Ní Aaafee Nɔ Ni Sa Yehowa Lɛ Aha lɛ
TAAKƐ TIMOLEON VASILIOU GBA
Amɔ mi yɛ Biblia mli saji ni mitsɔɔ mɛi yɛ Aidhonochori akrowa lɛ mli lɛ hewɔ. Polisifoi lɛ jie mi-spaatere lɛ, ni amɛbɔi minajiashi yii. Be mli ni ayiɔ minaji ahe lɛ, ebafee shikpilikpii ni ewaaa mihe dɔŋŋ. Dani matsɔɔ nɔ ni kɛ nɛkɛ niseniianiifeemɔ nɛɛ ba, ní yɛ nakai beaŋ lɛ, afɔɔɔ feemɔ yɛ Greece lɛ, ha magba bo bɔ ni fee ni mibatsɔ Biblia he nitsɔɔlɔ.
BENI afɔ́ mi yɛ afi 1921 lɛ, etsɛɛɛ ni wɔweku lɛ fã kɛtee Rodholívos maŋ ni yɔɔ Greece kooyigbɛ lɛ mli. Beni miji gbekɛ lɛ, mikɛ mihe wo jeŋba shara mli. Beni miye afii 11 lɛ, mibɔi tawa shɛremɔ. Sɛɛ mli lɛ, mibatsɔ dãatɔlɔ kɛ asɔshwɛlɔ, ni miyaa okpɔlɔŋmɛi ni basabasafeemɔ yaa nɔ yɛ jɛmɛ lɛ shishi nɔ ni miihe ashɛ daa gbɛkɛ. Mihe esa waa kɛ lala, no hewɔ lɛ mikɛ mihe yawo jooshwɛmɔ kuu ni yɔɔ jɛmɛ lɛ mli. Yɛ aaafee afi kome mli lɛ, minyɛɔ mitswaa jooshwɛmɔ kuu lɛ saŋkui lɛ fɛɛ. Ni kɛlɛ, yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, misumɔɔ nikasemɔ waa diɛŋtsɛ ni misumɔɔ jalɛsaneyeli hu waa.
Yɛ afi 1940 mra be mli, beni awuɔ Jeŋ Ta II lɛ, afɔ̃ nine atsɛ wɔ jooshwɛmɔ kuu lɛ koni wɔbashwɛ joo yɛ gbekɛ yoo bibioo ko yara shishi. Wekumɛi kɛ nanemɛi miifófoi yɛ gbonyobu lɛ naa, ni amɛkpɛlɛɛɛ kpatamɔ. Hiɛnɔkamɔ ni amɛbɛ kwraa lɛ ná minɔ hewalɛ waa diɛŋtsɛ. Mibɔi sane hesusumɔ akɛ, ‘Mɛni hewɔ wɔgboiɔ? Ani wala kroko yɛ he ko fe wala be kukuoo nɛɛ? Nɛgbɛ ji he ni manyɛ maná hetooi lɛ yɛ?’
Gbii fioo komɛi asɛɛ lɛ, mina Kpaŋmɔ Hee lɛ eko yɛ wojiatoohe ni yɔɔ shia lɛ mli. Mikɔ kɛfɔ̃ shi ni mibɔi kanemɔ. Beni mikane Yesu wiemɔi ni yɔɔ Mateo 24:7 ni kɔɔ ta ni abaawu waa lɛ he akɛ efata okadi ni tsɔɔ ba ni eba lɛ he lɛ, mibayɔse akɛ ewiemɔi lɛ baanyɛ akɔ wɔbe nɛɛ he. Yɛ otsii ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, mikane Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi nɛɛ shii abɔ.
Kɛkɛ ni yɛ December 1940 lɛ, mitee weku ko ni bɛŋkɛ ko ŋɔɔ—okulafo kɛ ebii enumɔ. Mina wolo ni yitso ji A Desirable Government ni Buu Mɔɔ Biblia kɛ Woji Bibii Asafo lɛ fee lɛ yɛ woji bibii ni yɔɔ amɛtsũ lɛ yiteŋ fɔlɔ lɛ mli lɛ ateŋ. Mihi tsũ yiteŋ fɔlɔ lɛ mli ni mikane wolo muu lɛ fɛɛ. Mibaná mile jogbaŋŋ yɛ nɔ ni mikane lɛ mli akɛ, yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔyɛ nɔ ni Biblia lɛ tsɛɔ lɛ akɛ “naagbee gbii lɛ” mli, ni ákɛ etsɛŋ ni Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ baaba naagbee ni ekɛ jalɛ jeŋ hee baaye najiaŋ.—2 Timoteo 3:1-5; 2 Petro 3:13.
Nɔ ni ná minɔ hewalɛ waa ji Ŋmalɛ naa odaseyeli ni tsɔɔ akɛ anɔkwafoi baahi shi kɛya naanɔ yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ lɛ, ni akɛ, piŋmɔ kɛ gbele ehiŋ shi dɔŋŋ yɛ nakai jeŋ hee nɔyeli ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi lɛ mli. (Lala 37:9-11, 29; Kpojiemɔ 21:3, 4) Beni mikaneɔ lɛ, mikɛ sɔlemɔ da Nyɔŋmɔ shi yɛ enɛɛmɛi ahewɔ, ni mibi koni etsɔɔ mi nɔ ni etaomɔ nii ji. Ebafee faŋŋ kɛha mi akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ sa mitsuiŋ fɛɛ hetuu-kɛhamɔ.—Mateo 22:37.
Nɔ ni Mikase lɛ Kɛ Nitsumɔ
Kɛjɛ nakai beaŋ kɛbaa nɛɛ, mifɔ̃ɔ tawa shɛremɔ, mikpá dãatɔɔ, ni mifɔ̃ɔ asɔshwɛmɔ. Mibua okulafo lɛ bii enumɔ kɛ minyɛmi nuu fioo kɛ minyɛmimɛi yei bibii lɛ anaa, ni mitsɔɔ amɛ nɔ ni mikase kɛjɛ wolo bibioo lɛ mli lɛ. Etsɛɛɛ ni wɔ fɛɛ wɔje fioo ni wɔle lɛ gbɛɛ-kɛ-shwamɔ shishi. Abale wɔ waa yɛ akutso lɛ mli akɛ Yehowa Odasefoi, eyɛ mli akɛ no mli lɛ wɔkɛ Odasefonyo ko kwraa ekpeko pɛŋ. Kɛjɛ shishijee tɔ̃ɔ lɛ, mituu nɔ ni fa fe ŋmɛlɛtswai oha daa nyɔŋ ni mikɛgbaa mɛi krokomɛi nibii wuji ni mikase lɛ.
Greek Ɔtodɔks osɔfoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ateŋ mɔ kome tee maŋ onukpa lɛ ŋɔɔ koni eyawie wɔhe sane etsɔɔ lɛ. Shi yɛ gbii komɛi ni eho lɛ amli, ni wɔleee lɛ, Odasefonyo oblanyo fioo ko na okpɔŋɔ ko ni elaaje, ni ekɛ lɛ yaha onɔtsɛmɛi lɛ. Yɛ anɔkwayeli ni tamɔ nɛkɛ hewɔ lɛ, maŋ onukpa lɛ buɔ Odasefoi, ni esumɔɔɔ ni eboɔ osɔfo lɛ toi.
Gbi ko aaafee October 1941, beni mishiɛɔ yɛ jara ko nɔ lɛ, mɔ ko wie Yehowa Odasefonyo ko ni yɔɔ maŋ ko ni bɛŋkɛ lɛ he. Tsutsu ko lɛ, eji polisifonyo, ni egbɛi ji Christos Triantafillou. Mitee miyana lɛ ni miná mile akɛ eji Odasefonyo kɛjɛ afi 1932. Kwɛ bɔ ni mimii shɛ mihe beni eha mi Buu Mɔɔ Asafo lɛ woji memeji babaoo lɛ! Enɛ ye ebua mi lɛɛlɛŋ koni maya hiɛ yɛ mumɔŋ.
Yɛ afi 1943 lɛ, mikɛ nu mli baptisimɔ fee mihenɔjɔɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ he okadi. No mli lɛ miifee Biblia mli nikasemɔi yɛ akrowai ni bɛŋkɛ lɛ etɛ mli—Dhravískos, Palaeokomi, kɛ Mavrolofos. Mikɛ wolo ni ji The Harp of God lɛ tsu nii akɛ wolo ni wɔkɛfeɔ Biblia mli nikasemɔ. Yɛ naagbee lɛ, miná hegbɛ akɛ mana Yehowa Odasefoi asafoi ejwɛ ni ato shishi yɛ akutso lɛ mli.
Shiɛmɔ ni Ashiɛɔ yɛ Gbɛtsiinii Fɛɛ Sɛɛ
Yɛ afi 1944 lɛ, Greece ye ehe kɛjɛ Germany nɔyeli shishi, ni sɛɛ mli lɛ, akɛ Buu Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔhe nine ni yɔɔ Athens lɛ ná sanegbaa. Nitsumɔhe nine lɛ fɔ̃ mi nine koni mishiɛ yɛ shikpɔŋkuku ko mli, he ni ewa waa akɛ aaana mɔ ko ni enu Maŋtsɛyeli shɛɛ sane lɛ pɛŋ yɛ lɛ. Beni mishi kɛtee jɛmɛ lɛ, mitsu nii yɛ ŋmɔ ko mli nyɔji etɛ ni miye afi ni eshwɛ lɛ yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli.
Nakai afi lɛ, ajɔɔ mi akɛ mina ni abaptisi mimami, kɛ agbɛnɛ okulafo lɛ kɛ ebii lɛ, ja biyoo sɛɛkpelɔ Marianthi ni abaptisi lɛ yɛ afi 1943 lɛ, ni ebatsɔ̃ miŋa ni misumɔɔ lɛ waa yɛ nakai afi lɛ November mli. Afii 30 sɛɛ yɛ afi 1974 lɛ, mitsɛ hu batsɔ Odasefonyo ni abaptisi lɛ.
Yɛ afi 1945 mra mli lɛ, wɔnine shɛ The Watchtower lɛ klɛŋklɛŋ fotokɔpe nɔ kɛjɛ nitsumɔhe nine lɛ. Sane ni ewie he waa lɛ yitso ji “Nyɛyaa, Nyɛfea Jeŋmaji Fɛɛ Kaselɔi.” (Mateo 28:19, The Emphatic Diaglott) Amrɔ nɔŋŋ ni mi kɛ Marianthi shi wɔshia lɛ kɛtee shikpɔŋkukuji ni yɔɔ shɔŋŋ yɛ Strymon Faa lɛ bokagbɛ lɛ. Sɛɛ mli lɛ Odasefoi krokomɛi bafata wɔhe.
Bei pii lɛ wɔnyiɛɔ wɔnaji folo kɛyaa akrowa ko, ni wɔnyiɛɔ kilomitai babaoo kɛtsɔɔ jɔɔi amli kɛ gɔji anɔ. Wɔfeɔ enɛ koni wɔha wɔ-spaaterei lɛ atsɛ ejaakɛ amɛfiteɔ, ni wɔbɛ ekrokomɛi ni wɔkɛaaye najiaŋ. Yɛ afi 1946 kɛyashi afi 1949 lɛ, no mli lɛ aawu maŋ ta yɛ Greece, ni gbɛfaa yɛ oshara waa. Efɔɔ kaa akɛ obaana ni gbohii kamɔ shi kpetekplee yɛ gbɛjegbɛi lɛ anɔ.
Yɛ nɔ najiaŋ ni naagbai aaaje wɔnijiaŋ wui lɛ, wɔkɛ ekãa sɔmɔ aahu. Bei pii lɛ, minuɔ he taakɛ lalatsɛ lɛ nuɔ he lɛ, mɔ ni ŋma akɛ: “Ni asaŋ kɛ́ minyiɛ gbele hɔɔŋ jɔɔ lɛŋ lɛ, misheŋ efɔŋ ko gbeyei; ejaakɛ okɛ mi yɛ: otso kɛ odɛhiɛmɔtso lɛ, nomɛi shɛjeɔ mimii.” (Lala 23:4) Yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ, bei pii lɛ wɔshiɔ shia otsii komɛi, ni bei komɛi lɛ miyeɔ ŋmɛlɛtswai 250 daa nyɔŋ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.
Sɔɔmɔ Nitsumɔ lɛ ni Wɔkɛ Wɔhe Woɔ Mli yɛ Aidhonochori
Akrowai ni wɔtee yɛ afi 1946 lɛ ateŋ ekome ji Aidhonochori, ni yɔɔ gɔŋ ko yiteŋ shɔŋŋ lɛ. Wɔkɛ nuu ko kpe yɛ jɛmɛ ni kɛɛ wɔ akɛ hii enyɔ komɛi ni yɔɔ akrowa lɛ mli lɛ miisumɔ koni amɛbo Biblia mli shɛɛ sane lɛ toi. Shi kɛlɛ, akɛni nuu lɛ miishe ekutsoŋbii lɛ gbeyei hewɔ lɛ, esumɔɔɔ ni etsɔɔ wɔ bɔ ni wɔɔfee wɔna amɛ. Shi kɛlɛ, wɔyana amɛshia, ni akɛ miishɛɛ here wɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, yɛ minitii fioo ko sɛɛ lɛ, gbɔmɛi babaoo yi tsũ lɛ mli obɔ! Wekumɛi loo nanemɛi ni bɛŋkɛ kpaakpa ji amɛ. Minaa kpɛ mihe waa diɛŋtsɛ akɛ amɛfee dioo kɛbo wɔ toi. Etsɛɛɛ ni wɔná wɔle akɛ amɛkpa gbɛ aahu akɛ amɛkɛ Yehowa Odasefoi aaagba sane, shi be mli ni amɛyɔɔ Germany nɔyeli shishi lɛ, no mli lɛ Odasefonyo ko kwraa bɛ akutso lɛ mli. Mɛni ji nɔ ni ekanya amɛmiishɛɛ lɛ?
Weku yitsei enyɔ lɛ éhe gbɛi waa diɛŋtsɛ yɛ akutso lɛ mli Komunist maŋkwramɔŋ kuu lɛ mli, ni amɛdu Komunist susumɔi amɛwo gbɔmɛi lɛ amli. Shi amɛbaná Government wolo ni Buu Mɔɔ Asafo lɛ fee lɛ eko. Akɛni amɛkane hewɔ lɛ, amɛnu shishi akɛ hiɛnɔkamɔ kome pɛ ni yɔɔ kɛha jalɛ nɔyeli ni yeɔ emuu ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ.
Wɔtara shi ni wɔkɛ nɛkɛ hii nɛɛ kɛ amɛnanemɛi lɛ wie aahu kɛyashi nyɔɔŋteŋ. Saji ni amɛbibii lɛ ahetoo ni wɔkɛha amɛ ní damɔ Biblia lɛ nɔ lɛ ha amɛtsui nyɔ amɛmli kwraa. Shi kɛlɛ, etsɛɛɛ ni Komunistbii ni yɔɔ akrowa lɛ mli lɛ tsɔ ŋaa koni amɛgbe mi akɛni amɛsusuɔ akɛ miji mɔ ni tsake amɛtsutsu hiɛnyiɛlɔi lɛ kɛwo jamɔ mli lɛ hewɔ. Heniianaa lɛ, mɔ ni fata mɛi ni ba yɛ klɛŋklɛŋ gbɛkɛ ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ ahe ji nuu lɛ ni gba mi mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ yɛ akrowa lɛ mli lɛ ahe sane lɛ. Yɛ naagbee lɛ, etee hiɛ yɛ Biblia mli nilee mli, abaptisi lɛ, ni sɛɛ mli lɛ ebatsɔ Kristofonyo onukpa.
Yiwaa ni Naa Wa Waa
Beni mikɛ tsutsu Komunistbii nɛɛ kpe lɛ, etsɛɛɛ ni polisifoi enyɔ kɛ basabasafeemɔ bote shia ko ni wɔmiifee kpee yɛ mli lɛ mli. Amɛmɔmɔ wɔteŋ mɛi ejwɛ yɛ be mli ni amɛkɛ tu tsɔɔ wɔnɔ lɛ, ni amɛkɛ wɔ tee polisifoi anitsumɔhe lɛ. Polisifonyo onukpa ko ni kɛ Greek Ɔtodɔks osɔfoi lɛ bɔɔ waa lɛ bɔ wɔ ahora. Yɛ naagbee lɛ, ebi akɛ, “Ojogbaŋŋ, mɛni mafee nyɛ?”
Polisifoi krokomɛi ni damɔ wɔ sɛɛ lɛ kɛ gbee kome bolɔ akɛ: “Nyɛhaa wɔyiaa amɛ ojogbaŋŋ!”
No mli lɛ duŋ ewo waa diɛŋtsɛ. Polisifoi lɛ ŋmɛ wɔyi amɛwo tsũ ko ni yɔɔ tsũ lɛ shishi lɛ mli ni amɛtee dãanumɔhe ko ni tsa nɔ lɛ mli. Beni amɛtɔrɔ dãa saŋŋ lɛ, amɛku sɛɛ amɛba ni akɛ mi tee ŋwɛitsu lɛ nɔ.
Beni mina shihilɛ mli ni amɛyɔɔ lɛ, miyɔse akɛ amɛbaanyɛ amɛgbe mi be fɛɛ be. No hewɔ lɛ, misɔle miha Nyɔŋmɔ koni eha mi hewalɛ ni mikɛdamɔ piŋmɔ fɛɛ piŋmɔ ni amɛkɛaaba minɔ lɛ naa. Amɛloo tsei komɛi, ni taakɛ miwie kɛjɛ shishijee lɛ, amɛbɔi minajiashi yii. No sɛɛ lɛ amɛyi migbɔmɔtso muu lɛ fɛɛ, kɛkɛ ni amɛshɛ mi amɛfɔ̃ tsũ ni yɔɔ tsũ shishi lɛ mli ekoŋŋ. No sɛɛ lɛ, amɛkɛ mɔ kroko hu ba ni amɛbɔi lɛ yii.
Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, mikɛ hegbɛ lɛ tsu nii ni mikɛwo Odasefoi enyɔ krokomɛi ni darako lɛ hewalɛ koni amɛkɛdamɔ kaa ni baa lɛ naa. Shi polisifoi lɛ hala moŋ akɛ amɛkɛ mi baaba ŋwɛitsu lɛ nɔ ekoŋŋ. Amɛjie mitadei, ni amɛteŋ mɛi enumɔ yi mi aaafee ŋmɛlɛtswaa kome, ni amɛkɛ asraafoi aspaaterei ni amɛwo lɛ naanaa miyitso nɔ. Kɛkɛ ni amɛshɛ mi amɛfɔ̃ kɛyagbee ŋwɛitsu lɛ shishigbɛ, ni mikã jɛmɛ ní nɔ̃ enyɔ̃ minɔ aaafee ŋmɛlɛtswai 12.
Naagbee mli beni ajie wɔ lɛ, weku ko ni yɔɔ akrowa lɛ mli lɛ here wɔ kɛba amɛshia nakai gbɛkɛ lɛ ni amɛkwɛ wɔ. Enɔjetsɛremɔ lɛ, wɔku wɔ sɛɛ koni wɔya shia. Étɔ wɔ waa diɛŋtsɛ ni wɔgbɔjɔ yɛ yi ni ayi wɔ lɛ hewɔ aahu akɛ, gbɛfaa ni daa nɛɛ eheɔ nyiɛmɔ ŋmɛlɛtswai enyɔ lɛ he wɔ ŋmɛlɛtswai kpaanyɔ. Yi ni ayi mi lɛ ha mihiɛ fũufũi aahu akɛ ewa waa akɛ Marianthi aaayoo mi.
Nɔyaa Ba yɛ Shitee-kɛ-woo lɛ Fɛɛ Sɛɛ
Beni awuɔ maŋ ta lɛ lolo yɛ afi 1949 lɛ, wɔfã kɛtee Thessalonica. Akɛ nitsumɔ wo midɛŋ koni misɔmɔ akɛ asafoŋ sɔɔlɔ (onukpai asɛinɔtalɔ) lɛ sɛɛmɔ yɛ asafoi ejwɛ ni yɔɔ maŋtiase lɛ mli lɛ ekome mli. Yɛ afi kome sɛɛ lɛ, asafo lɛ tee hiɛ aahu akɛ wɔto ekroko hu shishi, ni akɛ nitsumɔ wo midɛŋ akɛ asafoŋ sɔɔlɔ loo onukpai asɛinɔtalɔ. Afi kome sɛɛ lɛ, shwɛ fioo ni asafo hee lɛ aku abɔ he toi enyɔ, ni kɛlɛ ato asafo kroko hu!
Bɔ ni Yehowa Odasefoi ayi fáa waa yɛ Thessalonica lɛ ha shitee-kɛ-wolɔi lɛ amli fũ waa. Gbi ko lɛ, yɛ afi 1952 mli beni mijɛ nitsumɔ miba shia lɛ, mina akɛ ashã wɔshia lɛ butuu. Shwɛ sharao ni Marianthi wala aŋmɛɛ lɛ. Beni wɔfeɔ kpee nakai gbɛkɛ lɛ, ehe bahia ni wɔtsɔɔ nɔ hewɔ ni wɔwowoo atadei mujimuji lɛ—wɔnibii fɛɛ eje wɔdɛŋ. Wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ yɛ musuŋtsɔlɛ waa ni amɛyeɔ amɛbuaa mɔ.
Akɛ nitsumɔ wo midɛŋ yɛ gbɛfaa nitsumɔ lɛ mli yɛ afi 1961, ni miyasaraa asafoi srɔtoi lɛ daa otsi koni mikɛwo nyɛmimɛi lɛ hewalɛ yɛ mumɔŋ. Yɛ afii 27 ni nyiɛ sɛɛ lɛ, Marianthi kɛ mi yasara kpokpai bibii kɛ kpokpai wuji lɛ yɛ Macedonia, Thrace, kɛ Thessaly. Eyɛ mli akɛ misuɔlɔ Marianthi eshwila kwraa kɛjɛ afi 1948 kɛbaa nɛɛ moŋ, shi ekɛ mi sɔmɔ kɛ ekãa, ni eŋmɛ etsui shi yɛ hemɔkɛyeli kaai babaoo mli. Lɛ hu amɔ lɛ ni aye esane, ni awo lɛ tsuŋ shii abɔ. Kɛkɛ ni egbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ bɔi shibaa, ni egbo yɛ afi 1988 beni ekɛ kansa ewuu aahu sɛɛ.
Yɛ nakai afi lɛ nɔŋŋ nɔ lɛ, ahala mi koni miyasɔmɔ yɛ Thessalonica akɛ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ. Amrɔ nɛɛ, beni mikɛ nɔ ni fe afii 56 esɔmɔ Yehowa sɛɛ lɛ, minyɛɔ mitsuɔ nii waa lolo ni mikɛ mihe woɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ fãi srɔtoi lɛ fɛɛ mli. Bei komɛi lɛ, mikɛ mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ feɔ Biblia mli nikasemɔi sɔŋŋ 20 daa otsi.
Mibaná mile akɛ kpaako kwraa wɔjeɔ nitsɔɔmɔ he gbɛjianɔtoo wulu ko shishi, ní baatsa nɔ aahu kɛyabote Yehowa jeŋ hee lɛ mli aahu kɛbote afii akpe lɛ mli. Ni kɛlɛ, minuɔ he akɛ jeee be ni wɔkɛaagbɔjɔ nibii amli nɛ, ní wɔɔtsi nibii wɔto, loo wɔɔfite be ni wɔkɛmiiná wɔheloo mli akɔnɔi lɛ amli miishɛɛ. Miida Nyɔŋmɔ shi akɛ eye ebua mi koni maye shiwoo ni mikɛha yɛ shishijee mli kwraa lɛ nɔ, ejaakɛ lɛɛlɛŋ, Yehowa sa wɔhetuu-kɛhamɔ kɛ wɔsɔɔmɔ ni jɛ susuma fɛɛ mli lɛ.
[Caption on page 24]
Miiha wiemɔ be mli ni agu wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ
[Caption on page 25]
Mi kɛ miŋa Marianthi