Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w80 3/1 bf. 9-15
  • “Nyɛbanyiɛa Misɛɛ Ni Mafee Nyɛ Gbɔmɛi Ahe Wolɛi”

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • “Nyɛbanyiɛa Misɛɛ Ni Mafee Nyɛ Gbɔmɛi Ahe Wolɛi”
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1980
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • YESU FEE NƆKWƐMƆNƆ EFƆ̃ SHI
  • AWO SHI YƐ WÁLƆ KO HE
  • AMƐJEEE JE NƐƐ FÃ
  • ASHIII WƆKOMETOO YƐ NYƆŊMƆ SƆƆMƆ MLI KƆKƆƆKƆ
  • NƆNI YESU BI YƐ SƆLEMƆ MLI LƐ
  • Bɔfoi lɛ Asaamɔ Kɛha Eshimɔ
    Gbɔmɔ ni Fe Mɔ Fɛɛ Mɔ ni Ehi Shi Pɛŋ
  • Ani Obaatsu Yesu Suɔmɔ Lɛ He Nii?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Ani Ofata Mɛi ni Nyɔŋmɔ Sumɔɔ Amɛ lɛ Ahe?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2002
  • Hii Shi yɛ Yesu Sɔlemɔ lɛ Naa
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2013
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1980
w80 3/1 bf. 9-15

“Nyɛbanyiɛa Misɛɛ Ni Mafee Nyɛ Gbɔmɛi Ahe Wolɛi”

1-3. (a) Mɛɛ nitsumɔ Yesu fɔ̃ mɛi nine akɛ amɛbaanyiɛ esɛɛ koni amɛtsu lɛ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ bɔni klɛŋklɛŋbii ni atsɛ lɛ here nɔ amɛha lɛ tsɔɔ yɛ akɛ amɛyɛ hemɔkɛyeli?

1 YOHANE BAPTISILƆ LƐ egbe enitsumɔ lɛ naa, ni agbɛnɛ Yesu ni afɔle mu lɛ ebɔi shiɛmɔ akɛ: “Nyɛtsakea nyɛtsuii; shi ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ ebɛŋkɛ.” (Mat. 3:2; 4:​12-17) Shi jeee Yesu Kristo kometoo baashiɛ sanekpakpa lɛ. Beni enyiɛ Galilea Ŋshɔ lɛ naa lɛ, ena Simon Petro kɛ Andrea ni amɛmiifɔ̃ yáa yɛ ŋshɔ lɛ mli. Ekɛɛ mafee nyɛ amɛ akɛ: “Nyɛbanyiɛa misɛɛ, ni gbɔmɛi ahe wolɛi.” Amɛshashaooo shi kwrakwra. “Ni amrɔ lɛ” amɛŋmɛɛ amɛyaai lɛ ahe ni amɛnyiɛ Yesu sɛɛ. Kɛkɛ ni Yesu na Yakobo kɛ Yohane yɛ wuoyaa lɛlɛ mli ni etsɛ́ amɛ. “Ni amrɔ lɛ” amɛshi lɛlɛ lɛ kɛ amɛtsɛ ni amɛnyiɛ Yesu sɛɛ.​—Mat. 4:​18-22.

2 Yesu fee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa eha nɛkɛ kaselɔi heei nɛɛ yɛ be mli ni etsɔseɔ amɛ koni amɛtsɔmɔ “gbɔmɛi ahe wolɛi” lɛ. Be mli ni “Yesu kpa Galilea muu lɛ fɛɛ, etsɔɔ nii yɛ amɛkpeehei lɛ, ni eshiɛɔ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ etsɔɔ, ni etsaa hela fɛɛ hela kɛ hejaramɔ fɛɛ hejaramɔ yɛ ma lɛŋ” lɛ, amɛfata ehe befɛɛbe.​—Mat. 4:⁠23.

3 Yɛ Kapernaum yɛ Galilea lɛ, Yesu na Mateo (Levi) ni eta shi yɛ ŋtoohemɔhe lɛ, ni efɔ̃lɛ nine akɛ, “Nyiɛmɔ misɛɛ.” Ni amrɔ Iɛ Mateo ŋmɛɛ ŋtoohemɔ nitsumɔ lɛ he koni enyiɛ Yesu sɛɛ. (Mat. 9:9; Mar. 2:14) “Yesu kpa maji lɛ kɛ akrowai lɛ fɛɛ nɔ” ekoŋŋ ni etsɔɔ nii ni eshiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ, ni etsá helai hu. Yesu kaselɔi lɛ ayi miifa moŋ nɛ, shi ekɛɛ amɛ akɛ: “Nikpamɔ lɛ fa moŋ, shi nitsulɔi lɛ faaa. Nohewɔ lɛ nyɛkpaa nikpamɔ Nuntsɔ lɛ fai, koni ewo nitsulɔi agbɛ kɛba enikpamɔ lɛ mli.”​—Mat. 9:​35-38.

4. (a) Mɛni hewɔ ahala bɔfoi lɛ? (b) Mɛni Yesu kpaa gbɛ kɛjeɔ mɛi ni nyiɛɔ esɛɛ lɛ adɛŋ?

4 Yesu hala mɛi 12 kɛjɛ nɛkɛ klɛŋklɛŋ kaselɔi nɛɛ ateŋ akɛ bɔfoi “koni amɛkɛlɛ abahi shi, ni etsu amɛ shiɛmɔ.” (Mar. 3:14) Fee sɛɛ lɛ, bɔfoi anɔkwafoi lɛ baatsɔmɔ Kristofoi asafo lɛ shishitoo tɛi. (Efe. 2:​20; Kpoj. 21: 14) Amɛye he suɔmɔ ni amɛfee klalo akɛ amɛ aaasumɔ ni amɛkɛ Yesu abɔ yɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nitsumɔ mli. Yesu tsɔse amɛ ni ewo amɛ kitai akɛ amɛya maji kɛ akrowai amli kɛ mɛi lɛ ashiai amli. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Ni nyɛyaa nɛɛ, nyɛshiɛa nyɛkɛa akɛ: Ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ eshɛ shi etã.” Yesu ha ekaselɔi lɛ le akɛ nitsumɔ lɛ efeŋ mɛlɛɔ ni mɛi pii boŋ nɔni amɛ aaakɛɛ lɛ toi. Kɛlɛ esani amɛyɛ odase, yɛ lumɛi kɛ jeŋmajiaŋbii po ahiɛ. Ebaabi ni amɛkɛ amɛhe ashã afɔle ni amɛna ekaa babaoo, ejaakɛ Yesu kɛɛ: “Mɔfɛɛmɔ ni wooo . . . [epiŋmɔtso] kɛnyiɛɛɛ misɛɛ lɛ, esaaa mi.”​—Mat. 10:​7-18, 38.

5. Mɛni hewɔ mɛikomɛi esaaa akɛ Kristo sɛɛnyiɛlɔi?

5 Jeee mɛi fɛɛ kpɛlɛ Yesu ninefɔɔ akɛ amɛ banyiɛ esɛɛ lɛ nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nuu niiatsɛ ko ni atsɛ́ lɛ yasumɔ heloonaa nibii fe mumɔŋ jwetri ni kulɛ eeena yɛ be mli ni eshiɛɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ. (Mat. 19:​16-24) Mɛikrokomɛi hu jiejie amɛnaa, taakɛ nɔni aŋma yɛ Luka 9:​57-62 tsɔɔ lɛ:

“Ni eba mli akɛ, beni amɛyaa yɛ gbɛ lɛ nɔ lɛ, mɔko . . . [bakɛɛ Yesu] akɛ: Manyiɛ osɛɛ kɛaatee hefɛɛhe ni oyaa. Ni Yesu kɛɛlɛ akɛ: Osɔi yɛ bui, ni ŋwɛi loofɔji hu yɛ tsũi; shi Gbɔmɔbi lɛ bɛ heni ekɛ eyitso ŋmɛɔ. Ni ekɛɛ mɔkroko akɛ: Nyiɛmɔ misɛɛ! Shi lɛ lɛ ekɛɛ: Nuntsɔ, ŋmɛɛ mi gbɛ ni maya mayafu mitsɛ dã. Ni Yesu kɛɛlɛ akɛ: Ha ni gbohii afu amɛgbohii, shi bo lɛ, yaa ni oyashiɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ! Ni mɔkroko hu kɛɛ: Manyiɛ osɛɛ, Nuntsɔ; shi ŋmɛɛ mi gbɛ ni maya mayashɛ mɛi ni yɔɔ miwe lɛ dã. Shi Yesu kɛɛlɛ akɛ: Mɔni kɛ enine yamɔɔ tsinakɔi mli ni ekuɔ ekuɛ ekwɛɔ esɛɛ lɛ, esaaa Nyɔnmɔ maŋtsɛyeli lɛ.”

6. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu tsɔ etsɔse esɛɛnyiɛlɔi lɛ ni ewo amɛ ekaa yɛ, taakɛ atsɔɔ yɛ Luka 10:​1-20 lɛ?

6 Beni Luka ewie mɛi ní ha hetoi gbohii nɛɛ ahe sɛɛ lɛ, ewie hetoi kpakpai ni aha abe. Etsɔɔ bɔni fee ni Yesu hala esɛɛnyiɛlɔi 70 ni otsu amɛ enyɔnyɔ kɛtsɔ ehiɛ koni amɛ tsutsu amɛyatsu nii yɛ heni ebaaya lɛ. Ekɛɛ amɛ akɛ amɛha mɛi lɛ ale akɛ “Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ ebɛŋkɛ nyɛ.” (Luka 10:​1-16) Mɛi 70 lɛ ná amɛsɔɔmɔ lɛ mli miishɛɛ waa. Shi Yesu ha amɛna yiŋtoo kroko ni da ni sa akɛ ehaa amɛnaa miishɛɛ, akɛ: “Nyɛnaà miishɛɛ akɛ aŋma nyɛgbɛi yɛ ŋwɛi.”​—Luka 10:​17, 20.

YESU FEE NƆKWƐMƆNƆ EFƆ̃ SHI

7, 8. Tsɔɔmɔ nikpakpai komɛi ni shishijee “gbɔmɛi ahe wolɛi Iɛ ná kɛtsɔ bɔ ni amɛkɛ Yesu bɔ daa yɛ nitsumɔ lɛ mli nɔ lɛ ekomɛi.

7 Biblia ŋmalɔi Mateo, Marko, Luka kɛ Yohane, ni Nyɔŋmɔ mumɔ tsirɛ amɛ lɛ tsɔɔ bɔni Yesu klɛŋklɛŋ kaselɔi lɛ kɛlɛ nyiɛ amɛha yɛ shiɛmɔ kɛ nitsɔɔmɔ mli ni ehe ba sɛɛnamɔ waa kɛha amɛkɛ mɛikrokomɛi fɛɛ lɛ. Yesu tsɔɔ amɛ Maŋtsɛyeli lɛ he saji babaoo ni yɔɔ nyam, ni amɛnyɛ amɛba mɛi fɛɛ ni bo amɛ toi lɛ hu le nɛkɛ anɔkwalei nɛɛ. Nɔni fe fɛɛ po ji akɛ Yesu ye ebua ekaselɔi lɛ koni amɛyɔse wekukpaa ko ni jara wa ni amɛyɔɔ mli akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ Kristo nyɔ́ji loo tsuji lɛ.​—Mat. 6:​24; kɛto Luka Sanekpakpa 12:​37, 42, 43 he okwɛ.

8 Taakɛ e-Tsɛ ji lɛ, Yesu ji nitsulɔ. Esumɔ akɛ ekaselɔi lɛ hu atsɔmɔ nitsulɔi ni amɛha anu Maŋtsɛyeli sane lɛ. (Yoh. 4:​34; 5:​17; 9:⁠4) Nohewɔ lɛ Yesu tsɔse ekaselɔi lɛ aaafee afii etɛ sɔŋŋ koni amɛtsɔmɔ “gbɔmɛi ahe wolɛi.” Agbɛnɛ hu ebɔ amɛ kɔkɔ eto akɛ abaafee amɛ tamɔ bɔni afee lɛ Yesu ni eji amɛ-Nuntsɔ lɛ. Amɛna nɔkwɛmɔnɔ ni efee kɛ esubaŋ yɛ nɔnaa he, be mli ni etoɔ okadi ehaa amɛ koni amɛnyiɛ sɛɛ lɛ. (Mat. 10:​22-26; 1 Pet. 2:21) Yesu tsɔɔ amɛ nibii babaoo ni ena ele kɛjɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ, ni amɛna ni ewo gbalɛi pii obɔ. Nibii nɛɛ fɛɛ wo amɛhemɔkɛyeli hewalɛ.

9. Mɛni Yesu tsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ yɛ amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa akɛ tsuji lɛ he?

9 Yesu wo amɛ ekaa yɛ heshibaa mli akɛ amɛkase enɔkwɛmɔnɔ lɛ akɛ Nyɔŋmɔ tsuji. Ekɛɛ:

“Nyɛteŋ namɔ yɔɔ tsulɔ ni ekɛ tsinakɔi miihu aloo eelɛ kooloi, ni kɛ́ ejɛ ŋmɔshi eba pɛ lɛ, eeekɛɛlɛ akɛ: Baata shi mramra ni oye nii? Shi ekɛɛŋlɛ moŋ akɛ: Saamɔ nɔni mibaye lɛ oto, ni emia koni osɔmɔ mi ni maye nii ni manu nɔko dã, ni no sɛɛ, koni bo hu oye nii ni onu nɔko? Ani eeeda nakai tsulɔ lɛ shi, akɛ efee nɔni afalɛ lɛ? Mikpaaa shi. Nakai nɔŋŋ nyɛ hu, kɛ́ nyɛfee nibii fɛɛ ni afã nyɛ lɛ, nyɛkea akɛ: Tsuji ni he bɛ sɛɛnamɔ ko ji wɔ; nɔni ji wɔgbɛnaa akɛ wɔtsuɔ lɛ, no pɛ wɔtsu nɛɛ.”​—Luka 17:​1-10; kɛto 1 Korintobii Awolo 7:​22, 23 kɛ Kpojiemɔ Wolo 19:5 ahe okwɛ

10. Nɔkwɛmɔnɔ ni Yesu fee lɛ ji tsɔsemɔ ni ekɛha esɛɛnyiɛlɔi koni amɛsɔmɔ Nyɔŋmɔ lɛ fã, yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

10 Ni beni Yesu nitsumɔ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ baa naagbee lɛ, ebua ebɔfoi lɛ anaa kɛha Hehoo gbijurɔ lɛ yeli, ni beni ekɛ amɛ sɔŋŋ lɛ, ewo amɛ ŋaa kɛ hewalɛ saŋŋ. Efɔ́ amɛnaji ahe eha amɛ ni ekɛma nɔ mi eha amɛ akɛ esani amɛsɔmɔsɔmɔɔ amɛhe, ni ekɛɛ: “Okadi mito miha nyɛ, koni bɔni mifee nyɛ nɛɛ, nyɛ hu nyɛfee nakai. Lɛɛlɛŋ, lɛɛlɛŋ, miikɛɛ nyɛ akɛ: Nyɔ́ŋ efeee enuntsɔ, ni asaŋ bɔfo efeee mɔni tsulɛ lɛ. Kɛji nyɛle nii nɛɛ ni nyɛye nɔ lɛ, ajɔɔ nyɛ.”​—Yoh. 13:​15-17.

11. (a) Nɛgbɛ aŋma wiemɔ ni Yesu kɛ ekaselɔi wie tamɔ ehegbɔmɛi waa ji amɛ, dani amɔlɛ lɛ yɛ? (b) Yɛ nakai be lɛ mli lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ Yesu ma tsakpaa ni yɔɔ hemɔkɛyeli kɛ nitsumɔi ateŋ lɛ nɔ mi yɛ? (d) Mɛɛ gbɛ nɔ kaselɔi Iɛ aaanyɛ atsu nitsumɔi ni dara fe Yesu nɔ̃ lɛ yɛ.

11 Beni eshwie sɛɛgbɛtsɔɔlɔ Yuda sɛɛ lɛ, Yesu wie etsɔɔ ebɔfoi 11 lɛ yɛ gbijurɔ hee ko ​—ni ji egbele lɛ kaimɔ​—yeli he. Ekɛ amɛ wie akɛ ehegbɔmɛi waa, ni esaa amɛ eto gbɛnaanii ni amɛbaatere beni eshi amɛ etee lɛ. (Yoh. 13:​30–16:33) Ebaabi ni kaselɔi lɛ atsu nii ni tamɔ Kristo nɔ̃ lɛ koni amɛkɛtsɔɔ hemɔkɛyeli ni amɛyɔɔ yɛ emli. Nohewɔ lɛ ekɛ wiemɔi nɛɛ wo amɛ ekaa akɛ: “Lɛɛlɛŋ, lɛɛlɛŋ, miikɛɛ nyɛ akɛ: Mɔni heɔ minɔ yeɔ lɛ, nitsumɔi ni mitsuɔ lɛ, lɛ hu eeetsu, ni eeetsu nii ni fe nomɛi tete, ejaakɛ miiya Tsɛ lɛ ŋɔɔ.” (Yoh. 14:12) Palestina shikpɔŋ lɛ nɔ pɛ Yesu tsii nii yɛ, shi esa akɛ alɛɛ Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ mli yɛ egbele kɛ eshitee lɛ sɛɛ. Esani ekaselɔi lɛ anyiɛ nii ni abaatsu lɛ hiɛ ni amɛtsu babaoo. Naagbee lɛ eeebalɛ akɛ aaashiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ yɛ shikpɔŋ nɛɛ fɛɛ nɔ ni akɛye jeŋmaji fɛɛ odase, ni no ni naagbee lɛ aaaba.​—Mat. 24:⁠14.

12. Mɛɛ wekukpaa yɔɔ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Kristo, kɛ nɔni wɔfeɔ lɛ teŋ?

12 Yɛ naagbee henaabuamɔ ni ekɛ ekaselɔi lɛ fee nɛɛ mli lɛ, Yesu ma bɔni ehe ehia eha akɛ amɛna suɔmɔ ni haa mɔ kɛ ehe shãa afɔle lɛ nɔ mi, ni ekɛɛ:

“Kɛji nyɛmiisumɔ mi lɛ, nyɛ aaaye mikitai lɛ anɔ. Mɔni mikitai lɛ yɔɔ edɛŋ ni eyeɔ nɔ lɛ, lɛ ji mɔni sumɔɔ mi; ni mɔni sumɔɔ mi lɛ, mi-Tsɛ aaasumɔlɛ, ni mi hu masumɔlɛ, ni majie mihe shi matsɔɔlɛ. . . . Kɛji mɔko miisumɔ mi lɛ, eeeye miwiemɔ lɛ nɔ, ni mi-Tsɛ aaasumɔlɛ, ni wɔɔɔba eŋɔɔ, ni wɔkɛ eŋɔɔ aaafee wɔshihilɛhe. Mɔni sumɔɔɔmi lɛ eyeee miwiemɔi lɛ anɔ; ni wiemɔ ni nyɛnuɔ lɛ jeee minɔŋ, shi moŋ Tsɛ ni tsumi lɛ nɔŋ.” (Yoh. 14:​15, 21, 23, 24)

Kwɛmɔ bɔni ehe hiaa eha akɛ aye Yesu Kristo kitai nɛɛ anɔ!

AWO SHI YƐ WÁLƆ KO HE

13. Te aaatee tɛɛŋ ni Yesu sɛɛnyiɛlɔi Iɛ ana yelikɛbuamɔ beni eshi amɛ etee lɛ; ni mɛni no baatsirɛ amɛ ni amɛfee?

13 Bɔfoi lɛ kɛ Yesu bɔ waa. Befɛɛbe ni amɛ aaasumɔ akɛ amɛle nɔko aloo kɛji naagba ko bu lɛ, amɛkɛ Yesu wieɔ he. Shi agbɛnɛ Iɛ Yesu miiya e-Tsɛ ŋɔɔ. Nohewɔ lɛ ebi e-Tsɛ koni eŋa wála kroko​—Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ​—ni baaha amɛkai nibii fɛɛ ni Yesu ewie he etsɔɔ amɛ Iɛ ni ekɛ nomɛi atsɔɔ amɛ nii lɛ, eha amɛ. (Yoh. 14:​16, 17, 25, 26) No tsɔɔ akɛ ebaabi ni amɛye odase waa diɛŋtsɛ, ejaakɛ Yesu kɛɛ: “Hefatalɔi lɛ, ni mibatsulɛ nyɛŋɔɔ kɛaajɛ Tsɛ lɛ ŋɔɔ lɛ, mɔni ji anɔkwale mumɔ lɛ ni jɛɔ Tsɛ lɛ ŋɔɔ baa lɛ, lɛ, kɛ́ eba lɛ, eeeye mihe odase; ni nyɛ hu nyɛ aaaye odase, ejaakɛ mi yɔɔ kɛjɛ shishijee.”​—Yoh. 15:​26, 27.

14. Te aaatee tɛɛŋ ni kaselɔi lɛ aaale anɔkwalei krokomɛi pii fee sɛɛ hu?

14 Jeee nibii fɛɛ Yesu baanya ekɛɛ okɛ sulɔi lɛ n nakai bo lɛ mli. Shi kɛji mumɔ krɔŋkrɔŋ ba lɛ, amɛbaanu saji ashishi jogbaŋŋ, ni no baasusu amɛ kɛha nitsumɔ ni kã amɛshiɛ lɛ. (Yoh.16:​12-14) Mɛɛ hewalɛ po ena woɔ nɛkɛ! Mɛi ni nyiɛ Yesu sɛɛ akɛ Nyɔŋmɔ tsuji Iɛ aaanyɛ ana nɔmimaa akɛ abaajɛ ŋwɛi aye abua amɛ ni atsɔɔ amɛ gbɛ kɛtsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ nɔ.

15. (a) Yɛ weintso lɛ he mfoniri ni afee lɛ naa lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ Kristofoi kɛ Yesu Kristo hiɔ wekukpaa ni mli wa mli befɛɛbe lɛ? (b) Mɛni Kristofoi asuɔmɔ tsuɔ yɛ enɛ mli?

15 Beni afee ni amɛye omanye yɛ amɛnitsumɔ lɛ mli lɛ, esani Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ kɛlɛ afee ekome waa ni amɛjie amɛhe kpo akɛ ekaselɔi lɛɛlɛŋ. Yesu tsɔ weintso kɛ eniji anɔ efee enɛ he nɔkwɛmɔnɔ, ni ema nɔ mi akɛ esa ni amɛhi weintso lɛ mli ni amɛwo yibii beni afee ni e-Tsɛ hiɛ aba nyam. Amɛbaatsɔ Maŋtsɛyeli lɛ he odaseyeli kɛ Kristo subaŋ lɛ kpojiemɔ nɔ amɛwo yibii. Mɛi baana akɛ ekaselɔi ji amɛ, yɛ suɔmɔ krɔŋŋ ni yɔɔ amɛteŋ lɛ hewɔ.​—Mat. 21:​43; Yoh. 13:​34, 35; 15:1-12; akwɛ August 1, 1979 Buu-Mɔɔ mli hu.

AMƐJEEE JE NƐƐ FÃ

16. (a) Mɛni Yesu tsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ Yohane 15:​17-22 yɛ amɛgbɛhe yɛ je lɛ mli he? (b) Mɛni hewɔ etsɔɔ amɛ nii yɛ enɛ he lɛ?

16 Mɛi ni batsɔmɔɔ “gbɔmɛi ahe wolɛi” lɛ jieɔ nɛkɛ suɔmɔ ni mli wa nɛɛ kpo amɛtsɔɔ am.ɛhe. Shi akɛni amɛji amɛ-Nuntsɔ Kristo Yesu sɛɛnyiɛlɔi hewɔ lɛ, je lɛ sumɔɔɔ amɛ. Je lɛ sumɔɔɔ Yesu ejaakɛ ejeee je lɛ fã, (Yoh. 15:​17-22; 16:⁠1.) Enɛ ni anɔkwa Kristofoi le lɛ yeɔ ebuaa amɛ koni amɛyɛ anɔkwa yɛ kaa mli​—taakɛ Yesu hu ye anɔkwa lɛ. Je lɛ mlibii leee Yehowa Nyɔŋmɔ aloo Mɔni etsu ni ji Yesu Kristo lɛ po. Amɛnuuu Yesu tsɔɔmɔi aloo nɔni Kristofoi asuɔmɔ ji lɛ shishi. Amɛnyɛ̀ɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ, ejaakɛ je lɛ mlibii feɔ Abonsam suɔmɔnaanii.​—Yoh. 8:​42-44; 14:​30; 16:⁠11.

17. Akɛni Kristofoi jeee je lɛ fã yɛ Kristo sɛɛnyiɛlɔi ni amɛji hewɔ lɛ, mɛni baaba amɛteaŋ mɛikomɛi anɔ?

17 Akɛni anɔkwa Kristofoi ‘jeee je nɛɛ fã’ hewɔ lɛ, esaaani amɛkaseɔ je nɛɛ pɛsɛmkunya, henɔwomɔ kɛ mligbalamɔ mumɔ lɛ. No ni amɛteŋ lɛ baaha amɛnyɛ amɛwo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam ni amɛwo yibii babaoo amɛkɛye kaselɔi ni amɛji lɛ he odase. Shi enɛ baaha amɛna amane hu, ejaakɛ Yesu bɔ kɔkɔ akɛ:

“Amɛ aaashwie nyɛ kɛaajɛ kpeehei lɛ. Ni be baaba tete, ni mɔfɛɛmɔ ni gbeɔ nyɛ lɛ aaasusu akɛ ekɛmiija Nyɔŋmɔ.”​—Yoh. 16:​2-4; 15:​8-10.

ASHIII WƆKOMETOO YƐ NYƆŊMƆ SƆƆMƆ MLI KƆKƆƆKƆ

18, 19. (a) Namɔ suɔmɔ nɔ mi ama aha Yesu kaselɔi lɛ; ni yɛ mɛni hewɔ? (b) Mɛni hewɔ ehe hiaa akɛ wɔyɔse akɛ ashiko Nyɔŋmɔ tsulɔ lɛ kometoo lɛ; ni nohewɔ Iɛ mɛni sa akɛ Nyɔŋmɔ tsulɔ lɛ feɔ?

18 Yehowa tsuji baanyɛ amɛkɛ amɛhe afɔ̃ enɔ ejaakɛ esuɔmɔ lɛ da naakpa. Yesu kɛ miishɛjemɔ wiemɔ nɛɛ ha akɛ: “Tsɛ lɛ diɛŋtsɛ miisumɔ nyɛ, ejaakɛ nyɛ hu nyɛmiisumɔ mi, ni nyɛhe nyɛye akɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ mijɛ.” (Yoh. 16:27) Ashiii Yehowa tsuji ni amɛkometoo amɛtsu nii. Nyɔŋmɔ nii amɛtsuɔ akɛ etsuji, ni gbɛ yɛ akɛ amɛ aaabi yelikɛbuamɔ kɛjɛ Yehowa dɛŋ kɛtsɔ sɔlemɔ nɔ. Yesu kɛɛ: “Nɔfɛɛnɔ he fai ni nyɛ aaakpa Tsɛ lɛ yɛ migbɛi anɔ lɛ, eeeba nyɛ.” (Yoh. 16:​23, 24) Kɛji amɔ Yesu lɛ, nibii amli baawa eha esɛɛnyiɛlɔi lɛ, taakɛ ebɔ amɛ kɔkɔ eto lɛ:

“Naa, ŋmlɛtswaa lɛ miiba ni eshɛ po, ni nyɛbaagbɛ nyɛshwã ni mɔfɛɛmɔ aaakɔ egbɛ, ni nyɛ aaashĩ mikome; shi jeee mikome ni, ejaakɛ Tsɛ lɛ kɛ mi yɛ. Mikɛɛ nyɛ nii nɛɛ, koni nyɛwo nyɛtsui yɛ mimli. Je lɛŋ lɛ, hejaramɔ nyɛnaa, shi kɛlɛ nyɛtsui anyɔa nyɛmli: miye je lɛ nɔ kunim.”​—Yoh. 16: 32, 33.

19 Kwɛ bɔni ehe hiaa waa eha akɛ wɔɔɔkai akɛ jeee wɔkometoo wɔtsuɔ nii lɛ, tamɔ bɔni ashiii Yesu kometoo beni amɔlɛ lɛ! Ni kwɛ bɔni ehe hiaa eha akɛ wɔkɛ wɔhe aaafɔ̃ Yehowa nɔ yɛ sɔlemɔ mli, titri yɛ be mli ni wɔmiina amanehulu aloo wɔbote fimɔ mli lɛ! Yesu sɔle kɛ hiɛdɔɔ shii abɔ,yɛ ekaabe lɛ mli (Mat. 26:​36-46; 27:46) Nakai nɔŋŋ esaaa ni esɛɛnyiɛlɔi lɛ shashaoɔ shi akɛ amɛ aaabi Yehowa dɛŋ yelikɛbuamɔ, shi moŋ esa akɛ amɛsɔle amɛbilɛ nii yɛ hekɛnɔfɔɔ kɛ hemɔkɛyeli mli.​—Mat. 7:​7, 8.

NƆNI YESU BI YƐ SƆLEMƆ MLI LƐ

20. Mɛɛ otii komɛi Yesu kɛmamɔ shi yɛ esɔlemɔ ni yɔɔ nyam ni aŋma yɛ Yohane Sanekpakpa yitso 17 lɛ mli lɛ ekomɛi?

20 Beni Yesu ewo ekaselɔi anɔkwafoi lɛ aŋaa yɛ naagbee gbɛkɛ ni eye yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ mli lɛ, ehole ehiŋmɛii anɔ kɛtee ŋwɛi ni esɔle yɛ gbɛ ko ni yɔɔ nyam nɔ kɛtee Yehowa ŋɔɔ yɛ ekaselɔi lɛ ahewɔ. Etsĩ tã yɛ esɔlemɔ lɛ mli akɛ egbe nɔni akɛhalɛ akɛ etsu yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ naa, shi esɛɛnyiɛlɔi lɛ yɛ je lɛ mli lolo. Kaselɔi nɛɛ baaya nɔ amɛshiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ, ni amɛha ale Yehowa gbɛi lɛ, taakɛ Yesu diɛŋtsɛ hu fee lɛ. Nohewɔ lɛ ekpa fai akɛ:

“Ataa krɔŋkrɔŋ, mɛi ni oŋɔha mi nɛɛ, too amɛ yɛ ogbɛi lɛ amli, . . . Miŋɔ owiemɔ lɛ miha amɛ, ni je lɛ miinyɛ amɛ, ejaakɛ amɛjɛɛɛ je lɛ mli, taakɛ bɔni mi hu mijɛɛɛ je lɛ mli lɛ. Mibiii akɛ ojie amɛ kɛjɛ je lɛ mli, shi moŋ akɛ obu amɛhe yɛ efɔŋ lɛ mli. Amɛjɛɛɛ je lɛ mli, taakɛ bɔni mi hu mijɛɛɛ je lɛ mli lɛ. Feemɔ amɛ krɔŋkrɔŋ yɛ enɔkwale lɛ mli; owiemɔ lɛ anɔkwaleŋ. Taakɛ bɔni otsu mi je lɛ mli lɛ, nakai nɔŋŋ mi hu mitsuɔ amɛ je lɛ mli.”​—Yoh. 17:​11, 14-18.

21. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu tsɔɔ yɛ akɛ eye nɔmimaa akɛ Kristofoi asafo lɛ baashwere wɔsɛɛ?

21 Jeee nakai bɔfoi anɔkwafoi 11 lɛ pɛ ahewɔ Yesu sɔle. Ekɛ ejwɛŋmɔ tee shɔŋŋ ni ekwɛ be mli ni aaana jeŋ muu fɛɛ asafo kɛ emli hii kɛ yei babaoo ni aaana Yesu mli hemɔkɛyeli kɛtsɔ wiemɔ ni esɛɛnyiɛlɔi shiɛɔ nɔ lɛ. Yesu kɛɛ:

“Jeee mɛnɛɛmɛi ahewɔ kɛkɛ mibiɔ lɛ, shi mɛi ni baahe minɔ aye yɛ amɛwiemɔ naa lɛ hu ahewɔŋ; koni amɛ fɛɛ amɛfee ekome, taakɛ bɔni bo, Ataa, oyɔɔ mimli ni mi hu miyɔɔ omli lɛ, koni amɛ hu amɛfee ekome yɛ wɔmli, koni je lɛ ahe aye akɛ bo otsu mi.”​—Yoh. 17:​20, 21.

22. Te Yesu gbe eshikpɔŋnɔ nitsumɔ akɛ Yehowa odasefonyo ko lɛ naa eha tɛɛŋ?

22 Beni esɔle nɛkɛ sɛɛ lɛ, etsɛɛɛ kwaa ni abamɔlɛ. Akɛlɛ yadamɔ nɔyelɔ Pilato hiɛ, ni eye odase akɛ akɛni emaŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ je nɛɛ mli hewɔ lɛ, etsuji​—ni amɛ hu amɛjɛɛɛ je nɛɛ mli​—lɛ epeleŋ he. Lɛ, akɛ Yehowa Odasefonyo otu lɛ, ejaje akɛ: “Ókɛɛ: ejaakɛ maŋtsɛ jimi. Mi lɛ, enɛ hewɔ afɔ mi ni enɛ hewɔ nɔŋŋ miba je lɛ mli, koni mibaye anɔkwale lɛ he odase. Mɔfɛɛmɔ ni jɛ anɔkwale Iɛ mli lɛ nuɔ migbee.” (Yoh. 18:​33-37) Nohewɔ lɛ Yesu fee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ko eha Kristofoi akɛ amɛkase yɛ afii ni baanyiɛ eshikpɔŋ nɛɛ nɔ shimɔ sɛɛ kɛba lɛ amli. Agbelɛ yɛ nakai gbi lɛ nɔŋŋ nɔ, beni egbe nitsumɔ ni Yehowa kɛwo edɛŋ akɛ etsu lɛ naa yɛ anɔkwayeli mli. (Yoh. 17:⁠4) Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ ni yɔɔ nyam po efee eha esɛɛnyiɛlɔi yɛ eshikpɔŋ sɔɔmɔ lɛ mli nɛɛ! Lɛɛlɛŋ, enɛ woɔ amɛ ekaa akɛ amɛkaselɛ akɛ Odasefoi kɛha Yehowa yɛ amɛnitsumɔ ni yɔɔ nyam akɛ “gbɔmɛi ahe wolɛi” lɛ mli!a

[Shishigbɛ niŋmai]

a Ajie kɛjɛ December 15, 1979 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ mli.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 12]

Yesu tsu ekaselɔi lɛ kɛtee mɛi ashiai amli

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 13]

Yesu naagbee gbɛkɛnaashi niyenii yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ kɛ sane ko ni hewalɛ yɔɔ mii waa lɛ haa wɔ ŋmɛnɛ

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje