Jeŋ ni Hi—Ebɛŋkɛ!
“YAKA gbɛkpamɔ kɛha paradeiso shihilɛ fata gbɛkpamɔi foji ni kã adesai ajwɛŋmɔ nɔ daa lɛ ahe. Ekolɛ no ji nɔ ni mli wa fe fɛɛ ni ehi shi be kakadaŋŋ. Anaa bɔ ni ashweɔ paradeiso ahaa lɛ he odaseyeli yɛ jamɔ shihilɛi fɛɛ mli,” taakɛ The Encyclopedia of Religion lɛ tsɔɔ lɛ.
Etamɔ nɔ ni adesai akui sɔrɔtoi fɛɛ miishwe ni amɛhi jeŋ ko ni hi mli, tamɔ nɔ ni amɛmiiye shishijee shihilɛ kpakpa ko ni bɛ dɔŋŋ he ŋkɔmɔ. Enɛ tsɔɔ akɛ eeenyɛ efee akɛ paradeiso ko ehi shi pɛŋ kɛjɛ shishijee, shi yɛ nɛgbɛ? Ekolɛ jwɛŋmɔŋ naagbai ahe nilelɔ baakɛɛ akɛ nɛkɛ gbɛkpamɔ ni mli wa nɛɛ jieɔ bɔ ni ashweɔ ni nine ashɛ nyɛ fɔmɔ kotoku lɛ mli shweshweeshwe shihilɛ ni elaaje lɛ nɔ ekoŋŋ lɛ kpo. Shi, nɛkɛ naatsɔɔmɔ nɛɛ tsɔɔɔ woloŋlelɔi ni kaseɔ Nyɔŋmɔ jamɔ he yinɔsane he nii lɛ ayiŋ.
“Yaka Gbɛkpamɔ Kɛha Paradeiso Shihilɛ”—Mɛni Hewɔ?
Ani nakai gbɛkpamɔi foji ni yɔɔ, taakɛ mɛi komɛi kɛɔ lɛ, haa anyɛɔ akpeeɔ naagbai kɛ bɔ ni adesai awala be yɔɔ kuku ha lɛ naa jogbaŋŋ? Aloo ani naatsɔɔmɔ kroko ko yɛ?
Mɛni hewɔ adesai shweɔ ni amɛna jeŋ ni hi lɛ? Biblia lɛ haa naatsɔɔmɔ ko ni mli ka shi faŋŋ ni yɔɔ mlɛo hu: Adesai jɛ jeŋ ko ni hi mli kɛba! Shishijee paradeiso ko ehi shi pɛŋ lɛlɛŋ. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ wieɔ he akɛ “abɔɔ” ko ni yɔɔ he pɔtɛɛ ko yɛ Boka Teŋgbɛ, ni akɛ “tsei fɛɛ ni kɛ akwɛ ni aaaba mɔ tsine ni amɛhi ha yeli hu” lɛ eko wo mli. Nyɔŋmɔ kɛwo klɛŋklɛŋ adesai enyɔ lɛ adɛŋ akɛ amɛkwɛ nɔ. (1 Mose 2:7-15) Eji shihilɛ ko ni hi kɛmɔ shi ni kulɛ adesai baana miishɛɛ yɛ mli lɛlɛŋ.
Mɛni hewɔ nakai Paradeiso shihilɛi lɛ sɛɛ etsɛɛɛ lɛ? Klɛŋklɛŋ lɛ, ejɛ mumɔŋ bɔɔnɔ ko atuatsemɔ, kɛ no sɛɛ lɛ, adesai enyɔ lɛ hu atuatsemɔ. (1 Mose 2:16, 17; 3:1-6, 17-19) Enɛ hewɔ lɛ, jeee Paradeiso lɛ kɛkɛ adesai laaje, shi moŋ emuuyeli, hewalɛnamɔ, kɛ wala ni sɛɛ efooo. Eka shi faŋŋ akɛ shihilɛi ni bɔi baa lɛ haaa adesai ashihilɛ ahi fe tsutsu lɛ. Nɔ ni tamɔɔɔ no lɛ, enɛ etee nɔ efite aahu kɛbashɛ he ni ehiii fe fɛɛ kwraa taakɛ wɔnaa ŋmɛnɛ lɛ.—Jajelɔ 3:18-20; Romabii 5:12; 2 Timoteo 3:1-5, 13.
Paradeiso Taomɔ—Susumɔ ko he Yinɔsane
Taakɛ abaanyɛ asusu he lɛ, “gbɛkpamɔi foji kɛha paradeiso” nɛɛ yɛ yinɔsane be kakadaŋŋ. Sumeriabii kaiɔ be ko ni eho ni kulɛ gbeekpamɔ yɔɔ he fɛɛ he yɛ jeŋ muu fɛɛ lɛ akɛ: “Gbeyeishemɔ ko bɛ, gbeyei ko bɛ, gbɔmɔ bɛ mpleshilɔ ko. . . . Jeŋ muu lɛ fɛɛ, gbɔmɛi kɛ gbeekpamɔ jie Enlil yi, yɛ wiemɔi kome mli,” taakɛ blema Mesopotamia lalafoo wiemɔ ko kaiɔ lɛ. Mɛi komɛi, tamɔ blema Mizraimbii kpaa gbɛ akɛ amɛbaashɛ jeŋ ko ni hi mli yɛ amɛgbele sɛɛ. Amɛheɔ amɛyeɔ akɛ susuma ni gbooo lɛ yashɛɔ nɔ ni atsɛɔ lɛ akɛ Aaru shikpɔji lɛ anɔ. Shi kɛ hoo lɛ, kɛjɛ shishijee lɛ, nɛkɛ hiɛnɔkamɔ nɛɛ yɛ kɛha nɔyelɔi akuu ni nɔ kwɔ lɛ pɛ; ohiafoi nyɛŋ akpa gbɛ akɛ amɛnine baashɛ jeŋ kpakpa ko nɔ.
Yɛ jamɔ shihilɛ sɔrɔto ko hu mli lɛ, Hindubii kɛ afii ohai abɔ emɛ jeŋ yinɔ ko ni hi (yuga) lɛ baa aahu. Taakɛ Hindu tsɔɔmɔi tsɔɔ lɛ, yugai ejwɛ kuɔ sɛɛ baa ekoŋŋ yɛ shibɔlemɔ ko ni tsaa nɔ daa mli, ni amrɔ nɛɛ wɔyɛ nɔ ni ehiii fe fɛɛ lɛ mli. Wɔhe ni bɛ nii lɛ, nɛkɛ Kali Yuga (yinɔ fɔŋ), kɛ emli amanehului kɛ efɔŋ feemɔi nɛɛ sɛɛ baatsɛ, taakɛ mɛi komɛi tsɔɔ lɛ, kɛyashɛ afii 432,000. Shi yɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Hindubii anɔkwafoi miimɛ yinɔ kpakpa, ni ji Krita Yuga lɛ.
Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, Helabii kɛ Romabii ahiɛ ka nɔ akɛ amɛbaashɛ adesã mli Shade Kpakpa Ŋshɔkpɔi lɛ anɔ, yɛ Atlantik Ŋshɔ lɛ mli. Ni niŋmalɔi babaoo, tamɔ Hesiod, Virgil, kɛ Ovid, wie shishijee mli yinɔ kpakpa ni yɔɔ nyam ko he, kɛ hiɛnɔkamɔ akɛ gbi ko lɛ, abaasaa akɛba ekoŋŋ. Kɛbaa klɛŋklɛŋ afii oha D.Ŋ.B. lɛ naagbee gbɛ lɛ, Latin lalafolɔ Virgil gba aetas aurea (yinɔ kpakpa) hee ni sɛɛ baatsɛ, ni ebɛŋkɛ lɛ he sane efɔ shi. Yɛ afii ohai ni nyiɛ sɛɛ lɛ hu mli lɛ, “kɛ hoo lɛ, Roma maŋtsɛmɛi nyɔŋma kɛ ekpaa wie akɛ amɛnɔyelii lɛ esaa eto Yinɔ Kpakpa shishi ekoŋŋ,” taakɛ The Encyclopedia of Religion kɛɔ lɛ. Shi taakɛ wɔle jogbaŋŋ ŋmɛnɛ lɛ, eji maŋkwramɔŋ lakamɔ wiemɔi kɛkɛ.
Celtbii pii kpa nɔ ni amɛsusu akɛ eji shikpɔŋ ko ni kpɛɔ haŋŋ yɛ ŋshɔkpɔ (loo ŋshɔnine ko nɔ) yɛ ŋshɔ sɛɛ lɛ gbɛ, he ni amɛheɔ amɛyeɔ akɛ gbɔmɛi hiɔ shi yɛ miishɛɛ ni eye emuu mli lɛ. Taakɛ blema adesã ko tsɔɔ lɛ, eyɛ mli akɛ Maŋtsɛ Arthur epila gbele pilamɔ moŋ, shi etee nɔ ehi wala mli beni eyana ŋshɔkpɔ fɛfɛo ni atsɛɔ lɛ Avalon lɛ sɛɛ.
Yɛ blema beaŋ kɛ Teŋgbɛ Afii lɛ amli hu lɛ, mɛi pii susu akɛ abɔɔ ko ni miishɛɛ diɛŋtsɛ yɔɔ mli, ni ji Eden abɔɔ lɛ yɛ shihilɛ mli lolo yɛ he ko, “yɛ gɔŋ ko ni anyɛɛɛ akwɔ kɛya eyiteŋ lɛ nɔ aloo yɛ ŋshɔ ko ni anyɛɛɛ afo lɛ sɛɛ,” taakɛ yinɔsane ŋmalɔ Jean Delumeau tsɔɔ mli lɛ. Eyɛ mli akɛ Italianyo lalafolɔ Dante heɔ ŋwɛi paradeiso ko eyeɔ moŋ, shi esusu akɛ shikpɔŋ nɔ paradeiso ko hu yɛ lolo, yɛ e-Hetsuumɔ He gɔŋ lɛ yiteŋ, yɛ Yerusalem maŋtiase lɛ ŋɛlɛ nɔ yɛ shikpɔŋ lɛ afa kroko lɛ. Mɛi komɛi he amɛye akɛ abaana nɛkɛ hé nɛɛ yɛ Asia, yɛ Mesopotamia, loo yɛ Himalaya gɔji lɛ anɔ. Ni teŋgbɛ afii lɛ amli adesãi ni kɔɔ Eden paradeiso ko he lɛ fa babaoo. Mɛi pii he amɛye akɛ maŋtsɛyeli ko ni yɔɔ naakpɛɛ yɛ nakai paradeiso lɛ masɛi kpaakpa, ni Osɔfo John ni eji mɔ kpakpa waa lɛ yeɔ nɔ. Akɛni shikpɔŋ nɔ paradeiso lɛ bɛŋkɛ hewɔ lɛ, awieɔ akɛ wala sɛɛ tsɛɔ, ni jɔɔmɔ hu yɛ mli yɛ Osɔfo John maŋtsɛyeli lɛ mli, ni eji shweremɔ kɛ ninamɔ babaoo jɛɛhe ni hiɔ shi daa. Mɛi krokomɛi, ni kaiɔ blema Hela adesãi lɛ tee nɔ amɛsusu akɛ abaanyɛ ana paradeiso ŋshɔkpɔi lɛ yɛ Atlantik ŋshɔ lɛ mli. Shikpɔŋ he mfonirii ni afee yɛ teŋgbɛ afii lɛ amli lɛ tsɔɔ bɔ ni Eden abɔɔ lɛ he hemɔkɛyeli ni ayɔɔ lɛ mli wa ha, ni akɛtsɔɔ he ni asusuɔ akɛ abɔɔ lɛ hi po.
Yɛ afii ohai 15 kɛ 16 lɛ amli lɛ, lɛlɛ kudɔlɔi ni fo Atlantik ŋshɔ lɛ bɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaatao jeŋ ko ni, yɛ nakai be kometoo lɛ nɔŋŋ mli lɛ, eji ehee kɛ blema nɔ̃ fɛɛ. Amɛsusu akɛ kɛ amɛyashɛ ŋshɔ lɛ sɛɛ naabu lɛ, jeee Indies shikpɔŋ lɛ pɛ kɛkɛ amɛbaana, shi moŋ Eden abɔɔ lɛ hu. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Christopher Columbus tao abɔɔ lɛ yɛ gɔji ni yɔɔ Amerika Wuoyigbɛ kɛ Teŋgbɛ shikpɔji lɛ anɔ, hei ni jeŋ dɔlɛ yɔɔ bɔ ni sa kɛ agbɛnɛ hulu liamɔ shikpɔji lɛ hu anɔ. Europa gbɛfalɔi ni taoɔ shikpɔji heei, ni yashɛ Brazil lɛ na nɔmimaa waa akɛ paradeiso ni elaaje lɛ baahi jɛmɛ yɛ kɔɔyɔŋ tsakemɔ ni hi kɛ niyenii kɛ tsei babaoo ni yɔɔ jɛmɛ lɛ hewɔ. Shi, etsɛɛɛ tsɔ ni aha amɛle he ni shikpɔŋ ni amɛyana nɛɛ ji diɛŋtsɛ.
Gbɛkpamɔi Foji —Ani Amɛji Hei ni Hi Kɛmɔ Shi?
Yɛ nɔ najiaŋ ni amɛaabɔ mɔdɛŋ ni amɛna jeŋ ni hi kɛmɔ shi lɛ yɛ shikpɔŋ lɛ he ko banee lɛ, mɛi krokomɛi eka akɛ amɛaato he gbɛjianɔ. Enɛ hewɔ lɛ, yɛ afi 1516 mli lɛ, Ŋleshinyo adesai ashihilɛ he nilelɔ Thomas More tsɔɔ bɔ ni ŋshɔkpɔ ni asusuɔ akɛ nibii hi yɛ nɔ kɛmɔ shi lɛ ji, he ko ni yɔɔ nyam, kɛ toiŋjɔlɛ, ni ayɔɔ he tsui, ni esoro lɛ kwraa yɛ jeŋ ni efite ni ele lɛ he. Mɛi krokomɛi hu eka akɛ amɛaato jeŋ kpakpai ahe gbɛjianɔ, jeŋ ni anɔkwayeli yɔɔ mli: yɛ afii ohai ekpaa D.Ŋ.B. lɛ, Plato kɛ e-Kwasafo Nɔyeli Maŋ lɛ; yɛ 1602 mli lɛ, Italianyo mɔ-kome-shihilɔ Tommaso Campanella kɛ e-Hulu Maŋtiase ni ato he gbɛjianɔ jogbaŋŋ lɛ; kɛ no sɛɛ afii fioo pɛ lɛ, Ŋleshinyo jeŋ nilelɔ Francis Bacon beni ewieɔ “shihilɛ he ni yɔɔ miishɛɛ ni shwereɔ” lɛ he yɛ e-Atlantis Hee lɛ mli lɛ. Beni afii ohai abɔ lɛ hoɔ yaa lɛ, niiahesusulɔi sɔrɔtoi (mɛi ni heɔ yeɔ kɛ mɛi ni heee yeee fɛɛ) ewie nɛkɛ gbɛkpamɔi foji nɛɛ nyɔŋmai abɔ he. Shi, amɛwiemɔi lɛ amli fioo komɛi pɛ ahe aye.
Mɛi ni eka akɛ amɛaato amɛ diɛŋtsɛ amɛgbɛkpamɔi foji lɛ amɛma shi lɛ hu yɛ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, yɛ afi 1824 mli lɛ, Ŋleshinyo shikatsɛ ko ni atsɛɔ lɛ Robert Owen lɛ kpɛ eyiŋ akɛ ebaafã kɛyahi Indiana, U.S.A., koni ekɛwo egbɛkpamɔi foji lɛ obɔ yɛ akrowa ko ni etsɛ lɛ akɛ Gbeekpamɔ Hee lɛ mli. Akɛni ehe eye waa akɛ kɛ gbɔmɛi yɛ shihilɛ kpakpa mli lɛ, amɛshihilɛ baaya hiɛ hewɔ lɛ, ekɛ nii ni eyɔɔ lɛ fɛɛ tsu nii ni ekɛbɔ mɔdɛŋ ni ekɛto nɔ ni esusu akɛ eji jeŋ ni jeŋba hee yɔɔ mli lɛ shishi. Shi nɔ ni jɛ mli ba lɛ tsɔɔ akɛ jeee shihilɛi heei pɛ he hiaa ni akɛfee gbɔmɛi heei.
Maŋkwramɔŋ susumɔi fɛɛ kɛɔ yɛ faŋŋ mli akɛ esa akɛ adesa ato je lɛ he gbɛjianɔ yɛ lɛ diɛŋtsɛ enilee kɛ nɔ ni lɛ diɛŋtsɛ enuɔ he akɛ anɔkwale lɛ naa koni ekɛ paradeiso ni akpaa lɛ gbɛ lɛ aba shikpɔŋ nɔ. Shi, nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, nɔ ni ejɛ mɔdɛŋ ni abɔɔ ni aha nakai gbɛkpamɔi lɛ aba mli lɛ amli eba ji tai kɛ maŋ hiɛtsakemɔi, tamɔ French Maŋ Hiɛtsakemɔ ni ba yɛ 1789 mli lɛ kɛ Bolshevik Maŋ Hiɛtsakemɔ ni ba yɛ 1917 lɛ. Yɛ nɔ najiaŋ ni ekɛ paradeiso shihilɛi aaaba lɛ, bei pii lɛ, nɛkɛ mɔdɛŋbɔi nɛɛ kɛ piŋmɔi kɛ amanehului babaoo moŋ baa.
Otii ni akɛmamɔ hiɛ, gbɛjianɔtoi, gbɛkpamɔi foji, kɛ mɔdɛŋ ni abɔɔ ni ashɛ he—eji nijiaŋwujee ni eko nyiɛ eko sɛɛ. Amrɔ nɛɛ, mɛi komɛi wieɔ “lamɔ ni efee efolo” kɛ “gbɛkpamɔi foji ayinɔ ko ni eba naagbee” he, ni amɛwoɔ wɔ hewalɛ ni wɔkase “shihilɛ ni gbɛkpamɔi foji bɛ mli.” Ani hiɛnɔkamɔ ko yɛ akɛ wɔɔna jeŋ ni hi, aloo ani eeeka he ehi shi akɛ lamɔ folo ko kɛkɛ daa nɛɛ?
Kristofoi kɛ Jeŋ ko ni Hi
Jeŋ hee lɛ jeee lamɔ folo kɛ kɛkɛ—eji hiɛnɔkamɔ ni ma shi shiŋŋ! Yesu Kristo, Kristojamɔ Shishitolɔ lɛ le akɛ amrɔ nɛɛ je nɛɛ jeee jeŋ ni hi fe fɛɛ ni wɔɔnyɛ wɔhi mli. Etsɔɔ akɛ mɛi ni he jɔ lɛ baahi shikpɔŋ lɛ nɔ, ni abaafee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii yɛ nɔ. (Mateo 5:5; 6:9, 10) Ekɛ ekaselɔi lɛ fɛɛ le akɛ Nyɔŋmɔ henyɛlɔ, Satan Abonsam kudɔɔ amrɔ nɛɛ je lɛ, ni enɛ ji yiŋtoo titri hewɔ ni adesai naa amanehulu babaoo nakai lɛ. (Yohane 12:31; 2 Korintobii 4:4; 1 Yohane 5:19; Kpojiemɔ 12:12) Yudafoi anɔkwafoi kpa gbi ni Nyɔŋmɔ baaha tai, amanehulu, kɛ hela sɛɛ afo shikome nyɔŋlo kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, koni eha gbɔmɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ kɛ jalɛsaneyeli ahi nɔ lɛ gbɛ. Yɛ nakai gbɛ nɔ nɔŋŋ lɛ, klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi lɛ kɛ hekɛnɔfɔɔ kpa gbɛ akɛ akɛ nibii agbɛjianɔtoo hee, ni ji “ŋwɛi hee kɛ shikpɔŋ hee” baaye jeŋ ni yɔɔ amrɔ nɛɛ najiaŋ.—2 Petro 3:13; Lala 37:11; 46:8, 9; Yesaia 25:8; 33:24; 45:18; Kpojiemɔ 21:1.
Beni Yesu Kristo tsotsoro sɛŋmɔ tso lɛ nɔ lɛ, esaa etĩ jeŋ ni hi he shiwoo lɛ mli ekoŋŋ eha efɔŋ feelɔ ko ni jie hemɔkɛyeli ni sa kpo yɛ E-mli lɛ. “[Yesu] kɛɛ lɛ akɛ: ‘Lɛlɛŋ miikɛɛ bo ŋmɛnɛ akɛ, Okɛ mi aaahi Paradeiso.’ ” (Luka 23:40-43, New World Translation) Te nakai efɔŋ feelɔ lɛ nu nakai wiemɔi lɛ ashishi eha tɛŋŋ? Ani Yesu miitsɔɔ akɛ efɔŋ feelɔ lɛ ‘kɛ lɛ baahi’ ŋwɛi nakai gbi lɛ nɔŋŋ, tamɔ bɔ ni Katolik kɛ Protestant Biblia shishitsɔɔmɔi komɛi taoɔ atsɔɔ lɛ? Dabi, jeee nakai ji bɔ ni Yesu tsɔɔ, ejaakɛ yɛ egbohiiashitee lɛ sɛɛ lɛ, Yesu kɛɛ Maria Magdalena akɛ ‘E-nako eya ŋwɛi yɛ Tsɛ lɛ ŋɔɔ.’ (Yohane 20:11-18) Eyɛ mli akɛ Yesu kɛ afii etɛ kɛ fã tsɔɔ ebɔfoi lɛ anii dani Pentekoste afi 33 Ŋ.B. shɛ moŋ, shi amɛsusuuu ŋwɛi paradeiso shihilɛ ko he. (Bɔfoi lɛ Asaji 1:6-11) Nakai efɔŋ feelɔ lɛ nu nɔ ni Yudafoi ni yɔɔ nakai beaŋ lɛ ateŋ mɛi babaoo baanu shishi lɛ shishi: Yesu kɛ jeŋ ko ni hi, ni baaba yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ lɛ he shiwoo miiha. German woloŋlelɔ ko wie akɛ: “Anaaa tsɔɔmɔ ni kɔɔ gbele sɛɛ nyɔmɔwoo he lɛ yɛ Kpaŋmɔ Momo lɛ mli he ko kwraa.”
Paulo hu ye anɔkwale ni eji akɛ paradeiso ko baaba wɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ he odase yɛ wolo ni eŋma amaje Hebribii lɛ mli. Beni ewoɔ enanemɛi heyelilɔi lɛ hewalɛ ni ‘amɛkakpoo yiwalaheremɔ kpeteŋkpele ni abɔi he wiemɔ kɛtsɔ Yesu Kristo nɔ’ lɛ, Paulo ma nɔ mi akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ ha Yesu hegbɛ yɛ “shikpɔŋ ni ayɔɔ nɔ [Hela, oi·kou·meʹne] ni baaba” lɛ nɔ. (Hebribii 2:3, 5) Yɛ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ amli lɛ, wiemɔ oi·kou·meʹne lɛ kɔɔ wɔ shikpɔŋ nɛɛ ni adesai yɔɔ nɔ lɛ he be fɛɛ be, shi jeee ŋwɛi jeŋ ko. (Okɛto Mateo 24:14; Luka 2:1; 21:26; Bɔfoi lɛ Asaji 17:31 he.) Enɛ hewɔ lɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni Kristo Yesu yeɔ nɔ lɛ baaye shikpɔŋ ni ayɔɔ nɔ nɛɛ nɔ. No baafee he ni hi jogbaŋŋ kɛmɔ shi kɛha shihilɛ!
Eyɛ mli akɛ Maŋtsɛyeli lɛ diɛŋtsɛ lɛ, ŋwɛi nɔ̃ ni moŋ, shi bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ ekɛ ehe baawo shikpɔŋ lɛ nɔ saji amli. Mɛni baajɛ mli aba? Gbɔjɔmɔi, efɔŋ feemɔi, ohia, kɛ gbele baafee blema nibii ni akaiɔ kɛkɛ. Nijiaŋwujee kɛ mii ni shɛɛɛ nii ahe po baalaaje kwraa. (Kpojiemɔ 21:3-5) Biblia lɛ kɛɔ akɛ ‘Nyɔŋmɔ baagbɛ edɛŋ ni ebaaha nɔ fɛɛ nɔ ni hiɛ kã atɔ kɛ nɔ ni etaoɔ.’ (Lala 145:16) Abaana naagbai tamɔ nitsumɔ ni anaaa kɛ mujiwoo naa tsabaa ni tsuɔ nii jogbaŋŋ ni sɛɛ baatsɛ hu. (Yesaia 65:21-23; Kpojiemɔ 11:18) Shi nɔ ni fe fɛɛ lɛ, kɛtsɔ Nyɔŋmɔ jɔɔmɔ nɔ lɛ, abaaha anɔkwale, kɛ jalɛsaneyeli, kɛ toiŋjɔlɛ—ni ji sui ni etamɔ nɔ ni amɛlaaje kwraa lɛ aye kunim!—Lala 85:8-14; Galatabii 5:22, 23.
Ani lamɔ, aloo gbɛkpamɔ folo kɛkɛ nɛ? Dabi, nɛkɛ jaramɔ bei ni mli wa fe fɛɛ ni wɔyɔɔ mli nɛɛ feɔ lɛ faŋŋ akɛ wɔyɛ je nɛɛ “naagbee gbii lɛ” amli, ni no hewɔ lɛ jeŋ hee lɛ ebɛŋkɛ kpaakpa. (2 Timoteo 3:1-5) Ani obaasumɔ ni ohi jɛmɛ? No lɛ okɛ Yehowa Odasefoi akase Biblia lɛ ni okɛle bɔ ni ooofee ni ebalɛ nakai yɛ ogbɛfaŋ. Jeŋ ko ni hi ebɛŋkɛ, ehi kwraa fe nɔ ni wɔsusu he dã. Ejeee gbɛkpamɔ folo kɛkɛ—eji nɔ ni baaba mli lɛlɛŋ!
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]
Jeŋ ko ni hi—etsɛŋ ni ebaaba lɛlɛŋ