Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w99 9/1 bf. 8-13
  • Oblahii Kɛ Oblayei—nyɛtea Shi Nyɛshia Je Lɛ Mumɔ lɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Oblahii Kɛ Oblayei—nyɛtea Shi Nyɛshia Je Lɛ Mumɔ lɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Je lɛ Mumɔ lɛ Yɔsemɔ
  • Je Lɛŋ Mumɔ lɛ Kpojiemɔi
  • Ní Aaakpoo Je Lɛŋ Mumɔ Lɛ
  • Ní ‘Eeesoro Mumɔ ni Wɔhiɛ’
  • Ani Oote Shi Oowo Je Lɛŋ Mumɔ Lɛ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
  • Obalaŋtai—Mɛɛ Nibii Asɛɛ Nyɛtiuɔ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1993
  • Kwɛmɔ Ohe Nɔ Jogbaŋŋ Yɛ Lalai Gbohii Ahe!
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1993
  • Ha Nyɔŋmɔ Mumɔ Lɛ Akudɔ Bo, Shi Jeee Je Nɛŋ Mumɔ Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2011
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
w99 9/1 bf. 8-13

Oblahii Kɛ Oblayei—nyɛtea Shi Nyɛshia Je Lɛ Mumɔ lɛ

“Shi wɔ lɛ, jeee je nɛŋ mumɔ lɛ wɔná, shi moŋ Mumɔ ni jɛ Nyɔŋmɔ mli lɛ.”​—⁠1 KORINTOBII 2:⁠12.

1, 2. (a) Mɛɛ srɔtofeemɔ anyɛɔ anaa yɛ oblahii kɛ oblayei ni yɔɔ je lɛŋ lɛ kɛ oblahii kɛ oblayei ni yɔɔ Yehowa Odasefoi asafoi lɛ amli lɛ ateŋ? (b) Mɛɛ yijiemɔ wiemɔi ni yɔɔ miishɛɛ abaanyɛ akɛha Odasefoi oblahii kɛ oblayei babaoo?

“YINƆBII ni ji oblahii kɛ oblayei ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ bɛ miishɛɛ, aŋmɛɛ amɛjeŋ he aha amɛ ni amɛtseɔ atua.” Nakai ji bɔ ni Australia adafitswaa wolo ni atsɛɔ lɛ The Sun-Herald lɛ jaje faŋŋ. Ekɛfata he akɛ: “Kojomɔhe saji ní aŋmala ashwie shi lɛ tsɔɔ akɛ, gbekɛbii ni akɛbaa kojomɔhe, ní akɛ tutuamɔ ni naa wa he naafolɔmɔ shiɔ amɛ lɛ ayifalɛ etee hiɛ oha mlijaa 22 [fe nyɛsɛɛ afi lɛ] . . . Gbekɛbii ní gbeɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe lɛ ayifalɛ eku ebɔ he toi etɛ kɛjɛ afi 1960 afii lɛ teŋgbɛ kɛbaa . . . Ni nɔ ni atsɛɔ lɛ jɔɔ ni kã yinɔbii srɔtoi ateŋ lɛ ebatsɔ jɔɔ voo diɛŋtsɛ ní oblahii kɛ oblayei miishane kɛmiigbee mli babaoo be fɛɛ be, kɛmiiya laajemɔ mli yɛ tsofai fɔji kɛ nitsumɔ, dãatɔɔ kɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛhiɛkpatamɔ mli.”[1a] Shi, nɛkɛ shihilɛ nɛɛ jeee nɔ ni miiya nɔ yɛ maŋ kome pɛ mli. Fɔlɔi, tsɔɔlɔi, kɛ jwɛŋmɔŋ helai ahe nitsulɔi yeɔ shihilɛ ni oblahii kɛ oblayei yɔɔ mli lɛ he ŋkɔmɔ, yɛ je lɛŋ fɛɛ.

2 Kwɛ srɔtofeemɔ ni sa kadimɔ waa, ní yɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ oblahii kɛ oblayei lɛ ateŋ mɛi babaoo, kɛ gbekɛbii kpakpai ni anaa yɛ Yehowa Odasefoi asafoi lɛ amli lɛ ateŋ! Jeee akɛ amɛye emuu. Amɛ hu amɛshĩɔ mple amɛshiɔ “oblahiiaŋ sɛɛdii lɛ.” (2 Timoteo 2:​22) Shi ákɛ kuu lɛ, oblahii kɛ oblayei nɛɛ kɛ ekãa ekɔ shidaamɔ kɛha nɔ ni ja, ni amɛkpɛlɛɛɛ ni amɛŋmɛɛɔ amɛhe amɛhaa je lɛŋ nɔnyɛɛi lɛ. Wɔkɛ wɔtsui muu fɛɛ miijie nyɛ, oblahii kɛ oblayei fɛɛ ni yeɔ ta ni wɔwuɔ wɔshiɔ Satan “nifeemɔi ni yɔɔ nigii” lɛ mli kunim lɛ ayi waa diɛŋtsɛ! (Efesobii 6:​11, NW shishigbɛ niŋmaa) Taakɛ bɔfo Yohane ji lɛ, enɛ tsirɛɔ wɔ ni wɔkɛɔ akɛ: “Miiŋma nyɛ, oblahii [kɛ oblayei], ejaakɛ nyɛhe wa, ni Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ hiɔ nyɛmli, ni nyɛye mɔ fɔŋ lɛ nɔ kunim.”​—⁠1 Yohane 2:⁠14.

3. Te abaanyɛ anu wiemɔ “mumɔ” lɛ shishi aha tɛŋŋ?

3 Shi kɛlɛ, kɛ́ nyɛaaya nɔ nyɛye ta ni nyɛwuɔ nyɛshiɔ mɔ fɔŋ lɛ mli kunim lɛ, no lɛ esa akɛ nyɛkɛ hiɛdɔɔ ate shi ashi nɔ ni Biblia lɛ tsɛɔ lɛ “je nɛŋ mumɔ lɛ.” (1 Korintobii 2:​12) Taakɛ wolo ko ni wieɔ Hela wiemɔ lɛ he saji ahe lɛ tsɔɔ lɛ, “mumɔ” shishinumɔ baanyɛ afee “henumɔ loo hewalɛ ní yiɔ susuma lɛ obɔ ni ekudɔɔ lɛ.” Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ ona akɛ mɔ ko mli fuɔ oyayaayai lɛ, obaanyɛ okɛɛ akɛ eyɛ “mumɔ” gbonyo. ‘Omumɔ,’ ni ji henumɔ loo jwɛŋmɔŋ henumɔ lɛ náa nibii ni ohalaa akɛ ooofee lɛ nɔ hewalɛ; ekudɔɔ onifeemɔi kɛ owiemɔ. Nɔ ni yɔɔ miishɛɛ ji akɛ, aŋkroaŋkroi kɛ kui fɛɛ baanyɛ ajie “mumɔ” ko kpo.[1b] Bɔfo Paulo ŋma wolo eyaha Kristofoi akuu ko akɛ: “Wɔ-Nuntsɔ Yesu Kristo duromɔ lɛ kɛ nyɛmumɔ lɛ ahi shi!” (Filemon 25) Belɛ, mɛɛ mumɔ jeŋ nɛɛ jieɔ lɛ kpo mɔ? Akɛni “jeŋ muu lɛ fɛɛ kã mɔ fɔŋ lɛ,” ni ji Satan Abonsam hewalɛ “mli” hewɔ lɛ, je lɛ mumɔ lɛ nyɛŋ afee mumɔ kpakpa kɔkɔɔkɔ, aloo jeee nakai?​—1 Yohane 5:⁠19.

Je lɛ Mumɔ lɛ Yɔsemɔ

4, 5. (a) Mɛɛ mumɔ ná mɛi ni yɔɔ Efeso asafo lɛ mli lɛ anɔ hewalɛ dani amɛbatsɔmɔ Kristofoi lɛ? (b) Namɔ ji “kɔɔyɔɔ mli hewalɛ lɛ nɔ lumɔ lɛ,” ni mɛni ji “kɔɔyɔɔ” lɛ?

4 Paulo ŋma akɛ: “Nyɛ hu ni kulɛ nyɛji gbohii yɛ nɔtɔmɔi kɛ eshai amli, nii ni nyɛnyiɛ yɛ mli sá yɛ je nɛŋ su lɛ naa, yɛ kɔɔyɔɔ mli hewalɛ lɛ nɔ lumɔ lɛ, ni ji mumɔ ni tsuɔ nii ŋmɛnɛŋmɛnɛ yɛ toigbele bii amli lɛ naa lɛ, nomɛi amli wɔ fɛɛ hu wɔba wɔjeŋ yɛ sá yɛ wɔheloo akɔnɔi lɛ amli, ni wɔtsu nii ni heloo kɛ jwɛŋmɔ sumɔɔ lɛ, ni wɔ ji mlifu bii yɛ wɔfɔmɔsu lɛ naa, tamɔ mɛi ni eshwɛ lɛ nɔŋŋ.”​—⁠Efesobii 2:​1-⁠3.

5 Dani amɛaakase Kristofoi agbɛ lɛ, no mli lɛ Kristofoi ni yɔɔ Efeso lɛ ji “kɔɔyɔɔ mli hewalɛ lɛ nɔ lumɔ,” ni ji Satan Abonsam sɛɛnyiɛlɔi ní amɛleee. Nakai “kɔɔyɔɔ” lɛ jeee he ko pɔtɛɛ ní Satan kɛ edaimonioi lɛ hiɔ. Beni Paulo ŋmala wiemɔi nɛɛ, no mli lɛ Satan Abonsam kɛ edaimonioi lɛ náa gbɛ amɛyaa ŋwɛi lolo. (Okɛto Hiob 1:⁠6; Kpojiemɔ 12:​7-​12 he.) Wiemɔ “kɔɔyɔɔ” lɛ miitsɔɔ mumɔ, loo jwɛŋmɔŋ mumɔ ní kudɔɔ Satan je lɛ. (Okɛto Kpojiemɔ 16:​17-​21 he.) Nɛkɛ mumɔ nɛɛ yɛ he fɛɛ he, taakɛ kɔɔyɔɔ ni ebɔle wɔ lɛ ji lɛ.[1b]

6. Mɛni ji “kɔɔyɔɔ mli hewalɛ lɛ,” ni etsuɔ nii yɛ oblahii kɛ oblayei pii anɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

6 Shi mɛni ji “kɔɔyɔɔ mli hewalɛ lɛ”? Eka shi faŋŋ akɛ, enɛ kɔɔ hewalɛ ni mli wa waa, ní “kɔɔyɔɔ” nɛɛ náa yɛ gbɔmɛi anɔ lɛ he. Paulo wie akɛ nɛkɛ mumɔ nɛɛ “tsuɔ nii . . . yɛ toigbele bii amli.” No hewɔ lɛ je lɛŋ mumɔ lɛ woɔ toigbele kɛ atuatsemɔ mumɔ he hewalɛ, ni tipɛŋfoi anɔnyɛɛ ji gbɛ kome ni atsɔɔ nɔ akɛ hewalɛ nɛɛ tsuɔ nii. Odasefonyo oblayoo fioo ko wie akɛ: “Kɛ́ oyɛ skul lɛ, mɔ fɛɛ mɔ woɔ bo hewalɛ be fɛɛ be ní kɛ́ fee lɛ, otse atua fioo. Gbekɛbii krokomɛi lɛ buɔ bo waa kɛji ofee nɔ ko ni jieɔ atuatsemɔ mumɔ kpo.”[2]

Je Lɛŋ Mumɔ lɛ Kpojiemɔi

7-9. (a) Tsĩi gbɛ̀i komɛi ni je lɛŋ mumɔ lɛ tsɔɔ nɔ ejieɔ ehe kpo yɛ oblahii kɛ oblayei ateŋ ŋmɛnɛ lɛ ekomɛi atã. (b) Ani ona nibii nɛɛ ekomɛi yɛ he ni nyɛyɔɔ lɛ?

7 Mɛni ji gbɛ̀i ni je lɛŋ mumɔ lɛ tsɔɔ nɔ ejieɔ ehe kpo yɛ oblahii kɛ oblayei ateŋ ŋmɛnɛ lɛ ekomɛi? No ji anɔkwa ni ayeee kɛ atuatsemɔ. Adafitswaa wolo ko mli amaniɛbɔɔ ko wie akɛ gbekɛbii ní eje kɔleji nikasemɔ shishi kɛ mɛi ni eshwɛ fioo ni amɛbaagbe kɔleji nikasemɔ naa lɛ amlijaa oha mli 70 wie akɛ amɛshishiu mɛi beni amɛyaa nɔtsamɔ skul lɛ.[3] Wiemɔi ni bulɛ bɛ mli, hefɛoyeli wiemɔi, kɛ yakayaka wiemɔi hu egbɛ eshwã babaoo. Lɛɛlɛŋ, Hiob kɛ bɔfo Paulo kɛ nɔ ni ekolɛ mɛi komɛi baabu akɛ eji hefɛoyeli wiemɔi lɛ tsu nii ni amɛkɛjie jalɛ mlifu kpo yɛ bei komɛi amli. (Hiob 12:⁠2; 2 Korintobii 12:​13) Shi kɛlɛ, yiwalɛ fɛoyeli wiemɔi ni anuɔ yɛ oblahii kɛ oblayei pii anaa lɛ bafeɔ jɛmɔ wiemɔi diɛŋtsɛ.

8 Hiɛtserɛjiemɔ tuutu hu ji je lɛŋ mumɔ lɛ kpojiemɔi lɛ ekomɛi. Oblahii kɛ oblayei ajoo-shwɛmɔhei ní agbeleɔ gbɛkɛ, shwɛmɔ kɛ hoofeemɔi,a kɛ dãanumɔ kɛ basabasafeemɔi krokomɛi eba nɔ waa yɛ oblahii kɛ oblayei ateŋ. Atadewoo kɛ hesaamɔ ni bɛ hiŋmɛi nɔ hu egbɛ eshwã waa. Oblahii kɛ oblayei ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ateŋ mɛi babaoo jieɔ amɛhe kpo akɛ amɛkɔ je lɛ atuatsemɔ mumɔ lɛ, kɛjɛ atadei wuji ni dara fe nine ní amɛwoɔ lɛ nɔ aahu kɛyashi nɔ hee ni eba ni afeɔ ni haa mɔ he jɔ̃ɔ ehe, tamɔ hewolo nɔ gbulɔmɔ nɔ. (Okɛto Romabii 6:​16 he.) Heloonaa nibii asɛɛdii tuutu hu ji gbɛ kroko ni etsɔɔ nɔ ejieɔ ehe kpo. Taakɛ wolo kasemɔ he adafitswaa wolo ko tsɔɔ lɛ, “jarayelɔi kɛ guɔyeli nibii ahe adafitswaa mli ŋaa gbɛ̀i ni mli wa kɛ [nibii heei] srɔtoi ni afeɔ lɛ ahe adafitswaa miihao gbekɛbii be fɛɛ be.”[4] Beni gbekɛbii ni yɔɔ United States lɛ baagbe nɔtsamɔ skul naa lɛ, no mli lɛ amɛna guɔyeli nibii ahe adafitswai 360,000 yɛ TV nɔ.[5] Otipɛŋfoi hu baanyɛ anyɛ onɔ ni ohe nɔ ko. Gbekɛ yoo ko ni eye afii 14 wie akɛ: “Be fɛɛ be nɛɛ, mɔ fɛɛ mɔ miibi akɛ, ‘Namɛi kpɛ nɔhaa nɔ̃, kootu, loo trɔza ni owo lɛ?’ ”[6]

9 Kɛjɛ Biblia beaŋ aahu kɛbashi ŋmɛnɛ, lalai ni ehiii etee nɔ efee Satan dɛŋdade ni ekɛkanyaa jeŋba ni he tseee. (Okɛto 2 Mose 32:​17-​19; Lala 69:​13; Yesaia 23:​16 he.) Belɛ, ebɛ naakpɛɛ akɛ lalai ni lakaa mɔ kɛyaa bɔlɛnamɔ mli lɛ mli henumɔi, wiemɔ shara, kɛ hoofeemɔ​—kɛ́ jeee nɔ ni wieɔ bɔlɛnamɔ he faŋŋ po lɛ​—ji nɔ ni asumɔɔ waa. Gbɛ kroko hu ni je lɛŋ mumɔ ni he tseee lɛ tsɔɔ nɔ ejieɔ ehe kpo ji bɔlɛnamɔ mli jeŋba shara. (1 Korintobii 6:​9-​11) The New York Times lɛ bɔ amaniɛ akɛ: “Kɛha gbekɛbii ni eye afii nyɔŋma kɛ etɛ kɛyaa lɛ, bɔlɛnamɔ ebatsɔ tamɔ taomɔ nii ni baaha amɛtipɛŋfoi akpɛlɛ amɛnɔ . . . Gbekɛbii ni eshwɛ fioo ni amɛbaagbe nɔtsamɔ skul naa lɛ ateŋ mɛi ni fa fe mlijaa etɛ mli enyɔ ená bɔlɛ dã.”[7] Sane ko ni aŋma awo The Wall Street Journal adafitswaa wolo lɛ mli lɛ tsĩ odaseyeli ni tsɔɔ akɛ gbekɛbii ni eye kɛjɛ afii 8 kɛyashi afii 12 lɛ “kɛ amɛhe miiwo bɔlɛnamɔ mli waa” lɛ tã. Skulbii aŋaawolɔ ko ni ba nitsumɔ mli hejɔɔmɔ nyɛsɛɛ nɛɛ lɛ wie akɛ: “Wɔbɔi gbekɛbii yei ni yɔɔ sɛ̃i ekpaa nɔ lɛ ateŋ mɛi fioo komɛi namɔ ní amɛhiɛ musu.”b[7a]

Ní Aaakpoo Je Lɛŋ Mumɔ Lɛ

10. Oblahii kɛ oblayei ni jɛ Kristofoi awekui amli lɛ ateŋ mɛi komɛi eŋmɛɛ amɛhe amɛha je lɛŋ mumɔ lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

10 Dɔlɛ sane ji akɛ, Kristofoi oblahii kɛ oblayei komɛi eŋmɛɛ amɛhe amɛha je lɛŋ mumɔ lɛ. Japan gbekɛ yoo ko kɛɛ akɛ: “Mijieɔ subaŋ kpakpa kpo yɛ mifɔlɔi kɛ nanemɛi Kristofoi ahiɛ. Shi no mli lɛ, mihiɛ jeŋbai srɔtoi enyɔ.”[8] Gbekɛ yoo ko ni jɛ Kenya lɛ wie akɛ: “Mikɛ be saŋŋ hi jeŋbai enyɔ shihilɛ mli, tamɔ okpɔlɔŋmɛɛi ashishi yaa, rɔk lalai atoiboo, kɛ nanemɛi fɔji anámɔ nɛkɛ. Mile akɛ enɛ ejaaa, shi mibɔ mɔdɛŋ akɛ maku mihiɛ mafɔ̃ nɔ, kɛ hiɛnɔkamɔ akɛ kɛ́ be shɛ lɛ, enɛɛmɛi fɛɛ diɛŋtsɛ sɛɛ baafo. Shi esɛɛ efooo. Nibii amli wo wu moŋ.”[9] Gbekɛ yoo kroko hu ni jɛ Germany lɛ wie akɛ: “Mije shishi mikɛ nanemɛi gbohii bɔi bɔɔ. Kɛkɛ ni mibɔi zigaret shɛremɔ. Miitao ni kulɛ maye mifɔlɔi awui, shi miye mi moŋ mihe awui.”[10]

11. Kaleb nyɛ́ ete shi eshi kpɛlɛmɔ ní eeekpɛlɛ mɛi babaoo asusumɔ nɔ beni saralɔi nyɔŋma lɛ kɛ amaniɛbɔɔ fɔŋ ba lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

11 Shi kɛlɛ, abaanyɛ ate shi ashi je lɛŋ mumɔ lɛ, ní akpoo kwraa po. Susumɔ blema nɔkwɛmɔnɔ ni Kaleb fee lɛ he okwɛ. Beni saralɔi nyɔŋma ni sheɔ gbeyei lɛ kɛ Shiwoo Shikpɔŋ lɛ he amaniɛbɔɔ fɔŋ ba lɛ, Kaleb kɛ Yoshua haaa ni enɛ awo amɛ he gbeyei koni amɛkpɛlɛ bɔ ni amɛteŋ mɛi babaoo susuɔ lɛ nɔ. Amɛkɛ ekãa jaje akɛ: “Shikpɔŋ ní wɔyakpa nɔ wɔsara wɔkwɛ lɛ, eji shikpɔŋ kpakpa diɛŋtsɛ. Kɛji Yehowa yɛ wɔhe tsui lɛ, no lɛ eeewa wɔ kɛaatee shikpɔŋ lɛ nɔ, ni eeeŋɔha wɔ, shikpɔŋ ni enɔ hoɔ fufɔ kɛ wo ni.” (4 Mose 14:​7, 8) Mɛni ye ebua Kaleb ni enyɛ ete shi eshi nɔnyɛɛ ni ba enɔ nɛɛ fɛɛ lɛ? Yehowa wie Kaleb he akɛ: “Soro mumɔ ní ehiɛ.”⁠—⁠4 Mose 14:⁠24.

Ní ‘Eeesoro Mumɔ ni Wɔhiɛ’

12. Mɛni hewɔ ehe hiaa ní wɔha ‘esoro mumɔ ni wɔhiɛ’ yɛ wɔwiemɔ gbɛfaŋ lɛ?

12 Ŋmɛnɛ hu, ebiɔ ekãa kɛ hewalɛ ní wɔkɛjie ‘mumɔ ni esoro lɛ,’ loo jwɛŋmɔŋ su​—nɔ ni yɔɔ srɔto yɛ je lɛ nɔ̃ lɛ he lɛ kpo. Gbɛ kome ni obaanyɛ otsɔ nɔ ofee enɛ ji ní okwa fɛoyeli wiemɔi ni bulɛ bɛ mli lɛ. Nɔ ni yɔɔ miishɛɛ ji akɛ, aná Blɔfo wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “fɛoyeli” lɛ kɛjɛ Hela feemɔ wiemɔ mli, ni eshishinumɔ diɛŋtsɛ ji “ní aaashɛte loo tamɔ gbeei.”[11] (Okɛto Galatabii 5:​15 he.) Bɔ ni gbee nyanyɔŋ baanyɛ ashɛte loo kɛjɛ wu he lɛ, nakai nɔŋŋ fɛoyeli ní “woɔ mɔ naa ŋmɔlɔ” lɛ baanyɛ afite mɛi krokomɛi abulɛ kwraa. Shi Kolosebii 3:⁠8 lɛ woɔ bo hewalɛ akɛ “nyɛ hu nyɛshɛrɛa nɛkɛ nii nɛɛ fɛɛ nyɛshwiea, nii ni ji mlifu, mlila, nishaianii, musubɔɔ wiemɔ, hiɛgbeji awiemɔ lɛ, kɛjɛa nyɛdaaŋ.” Ni Abɛi 10:​19 lɛ jajeɔ akɛ: “Wiemɔ babaoo yɔɔ nɛɛ, nɔtɔmɔ kpaaa yɛ mli; shi mɔ ni mɔɔ enaabu mli lɛ, nilelɔ ni.”[12] Kɛ́ mɔ ko jɛ́ bo lɛ, ná henɔyeli ní ‘okɛtsɔ afã kroko lɛ hu oha lɛ,’ ekolɛ ní okɛ mɔ ni fee bo efɔŋ lɛ awie yɛ naajɔlɛ kɛ toiŋjɔlɛ mli yɛ teemɔŋ.​—Mateo 5:​39; Abɛi 15:⁠1.

13. Oblahii kɛ oblayei baanyɛ ajie susumɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ kpo yɛ heloonaa nibii ahe yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

13 Gbɛ kroko hu ní wɔɔtsɔ nɔ wɔha ‘esoro mumɔ ní wɔhiɛ’ ji ni wɔhiɛ jwɛŋmɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ be fɛɛ be, yɛ heloonaa nibii ahe. Yɛ anɔkwale mli lɛ, eji adebɔɔ su akɛ aaasumɔ ní aná nibii ni yɔɔ fɛo. Eka shi faŋŋ akɛ, kɛ́ hoo lɛ, Yesu Kristo diɛŋtsɛ ná atade kpakpa kome. (Yohane 19:​23, 24) Shi, kɛji nii ní oooná lɛ batsɔ nɔ ni ehe ojwɛŋmɔ fɛɛ, ní ookpa ofɔlɔi afai be fɛɛ be ní amɛhe nibii ni amɛbɛ shika ní amɛkɛaahe amɛha bo, aloo kɛji oosumɔ ní okase oblahii loo oblayei krokomɛi lɛ kɛkɛ lɛ, no lɛ ekolɛ je lɛŋ mumɔ lɛ ená onɔ hewalɛ babaoo fe bɔ ni ole. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ je lɛŋ lɛ, heloo lɛ sɛɛdii nii lɛ kɛ hiŋmɛii lɛ asɛɛdii nii lɛ kɛ shihilɛ lɛ mli hewoo lɛ, ejɛɛɛ tsɛ lɛ mli, shi moŋ je lɛ mli ejɛ.” Hɛɛ, kaaŋmɛ gbɛ ní je lɛŋ heloonaa ninamɔ mumɔ lɛ miiná onɔ hewalɛ! Hã omii ashɛ onii ní oyɔɔ lɛ he.​—1 Yohane 2:​16; 1 Timoteo 6:​8-​10.

14. (a) Nyɔŋmɔ webii ni hi shi yɛ Yesaia gbii lɛ amli lɛ jie hiɛtserɛjiemɔ he jwɛŋmɔ ni eŋmɛɛɛ pɛpɛɛpɛ kpo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛɛ osharai Kristofoi oblahii kɛ oblayei komɛi kɛkpe yɛ joo-shwɛmɔhei ní agbeleɔ gbɛkɛ kɛ shwɛmɔi kɛ hoofeemɔi ashishi?

14 Hiɛtserɛjiemɔ ní aaaha ehi egbɛhe lɛ hu he miihia. Gbalɔ Yesaia jaje akɛ: “Kpóo ha mɛi ni teɔ shi maŋkɛ̃ mra, ní amɛyanyiɛɔ dãa ni wa sɛɛ, mɛi ni taraa shi kɛyashiɔ jenamɔ yi waa ní wein hãa amɛhiɛ woɔ la, ní amɛhiɛɔ saŋku kɛ obeŋta kɛ milɛ̃ kɛ bɛlɛ kɛ wein yɛ amɛkpɔ̃lɔi lɛ ahe, shi Yehowa nifeemɔ lɛ, amɛkwɛɛɛ, ni eninenaa nitsumɔ hu amɛnaaa!” (Yesaia 5:​11, 12) Dɔlɛ sane ji akɛ, Kristofoi oblahii kɛ oblayei komɛi kɛ amɛhe ewo okpɔlɔŋmɛɛ kɛ hoofeemɔi ní tamɔ nɛkɛ mli. Beni abi Kristofoi oblahii kɛ oblayei akuu ko koni amɛtsɔɔ nɔ ni yaa nɔ yɛ oblahii kɛ oblayei ajoo-shwɛmɔhei ni agbeleɔ gbɛkɛ pɛ lɛ amli lɛ, nyɛmi yoo fioo ko wie akɛ: “Nɔmɔi baa be fɛɛ be. Mikɛ mihe éwo nɔmɔi nɛɛ amli dã.”[13] Nyɛmi nuu fioo ko hu kɛfata he akɛ: “Dãatɔɔ, zigaret shɛremɔ, kɛ nibii ni tamɔ nakai.”[14] Nyɛmi nuu fioo kroko hu kpɛlɛ nɔ akɛ: “Gbɔmɛi tɔrɔɔ dãa. Amɛfeɔ amɛnii tamɔ kwashiai! Agbɛnɛ, tsofai fɔji hu yɛ jɛmɛ. Afeɔ nibii fɔji babaoo yɛ jɛmɛ. Kɛ́ otee jɛmɛ ní osusu akɛ nibii nɛɛ eko esaŋ ohe lɛ, no lɛ oolaka ohe.”[15] Belɛ, yiŋtoo kpakpa hewɔ ni Biblia lɛ tsĩɔ shwɛmɔ fɔŋ loo “okpɔlɔŋmɛɛi kɛ hoofeemɔi” atã akɛ “heloo lɛ nitsumɔi” lɛ ateŋ ekome lɛ.​—Galatabii 5:​19-​21; Byington;[16] Romabii 13:⁠13.

15. Mɛɛ susumɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ Biblia lɛ kɛhaa yɛ hiɛtserɛjiemɔ he?

15 Ohe ní oootsi kɛaajɛ hiɛtserɛjiemɔ ni yeɔ mɔ awui lɛ he lɛ etsiŋ onaa ewoŋ shihilɛ ni miishɛɛ bɛ mli lɛ mli. Nyɔŋmɔ ni wɔjáa lɛ lɛ, “miishɛɛ Nyɔŋmɔ” ni, ni eesumɔ ni oná oblahiiaŋ be lɛ he miishɛɛ! (1 Timoteo 1:​11, NW; Jajelɔ 11:⁠9) Shi Biblia lɛ bɔɔ kɔkɔ akɛ: “Mɔ ni sumɔɔ shwɛmɔ [“hiɛtserɛjiemɔ,” Lamsa] lɛ, eeetsɔ ohiafo.”[17] (Abɛi 21:​17) Hɛɛ, kɛ́ okɛ hiɛtserɛjiemɔ fee nɔ ni he hiaa bo fe fɛɛ yɛ oshihilɛ mli lɛ, obaaye mumɔŋ ohia. No hewɔ lɛ nyiɛmɔ Biblia shishitoo mlai asɛɛ yɛ ohiɛtserɛjiemɔ halamɔ mli. Gbɛ̀i babaoo yɛ ní obaanyɛ otsɔ nɔ ojie ohiɛtserɛ ní baatswa bo ema shi, ni egbɔjɔɔɔ bo.c​—Jajelɔ 11:⁠10.

16. Oblahii kɛ oblayei Kristofoi baanyɛ atsɔɔ akɛ esoro amɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

16 Hiɛshikamɔ ní okɛaatsu nii yɛ otadewoo kɛ ohesaamɔ mli, ní oookpoo je lɛŋ hesaamɔi heei ni eba lɛ hu baakadi bo akɛ esoro bo. (Romabii 12:⁠2; 1 Timoteo 2:⁠9) Nakai nɔŋŋ halamɔ ní ooohala lalai ni oboɔ toi lɛ hu baaha ofee. (Filipibii 4:​8, 9) Kristofonyo gbekɛ yoo ko jaje faŋŋ akɛ: “Miyɛ lalai komɛi ní mile akɛ esa akɛ mashɛrɛ mashwie, shi amɛŋɔɔ minaa waa diɛŋtsɛ!”[18] Oblanyo fioo kroko hu kpɛlɛ nɔ yɛ gbɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ nɔ akɛ: “Mi lɛ, lala ji tsɔne ní migbeeɔ mli ejaakɛ misumɔɔ. Kɛ́ mina akɛ ejeee lala kpakpa, aloo mifɔlɔi gbala mijwɛŋmɔ kɛba nɔ lɛ, yɛ anɔkwale mli lɛ, ebiɔ ní manyɛ mijwɛŋmɔ nɔ koni eye mitsui nɔ ejaakɛ yɛ mitsui mli lɛ, miisumɔ nakai lala lɛ.”[19] Oblahii kɛ oblayei, ‘nyɛkahaa Satan miiŋɔa ejwɛŋmɔi lɛ eetee nyɛ’! (2 Korintobii 2:​11) Ekɛ lala miitsu nii kɛmiibɔ mɔdɛŋ ní ekɛgbala oblahii kɛ oblayei Kristofoi kɛjɛ Yehowa he! Aŋmala saji awo Buu Mɔɔ Asafo lɛ woji amli ní wieɔ rap lalai, lalai ní atswaa lɛ waa, kɛ rɔk lalai ni tamɔ no lɛ ahe.d Shi kɛlɛ, Buu Mɔɔ Asafo lɛ woji lɛ nyɛŋ awie lala hee fɛɛ lala hee ni baaba lɛ he. No hewɔ lɛ, kɛ́ nyɛmiihala lalai ní nyɛbaabo toi lɛ, esa akɛ nyɛkɛ “jwɛŋmɔ” kɛ “sane shishinumɔ” atsu nii.​—Abɛi 2:⁠11.

17. (a) Mɛni ji por·neiʹa, ni mɛɛ nifeemɔi fata he? (b) Mɛni ji Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii yɛ jeŋba kpakpa he saji agbɛfaŋ?

17 Yɛ naagbee lɛ, esa akɛ nyɛha nyɛhe atse yɛ jeŋba mli be fɛɛ be. Biblia lɛ woɔ hewalɛ akɛ: “Nyɛjoa ajwamaŋbɔɔ naa foi!” (1 Korintobii 6:​18) Hela wiemɔ ní akɛtsu nii kɛjɛ shishijee kɛha ajwamaŋbɔɔ, ni ji por·neiʹa lɛ kɔɔ bɔlɛnamɔ mli nifeemɔi fɔji fɛɛ, ní akɛ fɔmɔ nii lɛ tsuɔ nii yɛ mli, ní jeee yɛ gbalashihilɛ tsakpãa mli lɛ he.[20] Fɔmɔ nii ní akɛwoɔ daaŋ kɛ fɔmɔ nii ni ajeɔ gbɛ akɛshwɛɔ lɛ fata he. Oblahii kɛ oblayei Kristofoi saŋŋ kɛ amɛhe ewo jeŋba ni tamɔ nɛkɛ mli, kɛ jwɛŋmɔ akɛ jeee ajwamaŋbɔɔ diɛŋtsɛ mli amɛkɛ amɛhe woɔ lɛ.[21] Shi, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ faŋŋ akɛ: “Enɛ ji Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nɔ̃, nyɛhetsemɔ lɛ, ní nyɛtsĩ nyɛhe naa kɛjɛ ajwamaŋbɔɔ mli, ní nyɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ ale lɛ diɛŋtsɛ enɔ̃ lɛ hiɛmɔ yɛ hetsemɔ kɛ woo mli.”​—⁠1 Tesalonikabii 4:​3, 4.

18. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ oblanyo loo oblayoo baatsɔ ejo je lɛŋ mumɔ ní aaawo ehe muji lɛ naa foi? (b) Mɛni abaasusu he yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

18 Hɛɛ, obaanyɛ otsɔ Yehowa yelikɛbuamɔ nɔ ojo je lɛŋ mumɔ ní aaawo ohe muji lɛ naa foi! (1 Petro 5:​10) Shi kɛlɛ, bei pii lɛ Satan kɛ etsɔnei ni gbeɔ mɔ lɛ teeɔ, ni bei komɛi lɛ, ebiɔ sɛɛyoomɔ diɛŋtsɛ dani anyɛɔ ayooɔ oshara. Ato wɔ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ he gbɛjianɔ koni eye ebua oblahii kɛ oblayei ní amɛha amɛsɛɛyoomɔ mli nyɛmɔi aya hiɛ.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Joo kɛ okpɔlɔŋmɛɛ ní bei pii lɛ, eyeɔ jenamɔ muu fɛɛ. Kɛ́ ootao ehe saji babaoo lɛ, kwɛmɔ “Young People Ask . . . Are Raves Harmless Fun?” ni yɔɔ December 22, 1997, Awake! lɛ mli lɛ.

b Gbekɛbii ni eye aaafee afii 11.

c Kɛ́ ootao ŋaawoi lɛ, kwɛmɔ Questions Young People Ask​—Answers That Work wolo lɛ baafai 296-303.

d Kwɛmɔ April 15, 1993, Buu-Mɔɔ lɛ mli.

Sanebimɔi Kɛha Emlitĩi

◻ Mɛni ji “je nɛŋ mumɔ lɛ,” ni enáa gbɔmɛi anɔ “hewalɛ” yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

◻ Mɛni ji gbɛ̀i ni je lɛŋ mumɔ lɛ tsɔɔ ni ejieɔ ehe kpo yɛ oblahii kɛ oblayei ateŋ ŋmɛnɛ lɛ ekomɛi?

◻ Oblahii kɛ oblayei Kristofoi baanyɛ ajie ‘mumɔ ni esoro lɛ’ kpo yɛ wiemɔ kɛ hiɛtserɛjiemɔ gbɛfaŋ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

◻ Oblahii kɛ oblayei Kristofoi baanyɛ ajie ‘mumɔ ni esoro lɛ’ kpo yɛ jeŋba kɛ lalai agbɛfaŋ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 9]

Oblahii kɛ oblayei babaoo kɛ amɛjeŋba tsɔɔ akɛ amɛyɛ je lɛŋ mumɔ lɛ “hewalɛ” shishi

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

Halamɔ lalai ni oboɔ toi lɛ amli

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 11]

Ebiɔ ekãa dani anyɛ ate shi ashi je lɛŋ mumɔ lɛ

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje