Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w99 6/1 bf. 28-31
  • Paulo Nanemɛi Nitsulɔi Namɛi Ni?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Paulo Nanemɛi Nitsulɔi Namɛi Ni?
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Hefatalɔi Gbɛfalɔi, kɛ Gbɔi Aherelɔi
  • Nanemɛi Babaoo
  • Anɔkwa Sɛɛfimɔ Beni Eyɔɔ Tsũŋwoo Mli
  • “Nyɔŋmɔ Hefatalɔi Nitsulɔi Ji Wɔ”
  • Feemɔ Ekãa—Yehowa Ji Oyelikɛbualɔ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2020
  • Paulo Yɛ Roma
    Mi-Wolo Ni Gbaa Biblia Mli Saji
  • Obaanyɛ Otsɔ ‘Mɔ Ko Ni Shɛjeɔ Mɛi Amii’ Waa
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2020
  • Tihiko Naanyo Tsulɔ ni Anyɛɔ Akɛ He Fɔ̃ɔ Enɔ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
w99 6/1 bf. 28-31

Paulo Nanemɛi Nitsulɔi Namɛi Ni?

ATSĨ aŋkroaŋkroi komɛi ni naa shɛɔ oha, ni ji klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi asafo lɛ mli bii ni kɛ ‘bɔfo lɛ ná sharamɔ lɛ agbɛi atã atsɔɔ maji lɛ’ yɛ Biblia mli wolo ni ji Bɔfoi lɛ Asaji lɛ kɛ woji ni Paulo ŋma lɛ mli.[1] Ale amɛteŋ mɛi babaoo ahe saji. Ekolɛ, ole nibii ni Apolo, Barnaba kɛ Sila tsu. Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, ekolɛ ebaawa waa kɛha bo akɛ ooogba Arkipo, Klaudia, Damari, Lino, Persi, Pude, kɛ Sopatre he saji babaoo.

Yɛ bei srɔtoi amli kɛ shihilɛi srɔtoi ashishi lɛ, aŋkroaŋkroi babaoo tsu nii waa kɛye ebua Paulo yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Gbɔmɛi komɛi tamɔ Aristarko, Luka, kɛ Timoteo kɛ bɔfo lɛ sɔmɔ afii babaoo. Mɛi komɛi fata ehe beni eyɔɔ gboklɛfoi atsũŋ loo beni eyaa ni ebaa lɛ mli akɛ hefatalɔi gbɛfalɔi loo amɛhere lɛ akɛ gbɔ. Mɔbɔ sane ji akɛ, mɛi krokomɛi tamɔ, Aleksandro,[2] Dema,[3] Hermogene,[4] kɛ Figelo,[5] damɔɔɔ shi shiŋŋ yɛ Kristofoi ahemɔkɛyeli lɛ mli.

Yɛ nɔ ni kɔɔ Paulo nanemɛi krokomɛi babaoo tamɔ Asinkrito,[6] Herma,[7] Yulia,[8] loo Filologo,[9] kɛ wɔɔtsĩ fioo ko tã lɛ he lɛ, wɔleee amɛhe sane ko kɛfata amɛgbɛi lɛ he. Yɛ Nerea nyɛmi yoo loo Rufo nyɛ loo Kloe shia lɛ mli bii lɛ agbɛfaŋ lɛ, wɔleee amɛgbɛi po. (Romabii 16:​13-​15; 1 Korintobii 1:​11) Shi kɛlɛ, saji fioo ni wɔle yɛ aŋkroaŋkroi oha loo nɔ̃ nɛɛ he, ní wɔpɛiɔ mli lɛ haa wɔnaa bɔ ni bɔfo Paulo tsu nii lɛ ehã jogbaŋŋ. Etsɔɔ wɔ nɔ ko hu yɛ sɛɛnamɔi ni yɔɔ nanemɛi heyelilɔi babaoo ni ebɔle wɔ ni kɛ wɔ efee ekome kɛtsuɔ nii lɛ he lɛ he.

Hefatalɔi Gbɛfalɔi, kɛ Gbɔi Aherelɔi

Bɔfo Paulo sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ biɔ ni efã gbɛ babaoo diɛŋtsɛ. Woloŋmalɔ ko bu akɔntaa akɛ, gbɛ ni efã yɛ shikpɔŋ kɛ ŋshɔ hiɛ taakɛ aŋmala ashwie shi yɛ Bɔfoi lɛ Asaji lɛ pɛ lɛ shɛɔ aaafee kilomitai 16,000.[10] Jeee akɛ gbɛfaa yɛ nakai be lɛ mli lɛ ji tɔlɛ kɛkɛ, shi moŋ, eyɛ oshara hu. Nibii ni fata osharai srɔtoi ni ekɛkpe lɛ ahe ji, lɛlɛ kɛ shishamɔ, faai kɛ gbɛjegbɛ nɔ ojotswalɔi ahe osharai, nɔnaa yɛ ŋa nɔ, kɛ nɔnaa yɛ ŋshɔ hiɛ. (2 Korintobii 11:​25, 26) Taakɛ eji lɛ, efɔɔɔ kaa akɛ eshwɛɔ Paulo kome too pɛ yɛ gbɛ ni efaa kɛjɛɔ he kome kɛyaa he kroko lɛ nɔ.

Mɛi ni fata Paulo he lɛ baafee naanyobɔɔ, hewalɛwoo, kɛ yelikɛbuamɔ ni anyɛɔ atsuɔ he nii yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ jɛɛhe. Yɛ bei srɔtoi amli lɛ, Paulo shi amɛ yɛ sɛɛ bɔni afee ni amɛnyɛ amɛtsu heyelilɔi heei lɛ amumɔŋ hiamɔ nii ahe nii. (Bɔfoi lɛ Asaji 17:14; Tito 1:⁠5)[11] Shi ekolɛ, hefatalɔi ahe baahia lɛ kɛha hebuu ni amɛye amɛbua lɛ kɛkpee gbɛfaa lɛ mli naagbai lɛ anaa.[12] No hewɔ lɛ, ekolɛ aŋkroaŋkroi tamɔ Sopatre, Sekundo, Gaio, kɛ Trofimo, ni wɔle akɛ amɛfata Paulo hefatalɔi gbɛfalɔi lɛ ahe lɛ tsu nii waa ni amɛha esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ ye omanye.​—⁠Bɔfoi lɛ Asaji 20:⁠4.

Nɔ kroko hu ni yɔɔ miishɛɛ ji yelikɛbuamɔ ni gbɔi aherelɔi kɛha lɛ lɛ. Kɛ́ Paulo shɛ maŋtiase ko ni eesumɔ ni efã shiɛmɔ he ta loo eesumɔ ni eye jenamɔ yɛ jɛmɛ lɛ, nɔ̃ klɛŋklɛŋ ni ebaafee ji ní etao toohe. Esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni fãa gbɛ kɛyaa shɔŋŋ taakɛ Paulo fee lɛ awɔ saatsei srɔtoi anɔ yɛ gbɛ fɛɛ gbɛ nɔ. Ebaanyɛ ewɔ gbɔiatoohe be fɛɛ be,[13] shi yinɔsaneŋmalɔi wie enɛɛmɛi ahe akɛ “hei ni yɔɔ oshara ni jɛmɛ shihilɛ eŋɔɔɔ,”[14] no hewɔ lɛ, kɛ eeehi lɛ, ekolɛ Paulo hiɔ nanemɛi heyelilɔi aŋɔɔ.

Wɔle mɛi ni Paulo yato amɛ gbɔ lɛ ekomɛi agbɛi​—⁠Akwila kɛ Priska,[15] Gaio,[16] Yason,[17] Lidia,[18] Mnason,[19] Filemon,[20] kɛ Filipo.[21] (Bɔfoi lɛ Asaji 16:​14, 15; 17:7; 18:​2, 3; 21:​8, 16; Romabii 16:23; Filemon 1, 22) Yɛ Filipi, Tesalonika, kɛ Korinto lɛ, wɔɔhei ni tamɔ nakai lɛ fee he ko ni Paulo nyɛ ejɛ eto emaŋsɛɛ sanekpakpa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he gbɛjianɔ yɛ. Yɛ Korinto lɛ, Tito Yusto hu gbele eshia naa eha bɔfo lɛ, ni ená he ko ni ebaajɛ etsu eshiɛmɔ nitsumɔ lɛ he nii yɛ.​—⁠Bɔfoi lɛ Asaji 18:⁠7.[22]

Nanemɛi Babaoo

Taakɛ bɔ ni ekolɛ wɔɔkpa gbɛ lɛ, Paulo kai mɛi ni ele lɛ yɛ gbɛ̀i srɔtoi anɔ yɛ shihilɛi srɔtoi ashishi ni ekɛ amɛ kpe lɛ hewɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Maria, Persi, Foibe, Trifaina, kɛ Trifosa ji nanemɛi heyelilɔi yei sɔŋŋ ni ajie amɛyi yɛ mɔdɛŋ ni amɛbɔ kɛ nitsumɔ dɛŋdɛŋ ni amɛtsu lɛ hewɔ. (Romabii 16:​1, 2, 6, 12) Paulo baptisi Krispo, Gaio, kɛ Stefana shia lɛ mli bii lɛ. Dionisio kɛ Damari kpɛlɛ anɔkwale shɛɛ sane lɛ nɔ yɛ edɛŋ yɛ Ateene. (Bɔfoi lɛ Asaji 17:34; 1 Korintobii 1:​14, 16) Atsɛ Androniko kɛ Yunia, ni ‘yɔɔ gbɛi yɛ bɔfoi lɛ ateŋ,’ ni kɛ bei babaoo etsɔmɔ heyelilɔi fe Paulo akɛ mɛi ni ‘awo ekɛ amɛ tsũŋ.’ Ekolɛ, ekɛ amɛ ehi gboklɛfoi atsũŋ yɛ be ko mli dã. Tamɔ Herodion, Yason, Lukio, kɛ Sosipatre lɛ, Paulo wie nɛkɛ mɛi enyɔ nɛɛ hu ahe akɛ, ‘ewekumɛi.’ (Romabii 16:​7, 11, 21) Yɛ be mli ni Hela wiemɔ ni akɛtsu nii yɛ biɛ lɛ baanyɛ atsɔɔ “nanemɛi maŋbii” lɛ, eshishitsɔɔmɔ diɛŋtsɛ ji “wekumɛi ni ji yinɔ kome mli bii ni jɛ lá kome mli.”[23]

Paulo nanemɛi lɛ ateŋ mɛi babaoo fã gbɛ yɛ sanekpakpa lɛ hewɔ. Yɛ ehefatalɔi ni ale amɛ babaoo lɛ asɛɛ lɛ, Akaiko, Fortunato, kɛ Stefana, ni fã gbɛ kɛjɛ Korinto kɛtee Efeso bɔni afee ni amɛkɛ Paulo ayasusu amɛ asafo lɛ mumɔŋ shihilɛ he lɛ hu yɛ.[24] Artema kɛ Tihiko fee klalo koni amɛfã gbɛ ni amɛkɛ Tito, ni miisɔmɔ yɛ Kreta ŋshɔkpɔ lɛ nɔ lɛ ayakpe, ni esa akɛ Zena kɛ Apolo afã gbɛ.[25]​—⁠1 Korintobii 16:17; Tito 3:⁠12, 13.

Mɛi krokomɛi hu yɛ ni Paulo wie amɛhe sane fioo ni eyɛ miishɛɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, akɛɛ wɔ akɛ, Epaineto ji “mɔ klɛŋklɛŋ ni jɛ Asia ni kɛ ehe ha,” akɛ, Erasto ji “maŋ shikatolɔ lɛ” yɛ Korinto, akɛ, Luka ji tsofatsɛ, akɛ, Lidia ji kɔɔjaŋhɔɔlɔ, ni akɛ, Tertio ji mɔ ni Paulo kɛtsu nii ni ekɛŋma wolo kɛyaha Romabii lɛ. (Romabii 16:​5, 22, 23; Bɔfoi lɛ Asaji 16:14; Kolosebii 4:​14) Yɛ mɔ fɛɛ mɔ ni baasumɔ ni ele nibii babaoo ni kɔɔ aŋkroaŋkroi nɛɛ ahe lɛ gbɛfaŋ lɛ, nɛkɛ saji fioo nɛɛ yɛ miishɛɛ waa kɛ́ afo lɛ kuku.

Paulo hefatalɔi krokomɛi lɛ diɛŋtsɛ anine shɛ shɛɛ saji ni aŋmala ashwie shi yɛ Biblia lɛ mli amrɔ nɛɛ anɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ ewolo ni eŋma kɛyaha Kolosebii lɛ mli lɛ, Paulo wo Arkipo ŋaa akɛ: “Baamɔ sɔɔmɔ ni atuu awo odɛŋ yɛ Nuntsɔ lɛ mli lɛ yi, koni ogbe naa kwraa!” (Kolosebii 4:​17) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Evodia kɛ Sintika yɛ béi ko ni esa akɛ amɛtsu he nii amɛ diɛŋtsɛ. No hewɔ lɛ, Paulo kɛ ŋaawoo tsɔ ‘naanyo sɔɔlɔ’ ni atsĩii egbɛi atã ni yɔɔ Filipi lɛ nɔ ha amɛ akɛ, “amɛjwɛŋmɔ afee ekome yɛ Nuntsɔ lɛ mli.” (Filipibii 4:​2, 3) Eji anɔkwale akɛ, enɛ ji ŋaawoo kpakpa kɛha wɔ fɛɛ.

Anɔkwa Sɛɛfimɔ Beni Eyɔɔ Tsũŋwoo Mli

Paulo hi gboklɛfoi atsũŋ shii abɔ. (2 Korintobii 11:23) Yɛ nakai bei lɛ amli lɛ, ekolɛ Kristofoi ni yɔɔ jɛmɛ, kɛ́ eko yɛ lɛ, baabɔ mɔdɛŋ ni amɛfee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛaanyɛ koni enyɛ edamɔ enaagbai ni ekɛkpeɔ lɛ naa babaoo. Beni awo Paulo tsũŋ klɛŋklɛŋ yɛ Roma lɛ, aŋmɛ lɛ gbɛ ni eyahai lɛ diɛŋtsɛ eshia afii enyɔ, ni enanemɛi lɛ baanyɛ amɛyasara lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 28:30) Yɛ nakai bei lɛ amli lɛ, eŋma woji eyaha asafoi ni yɔɔ Efeso, Filipi, kɛ Kolose, kɛ agbɛnɛ hu Filemon. Nakai woji lɛ gbaa wɔ mɛi ni bɛŋkɛ Paulo he kpaakpa beni eyɔɔ gboklɛfoi atsũŋ lɛ he saji babaoo.

Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔkase akɛ Onesimo, Filemon tsulɔ ni jo foi lɛ kɛ Paulo kpe yɛ Roma, taakɛ bɔ ni Tihiko, ni sa akɛ efata Onesimo ni fãa gbɛ kɛkuɔ esɛɛ kɛyaa enuntsɔ ŋɔɔ lɛ he lɛ hu fee lɛ. (Kolosebii 4:​7-9) Epafrodito ni kɛ nikeenii jɛ esafo lɛ mli lɛ ni efã gbɛ kakadaŋŋ kɛjɛ Filipi, ni hela mɔ lɛ lɛ hu yɛ. (Filipibii 2:​25; 4:​18) Mɛi ni kɛ Paulo fee ekome kɛtsu nii yɛ Roma lɛ ji Aristarko, Marko, Yesu ni atsɛ lɛ Yusto, mɛi ni Paulo wie enɛ kɛkɔ amɛhe lɛ: “Mɛnɛɛmɛi pɛ ji minanemɛi nitsulɔi yɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ hewɔ, ni etsɔmɔ tsuiwoo eha mi.” (Kolosebii 4:​10, 11) Anɔkwafoi nɛɛ fɛɛ asɛɛ lɛ, Timoteo kɛ Luka ni ale amɛ jogbaŋŋ, kɛ agbɛnɛ Dema, mɔ ni sɛɛ mli lɛ, eshi Paulo yɛ suɔmɔ ni ená kɛha je lɛ hewɔ lɛ hu yɛ jɛmɛ.​—⁠Kolosebii 1:1; 4:​14; 2 Timoteo 4:​10; Filemon 24.

Eka shi faŋŋ akɛ, mɛnɛɛmɛi ateŋ mɔ ko jɛɛɛ Roma, ni kɛlɛ amɛfata Paulo he yɛ jɛmɛ. Ekolɛ, mɛi komɛi tee jɛmɛ titri koni amɛyaye amɛbua lɛ yɛ etsũŋwoo lɛ mli. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, eha mɛi komɛi tsu nibii bibii komɛi amɛha lɛ, ni eha mɛi krokomɛi yatsu nibii ni yɔɔ shɔŋŋ lɛ he nii, ni eha mɛi krokomɛi hu ŋmala Paulo woji lɛ.[26] Mɛɛ naanyobɔɔ kɛ anɔkwayeli wulu enɛɛmɛi fɛɛ ji kɛha Paulo kɛ Nyɔŋmɔ nitsumɔ lɛ he odaseyeli ni mli wa nɛ!

Wɔnaa kɛjɛɔ Paulo wolo lɛ ekomɛi anaamuamɔi amli akɛ, ekolɛ, Kristofoi nyɛmimɛi hii kɛ yei babaoo ní fa fe gbɛi fioo ni wɔle lɛ ebɔle lɛ kɛkpe. Yɛ bei srɔtoi amli lɛ, eŋma akɛ: “Mɛi krɔŋkrɔŋi lɛ fɛɛ miibi nyɛ” kɛ “Mɛi ni kɛ mi yɔɔ lɛ fɛɛ miibio.”​—⁠2 Korintobii 13:13; Tito 3:​15; Filipibii 4:​22.

Yɛ Paulo tsũŋwoo ni ji enyɔ ni he jaraa yɛ Roma beni eshwɛ fioo ni ebaagbo akɛ lá odasefonyo gbele lɛ, Paulo miisusu enanemɛi nitsulɔi lɛ ahe babaoo diɛŋtsɛ. Kɛ hoo kwraa lɛ, enyɛ etee nɔ ekwɛ amɛteŋ mɛi komɛi anitsumɔi anɔ. Áwo Tito kɛ Tihiko gbɛ kɛtee nitsumɔ mli, Kreske tee Galatia, Erasto hi shi yɛ Korinto, Trofimo bɛ hewalɛ kã Mileto, shi esa akɛ Marko kɛ Timoteo aba eŋɔɔ. Tsɛbelɛ, Luka yɛ Paulo masɛi, ni beni bɔfo lɛ ŋma ewolo ni ji enyɔ lɛ eha Timoteo lɛ, no mli lɛ, heyelilɔi krokomɛi babaoo, ní Eubulo, Puden, Lino, kɛ Klaudia fata he lɛ yɛ jɛmɛ ni amɛkɛ amɛŋamɔi baamaje. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, amɛmiifee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ koni amɛye amɛbua Paulo. Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, Paulo diɛŋtsɛ kɛ ŋamɔi maje Priska kɛ Akwila kɛ Onesiforo shia lɛ mli bii lɛ. Shi kɛlɛ, mɔbɔ sane ji akɛ, yɛ nakai kaa be lɛ mli lɛ, Dema kwa lɛ, ni Aleksandro fee lɛ efɔŋ babaoo.​—⁠2 Timoteo 4:​9-​21.

“Nyɔŋmɔ Hefatalɔi Nitsulɔi Ji Wɔ”

Jeee be fɛɛ be Paulo he feɔ shoo yɛ eshiɛmɔ nitsumɔi lɛ amli. Ŋmalɛi lɛ ahe wielɔ E. Earle Ellis wie akɛ: “Nɔ ni baa jwɛŋmɔ mli ji maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔ ni mɛi babaoo fata ehe. Eji anɔkwale akɛ, ewa akɛ ooona Paulo ni hefatalɔi bɛ ehe.”[27] Yɛ Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛtsɔɔmɔ naa lɛ, Paulo nyɛ ebua mɛi babaoo naa ni eto maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛmɔ he tafaai ni mɔɔ shi ahe gbɛjianɔ. Hefatalɔi ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa, be kukuoo mli yelikɛbualɔi, gbɔmɛi ni yɔɔ ekãa, kɛ tsuji babaoo ni baa amɛhe shi ebɔle ehe kɛkpe.[28] Ni kɛlɛ, mɛnɛɛmɛi jeee hefatalɔi nitsulɔi kɛkɛ. Ekɔɔɔ he eko he ni amɛkɛ Paulo tsu nii kɛyashɛ loo he ni amɛkɛ lɛ bɔ kɛyashi lɛ, suɔmɔ ni feɔ Kristofoi ekome kɛ naanyofeemɔ lɛ ji nɔ ko ni tɔ̃mɔ ko bɛ he.

Bɔfo Paulo yɛ nɔ ni atsɛɔ lɛ “naanyofeemɔ su ni ekaaa.” Ebɔ mɔdɛŋ ní ekɛ sanekpakpa lɛ aya maji lɛ anɔ, shi ebɔɔɔ mɔdɛŋ akɛ ekome ebaafee enɛ. Ekɛ Kristofoi asafo ni ato he gbɛjianɔ lɛ fee ekome ni ekɛtsu nii kɛmɔ shi. Paulo eŋɔɔɔ nɔ ni jɛ mli kɛba lɛ he yijiemɔ lɛ ehaaa lɛ diɛŋtsɛ ehe, shi moŋ ekɛ heshibaa kpɛlɛ nɔ akɛ, tsulɔ ji lɛ, ni akɛ, esa akɛ akɛ woo lɛ fɛɛ aha Nyɔŋmɔ akɛ mɔ ni ha shweremɔ lɛ ba.​—⁠1 Korintobii 3:​5-7; 9:​16; Filipibii 1:⁠1.[30]

Paulo bei lɛ yɛ srɔto yɛ wɔnɔ lɛ he, shi kɛ́ nakai eji po lɛ, esaaa akɛ Kristofoi asafo lɛ mlinyo ko susuɔ akɛ ebaanyɛ etse ehe loo ehe miihia ni etse ehe. Yɛ no najiaŋ lɛ, esa akɛ wɔkɛ Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ, asafo mli ni wɔyɔɔ lɛ, kɛ wɔnanemɛi heyelilɔi lɛ atsu nii be fɛɛ be. Amɛyelikɛbuamɔ, sɛɛfimɔ, kɛ miishɛjemɔ yɛ bei ni hi kɛ bei ni ehiii lɛ amli lɛ he miihia wɔ. Wɔyɛ hegbɛ ni jara wa akɛ wɔɔfee ‘nyɛmimɛi ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ lɛ akuu’ lɛ fã. (1 Petro 5:⁠9) Kɛ́ wɔkɛ anɔkwayeli kɛ suɔmɔ tsu nii kɔŋ kɛ kɔŋ ni wɔkɛ amɛ fɛɛ fee ekome lɛ, no lɛ taakɛ Paulo ji lɛ, wɔ hu wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ: “Nyɔŋmɔ hefatalɔi nitsulɔi ji wɔ.”​—⁠1 Korintobii 3:⁠9.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 31]

APOLO

ARISTARKO

BARNABUS

LIDIA

ONESIFORO

TERTIO

TIHIKO

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje