Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w96 10/15 bf. 8-9
  • Ani Awo Maŋtsɛ Salomo Ninamɔ lɛ He Tsɔ̃?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Ani Awo Maŋtsɛ Salomo Ninamɔ lɛ He Tsɔ̃?
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Nɔ ko ni Jara Wa Kwraa Fe Shika Tsuru
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2016
  • Maŋtsɛ ni Yɔɔ Nilee kɛ Nii Babaoo
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Yehowa Sɔlemɔ Shĩa Lɛ
    Kasemɔ Nii Kɛjɛ Biblia Lɛ Mli
  • Salomo Ma Sɔlemɔtsu Lɛ
    Mi-Wolo Ni Gbaa Biblia Mli Saji
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
w96 10/15 bf. 8-9

Ani Awo Maŋtsɛ Salomo Ninamɔ lɛ He Tsɔ̃?

“Shika [tsuru, NW] ni akɛbaha Salomo yɛ afi kome mli lɛ naa ŋmɛɔ shika talentai ohai ekpaa kɛ nyɔŋmai ekpaa kɛ ekpaa.”—1 Maŋtsɛmɛi 10:14.

TAAKƐ nakai Biblia mli wiemɔ kuku lɛ tsɔɔ lɛ, Maŋtsɛ Salomo nine shɛ shika tsuru ni etsiimɔ fe tɔn 25 nɔ yɛ afi kome pɛ mli! Abaabu enɛ ŋmɛnɛ akɛ eshɛɔ shika $240,000,000. Eehe efee shika tsuru ni atsa yɛ jeŋ fɛɛ yɛ afi 1800 mli lɛ toi enyɔ. Ani eeenyɛ efee anɔkwale? Mɛɛ odase shitsaa kɛha blema nibii ataomɔ yeɔ? Etsɔɔ akɛ abaanyɛ ahe Biblia mli sane ni kɔɔ Salomo ninamɔ he lɛ aye. Biblical Archaeology Review kɛɔ akɛ:

◻ Mizraim Maŋtsɛ Thutmose III (afii akpei enyɔ D.Ŋ.B.) lɛ kɛ shika nibii ni amɛtsiimɔ shɛɔ aaafee tɔn 13.5 ke Amon-Ra sɔlemɔtsu ni yɔɔ Karnak lɛ—ni nikeenii lɛ fã ko pɛ nɛ.

◻ Mizraim niŋmaai wieɔ shika tsuru kɛ jwiɛtɛi nikeenii ni shɛɔ aaafee tɔn 383 ni Maŋtsɛ Osorkon I (klɛŋklɛŋ afii akpe D.Ŋ.B.) kɛha nyɔŋmɔi lɛ ahe.

Agbɛnɛ hu, Classical Greece ni akɛŋmala Great Ages of Man atsara nɔ lɛ bɔɔ amaniɛ akɛ:

◻ Pangaeum suŋnii abu ni yɔɔ Thrace lɛ naa shika tsuru ni fe tɔn 37 daa afi kɛhaa Maŋtsɛ Philip II (359-336 D.Ŋ.B.).

◻ Beni Philip binuu Alexander Kpeteŋkpele (336-323 D.Ŋ.B.) lɛ ye Susa, Persia maŋtsɛyeli lɛ nɔ kunim lɛ, ana jwetrii ni ji shika tsuru ni naa shɛɔ aaafee tɔn 1,000 sɔŋŋ.—The New Encyclopædia Britannica.

No hewɔ lɛ, bɔ ni Biblia lɛ tsɔɔ Maŋtsɛ Salomo ninamɔ lɛ mli ehaa lɛ jeee nɔ ni nyɛŋ afee anɔkwale. Kaimɔ hu akɛ, Salomo “da kpele fe shikpɔŋ lɛ nɔ maŋtsɛmɛi fɛɛ yɛ nifalɛ kɛ nilee gbɛfaŋ” yɛ nakai be lɛ mli.—1 Maŋtsɛmɛi 10:23.

Te Salomo kɛ eninamɔ lɛ tsu nii eha tɛŋŋ? Akɛ “shika ŋmiiŋmi” eha emaŋtsɛsɛi lɛ he fɛɛ, “shika” akɛfee kpuji ni ekɛnuɔ nii lɛ, ni eyɛ tsɛŋi wuji 200 kɛ tsɛŋi bibii 300 ni akɛ “shika ni atswia” efee. (1 Maŋtsɛmɛi 10:16-21) Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, akɛ Salomo shika tsuru lɛ tsu Yehowa sɔlemɔtsu ni yɔɔ Yerusalem lɛ he nii. Sɔlemɔtsu kanetsei kɛ krɔŋkrɔŋ nii, tamɔ fakai, kãi, kpuji, kɛ bɛnsin lɛ, shika kɛ jwiɛtɛi akɛfee. Kerubim ni amɛkɛlɛmɔ shɛɔ mitai 4.5 ni yɔɔ Krɔŋkrɔŋ Fe Fɛɛ lɛ, tsofa-kɛ-ŋma afɔleshãa latɛ lɛ, kɛ shia muu lɛ fɛɛ mli lɛ, shika akɛhà mli.—1 Maŋtsɛmɛi 6:20-22; 7:48-50; 1 Kronika 28:17.

Ni sɔlemɔtsu ni akɛ shika eha he hu? Nɔ ni yɔɔ miishɛɛ ji akɛ, shika tsuru ni akɛtsuɔ nii yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ jeee nɔ ni ekaaa yɛ blema je lɛ mli. Biblical Archaeology Review wieɔ akɛ Amenophis III ni jɛ Mizraim lɛ “wo nyɔŋmɔ kpeteŋkpele Amun hiɛ nyam kɛ sɔlemɔtsu ni yɔɔ Thebes ni akɛ ‘shika ekpa ehe fɛɛ, ni akɛ jwiɛtɛi eha emli shikpɔŋ lɛ, [kɛ] eshinaai anaa hu kɛ shika kɛ jwiɛtɛi ni atswia ni kpɛlɛɔ tamɔ wuɔfɔ.’ ” Agbɛnɛ hu, Esar-Hadon ni jɛ Asiria (afii ohai kpawo D.Ŋ.B.) lɛ kɛ shika hà Ashur gbatsu lɛ shinaai kɛ egbogboi lɛ ahe. Yɛ nɔ ni kɔɔ Sin sɔlemɔtsu ni yɔɔ Haran lɛ he lɛ, Nabonido ni jɛ Babilon (afii ohai ekpaa D.Ŋ.B.) lɛ ŋma akɛ: “Mikɛ shika kɛ jwiɛtɛi ha egbogboi ahe, ni miha amɛkpɛlɛ tamɔ hulu.”

No hewɔ lɛ, yinɔsane mli niŋmaai tsɔɔ akɛ Biblia mli sane ni kɔɔ Maŋtsɛ Salomo ninamɔ he lɛ jeee nɔ ni awo he tsɔ̃.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje