Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w92 10/1 bf. 5-8
  • Mesia Lɛ—Ani Eji Hiɛnɔkamɔ Diɛŋtsɛ?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Mesia Lɛ—Ani Eji Hiɛnɔkamɔ Diɛŋtsɛ?
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Afii Ohai 20 lɛ Mli Mesiai
  • Hiɛnɔkamɔ Diɛŋtsɛ ni Yɔɔ?
  • Adesai Ayiwalaherelɔ Lɛ
  • Mesia lɛ kɛ Nɔyeli
  • Mesia Lɛ Nɔ Nyɔŋmɔ Baatsɔ Ahere Wɔyiwala!
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2009
  • “Wɔna Mesia Lɛ”!
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • “Wɔna Mesia Lɛ”
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2006
  • Amɛmɛ Mesia Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2011
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
w92 10/1 bf. 5-8

Mesia Lɛ​—Ani Eji Hiɛnɔkamɔ Diɛŋtsɛ?

Etsɛ ehe Mose. Shi egbɛi diɛŋtsɛ lɛ, elaaje kwraa yɛ yinɔsane mli. Afii ohai enumɔ Ŋ.B. lɛ, efa gbɛ kɛnyiɛ Kreta ŋshɔkpɔ lɛ nɔ fɛɛ, ni etsɔ Yudafoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ayiŋ akɛ lɛ ji mesia ni amɛkpaa lɛ gbɛ lɛ. Ekɛɛ amɛ akɛ etsɛŋ ni amɛnɔ ni anyɛɔ, kɛ maŋsɛɛ ni amɛyaje kɛ amɛ nomŋɔɔ lɛ fɛɛ sɛɛ baafo. Amɛhe lɛ amɛye. Beni amɛkpɔmɔ gbi lɛ bashɛ lɛ, Yudafoi lɛ nyiɛ “Mose” sɛɛ kɛtee tɛsaa gɔgɔmee ko naabu yɛ Mediteranea Ŋshɔ lɛ naa. Ekɛɛ amɛ akɛ amɛtumɔ amɛgbee ŋshɔ lɛ mli kɛkɛ, ni emli nui lɛ amli baagba enyɔ yɛ amɛhiɛ. Mɛi pii fee nakai, ni amɛbagbee ŋshɔ lɛ mli, shi emli gbaaa enyɔ. Mɛi babaoo diɛŋtsɛ mii nu ni amɛgboi; shi amlakui kɛ wolɛi here mɛi komɛi hu ayiwala. Shi, amɛnaaa Mose nɛɛ yɛ he ko kwraa dɔŋŋ. Nakai mesia lɛ elaaje kwraa.

MƐNI ji mesia? Ekolɛ wiemɔi tamɔ “yirawalaherelɔ,” “kpɔlɔ,” kɛ “hiɛnyiɛlɔ” baaba ojwɛŋmɔ mli. Mɛi pii susuɔ akɛ mesia ji mɔ ko ni nyɛɔ ekanyaa hiɛnɔkamɔ kɛ hetuu-kɛhamɔ yɛ esɛɛnyiɛlɔi amli, ni ewoɔ amɛ shi akɛ ebaanyiɛ amɛhiɛ kɛjɛ nɔnyɛɛ mli kɛya heyeli mli. Akɛni adesai ayinɔsane fɛɛ eyi obɔ kɛ nɔnyɛɛ sɔŋŋ hewɔ lɛ, ebɛ naakpɛɛ akɛ nɛkɛ mesiai nɛɛ saŋŋ etetee shi yɛ afii ohai abɔ ni eho lɛ amli. (Okɛto Jajelɔ 8:9 he.) Shi taakɛ eji yɛ mɔ ni tsɛ ehe Mose yɛ Kreta lɛ gbɛfaŋ lɛ, bei pii lɛ, nɛkɛ mesiai nɛɛ kɛ amɛsɛɛnyiɛlɔi lɛ yaa lakamɔ kɛ amanehulu moŋ mli fe ni amɛkɛ amɛ aaaya heyeli mli.

“Mɔ nɛɛ ji Maŋtsɛ Mesia lɛ!” Nɛkɛ ji bɔ ni rabi Akiba ben Joseph ni abuɔ lɛ waa lɛ ŋã Simeon Bar Kokhba eha yɛ afi 132 Ŋ.B. Bar Kokhba ji nuu kãkãlɔ ko ni nyiɛɔ asraafoi akuu ko ni he wa hiɛ. Yudafoi lɛ pii susu akɛ, naa nuu ni baaha amɛnɔnyɛɛ be kakadaŋŋ yɛ Roma Jeŋ Hewalɛ lɛ dɛŋ lɛ sɛɛ afo kwraa agbɛnɛ. Shi Bar Kokhba yeee omanye; emaŋbii lɛ ateŋ mɛi akpei ohai abɔ kɛ amɛwala tse nakai omanye ni eyeee lɛ.

Yɛ afii ohai 12 lɛ mli lɛ, Yudanyo mesia kroko hu te shi, shi yɛ Yemen agbɛnɛ. Beni kalif, loo nɔyelɔ lɛ kɛɛ ekɛ okadi ko atsɔɔ mesia ni eji lɛ, nɛkɛ mesia nɛɛ wo ŋaa akɛ kalif lɛ aha afo eyitso koni ekɛ eshitee ni baanyiɛ sɛɛ oya nɔŋŋ lɛ afee ehe okadi lɛ. Kalif lɛ kpɛlɛ nɛkɛ yiŋtoo nɛɛ nɔ​—ni no bafee Yemen mesia nɛɛ naagbee. Yɛ nakai afii oha lɛ nɔŋŋ mli lɛ, nuu ko ni atsɛɔ lɛ David Almy lɛ hu kɛɛ Yudafoi ni yɔɔ Boka Teŋgbɛ lɛ akɛ amɛfee klalo ni amɛnyiɛ esɛɛ yɛ ŋwɛibɔfoi afiji anɔ kɛku amɛsɛɛ kɛya Shikpɔŋ Krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ. Mɛi pii he amɛye akɛ lɛ ji mesia lɛ. Yudafoi ni yɔɔ Baghdad lɛ yatara amɛtsũi ayiteŋ ni amɛto amɛtsui shi kɛmɛ lɛ aahu, ní jeee amɛhe sane ko ji julɔi ni baju amɛnibii fɛɛ lɛ.

Sabbatai Zevi hu te shi yɛ afii ohai 17 lɛ mli yɛ Smirna. Eshiɛ mesia ni ekɛɛ eji nɛɛ etsɔɔ Yudafoi ni yɔɔ Europa lɛ fɛɛ. Kristofoi hu bo lɛ toi. Zevi wo esɛɛnyiɛlɔi lɛ ashi akɛ ebaakpɔ amɛ​—eka shi faŋŋ akɛ kɛtsɔ amɛhe ni eha amɛkɛwo eshafeemɔ mli ni naatsii ko bɛ mli lɛ nɔ. Esɛɛnyiɛlɔi ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa lɛ kɛ amɛhe woɔ daatɔɔ kɛ ahoshwibɔɔ, yayai-nyiɛmɔ, kɛ ajwamaŋbɔɔ mli, ni mɔ kɛ enyɛmi naa bo lɛ, kɛkɛ lɛ amɛwa amɛ diɛŋtsɛ amɛhe yi kɛtsɔ yii, kɛ he yayai ni akɛkokloɔ snoo mli, kɛ agbɛnɛ amɛhe ni amɛfũɔ yɛ shikpɔŋ ni mli ejɔ ŋanii kɛbashiɔ kuɛ nɔ. Beni Zevi fa gbɛ kɛtee Turkey lɛ, amɔ lɛ ni anyɛ enɔ koni etsake kɛba Islam jamɔ mli loo kɛ jeee nakai lɛ, abaagbe lɛ. Kɛkɛ ni etsake. Mɛi ni nyiɛ esɛɛ lɛ pii gbɛ amɛshwa. Shi kɛlɛ, mɛi komɛi tee nɔ amɛtsɛ Zevi mesia lolo, yɛ afii ohai enyɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

Kristendom hu kɛ egbɛfaŋnɔ ni ji mesiai nɛɛ eba nakai nɔŋŋ. Yɛ afii ohai 12 lɛ mli lɛ, nuu ko ni atsɛɔ lɛ Tanchelm lɛ ná sɛɛnyiɛlɔi babaoo ni eye maŋ ni ji Antwerp lɛ nɔ. Nɛkɛ mesia nɛɛ tsɛ ehe nyɔŋmɔ; ehɔɔ nu ni ekɛju ehe lɛ po ehaa esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ nu ni ajɔɔ nɔ ni esa akɛ amɛnu! “Kristofonyo” mesia kroko hu ji Thomas Mũntzer ni hi Germany yɛ afii ohai 16 lɛ mli lɛ. Enyiɛ atuatsemɔ ko hiɛ ni akɛte shi awo maŋ nɔyelɔi lɛ, ni ekɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ no ji Harmagedon ta lɛ. Ewo shi akɛ ekɛ etadei lɛ aniji baamɔmɔ okpɛlɛm tuŋtɛi ni amɛhenyɛlɔi lɛ tswiaa lɛ. Shi yɛ no najiaŋ moŋ lɛ, agbe ewebii lɛ babaoo, ni amɔ Mũntzer ni afo eyitso. Mesiai ni tamɔ nakai babaoo tetee shi yɛ Kristendom yɛ afii ohai abɔ lɛ amli.

Jamɔi krokomɛi hu yɛ amɛmɛi ni amɛbuɔ amɛ mesiai. Islam wieɔ Mahdi, aloo mɔ ni akudɔ lɛ jogbaŋŋ, ni kɛ jalɛsaneyeli yinɔ baaba he. Yɛ Hindu jamɔ hu mli lɛ, mɛi komɛi etsɛ amɛhe avatar, loo nyɔŋmɔi sɔrɔtoi lɛ ni etsɔmɔ amɛhe gbɔmɛi. Ni taakɛ The New Encyclopaedia Britannica lɛ tsɔɔ lɛ, “jamɔ ni mesia hesusumɔ ko bɛ mli tamɔ Buddha jamɔ lɛ po eha ana hemɔkɛyeli, yɛ Mahāyāna kui lɛ ateŋ, yɛ wɔsɛɛ be mli Buddha Maitreya ni baakpeleke shi kɛjɛ eŋwɛi shihilɛ he lɛ ni ekɛ anɔkwafoi lɛ aba paradeiso mli lɛ mli.”

Afii Ohai 20 lɛ Mli Mesiai

Bɔ ni ehe hiaa ni ana anɔkwa mesia lɛ mli ebawa waa yɛ wɔ afii oha nɛɛ mli fe bei fɛɛ ni eho; belɛ ebɛ naakpɛɛ akɛ mɛi pii kɛ nakai sabala lɛ etsɛ amɛhe. Yɛ Afrika maŋ Congo lɛ mli yɛ 1920, 30, kɛ 40 afii lɛ amli lɛ, anyá Simon Kimbangu kɛ esɛɛyelɔ Andre “Yesu” Matswa he waa akɛ mesiai. Amɛgboi, shi amɛsɛɛnyiɛlɔi lɛ miikpa amɛ gbɛ lolo ni amɛku amɛsɛɛ ni amɛbato Afrikabii afii akpe nɔyeli ko shishi.

Atse kui ni atsɛɔ amɛ “cargo cults” ni kpaa gbɛ akɛ amɛbaanyɛ amɛtsɔ ashwaiafeemɔ nɔ amɛna maŋsɛɛ guɔyeli nibii lɛ yɛ afii oha nɛɛ mli” yɛ New Guinea kɛ Melanesia. Emlibii lɛ kpaa gbɛ akɛ lɛlɛ loo kɔɔyɔŋ lɛlɛ ko, ni mɛiyɛji ni tamɔ mesiai kudɔɔ baama shi, ni amɛbaaha amɛna nii babaoo ni amɛkɛ miishɛɛ yinɔ ko baaba, be mli ni gbohii lɛ po baate shi.

Maji ni hiŋmɛii egbele waa lɛ hu ena amɛ mesiai. Amɛteŋ mɛi komɛi ji jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi, tamɔ Sun Myung Moon, ni tsɛ lɛ diɛŋtsɛ ehe akɛ Yesu Kristo sɛɛyelɔ, kɛ yiŋtoo akɛ ebaaha je lɛ he atse kɛtsɔ esɛɛnyiɛlɔi aweku ko ni efee ekome lɛ nɔ lɛ. Maŋkwramɔŋ hiɛnyiɛlɔi hu ebɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaafee amɛhe mesiai, ni Adolph Hitler ji afii oha nɛɛ mli nɔkwɛmɔ nɔ ni ehiii fe fɛɛ, kɛ enaafuu wiemɔi ni ewie yɛ Afii Akpe Nɔyeli ko he lɛ.

Maŋkwramɔŋ jeŋ nilee kɛ gbɛjianɔtoi hu ena gbɛhei ni tamɔ mesia nɔ nakai nɔŋŋ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, The Encyclopedia Americana wieɔ akɛ Marx-kɛ-Lenin maŋkwramɔŋ tsɔɔmɔ ni amɛka amɛyiŋ amɛkɛba lɛ hiɛ mesia hesusumɔi. Ni etamɔ nɔ ni Jeŋmaji Ekomefeemɔ gbɛjianɔtoo, ni abuɔ lɛ waa akɛ hiɛnɔkamɔ koome pɛ ni yɔɔ kɛha jeŋ toiŋjɔlɛ namɔ lɛ hu ebatsɔ nɔ ko tamɔ mesia najiaŋdamɔlɔ ko yɛ mɛi pii ajwɛŋmɔi amli.

Hiɛnɔkamɔ Diɛŋtsɛ ni Yɔɔ?

Nɛkɛ niiahesusumɔ kuku nɛɛ haa efeɔ faŋŋ akɛ nɛkɛ mesiai kui ahe yinɔsane nɛɛ jeee nɔ ko fe nijiaŋwujee, kɛ hiɛnɔkamɔi ni efee efolo kɛ lamɔi foji ahe yinɔsaji sɔŋŋ. No hewɔ lɛ, ebɛ naakpɛɛ akɛ gbɔmɛi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ateŋ mɛi pii teɔ shi amɛwoɔ hiɛnɔkamɔ ni ayɔɔ yɛ mesia ko mli lɛ kwraa.

Shi dani wɔɔtswa mesia mli hiɛnɔkamɔ ni ayɔɔ lɛ wɔshɛ wɔfɔ kwraa lɛ, klɛŋklɛŋ lɛ esa akɛ wɔle he ni ejɛ kɛba. Yɛ anɔkwale mli lɛ, wiemɔ “mesia” lɛ ji Biblia mli wiemɔ. Hebri wiemɔ lɛ ji ma·shiʹach, aloo “mɔ ni afɔ lɛ mu.” Yɛ Biblia bei amli lɛ, bei komɛi lɛ ahalaa maŋtsɛmɛi kɛ osɔfoi awoɔ amɛgbɛhei lɛ amli kɛtsɔ mufɔɔ kusum ko nɔ, ni nɔ ni afeɔ ji afɔseɔ mu ni jeɔ ŋma ashwieɔ eyiteŋ. No hewɔ lɛ akɛ wiemɔ ma·shiʹach lɛ tsɛɔ amɛyɛ gbɛ ni ja nɔ. Agbɛnɛ hii komɛi hu yɛ ni afɔɔ amɛ mu, loo ahalaa amɛ awoɔ gbɛhe krɛdɛɛ ko mli, shi mufɔɔ kusum ko fataaa he. Atsɛɔ Mose akɛ “Kristo,” loo “mɔ ni afɔ lɛ mu” yɛ Hebribii 11:​24-26, ejaakɛ ahala lɛ akɛ Nyɔŋmɔ gbalɔ kɛ enajiaŋdamɔlɔ.

Bɔni atsɔɔ mesia shishi aha akɛ “mɔ ni afɔle mu” nɛɛ haa esoroɔ Biblia mli mesiai lɛ kwraa kɛjɛɔ amɛle mesiai ni wɔsusu amɛhe lɛ ahe. Biblia mli mesiai lɛ diɛŋtsɛ halaaa amɛhe; nakai nɔŋŋ jeee amɛsɛɛnyiɛlɔi ni buɔ amɛ waa lɛ halaa amɛ. Dabi, amɛhalamɔ lɛ jɛɔ ŋwɛi, kɛjɛɔ Yehowa Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ ŋɔɔ.

Eyɛ mli akɛ Biblia lɛ wieɔ mesiai pii ahe moŋ, shi ewoɔ mɔ kome nɔ kɛtekeɔ mɛi ni eshwɛ lɛ fɛɛ. (Lala 45:⁠8) Nɛkɛ Mesia nɛɛ ji mɔ titri ko yɛ Biblia mli gbalɛ mli, mɔ oti ni abaatsɔ enɔ aha Biblia shiwoi ni yɔɔ nyam fe fɛɛ lɛ aba mli. Ni nɛkɛ Mesia nɛɛ miitsu naagbai ni wɔkɛkpeɔ ŋmɛnɛ lɛ ahe nii diɛŋtsɛ.

Adesai Ayiwalaherelɔ Lɛ

Biblia mli Mesia lɛ yaa adesai anaagbai lɛ ashishifai ahe tɔŋŋ ni ekɛtsuɔ amɛhe nii. Beni wɔ klɛŋklɛŋ fɔlɔi, Adam kɛ Hawa tse Bɔlɔ lɛ hiɛ atua yɛ mumɔŋ bɔɔ nɔ atuatselɔ Satan lakamɔ naa lɛ, nɔ ni amɛfee nɛɛ tsɔɔ kɛkɛ akɛ amɛkɛ nɔyeli hegbɛ ni yɔɔ lɛ miiha amɛ diɛŋtsɛ amɛhe. Amɛmiitao ni amɛ amɛkpɛ amɛyiŋ yɛ nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa he. No hewɔ lɛ amɛkɛ nakai feemɔ tsi amɛhe kɛjɛ Yehowa nɔyeli ni suɔmɔ yɔɔ mli ni ebuɔ amɛhe hu lɛ shishi, ni amɛkɛ adesai aweku lɛ yawo basabasa-feemɔ kɛ awerɛho ni jɛɔ heyeli, emuu ni ayeee, kɛ gbele mli baa lɛ mli​—Romabii 5:⁠12.

Belɛ, kwɛ bɔ ni suɔmɔ yɔɔ mli akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ hala adesai ayinɔsane mli be ni ehiii fe fɛɛ lɛ ni ekɛha adesai fɛɛ hiɛnɔkamɔ. Beni ebuɔ adesai atuatselɔi lɛ fɔ lɛ, Nyɔŋmɔ gba efɔ shi akɛ amɛseshibii baana yiwalaherelɔ ko. Akɛni atsɛ lɛ akɛ “seshi” hewɔ lɛ, nɛkɛ Yiwalaherelɔ nɛɛ baasaa nitsumɔi fɔji fɛɛ ni Satan etsu yɛ Eden lɛ; Seshi lɛ baatswa nakai “onufu” lɛ, Satan yitso nɔ, ni ebaakpata ehiɛ kɛjɛ shihilɛ mli kwraa.​—1 Mose 3:​14, 15.

Kɛjɛ blema beebe ni Yudafoi bu gbalɛ nɛɛ akɛ ekɔɔ Mesia ko he. Targum, ni ji Ŋmalɛi Krɔŋkrɔŋi lɛ amli wiemɔi kukuji ni Yudafoi kɛfɔɔ nitsumɔ yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ mli babaoo gbalaa mli akɛ nɛkɛ gbalɛ nɛɛ baaba mli “yɛ Maŋtsɛ Mesia lɛ yinɔ.”

Belɛ, ebɛ naakpɛɛ akɛ, kɛjɛ shishijee tɔŋŋ lɛ, gbɔmɛi ni yɔɔ hemɔkɛyeli lɛ amli fili amɛ yɛ Seshi, loo Yiwalaherelɔ ni baa nɛɛ he shiwoo lɛ he. Bo diɛŋtsɛ feemɔ bɔ ni Abraham nu he eha beni Yehowa kɛɛ lɛ akɛ Seshi lɛ baaba kɛjɛ lɛ diɛŋtsɛ ewekukpaa mli, ni “shikpɔŋ lɛ nɔ jeŋmaji fɛɛ”​—jeee lɛ diɛŋtsɛ eseshibii lɛ pɛ​—baana ‘jɔɔmɔi amɛha amɛhe’ kɛtsɔ nakai Seshi lɛ nɔ lɛ he mfoniri okwɛ.​—1 Mose 22:​17, 18.

Mesia lɛ kɛ Nɔyeli

Gbalɛi ni ba yɛ sɛɛ mli lɛ kɛ hiɛnɔkamɔ nɛɛ tsa nɔyeli kpakpa he gbɛkpamɔ ko. Akɛɛ Abraham nanakansowa Yuda yɛ 1 Mose 49:10 lɛ akɛ: “Maŋtsɛ tso ejeŋ Yuda dɛŋ, ni nɔyeli tso hu ejeŋ enaji ateŋ, kɛyashi beyinɔ ni [Shilo] lɛ aaaba; ni lɛ toi majimaji lɛ aaabo.” Eyɛ faŋŋ akɛ, nɛkɛ “Shilo” nɛɛ baaye nɔ​—ni jeee Yudafoi lɛ kɛkɛ anɔ ebaaye, shi moŋ “majimaji” hu. (Okɛto Daniel 7:​13, 14 he.) Blema Yudafoi lɛ kɛ gbɛi Shilo lɛ tsɛɔ Mesia lɛ; yɛ anɔkwale mli lɛ, Yudafoi a-Targum lɛ ekomɛi kɛ gbɛi “Mesia” aloo “maŋtsɛ Mesia” lɛ ye wiemɔ “Shilo” lɛ najiaŋ.

Beni mumɔ naa gbalɛ lɛ mli la lɛ yaa nɔ ekpɛɔ haŋŋ lɛ, ajie nibii babaoo kpo yɛ nɛkɛ Mesia nɛɛ nɔyeli he. (Abɛi 4:18) Akɛɛ Maŋtsɛ David, ni jɛ Yuda seshi lɛ mli lɛ, yɛ 2 Samuel 7:​12-16 lɛ akɛ Seshi lɛ baaba kɛtsɔ ewekukpaa lɛ nɔ. Kɛfata he lɛ, nɛkɛ Seshi nɛɛ baafee Maŋtsɛ ko ni esoro lɛ kwraa. Emaŋtsɛsɛi, loo enɔyeli lɛ baahi shi kɛya naanɔi Yesaia 9:​6, 7 maa nɛkɛ oti nɛɛ nɔ mi akɛ: “Afɔ bi fufɔoo aha wɔ, aha wɔ binuu hu; ni elumɔyeli [“nɔyeli,” King James Version] lɛ aaaka ekɔŋ nɔ. . . . Elumɔyeli lɛ shweremɔ lɛ kɛ hejɔlɛ lɛ sɛɛ efoŋ yɛ David maŋtsɛsɛi lɛ nɔ kɛ emaŋtsɛyeli lɛ nɔ, ni ekɛ kojomɔ kɛ jalɛ aaaha ema shi shiŋŋ ni eeewo lɛ hewalɛ kɛaajɛ ŋmɛnɛ nɔ aahu kɛyashi naanɔ. Yehowa Zeboat hiɛdɔɔ lɛ aaafee enɛ.”

Ani obaanyɛ ofee nɔyeli ni tamɔ nɛkɛ he mfoniri? Nɔyelɔ jalɔ ni toɔ toiŋjɔlɛ shishi, ni yeɔ nɔ kɛyaa naanɔ hu. Kwɛ bɔ ni esoro lɛ kwraa yɛ yinɔsane mli amale mesiai babaoo ni tsara nɔ kɛba lɛ ahe! Akɛni ejeee hiɛnyiɛlɔ shishiulɔ ni lɛ diɛŋtsɛ ehala ehe hewɔ lɛ, Biblia lɛ mli Mesia lɛ ji jeŋ fɛɛ nɔyelɔ ni yɔɔ hewalɛ kɛ hegbɛ fɛɛ ni he hiaa ni ekɛaatsake je lɛŋ shihilɛi.

Shishinumɔ yɛ nɛkɛ gbɛkpamɔ nɛɛ he waa diɛŋtsɛ yɛ wɔ haomɔ bei nɛɛ amli. Hiɛnɔkamɔ ni tamɔ nɛkɛ he ehiako adesai da tamɔ bɔ ni eji ŋmɛnɛ nɛɛ. Shi akɛni ewaaa akɛ mɔ ko aaamɔ apasa hiɛnɔkamɔ mli hewɔ lɛ, ehe miihia ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ aje gbɛ asusu sanebimɔ nɛɛ he jogbaŋŋ diɛŋtsɛ: Ani Yesu ni jɛ Nazaret lɛ ji Mesia ni agba yɛ ehe afɔ shi lɛ taakɛ mɛi pii heɔ yeɔ lɛ? Sane ni nyiɛ sɛɛ lɛ baasusu nɛkɛ sane nɛɛ he.

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 6]

Mesia yɛ Brooklyn?

Adafitswaa taoi kɛ okadii ni akɛmamɔ shi yɛ lsrael nyɛsɛɛ nɛɛ ejaje akɛ “Saamɔ ohe kɛha Mesia lɛ baa.” Mɛi ni kɛ nɛkɛ adafitswaa he tafaa ni afite shika ni naa shɛɔ $400,000 nɛɛ ba ji Lubavitcherbii, ni ji Hasidim Yudafoi akuu ni fiɔ blema kusumii asɛɛ fe fɛɛ lɛ. Hemɔkɛyeli ko egbɛ eshwa kuu lɛ mli bii 250,000 lɛ fɛɛ amli akɛ amɛ rabi kpele fe fɛɛ, Menachem Mendel Schneerson ni yɔɔ Brooklyn, yɛ New York lɛ ji Mesia lɛ. Mɛni hewɔ? Schneerson tsɔɔmɔ ji akɛ Mesia lɛ baaba yɛ nɛkɛ yinɔ nɛɛ mli. Ní taakɛ Newsweek wolo tɛtrɛɛ lɛ tsɔɔ lɛ, Lubavitcher onukpai lɛ maa nɔ mi akɛ nɛkɛ rabi ni eye ofii 90 nɛɛ gbɔŋ dani Mesia lɛ baashɛ shi. Nɛkɛ jamɔ kuu nɛɛ kɛ afii ohai abɔ etsɔɔ akɛ yinɔ fɛɛ yinɔ naa, kɛ hoo kwraa lɛ, nuu kome ni he saa akɛ eeefee Mesia. Schneerson tamɔ nakai kɛha esɛɛnyiɛlɔi lɛ, ni ehalako mɔ ko akɛ esɛɛyelɔ. Shi kɛlɛ, Newsweek tsɔɔ akɛ Yudafoi lɛ ateŋ mɛi pii ekplɛɛɛ enɔ akɛ Mesia lɛ. Taakɛ adafitswaa wolo Newsday tsɔɔ lɛ, rabi kroko ni eye afii 96, Eliezer Schach etsɛ lɛ akɛ “amale mesia.”

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Hemɔkɛyeli ni ana yɛ Mose ni jɛ Kreta lɛ mli akɛ lɛ ji mesia lɛ ha mɛi pii laaje amɛwala

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje