusuuu akɛ mlai ni kɔɔ nibii ni nyiɛɔ kɔɔyɔɔ mli lɛ ahe lɛ ji anɔkwalei shiishi lɛ? Anɔkwalei ni ama nɔ mi yɛ; amɛbɔle wɔ kɛkpe, ni wɔkɛ wɔwala fɔ̃ɔ nibii nɛɛ anɔ.

Nɔ ni Ejɛ Anɔkwale ni Akɛɛ Edamɔ Mɔ ni Heɔ Yeɔ Nɔ lɛ Mli Eba

Shi, jeŋba he saji amli ji he ni anaa tɔmɔi ni yɔɔ anɔkwale ni akɛɛ edamɔ mɔ ni heɔ yeɔ nɔ lɛ yɛ titri, ejaakɛ biɛ ji he ni nɛkɛ susumɔ nɛɛ eye awui yɛ fe fɛɛ. The Encyclopedia Americana kɛ oti nɛɛ baa akɛ: “Aje he ŋwane waa akɛ ani adesai anine aaanyɛ ashɛ nilee, loo anɔkwale ni ale lɛ nɔ lo . . . Shi, ayɛ nɔmimaa waa akɛ be fɛɛ be ni akpooɔ susumɔi kpakpai enyɔ ni ji anɔkwale kɛ nilee akɛ amɛji ninaa ko kɛkɛ aloo eyeɔ awui lɛ, adesai ashihilɛ fiteɔ.”

Ekolɛ okadi nɛkɛ fitemɔ nɛɛ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, mɛi fioo pɛ buɔ Biblia mli jeŋba he tsɔɔmɔi, ni kɛɔ faŋŋ akɛ bɔlɛnamɔ mli jeŋba fɔŋ ji tɔmɔ lɛ akɛ anɔkwalei agbɛnɛ. Shihilɛ ni yɔɔ ni akɛɛ no tsɔɔ nɔ ni ji jeŋba kpakpa—“bo diɛŋtsɛ kpɛɛ oyiŋ yɛ nɔ ni ja he oha ohe”—ji susumɔi ni ahiɛ yɛ he fɛɛ he. Ani mɔ ko baanyɛ akɛɛ akɛ shihilɛ fitemɔ jɛko nɛkɛ susumɔ ni tsɔɔ akɛ anɔkwale damɔ mɔ ni heɔ yeɔ nɔ nɛɛ mli kɛbako? Eka shi faŋŋ akɛ bɔlɛnamɔ mli helai ni egbɛ eshwa je lɛŋ fɛɛ, wekui ni mli egbala, kɛ gbekɛbii yei ni yeko afii nyɔŋmai enyɔ, ni ŋɔɔ hɔ lɛ yeɔ enɛ he odase babaoo.

Mɛni Ji Anɔkwale Lɛ?

No hewɔ lɛ nyɛhaa wɔshia susumɔ ni anuuu shishi, ni ji anɔkwale ni damɔ mɔ ni heɔ yeɔ nɔ nɛɛ ni wɔpɛia nɔ ni Biblia lɛ wieɔ he akɛ anɔkwale nui ni mli tse lɛ mli kuku wɔkwɛa. (Yohane 4:14; Kpojiemɔ 22:17) Yɛ Biblia lɛ mli lɛ, “anɔkwale” jeee susumɔ folo ko ni anuuu shishi, ni jeŋ nilelɔi taoɔ saji anaa yɛ he lɛ.

Beni Yesu wie akɛ eyiŋtoo fɛɛ ni yɔɔ shihilɛ mli ji ni ewie anɔkwale lɛ he lɛ, no mli lɛ eewie nɔ ko ni Yudafoi anɔkwafoi lɛ ebu lɛ waa aahu afii ohai abɔ lɛ he. Yudafoi lɛ ekane “anɔkwale” he saji aahu yɛ amɛ niŋmaai krɔŋkrɔŋi lɛ amli akɛ nɔ ko ni yɔɔ diɛŋtsɛ, jeee nɔ ni aaka yiŋ aawie. Yɛ Biblia lɛ mli lɛ, atsɔɔ “anɔkwale” shishi kɛjɛɔ Hebri wiemɔ “ʼemethʹ” mli, ni etsɔɔ nɔ ko ni yɔɔ shiŋŋ, kɛ ekolɛ, nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ, nɔ ni anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ nɔ.

Yudafoi lɛ yɛ yiŋtoo kpakpa ni haa amɛbuɔ anɔkwale yɛ nakai gbɛ nɔ. Amɛtsɛɔ amɛ-Nyɔŋmɔ, Yehowa akɛ, “Nyɔŋmɔ anɔkwafo.” (Lala 31:6) Nɔ hewɔ ji akɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni Yehowa wie akɛ ebaafee lɛ, efee. Kɛ ewo shi lɛ, eyeɔ nɔ. Kɛ ejɛ mumɔŋ ekɛ gbalɛi ha lɛ, amɛbaa mli. Kɛ ejaje naagbee kojomɔi lɛ, atsuɔ he nii pɛpɛɛpɛ. Israelbii akpekpei abɔ kɛ amɛhiŋmɛii ye nɛkɛ nibii ni ba mli nɛɛ ahe odase. Niŋmalɔi ni akɛ mumɔ tsirɛ amɛ ni amɛŋmala Biblia lɛ ŋmala nibii nɛɛ akɛ yinɔsane mli anɔkwalei ni anyɛŋ aje he ŋwane. Akɛ nɔ ni tamɔɔɔ woji krokomɛi ni abuɔ amɛ krɔŋkrɔŋ lɛ, Biblia lɛ damɔɔɔ blema saji loo adesãi anɔ. Edamɔ anɔkwa saji ni ama nɔ mi jogbaŋŋ lɛ anɔ shiŋŋ—yinɔsane, blema nibii ni atsa shi ana, jeŋ nilee, kɛ shihilɛ mli saji amli anɔkwalei anɔ. Ebɛ naakpɛɛ akɛ lalatsɛ lɛ wieɔ Yehowa he akɛ: “Omla lɛ, anɔkwale ni. . . . Okitai lɛ fɛɛ lɛ anɔkwale ni. . . . Owiemɔ tso muu lɛ fɛɛ lɛ, anɔkwale ni”!—Lala 119:142, 151, 160.

Yesu Kristo ti nakai lala lɛ mli wiemɔi lɛ amli beni ekɛɛ Yehowa yɛ sɔlemɔ mli akɛ: “Owiemɔ lɛ anɔkwale [ni].” (Yohane 17:17) Yesu le akɛ nɔ fɛɛ nɔ ni e-Tsɛ wieɔ lɛ yɛ shiŋŋ kɛmɔ shi, ni abaanyɛ akɛ he afɔ̃ nɔ. Nakai nɔŋŋ Yesu hu, “anɔkwale eyi lɛ obɔ.” (Yohane 1:14) Esɛɛnyiɛlɔi lɛ kase nii akɛ mɛi ni kɛ amɛhiŋmɛii na, ni amɛŋmala amɛshwie shi amɛha yinɔi fɛɛ, akɛ nɔ fɛɛ nɔ ni ewie lɛ ma shi shiŋŋ, anɔkwale lɛ.a

Shi, beni Yesu kɛɛ Pilato akɛ eba shikpɔŋ nɛɛ nɔ koni ebawie anɔkwale lɛ, no mli lɛ eyɛ anɔkwale pɔtɛɛ ko yɛ ejwɛŋmɔ mli. Yesu wie nakai wiemɔ lɛ ni ekɛha sane ni Pilato bi lɛ akɛ: “Belɛ maŋtsɛ jio kɛ̃?” lɛ hetoo. (Yohane 18:37) Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ, kɛ Yesu diɛŋtsɛ gbɛhe akɛ enɔ Maŋtsɛ lɛ, ji saneyitso tuuŋtu ni Yesu nitsɔɔmɔ lɛ kɔɔ he beni eyɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ. (Luka 4:43) Ákɛ nɛkɛ Maŋtsɛyeli nɛɛ baatse Yehowa gbɛi lɛ he, ni ebu maŋtsɛ ni eji lɛ hu bem, ni ekɛ adesai anɔkwafoi aba naanɔ wala mli yɛ miishɛɛ mli lɛ ji “anɔkwale” ni anɔkwa Kristofoi fɛɛ kɛ amɛhiɛ efɔ nɔ. Akɛni Yesu nitsumɔ yɛ Nyɔŋmɔ shiwoi fɛɛ amlibaa mli lɛ he miihia waa, ni akɛni Nyɔŋmɔ shiwoi fɛɛ batsɔɔ “Amen,” loo anɔkwale yɛ enɔ hewɔ lɛ, Yesu nyɛ ekɛɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ: “Mi nɔŋŋ ji gbɛ lɛ kɛ anɔkwale lɛ kɛ wala lɛ.”—Yohane 14:6; 2 Korintobii 1:20; Kpojiemɔ 3:14.

Anɔkwale nɛɛ yɔsemɔ akɛ nɔ ni anyɛɔ akɛ he fɔɔ nɔ kwraa kɛmɔɔ shi lɛ he yɛ sɛɛnamɔ babaoo diɛŋtsɛ kɛha Kristofoi ŋmɛnɛ. Etsɔɔ akɛ hemɔkɛyeli ni amɛyɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ mli kɛ hiɛnɔkamɔ ni amɛyɔɔ yɛ eshiwoi amli hu lɛ damɔ anɔkwa saji, nibii ni yɔɔ diɛŋtsɛ nɔ.

Anɔkwale Miitsu Nii

Ebɛ naakpɛɛ akɛ, Biblia lɛ kɛ anɔkwale tsaa nitsumɔ nɔ. (1 Samuel 12:24; 1 Yohane 3:18) Kɛha Yudafoi ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ, anɔkwale jeee saneyitso kɛha jeŋ nilee kasemɔ; eji shihilɛ gbɛ. Hebri wiemɔ kɛha “anɔkwale” lɛ hu baanyɛ atsɔɔ “anɔkwayeli,” ni akɛtsu nii akɛwie mɔ ko ni abaanyɛ akɛ he afɔ̃ enɔ akɛ eyeɔ ewiemɔ nɔ lɛ he. Yesu tsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ni amɛsusu anɔkwale he yɛ nakai shishinumɔ nɔŋŋ naa. Ekɛ mlifu wie waa eshi Farisifoi lɛ osatofeemɔ lɛ, sɔrɔtofeemɔ agbo ni kã amɛwiemɔi ni amɛkɛbuɔ amɛhe jalɔi, kɛ amɛnifeemɔi ni ejaaa lɛ ateŋ lɛ. Ni ehi shi yɛ anɔkwalei ni etsɔɔ lɛ anaa ni ekɛfee nɔkwɛmɔ nɔ.

Nakai esa akɛ efee kɛha Kristo sɛɛnyiɛlɔi fɛɛ. Yɛ amɛ gbɛfaŋ lɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli anɔkwale, ni ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni yɔɔ Yesu Kristo nɔyeli shishi lɛ he sanekpakpa ni haa mɔ naa miishɛɛ lɛ, fe sane folo ko kɛkɛ ni aha amɛle. Nakai anɔkwale lɛ tsirɛɔ amɛ ni amɛtsuɔ he nii, enyɛɔ amɛ nɔ ní amɛhi shi yɛ naa ní amɛkɛ mɛi krokomɛi hu awie he. (Okɛto Yeremia 20:9 he.) Kɛha klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi asafo lɛ, bei komɛi lɛ atsɛɔ shihilɛ gbɛ ni amɛkɔ akɛ Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ kuku kɛkɛ akɛ “anɔkwale lɛ” loo “anɔkwale gbɛ lɛ.”—2 Yohane 4; 3 Yohane 4, 8; 2 Petro 2:2.

Jwetri ni Sa Jara Fɛɛ Jara ni Aaawo yɛ He

Lɛlɛŋ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli anɔkwalei lɛ anɔkpɛlɛmɔ biɔ ni awo jara ko. Klɛŋklɛŋ lɛ, anɔkwale lɛ kasemɔ kɛkɛ baanyɛ afee niiashikpamɔ ni mli wa waa. The Encyclopedia Americana lɛ wie akɛ: “Bei pii lɛ anɔkwale lɛ kɛ mɔ kpaaa gbee, ejaakɛ efiii jwɛŋmɔ ni ejaaa loo blema saji asɛɛ.” Ní wɔɔna akɛ aakpa wɔ hemɔkɛyelii ahe mama akɛ amɛjeee anɔkwale lɛ baanyɛ aha mɔ yiŋ afutu lɛ, titri lɛ kɛji jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi ni aheɔ amɛ ayeɔ waa ji mɛi ni tsɔɔ wɔ. Mɛi komɛi kɛ niiashikpamɔ ni tamɔ nɛkɛ baato le ni mɔ ko aaale yɛ sɛɛ mli akɛ efɔlɔi ni eheɔ amɛ eyeɔ waa lɛ, ji awuiyelɔi waa yɛ teemɔŋ lɛ he. Shi ani jamɔ mli anɔkwale ni aaale lɛ ehiii fe ni aaahi shi yɛ yiŋfutumɔ mli? Ani ehiii moŋ akɛ ooole anɔkwa saji lɛ, fe ni akɛ amalei aaakudɔ bo?b—Okɛto Yohane 8:32; Romabii 3:4 he.

Nɔ ni ji enyɔ lɛ, jamɔ mli anɔkwalei anaa ni wɔɔhi shi yɛ lɛ baatsɔɔ akɛ ekolɛ mɛi ni tsutsu lɛ amɛji wɔnanemɛi lɛ ekpɛlɛŋ wɔnɔ dɔŋŋ. Yɛ jeŋ ni mɛi babaoo diɛŋtsɛ “ŋɔɔ Nyɔŋmɔ anɔkwale lɛ amɛtsakeɔ amale” nɛɛ mli lɛ, mɛi ni kɛ amɛhe kpɛtɛɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli anɔkwale lɛ he gbagbalii lɛ feɔ tamɔ mɛi komɛi ni esoro amɛ, ni bei komɛi lɛ akpooɔ amɛ ni anuuu amɛ shishi.—Romabii 1:25; 1 Petro 4:4.

Shi anɔkwale lɛ sa nyɔmɔi enyɔ ni awoɔ yɛ he nɛɛ. Le ni wɔleɔ anɔkwale lɛ haa wɔyeɔ wɔhe kɛjɛɔ amalei, yiŋfutumɔi, kɛ apasa hemɔkɛyelii ahe. Ni kɛ wɔhi shi yɛ naa lɛ, anɔkwale lɛ wajeɔ wɔ ni wɔnyɛɔ wɔkpeeɔ jaramɔ shihilɛi anaa. Anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ Nyɔŋmɔ anɔkwale lɛ nɔ ni eyɛ shiŋŋ hu, ni ehaa wɔ hiɛnɔkamɔ babaoo, aahu akɛ eyeɔ ebuaa wɔ ni wɔdamɔɔ shi shiŋŋ yɛ kaa fɛɛ kaa shishi. Ebɛ naakpɛɛ akɛ bɔfo Paulo kɛ anɔkwale to hɛfii nii, loo mlifii nɔ lɛkɛtɛɛ ni akɛ kooloo hewolo fee, ni asraafoi fiɔ kɛyaa ta lɛ he!—Efesobii 6:13, 14.

Biblia mli abɛbua lɛ kɛɔ akɛ: “Hemɔ anɔkwale, ni okahɔ̃ɔ, kɛ nilee kɛ tsɔsemɔ kɛ sanesɛɛkɔmɔ.” (Abɛi 23:23) Kɛ otswa anɔkwale ofɔ̃ akɛ edamɔ mɔ ni heɔ yeɔ lɛ nɔ aloo ebɛ shihilɛ mli kwraa lɛ, etsɔɔ akɛ ooŋmɛɛ shihilɛ mli nii ni yɔɔ miishɛɛ ni ehaa mɔ tsui nyɔɔ emli fe fɛɛ hu lɛ he kwraa. Kɛ ona lɛ, ona hiɛnɔkamɔ; le ni ooole ni osumɔ hu lɛ tsɔɔ akɛ ole jeŋ muu fɛɛ Bɔlɔ lɛ kɛ e-Bi koome lɛ ni oosumɔ amɛ hu; kɛ ohi shi yɛ naa lɛ, etsɔɔ akɛ oohi shi kɛ yiŋtoo kɛ jwɛŋmɔŋ toiŋjɔlɛ, amrɔ nɛɛ kɛ agbɛnɛ kɛmiiya naanɔ.—Abɛi 2:1-5; Zakaria 8:19; Yohane 17:3.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Hei fe 70 yɛ Sanekpakpai lɛ amli saji lɛ amli ni aŋmala yɛ jɛmɛ akɛ Yesu kɛ wiemɔ krɛdɛɛ ko tsu nii ni ekɛma bɔ ni ewiemɔi ji anɔkwale ha lɛ nɔ mi. Bei pii lɛ ekɛɔ “Amen” (“Lɛlɛŋ,” NW) ni ekɛjeɔ ewiemɔ ko shishi. Hebri wiemɔ ni kɛ enɛ kpaa gbee lɛ shishi ji “lɛlɛŋ, anɔkwale.” The New International Dictionary of New Testament Theology lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Akɛni ejeɔ ewiemɔi ashishi kɛ amen hewɔ lɛ, Yesu ha ale akɛ amɛji anɔkwale ni anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ nɔ. Efi sɛɛ kpɛŋŋ, ni eha ebafee gbɛnaa nii ni ka lɛ diɛŋtsɛ kɛ etoibolɔi lɛ hu nɔ. Eji egbojee kɛ hegbɛ ni eyɔɔ lɛ kpojiemɔ.”

b Hela wiemɔ kɛha “anɔkwale,” a·leʹthei·a, jɛ wiemɔ ko ni shishinumɔ ji “nɔ ni akɛteee” mli, no hewɔ lɛ, bei pii lɛ, anɔkwale lɛ kɔɔ nɔ ni tsutsu lɛ akɛtee lɛ kpojiemɔ he.—Okɛto Luka 12:2 he.

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 6]

Ani Anɔkwale lɛ Tsakeɔ Bei Komɛi?

MƆ NI bi nakai sane lɛ ji V. R. Ruggiero, yɛ ewolo ni ji The Art of Thinking lɛ mli. Ehetoo ji dabi. Etee nɔ etsɔɔ mli akɛ: “Bei komɛi lɛ efeɔ tamɔ nɔ ni etsakeɔ, shi kɛ akwɛ lɛ jogbaŋŋ lɛ anaa akɛ etsakeee.”

Ekɛɛ: “Susumɔ sane ni kɔɔ mɔ ni ŋma Biblia lɛ mli klɛŋklɛŋ wolo, ni ji Mose Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ he lɛ he okwɛ. Afii ohai abɔ ho ni Kristofoi kɛ Yudafoi fɛɛ he ye akɛ wolo lɛ yɛ ŋmalɔ kome pɛ. Shi yɛ be ko sɛɛ lɛ, ate shi awo nɛkɛ susumɔ nɛɛ, ni yɛ naagbee lɛ, akɛ hemɔkɛyeli ni ba akɛ mɛi aaashɛ enumɔ sɔŋŋ fata he kɛŋma Mose Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ baye najiaŋ. Kɛkɛ ni, yɛ 1981 lɛ, aŋma nibii ni jɛ wiemɔ mlipɛimɔ ni akɛ afii 5 fee yɛ Mose Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ he lɛ aha, ni ajaje akɛ oha mlijaa 82 kpɛlɛɔ akɛ eeenyɛ efee akɛ mɔ kome pɛ ŋma, taakɛ asusu kɛjɛ shishijee lɛ.

“Ani anɔkwale ni kɔɔ mɔ ni ŋma Mose Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ he lɛ etsake? Dabi. Wɔ hemɔkɛyeli lɛ pɛ etsake. . . . Nilee ni wɔyɔɔ, loo nilee ni wɔbɛ, tsakeŋ anɔkwale lɛ.”

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 7]

Bulɛ Kɛha Anɔkwale

“BULƐ kɛha anɔkwale jeee wɔ diɛŋtsɛ wɔyinɔ nɛɛ su ni tamɔ nɔ ni haa ewieɔ eshiɔ nɔ fɛɛ nɔ, ni ebɔɔ mɔdɛŋ akɛ ‘eeekpa’ nɔ fɛɛ nɔ he ‘mama,’ kɛ hemɔkɛyeli akɛ mɔ ko kwraa bɛ ni baanyɛ akɛɛ akɛ ehiɛ, ni nɔ ko hu bɛ ni abaanyɛ akɛɛ akɛ eji anɔkwale lɛ. Eji su ko ni feɔ hiɛnɔkamɔ ni miishɛɛ yɔɔ mli, ni tsɔɔ akɛ abaanyɛ ana anɔkwale lɛ lɛlɛŋ lɛ, kɛ heshibaa ni afeɔ ahaa anɔkwale be fɛɛ be kɛ he fɛɛ he ni eeeje kpo yɛ lɛ ekome. Ataoɔ nɛkɛ jwɛŋmɔ kpakpa ni ahiɛ yɛ anɔkwale he nɛɛ yɛ mɛi ni jaa anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ adɛŋ; yɛ be mli ni bulɛ ni sa ni aaana aha anɔkwale lɛ haa anɔkwayeli baa bɔ ni mɔ kɛ enaanyo yeɔ ehaa lɛ mli, yɛ ewiemɔ kɛ enifeemɔ fɛɛ mli. Enɛ ji su ni wɔna, ni Kpaŋmɔ Momo lɛ kɛ Kpaŋmɔ Hee lɛ fɛɛ yeɔ he odase.”—The New International Dictionary of New Testament Theology, Volume 3, baafa 901.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 7]

Jeŋ nilee mli hiɛyaa damɔ jeŋ nilee mli anɔkwalei ataomɔ nɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 8]

Anɔkwale lɛ kpɛlɛɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛ emli jɔɔmɔi lɛ anɔ

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje