Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • T-24 bf. 2
  • Yesu Kristo—Namɔ Ji Lɛ?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Yesu Kristo—Namɔ Ji Lɛ?
  • Yesu Kristo—Namɔ Ji Lɛ?
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Suɔmɔ—Egbɛtsɔɔmɔ
  • Esuɔmɔ lɛ Miitsu Nii
  • Yesu Baanyɛ Atsake Oshihilɛ Yɛ Mɛɛ Gbɛ Nɔ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
  • Mɛni Hewɔ Esa akɛ Ohe Yesu Kristo Nɔ Oye?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
  • Ani Obaatsu Yesu Suɔmɔ Lɛ He Nii?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Mɛni Yesu Fee Be Ni Eyɔɔ Shikpɔŋ Lɛ Nɔ Lɛ?
    Oyi Aná Wala Kɛya Naanɔ!—Biblia Kasemɔ Ni Baafee Sanegbaa
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Yesu Kristo—Namɔ Ji Lɛ?
T-24 bf. 2

Yesu Kristo—Namɔ Ji Lɛ?

“GBƆMƐI babaoo ni amɛjeee Kristofoi lɛ po heɔ yeɔ akɛ tsɔɔlɔ kpele ni le nii ji Lɛ. Eka shi faŋŋ akɛ gbɔmɛi ni ehi shi pɛŋ ni ná mɛi anɔ hewalɛ fe fɛɛ lɛ ateŋ mɔ kome ji lɛ.” (The World Book Encyclopedia) Namɔ ji “Lɛ”? Yesu Kristo, Kristojamɔ shishitolɔ lɛ. Ani ole mɔ ni eji? Ani enáa oshihilɛ nɔ hewalɛ yɛ gbɛ ko nɔ?

Áŋmala nɔ ni tee nɔ yɛ Yesu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ he saji yɛ Biblia lɛ mli yɛ yinɔsane woji ejwɛ ni atsɛɔ lɛ Sanekpakpai lɛ amli. Te saji nɛɛ ja ha tɛŋŋ? Beni yinɔsaneŋmalɔ Will Durant ni ale lɛ waa lɛ pɛi enɛɛmɛi amli egbe naa lɛ, eŋma akɛ: “Ákɛ gbɔmɛi foji fioo ko ni hi shi yɛ yinɔ kome mli lɛ kɛ gbɔmɔ ko ni naa mɛi anɔ hewalɛ ni abuɔ lɛ waa aaaba shihilɛ mli, mɔ ni jeŋba nɔ kwɔ kɛ mɔ ni kanyaa adesai anyɛmifeemɔ he ninaa lɛ baafee naakpɛɛ nɔ ko ni anyɛŋ ahe aye fe ekrokomɛi fɛɛ ni aŋmala yɛ Sanekpakpai lɛ amli.”

Shi kɛha gbɔmɛi akpekpei abɔ ni yɔɔ Bokagbɛ kɛ hei krokomɛi lɛ, Yesu Kristo ji mɔ ko ni aleee lɛ. Ekolɛ amɛbaahe amɛye akɛ ehi shi, shi amɛsusuuu he akɛ enáa amɛshihilɛi anɔ hewalɛ ko. Mɛi krokomɛi jieɔ Yesu kɛjɛɔ amɛjwɛŋmɔ mli akɛ mɔ ni esaaa akɛ asusuɔ ehe yɛ nɔ ni mɛi ni kɛɔ akɛ amɛji esɛɛnyiɛlɔi lɛ efee hewɔ. Ekolɛ mɛi komɛi ni yɔɔ Japan lɛ baakɛɛ akɛ, ‘Amɛŋmɛɛ atɔmik okplɛm he amɛfɔ̃ Nagasaki, maŋtiase ko ni Kristofoi fa babaoo yɛ mli fe Japan maŋtiasei krokomɛi babaoo lɛ nɔ.’

Ni kɛlɛ, ani obaashwa tsofafeelɔ ko yɛ hela ni helatsɛ ko yeɔ hewɔ, kɛ́ helatsɛ lɛ kɛ tsofa ni datrɛfonyo lɛ ŋma ha lɛ lɛ tsuuu nii? Eka shi faŋŋ akɛ dabi. Gbɔmɛi ni yɔɔ Kristendom lɛ eku amɛhiɛ amɛshwie gbɛtsɔɔmɔi ni Yesu kɛha koni amɛkɛye amɛ daa gbi naagbai anɔ kunim lɛ nɔ kɛjɛ jeeŋmɔ beebe. No hewɔ lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni oookpoo Yesu yɛ mɛi ni atsɛɔ amɛ Kristofoi lɛ ahewɔ, ní amɛnyiɛɛɛ egbɛtsɔɔmɔi asɛɛ lɛ, mɛni hewɔ bo diɛŋtsɛ okaseee nɔ ko yɛ ehe? Pɛimɔ Biblia lɛ mli, ní ona mɔ ni Yesu ji diɛŋtsɛ kɛ bɔ ni ebaanyɛ etsake oshihilɛ po.

Suɔmɔ—Egbɛtsɔɔmɔ

Yesu Kristo ji tsɔɔlɔ kpele ni hi shi yɛ Palestine aaashɛ afii 2,000 ni eho nɛ. Egbekɛbiiashi he sane fioo pɛ ale. (Mateo, yitsei 1 kɛ 2; Luka, yitsei 1 kɛ 2) Beni Yesu ye afii 30 lɛ, eje esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ shishi koni ‘eye anɔkwale lɛ he odase.’ (Yohane 18:37; Luka 3:21-23) Yesu shihilɛ he yinɔsane he amaniɛbɔlɔi ejwɛ lɛ gbala jwɛŋmɔ kɛtee maŋshiɛmɔ nitsumɔ ni ekɛ ehe wo mli, ní ji eshikpɔŋ nɔ shihilɛ lɛ naagbee afii etɛ kɛ fã lɛ nɔ.

Yɛ Yesu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, ekɛ gbɛ ni ekaselɔi lɛ baatsɔ nɔ amɛtsu amɛshihilɛ mli naagbai babaoo lɛ ahe nii lɛ ha amɛ. Mɛni ji nakai gbɛtsɔɔmɔ lɛ? No ji suɔmɔ. Yɛ yinɔsane mli shiɛmɔi ni ale fe fɛɛ lɛ ateŋ ekome ni atsɛɔ no akɛ Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli lɛ, Yesu tsɔɔ ekaselɔi lɛ bɔ ni amɛaafee amɛjie suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ nanemɛi adesai. Ekɛɛ: “No hewɔ lɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni nyɛtaoɔ akɛ mɛi aŋɔfee nyɛ lɛ, nyɛ hu nyɛfea amɛ nakai nɔŋŋ.” (Mateo 7:12) Atsɛɔ shishitoo mla nɛɛ akɛ Mla Kpakpa lɛ. Mɔ lɛ henyɛlɔi po fata “mɛi” ni Yesu tsɔɔ yɛ biɛ lɛ ahe. Ekɛɛ yɛ nakai shiɛmɔ lɛ nɔŋŋ mli akɛ: ‘Nyɛsumɔa nyɛhenyɛlɔi, ni nyɛsɔlea nyɛhaa mɛi ni waa nyɛ yi lɛ.’ (Mateo 5:44) Ani suɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ tsuŋ naagbai ni wɔkɛkpeɔ ŋmɛnɛ lɛ ateŋ babaoo he nii? Hindu hiɛnyiɛlɔ Mohandas Gandhi susu nakai. Abɔ amaniɛ akɛ ekɛɛ akɛ: “Beni [wɔɔfee] ekome yɛ tsɔɔmɔi ni Kristo kɛfɔ shi yɛ Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli lɛ naa lɛ, no mli wɔbaana tsabaa . . . kɛha jeŋ muu lɛ fɛɛ.” Kɛ akɛ Yesu tsɔɔmɔi ni kɔɔ suɔmɔ he lɛ tsu nii lɛ, ebaanyɛ ejie adesai anaagbai kɛya.

Esuɔmɔ lɛ Miitsu Nii

Yesu kɛ nɔ ni etsɔɔ lɛ tsu nii. Ekɛ mɛi krokomɛi ahilɛ-kɛhamɔ ye lɛ diɛŋtsɛ enɔ̃ lɛ hiɛ, ni ejie suɔmɔ ni tsuɔ nii lɛ kpo etsɔɔ. Gbi ko lɛ, Yesu kɛ ekaselɔi lɛ miisɔmɔ gbɔmɛi babaoo, ni amɛtooo be ni amɛkɛaaye nii. Yesu na bɔ ni ehe hiaa ni ekaselɔi lɛ ‘ayajɔɔ amɛhe fioo,’ no hewɔ lɛ amɛtee he ko banee. Shi asafo babaoo ko tsɔ amɛhiɛ kɛtee, ni amɛmiimɛ dani amɛbashɛ shi. Eji oyaje shihilɛ ni tamɔ Yesu nɔ̃ lɛ mli kulɛ, te obaafee onii oha tɛŋŋ? Ojogbaŋŋ, Yesu ‘musuŋ tsɔ̃ lɛ yɛ amɛhewɔ’ ni “ebɔi amɛ nibii pii tsɔɔmɔ.” (Marko 6:30-34) Nɛkɛ mɔbɔnalɛ henumɔ ni naa wa nɛɛ tsirɛ lɛ koni eye ebua mɛi krokomɛi.

Nɔ ni Yesu fee koni mɛi krokomɛi aná he sɛɛ lɛ jeee mumɔŋ nitsɔɔmɔ pɛ. Ekɛ yelikɛbuamɔ diɛŋtsɛ hu ha. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, elɛ hii 5,000 (kɛfata yei kɛ gbekɛbii ahe) ní boɔ lɛ toi kɛyashi beni je na gbi ko lɛ. Elɛ mɛi 4,000 krokomɛi hu yɛ sɛɛ mli be ko mli. Yɛ nɔ ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, ekɛ abolooi enumɔ kɛ looi enyɔ tsu nii, yɛ sɛɛkpee nɔ̃ lɛ mli lɛ, abolooi kpawo kɛ looi bibii fioo ko. (Mateo 14:14-21; 15:32-38; Marko 6:35-44; 8:1-9) Naakpɛɛ nibii? Hɛɛ, eji mɔ ni feɔ naakpɛɛ nii.

Yesu tsá helatsɛmɛi babaoo hu. Etsá shwilafoi, obubuafoi, kpitiyelɔi, kɛ toimulɔi. Shi, etée gbohii ashi hu! (Luka 7:22; Yohane 11:30-45) Gbi ko lɛ, kpitiyelɔ ko kpa lɛ fai akɛ: “Kɛji oosumɔ lɛ, ooonyɛ oha mihe atse.” Te Yesu here nɔ eha tɛŋŋ? “Ekpã enine mli eta ehe, ni ekɛɛ lɛ akɛ: Miisumɔ, ohe atse!” (Marko 1:40, 41) Suɔmɔ ni naa wa ji nɔ ni tsirɛ Yesu koni eye ebua amɛ. Etsɔ naakpɛɛ nibii ni tamɔ enɛɛmɛi anɔ etsɔɔ suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha mɛi ni naa amanehulu lɛ.

Ani ewa akɛ aaahe aye? Shi Yesu fee enaakpɛɛ nibii lɛ babaoo yɛ maŋbii ahiɛ. Eshitee kɛ wolɔi lɛ ni bɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaatao sane fɔŋ yɛ ehe be fɛɛ be lɛ po nyɛɛɛ aje anɔkwale ni eji akɛ efee naakpɛɛ nii lɛ he ŋwane. (Yohane 9:1-34) Kɛfata he lɛ, enaakpɛɛ nibii lɛ yɛ yiŋtoo ko. Amɛye amɛbua koni gbɔmɛi ayɔse Yesu akɛ mɔ ni Nyɔŋmɔ tsu lɛ lɛ.—Yohane 6:14.

Yesu tsɔɔmɔi kɛ eshihilɛ lɛ he susumɔ fioo lɛ haa wɔsumɔɔ lɛ, ni etsirɛɔ wɔ koni wɔsumɔ akɛ wɔɔkase esuɔmɔ lɛ. Ni kɛlɛ, jeee no pɛ ji gbɛ ni Yesu baanyɛ atsɔ nɔ aná oshihilɛ nɔ hewalɛ. Jeee tsɔɔlɔ kpele ni tsɔɔ suɔmɔ kɛkɛ ji lɛ. Etsɔɔ akɛ éhi shi pɛŋ akɛ Nyɔŋmɔ Bi koome dani ebatsɔ adesa. (Yohane 1:14; 3:16; 8:58; 17:5; 1 Yohane 4:9) Eehi shi yɛ ŋwɛi hu beni ehiii shi akɛ adesa dɔŋŋ lɛ, ní feɔ lɛ mɔ ko ni sa kadimɔ waa kɛha bo. Biblia lɛ tsɔɔ akɛ atee Yesu shi ni amrɔ nɛɛ akɛ lɛ eta sɛi nɔ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ. (Kpojiemɔ 11:15) Yesu kɛɛ: “Enɛ ji naanɔ wala lɛ, akɛ amɛaaná bo anɔkwa Nyɔŋmɔ kome lɛ, kɛ Yesu Kristo, mɔ ni otsu lɛ lɛ he nilee.” (Yohane 17:3, NW; 20:31) Lɛɛlɛŋ, Yesu Kristo he nilee ni oooná lɛ baanyɛ atsɔɔ akɛ obaaná naanɔ wala yɛ Paradeiso! Te eeefee tɛŋŋ eba mli nakai? Mɛni hewɔ okaseee Yesu he nii babaoo koni ona bɔ ni “Kristo suɔmɔ lɛ nyɛɔ wɔnɔ” koni wɔkase lɛ? (2 Korintobii 5:14) Yehowa Odasefoi baaná he miishɛɛ akɛ amɛaaye amɛbua bo.—Yohane 13:34, 35.

Kɛ okadi ko etsɔɔɔ lɛ, belɛ Biblia mli ŋmalɛi ni atsɛ lɛ fɛɛ jɛ Ga Biblia lɛ mli. He ni NW yɔɔ Ŋmalɛ ko sɛɛ lɛ, belɛ shishitsɔɔmɔ lɛ jɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ Ŋleshi wiemɔ New World Translation of the Holy Scriptures—With References lɛ mli.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje