Jeŋ Hee Ko—Ebɛŋkɛ Waa
JE NƐƐ yɛ egbele piŋmɔi amli! Ani enɛ aaanyɛ afee anɔkwale lɛlɛŋ? Ojogbaŋŋ, susumɔ jeŋ shihilɛi lɛ ahe jogbaŋŋ.
Nuklea tawuu nii ni baanyɛ akpata shikpɔŋ lɛ nɔ bii fɛɛ ahiɛ shii toi abɔ yɛ. Maŋ kome mli ta miiya nɔ yɛ maji babaoo mli, tamɔ Angola kɛ Mozambique. Wekui amli bei miiya nɔ yɛ South Africa, Sri Lanka, kɛ maji krokomɛi anɔ. Hegbeyeiwoo kɛ hɔmɔ miigbe gbɔmɛi babaoo.
Ni AIDS hela ni gbɛɔ shwaa lɛ hu? South Africa Sunday Times ni akala yɛ October 25, 1987 lɛ wie he akɛ “gbele diŋ hee lɛ” ni ekɛɛ: “Agbɛnɛ ajie bɔ ni Afrika Aids lɛ yɔɔ gbeyei waa ha lɛ kpo: Yɛ maji komɛi amli lɛ, eka shi faŋŋ akɛ gbɔmɛi ekpaa yɛ nyɔŋma fɛɛ mli baagboi beni aaashɛ 1994.”
Gbeyeishemɔ yɛ yɛ nɛkɛ shihilɛi nɛɛ ahewɔ. Taakɛ Harold C. Urey ni aha lɛ Nobel jweremɔ nɔ lɛ kɛɛ afii komɛi ni eho nɛ lɛ: “Wɔbaaye nii yɛ gbeyeishemɔ mli, wɔwɔ yɛ gbeyeishemɔ mli, wɔhi shi yɛ gbeyeishemɔ mli, ni wɔgboi yɛ gbeyeishemɔ mli.” Nɔ ni sa kadimɔ jogbaŋŋ lɛ, Yesu Kristo ni ji gbalɔ ni fe fɛɛ ni ehi shikpɔŋ nɔ lɛ gba akɛ yɛ je nɛŋ naagbee gbii lɛ amli lɛ, “nɔ aaanyɔnyɔɔ gbɔmɛi anɔ yɛ gbeyei kɛ nibii ni baa je lɛŋ lɛ agbɛkpamɔ hewɔ.”—Luka 21:26.
Shi mɛi pii sheee gbeyei. Shi moŋ, amɛmli filiɔ amɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ amɛle akɛ nɛkɛ jeŋ gbɛjianɔtoo nɛɛ (jee shibɔlemɔ ŋulami Shikpɔŋ) nɛɛ ebɛŋkɛ enaagbee, shi jeŋ hee ko ebɛŋkɛ kpaakpa. Te fee tɛŋŋ ni amɛna nɔmimaa nɛkɛ? Yɛ Biblia mli gbalɛi babaoo amlibaa hewɔ.
Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, beni abi Yesu akɛ mɛni baafee beni eba lɛ kɛ je lɛŋ naagbee lɛ he Okadi lɛ, ekɛɛ: “Ni maŋ aaate shi awo maŋ, ni maŋtsɛyeli aaate shi awo maŋtsɛyeli.” Jeŋ Ta I fɛ yɛ 1914. Egbe gbɔmɛi ni fa fe fɛɛ eko yɛ tawuu mli yɛ nakai be lɛ mli. Ni asraafoi ni kɛ amɛhe wo tawuu lɛ mli hu? Amɛteŋ mɛi 9,000,000 gboi, kɛfata mɛi ni eyaaa ta lɛ akpekpei abɔ he! Shi Jeŋ Ta II fite nii fe nakai, egbe gbɔmɛi aaafee 55,000,000! Yesu tsɔɔ akɛ nɔ ni baafata enɛɛmɛi fɛɛ he ji hɔmɔ, shikpɔŋhosomɔi, tsɛŋemɔ helai, kɛ mlakwamɔ.—Mateo 24:7-13; Luka 21:10, 11.
Kristofonyo bɔfo Paulo hu gba ŋmɛnɛŋmɛnɛ jeŋ shihilɛi lɛ efɔ shi pɛpɛɛpɛ. Eŋma akɛ: “Naagbee gbii lɛ anɔ lɛ jaramɔ bei baaba. Ejaakɛ gbɔmɛi aaatsɔmɔ hesuɔlɔi, shika suɔlɔi, shwalɔi, hewolɔi, musubɔlɔi, fɔlɔi anɔ toigbolɔi, trumui, mɛi ni he tseee, mɛi ni edɔɔɔ mɔ he, kpaŋmɔ mli kulɔi, oshekuyelɔi, mɛi ni nyɛɛɛ amɛkɔnɔ nɔ amɛye, mɛi ni hiɛ yɔɔ la, mɛi ni sumɔɔɔ ekpakpa, sɛɛgbɛtsɔɔlɔi, yiwalɔi, henɔwolɔi, mɛi ni sumɔɔ shwɛmɔ kɛ ŋɔɔmɔ fe Nyɔŋmɔ, mɛi ni hiɛ Nyɔŋmɔ jamɔ su, shi amɛkwa emli hewalɛ lɛ; tsi ohe kɛjɛ nɛkɛ gbɔmɛi ahe.” (2 Timoteo 3:1-5) Paulo baanyɛ agba ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ shihilɛ nɛɛ pɛpɛɛpɛ ejaakɛ Nyɔŋmɔ kɛ emumɔ lɛ tsirɛ lɛ koni eŋma nakai wiemɔi lɛ.
Yɛ lɛ diɛŋtsɛ ewiemɔi ni kɔɔ naagbee be lɛ he lɛ mli lɛ, Yesu kɛɛ: “Beni nyɛaana akɛ nibii nɛɛ etsɔ naa shi lɛ, nyɛnaa nyɛlea akɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ eshɛ eta.” (Luka 21:31) Gbɔmɛi akpekpei abɔ kɛ Yesu sɔlemɔ he nɔkwɛmɔ nɔ lɛ tsuɔ nii ni amɛbiɔ ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ aba. (Mateo 6:9, 10) Shi kɛ abi amɛ akɛ, “Mɛni ji nɔ ni nɛkɛ Maŋtsɛyeli nɛɛ baafee diɛŋtsɛ?” lɛ, amɛbɛ hetoo. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, akpekpei abɔ ni kaseɔ Biblia lɛ kɛ hiɛdɔɔ lɛ ekase ni amɛle akɛ Maŋtsɛyeli lɛ kɛ jeŋ momo nɛɛ baaba naagbee ni eto jeŋ hee ko ni kɛ naanɔ jɔɔmɔi baaba aha adesai ema shi. Shi yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Mɛɛ be?