Yehowa Feɔ Nii yɛ Anɔkwayeli Mli
TAAKƐ PETER PALLISER GBA
December 1985 mli ni. Wɔ miishɛɛ lɛ tee nɔ efa babaoo beni wɔbɔi shikpelekemɔ kɛmiiba majimaji ateŋ kɔɔyɔŋ lɛji adaamɔhe lɛ yɛ Nairobi, Kenya lɛ. Beni wɔta tsɔne mli kɛyaa maŋtiase lɛ mli lɛ, wɔkai nibii babaoo, ni nibii ni wɔna kɛ nɔ ni wɔnu dã lɛ hɛle wɔ shi.
WƆBA Kenya koni wɔya “Emuuyeli Mlihiɛlɔi” Kpokpaa Wulu nɔ Kpee ni Yehowa Odasefoi fee lɛ. Afii 12 ni eho lɛ, naatsii ni akɛba wɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ lɛ nyɛ mikɛ miŋa nɔ ni wɔshi Kenya. No mli lɛ wɔhi jɛmɛ yɛ Betel, ni ji gbɛi ni akɛtsɛɔ Yehowa Odasefoi anitsumɔ he niji tsũi lɛ. Kwɛ miishɛɛ kɛ naakpɛɛ sane ni mɛɔ wɔ, beni wɔku wɔsɛɛ kɛtee jɛmɛ kɛha saramɔ lɛ!
Mɔ ni yeɔ buaa kɛ Betel shwane niyenii lɛ hoomɔ lɛ ji Odasefonyo obalayoo ko ni wɔle lɛ kɛjɛ be mli ni eye afii enyɔ. Kɛ hoo lɛ, Betel weku lɛ mli bii ekpaa ji mɛi ni wɔle amɛ kɛjɛ be mli ni amɛji gbekɛbii. Kwɛ miishɛɛ ni eji akɛ wɔɔna amɛ amrɔ nɛɛ akɛ obalahii kɛ obalayei, kɛ amɛwekui hu, ni amɛ fɛɛ amɛyɛ ekãa lolo yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli! Wɔ Nyɔŋmɔ, Yehowa ekwɛ amɛ, yɛ Biblia mli shiwoo nɛɛ kɛ gbeekpamɔ naa, akɛ: “Mɔ ni yeɔ anɔkwa lɛ, okɛ lɛ baaye yɛ anɔkwayeli mli.” (2 Samuel 22:26, NW) Kwɛ sɔrɔtofeemɔ ni mina yɛ migbekɛbiiashi shihilɛ, kɛ shihilɛ ni nyɔmɔwoo yɔɔ mli, ni obalahii kɛ obalayei bibii nɛɛ yɔɔ mli lɛ mli!
Gbekɛbiiashi Shihilɛ ni Yiŋtoo ko Bɛ Sɛɛ
Afɔ mi yɛ Scarborough, yɛ England, yɛ August 14, 1918. Afii enyɔ sɛɛ lɛ, minyɛ kɛ minyɛ biyoo onukpa lɛ shi kɛtee Canada, no hewɔ lɛ mikɛ mitsɛ, kɛ enyɛ, kɛ enyɛmi yoo lɛ pɛ hi shi yɛ afii etɛ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli. Beni miye afii enumɔ lɛ, Awo bamɔ mi kɛjo foi, ni ekɛ mi tee Montreal, yɛ Canada. Afii ejwɛ sɛɛ lɛ, ehã miku sɛɛ kɛtee England ni mikɛ Ataa yahi shi koni maya skul.
Minyɛ kɛ minyɛ biyoo lɛ ŋmaa mi wolo aaafee daa nyɔji ekpaa. Yɛ amɛwoji lɛ naagbee lɛ, amɛwieɔ akɛ amɛmiishwe ni mafee maŋnyo kpakpa, ni maye Maŋtsɛ lɛ kɛ maŋ lɛ anɔkwale. Ekolɛ hetooi ni mihaa amɛ lɛ hãa amɛnijiaŋ jeɔ wui ejaakɛ miŋmaa amɛ akɛ miheɔ miyeɔ akɛ maŋhedɔɔ kɛ tawuu ejaaa. Ni kɛlɛ, akɛni mibɛ oti pɔtɛɛ ko ni mã mihiɛ, yɛ mibalahiiaŋ be mli hewɔ lɛ, mihi shi kɛkɛ.
Kɛkɛ ni yɛ July 1939 mli, beni eshwɛ otsii ekpaa ni Jeŋ Ta II baaje shishi lɛ, ahala mi ni aŋma migbɛi afata Britania asraafoi lɛ ahe. No mli lɛ, miye afii 20 pɛ. Etsɛɛɛ kɛkɛ ni akɛ wɔ asraafoi akuu lɛ tee France kooyigbɛ. Beni German kɔɔyɔŋ lɛlɛ batutua wɔ lɛ, wɔ obalahii lɛ tá wɔtui lɛ wɔmamɔ amɛnɔ ni wɔtswia amɛ. Eji shihilɛ ni yɔɔ gbeyei waa kɛha wɔ. Wɔgbala wɔhe shi yɛ German asraafoi ni efã kɛbaa lɛ ahiɛ, ni mifata mɛi ni ajie yɛ Dunkirk yɛ June 1940 klɛŋklɛŋ otsi lɛ mli lɛ ahe. Mikɛ gbeyeishemɔ kaiɔ asraafoi akuu muu fɛɛ, ni ji gbohii ni jwere ŋshɔ lɛ naa fɛɛ lɛ lolo. Miyi ná wala kɛtsɔ nakai shihilɛ ni yɔɔ gbeyei lɛ mli, ni mikɛ lɛlɛ bibioo ko ni akɛloɔ jatsui lɛ yashɛ Harwich yɛ England bokagbɛ.
Afi ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli, yɛ March 1941 lɛ, akɛ mi tee India. Atsɔse mi yɛ jɛmɛ akɛ kɔɔyɔŋ lɛlɛ mli ɛlɛktrɔnik tsɔnei ni akɛkudɔɔ lɛ lɛ ahe nitsulɔ. Beni miye be saŋŋ yɛ helatsamɔ he yɛ hela ko ni mɔ mi lɛ hewɔ lɛ, no sɛɛ lɛ ajie mi kɛyafata asraafoi akuu ko he yɛ Delhi, ni ji India maŋtiase lɛ mli. Akɛni mikɛ shia jɛkɛ ni minako hewalɛ hu hewɔ lɛ, mibɔi wɔsɛɛ be he susumɔ. Misusu nɔ ni baa wɔnɔ kɛji wɔgboi lɛ he waa titri.
Anɔkwayeli Hee ko Kɛ Nitsumɔ
Mikɛ minaanyo Ŋleshinyo, Bert Gale wɔɔ tsũ kome mli yɛ Delhi. Gbi ko lɛ ewie akɛ “Abonsam ji mɔ ni kɛ jamɔ ba,” ni wiemɔ nɛɛ tee mi-miishɛɛ shi waa. Eŋa ebatsɔ Yehowa Odasefoi ateŋ mɔ kome, ni ekɛ Biblia kasemɔ woji majeɔ lɛ yɛ be kɛ bei amli. Miná woji nɛɛ ekome, ni ji Hope wolo bibioo lɛ he miishɛɛ waa. Bɔ ni ewie gbohiiashitee hiɛnɔkamɔ lɛ he lɛ hã miná henumɔ ko ni hã mitsui nyɔ mimli.
Be ko yɛ 1943 shishijee mli lɛ, Bert kɛ maŋnyo folo ko ni eji Britanianyo fã kɛ Indianyo fã, ni atsɛɔ lɛ Teddy Grubert, ni fataa wɔhe kɛtsuɔ nii yɛ asraafoi anitsumɔ he lɛ gba sane. Nɔ ni fee wɔ naakpɛɛ ji akɛ, wɔbaná wɔle akɛ Teddy ji Odasefonyo. Eyɛ mli akɛ atsĩ Yehowa Odasefoi awoji anaa yɛ 1941 mli moŋ, shi ekɛ wɔ tee kpeei ni Odasefoi lɛ feɔ yɛ Delhi lɛ shishi. Miná anɔkwa naanyobɔɔ ni miishɛɛ yɔɔ mli, klɛŋklɛŋ kwraa yɛ mishihilɛ mli, yɛ nakai asafo bibioo lɛ mli. Basil Tsatos, ni ji nyɛmi nuu Kristofonyo ko ni jɛ Greece, ni eda saŋŋ lɛ, ná mihe miishɛɛ waa, ni eha misanebimɔi lɛ ahetoo. Ekɛ Biblia mli hetooi ni mli kã shi faŋŋ hã yɛ sanebimɔi ni kɔɔ nɔ hewɔ ni wɔgbɔlɔɔ ni wɔgboiɔ, gbohiiashitee lɛ, kɛ Nyɔŋmɔ jalɛ jeŋ hee ni ewo shi yɛ he lɛ ahe lɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 24:15; Romabii 5:12; 2 Petro 3:13; Kpojiemɔ 21:3, 4.
Miná Peace—Can It Last? wolo bibioo lɛ, ni afee yɛ 1942 mli lɛ he miishɛɛ waa titri. Ewie Jeŋmaji Akpaŋmɔ lɛ he akɛ no ji “kooloo ni tsuɔ tamɔ muneele” lɛ. (Kpojiemɔ 17:3) Beni etsɛɔ Kpojiemɔ, yitso 17, kuku 11 lɛ sɛɛ lɛ, wolo bibioo lɛ wie akɛ: “Amrɔ nɛɛ abaanyɛ awie akɛ Kpaŋmɔ lɛ ‘yɛ, ni ebɛ.’ ” Beni eyaa nɔ lɛ, ekɛɛ: “Jeŋmaji ni efee ekome nɛɛ akuu lɛ baate shi ekoŋŋ.” Yɛ 1945 mli, nɔ ni fe afii etɛ sɛɛ lɛ, eba mli nakai pɛpɛɛpɛ beni ato Jeŋmaji Ekomefeemɔ gbɛjianɔtoo lɛ shishi lɛ!
Beni atsĩ Odasefoi lɛ awoji lɛ anaa lɛ, minyɛ miye mibua minanemɛi heei ni miná lɛ. Beni Peace—Can It Last? wolo bibioo lɛ adeka kome bashɛ shi lɛ, asafo lɛ kɛ woji kɛ adeka lɛ fɛɛ bahã mi ni mikɛto. Namɔ baasusu akɛ eeba ni ebakwɛ asraafoi ashihilɛ hé lɛ kɛha woji ni atsĩ naa? Be fɛɛ be ni maya kpeei lɛ, mikɔlɔɔ woji bibii lɛ fioo komɛi kɛyaa, ni mihãa nyɛmimɛi lɛ anine shɛɔ nɔ. Mikɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛ Biblia kasemɔ woji po toɔ hãa amɛ, kɛ́ amɛmiishe gbeyei akɛ ekolɛ abaaba abakwɛ amɛshiai amli. Yɛ naagbee lɛ, ajie naatsii lɛ yɛ December 11, 1944.
Aka minɔkwayeli kɛha Kristofoi atsɔɔmɔi lɛ akwɛ yɛ 1943 Blonya gbijurɔyelii ni ato he gbɛjianɔ kɛha wɔ asraafoi akui sɔrɔtoi lɛ mli. Mikpɛlɛɛɛ ni mikɛ mihe woɔ mli, ejaakɛ mibaná mile akɛ afɔɔɔ Yesu yɛ December fɛ̃i be lɛ mli, ni ákɛ mra be mli Kristofoi lɛ hu yeee Blonya.—Okɛto Luka 2:8-12 he.
Beni afee “Adafitswalɔi ni Efee Ekome” Kpee lɛ yɛ Jubbulpore (Jabalpur), December 27 kɛyashi 31, 1944 lɛ, mifata mɛi aaashɛ 150 ni tee lɛ ahe. Mɛi ni ba kpee wulu lɛ ateŋ mɛi pii kɛ oketeke fã gbɛ kɛjɛ Delhi, ni ji gbɛfãa ni jɛkɛmɔ fe kilomitai 600. Mihiɛ kpaŋ nifeemɔ ni yɔɔ naakpɛɛ, ni tee nɔ yɛ nakai agba ni ahako yiteŋ lɛ shishi, he ni mina Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ ni eetsu nii lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ.
Ahã mɛi ni ba kpeei lɛ yawɔ skulbii awɔɔhei, ni wɔlá Maŋtsɛyeli lalai yɛ jɛmɛ, ni wɔná Kristofoi anaanyobɔɔ ni yɔɔ miishɛɛ mli ŋɔɔmɔ. Mibɔi maŋshiɛmɔ nitsumɔ, ni ji nitsumɔ ni etee nɔ ekã mitsui nɔ waa kɛjɛ nakai beaŋ aahu kɛbashi ŋmɛnɛ lɛ mli gbɛfaŋnɔ namɔ, yɛ nakai kpee wulu lɛ shishi.
Be-Fɛɛ Sɔɔmɔ yɛ England
Miku misɛɛ kɛtee England yɛ 1946 mli, ni etsɛɛɛ kwraa ni mikɛ mihe yabɔ Wolverton Asafo lɛ he. Eyɛ mli akɛ no mli lɛ wɔyɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi aaashɛ nyɔŋma pɛ moŋ, shi mɛnɛɛmɛi hã mihiɛ mɛ̃, ni miná miishɛɛ ni mitsui nyɔ mimli tamɔ bɔni miyɔɔ yɛ minyɛmimɛi lɛ ateŋ yɛ India lɛ nɔŋŋ pɛpɛɛpɛ. Vera Clifton baje kpo faŋŋ yɛ asafo lɛ mli akɛ anɔkwafo, ni náa mɔ he miishɛɛ waa diɛŋtsɛ. Beni miná mile akɛ ekɛ suɔmɔ ni miyɔɔ akɛ mafee gbɛgbalɔ, taakɛ atsɛɔ be-fɛɛ sɔɔlɔi, lɛ kpãa gbee lɛ, wɔbote gbalashihilɛ mli, yɛ May 24, 1947. Misaa tsɔne ko ni akɛ shĩa tsotsoroɔ sɛɛ, loo shĩa ni anyɛɔ akɛnyiɛɔ lɛ, ni yɛ afi ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, wɔnine shɛ wɔ klɛŋklɛŋ gbɛgbamɔ nitsumɔ nɔ, yɛ akrowa maŋ ni ji Huntingdon mli.
Nakai beaŋ lɛ, wɔtaraa wɔ baisikel anɔ kɛyaa akrowa shikpɔŋkuku lɛ mli leebi maŋkpa. Nɔ pɛ ni foɔ wɔ gbi muu fɛɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli ji be kuku ni wɔkɛyeɔ wɔ shwane niyenii ni ji bodobodo ni wɔkɛ nibii ewo mli. Bɔ fɛɛ bɔ ni kɔɔyɔɔ ni wɔkpeeɔ loo nugbɔnɛmɔ ni wɔtaraa wɔ baisikel lɛ kɛnyiɛɔ nɔ kɛbaa shĩa lɛ naa wa hã lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔnáa miishɛɛ ni wɔtsui nyɔɔ wɔmli yɛ Nuntsɔ lɛ nitsumɔ lɛ mli.
Yɛ be ko sɛɛ lɛ, wɔbashwe akɛ wɔɔlɛɛ wɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli, ní wɔkɛ “sanekpakpa” lɛ ayahã maji krokomɛi anɔ bii hu. (Mateo 24:14) No hewɔ lɛ wɔŋma wolo akɛ wɔmiisumɔ ni wɔya Gilead maŋsɛɛ sanekpakpa jajelɔi askul ni yɔɔ South Lansing, New York, U.S.A. lɛ. Yɛ naagbee lɛ, akpɛlɛ wɔ nɔ kɛha Gilead klas ni ji 26 ni gbe nikasemɔ naa yɛ February 1956 lɛ.
Sɔɔmɔ Nitsumɔ ni Mli Elɛɛ yɛ Afrika
He ni ahã wɔ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ yɛ ji Northern Rhodesia (amrɔ nɛɛ Zambia) yɛ Afrika. Ní wɔyashɛ jɛmɛ lɛ, etsɛɛɛ nɔŋŋ ni afɔ̃ wɔ nine akɛ wɔbasɔmɔ yɛ nakai maŋ lɛŋ Betel. Mi-Betel nitsumɔ lɛ fã ji akɛ, mitsuɔ shãramɔ ni wɔkɛ Afrika Bokagbɛ yeɔ lɛ he nii. Yɛ 1956 mli lɛ, no mli lɛ Kenya—ni ji Afrika Bokagbɛ maji nɛɛ ekome lɛ—yɛ Odasefoi ejwɛ pɛ, yɛ be mli ni wɔyi fa fe 24,000 yɛ Northern Rhodesia. Mikɛ Vera bɔi bɔ ni ehi waa akɛ wɔɔsɔmɔ yɛ he ni hiamɔ lɛ da waa yɛ lɛ he susumɔ.
Kɛkɛ ni, trukaa lɛ, minine shɛ ninefɔ̃ɔ kroko nɔ akɛ miba Gilead Skul lɛ ekoŋŋ, shi amrɔ nɛɛ, kɛha nitsumɔ hé nine nɔkwɛlɔi anikasemɔ ni heɔ nyɔji nyɔŋma lɛ. Mishi Vera yɛ Northern Rhodesia, ni mifã gbɛ kɛtee New York City, he ni Gilead Skul lɛ yɔɔ yɛ nakai beaŋ lɛ. Beni wɔgbe nikasemɔ lɛ naa yɛ November 1962 mli lɛ, ahã mi nitsumɔ yɛ Kenya akɛ miyato nitsumɔ hé nine shishi yɛ jɛmɛ. No mli lɛ, Kenya ena Odasefoi ni amɛyi fa fe oha.
Beni mikuɔ misɛɛ kɛyaa Northern Rhodesia ni mikɛ Vera ayakpe lɛ, kulɛ esa akɛ mahi shi be fioo ko yɛ Nairobi, yɛ Kenya. Shi beni miyashɛ shi lɛ, Bill Nisbet, ni gbe Gilead nikasemɔ naa kɛ klas ni ji 25 lɛ, kɛ mi bakpe kɛ adafitswaa akɛ hegbɛ eba akɛ manyɛ maná mla naa gbɛŋmɛɛ wolo ni mikɛba Kenya maŋ lɛ mli amrɔ nɔŋŋ. Wɔyanina onukpai ni kwɛɔ gbɔi ni bahiɔ maŋ lɛ mli lɛ ahe saji anɔ lɛ, ni yɛ minitii fioo mli lɛ, miná wolo ni ŋmɛɔ wɔ gbɛ ni wɔhi shi ni wɔtsu nii yɛ maŋ lɛ mli afii enumɔ. No hewɔ lɛ miyashɛɛɛ Northern Rhodesia; shi, Vera moŋ bafata mihe yɛ Nairobi.
Beni wɔtee Swahili wiemɔ kasemɔ he gbɛjianɔ ni ato ahã wɔ lɛ wɔgbe naa lɛ, wɔyafata Nairobi asafo bibioo lɛ he yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Bei komɛi lɛ, kɛ́ wɔkane wɔ Swahili shiɛmɔ wiemɔ kuku lɛ wɔgbe naa lɛ, shiatsɛ lɛ kɛ gbee ni wa kɛɔ wɔ trukaa akɛ, “Minuuu Blɔfo!” Yɛ enɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔmia wɔhiɛ, ni fiofio lɛ wɔbaye wiemɔ he naagba lɛ nɔ kunim.
Shihilɛ hei babaoo ni amamɔ kɛtsara amɛhe, ni akɛ Biblia mli gbɛi tamɔ Yerusalem kɛ Yeriko tsɛɔ amɛ lɛ, fata wɔ shikpɔŋkuku lɛ he. Wɔkanya miishɛɛ ni amɛjie lɛ kpo lɛ oya nɔŋŋ, ni mɛi ni jɛ nɛkɛ hei nɛɛ lɛ ateŋ mɛi babaoo batsɔmɔ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi. Kwɛ hewalɛ ni sa kadimɔ waa ni Biblia mli anɔkwale lɛ ná yɛ gbɔmɛi nɛɛ anɔ! Hewolonɔ su nɔkwɔlɛ henumɔi ni ayɔɔ lɛ laaje beni anɔkwayeli kɛha Maŋtsɛyeli lɛ kɛ ekomefeemɔ baa Yehowa webii ateŋ lɛ. Wekui sɔrɔtoi lɛ amli bii kɛ amɛhe bote gbalashihilɛ mli po, nɔ ko ni afɔɔɔ feemɔ yɛ mɛi ni jeee Odasefoi lɛ ateŋ.
Maŋtsɛyeli jajelɔi heei kpɛlɛ anɔkwale lɛ nɔ kɛ ekãa. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Samson he miitswa shi waa ni Biblia mli anɔkwale lɛ abashɛ lɛ diɛŋtsɛ emaŋ kpokpaa nɔ, aahu akɛ etee nɔ ebi ni atsu gbɛgbalɔi kɛba jɛmɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ema tsũ kroko kɛtsa eshia ni yɔɔ Ukambani kpokpaa nɔ lɛ nɔ, koni amɛná he ko ni amɛbaahi. Etsɛɛɛ kɛkɛ ni ato Maŋtsɛyeli jajelɔi asafo hee shishi yɛ jɛmɛ.
Miyasara wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ Afrika Bokagbɛ maŋ ni ji Ethiopia lɛ shii abɔ. Kɛ́ aja mli lɛ, amɛkɛ ŋmɛlɛtswai ni fa fe 20 tsuɔ nii yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli daa nyɔŋ nɔ, yɛ tsuŋwoo, yii, kɛ gbɔbimɔ ni agbɔbiɔ amɛ be fɛɛ be lɛ fɛɛ sɛɛ. Gbi ko lɛ, bɔs sɔrɔtoi enyɔ ni eyimɔ obɔ̃bɔ̃ kɛ nyɛmimɛi hii kɛ yei ni ji Ethiopiabii fã gbɛ otsi, kɛtsɔ gɔji anɔ gbɛi ni nɔ nyiɛmɔ yɔɔ gbeyei nɔ, ni amɛba kpokpaa wulu nɔ kpee ni afee yɛ Kenya lɛ. Bɔ ni amɛtsɔ ŋaa gbɛi anɔ amɛto gbɛjianɔ koni amɛnine ashɛ Maŋtsɛyeli shɛɛ sane lɛ he woji anɔ yɛ amɛ shikpɔŋ nɔ lɛ sa kadimɔ waa. Wɔ mɛi ni wɔyɔɔ Kenya lɛ ná miishɛɛ waa akɛ wɔɔye wɔbua amɛ ni amɛnine anyɛ ashɛ nɔ.
Nɔyeli lɛ tsĩ wɔ nitsumɔ lɛ naa yɛ Kenya yɛ 1973 mli, ni eba lɛ akɛ esa akɛ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi lɛ aya. No mli lɛ, wɔyɛ Odasefoi ni fa fe 1,200 yɛ Kenya, ni mɛnɛɛmɛi ateŋ mɛi pii ba kɔɔyɔŋ lɛji adaamɔhe lɛ ni amɛkɛ wɔ baye shɛɛ ni wɔhiɛ kpaŋ nɔ kɔkɔɔkɔ. Amɛ jɛmɛ baa lɛ hã naanyo gbɛfalɔ ko bi wɔ akɛ ani gbɔmɛi ni ehe gbɛi waa ji wɔ lo. Mikɛ Vera ku wɔsɛɛ kɛtee England ni ahã wɔ nitsumɔ yɛ jɛmɛ, shi wɔmiishwe waa ni wɔku wɔsɛɛ kɛya Afrika.
Wɔku Wɔsɛɛ Kɛtee Afrika
Enɛ hewɔ lɛ, nyɔji fioo sɛɛ lɛ, wɔnine shɛ wɔnitsumɔ hee nɔ, akɛ wɔya Betel ni yɔɔ Accra, ni ji Afrika Anaigbɛ maŋ ni ji Ghana maŋtiase lɛ. Nitsumɔ ni ahã mi yɛ biɛ lɛ ekome hã mibale jaramɔ shihilɛi ni wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ kɛkpeɔ lɛ jogbaŋŋ. Beni mikwɛɔ niyenii kɛ nibii krokomɛi ni he hiaa kɛha Betel weku lɛ hemɔ nɔ lɛ, bɔ ni niyenii ajara wa waa lɛ hã minaa kpɛ mihe. Bei pii lɛ, ehiii nibii ni he hiaa lɛ hemɔ. Pɛtrol ni anaaa kɛ tsɔnei ahe nibii fioo pɛ ni nine nyɛɔ eshɛɔ nɔ lɛ kɛ naagbai krokomɛi ba.
Mibakase bɔ ni tsuishitoo, ni ji su ko ni wɔnyɛmimɛi Ghanabii lɛ yɔɔ waa lɛ, he hiaa hã. Kɛ́ wɔna miishɛɛ su ni amɛkã he amɛhiɛ mli, beni amɛkpooɔ kaa ni baa amɛgbɛfaŋ akɛ amɛtsɔ nyɔɔŋnii hemɔ nɔ amɛná shihilɛ mli hiamɔ nii lɛ, ewoɔ wɔ hewalɛ waa. Nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ, abale Yehowa webii ni yɔɔ Ghana lɛ jogbaŋŋ yɛ amɛ anɔkwayeli lɛ hewɔ, ni no hã amɛná gbɛi kpakpa yɛ maŋ onukpai pii ahiɛ.
Shi, yɛ heloonaa hiamɔ nii ni bɛ nɛɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mumɔŋ shweremɔ tee nɔ eba. Anaa wɔ Biblia kasemɔ woji lɛ yɛ shia fɛɛ shia mli, yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ. Ni wɔna Maŋtsɛyeli jajelɔi ni yɔɔ Ghana, ni tee hiɛ kɛjɛ 17,156 yɛ 1973 mli beni wɔbashɛ maŋ lɛ mli lɛ, kɛyashɛ nɔ ni fa fe 23,000 yɛ 1981 mli lɛ kɛ wɔhiŋmɛi. Nakai afi lɛ mli lɛ, kansa ni feɔ mihewolo nɔ, ní ŋwanejee ko bɛ he akɛ afii babaoo ni mikɛnyiɛ hulu nɔ yɛ India kɛ Afrika lɛ hã emli wo wu lɛ, nyɛ wɔnɔ ni wɔshi Ghana ni wɔku wɔsɛɛ kɛtee England kɛha tsofafeemɔ ni baatsa nɔ daa.
Shihilɛi Heei yɛ England
Yɛ migbɛfaŋ lɛ, wɔ sɛɛkuu lɛ bafee tsakemɔ kpele yɛ misɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Mibale bɔ ni akɛ gbɔmɛi ni buɔ Nyɔŋmɔ kɛ Biblia lɛ wieɔ be fɛɛ be lɛ jogbaŋŋ. Shi ni wɔba London lɛ, mifɔɔɔ nakai su lɛ namɔ. Bɔ ni nyɛmimɛi ni yɔɔ Britain lɛ miaa amɛhiɛ waa lɛ feɔ mi naakpɛɛ. Enɛ eha mina akɛ ehe miihia ni mana mlitsɔlɛ babaoo mahã gbɔmɛi ni “etɔ amɛ ni amɛfee yuyaa” yɛ mumɔŋ lɛ.—Mateo 9:36.
Yɛ wɔ sɛɛkuu kɛmiijɛ Afrika lɛ sɛɛ lɛ, mikɛ Vera fɛɛ sɔmɔ yɛ London Betel lɛ aahu kɛyashi be mli ni egbo yɛ September 1991, beni eye afii 73. Mihefatalɔ anɔkwafo ni tamɔ nɛkɛ, ni kɛ mi egbo deŋme aahu yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli afii babaoo nɛɛ laajemɔ lɛ efeee mlɛo kɛhaaa mi. Mihiɛ tseɔ lɛ, ni mikaiɔ lɛ waa diɛŋtsɛ. Shi minaa miishɛɛ, yɛ hewalɛwoo kpele ni mináa kɛjɛɔ wɔ Betel weku ni mli bii falɛ aaashɛ mɛi 250 lɛ mli lɛ hewɔ.
Mibuɔ lɛlɛŋ akɛ eji hegbɛ kpele diɛŋtsɛ akɛ minaa bɔ ni Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ yaa hiɛ lɛ, ni minaa mɛi babaoo akɛ amɛkɛ be-fɛɛ sɔɔmɔ lɛ miifee amɛshihilɛ gbɛ. Manyɛ mamã nɔ mi mahã bo akɛ, shihilɛ gbɛ ko bɛ ni hi fe enɛ, ejaakɛ “Yehowa . . . kwaŋ emɛi anɔkwafoi lɛ.”—Lala 37:28, NW.
[Mfonirii ni yɔɔ baafa 23]
Wɔsɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi yɛ England kɛjɛ 1947 kɛbashi 1955
Klɛŋklɛŋ be yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli yɛ kpee ko shishi yɛ India
Beni wɔ ji maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi yɛ Northern Rhodesia
Yɛ 1985 mli, kɛ nanemɛi ni wɔnako amɛ afii 12 ni eho nɛ