Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w96 9/1 bf. 25-28
  • Nyɔŋmɔ ni Sa Hekɛnɔfɔɔ lɛ Sɔɔmɔ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Nyɔŋmɔ ni Sa Hekɛnɔfɔɔ lɛ Sɔɔmɔ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Migbekɛbiiashi yɛ Greece
  • Yɛ Maŋ Ta Be Mli
  • Hiɛnɔkamɔ ni Anyɛɔ Akɛ He Fɔ̃ɔ nɔ Namɔ
  • Amɔ Mi ni Ayawo Mi Tsuŋ
  • Afolɔ Minaa akɛ Miitsake Mɛi Kɛmiiya Jamɔ Kroko Mli
  • Mibinuu lɛ Gbele
  • Mɛi Krokomɛi ni Miye Mibua ni Amɛkɛ Amɛhe Afɔ̃ Yehowa Nɔ
  • Gboshinii ko ni Jara Wa Waa
  • Mitswa Mifai Shi akɛ Mikɛ Mihiɛ Baafɔ̃ Yehowa Nɔ
  • Sɔɔmɔ yɛ Yehowa Suɔmɔ Nine lɛ Shishi
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
  • Ní Aaafee Nɔ Ni Sa Yehowa Lɛ Aha lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
  • Nɔ ni Fe Afii 50 ni ‘Mikɛtee Hei’
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
  • Aka Mi yɛ La Flɔnɔɔ Mli Piŋmɔ Mli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2003
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
w96 9/1 bf. 25-28

Nyɔŋmɔ ni Sa Hekɛnɔfɔɔ lɛ Sɔɔmɔ

Taakɛ Kimon Progakis gba

Gbi ko gbɛkɛ ni fɛ̃i miiye waa, yɛ afi 1955 mli. Mikɛ miŋa Giannoula, tsui bɔi yeli ejaakɛ wɔbinuu George, ni eye afii 18 lɛ, ekuuu esɛɛ kɛjɛɛɛ kiɔsk lɛ naa, he ni etsuɔ nii yɛ lɛ kɛbaaa. Trukaa, kɛkɛ ni polisifonyo ko batswa wɔ shinaa lɛ. “Tsɔne ko tswa nyɛbinuu lɛ beni eta ebaisikel nɔ kɛbaa shia lɛ,” taakɛ ewie lɛ, “ni egbo.” Kɛkɛ ni etsi kɛba hiɛ ni ewo mitoiŋ akɛ: “Amɛbaakɛɛ bo akɛ oshara kɛkɛ ni, shi miikɛɛ bo akɛ, aje gbɛ agbe lɛ.” Maŋ lɛ mli osɔfo lɛ kɛ maŋbii asraafoi ahiɛnyiɛlɔi lɛ etee eyinɔ apam ni amɛgbe lɛ.

NAKAI afii lɛ amli, beni Greece bɔɔ mɔdɛŋ ni eje béi kɛ jaramɔ shihilɛ mli lɛ, no mli lɛ eyɛ oshara waa akɛ mɔ aaafee Yehowa Odasefoi ateŋ mɔ kome. Mi diɛŋtsɛ mile hewalɛ ni Greek Ortodɔks Sɔlemɔ lɛ kɛ maŋbii asraafoi akui lɛ yɔɔ lɛ jogbaŋŋ diɛŋtsɛ, ejaakɛ mikɛ nɔ ni fe afii 15 sɔŋŋ efee kui nɛɛ amlinyo ni yɔɔ ekãa waa. Ha magba bo nibii ni ba ni ha nɛkɛ amanehulu nɛɛ ba wɔweku nɛɛ mli, nɔ ni fe afii 40 sɔŋŋ nɛ lɛ he sane.

Migbekɛbiiashi yɛ Greece

Afɔ mi yɛ afi 1902 mli awo weku ko ni yɔɔ nii mli, yɛ akrowa bibioo ko mli yɛ Chalcis maŋ lɛ masɛi, yɛ Greece. Mitsɛ kɛ ehe woɔ maŋkwramɔ nifeemɔi amli waa, ni wɔweku lɛ ji Greek Ortodɔks Sɔlemɔ lɛ mlibii ni kɛ amɛhe fɛɛ eha. Mibatsɔ mɔ ko ni kaneɔ maŋkwramɔ kɛ jamɔ he woji waa, yɛ be mli ni mimaŋbii lɛ ateŋ mɛi babaoo leee woloŋ.

Ohia kɛ jalɛsane ni ayeee ni egbɛ eshwã waa yɛ afii ohai 20 nɛɛ shishijee lɛ ha mibasumɔ waa akɛ esa akɛ wɔna jeŋ ni mli shihilɛi hi fe enɛ. Misusu akɛ esa akɛ jamɔ anyɛ aha hiɛyaa aba mimaŋbii lɛ ashihilɛ ni yɔɔ mɔbɔ lɛ mli. Bɔ ni misumɔɔ jamɔ he saji waa lɛ hewɔ lɛ, hii onukpai ni yɔɔ wɔ akrowa lɛ wo ŋaa akɛ esa akɛ matsɔ̃ Greek Ortodɔks osɔfo yɛ wɔ akutso lɛ mli. Shi kɛlɛ, eyɛ mli akɛ mitee hii mɔ kome shihilɔi ashihilɛ hei pii ni mikɛ osɔfonukpai kɛ mɔ kome shihilɔi anɔkwɛlɔi egba sane saŋŋ moŋ, shi minuuu he akɛ mifee klalo aloo miisumɔ ni makpɛlɛ gbɛnaa nii ni tamɔ nɛkɛ nɔ.

Yɛ Maŋ Ta Be Mli

Afii komɛi asɛɛ lɛ, Greece baje Nazi nɔyeli lɛ asraafoi ahewalɛ shishi, yɛ April 1941. Enɛ je amanehulu be ni ji gbɔmɔgbee, hɔmɔ, ohiayeli, kɛ adesai apiŋmɔ ko ni naa wa waa shishi. Abatse shitee-kɛ-wolɔi akuu ko, ni miyafata maŋbii asraafoi akuu ni wuu amɛshi Nazi maŋ tutualɔi lɛ ateŋ ekome he. Nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ, ashã mishia shii abɔ, atswa mi tu ni mipila, ni akpata miŋmɔshi nibii ahiɛ. Yɛ 1943 shishijee gbɛ lɛ, eba lɛ akɛ mikɛ miweku lɛ bɛ nɔ ko ni wɔbaafee, fe akɛ ja wɔjo foi kɛtee gɔji ni nɔ yɔɔ kpɔikpɔi lɛ anɔ. Wɔhi jɛmɛ aahu kɛyashi be mli ni German asraafoi anɔyeli hewalɛ ba naagbee yɛ October 1944.

Maŋkwramɔŋ basabasa feemɔ kɛ maŋ ta fɛ beni Germanbii lɛ tee lɛ. Maŋbii asraafoi shitee-kɛ-wolɔi akuu ni mifata he lɛ batsɔ̃ kui titri ni kɛ amɛhe wuɔ maŋ ta lɛ ateŋ ekome. Eyɛ mli akɛ minaa Komunistbii asusumɔi ni kɔɔ jalɛ saneyeli, egbɔyeli, kɛ hefatalɔ feemɔ he lɛ he miishɛɛ moŋ, shi yɛ naagbee lɛ, shihilɛ diɛŋtsɛ ni mina lɛ ha miyiŋ futu kwraa. Akɛni mihiɛ gbɛhe ni nɔ kwɔ yɛ kuu lɛ mli hewɔ lɛ, mi diɛŋtsɛ mina akɛ nɔyeli hewalɛ fiteɔ gbɔmɛi waa. Yɛ nibii ni akaa yiŋ yɛ he kɛ susumɔi kpakpai lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, hiɛjoomɔ kɛ emuu ni ayeee fiteɔ maŋkwramɔŋ yiŋtoi kpakpai fe fɛɛ ni ayɔɔ.

Nɔ titri ni ha mihe jɔ̃ mihe waa ji akɛ, Ortodɔks osɔfoi ni yɔɔ fãi sɔrɔtoi ni kɛ amɛhe wuuɔ maŋ ta lɛ amli lɛ, kɔlɔɔ tawuu nii ni amɛgbeɔ amɛjamɔ lɛ mli bii nɔŋŋ! Misusu akɛ, ‘Te osɔfoi nɛɛ feɔ tɛŋŋ amɛkɛɔ akɛ amɛdamɔ Yesu Kristo, mɔ ni bɔ kɔkɔ akɛ: “Mɛi fɛɛ ni kɔlɔɔ klante lɛ, klante nɔŋŋ akɛaakpata amɛhiɛ” lɛ najiaŋ?’—Mateo 26:52.

Beni maŋ ta lɛ yaa nɔ, yɛ 1946 mli lɛ, no mli miyatee mihe yɛ Lamia maŋ lɛ mli, yɛ Greece teŋgbɛ. Mitadei fɛɛ etserɛ yɛ mihe, no hewɔ lɛ mikpɛ miyiŋ akɛ matsake mihesaamɔ ni akayoo mi, ni maya nikpɛlɔ ko ŋɔɔ yɛ maŋ lɛ mli koni ekpɛ atadei heei eha mi. Beni miyashɛ jɛmɛ lɛ, no mli lɛ naataamɔ ko miiya nɔ waa, ni etsɛɛɛ kɛkɛ ni mina akɛ mi hu miiwie eko, jeee maŋkwramɔ saji, shi moŋ nɔ ni minaa he miishɛɛ fe fɛɛ tsutsu ko, ni ji Nyɔŋmɔ jamɔ he sane. Beni amɛna akɛ mile nibii amli saŋŋ lɛ, mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ wo ŋaa akɛ mikɛ ‘Nyɔŋmɔ jamɔ he nilelɔ’ ko awie. Oya nɔŋŋ, kɛkɛ ni amɛyatsɛ lɛ kɛba.

Hiɛnɔkamɔ ni Anyɛɔ Akɛ He Fɔ̃ɔ nɔ Namɔ

Yɛ sanegbaa ni tee nɔ lɛ mli lɛ, “nilelɔ” lɛ bi mi nɔ ni mihemɔkɛyeli lɛ damɔ nɔ. Ni mijie naa akɛ: “Tsɛmɛi Krɔŋkrɔŋi lɛ kɛ Jeŋ Fɛɛ Osɔfoi Anɔyeli Kuu lɛ.” Yɛ nɔ najiaŋ ni eeete shi ewo mi lɛ, egbele e-Biblia bibioo lɛ yɛ Mateo 23:9, 10, ni ekɛha mi akɛ mikane Yesu wiemɔi lɛ: “Ni nyɛkatsɛa mɔ ko nyɛtsɛ hu yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ; ejaakɛ mɔ kome ji nyɛtsɛ, mɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ. Asaŋ, akatsɛ nyɛ nuntsɔmɛi hu; ejaakɛ mɔ kome ji nyɛ nuntsɔ, lɛ ji Kristo.”

No bafee klɛŋklɛŋ nikasemɔ kɛha mi! Minu he akɛ nuu nɛɛ miiwie anɔkwale lɛ. Beni ejie ehe kpo akɛ Yehowa Odasefoi ateŋ mɔ ko lɛ, mibi lɛ ni eha mi woji ni makane. Ekɛ Light wolo lɛ, ni wieɔ Biblia mli wolo ni ji Kpojiemɔ mli saji ahe lɛ ekome baha mi, ni mihe ni mikɛku misɛɛ kɛtee he ni mitee mihe yɛ lɛ. Be babaoo nɛ ni kooloi ni awie amɛhe yɛ Kpojiemɔ wolo lɛ mli lɛ efee teemɔŋ sane kɛha mi, shi agbɛnɛ mibale akɛ enɛɛmɛi damɔ shi kɛha maŋkwramɔŋ gbɛjianɔtoi ni yɔɔ wɔ afii ohai 20 nɛɛ mli lɛ. Mibanu shishi agbɛnɛ akɛ Biblia lɛ hiɛ shishinumɔ diɛŋtsɛ kɛha wɔbe nɛɛ, ni esa akɛ makase ni matsake mishihilɛ ni ekɛ emli anɔkwalei lɛ akpã gbee.

Amɔ Mi ni Ayawo Mi Tsuŋ

No sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, asraafoi batutua miteemɔ he lɛ ni amɛmɔ mi. Akɛ mi yawo shikpɔŋ shishi tsuŋwoo he ko ni mli ewo duŋ. Akɛni efɔŋ feelɔ ji mi, ni atao mi aahu be kakadaŋŋ hewɔ lɛ, miikpa gbɛ akɛ abaagbe mi. Beni miyɔɔ tsuŋwoo he lɛ, Odasefonyo ni kɛ mi wie klɛŋklɛŋ kwraa lɛ ba ebasara mi. Ewo mi hewalɛ akɛ mikɛ mihe afɔ̃ Yehowa nɔ kwraa kɛmɔ shi, ni mifee nakai. Abu mi fɔ ni atswa minaneshi tu nyɔji ekpaa kɛtee Aegean ŋshɔkpɔ Ikaria nɔ.

Ni miyashɛ jɛmɛ nɔŋŋ lɛ, mijie mihe kpo, jeee akɛ Komunistnyo, shi moŋ akɛ Yehowa Odasefonyo. Atswa mɛi krokomɛi ni ekase Biblia mli anɔkwale lɛ hu naneshi tu kɛba jɛmɛ, no hewɔ lɛ mina amɛ, ni wɔfeɔ ekome kɛkaseɔ Biblia lɛ daa. Amɛye amɛbua mi ni mina nilee babaoo kɛjɛ Ŋmalɛi lɛ amli, kɛ wɔ-Nyɔŋmɔ, Yehowa, ni anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ enɔ lɛ hu he nilee kpakpa.

Yɛ 1947 mli, beni mitoigbalamɔ lɛ ba naagbee lɛ, atsɛ mi kɛtee maŋ sɔɔlɔ ni samaa mɛi lɛ ɔfis. Ekɛ mi wie akɛ ena mijeŋba he miishɛɛ waa, ni ekɛɛ mi akɛ be fɛɛ be ni eeeba akɛ aatswa minaneshi tu ekoŋŋ lɛ, mitsɛ egbɛi akɛ mɔ ni abaanyɛ abi lɛ mihe saji. Beni miyashɛ Athens, he ni miweku lɛ efã kɛyahi yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ, mikɛ Yehowa Odasefoi asafo kɔ bɔi bɔɔ, ni etsɛɛɛ ni abaptisi mi kɛfee mihenɔjɔɔmɔ kɛha Yehowa lɛ he okadi.

Afolɔ Minaa akɛ Miitsake Mɛi Kɛmiiya Jamɔ Kroko Mli

Greece kɛ afii nyɔŋmai abɔ wa Yehowa Odasefoi ayi yɛ mlai ni awo yɛ 1938 kɛ 1939 mli, ni guɔ mɛi ajamɔ tsakemɔ lɛ shishi. Enɛ hewɔ lɛ, kɛjɛ 1938 kɛbashi 1992 lɛ, amɔmɔ Odasefoi 19,147 yɛ Greece, ni kojomɔ hei lɛ wo amɛ tsuŋ ní kɛ abua fɛɛ naa lɛ, efeɔ afii 753, ni amɛkɛ enɛ mli afii 593 hi tsuŋwoo mli diɛŋtsɛ. Yɛ mi diɛŋtsɛ migbɛfaŋ lɛ, amɔ mi fe shii 40 yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ shiɛmɔ hewɔ, ni kɛ abua fɛɛ naa lɛ, miye nyɔji 27 yɛ tsuŋwoo hei sɔrɔtoi.

Mimɔmɔ lɛ ekome jɛ wolo ko ni miŋma miyaha Greek Ortodɔks osɔfo ko yɛ Chalcis lɛ hewɔ. Yɛ 1955 mli lɛ, awo Yehowa Odasefoi asafoi fɛɛ hewalɛ ni amɛkɛ Christendom or Christianity—Which One Is “the Light of the World”? wolo bibioo lɛ eko amaje osɔfoi fɛɛ. Osɔfo ko ni hiɛ gbɛhe ni nɔ kwɔ waa, ni miŋma lɛ wolo lɛ yasãma mi akɛ miishiɛ kɛmiitsake mɛi ahemɔkɛyeli. Beni ayeɔ sane lɛ, mlalelɔ ni ji Odasefonyo kɛ maŋ mlalelɔ lɛ fɛɛ wie kɛfã mihe jogbaŋŋ diɛŋtsɛ, ni amɛtsɔɔ gbɛnaa nii ni kã anɔkwa Kristofoi anɔ akɛ amɛshiɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ.—Mateo 24:14.

Kojolɔ ni ji sɛinɔtalɔ yɛ kojomɔ he lɛ bi osɔfo ni hiɛ gbɛhe ni nɔ kwɔ (sɔlemɔ onukpa ko ni gbɛhe baa shi fioo fe osɔfonukpa) lɛ akɛ: “Ani okane wolo lɛ kɛ wolo bibioo lɛ?”

Ni ekɛ ekaa jie naa akɛ: “Dabi, mitserɛ mli ni mishɛrɛ mishwie amrɔ nɔŋŋ ni migbele wolo kotoku lɛ naa lɛ!”

Kɛkɛ ni kojolɔ ni ji sɛinɔtalɔ lɛ bi lɛ akɛ: “Belɛ te ofeɔ tɛŋŋ okɛɔ akɛ nuu nɛɛ miitsake ohemɔkɛyeli hu?”

No sɛɛ lɛ, wɔ mlalelɔ lɛ tsĩ nilelɔi kɛ mɛi krokomɛi ni kɛ woji babaoo eke maŋ lɛ woji atoohei lɛ atã akɛ nɔkwɛmɔ nii. Ni ebi akɛ: “Ani obaanyɛ okɛɛ akɛ gbɔmɛi nɛɛ bɔ mɔdɛŋ ni amɛtsake mɛi krokomɛi ahemɔkɛyeli?”

Eyɛ faŋŋ akɛ, nifeemɔ ni tamɔ nɛkɛ jeee mɔ hemɔkɛyeli tsakemɔ. Mida Yehowa shi waa beni akɛ kojomɔ lɛ ha akɛ: “Eyeee fɔ lɛ.”

Mibinuu lɛ Gbele

Atee nɔ agba mibinuu George naa aahu, ni bei pii lɛ Ortodɔks osɔfoi lɛ ji mɛi ni woɔ enɛ feemɔ he hewalɛ. Lɛ hu amɔ lɛ shii abɔ yɛ obalanyo ekaa ni ekɛjajeɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ hewɔ. Yɛ naagbee lɛ, shitee-kɛ-wolɔi lɛ kpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaagbe lɛ, ní yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, amɛkɛ kɔkɔbɔɔ shɛɛ sane amaje wɔteŋ mɛi ni eshwɛ lɛ ni wɔkpa wɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ.

Polisifonyo ni ba wɔshia ni ebabɔ George gbele he amaniɛ lɛ wie akɛ Greek Ortodɔks osɔfo ni yɔɔ maŋ lɛ mli lɛ kɛ maŋbii asraafoi ahiɛnyiɛlɔi lɛ ji mɛi ni kpaŋ ni amɛgbe wɔbinuu lɛ. Nɛkɛ “osharai” nɛɛ fa babaoo yɛ nakai jaramɔ bei lɛ amli. Awerɛhoyeli ni egbele lɛ kɛba lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔfai shi ni wɔtswa akɛ wɔkɛ ekaa baatsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ni wɔkɛ wɔhe afɔ̃ Yehowa nɔ kwraa lɛ mli bawa waa.

Mɛi Krokomɛi ni Miye Mibua ni Amɛkɛ Amɛhe Afɔ̃ Yehowa Nɔ

Yɛ 1960 afii lɛ teŋgbɛ lɛ, mikɛ miŋa kɛ gbekɛbii lɛ yeɔ latsaa be nyɔji lɛ yɛ ŋshɔnaa akrowa ni ji Skala Oropos, aaafee kilomitai 50 kɛjɛ Athens. No mli lɛ, Odasefonyo ko kwraa bɛ jɛmɛ, no hewɔ lɛ wɔyeɔ mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ odase trukaa. Okwaafoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ekomɛi kɛ miishɛɛ bo wiemɔ lɛ toi. Akɛni hii lɛ kɛ be babaoo tsuɔ nii yɛ ŋmɔ mli yɛ gbi lɛ mli hewɔ lɛ, wɔkɛ amɛ feɔ Biblia mli nikasemɔ gbɛkɛ ni je ena, ni amɛteŋ mɛi saŋŋ batsɔmɔ Odasefoi.

Bɔ ni wɔnaa ni Yehowa jɔɔ wɔ mɔdɛŋbɔɔi lɛ anɔ lɛ hewɔ lɛ, wɔkɛ nɔ ni miihe ashɛ afii 15 sɔŋŋ fã gbɛ kɛtee jɛmɛ daa otsi, koni wɔkɛ mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ ayafee Biblia mli nikasemɔ. Mɛi aaashɛ 30 ni wɔkɛ amɛ kase nii yɛ jɛmɛ lɛ etee hiɛ kɛyashɛ baptisimɔ he. Kɛjɛ shishijee lɛ, ato nikasemɔ kuu ko shishi, ni ahala mi akɛ mikwɛ kpeei lɛ anɔ. Sɛɛ mli lɛ kuu lɛ batsɔ asafo, ni ŋmɛnɛ, Odasefoi ni fa fe oha, ni jɛ jɛmɛ niiaŋ feɔ Malakasa Asafo lɛ. Wɔnaa miishɛɛ waa akɛ mɛi ni wɔye wɔbua amɛ lɛ ateŋ mɛi ejwɛ miisɔmɔ amrɔ nɛɛ akɛ be-fɛɛ sɔɔlɔi.

Gboshinii ko ni Jara Wa Waa

Beni mijɔɔ miwala nɔ miha Yehowa lɛ sɛɛ be fioo mli lɛ, miŋa hu bɔi hiɛyaa yɛ mumɔŋ ni abaptisi lɛ. Jaramɔ be ni akɛwa wɔ yi lɛ mli fɛɛ lɛ, ehemɔkɛyeli lɛ tee nɔ emli wa ni etee nɔ edamɔ shi shiŋŋ ni egbugbaaa yɛ emuuyeli mlihiɛmɔ mli. Eyeee jaramɔ shihilɛi babaoo ni ekɛkpe yɛ tsuŋ ni afɔɔ mi woo lɛ hewɔ lɛ he ŋkɔmɔ.

Afii abɔ ni eho lɛ mli fɛɛ lɛ, wɔfee Biblia mli nikasemɔi pii kutuu, ni ekɛ ewiemɔ kuku ni kanyaa mɔ waa lɛ eye ebua mɛi babaoo. Amrɔ nɛɛ, eyɛ mɛi ni heɔ woji tɛtrɛbii lɛ daa, ni amɛteŋ mɛi nyɔŋmai abɔ ji mɛi ni ekɛ Buu-Mɔɔ kɛ Awake! lɛ haa amɛ be fɛɛ be.

Sɛɛfimɔ ni miŋa ni yɔɔ suɔmɔ nɛɛ kɛha mi lɛ hewɔ titri lɛ, wɔbii etɛ ni yɔɔ wala mli lɛ kɛ amɛwekui, ni nabii ekpaa kɛ nanakansowai ejwɛ fata he lɛ, fɛɛ yɛ ekaa waa yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli. Eyɛ mli akɛ amɛkɛ yiwaa kɛ shitee-kɛ-woo ni naa wa waa ni mikɛ miŋa kɛkpe lɛ eko ekpeko moŋ, shi amɛkɛ amɛhe efɔ̃ Yehowa nɔ kwraa kɛmɔ shi, ni amɛyaa nɔ amɛnyiɛɔ egbɛ̀i anɔ. Kwɛ miishɛɛ ni eeeji kɛha wɔ fɛɛ akɛ wɔkɛ wɔ suɔlɔ George aaafee ekome ekoŋŋ beni ebaasaa eba wala mli ekoŋŋ yɛ gbohiiashitee lɛ mli lɛ!

Mitswa Mifai Shi akɛ Mikɛ Mihiɛ Baafɔ̃ Yehowa Nɔ

Afii nɛɛ amli fɛɛ lɛ, mina bɔ ni Yehowa mumɔ lɛ tsuɔ nii yɛ ewebii anɔ. Egbɛjianɔtoo ni mumɔ kudɔɔ lɛ lɛ eye ebua mi ni mina akɛ wɔnyɛŋ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ adesai amɔdɛŋbɔɔi anɔ. Shiwooi ni amɛkɛhaa kɛha wɔsɛɛ be kpakpa lɛ he baaa sɛɛnamɔ, ni amɛjeee nɔ ko nɔ ko, fe amale wulu diɛŋtsɛ.—Lala 146:3, 4.

Mifii ni yaa hiɛ kɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ mli naagbai wuji lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, miikwɛ Maŋtsɛyeli hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ lɛ waa lolo. Mishwa mihe waa yɛ afii abɔ ni mikɛtuu mihe miha apasa jamɔ, ni mikɛbɔ mɔdɛŋ ni mikɛ shihilɛ kpakpa aba kɛtsɔ maŋkwramɔ nɔ lɛ he. Kɛji mana hegbɛ mahi shi ekoŋŋ kulɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ makpɛ miyiŋ akɛ masɔmɔ Yehowa, Nyɔŋmɔ ni anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ enɔ lɛ.

(Kimon Progakis yawɔ yɛ gbele mli nyɛsɛɛ nɛɛ. Eyɛ shikpɔŋ nɔ hiɛnɔkamɔ.)

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]

Mfoniri ni Kimon kɛ eŋa Giannoula, sha nyɛsɛɛ nɛɛ

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje