Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w92 2/1 bf. 4-7
  • Amale Gbalɔi Ŋmɛnɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Amale Gbalɔi Ŋmɛnɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Anɔkwale ni Kɔɔ Maŋtsɛyeli lɛ He
  • Mɛni Hewɔ Ehe Hiaa Lɛ?
  • Adesai yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Shishi
  • Mɛni Ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1983
  • Nɔ ni Yesu Tsɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ He
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2010
  • Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Miiye Nɔ
    Nilee Ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli
  • Mɛni Ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ?
    Mɛni Biblia Lɛ Tsɔɔ Diɛŋtsɛ?
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
w92 2/1 bf. 4-7

Amale Gbalɔi Ŋmɛnɛ

YEREMIA sɔmɔ akɛ Nyɔŋmɔ gbalɔ yɛ Yerusalem beni maŋ lɛ mli eyi obɔ kɛ wɔŋjamɔ, jeŋba shara, juu kɛ fɔ̃, kɛ mɛi ni eye bem ala shishwiemɔ. (Yeremia 7:​8-11) Jeee lɛ ekome pɛ ji mɔ ni sɔmɔɔ akɛ gbalɔ yɛ nakai beaŋ, shi mɛi krokomɛi lɛ ateŋ mɛi pii sɔmɔɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe ni amɛfite hu. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Yehowa jaje akɛ: “Kɛjɛ gbalɔ nɔ kɛyashi osɔfo nɔ, amɛ fɛɛ kwa amɛyeɔ kutumpɔo; ni amɛtsaa mimaŋ lɛ biyoo lɛ pilamɔ lɛ hiɛaŋhiɛaŋ, ni amɛkɛɔ akɛ, ‘Omanye! Omanye!’ shi omanye ko bɛ.”​—Yeremia 6:​13, 14.

Amale gbalɔi lɛ bɔ mɔdɛŋ ni amɛha nibii afee tamɔ nɔ ni nɔ fɛɛ nɔ hi jogbaŋŋ ni toiŋjɔlɛ yɛ maŋbii lɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ, yɛ nibii fɔji ni afeɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ fɛɛ sɛɛ; shi jeee nakai eji. Nyɔŋmɔ kojomɔ miimɛ amɛ, taakɛ Yeremia kɛ ekaa jaje etsɔɔ amɛ lɛ. Abu anɔkwa gbalɔ Yeremia bem, shi jeee amale gbalɔi lɛ, beni Babilon asraafoi bakpata Yerusalem hiɛ butuu yɛ afi 607 D.Ŋ.B., ni afite sɔlemɔ tsu lɛ, ni agbe maŋbii lɛ aloo aŋɔ amɛ nom kɛtee maŋsɛɛ shɔŋŋ yɛ Babilon lɛ. Mɛi fioo ni shwɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ ni amɛnii efee mɔbɔ lɛ jo foi kɛtee Mizraim.​—Yeremia 39:​6-9; 43:​4-7.

Mɛni amale gbalɔi lɛ efee? “‘No hewɔ lɛ, naa, mikɛ gbalɔi ni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ juɔ miwiemɔi lɛ yɛ enaanyo dɛŋ lɛ ená,’ Yehowa kɛɛ.” (Yeremia 23:30) Amale gbalɔi lɛ ju hewalɛ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ kɛ nɔ ni aaanyɛ ajɛ mli aba lɛ kɛtsɔ hewalɛ ni amɛwo gbɔmɛi lɛ ni amɛbo amale moŋ toi fe ni amɛaabo anɔkwa kɔkɔbɔɔ ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ toi lɛ nɔ. Jeee “Nyɔŋmɔ nii wuji lɛ” ahe amɛwieɔ, shi moŋ amɛ diɛŋtsɛ amɛjwɛŋmɔi, nibii ni gbɔmɛi lɛ taoɔ ni amɛnu. Yeremia shɛɛ sane lɛ jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛlɛŋ, ni eji lsraelbii lɛ bo ewiemɔi lɛ toi ni amɛtsu he nii kulɛ, amɛyi baana wala. Amale gbalɔi lɛ ‘ju Nyɔŋmɔ wiemɔi lɛ’ ni amɛnyiɛ gbɔmɛi lɛ ahiɛ kɛtee amanehulu mli. Etamɔ bɔ ni Yesu wie yɛ jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi ni hi shi yɛ egbii lɛ amli ni amɛyeee anɔkwa lɛ ahe lɛ pɛpɛɛpɛ: “Shwilafoi ni tsɔɔ shwilafoi agbɛ ji amɛ; ni kɛ shwilafoi miitsɔɔ shwilafo gbɛ lɛ, amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ amɛaagbee bu mli.”​—Bɔfoi lɛ Asaji 2:​11; Mateo 15:⁠14.

Taakɛ eji yɛ Yeremia gbii amli lɛ, amale gbalɔi yɛ ŋmɛnɛ ni kɛɔ akɛ amɛdamɔɔ Biblia mli Nyɔŋmɔ lɛ najiaŋ; shi amɛ hu amɛjuɔ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ kɛtsɔɔ amɛshiɛmɔ ni gbalaa gbɔmɛi ajwɛŋmɔ kɛjɛɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ tsɔɔ Biblia lɛ nɔ ekɛɔ lɛlɛŋ lɛ he lɛ nɔ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Nyɛhaa wɔkɛ Biblia mli shishijee tsɔɔmɔ ni kɔɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ atsuɔ nii akɛ kaa-tɛ, ni wɔkɛha nakai sanebimɔ lɛ hetoo.

Anɔkwale ni Kɔɔ Maŋtsɛyeli lɛ He

Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ji saneyitso titri yɛ Kristo tsɔɔmɔ lɛ mli, ni atsiɔ ta fe shii oha yɛ Sanekpakpai lɛ amli. Mra mli yɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, Yesu kɛɛ: “Esa akɛ miyajajeɔ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ mitsɔɔ maji krokomɛi hu, ejaakɛ no hewɔ atsu mi.” Etsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ni amɛsɔle akɛ: “Ha omaŋtsɛyeli lɛ aba.”​—Luka 4:​43; 11:​2, New World Translation.

Belɛ, mɛni ji Maŋtsɛyeli lɛ mɔ? Taakɛ The New Thayer’s Greek English Lexicon lɛ tsɔɔ lɛ, Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “maŋtsɛyeli” yɛ Biblia lɛ mli lɛ tsɔɔ klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, “odehe hewalɛ, maŋtsɛ hegbɛ, nɔyeli, lumɔyeli” kɛ nɔ ni ji enyɔ lɛ, “shikpɔŋkuku ni yɔɔ maŋtsɛ ko nɔyeli shishi.” No hewɔ lɛ wɔbaamu sane naa yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔyeli diɛŋtsɛ ni Maŋtsɛ ko yeɔ nɔ. Ani nɛkɛ sane lɛ ji?

Hɛɛ, nakai eji, ni Yesu Kristo diɛŋtsɛ ji Maŋtsɛ lɛ. Dani abaafɔ Yesu lɛ, bɔfo Gabriel kɛɛ Maria akɛ: “Eeetsɔ agbo, ni aaatsɛ lɛ Ŋwɛinyo lɛ Bi; ni [Yehowa] Nyɔŋmɔ aaaŋɔ etsɛ David maŋtsɛsɛi lɛ aha lɛ.” (Luka 1:32) Yesu nine ni shɛ maŋtsɛsɛi nɔ lɛ maa nɔ mi akɛ Maŋtsɛ ji lɛ, maŋ nɔkwɛmɔ mli Nɔyelɔ. Nɔ kroko hu ni maa nɔ mi akɛ Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔyeli diɛŋtsɛ ni yɔɔ lɛ ji Yesaia gbalɛ lɛ: “Ejaakɛ afɔ bi fufɔoo aha wɔ, aha wɔ bi nuu hu; ni elumɔyeli lɛ aaaka ekɔŋŋ nɔ . . . Elumɔyeli lɛ shweremɔ kɛ hejɔlɛ lɛ sɛɛ efoŋ.”​—Yesaia 9:​6, 7, King James Version.

Nɛgbɛ Yesu yeɔ maŋtsɛ yɛ? Yɛ Yerusalem? Dabi. Gbalɔ Daniel na yɛ ninaa mli ni Yesu nine miishɛ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ, ni eninaa lɛ wieɔ Yesu he akɛ eyɛ ŋwɛi. (Daniel 7:​13, 14) Enɛ kɛ bɔ ni Yesu wie Maŋtsɛyeli lɛ he eha lɛ kpaa gbee. Ewie he yɛ bei babaoo mli akɛ “ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ.” (Mateo 10:7; 11:​11, 12) Ekɛ Yesu wiemɔi ni ekɛ Pilato wie beni Yesu damɔ ehiɛ ni ekojoɔ lɛ lɛ kpaa gbee: “Mimaŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ je nɛŋ; mi-maŋtsɛyeli lɛ jɛ je nɛɛ mli jikulɛ, misɔɔlɔi lɛ aaapele he, koni akaŋɔ mi aha Yudafoi lɛ; shi enɛ lɛ, mimaŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ biɛ.” (Yohane 18:36) Ani nyɛ osɔfo lɛ etsɔɔ bo akɛ Yesu Maŋtsɛyeli lɛ, nɔyeli diɛŋtsɛ ni miiye nɔ kɛmiijɛ ŋwɛi ni? Aloo ani etsɔɔ bo moŋ akɛ Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔ ko ni hiɔ mɔ tsui mli kɛkɛ? Kɛji nɛkɛ etsɔɔ bo lɛ, no lɛ eju Nyɔŋmɔ wiemɔi lɛ kɛjɛ odɛŋ.

Mɛni ji tsakpaa ni yɔɔ Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ kɛ adesai anɔyelii sɔrɔtoi fɛɛ ni yɔɔ lɛ ateŋ? Taakɛ The Encyclopedia of Religion ni Mircea Eliade ŋma lɛ tsɔɔ lɛ, beni Jamɔ Hiɛ Tsakelɔ Martin Luther wieɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ, ekɛ jwɛŋmɔ ko ba akɛ: “Abaanyɛ atsɛ je lɛŋ nɔyeli . . . lɛ hu akɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ.” Mɛi komɛi tsɔɔ akɛ adesai baanyɛ atsɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛmɔdɛŋbɔɔ nɔ amɛha adesai anɔyelii afee tamɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ pɛpɛɛpɛ. Yɛ 1983 mli lɛ, Jeŋ Sɔlemɔi Agwabɔɔ lɛ ma nɔ mi akɛ: “Yɛ be mli ni wɔyeɔ shwe ni wɔshweɔ yɛ anɔkwale mli akɛ wɔɔna toiŋjɔlɛ lɛ he odase kɛ nifeemɔi krɛdɛɛi lɛ, Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛ baanyɛ ekɛ wɔmɔdɛŋbɔi ni he waaa lɛ atsu nii ni eha je nɛŋ maŋtsɛyelii lɛ afee tamɔ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ nɔŋŋ pɛpɛɛpɛ.”

Shi, kadimɔ akɛ yɛ Nuŋtsɔ lɛ Sɔlemɔ (“Wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi”) lɛ mli lɛ, Yesu tsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ni amɛsɔle ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ aba, ni no hewɔ ekɛɛ amɛsɔle akɛ: “Ha afee nɔ ni [Nyɔŋmɔ] osumɔɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ.” (Mateo 6:​10, NW) Yɛ wiemɔ kroko mli lɛ, adesai haaa Maŋtsɛyeli lɛ aba kɛtsɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ nɔ. Shi moŋ Maŋtsɛyeli lɛ baa ji nɔ ni haa afeɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

Bo bɔ ni gbalɛ ni yɔɔ Daniel yitso 2, kuku 44, kɛɔ haa lɛ toi: “Ni nɛkɛ maŋtsɛmɛi nɛɛ [adesai nɔyelɔi ni yɔɔ naagbee be lɛ mli lɛ] ayinɔ lɛ, Nyɔŋmɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ aaatee maŋtsɛyeli ko shi ama shi ni fiteŋ dɔŋŋ kɛaatee naanɔ. . . . Eeejwara maŋtsɛyelii nɛɛ fɛɛ wɔtsɔwɔtsɔ, ni eeekpata amɛhiɛ.” Ebɛ naakpɛɛ akɛ Yesu wie akɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ je nɛŋ! Shi moŋ, Maŋtsɛyeli lɛ baakpata maŋtsɛyelii, ni ji nɔyelii ni yɔɔ je nɛŋ lɛ ahiɛ ni ebaaye amɛnajiaŋ yɛ adesai anɔyeli mli. Akɛ adesai anɔyeli ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ, ebaakwɛ koni agbɛnɛ afee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ nɔ.

Yiŋtoo hewɔ ni Maŋtsɛyeli lɛ baafee nii ni mli wa nɛkɛ lɛ mli bafeɔ faŋŋ kɛji wɔsusu mɔ ni yeɔ je nɛɛ nɔ lɛ he. Bɔfo Yohane ŋma akɛ: “Jeŋ muu lɛ fɛɛ ka mɔ fɔŋ lɛ mli.” (1 Yohane 5:19) “Mɔ fɔŋ lɛ” ji Satan Abonsam, mɔ ni Paulo tsɛ lɛ “je nɛŋ nyɔŋmɔ lɛ.” (2 Korintobii 4:⁠4) Gbɛ ko kwraa bɛ ni abaanyɛ atsɔ nɔ awie gbɛjianɔtoi ni yɔɔ jeŋ ni enyɔŋmɔ ji Satan Abonsam lɛ mli lɛ ahe akɛ amɛkɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ yɛ tsakpaa ko.

Enɛ ji yiŋtoo kome hewɔ ni Yesu kɛ ehe wooo maŋkwramɔŋ saji amli lɛ. Beni Yudafoi maŋhedɔlɔi lɛ bɔ mɔdɛŋ ni amɛwo lɛ maŋtsɛ lɛ, etsi ehe kɛjɛ amɛhe. (Yohane 6:15) Taakɛ bɔ ni wɔna lɛ, ekɛɛ Pilato yɛ faŋŋ mli akɛ: “Mi-maŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ je nɛŋ.” Ni yɛ enɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, ewie yɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ahe akɛ: “Amɛjɛɛɛ je lɛ mli, taakɛ bɔ ni mi hu mijɛɛɛ je lɛ mli lɛ.” (Yohane 17:16) No hewɔ lɛ, jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi ni tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baa feɔ oya kɛtsɔɔ tsakemɔi ni baa yɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli lɛ nɔ, ni no hewɔ lɛ amɛwoɔ amɛsɛɛnyiɛlɔi lɛ ahewalɛ ni amɛbɔ enɛ he mɔdɛŋ lɛ ji amale gbalɔi. Amɛjuɔ hewalɛ ni yɔɔ nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ diɛŋtsɛ lɛ mli kɛ nɔ ni jɛɔ mli baa lɛ.

Mɛni Hewɔ Ehe Hiaa Lɛ?

Ani enɛɛmɛi fɛɛ ji woloŋlee mli niianaataomɔ? Dabi kwraa. Tsɔɔmɔi ni ejaaa ni atsɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ eha mɛi pii edu gbɛ ni esa yinɔsane gbɛ po he. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, wolo ni atsɛɔ lɛ Théo, ni ji Roma Katolek ensaiklopedia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ webii miiya amɛhiɛ kɛmiibɛŋkɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni Kristo je shishi yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ he . . . Sɔlemɔ lɛ ji nɛkɛ Maŋtsɛyeli nɛɛ seshi.” Bɔ ni awieɔ Katolek Sɔlemɔ lɛ he akɛtoɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ ha sɔlemɔ lɛ bana nɔyeli hewalɛ kpele diɛŋtsɛ yɛ Teŋgbɛ Afii ni apasa hemɔkɛyeli yɔɔ mli lɛ amli. Ni ŋmɛnɛ po, sɔlemɔ lɛ mli hiɛnyiɛlɔi bɔɔ mɔdɛŋ ni amɛná bɔ ni nibii yaa nɔ yɛ je lɛŋ lɛ nɔ hewalɛ, ni amɛtsuɔ nii kɛfiɔ maŋkwramɔŋ gbɛjianɔtoi komɛi asɛɛ ni amɛteɔ shi amɛwoɔ ekrokomɛi.

Saji ahe wielɔ ko hu kɛ jwɛŋmɔ kroko ko ba ni egbɛ eshwa waa ŋmɛnɛ beni ekɛɛ akɛ: “Maŋ hiɛ tsakemɔ gbɛ lɛ ji maŋtsɛyeli lɛ ejaakɛ maŋ hiɛ tsakemɔ lɛ ji maŋbii ni miifee ekome yɛ adesai ashihilɛ hee, ni atsɔ ŋwɛi okadi ko nɔ awo he hewalɛ kɛtsɔ nuu anɔkwafo​—Yesu . . . Gandhi . . . Berrigan hii lɛ anɔ lɛ shishi.” Tsɔɔmɔ ni amɛtsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baanyɛ aya hiɛ babaoo kɛtsɔ maŋkwramɔŋ nifeemɔi anɔ kɛ amɛhiɛ ni amɛku amɛshwie anɔkwalei diɛŋtsɛ ni kɔɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ nɔ lɛ eha jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi lɛ kɛ amɛhe eha ni ahala amɛ awo maŋkwramɔŋ gbɛhei amli. Eha mɛi krokomɛi hu kɛ amɛhe ewo maŋ basabasa-feemɔ mli ni mɛi komɛi po kɛ amɛhe woɔ maŋ hiɛ atuatsemɔ tai amli. Enɛɛmɛi eko kwraa bɛ ni kɛ anɔkwale ni tsɔɔ akɛ Maŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ je nɛŋ lɛ kpaa gbee. Ni jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi ni kɛ amɛhe woɔ maŋkwramɔŋ vii lɛ jeee mɛi ni abaanyɛ akɛɛ yɛ amɛhe akɛ amɛjɛɛɛ je lɛ mli, taakɛ Yesu wie akɛ enɔkwa kaselɔi lɛ baaji lɛ. Mɛi ni tsɔɔ akɛ nine baanyɛ ashɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ kɛtsɔ maŋkwramɔŋ nifeemɔi anɔ lɛ ji amale gbalɔi. Amɛmiiju Nyɔŋmɔ wiemɔi lɛ kɛmiijɛ gbɔmɛi lɛ adɛŋ.

Eji jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi ni yɔɔ Kristendom lɛ tsɔɔ nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ lɛ diɛŋtsɛ kulɛ, amɛsɛɛnyiɛlɔi lɛ baale akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baana naagbai tamɔ ohia, helai, hewolo nɔ sui amligbalamɔ, kɛ nɔnyɛɛ fɛɛ anaa tsabaa lɛlɛŋ. Shi ebaaba yɛ Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ be mli, yɛ Nyɔŋmɔ gbɛ nɔ. Ebaŋ kɛtsɔŋ maŋkwramɔ gbɛjianɔtoi ahiɛ tsakemɔi, ni fɛɛ sɛɛ baafo, kɛji Maŋtsɛyeli lɛ ba lɛ anɔ. Eji nɛkɛ osɔfoi nɛɛ ji anɔkwa gbalɔi kulɛ, amɛbaatsɔɔ amɛsɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ, beni amɛmɛɔ ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ abatsu nitsumɔi nɛɛ, amɛnine baanyɛ ashɛ yelikɛbuamɔ diɛŋtsɛ ni jɛɔ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ nɔ koni amɛnyɛ amɛkɛna naagbai ni nɛkɛ je nɛŋ nibii fɔji lɛ kɛbaa lɛ anaa.

Yɛ naagbee lɛ, kulɛ amɛbaatsɔɔ amɛsɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ shihilɛi ni yaa nɔ efiteɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ ni ekɛ awerɛho babaoo baa lɛ ji nibii ni agba amɛhe saji yɛ Biblia lɛ mli ni amɛji okadi ni tsɔɔ akɛ Maŋtsɛyeli lɛ baa ebɛŋkɛ. Hɛɛ, etsɛŋ ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛ ehe baawo saji mli ni ebaaye amrɔ nɛɛ maŋkwramɔŋ gbɛjianɔtoi ni yɔɔ lɛ anajiaŋ. Mɛɛ jɔɔmɔ enɛ aaaji nɛkɛ!​—Mateo 24:​21, 22, 36-39; 2 Petro 3:7; Kpojiemɔ 19:​11-21.

Adesai yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Shishi

Mɛni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baa baatsɔɔ kɛha adesai? Ojogbaŋŋ, ani obaanyɛ ofee he mfoniri okwɛ, ni oteɔ shi daa leebi kɛ hewalɛ kpɛŋŋ? Mɔ ko bɛ ni ole lɛ ni ehe miiye aloo egbo. Ni osuɔlɔi ni egboi lɛ po baaku amɛsɛɛ kɛba ekoŋŋ kɛtsɔ gbohiiashitee nɔ. (Yesaia 35:​5, 6; Yohane 5:​28, 29) Shika gbɛfaŋ haomɔi ni jarayeli mli hiɛjoomɔ loo nɔ ni shika helɛtemɔ mli gbɛjianɔtoi ni yeee emuu kɛbaa lɛ eko bɛ dɔŋŋ. Oyɛ bo diɛŋtsɛ oshia fɛfɛo kɛ ehe shikpɔŋ agbo ni obaanyɛ odũ nɔ fɛɛ nɔ ni osumɔɔ yɛ nɔ ni okɛlɛ oweku lɛ. (Yesaia 65:​21-23) Obaanyɛ onyiɛ he fɛɛ he yɛ gbi lɛ mli be fɛɛ be, shwane loo nyɔɔŋ ni osheee awuyeli he gbeyei. Tai bɛ dɔŋŋ​—nɔ ko kwraa bɛ ni baawo oshweshweeshwe shihilɛ he gbeyei. Mɔ fɛɛ mɔ susuɔ oshihilɛ kpakpa namɔ he loo ekaa etsui nɔ. Mɛi fɔji bɛ dɔŋŋ. Suɔmɔ kɛ jalɛ nifeemɔ miiye lumɔ. Ani obaanyɛ ofee be ni tamɔ nɛkɛ he mfoniri? Jeŋ ni Maŋtsɛyeli lɛ kɛbaaba lɛ mli shihilɛ nɛ.​—Lala 37:​10, 11; 85:​11-14; Mika 4:​3, 4.

Ani lamɔ̃ loo wiemɔ folo ko kɛkɛ nɛ? Dabi. Kanemɔ ŋmalɛi ni atsɛ yɛ kuku ni tsɔ enɛ hiɛ lɛ mli lɛ, ni obaana akɛ nibii fɛɛ ni awie yɛ jɛmɛ lɛ jieɔ Nyɔŋmɔ shiwooi fɛɛ ni ekɛha lɛlɛŋ lɛ kpo. Kɛji kɛbashi bianɛ lɛ, ahako ole nɔ ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baanyɛ afee, ni ebaafee eha adesai lɛlɛŋ hu lɛ he saji ni mli ka shi faŋŋ tamɔ nɛkɛ lɛ, no lɛ mɔ ko eju Nyɔŋmɔ wiemɔi lɛ kɛjɛ odɛŋ.

Shi miishɛɛ sane ji akɛ, ehe ehiaaa ni nibii ahi shi nakai kɛha bo. Yesu wie yɛ wɔgbii nɛɛ ahe akɛ “aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ,” ni akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase; ni no dani naagbee lɛ aaaba.” (Mateo 24:14) Wolo tɛtrɛɛ ni okaneɔ nɛɛ fata nakai shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he. Wɔmiiwo bo hewalɛ ni okaha amale gbalɔi miilaka bo. Kwɛmɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli jogbaŋŋ koni ona anɔkwale ni kɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ. No sɛɛ lɛ, ba ohe shi oha nakai Maŋtsɛyeli, ni ji gbɛjianɔ ni Tookwɛlɔ Kpeteŋkpele, Yehowa Nyɔŋmɔ eto lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, no ji adesai ahiɛnɔkamɔ koome pɛ, ni efeŋ efolo kɔkɔɔkɔ.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 5]

Luther tsɔɔ akɛ abaanyɛ asusu adesai anɔyeli he akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Courtesy of the Trustees of the British Museum

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Taakɛ Tookwɛlɔ ni yɔɔ suɔmɔ ji lɛ, Yehowa baatsɔ e-Maŋtsɛyeli lɛ nɔ ekɛ shihilɛi ni adesa ko nyɛŋ ekɛba lɛ aba

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje