Nɔ ni Jɛɔ Henɔwomɔ Mli Kɛbaa—Te Enaa Wa Ha Tɛŋŋ?
ANI okɛ mɔ ko ní je gbɛ ebɔ mɔdɛŋ koni eba bo shi eye pɛŋ? Ekolɛ, nitsumɔ nɔkwɛlɔ ko, nitsumɔtsɛ ko, nɔkwɛlɔ ko, loo wekunyo ko ní bu bo akɛ obaa shi ni ekɛ bo ye yɛ gbɛ ni bulɛ bɛ mli kwraa nɔ? Te onu he yɛ nakai mɔ lɛ he oha tɛŋŋ? Ani oná esu lɛ he miishɛɛ? Eka shi faŋŋ akɛ dabi! Mɛni hewɔ? Ejaakɛ henɔwomɔ teeɔ gbɛtsii nii ashi ni efiteɔ sanegbaa.
Henɔwomɔ haa mɔ ko baa mɔ fɛɛ mɔ shi, ni no hewɔ lɛ, ebafeɔ tamɔ nɔ ni enɔ kwɔ be fɛɛ be. Gbɔmɔ ni hiɛ nɛkɛ su nɛɛ efɔɔɔ mɛi krokomɛi ahe wiemɔ ekpakpa. Be fɛɛ be nɛɛ wiemɔ gbonyo ko yɛ ni ekɛbaafata he—“hɛɛ, ebaanyɛ efee anɔkwale, shi eyɛ nɛkɛ naagba loo tɔ̃mɔ nɛɛ.”
Awie henɔwomɔ he yɛ Thoughts of Gold in Words of Silver wolo lɛ mli akɛ “awuiyeli ko ni yeɔ mɔ nɔ kunim. Efiteɔ mɔ ko, ni eshiɔ bibioo pɛ ni aaana he miishɛɛ.” Ani eyɛ naakpɛɛ akɛ mɔ ko naaa hejɔlɛ kɛ́ eyɛ henɔwolɔ ko masɛi? Eji anɔkwale akɛ, bei pii lɛ nɔ ni jɛɔ henɔwomɔ mli kɛbaa lɛ ji anɔkwa nanemɛi ní anaaa. Nakai wolo lɛ nɔŋŋ tee nɔ ewie akɛ: “Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, je lɛ sumɔɔ mɛi ni baa amɛhe shi—jeee mɛi ni baa amɛhe shi ni kɛ amɛheshibaa lɛ woɔ amɛhe nɔ, shi moŋ, mɛi ni baa amɛhe shi lɛɛlɛŋ.” Biblia lɛ wieɔ yɛ gbɛ ni sa nɔ akɛ: “Gbɔmɔ henɔwomɔ baa lɛ shi, shi mɔ ni baa ehe shi lɛ baaná hiɛnyam.”—Abɛi 29:23, The Jerusalem Bible.
Ni kɛlɛ, mɛɛ gbɛ nɔ henɔwomɔ saa mɔ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa lɛ he yɛ, fe bɔ ni esaa naanyobɔɔ loo woo ni enáa kɛjɛɔ gbɔmɛi adɛŋ lɛ? Te Nyɔŋmɔ buɔ henɔwolɔi, hewolɔi, kɛ hiɛwalɔi lɛ tɛŋŋ? Henɔwomɔ loo heshibaa—ani ekɔɔɔ ehe?
Heshibaa He Nikasemɔ Ko
Abɛi awolo lɛ ŋmalɔ ní akɛ mumɔ tsirɛ lɛ lɛ wie akɛ: “Hewoo nyiɛɔ hiɛkpatamɔ hiɛ, ni hetsɔ̃ɔmɔ mumɔ nyiɛɔ shigbeemɔ hiɛ. Ehi akɛ akɛ humii aaaba he shi fe nɔ ni akɛ hewolɔi aaaja nomŋɔɔ nii amli.” (Abɛi 16:18, 19) Ama nilee ni yɔɔ nakai wiemɔi lɛ amli lɛ nɔ mi yɛ Siria tatsɛ Naeman sane lɛ mli, mɔ ni hi shi yɛ Israel gbalɔ Elisha be lɛ mli lɛ.
Kpitiyelɔ ji Naeman. Beni etaoɔ tsabaa lɛ, efã gbɛ kɛtee Samaria ni esusu akɛ ekɛ Elisha baakpe hiɛ-kɛ-hiɛ. Yɛ no najiaŋ lɛ, gbalɔ lɛ tsu etsulɔ lɛ koni ekɛ famɔ ayaha Naeman koni eyaju yɛ Yordan Faa lɛ mli shii kpawo. Naeman mli fu yɛ bɔ ni akɛ lɛ ye eha kɛ ŋaawoo ni akɛha lɛ lɛ hewɔ. Mɛni hewɔ gbalɔ lɛ nyɛɛɛ aje kpo ni ekɛ lɛ abawie hiɛ-kɛ-hiɛ moŋ fe ni eeetsu tsulɔ lɛ? Ni eji anɔkwale akɛ, Siria faa fɛɛ faa tamɔ Yordan faa lɛ nɔŋŋ! Henɔwomɔ ji enaagba lɛ. Mɛni jɛ mli ba? Nɔ ni yɔɔ miishɛɛ kɛha lɛ ji akɛ, ŋaawoo ni nilee yɔɔ mli lɛ ye kunim. “Kɛkɛ ni ekpeleke shi, ni ekɛ ehe yatsɔ Yordan mli shii kpawo yɛ Nyɔŋmɔ gbɔmɔ lɛ wiemɔ lɛ naa; ni ehewolo hi ekoŋŋ tamɔ gbekɛ fioo hewolo, ni ehe tse.”—2 Maŋtsɛmɛi 5:14.
Bei komɛi lɛ, anáa sɛɛnamɔi kpele kɛjɛɔ heshibaa fioo kɛkɛ ni aaaná lɛ mli.
Nɔ ni Jɛɔ Henɔwomɔ Mli Kɛbaa
Ni kɛlɛ, nɔ ni jɛɔ henɔwomɔ mli kɛbaa wɔnɔ lɛ naa baanyɛ awa kwraa fe sɛɛnamɔi komɛi ni wɔɔlaaje loo wɔnine shɛŋ nɔ kɛkɛ. Henɔwomɔ henɔ kroko yɛ ni anyɛɔ anuɔ shishi yɛ wiemɔ ni ji “hubris” mli, nɔ ni atsɔɔ shishi akɛ, “henɔwomɔ loo hekɛnɔfɔ̃ɔ ni awo he ni bei pii lɛ nɔ ni jɛɔ mli kɛbaa ji toigbalamɔ.” (Webster’s Ninth New Collegiate Dictionary) Nɛkɛ wiemɔ nɛɛ shishifã jɛ Hela wiemɔ mli, ni taakɛ Hela nilelɔ William Barclay tsɔɔ lɛ, “hubris ji henɔwomɔ kɛ awuiyeli ni akɛfutu . . . , henɔwomɔ ni bulɛ bɛ mli ni haa [mɔ ko] baa enaanyo gbɔmɔ shi.”
Nɛkɛ henɔwomɔ ní awo he nɛɛ he nɔkwɛmɔnɔ ni yɔɔ faŋŋ jeɔ kpo yɛ Biblia lɛ mli. Ekɔɔ Hanun, Amon maŋtsɛ lɛ he. Insight on the Scriptures lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Suɔmɔ kɛ mlihilɛ ni Nahash jie lɛ kpo etsɔɔ lɛ lɛ hewɔ lɛ, David tsu bɔfoi koni amɛyashɛje Hanun mii yɛ etsɛ gbele lɛ hewɔ. Shi Hanun lumɛi lɛ kɔne eyiŋ akɛ, enɛ ji ŋaa fɔŋ ní David eto koni ekɛbakpá maŋ lɛ shi, ni eshɛ David tsuji lɛ atsɛŋ fãi fãi ni efolɔ amɛtadei lɛ anɔ kukuji kɛbashi amɛdukui ahe ni ekɛbɔ amɛ ahora, ni ewo amɛ gbɛ ni amɛtee.”a Barclay kɛɔ yɛ sane ni ba nɛɛ he akɛ: “Nɔ ni efee amɛ lɛ ji hubris. Eji jɛmɔ, niseniianifeemɔ, maŋ hiɛshishwiemɔ ni akɛ fɛɛ efutu.”—2 Samuel 10:1-5.
Hɛɛ, mɔ ni woɔ ehe nɔ lɛ baanyɛ afee hubris, mɔ ni ebuuu mɔ, mɔ ni shwieɔ mɛi krokomɛi ahiɛ shi. Enáa he miishɛɛ akɛ eeeye mɔ kroko awui yɛ gbɛ ni henumɔ bɛ mli ni nɔ ko kɔɔɔ ehe nɔ ko lɛ nɔ, ni enáa miishɛɛ yɛ mɔ kroko lɛ miishɛɛ ni ebɛ kɛ hiɛshishwiemɔ lɛ he. Shi mɔ kroko bulɛ ni eyɔɔ ni aaafite lɛ lɛ ji nɔ ko ni fiteɔ nii yɛ gbɛ̀i srɔtoi enyɔ nɔ. Nɔ ni jɛɔ mli baa ji akɛ efiteɔ naanyobɔɔ, ni bei pii lɛ ekɛ nyɛ̃ɛ baa.
Mɛɛ gbɛ nɔ anɔkwa Kristofonyo ko baanyɛ ajie henɔwomɔ ni yeɔ awui nɛɛ kpo yɛ akɛni e-Nuntsɔ lɛ ewo kita akɛ, ‘esa akɛ esumɔ enaanyo taakɛ lɛ diɛŋtsɛ ehe’ lɛ? (Mateo 7:12; 22:39) Eji nɔ ni teeɔ shi ewoɔ nɔ fɛɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ Kristo damɔ shi kɛha. Enɛ hewɔ lɛ, Barclay wieɔ wiemɔi ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli nɛɛ akɛ: “Hubris ji henɔwomɔ ni haa mɔ tsɔɔ akɛ ebuuu Nyɔŋmɔ.” Henɔwolɔ ji mɔ ni kɛɔ akɛ: ‘Yehowa ko bɛ.’ (Lala 14:1) Aloo taakɛ awie yɛ Lala 10:4 lɛ: “Mɔ fɔŋ woɔ egugɔ̃ nɔ ekɛɔ: ‘Ebiŋ shi!’ Eyiŋ fɛɛ lɛ: ‘Nyɔŋmɔ ko bɛ!’ ” Jeee akɛ nakai henɔwomɔ loo hetsɔ̃ɔmɔ lɛ tsiɔ mɔ kɛjɛɔ nanemɛi kɛ wekumɛi ahe kɛkɛ, shi moŋ etsiɔ mɔ kɛjɛ Nyɔŋmɔ hu he. Kwɛ nɔ̃ kpele ní jɛɔ mli baa!
Kaaha Henɔwomɔ Fite Bo
Henɔwomɔ baanyɛ aba yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ—henɔwomɔ ni jɛɔ maŋ hedɔɔ mli, kɛjɛɔ hewolonɔ sui amligbalamɔ mli, kɛjɛɔ gbɛhe kɛ hiɛnyamwoo mligbalamɔi amli, kɛjɛɔ wolokasemɔ, ninamɔ, woo kɛ hewalɛ mli. Yɛ gbɛ kome loo gbɛ kroko nɔ lɛ, henɔwomɔ baanyɛ aná onɔ hewalɛ ni ebaafite osu kɛ baŋ.
Mɛi babaoo jieɔ amɛhe kpo akɛ heshibalɔi kɛ amɛkɛ mɛi ni nɔ kwɔlɔ fe amɛ miiye loo nanemɛi po. Shi mɛni baa kɛ́ mɔ ni asusuɔ akɛ ebaa ehe shi lɛ ná nɔyeli hegbɛ? Etsɛɛɛ nɔŋŋ ni ebatsɔɔ nɔyelɔ yiwalɔ ni haa mɛi ni esusuɔ akɛ amɛbaa shi lɛ ashihilɛ feɔ mɔbɔ! Enɛ baanyɛ aba mɛi komɛi anɔ kɛ́ amɛwo atade henɔ ko loo amɛtsɛ tsitsinaa-tsɛɛ nii ko ni tsɔɔ hegbɛ ko lɛ. Nɔyeli lɛ mli nitsulɔi lɛ po baanyɛ awo amɛhe nɔ yɛ be mli ni amɛkɛ maŋbii lɛ yeɔ lɛ, ni amɛbaasusu akɛ amɛyɛ koni maŋbii lɛ asɔmɔ amɛ, shi jeee koni amɛsɔmɔ maŋbii lɛ. Henɔwomɔ baanyɛ aha ofee keketee, mɔ ni nuuu nii ahe ehaaa mɔ; heshibaa baanyɛ aha ofee mɔ ni mli hi.
Yesu baanyɛ awo ehe nɔ ni efee keketee yɛ ekaselɔi lɛ anɔ. Eji gbɔmɔ ni eye emuu, Nyɔŋmɔ Bi, ni kɛ sɛɛnyiɛlɔi ni yeee emuu, ni nuɔ nii ahe babaoo, ni feɔ nii ni amɛsusuuu he lɛ miiye. Ni kɛlɛ, mɛɛ ninefɔ̃ɔ ekɛha mɛi ni boɔ lɛ toi lɛ? “Nyɛbaa miŋɔɔ, nyɛ mɛi fɛɛ ni etɔ nyɛ ni nyɛjatsui fe nyɛ lɛ, ni maha nyɛ hejɔɔmɔ. Nyɛwoa mipã lɛ nyɛfɔa nyɛnɔ, ni nyɛkasea mi; shi mihe jɔ, ni mibaa mihe shi kɛjɛ mitsui mli; ni nyɛaana hejɔɔmɔ nyɛaaha nyɛsusumai lɛ. Ejaakɛ mipã lɛ teremɔ waa, ni mijatsu lɛ etsiii.”—Mateo 11:28-30.
Ani wɔbɔɔ mɔdɛŋ koni wɔnyiɛ Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ be fɛɛ be? Aloo wɔnaa wɔhe akɛ mɛi ni yɔɔ keketee, mɛi ni bɛ tswaa, mɛi ni yi wa, mɛi ni enáaa mɔbɔ, mɛi ni woɔ amɛhe nɔ? Taakɛ Yesu ji lɛ, bɔɔ mɔdɛŋ ni oha mɛi hejɔɔmɔ, shi jeee nɔnyɛɛ. Tsĩi mɔ fitemɔ hewalɛ ni henɔwomɔ yɔɔ lɛ naa.
Yɛ nɔ ni etsɔ hiɛ lɛ hewɔ lɛ, ani henɔwomɔi fɛɛ ejaaa?
Bulɛ Kɛha He kɛ Henɔwomɔ
Henɔwomɔ hu ji “bulɛ kɛha he ni nilee yɔɔ mli loo eja gbɛ.” (Webster’s Ninth New Collegiate Dictionary) Bulɛ kɛha he tsɔɔ bulɛ ni onáa kɛhaa ohe. Etsɔɔ akɛ osusuɔ nɔ ni mɛi krokomɛi jwɛŋɔ yɛ ohe lɛ he. Okwɛɔ bɔ ni osu ji kɛ bulɛ ni oyɔɔ lɛ nɔ jogbaŋŋ. Spania abɛbua lɛ ji anɔkwale, “Tsɔɔmɔ mi mɔ ni okɛbɔɔ ni matsɔɔ bo mɔ ni oji.” Kɛ osumɔɔ ni okɛ mujiatsɛmɛi, anihaolɔi, mɛi ni bɛ tsɔsemɔ kpakpa, kɛ mɛi ni wieɔ wiemɔ shara abɔ lɛ, belɛ obaatsɔ tamɔ amɛ. Amɛsubaŋi lɛ baaná onɔ hewalɛ, ni taakɛ amɛji lɛ, bo hu onaŋ bulɛ kɛhaŋ ohe.
Eji anɔkwale akɛ, nɔ ni fe nine hu yɛ—henɔwomɔ ni kɛmɔ yaa hewoo loo hepupuumɔ mli. Woloŋmalɔi lɛ kɛ Farisifoi lɛ ni hi shi yɛ Yesu gbii lɛ amli lɛ wo amɛhe nɔ yɛ amɛ blemasaji kɛ amɛjamɔ keketeefeemɔ su lɛ he. Yesu bɔ kɔkɔ yɛ amɛhe akɛ: “Shi amɛnii fɛɛ lɛ amɛfeɔ koni mɛi ana. Ejaakɛ amɛhaa amɛkaimɔboŋi lɛ lɛɔ ni amɛfeɔ amɛtadei anaamui lɛ kpelei [koni mɛi ana amɛ jalɔi]; ni amɛsumɔɔ okpɔlɔ yitso tamɔ yɛ niyenii ashi, kɛ onukpai ashitaramɔhei yɛ kpeehei, kɛ jara nɔ ŋamɔi, ni amɛsumɔɔ akɛ mɛi atsɛ amɛ: Rabi, Rabi!”—Mateo 23:5-7.
Belɛ, henɔwomɔ kpakpa ji su ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ. Kaimɔ hu akɛ, Yehowa naa tsui mli, jeee kponɔgbɛ nɔ̃ kɛkɛ. (1 Samuel 16:7; Yeremia 17:10) Jalɔ ní abuɔ he lɛ jeee Nyɔŋmɔ jalɛ nifeemɔ. Kɛlɛ, agbɛnɛ, sanebimɔ lɛ ji, Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔná anɔkwa heshibaa ni wɔkwa nɔ ni jɛɔ henɔwomɔ mli kɛbaa ní naa wa lɛ?
[Shishigbɛ niŋmaa]
a Mɛi ni fee ji Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 4]
Heshibaa fioo ko kɛ sɛɛnamɔi babaoo baha Naeman