Atsu Kojomɔ He Nii Yɛ Atɛŋbuu Jɔɔ lɛ Mli
“Jeŋmaji lɛ ate shi ni amɛfã kɛba Yehoshafat jɔɔ lɛ mli; ejaakɛ jɛi mibata makojo jeŋ majimaji fɛɛ.”—YOEL 4:12.
1. Mɛni hewɔ Yoel naa asafoi babaoo ni ebua amɛhe naa yɛ “atɛŋbuu jɔɔ lɛ mli” lɛ?
“ASAFOI, asafoi yɛ atɛŋbuu jɔɔ lɛ mli”! Wɔkaneɔ nakai wiemɔi ni kanyaa mɔ lɛ yɛ Yoel 4:14. Mɛni hewɔ asafoi nɛɛ ebua amɛhe naa lɛ? Yoel haa hetoo akɛ: “Yehowa gbi lɛ eshɛ shi etã.” No ji Yehowa bembuu gbi kpeteŋkpele lɛ—gbi ni ebaatsu kojomɔ he nii yɛ gbɔmɛi asafoi babaoo ni ekpoo Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni ato ama shi ni yɔɔ Kristo Yesu shishi lɛ anɔ. Yɛ naagbee lɛ, “ŋwɛibɔfoi ejwɛ” ni yɔɔ Kpojiemɔ yitso 7 lɛ baaŋmɛɛ “shikpɔŋ lɛ nɔ kɔɔyɔi ejwɛ” ni amɛhiɛ mli kpɛŋŋ lɛ he, ni nɔ ni baajɛ mli aba ji “amanehulu babaoo . . . ni anako nɔ dã kɛjɛ je lɛŋ shishijee mli kɛbashi ŋmɛnɛŋmɛnɛ, ni asaŋ anaŋ enɔ gbi ko gbi ko dɔŋŋ.”—Kpojiemɔ 7:1; Mateo 24:21.
2. (a) Mɛni hewɔ atsɛɔ hé ni abaatsu Yehowa kojomɔ he nii yɛ lɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ “Yehoshafat jɔɔ lɛ mli” lɛ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ Yehoshafat fee enii yɛ gbɛ ni ja nɔ beni atutua lɛ lɛ?
2 Yɛ Joel 4:12 lɛ, atsɛɔ he ni abaatsu kojomɔ nɛɛ he nii yɛ lɛ akɛ “Yehoshafat jɔɔ lɛ mli.” Eja gbɛ jogbaŋŋ akɛ, Yehowa tsu kojomɔ he nii yɛ jɛmɛ, yɛ Maŋtsɛ kpakpa Yehoshafat, ni egbɛi lɛ shishi ji “Yehowa Ji Kojolɔ” lɛ gbɛfaŋ, yɛ Yuda yinɔsane be ko ni mli wa waa mli. Nɔ ni ba yɛ nakai beaŋ lɛ hesusumɔ baaye abua wɔ waa ni wɔnu nɔ ni etsɛŋ ni baaba yɛ wɔbe nɛɛ mli lɛ shishi jogbaŋŋ. Wɔnaa enɛ he sane ni aŋma afɔ̃ shi lɛ yɛ 2 Kronika yitso 20 lɛ. Wɔkaneɔ yɛ nakai yitso lɛ kuku 1 lɛ akɛ “Moabbii lɛ kɛ Amonbii lɛ kɛ Maonbii lɛ ateŋ mɛi komɛi ni fata amɛhe fã kɛbanina Yehoshafat ni amɛkɛ lɛ awu.” Te Yehoshafat fee enii eha tɛŋŋ? Efee nɔ ni Yehowa tsuji anɔkwafoi feɔ be fɛɛ be kɛji amɛyaje amanehulu mli lɛ. Etsɔ ehe kɛtee Yehowa ŋɔɔ kɛha gbɛtsɔɔmɔ, ni esɔle kɛ hiɛdɔɔ akɛ: “Wɔ-Nyɔŋmɔ! aso okojoŋ amɛ? Ejaakɛ wɔ lɛ wɔbɛ hewalɛ yɛ nɛkɛ ta babaoo nɛɛ ni baa wɔnɔ nɛɛ hiɛ; ni wɔleee bɔ ni wɔɔfee, shi moŋ bo onɔ wɔhiŋmɛii jwere!”—2 Kronika 20:12.
Yehowa Hã Sɔlemɔ ko Hetoo
3. Mɛɛ fãmɔi Yehowa kɛha Yuda beni amɛkɛ jeŋmaji ni ebɔle amɛ lɛ atutuamɔi kpe lɛ?
3 Yehowa hã lɛ hetoo, yɛ be mli ni “Yuda muu lɛ fɛɛ damɔ Yehowa hiɛ, kɛ amɛgbekɛbii kɛ amɛŋamɛi kɛ amɛbihii hu.” (2 Kronika 20:13) Taakɛ bɔ ni ekɛ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ tsuɔ nii ŋmɛnɛ lɛ, nakai nɔŋŋ sɔlemɔ Toibolɔ kpeteŋkpele lɛ kɛ hewalɛ hã Levinyo gbalɔ Yahaziel koni ekɛ E-hetoo ahã mɛi ni ebabua amɛhe naa lɛ. (Mateo 24:45) Wɔkaneɔ akɛ: “Bɔ ni Yehowa kɛɔ nyɛ nɛ: ‘Nyɛkashea gbeyei ni nyɛtsui akafãa yɛ nɛkɛ ta babaoo nɛɛ hewɔ; ejaakɛ ta lɛ jeee nyɛnɔ ni, shi moŋ Nyɔŋmɔ nɔ ni! . . . Jeee nyɛ nyɛbaawuu ta nɛɛ; nyɛtoa ni nyɛdamɔa shi diŋŋ ni nyɛkwɛa nyɛyiwala ni Yehowa baahere. . . . Nyɛkashea gbeyei ni nyɛtsui akafãa! Wɔ lɛ nyɛfãa ni nyɛkɛ amɛ ayakpea, ejaakɛ Yehowa kɛ nyɛ yɛ!’ ”—2 Kronika 20:15-17.
4. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa bi ni ewebii lɛ afee nɔ ko, jeee ni amɛtara shi efolo, beni amɛkɛ henyɛlɔi mpoatswaa kpe lɛ?
4 Yehowa bi babaoo yɛ Maŋtsɛ Yehoshafat kɛ emaŋbii lɛ adɛŋ fe ni amɛaatara shi efolo ni amɛfeee nɔ ko, ní amɛmiikpa naakpɛɛ kpɔmɔ gbɛ. Esa akɛ amɛ klɛŋklɛŋ amɛfee nɔ ko ni amɛkɛkpee henyɛlɔ lɛ mpoatswaa lɛ naa. Maŋtsɛ lɛ kɛ ‘Yuda maŋbii lɛ fɛɛ, kɛ amɛbii bibii lɛ po, kɛ amɛŋamɛi, kɛ amɛbihii lɛ,’ jie hemɔkɛyeli ni mli wa kpo beni amɛkɛ toiboo te shi leebi maaŋkpa ni amɛje kpo koni amɛkɛ tai ni baa amɛbatutua amɛ lɛ ayakpe lɛ. Beni amɛyaa lɛ, maŋtsɛ lɛ tee nɔ ekɛ teokrase gbɛtsɔɔmɔ kɛ hewalɛwoo hã amɛ, ni ewo amɛ ekãa akɛ: “Nyɛhea Yehowa, nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ, nyɛyea, ni nyɛaanyɛ shi nyɛdamɔ; ni nyɛhea egbalɔi lɛ nyɛyea, ni nyɛaaye omanye!” (2 Kronika 20:20) Yehowa mli hemɔkɛyeli! Egbalɔi lɛ amli hemɔkɛyeli! No ji nɔ ni he hiaa fe fɛɛ kɛha omanyeyeli. Nakai nɔŋŋ hu ŋmɛnɛ, be mli ni wɔkɛ ekãa yaa nɔ yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli lɛ, ekaba akɛ wɔyiŋ aaafee wɔ kɔshikɔshi kɔkɔɔkɔ akɛ eeeha wɔhemɔkɛyeli lɛ aye kunim!
5. Yehowa Odasefoi tsuɔ nii ŋmɛnɛ beni amɛjieɔ Yehowa yi lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
5 Taakɛ Yudabii ni hi shi yɛ Yehoshafat gbii lɛ amli lɛ ji lɛ, esa akɛ “[wɔda] Yehowa shi; ejaakɛ naanɔ emɔbɔnalɛ hiɔ shi kɛyaa!” Ni mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ ni wɔkɛ yijiemɔ nɛɛ ahã? Kɛtsɔ ekãa ni wɔkɛshiɛɔ Maŋtsɛyeli lɛ wɔtsɔɔ lɛ nɔ! Taakɛ bɔ ni nakai Yudabii lɛ “[bɔi] lamɔ kɛ yijiemɔ lɛ,” nakai nɔŋŋ wɔ hu wɔkɛ nitsumɔi fataa wɔhemɔkɛyeli lɛ he. (2 Kronika 20:21, 22) Hɛɛ, nyɛhaa wɔjiea hemɔkɛyeli ni mli wa waa ni tamɔ nakai kpo beni Yehowa feɔ klalo akɛ eeete shi ewo ehenyɛlɔi lɛ! Eyɛ mli akɛ ekolɛ gbɛ lɛ baafee tamɔ nɔ ni jɛkɛ moŋ, shi nyɛhãa wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔbaaŋmɛ wɔtsui shi, ni wɔná ekãa yɛ hemɔkɛyeli mli, taakɛ ewebii ni yeɔ kunim lɛ feɔ yɛ shikpɔŋ lɛ hei ni haomɔ shihilɛi yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ. Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi lɛ miiná shweremɔ ni sa kadimɔ waa, yɛ shikpɔji komɛi ni yiwaa, awuiyeli, hɔmɔ, kɛ shika gbɛfaŋ shihilɛi ni mli wa waa diɛŋtsɛ yɔɔ nɔ lɛ anɔ, taakɛ 1998 Yearbook of Jehovah’s Witnesses bɔɔ amaniɛ lɛ.
Yehowa Hereɔ Ewebii Ayiwala
6. Hemɔkɛyeli ni mli wa yeɔ ebuaa wɔ ni wɔyaa nɔ wɔyeɔ anɔkwa ŋmɛnɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
6 Maji ni sheee Nyɔŋmɔ gbeyei, ni ebɔle Yuda he kɛkpe lɛ ka akɛ amɛbaaye Nyɔŋmɔ webii lɛ anɔ kunim, shi Yehowa tsuji jie hemɔkɛyeli ni sa kadimɔ kpo kɛtsɔ eyijiemɔ lalai alamɔ nɔ, ni amɛkɛtsu enɛ he nii. Wɔ hu wɔbaanyɛ wɔjie hemɔkɛyeli ni tamɔ nakai nɔŋŋ kpo ŋmɛnɛ. Kɛ́ wɔhã wɔshihilɛ yi obɔ̃ kɛ nitsumɔi ni jieɔ Yehowa yi lɛ, wɔwoɔ wɔ mumɔŋ tawuu nii lɛ amli hewalɛ, ni wɔhãaa Satan ŋaa nifeemɔi lɛ eko kwraa anã gbɛ ni etsɔ̃ mli. (Efesobii 6:11) Hemɔkɛyeli ni mli wa baatsĩ kaa ni ji wɔjwɛŋmɔ ni hiɛtserɛjiemɔ fɔŋ, heloonaa ninamɔ, kɛ shikpilikpiifeemɔ ni kadiɔ jeŋ ni ebɔle wɔ ni yaa hiɛkpatamɔ mli nɛɛ aaagbala lɛ naa. Nɛkɛ hemɔkɛyeli ni anyɛɛɛ aye nɔ kunim nɛɛ baahã wɔya nɔ wɔkɛ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ asɔmɔ yɛ anɔkwayeli mli, be mli ni mumɔŋ niyenii kpakpa ni amɛkɛhaa wɔ “yɛ be ni sa nɔ” lɛ hãa wɔnáa hewalɛ lɛ.—Mateo 24:45.
7. Yehowa Odasefoi ekpee tutuamɔi sɔrɔtoi ni akɛbaa amɛnɔ lɛ anaa yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
7 Wɔhemɔkɛyeli ni damɔ Biblia lɛ nɔ lɛ baawaje wɔ ni wɔdamɔ shi shiŋŋ wɔshi hetsɛ̃ nifeemɔi ni mɛi ni jieɔ “tsulɔ fɔŋ” ni yɔɔ Mateo 24:48-51 lɛ mumɔ lɛ kpo lɛ woɔ he hewalɛ lɛ. Hemɔkɛyeli kwalɔi miihã gbalɛ nɛɛ miiba mli yɛ gbɛ ni sa kadimɔ waa nɔ, ni amɛkɛ ekãa miidũ amalei kɛ lakamɔ wiemɔi yɛ shikpɔji pii anɔ ŋmɛnɛ, ni amɛkɛ mɛi ni hiɛ nɔyeli hegbɛi yɛ jeŋmaji lɛ amli lɛ ateŋ mɛi komɛi po feɔ ekome. Yɛ hei ni sa lɛ, Yehowa Odasefoi etsu enɛ he nii, taakɛ awie he yɛ Filipibii 1:7 lɛ, ni ‘amɛkɛfãa sanekpakpa lɛ he ni amɛkɛmaa shi yɛ mla naa.’ Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ September 26, 1996, yɛ sane ko ni jɛ Greece lɛ mli lɛ, kojolɔi nɛɛhu ni jɛ Europa Adesai a-Hegbɛi a-Kojomɔhe ni yɔɔ Strasbourg lɛ fɛɛ kɛ naabu kome saa amɛma nɔ mi akɛ “Yehowa Odasefoi fata nɔ ni atsɛɔ lɛ akɛ ‘jamɔ ni ale’ lɛ he,” ni amɛyɛ hegbɛ akɛ amɛnáa susumɔ, henilee, kɛ hemɔkɛyeli mli heyeli, kɛ hegbɛ hu akɛ amɛaahã ale amɛ hemɔkɛyeli lɛ. Nyɔŋmɔ kojomɔ kɛɔ yɛ hemɔkɛyeli kwalɔi lɛ ahe akɛ: “Shi anɔkwa abɛ lɛ eba mli yɛ amɛhe akɛ: ‘Gbee kuɔ esɛɛ kɛyaa lɛ diɛŋtsɛ eshwee he, ni kpolokoo ni aju ehe lɛ yakokoloɔ ŋmɔtɔ mli.’ ”—2 Petro 2:22.
8. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsu kojomɔ he nii eshi E-webii lɛ ahenyɛlɔi lɛ, yɛ Yehoshafat gbii lɛ amli?
8 Yɛ Yehoshafat gbii lɛ amli lɛ, Yehowa tsu kojomɔ he nii eshi mɛi ni tao akɛ amɛaaye E-webii lɛ awui lɛ. Wɔkaneɔ akɛ: “Yehowa hã kawolɔi banina Amon kɛ Moab kɛ Seir gɔŋ lɛ nɔ bii ni ebatua Yuda lɛ, ni atswia amɛ nii. Ni Amonbii kɛ Moabbii lɛ hu te shi wo Seir gɔŋ lɛ nɔ bii lɛ, ni amɛfee amɛ musu ni amɛkpata amɛhiɛ; ni beni amɛgbe Seirbii lɛ butuu lɛ, amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ ye ebua enaanyo ni amɛkɛkpatakpataa amɛhiɛ.” (2 Kronika 20:22, 23) Yudabii lɛ wo jɛmɛ gbɛi akɛ Beraka Jɔɔ, ejaakɛ Beraka shishi ji “Jɔɔmɔ.” Yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ hu lɛ, nɔ ni baajɛ kojomɔ ni Yehowa baatsu he nii yɛ ehenyɛlɔi anɔ lɛ mli aba ji jɔɔmɔ kɛha lɛ diɛŋtsɛ ewebii lɛ.
9, 10. Namɛi ejie amɛhe kpo akɛ amɛsa Yehowa dɛŋ fɔbuu kojomɔ?
9 Ekolɛ wɔɔbi akɛ, Namɛi yɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ ni baaná fɔbuu kojomɔ kɛjɛ Yehowa dɛŋ lɛ? Kɛ́ wɔmiitao wɔle nakai sanebimɔ lɛ hetoo lɛ, no lɛ esa akɛ wɔku wɔsɛɛ kɛya Yoel gbalɛ lɛ mli ekoŋŋ. Yoel 4:3 wieɔ ewebii lɛ ahenyɛlɔi komɛi ni “[kɛ] gbekɛ nuu tsake ajwamaŋ, ni amɛhɔ̃ɔ gbekɛ yoo amɛhe wein amɛnu” lɛ ahe. Hɛɛ, amɛbuɔ Nyɔŋmɔ tsuji akɛ amɛbaa shi kwraa fe amɛ, amɛbii lɛ ahe bɛ sɛɛnamɔ ko kwraa tamɔ bɔ ni ajwamaŋ apaabɔɔ nii loo wein kpulu kome jara ji lɛ. Abaaha amɛbu nɔ ni amɛfee lɛ he akɔntaa.
10 Nakai nɔŋŋ hu mɛi ni kɛ amɛhe woɔ mumɔŋ ajwamaŋbɔɔ mli lɛ sa kojomɔ. (Kpojiemɔ 17:3-6) Ni mɛi titri ni he yɔɔ nyaŋemɔ waa ji mɛi ni woɔ maŋkwramɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ ayiŋ ni amɛhaa amɛwaa Yehowa Odasefoi ayi ni amɛtsĩɔ amɛ nitsumɔ lɛ naa, taakɛ jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi komɛi ni woɔ basabasafeemɔ he hewalɛ lɛ feɔ yɛ Europa Bokagbɛ yɛ bei fioo ni eho nɛɛ amli lɛ. Yehowa etswa efai shi diɛŋtsɛ akɛ ebaatsu kojomɔ he nii eshi mɛi ni feɔ nɛkɛ nibii fɔji nɛɛ.—Yoel 4:4-8.
“Nyɛfea Ta Krɔŋkrɔŋ Nyɛtoa!”
11. Yehowa tswaa ehenyɛlɔi lɛ mpoa koni amɛkɛ lɛ awuu ta yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
11 No sɛɛ lɛ, Yehowa kɛ fãmɔ hã ewebii lɛ akɛ amɛjaje mpoatswaa wiemɔ ko yɛ jeŋmaji lɛ ateŋ akɛ: “Nyɛfea ta krɔŋkrɔŋ nyɛtoa! nyɛtsĩɛa hii kakalɔi lɛ ahiɛ! nyɛhaa tabilɔi lɛ fiaa atsia abɛŋkɛa, amɛfã kɛba!” (Yoel 4:9) Enɛ ji sane jajemɔ ni kɔɔ ta ko ni yɔɔ sɔrɔto kwraa he—jalɛ ta. Yehowa Odasefoi anɔkwafoi kɛ amɛhe fɔ̃ɔ mumɔŋ tawuu nii anɔ beni amɛhaa amale kɛ lakamɔ wiemɔi ahetoo, ní amɛkɛ anɔkwale teɔ shi woɔ amale lɛ. (2 Korintobii 10:4; Efesobii 6:17) Etsɛŋ ni Nyɔŋmɔ baatsuu “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta lɛ” he. Ebaajie mɛi fɛɛ ni teɔ shi woɔ maŋtsɛ ni Nyɔŋmɔ ji lɛ kɛjɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. Ewebii ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ naŋ gbɛfaŋnɔ diɛŋtsɛ ko yɛ mli. ‘Amɛkɛ amɛklantei esɔ̃ kɔii, ni amɛkɛ amɛkpɔlɔi hu esɔ̃ adedai,’ yɛ eshishinumɔ diɛŋtsɛ naa kɛ mfonirifeemɔŋ hu. (Yesaia 2:4) Nɔ ni tamɔɔɔ enɛ lɛ, Yehowa tswaa jeŋmaji lɛ mpoa akɛ amɛfee amɛnɔ lɛ sɛɛsɛɛ akɛ: “Nyɛkɛ nyɛkɔii asɔ̃a klantei, ni nyɛkɛ nyɛdedai asɔ̃a akpɔlɔi!” (Yoel 4:10) Enɛ hewɔ lɛ eefɔ̃ amɛ nine ni amɛkɛ amɛ tawuu tsɔnei kɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ tawuu nii fɛɛ ni amɛbua naa lɛ atsu nii. Shi amɛyeŋ omanye, ejaakɛ Yehowa nɔ̃ ji ta lɛ kɛ kunimyeli lɛ!
12, 13. (a) Eyɛ mli akɛ Jeŋ Hewalɛi lɛ Ateŋ Akaŋshii lɛ eba naagbee moŋ, shi jeŋmaji pii etsɔɔ akɛ amɛsumɔɔ tawuu lolo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Jeŋmaji lɛ efeko klalo kɛhako mɛni?
12 Yɛ 1990 afii lɛ shishijee gbɛ lɛ, jeŋmaji lɛ jaje akɛ Jeŋ Hewalɛi lɛ Ateŋ Akaŋshii lɛ eba naagbee. Yɛ enɛ hewɔ lɛ, ani Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ nine eshɛ oti titri ni mã ehiɛ, ni ji toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ lɛ nɔ? Dabi kwraa! Mɛni ji nɔ ni nibii ni yaa nɔ yɛ Burundi, Democratic Republic of Congo, Iraq, Liberia, Rwanda, Somalia, kɛ tsutsu Yugoslavia lɛ kɛɔ wɔ? Yɛ wiemɔi ni yɔɔ Yeremia 6:14 lɛ naa lɛ, “amɛkɛɔ akɛ: Omanye, omanye! shi omanye ko bɛ.”
13 Eyɛ mli akɛ ta diɛŋtsɛ sɛɛ efo yɛ hei komɛi moŋ, shi Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ mli bii lɛ kã he amɛkɛ amɛhe miishi mple yɛ tawuu nii ni yɔɔ haŋtsii diɛŋtsɛ lɛ afeemɔ mli lolo. Amɛteŋ mɛi komɛi etee nɔ amɛkɛ nuklea tawuu nii babaoo eto. Mɛi krokomɛi miifee tawuu nibii ni akɛ tsofai loo muawai feɔ, ní baanyɛ akpata gbɔmɛi babaoo ahiɛ. Beni nakai jeŋmaji lɛ buaa amɛhe naa kɛyaa mfonirifeemɔŋ he ko ni atsɛɔ lɛ Harmagedon lɛ, belɛ eetswa amɛ mpoa akɛ: “Gbɔmɔ ni yɔɔ wudɔwudɔ tete akɛɛ akɛ: ‘Ekãalɔ ji mi!’ Nyɛhe afea oya ni nyɛbaa, nyɛ jeŋmaji fɛɛ ni jwere shi kɛkpe lɛ, nyɛbabuaa nyɛhe naa!” Kɛkɛ ni Yoel kɛ lɛ diɛŋtsɛ efaikpamɔ wiemɔ fo mli akɛ: “Yehowa, hã okakalɔi lɛ aba jɛi!”—Yoel 4:10, 11; wɔma efã ko nɔ mi.
Yehowa Buɔ Ewebii Ahe
14. Namɛi ji Yehowa kakalɔi lɛ?
14 Namɛi ji Yehowa kakalɔi lɛ? Atsɛɔ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ akɛ “Yehowa Zebaot,” aaashɛ shii 280 sɔŋŋ yɛ Biblia lɛ mli. (2 Maŋtsɛmɛi 3:14) Nɛkɛ tai nɛɛ ji ŋwɛibɔfoi babaoo ni efee klalo akɛ amɛbaatsu nɔ fɛɛ nɔ ni Yehowa baafã amɛ akɛ amɛyatsu lɛ. Beni Arambii lɛ ka akɛ amɛbaamɔ Elisha lɛ, yɛ naagbee lɛ Yehowa gbele Elisha tsulɔ lɛ hiŋmɛii ni ena nɔ hewɔ ni amɛyeŋ omanye lɛ: “Naa, gɔŋ lɛ nɔ eyi tɔ kɛ la okpɔŋɔi kɛ shwiilii kɛbɔle Elisha kɛkpe.” (2 Maŋtsɛmɛi 6:17) Yesu wie akɛ kulɛ ebaanyɛ ekpa e-Tsɛ fai ni eha lɛ “ŋwɛibɔfoi fe asafoi nyɔŋma kɛ enyɔ.” (Mateo 26:53) Beni ewieɔ bɔ ni Yesu baata okpɔŋɔ nɔ kɛje kpo ni eyatsu kojomɔ he nii yɛ Harmagedon lɛ he lɛ, Kpojiemɔ lɛ kɛɔ akɛ: “Ni tai ni yɔɔ ŋwɛi lɛ tara okpɔŋɔi yɛji anɔ kɛnyiɛ esɛɛ, ni amɛwo klala yɛŋ ni he tse. Ni tsi ni naa ba jɛɔ edaaŋ, koni ekɛ no atswia jeŋmajiaŋbii lɛ anii; ni ekɛ dadetso akpala amɛ. Ni lɛ nɔŋŋ enaanaa Nyɔŋmɔ Ofe lɛ mlifu ni naa wa lɛ weinŋaanɔ lɛ nɔ.” (Kpojiemɔ 19:14, 15) Awie nakai mfonirifeemɔŋ weinŋaanɔ lɛ he kɛ wiemɔi ni mli kã shi faŋŋ akɛ “Nyɔŋmɔ mlila lɛ weinŋaanɔ kpeteŋkpele lɛ.”—Kpojiemɔ 14:17-20.
15. Te Yoel wie ta ni Yehowa baawuu eshi jeŋmaji lɛ he eha tɛŋŋ?
15 Belɛ, te Yehowa hã Yoel faikpamɔ akɛ ekɛ Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ kakalɔi lɛ aba lɛ hetoo eha tɛŋŋ? Eyɛ wiemɔi ni mli kã shi faŋŋ nɛɛ amli akɛ: “Jeŋmaji lɛ ate shi ni amɛfã kɛba Yehoshafat jɔɔ lɛ mli; ejaakɛ jɛi mibata makojo jeŋmajimaji fɛɛ ni jwere shi kɛkpe lɛ. Nyɛkɛ nikpamɔ kakla awoa mli, ejaakɛ nikpamɔ nii lɛ egbi; Nyɛbaa ni nyɛbanaanaa nɔ, ejaakɛ wein tsɔne lɛ eyi tɔ, wein bui lɛ hu miiho; ejaakɛ amɛ nɔ fɔŋ feemɔ lɛ fá! Asafoi, asafoi yɛ atɛŋbuu jɔɔ lɛ mli; ejaakɛ Yehowa gbi lɛ eshɛ shi etã, yɛ atɛŋbuu jɔɔ lɛ mli. Hulu kɛ nyɔɔŋtsere ewo duŋ, ni ŋulamii efɔ̃ɔ kpɛmɔ. Ni Yehowa aaahũu kɛaajɛ Zion, ni eeewó egbee kɛaajɛ Yerusalem, ni ŋwɛi kɛ shikpɔŋ aaahoso.”—Yoel 4:12-16.
16. Namɛi baafata mɛi ni Yehowa baatsu kojomɔ he nii eshi amɛ lɛ ahe?
16 Bɔ ni nɔmimaa yɔɔ he akɛ gbɛi Yehoshafat shishi ji “Yehowa Ji Kojolɔ” lɛ, nakai nɔŋŋ hu wɔyɔɔ nɔmimaa akɛ Nyɔŋmɔ, ni ji Yehowa baabu maŋtsɛ ni eji lɛ bem kɛmɔ shi beni etsuɔ kojomɔ he nii lɛ. Gbalɛ lɛ wieɔ mɛi ni náa fɔbuu kojomɔ lɛ ahe akɛ ‘asafoi, asafoi babaoo ni yɔɔ atɛŋbuu jɔɔ lɛ mli.’ Mɛi fɛɛ ni eshwɛ ni fiɔ apasa jamɔ sɛɛ lɛ baafata nakai asafoi babaoo lɛ ahe. Mɛi krokomɛi hu ni baafata he ji mɛi ni awie amɛhe yɛ Lala ni ji enyɔ lɛ—jeŋmaji, majimaji akui, shikpɔŋ lɛ nɔ maŋtsɛmɛi, kɛ lumɛi—ni náa je nɛŋ nibii agbɛjianɔtoo fɔŋ nɛɛ he miishɛɛ kwraa fe ‘gbeyeishemɔ ni amɛkɛaasɔmɔ Yehowa’ lɛ. Mɛnɛɛmɛi sumɔɔɔ ni ‘amɛshɔ bi lɛ naa.’ (Lala 2:1, 2, 11, 12) Amɛkpɛlɛɛɛ Yesu nɔ akɛ Yehowa hefatalɔ Maŋtsɛ. Kɛfata he lɛ, mɛi ni baafata asafoi babaoo ni akadi amɛ kɛha hiɛkpatamɔ lɛ ahe hu ji gbɔmɛi fɛɛ ni nakai Maŋtsɛ ni awo ehiɛ nyam lɛ baakojo amɛ akɛ “abotiai” lɛ. (Mateo 25:33, 41) Kɛ́ Yehowa be ni eto ni ebaahũu kɛjɛ ŋwɛi Yerusalem lɛ shɛ lɛ, emaŋtsɛmɛi a-Maŋtsɛ ni ehala lɛ lɛ baata okpɔŋɔ nɔ kɛje kpo koni ekɛyatsu nakai kojomɔ lɛ he nii. Eka shi faŋŋ akɛ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ baahoso! Shi kɛlɛ, amãa nɔ mi ahãa wɔ akɛ: “Yehowa aaatsɔ abobaahe eha emaŋ lɛ kɛ mɔɔ ni wa hu eha Israelbii lɛ.”—Yoel 4:16.
17, 18. Namɛi awieɔ amɛhe akɛ mɛi ni je amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ, ni mɛɛ shihilɛi amɛbaaná mli ŋɔɔmɔ?
17 Kpojiemɔ 7:9-17 lɛ wieɔ mɛi ni je amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ ahe akɛ “asafo babaoo” ko ni ji mɛi ni jieɔ hemɔkɛyeli kpo yɛ Yesu lá lɛ hewalɛ ni kpataa hãa esha lɛ mli. Mɛnɛɛmɛi náa hebuu yɛ Yehowa gbi lɛ nɔ, beni asafoi babaoo ni yɔɔ Yoel gbalɛ lɛ mli lɛ náa fɔbuu kojomɔ lɛ. Yoel kɛɔ mɛi ni yi baaná wala lɛ akɛ: “Nyɛaaná nyɛle akɛ mi ji Yehowa, nyɛ-Nyɔŋmɔ lɛ, mihiɔ Zion, migɔŋ krɔŋkrɔŋ lɛ, nɔ,” ni ji Yehowa ŋwɛi shihilɛhe lɛ.—Yoel 4:17a.
18 No sɛɛ lɛ gbalɛ lɛ hãa wɔleɔ akɛ Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ nɔyelihe lɛ “aaatsɔ he krɔŋkrɔŋ, ni gbɔi hu tsɔŋ mli kɛhoŋ dɔŋŋ.” (Yoel 4:17b) Gbɔ ko kwraa ehiŋ nakai ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ nɔyelihe ni yɔɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ nɔ lɛ dɔŋŋ, ejaakɛ gbɔmɛi fɛɛ baafee ekome yɛ jamɔ krɔŋŋ mli.
19. Te Yoel wie paradeiso mli miishɛɛ ni Nyɔŋmɔ webii yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ he eha tɛŋŋ?
19 Amrɔ nɛɛ po lɛ, toiŋjɔlɛ babaoo yɛ Yehowa webii ateŋ yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ. Amɛfee ekome kɛmiijaje ekojomɔi lɛ yɛ shikpɔji ni fa fe 230 nɔ, yɛ wiemɔi sɔrɔtoi ni fa fe 300 mli. Yoel wie amɛ shweremɔ lɛ he fɛfɛo akɛ: “Aaaba mli akɛ nakai gbi lɛ nɔ lɛ gɔji lɛ amli aaatsere wein dɔkɔdɔkɔ, ni gɔŋkpɔi lɛ amli aaaho fufɔ, ni Yuda jɔɔi lɛ fɛɛ amli aaaho nu.” (Yoel 4:18) Hɛɛ, Yehowa baaya nɔ efɔse jɔɔmɔi ni hãa mɔ náa miishɛɛ kɛ shweremɔ, kɛ anɔkwalei ni jara wa waa, ní sɛɛ efooo eshwie eyijielɔi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ anɔ. No mli lɛ abu maŋtsɛ ni Yehowa ji lɛ bem kɛmɔ shi yɛ atɛŋbuu jɔɔ lɛ mli, ni miishɛɛ baafá kɛteke nɔ beni ehiɔ ewebii ni ekpɔ̃ amɛ lɛ ateŋ kɛyaa naanɔ lɛ.—Kpojiemɔ 21:3, 4.
Ani Okaiɔ?
◻ Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔ ejie ewebii lɛ yɛ Yehoshafat gbii lɛ amli?
◻ Namɛi Yehowa kojoɔ amɛ akɛ amɛsa hiɛkpatamɔ yɛ “atɛŋbuu jɔɔ lɛ mli” lɛ?
◻ Namɛi ji Nyɔŋmɔ kakalɔi lɛ ni mɛɛ gbɛfaŋnɔ amɛbaaná yɛ naagbee ta lɛ mli?
◻ Mɛɛ miishɛɛ jálɔi anɔkwafoi lɛ náa mli ŋɔɔmɔ?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 21]
Akɛɛ Yuda akɛ: ‘Nyɛkashea gbeyei ejaakɛ ta lɛ jeee nyɛnɔ ni, shi Nyɔŋmɔ nɔ ni’
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]
Yehowa miitswa ehenyɛlɔi lɛ mpoa akɛ ‘amɛkɛ amɛkɔii asɔ̃ klantei’
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 24]
Biblia lɛ wieɔ asafo babaoo ni je amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ he