Saji Ni Atsɛ Yisɛɛ Yɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Nifeemɔ Wolo Lɛ Mli
JANUARY 7-13
NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | BƆFOI 21-22
Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ
nwtsty lɛ mli sane ni kɔɔ Bɔf 22:16 lɛ he
obo otsɛ egbɛ́i lɛ kɛfɔ ohe eshai lɛ oshwie: Loo “obo otsɛ egbɛ́i lɛ ni ofɔ ohe eshai lɛ oshwie.” Jeee nu ni akɛbaptisiɔ mɔ lɛ ji nɔ ni fɔɔ mɔ lɛ he eshai eshwieɔ, shi moŋ bo ni ebaabo etsɛ Yesu gbɛ́i lɛ. Enɛ biɔ ni mɔ lɛ aná hemɔkɛyeli yɛ Yesu mli, ni etsɔ nitsumɔi ni sa Kristofoi anɔ ejie hemɔkɛyeli nɛɛ kpo.—Bɔf 10:43; Yak 2:14, 18.
JANUARY 14-20
NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | BƆFOI 23-24
Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ
nwtsty lɛ mli sane ni kɔɔ Bɔf 23:6 lɛ he
Farisifonyo ji mi: Mɛi ni boɔ Paulo toi lɛ ateŋ mɛi komɛi le lɛ. (Bɔf 22:5) Tsɛ ni etsɛ ehe akɛ Farisifoi abi lɛ baahã amɛnu shishi akɛ, eetsɔɔ akɛ amɛteŋ mɔ ko ji lɛ. Amɛna akɛ, nɔ ni Paulo wie lɛ etsɔɔɔ akɛ eji Farisifonyo lɛɛlɛŋ, ejaakɛ Farisifoi ni yɔɔ Sanhedrin lɛ mli lɛ le akɛ ebatsɔ Kristofonyo ni yɔɔ ekãa. Shi yɛ sane nɛɛ mli lɛ, abaanyɛ anu nɔ ni Paulo wie akɛ eji Farisifonyo lɛ shishi yɛ gbɛ kroko nɔ; Paulo miitsɔɔ akɛ eji Farisifonyo moŋ fe Sadukifonyo, ejaakɛ eheɔ eyeɔ akɛ abaatee gbohii ashi, ni nakai nɔŋŋ Farisifoi lɛ hu heɔ amɛyeɔ. Enɛ ni ewie lɛ hã ená nɔ ko ni ekɛ Farisifoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ fɛɛ kpãa gbee yɛ he. Eeenyɛ efee akɛ, ekpa gbɛ akɛ sane nɛɛ ni ebaawie lɛ baahã Sanhedrin lɛ mli bii lɛ ateŋ mɛi komɛi afĩ esɛɛ, ni nakai pɛpɛɛpɛ eba lɛ. (Bɔf 23:7-9) Paulo wiemɔi ni yɔɔ biɛ, yɛ Bɔf 23:6 lɛ kɛ nɔ ni ewie yɛ ehe sɛɛ mli be ni efãa ehe yɛ Maŋtsɛ Agripa hiɛ lɛ hu kpãa gbee. (Bɔf 26:5) Ni be ni eyɔɔ Roma ni eŋmaa wolo eyahã Kristofoi ni yɔɔ Filipi lɛ, ewie shi kome ekoŋŋ akɛ eji Farisifonyo. (Fip 3:5) Ni bɔ ni awie Kristofoi krokomɛi ni tsutsu ko lɛ amɛji Farisifoi lɛ ahe yɛ Bɔf 15:5 lɛ hu sa kadimɔ waa.
nwtsty lɛ mli sane ni kɔɔ Bɔf 24:24 lɛ he
Drusila: Lɛ ji Herode ni atsĩ etã yɛ Bɔf 12:1 lɛ, ni ji Herode Agripa I lɛ biyoo ni ji etɛ nɔ, enaagbee biyoo. Afɔ lɛ aaafee afi 38 Ŋ.B., ni enyɛmimɛi ji Agripa II lɛ kɛ Bernike. (Kwɛmɔ Wiemɔi Titrii Amligbalamɔ, “Herode.”) Amralo Felike ji ewu ni ji enyɔ nɔ. Siria Maŋtsɛ Azizo ni jɛ Emesa lɛ ji eklɛŋklɛŋ wu, shi eshwie lɛ ni ekɛ Felike bote gbalashihilɛ mli aaafee afi 54 Ŋ.B., loo be ni eye aaafee afii 16. Eeenyɛ efee akɛ, be ni Paulo wie “jalɛ kɛ henɔyeli kɛ kojomɔ ni baaba lɛ he” yɛ Felike hiɛ lɛ, no mli lɛ, Drusila yɛ jɛmɛ. (Bɔf 24:25) Be ni Felike kɛ nɔyeli lɛ hã Festo lɛ, eshi Paulo yɛ tsuŋwoohe lɛ bɔ ni afee ni “ehiɛ aba nyam yɛ Yudafoi lɛ ahiɛ,” ni mɛi komɛi susuɔ akɛ efee enɛ koni ekɛsa eŋa ni edako, ni eji Yuda yoo lɛ hiɛ.—Bɔf 24:27.
JANUARY 21-27
NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | BƆFOI 25-26
Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ
nwtsty lɛ mli sane ni kɔɔ Bɔf 26:14 lɛ he
oshi kpalamɔ tso lɛ ntia: Kpalamɔ tso ji tso ko kɛ enaa piɔpiɔ ní akɛkpalaa kooloi. (Koj 3:31) Wiemɔ ni ji “ashi kpalamɔ tso lɛ ntia” lɛ ji Greekbii lɛ abɛ ko. Aná abɛ nɛɛ kɛjɛ bɔ ni tsinanuu ni toi esa shiɔ kpalamɔ tso ní akɛkpalaa lɛ lɛ ntia, ní no hãa epilaa ehe lɛ mli. Saul fee enii yɛ gbɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ nɔ dani ebatsɔ Kristofonyo. Paulo kɛ Yesu sɛɛnyiɛlɔi ni Yehowa Nyɔŋmɔ fĩɔ amɛsɛɛ lɛ tswa, ni no hã shwɛ fioo kulɛ eye ehe awui waa. (Okɛto Bɔf 5:38, 39 kɛ 1Ti 1:13, 14 lɛ he.) Akɛ wiemɔ ni ji “tsinakplamɔ tso” lɛ tsu nii yɛ mfonirifeemɔŋ yɛ Jaj 12:11 lɛ kɛtsɔɔ bɔ ni hiɛshikalɔ wiemɔi kanyaa mɔ koni ebo ŋaawoo toi lɛ.
JANUARY 28–FEBRUARY 3
NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | BƆFOI 27-28
Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ
nwtsty lɛ mli sane ni kɔɔ Bɔf 27:9 lɛ he
Kpatamɔ Gbi ni ahiɔ ŋmaa lɛ: Loo “nugbɔnɛmɔ beiaŋ ŋmaahilɛ lɛ.” Greek sht. ŋm., “ŋmaahilɛ lɛ.” Greek wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “ahiɔ ŋmaa” lɛ kɔɔ ŋmaa pɛ ni afã akɛ ahi yɛ Mose Mla lɛ shishi lɛ he. No ji ŋmaa ni ahiɔ daa afi yɛ Kpatamɔ Gbi ni atsɛɔ lɛ Yom Kipur (Hebri mli lɛ, yohm hak·kip·pu·rimʹ, ni eshishi ji “nii anaabumɔ gbi”) lɛ nɔ lɛ. (3Mo 16:29-31; 23:26-32; 4Mo 29:7; kwɛmɔ Wiemɔi Titrii Amligbalamɔ, “Kpatamɔ Gbi.”) Mɛi pii susuɔ akɛ wiemɔ ni ji “awa he yi” ni akɛtsuɔ nii kɛkɔɔ Kpatamɔ Gbi lɛ he lɛ shishi ji, ni mɔ atsĩ ehe naa yɛ nibii srɔtoi ahe, ni eko ji akɛ, ehi ŋmaa. (3Mo 16:29, shn.) Wiemɔ ni ji “ahiɔ ŋmaa” ni akɛtsu nii yɛ Bɔf 27:9 lɛ hãa anaa akɛ, nɔ titri ni mɛi feɔ kɛtsĩɔ amɛhe naa yɛ Kpatamɔ Gbi lɛ nɔ ji ŋmaa ni amɛhiɔ. Ŋmaa ni ahiɔ yɛ Kpatamɔ Gbi lɛ nɔ lɛ gbeɔ September naagbee gbɛ loo October shishijee gbɛ.
nwtsty lɛ mli sane ni kɔɔ Bɔf 28:11 lɛ he
Zeu Bihii: Greekbii kɛ Romabii adesãi tsɔɔ akɛ, “Zeu Bihii” lɛ (Greek mli lɛ, Di·oʹskou·roi) ji Kastor kɛ Polus, ni amɛji haaji ni nyɔŋmɔ Zeu (Jupiter) kɛ Sparta Maŋnyɛ Leda fɔ. Aheɔ ayeɔ akɛ, amɛbuɔ wolɛi ahe, ni amɛhereɔ amɛ kɛji amɛwala yaje oshãra mli yɛ ŋshɔ hiɛ. Bɔ ni mɔ ni ŋma sane nɛɛ wie kadimɔ nɔ ni yɔɔ meele lɛ yitsogbɛ lɛ he ehã lɛ ji odaseyeli kroko ni hãa wɔnaa akɛ, ena nɔ ni tee nɔ lɛ kɛ ehiŋmɛi.