Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w95 2/1 bf. 4-7
  • Mɛni Hewɔ Be ni Sa akɛ Akpɛɔ Yiŋ nɛ Lɛ?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Mɛni Hewɔ Be ni Sa akɛ Akpɛɔ Yiŋ nɛ Lɛ?
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Nɔ Hewɔ ni Akpoo Israel
  • Kristendom Hemɔkɛyeli Kwamɔ Kpele Lɛ
  • Ani Tsakemɔ Nyɛŋ Aba?
  • Amrɔ Nɛɛ Ji Be ni Sa akɛ ‘Akɛje Emli’
  • Apasa Maŋtsɛyeli ko Te Shi
    “Ha Omaŋtsɛyeli lɛ Aba”
  • Anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ kɛ Owɔsɛɛ Be
    Nyɔŋmɔ Sɛɛ Gbɛ ni Adesai Taoɔ
  • Bɔ ni Fee ni Kristendom Batsɔ Je Nɛɛ Fa
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1993
  • Babilon Kpeteŋkpele Lɛ Egbee Shi Ni Akojo Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1989
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
w95 2/1 bf. 4-7

Mɛni Hewɔ Be ni Sa akɛ Akpɛɔ Yiŋ nɛ Lɛ?

YƐ AFII ohai 16 D.Ŋ.B. lɛ, Nyɔŋmɔ hala Israelbii lɛ akɛ “[lɛ] diɛŋtsɛ [e]nɔ yɛ maji fɛɛ ateŋ, . . . maŋ krɔŋkrɔŋ.” (2 Mose 19:5, 6) Etsɛɛɛ kɛkɛ ni amɛlaaje amɛ krɔŋkrɔŋ feemɔ, amɛ jamɔ mli hetsemɔ lɛ, ni amɛŋmɛ gbɛ ni jeŋmaji ni ebɔle amɛhe kɛkpe lɛ awɔŋjamɔ kɛ nifeemɔi fɔji lɛ wo amɛhe muji. Ni amɛkɛ nakai feemɔ jie amɛhe kpo akɛ amɛji “maŋ ni kuɛŋ ti.” (5 Mose 9:6, 13; 10:16; 1 Korintobii 10:7-11) Yɛ be sɛɛjɛkɛmɔ ni fe afii ohai etɛ ni nyiɛ Yoshua gbele sɛɛ lɛ mli fɛɛ lɛ, Yehowa tee kojolɔi ashi, ni ji gbɛtsɔɔlɔi anɔkwafoi ni kulɛ sa akɛ amɛnyiɛ Israelbii lɛ ahiɛ kɛba anɔkwa jamɔ he ekoŋŋ. Shi, gbɔmɛi lɛ “[e]fɔ̃ɔɔ amɛ nifeemɔi lɛ kɛ amɛ kuɛŋtimɔ gbɛ lɛ nɔ nyiɛmɔ.”—Kojolɔi 2:17-19.

No sɛɛ lɛ, Nyɔŋmɔ tee maŋtsɛmɛi kɛ gbalɔi anɔkwafoi ashi koni amɛkanya gbɔmɛi lɛ ni amɛku amɛsɛɛ kɛba anɔkwa jamɔ he. Gbalɔ Azaria wo Maŋtsɛ Asa kɛ enanemɛi maŋbii lɛ hewalɛ ni amɛtao Yehowa sɛɛ gbɛ akɛ: “Kɛji nyɛtao esɛɛ gbɛ lɛ, eeeha nyɛna lɛ, shi kɛ nyɛkwa lɛ lɛ, lɛ hu eeekwa nyɛ!” Asa fee jamɔ mli tsakemɔi komɛi yɛ Yuda maŋtsɛyeli lɛ mli. (2 Kronika 15:1-16) Nɔ ni nyiɛ sɛɛ ji akɛ, ehe bahia ni Nyɔŋmɔ asaa ekɛ ninefɔɔ lɛ aha ekoŋŋ kɛtsɔ gbalɔ Yoel nɔ. (Yoel 2:12, 13) Yɛ sɛɛ mli lolo po lɛ, Zefania wo Yuda maŋ lɛ mlibii lɛ ŋaa ni “[amɛtao] Yehowa sɛɛ gbɛ.” Obalanyo maŋtsɛ Yosia fee nakai yɛ tsakemɔi ahe tafaa ko ni ekɛjie wɔŋjamɔ kɛ efɔŋ feemɔ kwraa lɛ mli.—Zefania 2:3; 2 Kronika 34:3-7.

Yɛ tsuitsakemɔi komekomei ni ba nɛɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, jamɔ mli shihilɛ ni gbɔmɛi lɛ yɔɔ mli lɛ tee nɔ efee oshara waa lolo. (Yeremia 2:13; 44:4, 5) Yeremia wie eshi jamɔ gbɛjianɔtoo ni akɛ wɔŋjamɔ mli nifeemɔi ewo he muji lɛ, ni ewie he akɛ nɔ ni nyɛŋ etsake, ekɛɛ: “Ani mɔdiŋ aaanyɛ ehewolo atsake, aloo kootsɛ aaanyɛ ehe ŋwãtãŋwãta lɛ atsake? No lɛ nyɛ hu nyɛaanyɛ ekpakpa nyɛfee, nyɛ mɛi ni efɔŋ feemɔ eka nyɛnɔ lɛ!” (Yeremia 13:23) Enɛ hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ toigbalamɔ ni mli wa waa ba Yuda maŋtsɛyeli lɛ nɔ. Akpata Yerusalem kɛ esɔlemɔtsu lɛ hiɛ yɛ afi 607 D.Ŋ.B., ni aloo mɛi ni yi na wala lɛ kɛtee Babilon akɛ nyɔji, ni amɛhi jɛmɛ aahu afii 70 sɔŋŋ.

Beni nakai be lɛ ho lɛ, Nyɔŋmɔ jie mɔbɔnalɛ kpo. Etsɔ Maŋtsɛ Koresh yiŋ ni eŋmɛɛ Israelbii lɛ ahe, ni amɛteŋ shwɛɛnii ko ku amɛsɛɛ kɛtee Yerusalem ni amɛyama sɔlemɔtsu lɛ ekoŋŋ. Yɛ nɔ najiaŋ ni amɛaakase nii kɛjɛ enɛɛmɛi fɛɛ mli lɛ, amɛkpalaŋ kɛjɛ anɔkwa jamɔ he ekoŋŋ, ni amɛha Yehowa saa etĩ eninefɔɔ lɛ mli akɛ: “Nyɛkpalea kɛbaa miŋɔɔ, ni makpale kɛba nyɛŋɔɔ.”—Maleaki 3:7.

Nɔ Hewɔ ni Akpoo Israel

Mɛni ji jamɔŋ shihilɛ ni Israelbii lɛ yɔɔ mli yɛ Yesu beaŋ? No mli lɛ jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi osatofoi lɛ etsɔmɔ “shwilafoi ni tsɔɔ shwilafoi agbɛ,” ni amɛtsɔɔ “tsɔɔmɔi ni ji gbɔmɛi akitai.” ‘Amɛkɛ amɛ blema saji lɛ tɔ̃ɔ Nyɔŋmɔ kitai lɛ anɔ.’ Gbɔmɛi lɛ kɛ “amɛnaabu woɔ” Nyɔŋmɔ, shi amɛtsui etsi ehe kɛjɛ ehe kɛtee sɛɛ shɔŋŋ. (Mateo 15:3, 4, 8, 9, 14) Ani esa akɛ aha amɛ hegbɛ kroko ekoŋŋ ni amɛkɛtsake amɛtsui akɛ maŋ? Dabi. Yesu kɛɛ: “Abaashɔ̃ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ yɛ nyɛdɛŋ, ni aaaŋɔha jeŋmaŋ ko ni woɔ yibii.” Ekɛɛ kɛtsa nɔ akɛ: “Aaashi nyɛwe lɛ,” ni ji sɔlemɔtsu ni yɔɔ Yerusalem lɛ “amaŋfɔ aha nyɛ!” (Mateo 21:43; 23:38) Amɛtɔmɔ lɛ da kwraa tsɔ̃. Amɛkpoo Yesu akɛ Mesia lɛ ni amɛha agbe lɛ, ni amɛhala Roma Kaisare yiwalɔ lɛ moŋ akɛ amɛ maŋtsɛ.—Mateo 27:25; Yohane 19:15.

Israelbii lɛ sumɔɔɔ ni amɛnuɔ shishi akɛ be ni Yesu tsu esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he nii yɛ mli lɛ ji kojomɔ be. Yesu kɛɛ Yerusalem maŋ lɛ mli bii ni yeee anɔkwale lɛ akɛ: “Oyooo osaramɔ be lɛ.”—Luka 19:44.

Yɛ Pentekoste yɛ afi 33 Ŋ.B. lɛ, Nyɔŋmɔ to jeŋmaŋ, loo maŋ hee ko, ni ji e-Bi, Yesu Kristo kaselɔi ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu, ni abaahala kɛjɛ weku fɛɛ weku kɛ maŋ fɛɛ maŋ mli lɛ shishi. (Bɔfoi lɛ Asaji 10:34, 35; 15:14) Ani hiɛnɔkamɔ ko yɛ akɛ naagbee lɛ Yudafoi ajamɔ gbɛjianɔtoo lɛ baatsake? Roma asraafoi lɛ kɛ hetoo lɛ ha yɛ afi 70 Ŋ.B., ni amɛkpata Yerusalem hiɛ kwraa. Nyɔŋmɔ ekpoo nakai jamɔ gbɛjianɔtoo lɛ kwraa.—Luka 21:5, 6.

Kristendom Hemɔkɛyeli Kwamɔ Kpele Lɛ

Kristofoi ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu lɛ hu batsɔ “jeŋmaŋ krɔŋkrɔŋ, maŋ ni eŋɔfee enɔ.” (1 Petro 2:9; Galatabii 6:16) Shi blema Kristofoi asafo lɛ po nyɛɛɛ ahiɛ ejamɔ mli hetsemɔ lɛ mli yɛ be kakadaŋŋ mli.

Ŋmalɛi lɛ gba hemɔkɛyeli kwamɔ kpele, loo he ni atsiɔ kɛjɛɔ anɔkwa hemɔkɛyeli he lɛ efɔ shi. Mfoniri-feemɔŋ jwɛi ni yɔɔ Yesu abɛbua lɛ mli, ni ji amale Kristofoi lɛ baaka akɛ amɛaagbe mfoniri-feemɔŋ ŋmaa, loo anɔkwale Kristofoi, mɛi ni akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ efɔ amɛ mu lɛ. Abɛbua lɛ jieɔ lɛ kpo akɛ amale Kristojamɔ, ni Nyɔŋmɔ henyɛlɔ kpele fe fɛɛ, Abonsam woɔ he hewalɛ lɛ, gbɛɛ-kɛ-shwãmɔ miihe aje shishi, “beni mɛi wɔ lɛ.” Enɛ ba mli yɛ Kristo bɔfoi anɔkwafoi lɛ agbele sɛɛ, yɛ mumɔŋ wɔdɔiwɔɔ be ko ni jɛ mli kɛba lɛ mli. (Mateo 13:24-30, 36-43; 2 Tesalonikabii 2:6-8) Taakɛ bɔfoi lɛ gba amɛfɔ shi lɛ, amale Kristofoi pii tsɔ ŋaa gbɛ ni yɔɔ nigii nɔ ni amɛbabote amɛteŋ. (Bɔfoi lɛ Asaji 20:29, 30; 1 Timoteo 4:1-3; 2 Timoteo 2:16-18; 2 Petro 2:1-3) Yohane ji bɔfoi lɛ ateŋ naagbee mɔ ni gbo. Aaafee afi 98 Ŋ.B. mli lɛ, eŋma akɛ “naagbee ŋmɛlɛtswaa,” ni ji bɔfoi abe lɛ naagbee fã lɛ, eje shishi momo.—1 Yohane 2:18, 19.

Akɛni Roma maŋtsɛ wulu Konstantino basɔo ekomefeemɔ ni ebakã jamɔ kɛ maŋkwramɔŋ hewalɛ teŋ lɛ naa hewɔ lɛ, agbɛnɛ Kristendom mumɔŋ shihilɛ, etsɔɔmɔi, kɛ ejeŋba bafite kwraa kɛgbe naa. Yinɔsaneŋmalɔi pii kpɛlɛɔ nɔ akɛ, yɛ Kristofoi asusumɔ naa lɛ, “kunim ni sɔlemɔ lɛ ye yɛ afii ohai ejwɛ lɛ mli lɛ” jɛ “oshara ko ni ba hewɔ.” Kristendom ‘laaje ejeŋba mli gbɛhe ni nɔ kwɔ lɛ,’ ni ekpɛlɛ nifeemɔi kɛ jeŋ nilee ni jɛ wɔŋjamɔ mli lɛ mli babaoo, tamɔ “jamɔ ni akɛhaa Maria” lɛ kɛ woo ni akɛhaa “hetselɔi,” kɛ agbɛnɛ hu Triniti tsɔɔmɔ lɛ nɔ.

Yɛ emale kunimyeli lɛ sɛɛ lɛ, Kristendom shihilɛ tee nɔ efite kwraa. Akpɔi kɛ tsɔɔmɔi ahe mlai ni paapai lɛ kɛ gwabɔɔi lɛ wo, kɛfata Yiwalɛ Niseniianifeemɔ lɛ, kɛ Jamɔ he Tai, kɛ tai “krɔŋkrɔŋi” ni awuu yɛ Katolikbii kɛ Protestantbii ateŋ lɛ ahe lɛ kɛ jamɔ gbɛjianɔtoo ko ni ehiŋ tsakemɔ ba.

William Manchester ŋma yɛ ewolo ko ni gbɛi ji A World Lit Only by Fire lɛ mli akɛ: “Paapai ni hi shi yɛ afii ohai nyɔŋma kɛ enumɔ kɛ afii ohai nyɔŋma kɛ ekpaa lɛ mli lɛ hi shi tamɔ Roma maŋtsɛmɛi lɛ pɛpɛɛpɛ. Amɛji mɛi ni yɔɔ nii fe fɛɛ yɛ je lɛŋ, ni amɛ kɛ amɛ osɔfonukpai lɛ fɛɛ tee nɔ amɛna nii babaoo kɛtsɔ gbɛhei krɔŋkrɔŋi ahɔɔmɔ nɔ.” Yɛ hemɔkɛyeli kwamɔ kpele be lɛ mli lɛ, kui bibii loo aŋkroaŋkroi ka akɛ amɛaatao anɔkwa Kristojamɔ ekoŋŋ, ni amɛjie sui ni tamɔ mfoniri-feemɔŋ ŋmaa lɛ sui akpo. Bei babaoo ji bei ni amɛkɛ yiwaa ni naa wa waa kpe. Nakai wolo lɛ nɔŋŋ kɛɔ akɛ: “Bei komɛi lɛ efeɔ tamɔ nɔ ni Kristojamɔ mli anɔkwa hetselɔi, ni yɔɔ Protestant kɛ Katolik jamɔi lɛ fɛɛ mli lɛ, ebatsɔmɔ lá odasefoi ni amɛhe edĩ yɛ la ni akɛshã amɛ lɛ mli.” Mɛi krokomɛi, mɛi ni akɛɛ atsɛɔ amɛ Jamɔ Tsakelɔi tamɔ Martin Luther kɛ John Calvin, bɔ mɔdɛŋ ni amɛfee jamɔ gbɛjianɔtoi ni sɛɛ tsɛɔ, ni nyɛ amɛtsi amɛhe kwraa kɛjɛ Katolik Sɔlemɔ lɛ he, shi etee nɔ ehiɛ eshishijee tsɔɔmɔi lɛ amli lolo. Amɛ hu amɛkɛ amɛhe wo maŋkwramɔŋ saji amli waa.

Yɛ Protestantbii ateŋ lɛ, abɔ mɔdɛŋ akɛ aaatsu nɔ ni atsɛ lɛ akɛ jamɔ mli hiɛtsiɛmɔ lɛ he nii. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, yɛ afii ohai 18 kɛ 19 lɛ mli lɛ, nɔ ni jɛ nɛkɛ mɔdɛŋbɔi nɛɛ amli kɛba ji maŋsɛɛ sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ kɛ ekaa. Shi, taakɛ jamɔ mli tookwɛlɔi lɛ diɛŋtsɛ kpɛlɛɔ nɔ lɛ, mumɔŋ shihilɛ ni Protestant tooku lɛ yɔɔ mli ŋmɛnɛ lɛ wooo mɔ hewalɛ bibioo po. Protestant jamɔ he nilelɔ Oscar Cullmann kpɛlɛ nɔ nyɛsɛɛ nɛɛ akɛ “hemɔkɛyeli he naagba ko yɛ jamɔi lɛ diɛŋtsɛ ateŋ.”

Awo tsakemɔi kɛ ekrokomɛi ni teɔ shi woɔ klɛŋklɛŋ tsakemɔi lɛ ahe hewalɛ yɛ Katolik Sɔlemɔ lɛ hu mli. Kɛjɛ afii ohai 11 kɛbashi afii ohai 13 lɛ mli, yɛ fitemɔ ni egbɛ eshwa he fɛɛ he kɛ ninamɔ babaoo ni osɔfoi lɛ yɔɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ato jamɔ gbɛjianɔtoi ashishi yɛ osɔfoi mɔ kome shihilɛ hei lɛ, ni amɛkɛ shɛii-feemɔ di ohia shihilɛ he kitakamɔ sɛɛ. Shi aje gbɛ akwɛ nɛkɛ jamɔ gbɛjianɔtoi nɛɛ jogbaŋŋ, ni taakɛ woloŋlelɔi tsɔɔ lɛ, osɔfoi agbɛjianɔtoo lɛ mli onukpai lɛ nyɛ nɛkɛ jamɔ gbɛjianɔtoi nɛɛ anɔ amɛwo nu shishi. Kɛkɛ ni afii ohai 16 lɛ mli Jamɔ Tsakemɔ ni Teɔ Shi Woɔ Klɛŋklɛŋ nɔ lɛ, ni Trent Gwabɔɔ lɛ wo he hewalɛ, ni afee ni akɛte shi awo Protestant Jamɔ Tsakemɔ lɛ titri lɛ hu ba.

Yɛ afii ohai 19 lɛ klɛŋklɛŋ fã lɛ mli, beni asaa akɛ osɔfoi agbɛjianɔtoo lɛ ma shi ekoŋŋ lɛ, Katolik Sɔlemɔ lɛ bana su ni ji nɔyeli hewalɛ kɛ nifeemɔi gbɛi ni atsakeee. Shi kɛlɛ, anyɛŋ akɛɛ akɛ afee tsakemɔi komɛi diɛŋtsɛ koni no asaa ekɛ anɔkwa Kristojamɔ ama shi ekoŋŋ. Shi moŋ, enɛɛmɛi fee mɔdɛŋ ni abɔ kɛkɛ ni akɛha osɔfoi ahewalɛ lɛ amɔ shi jogbaŋŋ, yɛ je lɛŋ jamɔ, kɛ maŋkwramɔŋ, kɛ shihilɛ mli tsakemɔi lɛ fɛɛ sɛɛ.

Nyɛsɛɛ nɛɛ nɔŋŋ, yɛ 1960 afii lɛ amli lɛ, ebafee tamɔ nɔ ni Katolik Sɔlemɔ lɛ miitao aje nifeemɔ gbɛ ni ji tsakemɔ wulu ko shishi kɛtsɔ jamɔi ekomefeemɔ gwabɔɔ ni ji Vatican II nɔ. Shi kɛlɛ, paapa ni yɔɔ amrɔ nɛɛ ha akpa nɔ ni atsɛɔ lɛ gwabɔɔ hee feemɔ nɛɛ kwraa trukaa, koni ekɛtsĩ sɔlemɔ lɛ mlibii ni taoɔ afee tsakemɔi komɛi lɛ asubaŋ lɛ naa. Katolik kuu ko tsɔɔ nɛkɛ shihilɛ nɛɛ, ni mɛi komɛi tsɛɔ lɛ akɛ Wojtyła saamɔ lɛ shishi akɛ “Konstantino nifeemɔ gbɛ hee.” Taakɛ aje gbɛ awie he yɛ Jesuit adafitswaa wolo ni atsɛɔ lɛ La Civiltà Cattolica lɛ mli lɛ, taakɛ jamɔi krokomɛi lɛ ji lɛ, Katolik Sɔlemɔ lɛ hu kɛ “tsakemɔ wulu ni miiya nɔ yɛ jeŋ fɛɛ [miikpe]: eji tsakemɔ wulu ejaakɛ ekɔɔ hemɔkɛyeli shishifai kɛ Kristofoi ashihilɛ diɛŋtsɛ he; eeya nɔ yɛ jeŋ fɛɛ ejaakɛ ekɔɔ Kristojamɔ fãi sɔrɔtoi lɛ fɛɛ ahe.”

Jamɔ tsakemɔ nifeemɔ diɛŋtsɛ ko bako yɛ Kristendom jamɔi lɛ agbɛfaŋ, ni nakai nɔŋŋ hu amɛnyɛŋ enɛ amɛfee, ejaakɛ abaasaa akɛ anɔkwa Kristojamɔ ama shi ekoŋŋ yɛ “ŋmaa kpamɔ” be lɛ mli pɛ, yɛ be mli ni abaabua mfoniri-feemɔŋ ŋmaa lɛ naa awo asafo koome pɛ ni yɔɔ krɔŋŋ lɛ mli lɛ. (Mateo 13:30, 39) Awuiyelii kɛ nibii fɔji babaoo ni afee yɛ jamɔ gbɛi amli, kɛji mɛi ni fee lɛ tsɛɔ amɛhe Kristofoi loo amɛtsɛɛɛ amɛhe nakai lɛ, haa sanebimɔ nɛɛ teɔ shi akɛ, Ani nilee yɛ mli akɛ aaakpa jamɔ mli anɔkwa tsakemɔ ko gbɛ kɛjɛ Kristendom?

Ani Tsakemɔ Nyɛŋ Aba?

Apokalips, loo Kpojiemɔ wolo lɛ wieɔ mfoniri-feemɔŋ ajwamaŋ kpele ko ni yɔɔ teemɔŋ gbɛi ko ni yɔɔ naakpɛɛ, ni ji “Babilon Kpeteŋkpele” lɛ he. (Kpojiemɔ 17:1, 5) Biblia kanelɔi kɛ afii ohai abɔ eka akɛ amɛaatsɔɔ nɛkɛ okadi nɛɛ he teemɔŋ sane lɛ shishi. Mɛi pii yɛ ni osɔfoi lɛ aninamɔ kɛ amɛ nifeemɔi fɔji lɛ fee amɛ nyaŋemɔ. Mɛi komɛi susu akɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ feɔ osɔfoyeli gbɛjianɔtoo lɛ mli onukpai lɛ ahe mfoniri. Amɛteŋ mɛi komɛi ji Jan Hus, Bohemia Katolik osɔfo ko ni ashã lɛ hiɛkalɔ yɛ afi 1415 lɛ, kɛ Aonio Paleario, ni ji Italianyo adesai ashihilɛ he nilelɔ ko ni asɛŋ lɛ ni ashã lɛ yɛ afi 1570 lɛ. Mɛi enyɔ nɛɛ fɛɛ gbo deŋme yakatswaa akɛ amɛaatsake Katolik Sɔlemɔ lɛ kɛ hiɛnɔkamɔ akɛ no baaha eku esɛɛ kɛba “bulɛ ni eyɔɔ blema lɛ” mli ekoŋŋ.

Ákɛ nɔ ni kɛ amɛ hemɔkɛyeli nɛɛ kpaaa gbee lɛ, Kpojiemɔ yitso 17 kɛ 18 lɛ tsɔɔ akɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ feɔ jeŋ apasa jamɔ fɛɛ ni yɔɔ lɛ amaŋtsɛyeli lɛ he mfoniri.a Ehiŋ nɛkɛ “ajwamaŋ kpeteŋkpele” ni yɔɔ fãi babaoo nɛɛ tsakemɔ ejaakɛ “ehe eshai lɛ eshɛ ŋwɛi tɔ̃ɔ.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, shwɛ fioo kulɛ jamɔi lɛ fɛɛ yeɔ tai ni ayaa nɔ awuɔ ni akɛshwieɔ la babaoo shi kɛ jeŋba fitemɔ ni etee hiɛ waa yɛ adesai ashihilɛ mli yɛ afii ohai 20 nɛɛ mli lɛ he fɔ, ni jeee Kristendom jamɔi lɛ pɛ kɛkɛ. Enɛ hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ ewo akpɔ yɛ “Babilon” hiɛkpatamɔ he.—Kpojiemɔ 18:5, 8.

Amrɔ Nɛɛ Ji Be ni Sa akɛ ‘Akɛje Emli’

Biblia gbalɛi amlibaa jieɔ lɛ kpo akɛ wɔ gbii nɛɛ kɛ “nibii agbɛjianɔtoo” fɔŋ nɛɛ “naagbee lɛ” nyiɛɔ pɛpɛɛpɛ. (Mateo 24:3, NW) Mɔ fɛɛ mɔ ni kɛ anɔkwayeli miitao aja Nyɔŋmɔ lɛ nyɛŋ anyiɛ lɛ diɛŋtsɛ esusumɔi kɛ nibii ni esumɔɔ sɛɛ. Esa akɛ ‘etao Yehowa sɛɛ gbɛ yɛ be ni abaanyɛ ana lɛ nɛɛ mli,’ hɛɛ, bianɛ, ejaakɛ “amanehulu [kpeteŋkpele]” ni Yesu gba efɔ shi lɛ ebɛŋkɛ. (Yesaia 55:6; Mateo 24:21) Taakɛ eba mli anɔkwale yɛ Israelbii lɛ agbɛfaŋ lɛ, Nyɔŋmɔ eŋmɛŋ jamɔ mli fitemɔ shihilɛ ko gbɛ akɛni ekɛ eblema shihilɛ shwãa lɛ hewɔ. Yɛ nɔ najiaŋ ni aaabɔ mɔdɛŋ ni asaa lɛlɛ ni miishiu lɛ, esa akɛ mɛi fɛɛ ni taoɔ Nyɔŋmɔ nɔkpɛlɛmɔ kɛ yiwalaheremɔ lɛ abo kɔkɔbɔɔ ni ajɛ mumɔŋ akɛha yɛ Kpojiemɔ 18:4 lɛ toi oya nɔŋŋ akɛ: “Nyɛjea [Babilon Kpeteŋkpele lɛ] mli, mimaŋ, koni nyɛkɛ lɛ akafee ekome yɛ ehe eshai lɛ amli, ni nyɛkana ehaomɔi lɛ eko.”

Shi ‘aje kpo’ ni aya nɛgbɛ? Mɛɛ he kroko abaanyɛ ana yiwalaheremɔ yɛ? Ani oshara bɛ akɛ abaanyɛ ayaba abo yɛ he kroko hu ni ehiii? Te aaafee tɛŋŋ ale jamɔ koome pɛ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ nɔkpɛlɛmɔ lɛ? Abaanyɛ ana saji nɛɛ ahetoo ni anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ nɔ yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli. (2 Timoteo 3:16, 17) Yehowa Odasefoi miifɔ bo nine ni opɛi Biblia lɛ mli jogbaŋŋ lolo. No baaha onu gbɔmɛi ni Nyɔŋmɔ ehala amɛ akɛ “maŋ ko [kɛha] egbɛi lɛ,” ni ebaabaa amɛ yi yɛ emlifu gbi ni baa lɛ mli lɛ shishi jogbaŋŋ.—Bɔfoi lɛ Asaji 15:14; Zefania 2:3; Kpojiemɔ 16:14-16.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Kɛ ootao ole Babilon Kpeteŋkpele lɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ yɛ Ŋmalɛ naa lɛ, kwɛmɔ yitsei 33 kɛyashi 37 yɛ Kpojiemɔ—Enaagbee Kwraa lɛ Ebɛŋkɛ!, ni Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. fee yɛ 1991 mli lɛ mli.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Kɛ ojamɔ mli lɛlɛ lɛ miishiu lɛ, jee mli kɛya yiwalaheremɔ lɛlɛ ni ji anɔkwa Kristojamɔ mli

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje