“Yɛ Shika Tsuru Najiaŋ lɛ, Mina Ojarawatɛi”
TAAKƐ MICHALIS KAMINARIS GBA
Beni miye afii enumɔ yɛ South Africa, he ni mitee ni miyatao shika tsuru yɛ lɛ sɛɛ lɛ, naa mi ni miiku misɛɛ kɛmiiya shia kɛ nɔ ko ni jara wa kwraa fe no. Hã magba bo nii babaoo ni miyɔɔ amrɔ nɛɛ ni misumɔɔ ni mikɛ mɛi krokomɛi aja lɛ he sane.
AFƆ mi yɛ afi 1904 yɛ Greek ŋshɔkpɔ ni ji Cephalonia nɔ yɛ Ionian Ŋshɔ lɛ mli. No sɛɛ etsɛɛɛ nɔŋŋ ni mifɔlɔi enyɔ lɛ fɛɛ gboi, no hewɔ lɛ mida akɛ awusã. Miishwe ni mana yelikɛbuamɔ, ni misɔleɔ yɛ bei babaoo mli mihaa Nyɔŋmɔ. Eyɛ mli akɛ miyaa Greek Orthodɔks Sɔlemɔ lɛ daa moŋ, shi mileee Biblia lɛ he nɔ ko kwraa. Minaaa miishɛjemɔ ko kwraa.
Yɛ 1929 mli lɛ, mikpɛ miyiŋ akɛ mafã gbɛ kɛyahi maŋ kroko nɔ ni mikɛtao shihilɛ kpakpa. Mishi ŋshɔkpɔ ni mijɛ nɔ, ni baaa nii lɛ nɔ, ni mikɛ lɛlɛ fã gbɛ kɛtsɔ England kɛtee South Africa. Yɛ gbii 17 ni wɔye yɛ ŋshɔ hiɛ lɛ sɛɛ lɛ, miyashɛ Cape Town, yɛ South Africa, ni mimaŋnyo ko he mi ewo enitsumɔ mli amrɔ nɔŋŋ. Shi kɛlɛ, minaaa miishɛjemɔ kɛjɛɛɛ heloonaa ninamɔ mli.
Nɔ ko ni Jara Wa Waa
Mihi shi yɛ South Africa aaafee afii enyɔ, kɛkɛ ni Yehowa Odasefoi ateŋ mɔ ko ba minitsumɔ he lɛ ni ekɛ Biblia kasemɔ woji ni yɔɔ Greek wiemɔ mli hã mi. Ekomɛi ji Where Are the Dead? kɛ Oppression, When Will It End? woji bibii lɛ. Mikaiɔ hiɛdɔɔ ni mikɛkane woji nɛɛ, ni mikase ŋmalɛi fɛɛ ni aŋmala amɛmli wiemɔi lɛ yɛ mli lɛ miwo miyitsoŋ lɛ waa diɛŋtsɛ. Gbi ko lɛ mikɛɛ minaanyo ko akɛ: “Mina nɔ ni mikɛ afii babaoo etao aahu lɛ. Miba Afrika yɛ shika tsuru hewɔ, shi yɛ shika tsuru najiaŋ lɛ, mina ojarawatɛi.”
Miishɛɛ kpele ji nɔ ni mikɛkase akɛ Nyɔŋmɔ yɛ lɛ diɛŋtsɛ egbɛi, Yehowa, ákɛ ato e-Maŋtsɛyeli lɛ ama shi yɛ ŋwɛi momo, ni ákɛ wɔyɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee gbii lɛ amli. (Lala 83:19; Daniel 2:44; Mateo 6:9, 10; 24:3-12; 2 Timoteo 3:1-5; Kpojiemɔ 12:7-12) Kwɛ miishɛɛ ni mina akɛ male akɛ Yehowa Maŋtsɛyeli lɛ kɛ naanɔ jɔɔmɔi baaba abahã adesai awekui sɔrɔtoi fɛɛ! Anɔkwa sane kroko hu ni miná he miishɛɛ waa ji akɛ, aashiɛ nɛkɛ anɔkwalei ni jara wa nɛɛ yɛ je lɛŋ fɛɛ.—Yesaia 9:5, 6; 11:6-9; Mateo 24:14; Kpojiemɔ 21:3, 4.
Etsɛɛɛ ni miná Buu Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔ he nine ni yɔɔ Cape Town lɛ adrɛs ni minine shɛ Biblia kasemɔ woji babaoo nɔ. Mimii shɛ mihe waa titri akɛ miná mi diɛŋtsɛ mi-Biblia. Nɔ ni mikane lɛ kanya mi, ni mibasumɔ akɛ maye mɛi odase. Mije shishi kɛtsɔ Biblia kasemɔ woji ni mikɛmaje miwekumɛi, nanemɛi, kɛ mɛi ni mile amɛ yɛ mimaŋ ni ji Lixoúrion lɛ nɔ. Mibanu shishi fiofio kɛjɛ nibii ni mikaseɔ lɛ mli akɛ kɛji mɔ ko baasa Yehowa hiɛ lɛ, no lɛ esa akɛ mɔ lɛ ajɔɔ ewala nɔ eha lɛ. No hewɔ lɛ mifee nakai amrɔ nɔŋŋ yɛ sɔlemɔ mli.
Be ko lɛ, mitee Yehowa Odasefoi akpee ko, shi akɛni minuuu Ŋleshi Blɔfo wiemɔ lɛ hewɔ lɛ, minuuu nɔ ko nɔ ko shishi. Beni mibaná mile akɛ Greekbii pii yɛ Port Elizabeth lɛ, mifã kɛyahi jɛmɛ, shi minaaa Odasefonyo ko ni wieɔ Greek wiemɔ. No hewɔ lɛ, mikpɛ miyiŋ akɛ maku misɛɛ kɛya Greece koni matsɔ be-fɛɛ sanekpakpa shiɛlɔ. Mikaiɔ akɛ mikɛɛ mi diɛŋtsɛ mihe akɛ, ‘Maku misɛɛ maya Greece, kɛji eba lɛ akɛ esa akɛ mayashɛ jɛmɛ ni mibɛ nɔ ko kwraa po.’
Be-Fɛɛ Sɔɔmɔ yɛ Greece
Yɛ afi 1934 agbiɛnaa be mli lɛ, mibote Italy lɛlɛ agbo ni atsɛɔ lɛ Duilio lɛ mli. Miyashɛ Marseilles, yɛ France, ni beni mihi jɛmɛ gbii nyɔŋma sɛɛ lɛ, mikɛ gbɛfalɔi alɛlɛ ni atsɛɔ lɛ Patris lɛ shi jɛmɛ kɛtee Greece. Beni wɔnyiɛ ŋshɔ lɛ hiɛ kɛyaa lɛ, lɛlɛ lɛ mli tsɔne lɛ bana naagbai, ni nyɔɔŋteŋ lɛ, akɛ famɔ hã akɛ ajie lɛji bibii ni akɛhereɔ mɛi ayiwala, ni yɔɔ mli lɛ amamɔ̃ ŋshɔ lɛ hiɛ. Kɛkɛ ni mikai wiemɔi ni miwie akɛ mashɛ Greece ni mibɛ nɔ ko kwraa lɛ. Shi, yɛ naagbee lɛ, Italy lɛlɛ bibioo ko ni akɛgbalaa lɛji wuji lɛ bashɛ shi ni egbala wɔ kɛtee Naples, yɛ Italy. Sɛɛ mli, yɛ naagbee kwraa lɛ, wɔyashɛ Piraiévs (Piraeus), yɛ Greece.
Kɛjɛ jɛmɛ lɛ, miyi mli kɛtee Athens ni miyashara shi yɛ Buu Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔ he nine lɛ. Yɛ sane ni mikɛ Athanassios Karanassios, ni ji nitsumɔ he nine nɔkwɛlɔ lɛ gba lɛ mli lɛ, mibi ní ahã mi be-fɛɛ shiɛmɔ nitsumɔ. Enɔ jetsɛremɔ lɛ, mifã gbɛ kɛtee Peloponnisos, yɛ Greece shikpɔŋ wulu lɛ wuoyigbɛ. Akɛ nɛkɛ kpokpaa nɛɛ fɛɛ hã mi akɛ mi diɛŋtsɛ mishikpɔŋkuku!
Mikɛ ekaa kpele diɛŋtsɛ je shiɛmɔ nitsumɔ lɛ shishi, ni mijɛ maŋ kome mli kɛtee maŋ kroko mli, kɛjɛ akrowa kome kɛtee akrowa kroko, kɛjɛ ŋmɔ kome mli kɛtee ŋmɔ kroko mli, kɛ agbɛnɛ, kɛjɛ shia ni etse ehe banee kɛtee shia kroko ni etse ehe banee mli. Etsɛɛɛ kɛkɛ ni Michael Triantafilopoulos, ní baptisi mi yɛ afi 1935 latsaa be mli—nɔ ni fe afi, kɛjɛ be mli ni mije be-fɛɛ sɔɔmɔ lɛ shishi lɛ, bafata mihe! No mli lɛ, tsɔne ni maŋbii taraa mli lɛ eko bɛ, no hewɔ lɛ wɔnyiɛɔ kɛyaa he fɛɛ he. Wɔ naagba kpele fe fɛɛ ji osɔfoi lɛ, ni miibɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni amɛaanyɛ ni amɛkɛtsi wɔnaa lɛ ashitee-kɛ-woo. Nɔ ni enɛ kɛba ji akɛ, enɛ ha mɛi babaoo ná wɔhe jwɛŋmɔ fɔŋ. Ni kɛlɛ, yɛ gbɛtsii nii lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔye odase, ni wɔtswa Yehowa gbɛi lɛ he adafi yɛ he fɛɛ he.
Tsuishiŋmɛɛ yɛ Shitee-kɛ-Woo Mli
Gbi ko leebi, beni mishiɛɔ yɛ Arcadia fã ni ji gɔji ashikpɔŋ lɛ, miyashɛ Magouliana akrowa lɛ. Beni miye odase ŋmɛlɛtswaa kome sɛɛ lɛ, minu sɔlemɔ ŋmɛlɛ he ni miyoo amrɔ nɔŋŋ akɛ mihewɔ ni ŋmɛlɛ lɛ gbɛɔ lɛ! Asafo yuu ko ebua amɛhe naa yɛ Greek Orthodɔks osɔfo (ni ji sɔlemɔ lɛ mli onukpa ni shɛko osɔfonukpa) lɛ hiɛnyiɛmɔ shishi. Miŋa mi-shiɛmɔ baagi lɛ naa oya, ni misɔle miha Yehowa yɛ miyitsoŋ. Osɔfo lɛ, kɛ gbekɛbii babaoo ni nyiɛ esɛɛ lɛ, nyiɛ kɛmiiba miŋɔɔ tɛ̃ɛ. Ebɔi bolɔmɔ akɛ, “Naa lɛ! Naa lɛ!”
Gbekɛbii lɛ fo klaŋma kpɛŋŋ kɛbɔle mihe kɛkpe, ni osɔfo lɛ tsi ebɛŋkɛ mi ni ekɛ emusu agbo ni eje kpo yɛ ehiɛ lɛ bɔi mi tsirɛmɔ, ni ewie akɛ esumɔɔɔ ni ekɛ eniji ata mihe ‘koni ekaba akɛ eeewo mihe muji.’ Ebolɔ waa akɛ, “Nyɛyia lɛ! Nyɛyia lɛ!” Shi nakai beaŋ nɔŋŋ kɛkɛ ni polisifonyo onukpa ko baje jɛmɛ ni enyiɛ wɔyi enyɔ lɛ fɛɛ hiɛ kɛtee polisifoi anitsumɔ he lɛ. Akojo osɔfo lɛ yɛ asafo yuu ni ewo amɛyiŋ kɛha basabasafeemɔ lɛ hewɔ, ni abu lɛ shika gbele fɔ drachma 300 kɛ kojomɔ lɛ mli nyɔji hu. Aŋmɛɛ mihe kwraa.
Kɛ wɔyashɛ kpokpaa hee nɔ lɛ, wɔkɛ maŋ ni da saŋŋ yɛ jɛmɛ lɛ feɔ wɔ nitsumɔ lɛ shikwɛɛ he, ni wɔjɛɔ jɛmɛ ni wɔtsuɔ nii yɛ shikpɔŋkuku ni kɛ jɛmɛ jɛkɛmɔ feɔ ŋmɛlɛtswai ejwɛ nyiɛmɔ lɛ fɛɛ mli. No tsɔɔ akɛ wɔshiɔ shia leebi maaŋkpa beni je tsɛreko ni wɔkuɔ wɔsɛɛ kɛbaa shia gbɛkɛ beni duŋ ewo sɛɛ, ni bei pii lɛ, wɔyaa akrowa kome loo akrowai enyɔ mli daa gbi. Kɛ́ wɔtsu nii yɛ akrowai ni ebɔle jɛmɛ kɛkpe lɛ fɛɛ mli wɔgbe naa lɛ, wɔshiɛɔ yɛ maŋ ni wɔkɛfee wɔ nitsumɔ lɛ shikwɛɛ he lɛ mli kɛkɛ lɛ wɔfã kɛtee he kroko. Bei pii lɛ, amɔ̃mɔ̃ɔ wɔ ejaakɛ osɔfoi lɛ woɔ gbɔmɛi lɛ ayiŋ ni amɛteɔ shi amɛwoɔ wɔ. Beni wɔyɔɔ Parnassus kpokpaa nɔ, yɛ Greece teŋgbɛ lɛ, polisifoi lɛ tao mi aahu nyɔji babaoo. Shi kɛlɛ, amɛnine shɛɛɛ minɔ kɔkɔɔkɔ.
Gbi ko lɛ mikɛ Nyɛminuu Triantafilopoulos tee shiɛmɔ yɛ Mouríki akrowa lɛ mli, yɛ Boeotia kpokpaa lɛ nɔ gbɛ. Wɔja akrowa lɛ mli wɔfee lɛ fãi enyɔ, ni mibɔi nitsumɔ yɛ shiai ni yɔɔ hei ni shikpɔŋ lɛ ekpoo enaa shi waa yɛ lɛ, ejaakɛ miyɛ obalanyo fe lɛ. Trukaa kɛkɛ ni minu bolɔmɔi kɛjɛ jɔɔ lɛ mli gbɛ. Beni mijoɔ foi kɛkpelekeɔ shi lɛ, belɛ miisusu akɛ, ‘Nyɛminuu Triantafilopoulos ji mɔ ni ayiɔ lɛ.’ Akrowa bii lɛ ebua amɛhe naa yɛ he ni anuɔ kɔfe kɛ daaŋ-jiemɔ nibii yɛ lɛ, ni osɔfo lɛ kɛ enaji miishimɔ shi kɛmiiya kɛmiiba tamɔ tsina nuu ni mli efu. Eebolɔ akɛ: “Gbɔmɛi nɛɛ tsɛɔ wɔ ‘Onufu lɛ seshi lɛ.’ ”
No mli lɛ osɔfo lɛ kɛ dɛhiɛmɔ tso ko etswa Nyɛminuu Triantafilopoulos yiteŋ ni eku, ni lá miiho yɛ ehiɛ kɛmiishwie shi. Ni mitsumɔ lá lɛ migbe naa lɛ, wɔnyɛ wɔje amɛteŋ kɛtee. Wɔnyiɛ ŋmɛlɛtswai etɛ dani wɔyashɛ Thebes maŋtiase lɛ mli. Ato pilamɔ lɛ nɔ ahã lɛ yɛ jɛmɛ, yɛ helatsamɔ he bibioo ko. Wɔyabɔ polisifoi lɛ amaniɛ yɛ nɔ ni ba lɛ he, ni aŋma sane lɛ kɛha sãmamɔ. Shi osɔfo lɛ le onukpai komɛi, no hewɔ lɛ yɛ naagbee lɛ aŋmɛɛ ehe kwraa.
Beni wɔshiɛɔ yɛ Leukas maŋ lɛ mli lɛ, maŋkwramɔŋ hiɛnyiɛlɔi ni yɔɔ jɛmɛ niiaŋ lɛ ateŋ mɔ kome sɛɛnyiɛlɔi “bamɔmɔ” wɔ ni amɛkɛ wɔ tee he ni ahɔ̃ɔ kɔfe kɛ daaŋ-jiemɔ nibii yɛ lɛ, ni wɔna akɛ amɛmiifolɔ wɔnaa yɛ maŋbii akojomɔ he ni amɛ diɛŋtsɛ amɛto lɛ. Maŋkwramɔŋ hiɛnyiɛlɔ lɛ kɛ emɛi lɛ to naa ni amɛnyiɛ kɛtee kɛba yɛ wɔhiɛ ni amɛmiiwie—wiemɔi babaoo kɛmiishi wɔ—ni amɛfi atswɛrɛ ni amɛkɛmiiwo wɔhe gbeyei. No mli lɛ amɛ fɛɛ amɛtɔrɔ dãa. Amɛ mlifu wiemɔi ni amɛwieɔ amɛshiɔ wɔ lɛ tee nɔ aahu kɛjɛ shwane fintii kɛyashi hulushinyɔɔ, shi wɔtara shi dioo ni wɔfeee nɔ ko, ni wɔtee nɔ wɔŋmɔ beni wɔfãa wɔhe akɛ wɔfeko nɔ fɔŋ ko lɛ, ni wɔsɔle yɛ wɔyitsoŋ wɔha Yehowa Nyɔŋmɔ kɛha yelikɛbuamɔ.
Ni duŋ wo lɛ, polisifoi enyɔ komɛi bajie wɔ. Amɛkɛ wɔ tee polisifoi anitsumɔ he lɛ ni amɛkɛ wɔ ye yɛ gbɛ kpakpa nɔ. Kɛha enifeemɔ lɛ bembuu lɛ, enɔ jetsɛremɔ lɛ maŋkwramɔŋ hiɛnyiɛlɔ lɛ ba ekoŋŋ ni ebafolɔ wɔnaa akɛ wɔmiigbɛ amale wiemɔ ni teɔ shi ewoɔ Greece Maŋtsɛ lɛ wɔmiishwã. No hewɔ lɛ polisifoi lɛ hã hii enyɔ fata wɔhe, ni amɛkɛ wɔ tee Lamia maŋ lɛ mli kɛha sane lɛ mlibotemɔ lolo. Atsĩ wɔnaa yɛ tsuŋwoohe gbii kpawo, ni no sɛɛ lɛ akɛ nine gbokɛlɛi wo wɔ ni akɛ wɔ tee Larissa maŋ lɛ mli kɛha kojomɔ.
Wɔnyɛmimɛi Kristofoi ni yɔɔ Larissa, ni atsɔ hiɛ atswa amɛ adafi momo lɛ, miimɛ wɔ ní wɔbashɛ jɛmɛ. Suɔmɔ kɛ hedɔɔ kpele ni amɛjie lɛ kpo amɛtsɔɔ wɔ lɛ ye bulɔi lɛ odase fɛfɛo. Ale mlalelɔ ni damɔ shi eha wɔ, ni ji Yehowa Odasefonyo kɛ tsutsu asraafonyo nukpa lɛ waa yɛ nakai maŋ lɛ mli. Beni eba kojomɔ he lɛ ni ebɔi wiemɔ kɛ wɔhe famɔ lɛ, ebaje kpo faŋŋ akɛ naafolɔmɔi ni akɛshiɔ wɔ lɛ ji amale, ni aŋmɛɛ wɔhe kwraa.
Bɔ ni Yehowa Odasefoi ashiɛmɔ lɛ yeɔ omanye yɛ he fɛɛ he lɛ hã shitee-kɛ-woo lɛ mli bawa waa. Awo mlai yɛ 1938 kɛ 1939 mli ni akɛte shi awo shiɛmɔ ni akɛtsakeɔ mɔ jamɔ, ni amɔ̃mɔ̃ mikɛ Michael kɛtee kojomɔ he shii abɔ yɛ nɛkɛ sane nɛɛ hewɔ. Yɛ sɛɛ mli lɛ, nitsumɔ he nine lɛ wo wɔ ŋaa akɛ wɔyi enyɔ lɛ wɔkatsu nii yɛ he kome, shi moŋ wɔgbala wɔmli, bɔni afee ni wɔkagbala mɛi ajwɛŋmɔ tsɔ̃ kɛba wɔ nitsumɔ lɛ nɔ. Ewa kɛha mi akɛ mibɛ shiɛmɔ mli hefatalɔ. Ni kɛlɛ, akɛni mikɛ mihe fɔ̃ Yehowa nɔ hewɔ lɛ, minyiɛ kɛtsu nii yɛ Attica, Boeotia, Phthiotis, Euboea, Aetolia, Acarnania, kɛ Eurytania kpokpai anɔ fɛɛ, kɛ Peloponnisos kpokpaa lɛ nɔ hu.
Nɔ ni ye ebua mi yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli ji lalatsɛ lɛ wiemɔi kpakpai ni tsɔɔ Yehowa mli hekɛnɔfɔɔ ni eyɔɔ lɛ, akɛ: “Bo mikɛtsɛ̃ɔ kɛyaninaa ta, ni mi-Nyɔŋmɔ lɛ mikɛhuluɔ mitekeɔ gbogbo. Mawu ji mɔ ni mĩaa mi kɛ hewalɛ, ni ehaa migbɛ lɛ jaa; ehaa minaji feɔ tamɔ ofrotei anɔ̃, ni eŋɔɔ mi edamɔɔ migɔŋkpɔi lɛ anɔ.”—Lala 18:30, 33, 34.
Yɛ 1940 mli lɛ, Italy fã ta eshi Greece, ni no sɛɛ be fioo mli nɔŋŋ kɛkɛ ni German asraafoi batutua maŋ lɛ. Awo asraafoi anɔyeli mla, ni agu Buu Mɔɔ Asafo lɛ woji lɛ. Nakai be lɛ bafee jaramɔ be kɛha Yehowa Odasefoi yɛ Greece; shi kɛlɛ, amɛyifalɛ tee hiɛ waa yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ—kɛjɛ Odasefoi 178 yɛ 1940 mli kɛyashi 1,770 yɛ be mli ni Jeŋ Ta II lɛ ba naagbee yɛ 1945 mli lɛ!
Sɔɔmɔ yɛ Betel
Yɛ 1945 mli lɛ, afɔ̃ mi nine akɛ mibasɔmɔ yɛ Yehowa Odasefoi anitsumɔ he nine ni yɔɔ Athens lɛ. No mli lɛ Betel, ni shishi ji “Nyɔŋmɔ We” lɛ, yɛ shia ko ni ahai mli yɛ Lombardou Street. Hei ni akɛfee ɔfis lɛ yɛ shishigbɛ tsũi lɛ amli, ni woji akalamɔ he lɛ yɛ shikpɔŋ shishi tsũ lɛ mli. Tsɔnei ni yɔɔ jɛmɛ ji woji akalamɔ tsɔne bibioo ko kɛ tsɔne kroko ni akɛfolɔɔ woji lɛ anaa fɛfɛo. Kɛjɛ shishijee lɛ, kulɛ mɛi enyɔ pɛ ji mɛi ni tsuɔ nii yɛ woji akalamɔ he lɛ, shi etsɛɛɛ kɛkɛ ni nitsulɔi krokomɛi hu ni kɛ amɛhe ehã bɔi amɛshia jɛɛ kɛbaa koni amɛbaye amɛbua kɛ nitsumɔ lɛ.
Wɔsaa wɔkɛ Buu Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔ he yitso ni yɔɔ Brooklyn, yɛ New York lɛ bɔi sharamɔ ekoŋŋ yɛ 1945 mli, ni wɔbɔi Buu-Mɔɔ lɛ kalamɔ ekoŋŋ daa yɛ Greece, yɛ nakai afi lɛ nɔŋŋ mli. Kɛkɛ ni yɛ 1947 mli lɛ, wɔjie wɔ nitsumɔ he nine lɛ kɛtee 16 Tenedou Street, shi woji akalamɔ nitsumɔ he lɛ tee nɔ ehi Lombardou Street. Sɛɛ mli lɛ, ajie woji akalamɔ nitsumɔ lɛ kɛjɛ Lombardou Street kɛtee Odasefonyo ko nitsumɔ he, ni kɛ jɛmɛ jɛkɛmɔ aaafee kilomitai enumɔ. No hewɔ lɛ, wɔkɛ be fioo ko tsu nii yɛ hei sɔrɔtoi etɛ lɛ, ni wɔyaa wɔbaa yɛ hei nɛɛ fɛɛ mli.
Mikaiɔ akɛ mishiɔ wɔ wɔɔhe lɛ yɛ Tenedou Street leebi maaŋkpa dani jeŋ bɔiɔ faŋŋ feemɔ, ni mifãa gbɛ kɛyaa woji akalamɔ he lɛ. Kɛ́ mitsu nii yɛ jɛmɛ aahu kɛyashi shwane ŋmɛlɛ 1:00 lɛ, miyaa Lombardou Street, he ni akɛ woji ni wɔkala nii yɛ nɔ lɛ yaa lɛ. Akotaa woji nɛɛ yɛ jɛmɛ ni afeɔ lɛ woji tɛtrɛbii, ni akpɛɔ woji lɛ amli, ni akɛ nine folɔɔ naabu fɛfɛo. Sɛɛ mli lɛ, wɔkɛ woji tɛtrɛbii ni agbe naa lɛ yaa post ɔfis, ni wɔtereɔ kɛyaa ŋsɔɔdo ni ji etɛ lɛ nɔ, ni wɔyeɔ wɔbuaa post ɔfis nitsulɔi lɛ ni amɛhalaa mli, ni amɛkɛ stamp kpɛtɛɔ wolo kotokui lɛ asɛɛ koni akɛmaje.
Beni shɛɔ 1954 lɛ, no mli lɛ Odasefoi ni yɔɔ Greece lɛ ayi efa fe mɛi 4,000, ni ehe bahia ni aná nitsumɔ he tsũi ni dara. No hewɔ lɛ, wɔfã kɛtee Betel shia hee ni hiɛ ŋsɔɔdoi etɛ mli yɛ Athens jɔɔ mli gbɛ, yɛ Kartali Street. Yɛ 1958 mli lɛ, ahã mi nitsumɔ akɛ mikwɛ nihoomɔ nɔ yɛ kpatashi, ni no ji nitsumɔ ni mitsu aahu kɛbashi 1983. Shi yɛ be nɛɛ mli lɛ, mikɛ Eleftheria, ni ehi shi akɛ hefatalɔ kɛ yelikɛbualɔ anɔkwafo kɛha mi yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli lɛ, bote gbalashihilɛ mli yɛ 1959 mli.
Tsuishiŋmɛɛ yɛ Shitee-kɛ-Woo Mli Ekoŋŋ
Yɛ 1967 mli lɛ, asraafoi akuu ko bahe nɔyeli hewalɛ lɛ, ni amɛkɛ naatsii ba wɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ shikome ekoŋŋ. Shi, niiashikpamɔ ni wɔtsɔ hiɛ wɔna yɛ naatsii ni akɛbaa wɔ nitsumɔ lɛ nɔ lɛ naadaamɔ mli lɛ hewɔ lɛ, wɔtsake wɔshihilɛ lɛ oya nɔŋŋ ni wɔtee nɔ wɔtsu nii yɛ nu shishi yɛ omanyeyeli mli.
Wɔfee wɔ kpeei yɛ mɛi ashiai amli, ni wɔkɛ henɔkwɛmɔ tsu nii yɛ shia-kɛ-shia sɔɔmɔ lɛ mli. Shi fɛɛ sɛɛ lɛ, amɔ̃mɔ̃ɔ wɔnyɛmimɛi lɛ daa, ni kojomɔ saji ni wɔná lɛ fa babaoo. Be fɛɛ be nɛɛ, mlalelɔ ni fãa wɔhe lɛ miifã gbɛ kɛmiiya kɛmiiba, bɔni afee ni amɛnyɛ amɛtsu wɔ saji ni akojoɔ yɛ maŋ lɛŋ hei sɔrɔtoi lɛ fɛɛ ahe nii. Yɛ shitee-kɛ-woo lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Odasefoi lɛ ateŋ mɛi ni fá tee nɔ daa yɛ amɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, titri lɛ yɛ otsii lɛ anaagbee.
Daa Hɔɔ loo Hɔgbaa titri, beni wɔgbe wɔ shiɛmɔ nitsumɔ kɛha gbi lɛ naa lɛ, wɔkwɛɔ wɔteŋ akɛ aleee nɔ, namɔ ji mɔ ni elaaje kɛjɛ wɔkui lɛ amli. Efɔɔ kaa akɛ, no mli lɛ atsĩ mɛi ni bɛ wɔteŋ lɛ anaa yɛ polisifoi anitsumɔ he ni bɛŋkɛ wɔ lɛ. No hewɔ lɛ, wɔkɛ kuntui kɛ niyenii yahãa amɛ yɛ tsuŋwoohe lɛ ni wɔwoɔ amɛ hewalɛ. Agbɛnɛ hu, wɔtswaa wɔ mlalelɔi lɛ adafi, ni amɛyaa maŋ mlalelɔ ni folɔɔ mɛi anaa yɛ kojomɔ he lɛ ŋɔɔ Ju koni amɛyafã mɛi ni akɛ amɛ ewo tsuŋwoohei lɛ ahe. Wɔkɛ miishɛɛ kpee shihilɛ nɛɛ naa ejaakɛ wɔmiina amanehulu yɛ anɔkwale lɛ hewɔ!
Beni atsĩ wɔnaa lɛ, afo wɔ woji akalamɔ nitsumɔ yɛ Betel lɛ mli. No hewɔ lɛ shia ni mikɛ Eleftheria yɔɔ mli yɛ Athens klotia gbɛ lɛ batsɔ tamɔ woji akalamɔ he. Eleftheria kɛ taip-raita ni tsii waa kalaa Buu-Mɔɔ mli saji lɛ. Ekɛ woji nyɔŋma woɔ taip-raita lɛ mli shikome ni ekalaa lɛ waa bɔni afee ni niŋmaa okadii lɛ fɛɛ aje kpo faŋŋ yɛ woji lɛ fɛɛ nɔ. No sɛɛ lɛ, milooɔ woji lɛ ni mikpɛɔ fɛɛ ekome. Daa gbɛkɛ lɛ, wɔfeɔ enɛ aahu kɛyashiɔ nyɔɔŋ teŋ. Polisifonyo ko yɛ ŋsɔɔdo ni yɔɔ wɔ shishigbɛ lɛ nɔ, ni efeɔ wɔ naakpɛɛ lolo akɛ enaaa yiŋkɔshikɔshi feemɔ ko yɛ wɔhe.
Mlilɛɛmɔ ni Tee Nɔ lɛ Mli Miishɛɛnamɔ
Asaa akɛ demokrase nɔyeli ba Greece ekoŋŋ yɛ 1974 mli, ni wɔbɔi wɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ yɛ faŋŋ mli ekoŋŋ. Ni kɛlɛ, yɛ afii kpawo ni akɛ naatsii ba wɔnitsumɔ lɛ nɔ lɛ fɛɛ mli lɛ, wɔna shweremɔ ni yɔɔ naakpɛɛ, ni ji Odasefoi heei ni fa fe 6,000 mli ŋɔɔmɔ, kɛyashɛ Maŋtsɛyeli jajelɔi fɛɛ ayibɔ ni fa fe 17,000.
Wɔbɔi wɔ daa gbi woji akalamɔ nitsumɔ lɛ hu yɛ nitsumɔ he nine lɛ mli. Nɔ ni enɛ kɛba ji akɛ, etsɛɛɛ ni Betel tsũi ni yɔɔ Kartali Street lɛ hu bafee bibioo. No hewɔ lɛ, ahe shikpɔŋ ko ni dalɛ shɛɔ acre 2.5 yɛ Athens hewɔ maŋ bibioo ni atsɛɔ lɛ Marousi lɛ mli. Amamɔ Betel tsũi heei yɛ jɛmɛ, ni aná wɔɔhe tsũi 27, kɛ woji akalamɔ nitsumɔ he, ɔfis sɔrɔtoi, kɛ tsũi krokomɛi yɛ mli. Ajɔɔ tsũi nɛɛ anɔ yɛ October 1979.
Yɛ be ko sɛɛ lɛ, ehe bahia ni wɔna he ko ni da. No hewɔ lɛ ayahe shikpɔŋ ni dalɛ shɛɔ acre 54, aaafee kilomitai 60 yɛ Athens kooyigbɛ. Shikpɔŋ lɛ yɛ Eleona, yɛ gɔŋ nɔ, he ni anyɛɔ ajɛɔ anaa gɔji kɛ jɔɔi ni faai ni yɔɔ fɛo babaoo jwere mli. Wɔjɔɔ nitsumɔ he tsũi wuji, ni tsũi komekomei 22 yɔɔ mli, ni mɛi kpaanyɔ baanyɛ ahi eko fɛɛ eko mli lɛ anɔ yɛ jɛmɛ, yɛ April 1991 mli.
Yɛ afii 60 ni miye yɛ be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ajɔɔ mi kɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ kpakpa lolo. Miishɛɛ sane ji akɛ, miiwo “yibii yɛ gbɔlɛ mli tete.” (Lala 92:15) Miida Yehowa shi waa titri akɛ mihi shi ni mi diɛŋtsɛ mikɛ mihiŋmɛi ena shweremɔ kpele ni eba yɛ enɔkwa jalɔi agbɛfaŋ lɛ. Gbalɔ Yesaia gba nɛkɛ shweremɔ nɛɛ efɔ shi akɛ: “Ogbói lɛ anaa aaakamɔ be fɛɛ be, shwane kɛ nyɔɔŋ fɛɛ lɛ aŋamɔŋ, koni akɛ jeŋmaji lɛ ahewalɛ lɛ aba oŋɔɔ.”—Yesaia 60:11.
Kwɛ bɔ ni eyɔɔ naakpɛɛ akɛ aaana gbɔmɛi akpekpei abɔ ni jɛ jeŋmaji fɛɛ mli, ni amɛmiiké yuu kɛmiiba Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ mli ni aatsɔɔ amɛ bɔ ni amɛaafee ni amɛyi ana wala kɛfo amanehulu kpeteŋkpele lɛ kɛyabote Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli! (2 Petro 3:13) Manyɛ makɛɛ yɛ anɔkwale mli akɛ be-fɛɛ sɔɔmɔ lɛ he eba sɛɛnamɔ waa kɛha mi fe nɔ fɛɛ nɔ ni manyɛ mana yɛ je nɛŋ. Hɛɛ, mina nɔ ko, jeee jwetri ni ji shika tsuru, shi moŋ mumɔŋ ojarawatɛi ni eha mihi shihilɛ kpakpa diɛŋtsɛ mli fe bɔ ni abaanyɛ atsɔɔ mli.
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]
Michalis kɛ Eleftheria Kaminaris
(Ninejurɔgbɛ) Woji akalamɔ he ni yɔɔ Lombardou Street lɛ