NIKASEMƆ 47
Mfonirii kɛ Nitsumɔ ni Mɔɔ Shi
MƐNI hewɔ esa akɛ okɛ mfonirii atsu nii yɛ onitsɔɔmɔ mli? Ejaakɛ nakai ni ooofee lɛ baanyɛ aha onitsɔɔmɔ amɔ shi babaoo. Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ Yesu Kristo kɛ mfonirii tsu nii, ni wɔbaanyɛ wɔkase nii kɛjɛ amɛŋɔɔ. Kɛ́ akɛ mfonirii fata wiemɔi ni akɛ naabu wieɔ he lɛ, ehaa nine shɛɔ saji anɔ kɛtsɔ henumɔi enyɔ nɔ. Enɛ baanyɛ aha ogbala otoibolɔi lɛ ajwɛŋmɔ kɛba onɔ ni ebaawaje jwɛŋmɔ ni okɛhaa lɛ. Te ooofee tɛŋŋ okɛ mfonirii atsu nii yɛ sanekpakpa ni okɛhaa lɛ mli lɛ? Te ooofee tɛŋŋ oná nɔmimaa akɛ okɛmiitsu nii jogbaŋŋ lɛ?
Bɔ ni Tsɔɔlɔi ni Fe Fɛɛ lɛ kɛ Mfonirii Tsu Nii Amɛha. Yehowa kɛ mfonirii ni anyɛɔ akaiɔ oya tsu nii ni ekɛtsɔɔ nikasemɔi ni he hiaa waa. Gbi ko gbɛkɛ lɛ, eha Abraham je kpo kɛba agbó lɛ naa ni ekɛɛ lɛ akɛ: “Kwɛmɔ ŋwɛi ko, ni okane ŋulamii, akɛ ooonyɛ amɛ okane lo? . . . Bɔ ni oseshi aaatamɔ nɛ.” (1 Mose 15:5) Eyɛ mli akɛ nɔ ni ewo shi lɛ tamɔ nɔ ni nyɛŋ aba mli yɛ adesai asusumɔ naa moŋ, shi etsirɛ Abraham waa diɛŋtsɛ ni ená hemɔkɛyeli yɛ Yehowa mli. Yɛ be kroko hu mli lɛ, Yehowa tsu Yeremia koni eya gbɛshɔlɔ ko shia, ni ekɛɛ lɛ koni ebote gbɛshɔlɔ lɛ nitsumɔhe lɛ ní ekwɛ nuu lɛ beni ekɛ sũ lɛ shɔ̃ɔ nii lɛ. Kwɛ bɔ ni etsɔɔ lɛ nikasemɔ ni ehiɛ kpaŋ nɔ, yɛ nyɛmɔ ni Bɔlɔ lɛ yɔɔ yɛ adesai anɔ lɛ he! (Yer. 18:1-6) Ni te Yona aaafee tɛŋŋ ehiɛ akpa mɔbɔnalɛ he nikasemɔ ni Yehowa tsɔɔ lɛ kɛtsɔ adedeŋkruma tso lɛ nɔ lɛ nɔ? (Yona 4:6-11) Yehowa kɛɛ egbalɔi lɛ po koni amɛkɛ gbalɛ mli shɛɛ saji komɛi awo nifeemɔi amli yɛ be mli ni amɛkɛ nibii komɛi ni sa lɛ tsuɔ nii lɛ. (1 Maŋ. 11:29-32; Yer. 27:1-8; Ezek. 4:1-17) Kpeebuu lɛ kɛ sɔlemɔtsu lɛ he nibii lɛ diɛŋtsɛ ji mfonirifeemɔŋ nibii ni yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnuɔ nibii ni yɔɔ ŋwɛi diɛŋtsɛ lɛ shishi. (Heb. 9:9, 23, 24) Nyɔŋmɔ kɛ ninaai babaoo hu tsu nii ni ekɛ saji ni he hiaa ha.—Ezek. 1:4-28; 8:2-18; Bɔf. 10:9-16; 16:9, 10; Kpoj. 1:1.
Te Yesu kɛ mfonirii tsu nii eha tɛŋŋ? Beni Farisifoi lɛ kɛ Herode kuu lɛ bɔ mɔdɛŋ koni amɛtsɔ Yesu tsɔne yɛ ewiemɔ mli lɛ, ebi ní aha lɛ denario, ni egbala jwɛŋmɔ kɛtee Kaisare mfoniri ni yɔɔ shika lɛ nɔ lɛ nɔ. Kɛkɛ ni etsɔɔ mli akɛ esa akɛ akɛ Kaisare nii haa Kaisare, shi esa akɛ akɛ Nyɔŋmɔ nii hu aha Nyɔŋmɔ. (Mat. 22:19-21) Beni etsɔɔ nikasemɔ ni kɔɔ wɔnii fɛɛ ni esa akɛ wɔkɛwo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam lɛ he lɛ, Yesu wie yoo okulafo ko ni yɔɔ sɔlemɔwe lɛ, ni tooyeli—leptoi enyɔ—lɛ ji nɔ fɛɛ nɔ ni eyɔɔ yɛ eshihilɛ mli lɛ he. (Luka 21:1-4) Yɛ be kroko hu mli lɛ, ekɛ gbekɛ bibioo ko tsu nii ni ekɛfee heshibaa ní hiɛnyam taomɔ bɛ mli lɛ he nɔkwɛmɔnɔ. (Mat. 18:2-6) Lɛ diɛŋtsɛ hu efee nɔ ni heshibaa tsɔɔ lɛ he nɔkwɛmɔnɔ kɛtsɔ ekaselɔi lɛ anaji ahe ni efɔ lɛ nɔ.—Yoh. 13:14.
Gbɛ̀i ni Oootsɔ Nɔ Okɛ Mfonirii Atsu Nii. Ákɛ mɛi ni tamɔɔɔ Yehowa lɛ, wɔnyɛŋ wɔkɛ mɔ ko agba sane kɛtsɔ ninaai anɔ. Shi kɛlɛ, mfonirii ni haa mɔ susuɔ nii ahe jogbaŋŋ jeɔ kpo yɛ Yehowa Odasefoi awoji amli. Okɛtsu nii ni okɛye obua mɛi ni amɛfee shikpɔŋ nɔ Paradeiso, ni awo shi yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ he mfonirii. Kɛ́ oofee shia Biblia mli nikasemɔ lɛ, obaanyɛ ogbala shiatsɛ lɛ jwɛŋmɔ kɛba mfoniri ni kɔɔ nɔ ni nyɛkaseɔ lɛ he lɛ nɔ ni obi lɛ ni egba bo nɔ ni enaa lɛ. Eji nɔ ni sa kadimɔ waa akɛ beni Yehowa jie ninaai komɛi akpo etsɔɔ gbalɔ Amos lɛ, ebi lɛ akɛ: “Mɛni onaa nɛɛ, Amos?” (Amos 7:7, 8; 8:1, 2) Obaanyɛ obi saji ni tamɔ nakai nɔŋŋ beni ogbalaa gbɔmɛi ajwɛŋmɔ kɛbaa mfonirii ni ato he gbɛjianɔ ákɛ mfonirii ni akɛtsɔɔ nii lɛ anɔ lɛ.
Kɛ́ oŋmala akɔntaabuu he saji oshwie shi loo oŋmala be ni nɔ ko kɛba lɛ oshwie shi lɛ, enɛ baanyɛ aye abua mɛi babaoo ni amɛnu gbalɛi tamɔ “bei kpawo” ni yɔɔ Daniel 4:16 lɛ kɛ “otsii nyɔŋmai kpawo” ni yɔɔ Daniel 9:24 lɛ shishi oyá. Nakai mfonirii lɛ jeɔ kpo yɛ wɔ nikasemɔ woji lɛ babaoo mli.
Yɛ nyɛweku Biblia mli nikasemɔ mli lɛ, kɛ́ okɛ mfoniri tsu nii ni okɛtsɔɔ nibii tamɔ kpeebuu lɛ, sɔlemɔtsu ni yɔɔ Yerusalem lɛ, kɛ Ezekiel ninaa mli sɔlemɔtsu lɛ mli lɛ, ebaanyɛ eye ebua nyɛ ni nyɛnu shishi yɛ gbɛ ni waaa nɔ. Abaanyɛ ana enɛɛmɛi yɛ Insight on the Scriptures, New World Translation of the Holy Scriptures—With References naagbee gbɛ lɛ, kɛ Buu-Mɔɔ woji srɔtoi lɛ amli.
Kɛ́ okɛ oweku lɛ miikane Biblia lɛ, okɛ shikpɔŋ he mfonirii lɛ atsu nii jogbaŋŋ. Nyiɛmɔ Abraham gbɛfaa kɛjɛ Ur kɛtee Haran, kɛ bɔ ni etsá nɔ kɛba Betel lɛ sɛɛ. Pɛimɔ gbɛ ni Israel nyiɛ nɔ beni maŋ lɛ shi Mizraim ní efã kɛtee Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ mli. Taomɔ hei ni akɛha Israel akutso fɛɛ akutso ákɛ egboshinii lɛ. Kadimɔ he ni Salomo nɔyelihe lɛ yashɛ lɛ. Jaa gbɛ ni Elia tsɔ nɔ beni ejo foi kɛjɛ Yezreel aahu kɛtee ŋã lɛ nɔ yɛ Beer-sheba sɛɛ, beni Yezebel wo ehe gbeyei lɛ sɛɛ mo. (1 Maŋ. 18:46–19:4) Taomɔ maji kɛ akrowai ní Yesu shiɛ yɛ mli lɛ. Nyiɛmɔ Paulo gbɛfaai taakɛ atsɔɔ mli yɛ Bɔfoi lɛ Asaji awolo lɛ mli lɛ sɛɛ.
Mfonirii ahe yɛ sɛɛnamɔ kɛji aatsɔɔ Biblia mli nikaselɔi lɛ bɔ ni asafo lɛ tsuɔ nii ehaa. Obaanyɛ okɛ kpee bibii kɛ kpeei wuji ahe gbɛjianɔtoo wolo lɛ atsɔɔ onikaselɔ lɛ ni ogbala saji ni wɔsusuɔ he yɛ kpeei lɛ ashishi lɛ mli otsɔɔ lɛ. Mɛi babaoo náa Maŋtsɛyeli Asa lɛ loo Yehowa Odasefoi anitsumɔhe nine lɛ ni akɛ amɛ sharaa shi yɛ lɛ he miishɛɛ waa diɛŋtsɛ. Enɛ baanyɛ afee gbɛ ni hi fe fɛɛ ni wɔɔtsɔ nɔ wɔjie jwɛŋmɔi ni ejaaa ni mɛi hiɛ yɛ wɔnitsumɔ lɛ kɛ yiŋtoo ni yɔɔ sɛɛ lɛ he lɛ. Kɛ́ okɛ mɔ ko miishara shi yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ, tsɔɔmɔ bɔ ni eyɔɔ srɔto yɛ jamɔhei krokomɛi lɛ ahe. Maa bɔ ni jɛmɛ hi kɛha nikasemɔ lɛ nɔ mi. Tsɔɔmɔ nibii titrii ni ato he gbɛjianɔ kɛha wɔmaŋ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli—hei ni ajaa woji wuji yɛ, shikpɔŋkukuji ahe mfonirii, kɛ tooyeli adekai (ní tamɔɔɔ plɛtei ni akɛtsɔɔ mɛi ahiɛ lɛ).
Kɛ́ vidioi ni ato he gbɛjianɔ yɛ Nɔyeli Kuu lɛ gbɛtsɔɔmɔ shishi lɛ eko yɛ jɛmɛ lɛ, okɛ enɛɛmɛi atsu nii ni okɛtswa hekɛnɔfɔɔ ni ayɔɔ yɛ Biblia lɛ mli lɛ oma shi, koni okɛha nikaselɔ lɛ ale Yehowa Odasefoi anitsumɔ lɛ, ni okɛwo mɛi ni kwɛɔ lɛ hewalɛ koni amɛhi shi yɛ Biblia shishitoo mlai anaa.
Mfonirii kɛ Nitsumɔ Kɛha Kui Wuji. Kɛ́ asaa he jogbaŋŋ ni akɛtsu nii jogbaŋŋ lɛ, mfonirii baanyɛ afee nitsɔɔmɔ dɛŋdadei ni mɔɔ shi jogbaŋŋ kɛha kui wuji. Tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ kuu lɛ kɛ nakai mfonirii lɛ haa yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ.
Bei pii lɛ, mfonirii ni atɛ̃ŋ fata Buu-Mɔɔ mli nikasemɔi lɛ ahe ní nɔkwɛlɔ lɛ baanyɛ ekɛtsu nii ni ekɛmamɔ otii ni he hiaa lɛ anɔ mi. Enɛ ji anɔkwale yɛ woji ni akɛtsuɔ nii yɛ Asafo Woloŋ Nikasemɔ lɛ shishi lɛ hu agbɛfaŋ.
Wiemɔ he woji ní ato he gbɛjianɔ kɛha maŋshiɛmɔ lɛ ekomɛi baafee tamɔ nɔ ni ebaabi ni akɛ mfonirii atsu nii ni akɛtsɔɔ mli. Shi kɛlɛ, bei pii lɛ nine shɛɔ sɛɛnamɔi babaoo nɔ kɛ́ agbala jwɛŋmɔ ama nɔ ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ nɔ, nɔ ni toibolɔi lɛ ateŋ mɛi babaoo hiɛ lɛ. Kɛ́ yɛ bei komɛi amli lɛ, mfoniri loo wiemɔ he wolo bibioo ko he miihia koni akɛ wiemɔ mli saji oti kome loo enyɔ ko aha lɛ, no lɛ kwɛmɔ kɛtsɔ hiɛ ni ona nɔmimaa akɛ abaanyɛ ana mfoniri lɛ (loo akane lɛ) jogbaŋŋ kɛjɛ kpeehe lɛ shitaramɔhe lɛ sɛɛ. Esaaa akɛ akɛ nifeemɔ nɛɛ fɔɔ nitsumɔ tsɔ.
Oti ni ma wɔhiɛ hewɔ ni wɔkɛ mfonirii tsuɔ nii beni wɔwieɔ ni wɔtsɔɔ nii lɛ jeee ni wɔkɛjie hiɛtserɛ. Kɛ́ akɛ mfonirii ni bulɛ yɔɔ he tsu nii lɛ, esa akɛ ewaje susumɔi ni sa nɔmimaa krɛdɛɛ lɛ. Nakai mfonirii lɛ tsuɔ yiŋtoo kpakpa ko he nii ni eyeɔ ebuaa ni akɛgbalaa wiemɔi ni akɛ naabu wieɔ lɛ mli, ni ehaa efeɔ mlɛo akɛ aaanu shishi, loo ekɛ odaseyeli ni ma shi shiŋŋ haa akɛ nɔ ni akɛɛ lɛ ja. Kɛ́ akɛ mfoniri ni sa lɛ tsu nii jogbaŋŋ lɛ, ekaa mɔ jwɛŋmɔ mli babaoo ni akɛ afii babaoo kaiɔ mfoniri lɛ kɛ oti ni yɔɔ tsɔsemɔ lɛ mli lɛ fɛɛ.
Nyɛmɔ ni akɛnuɔ nii kɛ henumɔ ni akɛnaa nii lɛ fɛɛ tsuɔ nitsumɔ ko ni he hiaa waa he nii yɛ nikasemɔ mli. Kaimɔ bɔ ni Tsɔɔlɔi kpeteŋkpelei lɛ kɛ henumɔi nɛɛ etsu nii eha lɛ, ni obɔ mɔdɛŋ ni okase amɛ yɛ mɔdɛŋ ni obɔɔ koni onine ashɛ mɛi krokomɛi anɔ lɛ mli.