WALA SHIHILƐ HE SANE
Mihã Yehowa Tsɔɔ Mi Gbɛ
BE NI miji oblanyo lɛ, mihala akɛ matsu heloonaa nitsumɔ ko ni misumɔɔ waa. No ji gbɛ ni mikɔ. Shi Yehowa hu tsɔɔ mi gbɛ kroko. Etamɔ nɔ ni eekɛɛ mi akɛ: “Mahã oná sɛɛyoomɔ ni matsɔɔ bo gbɛ ni otsɔ nɔ.” (Lala 32:8) Ehi akɛ mihã Yehowa tsɔɔ mi gbɛ, ejaakɛ no ehã miná hegbɛ kɛtsu nibii pii yɛ esɔɔmɔ lɛ mli, ni miná jɔɔmɔi babaoo. Eko ji afii 52 sɔŋŋ ni mikɛyasɔmɔ yɛ Afrika lɛ.
MIJƐ ENGLAND KƐTEE AFRIKA MAŊ KO NI SUMƆƆ GBƆMƐI WAA LƐ MLI
Afɔ mi afi 1935 yɛ Darlaston, ni ji maŋ ko ni yɔɔ England lɛ mli. Atsɛɔ kpokpaa nɛɛ hu Black Country ejaakɛ nitsumɔhei ni yɔɔ jɛmɛ lɛ babaoo woɔ kɔɔyɔɔ lɛ mli lasu kpɔŋŋ. Yehowa Odasefoi kɛ mifɔlɔi bɔi Biblia lɛ kasemɔ be ni miye aaafee afii ejwɛ. Be ni miye afii 14 kɛmiimɔ afii 15 lɛ, mina akɛ anɔkwale lɛ nɛ. No hewɔ lɛ, yɛ afi 1952 be ni miye afii 16 lɛ, mihã abaptisi mi.
Nakai be lɛ mli nɔŋŋ lɛ, mibɔi nitsumɔ kasemɔ yɛ nitsumɔhe wulu ko ni feɔ dɛŋdadei kɛ tsɔne he nibii. Abɔi mi nibii tsɔɔmɔ ni baahã mibatsɔ onukpai ni yɔɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ ateŋ mɔ kome, ni minya he waa.
Ehe bahia ni makpɛ yiŋ ko ni he hiaa waa. Be ko lɛ, kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ kɛɛ ebaahã mabɔi Asafo Woloŋ Nikasemɔ ni wɔfeɔ yɛ otsi lɛ teŋ lɛ nɔkwɛmɔ yɛ wɔsafo ni yɔɔ Willenhall lɛ mli, ni enɛ wo mi jwɛŋmɔ waa. Nɔ hewɔ lɛ ji akɛ, nakai beiaŋ lɛ miyaa asafoŋ kpeei yɛ asafoi srɔtoi enyɔ amli. Yɛ otsi lɛ mli lɛ, mikɛ asafo ko ni bɛŋkɛ minitsumɔhe lɛ yɛ Bromsgrove lɛ yaa asafoŋ kpee. Jɛmɛ kɛ wɔshĩa lɛ teŋ jekɛmɔ aaafee kilomitai 32. Yɛ otsi lɛ naagbee kɛ́ miba shĩa lɛ, mikɛ mifɔlɔi fɛɛ yaa asafoŋ kpee yɛ Willenhall.
Akɛni miisumɔ ni maye mabua Yehowa asafo lɛ hewɔ lɛ, mikpɛlɛ nitsumɔ lɛ ni kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ kɛhã mi lɛ nɔ. Enɛ hewɔ lɛ, mishi nitsumɔ ni misumɔɔ waa ni mitsuɔ lɛ. Mishwako mihe kwraa akɛ mihã Yehowa tsɔɔ mi gbɛ yɛ nakai be lɛ mli, ejaakɛ no ehã miná hegbɛi pii kɛsɔmɔ lɛ.
Be ni miyaa asafoŋ kpeei yɛ Bromsgrove lɛ, mina oblayoo fɛfɛo ko ni sumɔɔ Yehowa waa ni atsɛɔ lɛ Anne. Wɔbote gbalashihilɛ mli afi 1957, ni wɔsɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔi, gbɛgbalɔi krɛdɛi, wɔsɔmɔ yɛ gbɛfãa nitsumɔ lɛ mli, ni wɔmiisɔmɔ yɛ Betel. Anne ehã miná miishɛɛ waa yɛ mishihilɛ mli.
Yɛ afi 1966 lɛ, wɔná miishɛɛ waa ejaakɛ atsɛ wɔ Gilead klas ni ji 42 nɔ lɛ. Be ni wɔgbe skul lɛ naa lɛ, ahã wɔyasɔmɔ yɛ Malawi, ni ji maŋ ko ni mɛi pii le akɛ amɛsumɔɔ gbɔmɛi waa yɛ Afrika lɛ. Shi wɔtsɛɛɛ yɛ jɛmɛ. Enɛ ji nɔ ko ni no mli lɛ wɔkpaaa gbɛ kwraa.
NIBII NI TEE NƆ YE MALAWI BE NI WƆSƆMƆƆ YƐ JƐMƐ LƐ
Blema Jeep ni wɔkɛfãa gbɛ be ni wɔsɔmɔɔ akɛ nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ kɛ eŋa yɛ Malawi lɛ
Wɔyashɛ Malawi February 1, 1967. Yɛ klɛŋklɛŋ nyɔɔŋ lɛ mli lɛ, wɔkase amɛwiemɔ lɛ. No sɛɛ lɛ, ahã wɔbɔi sɔɔmɔ akɛ kpokpaa wulu nɔkwɛlɔ kɛ eŋa. No mli lɛ, wɔyɛ blema Jeep ko ni mɛi susuɔ akɛ enyɛɔ etsɔɔ he fɛɛ he, fai amli po. Shi enɛ jeee anɔkwale. Nui ni mli kwɔlɔɔɔ pɛ ni enyɛɔ mli etsɔɔ. Bei komɛi lɛ, wɔwɔɔ sũ tsũi ni akɛ jwɛi eshwie nɔ mli. Ni akɛni tapolin bɛ jwɛi lɛ shishi hewɔ lɛ, kɛ́ nugbɔ nɛ lɛ eduɔ. No mli lɛ kpaako wɔje wɔmaŋsɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ shishi, no hewɔ lɛ, ebawa hã wɔ fioo. Shi wɔsumɔɔ maŋsɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ!
Yɛ April mli lɛ, mina akɛ etsɛŋ amralofoi lɛ baagba wɔnaa. Minu yɛ redio lɛ nɔ ni Malawi maŋ hiɛnyiɛlɔ lɛ ni atsɛɔ lɛ Dr. Hastings Banda lɛ miiwie akɛ, Yehowa Odasefoi wooo too ni amɛmiigba amralofoi lɛ anaa. Saji nɛɛ bɛ mli. Wɔ fɛɛ wɔle akɛ, nɔ hewɔ moŋ ni esumɔɔɔ Odasefoi lɛ asane ji, wɔkɛ wɔhe wooo pɔlitis mli, ni nɔ ni fe fɛɛ lɛ, wɔfiii emaŋkwramɔ kuu lɛ sɛɛ ni wɔhéee amɛkaadi lɛ eko.
Yɛ September mli lɛ, wɔkane yɛ adafitswaa woji lɛ eko mli akɛ maŋ hiɛnyiɛlɔ lɛ kɛɛ Odasefoi lɛ miigba mɛi anaa yɛ he fɛɛ he. Yɛ kpee wulu ko ni emaŋkwramɔ kuu lɛ fee lɛ shishi lɛ, etswa adafi akɛ etsɛŋ amɛbaatsĩ Odasefoi lɛ anitsumɔ lɛ naa. Eye ewiemɔ lɛ nɔ, ni yɛ October 20, 1967 lɛ, atsĩ wɔnitsumɔ lɛ naa. No sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, polisifoi kɛ amralofoi komɛi ba nitsumɔhe nine lɛ ni amɛbaŋa ni amɛshwie maŋsɛɛ sɔɔlɔi lɛ kɛje maŋ lɛ mli.
Be ni amɔ wɔ ni ashwie wɔ kɛje Malawi yɛ afi 1967 lɛ. Maŋsɛɛ sɔɔlɔi ni fata wɔhe lɛ ji, Jack Johansson kɛ eŋa Linda
Awo wɔ tsuŋ gbii etɛ, ni no sɛɛ lɛ, ashwie wɔ kɛtee Mauritius, ni ji maŋ ko ni no mli lɛ Britain yeɔ nɔ lɛ. Shi amralofoi ni yɔɔ Mauritius lɛ eŋmɛɛɛ wɔ gbɛ ni wɔhi jɛmɛ akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔi. No hewɔ lɛ, ahã wɔtee Rhodesia (ni bianɛ lɛ atsɛɔ lɛ Zimbabwe lɛ). Be ni wɔyashɛ jɛmɛ lɛ, amralofonyo ni wɔkɛkpe lɛ hiɛ wɔ ŋwɛiŋwɛi, ni ehãaa wɔbote maŋ lɛ mli. Ewie akɛ: “Ashwie nyɛ yɛ Malawi. Be ni nyɛtee Mauritius hu ni aŋmɛɛɛ nyɛ gbɛ ni nyɛhi jɛmɛ lɛ, bɛ agbɛnɛ nyɛna biɛ gbɛ?” Kɛkɛ ni Anne bɔi yaafó. Wɔna akɛ mɔ ko mɔ ko sumɔɔɔ ni wɔhiɔ emaŋ nɔ. Wɔnu he tamɔ nɔ ni wɔshi kɛya England amrɔ nɔŋŋ. Naagbee lɛ, amralofoi lɛ ŋmɛ wɔ gbɛ ni wɔhi nitsumɔhe nine lɛ koni kɛ́ je tsɛre lɛ, wɔkɛ wɔhe abatsɔɔ amɛ. Etɔ wɔ waa, shi wɔshi nɔ fɛɛ nɔ wɔwo Yehowa dɛŋ. Enɔ jetsɛremɔ shwane lɛ, wɔnaa kpɛ wɔhe waa be ni ahã wɔle akɛ wɔbaanyɛ wɔhi Zimbabwe akɛ shisharalɔi lɛ. Nakai gbi lɛ, mina faŋŋ akɛ Yehowa miitsɔɔ wɔ gbɛ, ni mihiɛ kpaŋ bɔ ni minu he mihã lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ.
WƆHI ZIMBABWE NI AHÃ MIKWƐ NITSUMƆ NI YAA NƆ YƐ MALAWI LƐ NƆ
Mi kɛ Anne miitsu nii yɛ Zimbabwe Betel yɛ afi 1968
Be ni wɔyɔɔ Zimbabwe nitsumɔhe nine lɛ, ahã mitsu nii yɛ Service Department lɛ, ni mikwɛ nitsumɔ ni yaa nɔ yɛ Malawi kɛ Mozambique lɛ nɔ. No mli lɛ, aawa nyɛmimɛi ni yɔɔ Malawi lɛ ayi waa. Nitsumɔ ni mitsu lɛ eko ji akɛ, mitsɔɔ amaniɛbɔi ni kpokpaa nɔkwɛlɔi ni yɔɔ Malawi lɛ kɛba lɛ ashishi. Gbɛkɛ ko be ni miitsu amaniɛbɔi lɛ eko he nii lɛ, mifó waa yɛ bɔ ni awaa nyɛmimɛi ni yɔɔ Malawi lɛ ayi lɛ hewɔ.a Shi bɔ ni amɛyeɔ anɔkwa, bɔ ni amɛhemɔkɛyeli lɛ mli wa, kɛ bɔ ni amɛfiɔ shi lɛ hu ta mitsuiŋ waa.—2 Kor. 6:4, 5.
Wɔfee bɔ fɛɛ bɔ ni wɔbaanyɛ koni nyɛmimɛi ni eshwɛ yɛ Malawi lɛ kɛ mɛi ni ejo foi kɛtee Mozambique lɛ anine ashɛ asafo lɛ woji kɛ Biblia lɛ eko nɔ. Nyɛmimɛi ni tsɔɔ nibii ashishi kɛyaa Chichewa, ni ji wiemɔ ni awieɔ fe fɛɛ yɛ Malawi lɛ, fã kɛba Zimbabwe. Nyɛmi nuu ko mamɔ tsũi kɛ ɔfis ehã amɛ yɛ eŋmɔ agbo ko mli. Jɛmɛ ji he ni amɛhi ni amɛtsɔɔ asafo lɛ woji lɛ ashishi.
Wɔto gbɛjianɔ koni daa afi lɛ, kpokpaa nɔkwɛlɔi ni yɔɔ Malawi lɛ aba Chichewa kpokpaa wulu nɔ kpee ni afeɔ yɛ Zimbabwe lɛ. Kɛ́ amɛba lɛ, ahãa amɛ kpokpaa wulu nɔ kpee lɛ he wiemɔhamɔ woji, ni kɛ́ amɛmiiku amɛsɛɛ kɛmiiya Malawi lɛ, amɛkɛ nyɛmimɛi lɛ susuɔ saji ni yɔɔ woji nɛɛ amli lɛ ahe bɔ ni amɛbaanyɛ. Be ko be ni kpokpaa nɔkwɛlɔi nɛɛ ba Zimbabwe lɛ, anyɛ ato gbɛjianɔ ni afee Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ Skul lɛ ahã amɛ koni akɛwo amɛ hewalɛ.
Miihã wiemɔ yɛ Chichewa mli yɛ kpokpaa wulu nɔ kpee ko ni Chichewabii kɛ Shonabii fee yɛ Zimbabwe lɛ shishi
Yɛ February 1975 lɛ, miyasara nyɛmimɛi ni ejo foi kɛjɛ Malawi ni amɛyaba abo yɛ abobaahei srɔtoi yɛ Mozambique lɛ. Mina akɛ nyɛmimɛi nɛɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔi fɛɛ ni Yehowa asafo lɛ kɛbaa lɛ miitsu nii pɛpɛɛpɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mina akɛ amɛkɛ gbɛtsɔɔmɔ hee ni akɛba akɛ aná onukpai akuu lɛ miitsu nii. Asafoŋ onukpai hei nɛɛ to gbɛjianɔ ni amɛtsɔɔ nyɛmimɛi lɛ nii, amɛhãa maŋshiɛmɔi, amɛkɛ amɛ susuɔ gbi lɛ ŋmalɛ lɛ he, amɛkɛ amɛ kaseɔ Buu-Mɔɔ lɛ, ni amɛfeɔ kpokpaa nɔ kpeei po. Amɛto abobaahei lɛ ahe gbɛjianɔ tamɔ atoɔ kpokpaa wulu nɔ kpee he gbɛjianɔ lɛ. Amɛyɛ departments srɔtoi; amɛyɛ mɛi ni kwɛɔ falefalefeemɔ nɔ, mɛi ni kwɛɔ niyenii jaa nɔ, kɛ mɛi ni kwɛɔ ni jɛmɛ afee shweshweeshwe. Be ni mina nɔ ni Yehowa eye ebua nyɛmimɛi nɛɛ ni amɛnyɛ amɛtsu lɛ, ewo mi hewalɛ waa.
Afii fioo dani afi 1980 baashɛ lɛ, akɛ nitsumɔ ni atsuɔ yɛ Malawi lɛ wo Zambia nitsumɔhe nine lɛ shishi. Shi mihiɛ kpaaa nyɛmimɛi ni yɔɔ Malawi lɛ anɔ, ni mitee nɔ misɔle mihã amɛ waa, ni nyɛmimɛi pii hu fee nakai. Be ni misɔmɔɔ akɛ Zimbabwe Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu lɛ mli nyo lɛ, mikɛ nitsumɔhe yitso lɛ najiaŋdamɔlɔi kɛ nyɛmimɛi ni jɛ Malawi, South Africa, kɛ Zambia ni atu sɔ̃i ni tsiitsii awo amɛdɛŋ lɛ kpe shii abɔ. Be fɛɛ be ni wɔbaakpe lɛ, wɔbiɔ sane kome too lɛ nɔŋŋ, akɛ: “Mɛɛ nɔ kroko wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ Malawi lɛ?”
Fiofio lɛ, nyɛmimɛi lɛ ayi ni awaa lɛ ba shi. Awaaa nyɛmimɛi ni shwɛ yɛ Malawi lɛ ayi dɛŋdɛŋ tamɔ bɔ ni afeɔ be ko ni eho lɛ, ni mɛi ni jo foi kɛshi jɛmɛ amɛyaba abo yɛ hei krokomɛi lɛ hu bɔi amɛsɛɛ kuu. Agbɛnɛ hu, maji ni bɛŋkɛ Malawi lɛ ŋmɛ nyɛmimɛi lɛ gbɛ ni amɛshiɛ ni amɛkpe, ni amɛjie naatsĩi ni amɛkɛshwie amɛnɔ lɛ. Sɛɛ mli yɛ afi 1991 lɛ, ajie naatsĩi ni akɛfɔ̃ nyɛmimɛi ni yɔɔ Mozambique lɛ anɔ lɛ. Shi sane kome ni wɔtee nɔ wɔbi wɔhe ji, ‘Mɛɛ be Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Malawi lɛ ahe baajɔ amɛ?’
WƆKU WƆSƐƐ KƐTEE MALAWI
Nibii batsake yɛ Malawi ni yɛ afi 1993 lɛ, nɔyeli lɛ jie naatsĩi ni ekɛfɔ̃ Yehowa Odasefoi lɛ anɔ lɛ. No sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, mikɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔ ko miigba sane ni ebi mi akɛ, “Obaaku osɛɛ kɛya Malawi?” No mli lɛ, miye afii 59, no hewɔ lɛ mikɛɛ lɛ akɛ, “Oo dabi, bianɛ lɛ migbɔ.” Shi nakai gbi lɛ nɔŋŋ lɛ, Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ ŋma wɔ wolo ni abi wɔ kɛji wɔbaasumɔ ni wɔku wɔsɛɛ kɛya Malawi.
Wɔsumɔɔ nitsumɔ ni wɔtsuɔ yɛ Zimbabwe lɛ. Wɔhe emɔ shi ni wɔbaná nanemɛi pii ni wɔsumɔɔ amɛsane. No hewɔ lɛ, ebawa kɛhã wɔ akɛ wɔbaakpɛ wɔyiŋ yɛ sane nɛɛ he. Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ hã wɔle akɛ, kɛ́ wɔmiisumɔ ni wɔya nɔ wɔhi Zimbabwe lɛ, amɛbaaŋmɛ wɔ gbɛ. No hewɔ lɛ, kulɛ wɔbaanyɛ wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ wɔbaahi Zimbabwe, shi mikai Abraham kɛ Sara nɔkwɛmɔnɔ lɛ. Eyɛ mli akɛ no mli lɛ amɛgbɔlɔ moŋ, shi amɛbo Yehowa toi. Amɛshi ogbɔjɔ shihilɛ ni amɛyɔɔ mli yɛ amɛshĩa lɛ kɛtee he ni Yehowa tsɔɔ amɛ lɛ.—1 Mo. 12:1-5.
No hewɔ lɛ, wɔbo Yehowa asafo lɛ toi, ni yɛ February 1, 1995 lɛ, wɔku wɔsɛɛ kɛtee Malawi. Nakai gbi lɛ ji gbi tuuntu ni wɔná afii 28 kɛjɛ be ni wɔba Malawi lɛ. Ahã mi kɛ nyɛmimɛi enyɔ komɛi sɔmɔ akɛ Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu, ni amrɔ nɔŋŋ lɛ, wɔbɔi asafo lɛ nitsumɔi lɛ ahe gbɛjianɔtoo.
YEHOWA NI HÃA ESHWEREƆ
Yehowa hã nitsumɔ lɛ shwere oyayaayai. Yɛ afi 1993 lɛ, no mli lɛ ayɛ shiɛlɔi 30,000 yɛ Malawi. Shi be ni shɛɔ afi 1998 lɛ, aná shiɛlɔi ni fa fe 42,000.b Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ ŋmɛ gbɛ ni wɔma nitsumɔhe nine hee yɛ bɔ ni nitsumɔ lɛ shwereɔ ehãa lɛ hewɔ. Wɔná shikpɔŋ ni dalɛ shɛɔ ekai 30 yɛ Lilongwe, ni ahala mi afata ajinafoi ni baakwɛ tsumaa nitsumɔ lɛ nɔ lɛ ahe.
Yɛ May 2001 lɛ, Nyɛminuu Guy Pierce, ni ji Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ mli nyo lɛ bajɔɔ nitsumɔhe nine lɛ nɔ. Nyɛmimɛi ni yɔɔ Malawi lɛ ateŋ mɛi 2,000 kɛ sɛɛ ba nifeemɔ nɛɛ eko, ni amɛteŋ mɛi babaoo kɛ nɔ ni fe afii 40 ehi asafo lɛ mli. Amɛhiɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ mli waa yɛ amɛyi ni awa kɛ niseniianii ni afee amɛ lɛ fɛɛ sɛɛ. Nyɛmimɛi nɛɛ bɛ nɔ ko tsɔ yɛ heloo gbɛfaŋ, shi amɛhemɔkɛyeli mli wa, ni wekukpaa kpakpa yɛ amɛ kɛ Yehowa teŋ. Amɛná miishɛɛ waa be ni amɛsharaa shi yɛ Betel hee ni ama ahã amɛ lɛ mli lɛ. Be ni amɛsharaa shi lɛ, he fɛɛ he ni obaatsɔ lɛ, onuɔ ni amɛmiilá Maŋtsɛyeli lalai lɛ kɛ miishɛɛ, ni enɛ ta mitsuiŋ waa. Nɔ ni mina nakai gbi lɛ hã mina akɛ, Yehowa jɔɔ mɛi fɛɛ ni fiɔ shi lɛ waa diɛŋtsɛ.
Be ni ama nitsumɔhe nine lɛ agbe naa lɛ, miná hegbɛ miyajɔɔ Maŋtsɛyeli Asai komɛi anɔ, ni enɛ hã miná miishɛɛ waa. Nyɛmimɛi ni yɔɔ Malawi lɛ ná gbɛjianɔ ni Yehowa asafo lɛ to koni anyɛ amamɔ Maŋtsɛyeli Asai oyayaayai yɛ hei ni nyɛmimɛi lɛ bɛ nɔ ko tsɔ lɛ he sɛɛ. Dani akɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ baabɔi nitsumɔ lɛ, nyɛmimɛi lɛ ekomɛi kpeɔ yɛ agbai ni akɛ sai ni alo eha yiteŋ lɛ ashishi, ni amɛtaraa sɛi kakadaji ni akɛ sũ fee lɛ anɔ. Bianɛ lɛ, nyɛmimɛi lɛ feɔ brikii yɛ flɔnɔi ni amɛ diɛŋtsɛ amɛfee lɛ amli ni amɛkɛmamɔɔ Maŋtsɛyeli Asai fɛfɛji. Shi amɛsumɔɔ sɛi kakadaji lolo, ejaakɛ no lɛ bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, abaanyɛ atsi aya ni mɔ ko aná gbɛ ata shi!
Mina bɔ ni Yehowa eye ebua mɛi ni amɛtee amɛhiɛ yɛ esɔɔmɔ lɛ mli, ni no hu ehã miná miishɛɛ waa. Nɔ kome ni fee mi fɛo waa ji, bɔ ni nyɛmimɛi oblahii ni yɔɔ Afrika lɛ kɛ amɛhe hã koni Yehowa asafo lɛ kɛ amɛ atsu nii lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, amɛkase nibii pii kɛjɛ tsɔsemɔ ni atsɔse amɛ kɛ nitsumɔ ni amɛtsu lɛ mli. Anyɛ akɛ amɛtsu nii waa yɛ Betel kɛ asafoi lɛ amli. Agbɛnɛ hu, aná kpokpaa nɔkwɛlɔi ni jɛ Malawi nɔŋŋ ni amɛwo asafoi lɛ hewalɛ. Kpokpaa nɔkwɛlɔi hei nɛɛ ateŋ mɛi babaoo ebote gbalashihilɛ mli. Yɛ Afrika lɛ, kɛ́ mɛi bote gbalashihilɛ mli lɛ, akpaa gbɛ akɛ amɛbaafɔ bii, ni nyɛmimɛi nɛɛ ateŋ mɛi komɛi awekumɛi po nyɛɔ amɛnɔ ni amɛfee nakai. Shi amɛkɛ amɛŋamɛi lɛ ekpɛ amɛyiŋ akɛ amɛfɔŋ koni amɛnyɛ amɛtsu babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli.
MISHWAKO MIHE
Mi kɛ Anne yɛ Britain Betel
Wɔkɛ afii 52 sɔmɔ yɛ Afrika, kɛkɛ ni helai komɛi bɔi minaa gbamɔ. No hewɔ lɛ, Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu lɛ wo ŋaa akɛ, ebaahi waa kɛ́ ahã wɔku wɔsɛɛ kɛtee Britain, ni Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ kpɛlɛ nɔ. Edɔ wɔ waa akɛ wɔmiishi Malawi, shi be ni wɔku wɔsɛɛ kɛba Britain yɛ wɔgbɔlɛ bei nɛɛ amli lɛ, Britain Betel weku lɛ miikwɛ wɔ jogbaŋŋ.
Yiŋ ni hi fe fɛɛ ni mikpɛ yɛ mishihilɛ mli ji, ni mahã Yehowa atsɔɔ mi gbɛ. Eji mikɛ mihe fɔ̃ mi diɛŋtsɛ miniiashishinumɔ nɔ kulɛ, benɛ mileee he ni minitsumɔ lɛ kɛ mi eyaje. Mina faŋŋ akɛ, be fɛɛ be lɛ, Yehowa le nɔ ni kɛ́ mifee lɛ ‘migbɛi baaja.’ (Abɛi 3:5, 6) Be ni miji oblanyo ni mikwɛɔ nitsumɔ wulu ko nɔ lɛ, miná miishɛɛ waa. Shi miishɛɛ ni miná yɛ nitsumɔ ni Yehowa asafo lɛ ehã mitsu lɛ mli lɛ da kwraa fe no. Yehowa sɔɔmɔ lɛ ehã mitsui enyɔ mimli waa yɛ shihilɛ mli!
a Aŋma Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Malawi lɛ ayinɔsane yɛ 1999 Yearbook of Jehovah’s Witnesses lɛ, bf. 148-223.
b Bianɛ lɛ, ayɛ shiɛlɔi ni fa fe 100,000 yɛ Malawi.