Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w93 11/1 bf. 7-12
  • Daniel Gbalɛ Mli Gbii Lɛ Kɛ Wɔ Hemɔkɛyeli

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Daniel Gbalɛ Mli Gbii Lɛ Kɛ Wɔ Hemɔkɛyeli
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1993
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Sɛɛkuu ko kɛ Miishɛɛ Ba
  • Gbii 1,260 Lɛ
  • Gbii 1,290 Lɛ
  • Gbii 1,335 Lɛ
  • Anɔkwa Jálɔi Ayɔsemɔ Yɛ Naagbee Be Lɛ Mli
    Bó Daniel Gbalɛ lɛ Toi!
  • Yehowa Kɛ Nyɔmɔwoo Ni Hi Naakpa Wo Daniel Shi
    Bó Daniel Gbalɛ lɛ Toi!
  • Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
  • Bó Nyɔŋmɔ Gbalɛ Wiemɔ Kɛha Wɔ Gbii Nɛɛ lɛ Toi
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2000
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1993
w93 11/1 bf. 7-12

Daniel Gbalɛ Mli Gbii Lɛ Kɛ Wɔ Hemɔkɛyeli

“Ajɔɔ mɔ ni aaaŋmɛ etsui shi ni eeeyashɛ gbii akpe kɛ ohai etɛ kɛ nyɔŋmai etɛ kɛ enumɔ lɛ nɔ lɛ!”​—DANIEL 12:⁠12.

1. Mɛni hewɔ mɛi pii naaa anɔkwa miishɛɛ lɛ, ni anɔkwa miishɛɛ kɛ mɛni yɛ tsakpaa?

MƆ FƐƐ MƆ sumɔɔ ni ena miishɛɛ. Shi, mɛi fioo pɛ yɔɔ miishɛɛ ŋmɛnɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ mɛi babaoo yataoɔ miishɛɛ nɛɛ yɛ hei ni ejaaa. Ataoɔ miishɛɛ yɛ nibii tamɔ woloŋlee mli nikasemɔ, ninamɔ, shihilɛ mli nitsumɔ, aloo hewalɛ sɛɛdii mli. Shi, yɛ e-Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ shishijee mli lɛ, Yesu kɛ miishɛɛnamɔ tsa mɔ hiɛ ni hiɔ ehe nɔ yɛ emumɔŋ hiamɔ nii ahe, kɛ mɔbɔnalɛ, tsui mlitsemɔ, kɛ sui ni tamɔ nakai lɛ anɔ. (Mateo 5:​3-10, New World Translation) Miishɛɛ ni Yesu wie he lɛ ji miishɛɛ diɛŋtsɛ ni hiɔ shi daa.

2. Taakɛ gbalɛ tsɔɔ lɛ, mɛni kɛ miishɛɛ baaba yɛ naagbee be lɛ mli, ni mɛɛ sanebimɔi teɔ shi yɛ enɛ gbɛfaŋ?

2 Yɛ shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu yɛ naagbee be lɛ mli lɛ agbɛfaŋ lɛ, miishɛɛnamɔ kɛ nɔ kroko hu ni fata he yɛ tsakpaa. Wɔkaneɔ yɛ Daniel wolo lɛ mli akɛ: “Yaa, Daniel, ejaakɛ atsimɔ wiemɔi lɛ anɔ, ni asoɔ naa kɛyashi naagbee be lɛ. Ajɔɔ mɔ ni aaaŋmɛ etsui shi ni eeeyashɛ gbii akpe kɛ ohai etɛ kɛ nyɔŋmai etɛ kɛ enumɔ lɛ nɔ lɛ!” (Daniel 12:​9, 12) Be sɛɛjɛkɛmɔ enyiɛ nɛkɛ gbii 1,335 nɛɛ feɔ? Mɛni hewɔ mɛi ni hiɔ shi kɛtsɔɔ nɛkɛ gbii nɛɛ amli lɛ yɔɔ miishɛɛ lɛ? Ani enɛ kɛ wɔ hemɔkɛyeli yɛ nɔ ko feemɔ ŋmɛnɛ? Kɛ wɔku wɔsɛɛ wɔyakwɛ be mli ni Daniel ŋmala nɛkɛ wiemɔi nɛɛ, yɛ Israel jiemɔ kɛmiijɛ nyɔŋyeli mli yɛ Babilon kɛ Pershia maŋtsɛ Koresh nɔyeli afi ni ji etɛ lɛ sɛɛ nɔŋŋ lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔnyɛ wɔha sanebimɔi nɛɛ ahetoo.​—Daniel 10:⁠1.

Sɛɛkuu ko kɛ Miishɛɛ Ba

3. Mɛɛ Maŋtsɛ Koresh nifeemɔ ko kɛ miishɛɛ kpele baha Yudafoi anɔkwafoi lɛ yɛ afi 537 D.Ŋ.B., shi mɛɛ hegbɛ Koresh kɛhaaa Yudafoi lɛ?

3 Kɛha Yudafoi lɛ, jiemɔ kɛmiijɛ Babilon bafee be kɛha miishɛɛnamɔ diɛŋtsɛ. Beni Yudafoi lɛ kɛ nɔ ni miihe ashɛ afii 70 ehi nomŋɔɔ mli sɛɛ lɛ, Koresh Kpeteŋkpele lɛ ha amɛ hegbɛ ni amɛku amɛsɛɛ amɛya Yerusalem ni amɛyama Yehowa sɔlemɔ tsu lɛ. (Ezra 1:​1, 2) Mɛi ni kpɛlɛ nɔ lɛ yi gbɛ kɛ gbɛkpamɔi ni mli wa waa, ni amɛyashɛ amɛshikpɔŋ lɛ nɔ yɛ afi 537 D.Ŋ.B. Shi, Koresh haaa amɛ hegbɛ ni amɛsaa amɛto maŋtsɛyeli ko amɛma shi yɛ Maŋtsɛ David seshinyo ko shishi.

4, 5. (a) Mɛɛ be abutu David maŋtsɛyeli hegbɛ lɛ? Mɛni hewɔ? (b) Mɛɛ nɔmimaa Yehowa kɛha ni tsɔɔ akɛ abaasaa ato David Maŋtsɛyeli lɛ ama shi ekoŋŋ?

4 Enɛ sa kadimɔ waa. Yehowa ewo David shi, aaafee afii ohai enumɔ ni etsɔ hiɛ lɛ akɛ: “Owe kɛ omaŋtsɛyeli lɛ aaadamɔ shi shiŋŋ yɛ ohiɛ kɛaatee naanɔ; omaŋtsɛsɛi lɛ aaama shi shiŋŋ kɛaatee naanɔ!” (2 Samuel 7:16) Dɔlɛ sane ji akɛ, David odehei aseshi lɛ mli bii lɛ ateŋ mɛi babaoo fee amɛhe atuatselɔi, ni maŋ lɛ la yi sɔ̃yeli lɛ bada aahu akɛ yɛ afi 607 D.Ŋ.B. lɛ, Yehowa ŋmɛ gbɛ ni abutu David maŋtsɛyeli lɛ kwraa. Yɛ be kukuoo ni maŋ lɛ kɛhi shi yɛ Makabibii lɛ anɔyeli shishi lɛ sɛɛ lɛ, Yerusalem hi maŋsɛɛ nɔyeli shishi kɛjɛ nakai beaŋ aahu kɛyashi ehiɛkpatamɔ ni ji enyɔ lɛ yɛ afi 70 Ŋ.B. No hewɔ lɛ, yɛ afi 537 D.Ŋ.B. lɛ, “jeŋmaji abe lɛ,” ní no mli lɛ, David bi ko yeŋ nɔ akɛ maŋtsɛ lɛ je shishi.​—Luka 21:⁠24.

5 Shi kɛlɛ, Yehowa hiɛ kpaaa shi ni ewo David lɛ nɔ. Etsɔ ninaai kɛ lamɔi sɔrɔtoi anɔ ejie nibii ni baaba je lɛ mli yɛ wɔsɛɛ be mli, ni baahe afii ohai abɔ kɛjɛ be mli ni Babilon bafee jeŋ hewalɛ ni yeɔ je lɛ nɔ kɛyashi be mli ni maŋtsɛ ni jɛ David seshi mli lɛ baaye maŋtsɛ ekoŋŋ, yɛ Yehowa webii lɛ amaŋtsɛyeli mli lɛ kpo kɛtsɔ egbalɔ Daniel nɔ. Nɛkɛ gbalɛi, ni aŋmala yɛ Daniel yitsei 2, 7, 8, kɛ Da 10-12 lɛ ma nɔ mi kɛha Yudafoi anɔkwafoi lɛ akɛ, yɛ naagbee lɛ, David maŋtsɛsɛi lɛ “aaama shi shiŋŋ kɛaatee naanɔ” lɛlɛŋ. Eka shi faŋŋ akɛ, nɛkɛ anɔkwale ni ajie lɛ kpo nɛɛ ha nakai Yudafoi ni ku amɛsɛɛ kɛtee amɛshikpɔŋ nɔ yɛ afi 537 D.Ŋ.B. lɛ na miishɛɛ!

6. Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ Daniel gbalɛi lɛ ekomɛi baaba mli yɛ wɔbe nɛɛ mli?

6 Biblia he wielɔi pii kɛɔ akɛ Daniel gbalɛi lɛ fɛɛ ba mli kɛmɔ shi kwraa dani afɔ Yesu Kristo. Shi anaa faŋŋ akɛ jeee nɛkɛ sane lɛ ji. Yɛ Daniel 12:4 lɛ, ŋwɛibɔfo ko kɛɛ Daniel akɛ: “Tsiimɔ wiemɔi nɛɛ anɔ, ni osɔo wolo nɛɛ naa kɛyashi naagbee be lɛ; mɛi pii aaakane fitsofitso, ni nilee aaafa.” Kɛji abaagbele Daniel wolo lɛ naa​—ni eshishinumɔ lɛ baaje kpo faŋŋ​—yɛ naagbee be lɛ mli pɛ lɛ, no lɛ eka shi faŋŋ akɛ esa akɛ egbalɛi lɛ ekomɛi akɔ nakai be lɛ he.​—Kwɛmɔ Daniel 2:​28; 8:​17; 10:⁠14.

7. (a) Mɛɛ be jeŋmaji abe ni ato lɛ ba naagbee, ni mɛɛ sanebimɔ ko ni he hiaa esa akɛ aha hetoo yɛ nakai beaŋ? (b) Namɛi jeee “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ?

7 Yɛ 1914 lɛ, jeŋmaji abe ni ato lɛ ba naagbee, ni je nɛɛ naagbee be lɛ je shishi. Asaa ato David Maŋtsɛyeli lɛ ama shi ekoŋŋ, jeee yɛ shikpɔŋ nɔ Yerusalem, shi moŋ ákɛ nɔ ni anaaa, yɛ “ŋwɛi atatui” lɛ amli. (Daniel 7:​13, 14) Yɛ nakai beaŋ lɛ, akɛni “jwɛi,” ni ji amale Kristojamɔ lɛ hu miishwere hewɔ lɛ, shihilɛ ni anɔkwa Kristojamɔ yɔɔ mli lɛ bɛ faŋŋ​—kɛ hoo kwraa lɛ, kɛha adesai ahiŋmɛii. Shi kɛlɛ, sanebimɔ ko ni he hiaa yɛ ni sa akɛ aha hetoo, ‘akɛ: “Belɛ namɔ ji tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ?” (Mateo 13:​24-30; 24:45) Namɔ baadamɔ David Maŋtsɛyeli ni ato ama shi ekoŋŋ lɛ najiaŋ yɛ shikpɔŋ nɔ? Jeee Daniel heloonaa nyɛmimɛi, Yudafoi lɛ. Akpoo amɛ ejaakɛ amɛnaaa hemɔkɛyeli yɛ Mesia lɛ mli, ni etsɔ tɛmɔtɛ eha amɛ. (Romabii 9:​31-33) Anaaa tsulɔ anɔkwafo lɛ yɛ gbɛ ko kwraa nɔ yɛ Kristendom gbɛjianɔtoi lɛ amli! Amɛnitsumɔi fɔji lɛ ma nɔ mi akɛ Yesu leee amɛ. (Mateo 7:​21-23) Belɛ, namɔ ni mɔ?

8. Namɛi abana amɛ faŋŋ akɛ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ yɛ naagbee be lɛ mli? Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ?

8 Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ, no ji kuu bibioo ni ji Yesu nyɛmimɛi ni ale amɛ yɛ 1914 mli akɛ Biblia Kaselɔi, shi kɛjɛ 1931 kɛbaa nɛɛ, abale amɛ kɛ gbɛi ni ji Yehowa Odasefoi lɛ. (Yesaia 43:10) Amɛ pɛ ji mɛi ni eshiɛ Maŋtsɛyeli ni ato ama shi ekoŋŋ yɛ David seshi lɛ mli lɛ amɛtsɔɔ. (Mateo 24:14) Amɛ pɛ amɛhi shi akɛ mɛi ni etsi amɛhe kɛjɛ je lɛ he ni amɛwo Yehowa gbɛi lɛ nɔ. (Yohane 17:​6, 14) Ni amɛ pɛ Biblia mli gbalɛi ni kɔɔ Nyɔŋmɔ webii ahe yɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ eba mli yɛ amɛnɔ. Nɛkɛ gbalɛi nɛɛ ateŋ ekomɛi ji gbalɛ mli bei sɔrɔtoi ni atsi ta yɛ Daniel yitso 12, ni gbii 1,335 ni kɛ miishɛɛ baaba lɛ hu fata he lɛ.

Gbii 1,260 Lɛ

9, 10. Mɛɛ nibii komɛi ba ni kadi “be kɛ bei kɛ be mlijaa” ni yɔɔ Daniel 7:25 lɛ, ni mɛɛ ŋmalɛ kroko mli atsĩ be sɛɛjɛkɛmɔ ni tamɔ nakai nɔŋŋ tã yɛ?

9 Wɔkaneɔ yɛ Daniel 12:​7, yɛ klɛŋklɛŋ gbalɛ mli be lɛ he akɛ: “Eeekã nɔ kɛyashi be kɛ bei kɛ be fã; ni kɛ akumɔ maŋ krɔŋkrɔŋ lɛ hewalɛ lɛ agbe naa lɛ, aaagbe enɛɛmɛi fɛɛ naa.”a Atsi be sɛɛjɛkɛmɔ koome nɛɛ nɔŋŋ tã yɛ Kpojiemɔ 11:​3-6 hu, he ni kɛɔ akɛ Nyɔŋmɔ odasefoi lɛ baawo kpekpe kɛshiɛ afii etɛ kɛ fã, ni no sɛɛ lɛ abaagbe amɛ. Shikome ekoŋŋ hu lɛ, wɔkaneɔ yɛ Daniel 7:25 akɛ: “Ni eeewie wiemɔi eshi mɔ ni yɔɔ ŋwɛi shɔŋŋ lɛ, ni eeehao mɔ ni yɔɔ ŋwɛi shɔŋŋ lɛ mɛi krɔŋkrɔŋi lɛ, ni eeeto eyiŋ akɛ eeetsake bei lɛ kɛ mla lɛ, ni aaatuu amɛ awo edɛŋ kɛyashi be kɛ bei kɛ be mlijaa.”

10 Yɛ sɛɛkpee gbalɛ nɛɛ mli lɛ, “e” nɛɛ ji jeŋ hewalɛ ni ji enumɔ lɛ, kɛjɛ Babilon nɔ kɛbaa. No ji “akolonto kroko ni ji bibioo” lɛ, mɔ ni yɔɔ nɔyeli hewalɛ mli beni gbɔmɔ Bi lɛ nine shɛ “nɔyeli kɛ anunyam kɛ maŋtsɛyeli” nɔ lɛ. (Daniel 7:​8, 14) Nɛkɛ mfoniri feemɔŋ akolonto, ní kɛjɛ shishijee lɛ, no ji blema Britania nɔyelɔi lɛ, tee hiɛ fiofio yɛ klɛŋklɛŋ jeŋ ta lɛ mli ni etsɔ Anglo-Amɛrika jeŋ hewalɛi enyɔ ni efee ekome, ni amrɔ nɛɛ United States yeɔ nɔ lɛ. Yɛ bei, aloo afii etɛ kɛ fã mli lɛ, nɛkɛ hewalɛ nɛɛ baahao mɛi krɔŋkrɔŋi lɛ, ni eeeka akɛ eeetsake bei lɛ kɛ mla lɛ. Yɛ naagbee lɛ, abaatuu mɛi krɔŋkrɔŋi lɛ awo edɛŋ.​—Kwɛmɔ Kpojiemɔ 13:​5, 7 hu.

11, 12. Mɛɛ nibii ni ba ha gbalɛ mli gbii 1,260 lɛ je shishi?

11 Mɛɛ gbɛ nɔ nɛkɛ gbalɛi ni je amɛhe nɛɛ fɛɛ ba mli yɛ? Afii babaoo ni tsɔ Jeŋ Ta I hiɛ lɛ mli fɛɛ lɛ, Yesu nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ bɔ kɔkɔ yɛ faŋŋ mli akɛ afi 1914 baafee jeŋmaji abe ni ato lɛ naagbee. Beni ta fɛ lɛ, abana faŋŋ akɛ aku hiɛ afɔ nakai kɔkɔbɔɔ lɛ nɔ. Satan kɛ “[e]kooloo” lɛ, ni ji jeŋ maŋkwramɔ gbɛjianɔtoo ni Britania Maŋtsɛyeli ni yɔɔ nakai beaŋ lɛ yeɔ nɔ lɛ tsu nii, akɛ mɔdɛŋ ní eebɔ ni ‘etsake bei lɛ kɛ mla lɛ,’ koni etsi be ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛbaaye nɔ lɛ kɛya sɛɛ. (Kpojiemɔ 13:​1, 2) Shi enine nyɛ shi. Ato Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ama shi yɛ ŋwɛi, he ni adesai ahewalɛ shɛɛɛ kwraa.​—Kpojiemɔ 12:​1-3.

12 Ta lɛ bafee kaa be kɛha Biblia Kaselɔi lɛ. Kɛjɛ January 1914 mli kɛbaa lɛ, amɛjie sini ni yitso ji Photo-Drama of Creation, ni ji Biblia mli sane ni gbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa Daniel gbalɛi lɛ anɔ lɛ amɛtsɔɔ. Yɛ nakai afi lɛ mli lɛ, ta fɛ yɛ Shikpɔŋ lɛ Kooyigbɛ Fa lɛ mli. Ni yɛ October mli lɛ, be ni ato lɛ ba naagbee. Beni shɛɔ afi lɛ naagbee gbɛ lɛ, no mli lɛ shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ miikpa yiwaa gbɛ, taakɛ anaa yɛ anɔkwale ni eji akɛ afi ŋmalɛ ni ahala kɛha afi 1915 ji Yesu sane ni ebi ekaselɔi lɛ, akɛ, “Ani nyɛaanyɛ kpulu ni mibanu lɛ nyɛnu?” ni damɔ Mateo 20:22 nɔ lɛ mli lɛ.

13. Biblia Kaselɔi lɛ shiɛ yɛ kpekpe mli yɛ gbii 1,260 lɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, ni mɛni ba yɛ nakai be lɛ naagbee?

13 No hewɔ lɛ, kɛjɛ December 1914 kɛbaa lɛ, nɛkɛ odasefoi akuu bibioo nɛɛ ‘shiɛ yɛ kpekpe mli,’ ni amɛkɛ heshibaa ŋmɛ amɛtsui shi beni amɛjajeɔ Yehowa kojomɔi lɛ. Nɔ ni bati mɛi pii ashi yɛ 1916 ji C. T. Russell, ni ji Buu Mɔɔ Biblia lɛ Woji Bibii Asafo lɛ klɛŋklɛŋ sɛinɔtalɔ lɛ gbele lɛ. Beni ta lɛ gbɛ eshwa lɛ, amɛkɛ shitee-kɛ-woo babaoo kpe. Awo mɛi komɛi atsuŋ. Nɔyelɔi ni yitseiaŋ wa waa fee aŋkroaŋkroi komɛi tamɔ Frank Platt ni jɛ England lɛ kɛ Robert Clegg ni jɛ Canada lɛ niseniianii. Yɛ naagbee lɛ, yɛ June 21, 1918 lɛ, akɛ amale naafolɔmɔi shi J. F. Rutherford, ni ji sɛinɔtalɔ hee lɛ, kɛ Buu Mɔɔ Biblia kɛ Woji Bibii Asafo lɛ nɔkwɛlɔi krokomɛi ni fata ehe lɛ ni abu amɛ fɔ kɛha tsuŋwoo afii babaoo. Enɛ hewɔ lɛ, yɛ gbalɛ mli be lɛ naagbee lɛ, ‘akolonto bibioo lɛ’ gbe shiɛmɔ nitsumɔ ni ato he gbɛjianɔ lɛ kwraa.​—Daniel 7:⁠8.

14. Nibii tsake kɛha shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ yɛ 1919 kɛ no sɛɛ, yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

14 Kpojiemɔ wolo lɛ gbaa nɔ ni baanyiɛ sɛɛ lɛ efɔɔ shi. Yɛ be kukuoo ni amɛkɛtsuuu nii​—ni agba afɔ shi akɛ gbii etɛ kɛ fa ni amɛgbohii kɛaajwere blohu lɛ mli​—lɛ sɛɛ lɛ shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ ba wala mli ekoŋŋ ni amɛbɔi nitsumɔ kɛ ekaa. (Kpojiemɔ 11:​11-13) Yɛ March 26, 1919 lɛ, ajie Buu Mɔɔ Biblia kɛ Woji Bibii Asafo lɛ sɛinɔtalɔ lɛ kɛ nɔkwɛlɔi ni fata ehe lɛ kɛjɛ tsuŋwoo lɛ mli, ni sɛɛ mli lɛ ajie amale naafolɔmɔi ni akɛshwie amɛnɔ lɛ kwraa kɛjɛ amɛnɔ. Yɛ amɛjiemɔ lɛ sɛɛ nɔŋŋ lɛ, shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ saa amɛbɔi gbɛjianɔtoo ekoŋŋ kɛha nitsumɔ babaoo. Enɛ hewɔ lɛ, yɛ klɛŋklɛŋ kpoo ni yɔɔ Kpojiemɔ lɛ mlibaa mli lɛ, amɛje kpo kɛjɛ bu kwɔŋkwɔŋ ni amɛnyɛɛɛ nɔ ko amɛfee yɛ mli lɛ mli tamɔ mumɔŋ baalabii ni lasu kpɔɔŋ fata amɛhe, ni amɛkɛfee wɔsɛɛ be fɔŋ ni ka apasa jamɔ hiɛ lɛ he mfoniri. (Kpojiemɔ 9:1-11) Yɛ afii fioo ni nyiɛ sɛɛ lɛ amli lɛ, awo amɛ hewalɛ waa yɛ mumɔŋ ni asaa amɛ kɛha nɔ ni ka amɛhiɛ lɛ. Yɛ 1921 mli lɛ, amɛŋma wolo hee ko, ni ji The Harp of God, ni afee koni eye ebua mɛi heei lɛ kɛ gbekɛbii ni amɛkɛkase shishijee Biblia mli anɔkwalei komɛi. (Kpojiemɔ 12:​6, 14) Nɛkɛ nibii nɛɛ fɛɛ ba yɛ be kroko ni sa kadimɔ waa mli.

Gbii 1,290 Lɛ

15. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔbu gbii 1,290 lɛ shishijee he akɔntaa yɛ? Mɛɛ be nɛkɛ be nɛɛ ba naagbee?

15 Bɔfo lɛ kɛɛ Daniel akɛ: “Kɛjɛ be ni aaajie daa gbi afɔle lɛ ni aŋɔ amaŋfɔ feemɔ nihiinii lɛ ama shi yɛ enajiaŋ lɛ efeɔ gbii akpe kɛ ohai enyɔ kɛ nyɔŋmai nɛɛhu.” (Daniel 12:11) Yɛ Mose Mla lɛ shishi lɛ, ashaa “daa gbi afɔle lɛ” yɛ afɔleshaa latɛ lɛ nɔ yɛ sɔlemɔ we lɛ yɛ Yerusalem. Kristofoi eshaaa shaa afɔlei, shi amɛshaa mumɔŋ daa gbi afɔle ko. Paulo wie enɛ he beni ekɛɛ akɛ: “Wɔkɛ yijiemɔ afɔle abahaa Nyɔŋmɔ daa; no ji naabui ni jajeɔ egbɛi lɛ ayibii lɛ.” (Hebribii 13:​15; okɛto Hoshea 14:3 he.) Ajie nɛkɛ daa gbi afɔle nɛɛ kɛjɛ jɛmɛ kwraa yɛ June 1918 mli. Belɛ, mɛni ji “nihiinii”​—ni ji okadi ni ji enyɔ ni esa akɛ wɔtao lɛ mɔ? No ji Jeŋmaji Akpaŋmɔ lɛ, ní hewalɛi ni ye kunim yɛ ta lɛ mli lɛ to shishi yɛ Jeŋ Ta l naagbee lɛ.b Eji nihiinii ejaakɛ Kristendom hiɛnyiɛlɔi lɛ kɛ no damɔ shi yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ najiaŋ, ni amɛkɛ Kpaŋmɔ lɛ damɔ shi akɛ adesai ahiɛnɔkamɔ kome pɛ ni yɔɔ kɛha toiŋjɔlɛ. Ato Kpaŋmɔ lɛ he gbɛjianɔ yɛ January 1919. Kɛji wɔkane gbii 1,290 (ni ji afii etɛ, kɛ nyɔji kpawo) kɛjɛ nakai be lɛ mli lɛ, ekɛ wɔ bashɛɔ September 1922.

16. Yɛ gbii 1,290 lɛ naagbee lɛ, ebafee faŋŋ akɛ shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ efee klalo kɛha nitsumɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

16 Mɛni ba yɛ nakai beaŋ? Ojogbaŋŋ, no mli lɛ Biblia Kaselɔi lɛ ena hewalɛ hee, ni amɛye amɛhe kɛjɛ Babilon kpeteŋkpele lɛ dɛŋ, ni amɛfee klalo akɛ amɛbaatsu nii kɛ ekaa. (Kpojiemɔ 18:⁠4) Yɛ kpee ko ni afee yɛ September 1922 yɛ Cedar Point, Ohio, U.S.A. lɛ shishi lɛ, amɛkɛ ekaa bɔi Nyɔŋmɔ kojomɔi lɛ jajemɔ yɛ Kristendom nɔ. (Kpojiemɔ 8:​7-12) Baalabii atsɛ̃rɛ̃mɔ lɛ bɔi amɛ shãa waa diɛŋtsɛ agbɛnɛ! Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, kpoo ni ji enyɔ ni yɔɔ Kpojiemɔ lɛ je shishi. Tabilɔi okpɔŋɔnɔtaralɔi, ni ji Kristofoi babaoo​—ni kɛjɛ shishijee lɛ shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ pɛ feɔ kuu nɛɛ, shi sɛɛ mli lɛ asafo babaoo lɛ ha amɛyi fa lɛ​—ho kɛtsɔ shikpɔŋ lɛ nɔ. (Kpojiemɔ 7:9; 9:​13-19) Hɛɛ, gbii 1,290 lɛ naagbee kɛ miishɛɛ baha Nyɔŋmɔ webii lɛ.c Shi babaoo yɛ lolo ni baaba.

Gbii 1,335 Lɛ

17. Mɛɛ be gbii 1,335 lɛ je shishi ni mɛɛ be eba naagbee?

17 Daniel 12:12 kɛɔ akɛ: “Ajɔɔ mɔ ni aaaŋmɛ etsui shi ni eeeyashɛ gbii akpe kɛ ohai etɛ kɛ nyɔŋmai etɛ kɛ enumɔ lɛ nɔ lɛ!” Eka shi faŋŋ akɛ nɛkɛ gbii 1,335, aloo afii etɛ, kɛ nyɔji kpaanyɔ kɛ fã nɛɛ je shishi yɛ be ni tsɔ no hiɛ nɔŋŋ lɛ naagbee. Kɛji wɔkane kɛjɛ September 1922 kɛbaa lɛ, enɛ kɛ wɔ bashɛɔ afi 1926 agbiɛnaa be lɛ naagbee gbɛ (yɛ Shikpɔŋ lɛ Kɔɔyigbɛ Fa lɛ mli). Mɛni ba yɛ nakai gbii 1,335 lɛ mli?

18. Mɛɛ anɔkwalei komɛi tsɔɔ akɛ mra mli yɛ 1922 tɔ̃ɔ lɛ, no mli lɛ hiɛyaa yɛ lolo ni baaba?

18 Yɛ bɔ ni nibii ni ba yɛ 1922 lɛ sa kadimɔ ha lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, eka shi faŋŋ akɛ mɛi komɛi miishwe be ni eho etee lɛ waa lolo. Studies in the Scriptures, ni C. T. Russell ŋma lɛ, ji woji ni akaseɔ waa titri. Kɛfata he lɛ, wolo bibioo ni aja babaoo, ni ji Millions Now Living Will Never Die lɛ kɛ susumɔ ko ba akɛ, Nyɔŋmɔ yiŋtoo ni ji shikpɔŋ lɛ ni abaasaa afee lɛ Paradeiso ekoŋŋ, koni atee anɔkwafoi lɛ ashi kɛba wala mli lɛ baabɔi mlibaa yɛ 1925 mli. Etamɔ nɔ ni mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ atsuishiŋmɛɛ lɛ miihe aye emuu. Shi kɛlɛ, mɛi ni kɛ amɛhe bɔɔ Biblia Kaselɔi lɛ ahe lɛ ateŋ mɛi komɛi nuuu he akɛ esa akɛ amɛkɛ mɛi krokomɛi awie sanekpakpa lɛ he.

19, 20. (a ) Nibii pii tsake kɛha Nyɔŋmɔ webii yɛ gbii 1,335 lɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛɛ nibii ni ba kadi gbii 1,335 lɛ naagbee, ni mɛni amɛtsɔɔ yɛ Yehowa webii agbɛfaŋ?

19 Beni gbii 1,335 lɛ yaa nɔ lɛ, enɛɛmɛi fɛɛ tsake. Ato Buu-Mɔɔ nikasemɔ ni baaya nɔ daa yɛ kui amli he gbɛjianɔ koni akɛwo nyɛmimɛi lɛ hewalɛ. Ama shiɛmɔyaa nɔ mi waa. Kɛjɛ May 1923 mli kɛbaa lɛ, afɔ̃ mɔ fɛɛ mɔ nine ni ekɛ ehe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli yɛ nyɔŋ fɛɛ nyɔŋ nɔ Jufɔ ni ji enyɔ lɛ nɔ, ni ato be krɛdɛɛ yɛ otsi teŋ asafoŋ kpee shishi koni akɛwo amɛ hewalɛ yɛ nɛkɛ nitsumɔ nɛɛ mli. Yɛ August 1923, yɛ kpee ko ni afee yɛ Los Angeles, California, U.S.A. lɛ shishi lɛ, abana ale akɛ Yesu abɛbua ni kɔɔ gwantɛŋi lɛ kɛ abotiai lɛ ahe lɛ baaba mli dani Afii Akpe Nɔyeli Be lɛ baashɛ. (Mateo 25:​31-40) Afi 1924 mli ni akɛgbele redio nitsumɔ he ni ji WBBR, ni akɛtsu nii ni akɛgbɛ sanekpakpa lɛ ashwa kɛtsɔ redio kpaa nɔ lɛ naa. Sane ni yitso ji “Maŋ lɛ Fɔmɔ,” ni je kpo yɛ March 1, 1925, Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ kɛ Kpojiemɔ yitso 12 lɛ he shishinumɔ hee ni atsake ba. Yɛ naagbee lɛ, anɔkwa Kristofoi nyɛ amɛnu basabasa feemɔi ni ba yɛ 1914-19 lɛ shishi jogbaŋŋ.

20 Afi 1925 hu ba enaagbee, shi naagbee lɛ shɛko lolo! Kɛjɛ 1870 mli tɔ̃ɔ kɛbaa fɛɛ lɛ, Biblia Kaselɔi lɛ esɔmɔ aahu kɛ be pɔtɛɛ ko yɛ amɛjwɛŋmɔ mli​—klɛŋklɛŋ lɛ 1914, no sɛɛ lɛ 1925. Agbɛnɛ, amɛna akɛ esa akɛ amɛya nɔ amɛsɔmɔ aahu bei abɔ ni Yehowa sumɔɔ. Yɛ January 1, 1926 lɛ, Buu-Mɔɔ ni je kpo lɛ wie saneyitso ko ni sa kadimɔ waa he, akɛ “Namɔ Baawo Yehowa Hiɛ Nyam?” ni ekɛma bɔ ni Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ he hiaa ha lɛ nɔ mi, bɔ ni afeko nakai dã. Ni yɛ naagbee lɛ, akpɛlɛ yiŋkpɛɛ ko ni yitso ji “Odaseyeli Kɛha Jeŋ Nɔyelɔi Lɛ” nɔ, yɛ kpee ko ni afee yɛ May 1926 yɛ London, England lɛ shishi. Enɛ kɛ ekaa jaje anɔkwale ni kɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛ Satan je lɛ hiɛkpatamɔ ni baa lɛ he lɛ tɛɛ. Yɛ nakai kpee lɛ nɔŋŋ shishi lɛ, ajie Deliverance wolo ni mli wiemɔi amli wa waa lɛ kpo, ni no bafee woji ni baye Studies in the Scriptures najiaŋ lɛ ateŋ klɛŋklɛŋ nɔ. Nyɔŋmɔ webii miikwɛ amɛhiɛ agbɛnɛ, jeee amɛsɛɛ dɔŋŋ. Gbii 1,335 lɛ eba naagbee.

21. Mɛni tsuishiŋmɛɛ kɛtsɔ gbii 1,335 lɛ mli lɛ tsɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ webii yɛ nakai beaŋ, ni mɛni gbalɛ ni kɔɔ nɛkɛ be nɛɛ he lɛ mlibaa tsɔɔ kɛhaa wɔ?

21 Mɛi komɛi sumɔɔɔ akɛ amɛtsakeɔ yɛ nibii ni ba nɛɛ anaa, shi mɛi ni ŋmɛ amɛtsui shi lɛ na miishɛɛ lɛlɛŋ. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, kɛ wɔku wɔsɛɛ wɔkwɛ nɛkɛ gbalɛ mli bei nɛɛ amlibaa lɛ ekoŋŋ lɛ, wɔ hu wɔnaa miishɛɛ ejaakɛ ewajeɔ nɔmimaa ni wɔyɔɔ lɛ, akɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ akuu bibioo ni hi shi kɛtsɔ nakai bei lɛ amli lɛ ji tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ lɛ lɛlɛŋ. Ni Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ mli elɛɛ waa, yɛ nakai be lɛ sɛɛ afii lɛ amli kɛbaa, shi tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ lɛ kã he eyɛ eteŋ tuuŋtu lolo, ni eetsɔɔ lɛ gbɛ. Belɛ, kwɛ bɔ ni eji mlifilimɔ sane, akɛ aaale akɛ miishɛɛ babaoo yɛ wɔsɛɛ be mli lolo kɛha mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ tooi krokomɛi lɛ! Wɔbaana enɛ beni wɔsusuɔ Daniel gbalɛi lɛ amli ekroko hu he lɛ.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Kɛha gbalɛ mli bei nɛɛ ahe akɔntaabuu mlitsɔɔmɔ lɛ, kwɛmɔ Our Incoming World Government​—God’s Kingdom, ni Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. fee lɛ, yitso 8.

b Kwɛmɔ February 1, 1986, Buu-Mɔɔ, baafai 8-18.

c Kwɛmɔ January 1, 1991, Buu-Mɔɔ, baafa 12, kɛ 1975 Yearbook of Jehovah’s Witnesses, baafa 132.

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

◻ Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ gbalɛi komɛi yɛ Daniel wolo lɛ mli ni baaba yɛ wɔbee nɛɛ mli?

◻ Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔna nɔmimaa akɛ shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ ji “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ?

◻ Mɛɛ be gbii 1,260 lɛ je shishi, ni mɛɛ be eba naagbee?

◻ Mɛɛ hewalɛ hee kɛ amɛgbɛhe mlibaa ekoŋŋ gbii 1,290 lɛ kɛbaha shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ?

◻ Mɛni hewɔ mɛi ni ŋmɛ amɛtsui shi kɛyashi gbii 1,335 lɛ naagbee na miishɛɛ lɛ?

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 11]

DANIEL GBALƐ MLI BEI LƐ

Gbii 1,260:

December 1914 kɛyashi June 1918

Gbii 1,290:

January 1919 kɛyashi September 1922

Gbii 1,335:

September 1922 kɛyashi May 1926

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 8]

Kɛjɛ 1919 kɛbaa nɛɛ, ebafee faŋŋ akɛ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ ji shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 10]

Jeŋmaji Akpaŋmɔ lɛ Nitsumɔ He Yitso, yɛ Geneva, Switzerland

[He ni Sane lɛ Jɛ]

UN mfoniri

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje