Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w99 7/15 bf. 4-8
  • Nɔ Hewɔ Ni Obaanyɛ Okɛ Ohe Afɔ̃ Biblia Gbalɛ nɔ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Nɔ Hewɔ Ni Obaanyɛ Okɛ Ohe Afɔ̃ Biblia Gbalɛ nɔ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Saji ni Wɔkɛaato He
  • Ani Okɛ Ohe Baafɔ̃ Biblia Gbalɛ Nɔ?
  • Gbalɛi Ni Anyɛɔ Akɛ He Fɔ̃ɔ Nɔ Lɛ Sɛɛ Gbɛ Taomɔ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
  • Ani Mɔ Ko Baanyɛ Atsɔɔ Nɔ Ni Baaba Wɔsɛɛ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Maŋbii Anɔ)—2018
  • Ani Owɔsɛɛ Be Baanyɛ Atsake?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1984
  • Sanebimɔi ni Biblia lɛ Ehã Hetoo
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2015
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
w99 7/15 bf. 4-8

Nɔ Hewɔ Ni Obaanyɛ Okɛ Ohe Afɔ̃ Biblia Gbalɛ nɔ

MAŊTSƐ PYRRHUS ni jɛ Epirus yɛ Hela kooyi-anaigbɛ lɛ kɛ Roma Maŋtsɛyeli lɛ wuu ta yɛ be kakadaŋŋ ko mli. Akɛni eesumɔ waa ni ele nɔ ni baajɛ mli aba hewɔ lɛ, etee gbatsu ni yɔɔ Delphi lɛ naa. Shi abaanyɛ anu hetoo ni enine shɛ nɔ lɛ shishi yɛ gbɛ̀i srɔtoi enyɔ nɔ: (1) “Æacus bi, miikɛɛ bo akɛ, obaanyɛ oye Romabii lɛ anɔ kunim. Obaaya, ni obaaku osɛɛ, ni ogboŋ yɛ ta mli kɔkɔɔkɔ.” (2) “Æacus bi, miikɛɛ bo akɛ, Romabii baanyɛ aye onɔ kunim. Obaaya, ni okuŋ osɛɛ obaŋ kɔkɔɔkɔ, ni obaagbo yɛ ta mli.” Eŋɔ gbalɛ ni okɔmfo lɛ kɛha lɛ yɛ bɔ ni eklɛŋklɛŋ shishitsɔɔmɔ ji lɛ naa, ni no hewɔ lɛ, efa ta eshi Roma. Aye Pyrrhus nɔ kunim butuu.[8]

Saji ni tamɔ nɛkɛ ha blema gbalɛi ni jɛ okɔmfoi aŋɔɔ lɛ bafee nɔ ni he gbɛi gbonyo akɛ eji nɔ ni mli bɛ faŋŋ. Shi Biblia gbalɛ lɛ hu? Ŋwanejelɔi komɛi ni wieɔ shiɔ lɛ kɛɔ akɛ, gbalɛi ni anaa yɛ Biblia lɛ mli lɛ tamɔ gbalɛi ni jɛ okɔmfoi aŋɔɔ lɛ pɛpɛɛpɛ. Ŋwanejelɔi ni wieɔ shiɔ nii nɛɛ susuɔ akɛ Biblia gbalɛi lɛ ji wɔsɛɛ be mli nifeemɔi ahe saji kɛkɛ ni aŋkroaŋkroi ni yɔɔ nilee jogbaŋŋ ni kɛ ŋaa tsuɔ nii waa, ni titri lɛ amɛjɛ osɔfoi akuu lɛ mli lɛ kɛ nilee gbaa. Taakɛ asusuɔ lɛ, nɛkɛ hii nɛɛ jɛ niiashikpamɔ loo naanyobɔi krɛdɛɛi amli amɛna nɔ ni baajɛ shihilɛi komɛi amli kɛba. Kɛ́ wɔkɛ Biblia gbalɛi srɔtoi lɛ to gbalɛ ni jɛ okɔmfoi aŋɔɔ lɛ he lɛ, ebaaha wɔná nɔ ko nɔ wɔdamɔ ni wɔmu saji anaa yɛ gbɛ ni ja nɔ.

Saji ni Wɔkɛaato He

Nɔ ni kadiɔ gbalɛi ni jɛ okɔmfoi aŋɔɔ lɛ ji amɛsaji ni bɛ faŋŋ lɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ Delphi lɛ, akɛ gbeei ni bɛ faŋŋ haa saji ahetoo. Enɛ ha ehe bahia ni osɔfoi lɛ atsɔɔ shishi, ni eha amɛkɛ ŋmalɛ mli kukuji ahe shishitsɔɔmɔ ni teɔ shi woɔ amɛhe ha.[9] Enɛ he nɔkwɛmɔnɔ diɛŋtsɛ ji hetoo ni akɛha Croesus, Lydia maŋtsɛ lɛ. Beni etee wɔŋ lɛ naa lɛ, akɛɛ lɛ akɛ: “Kɛ́ Croesus fo Halys lɛ, ebaakpata maŋtsɛyeli kpeteŋkpele ko hiɛ.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, “maŋtsɛyeli kpeteŋkpele” ni hiɛ kpata lɛ ji lɛ diɛŋtsɛ enɔ! Beni Croesus fo Halys faa lɛ koni eyatutua Kapadokia lɛ, Koresh ni ji Persianyo lɛ ye enɔ kunim.[10]

Nɔ ni tamɔɔɔ gbalɛi ni jɛ okɔmfoi aŋɔɔ kwraa lɛ, ayɔse akɛ Biblia gbalɛi lɛ ja pɛpɛɛpɛ ni emli kã shi faŋŋ. Nɔkwɛmɔnɔ kome ji gbalɛ ni kɔɔ Babilon shigbeemɔ, ni aŋma afɔ̃ shi yɛ Biblia mli wolo ni ji Yesaia lɛ he lɛ. Aaafee afii 200 dani nɛkɛ nifeemɔ nɛɛ baaba mli lɛ, no mli lɛ gbalɔ Yesaia etsɔ hiɛ egba bɔ ni Medo-Persia baaye Babilon nɔ kunim lɛ he sane fitsofitso yɛ gbɛ ni ja nɔ. Gbalɛ lɛ jie lɛ kpo akɛ, abaatsɛ kunimyelɔ lɛ akɛ Koresh, ni etsɔɔ ŋaa gbɛ diɛŋtsɛ ni akɛbaatsu nii bɔ ni ebaaha faa ni mli kwɔ ni tamɔ afabaŋ lɛ agbi kwraa kɛ bɔ ni amɛbaabote maŋ ni afo he afabaŋ lɛ mli kɛtsɔ egboi lɛ amli lɛ mli. Enɛɛmɛi fɛɛ ba mli pɛpɛɛpɛ. (Yesaia 44:​27​–45:⁠2) Agba afɔ̃ shi pɛpɛɛpɛ hu akɛ, naagbee lɛ mɔ ko mɔ ko ehiŋ Babilon dɔŋŋ.​—⁠Yesaia 13:​17-​22.[11]

Susumɔ kɔkɔbɔɔ ni mli kã shi faŋŋ ni gbalɔ Yona jaje nɛɛ hu he: “Biɛ gbii nyɔŋmai ejwɛ sɛɛ lɛ abaabutu Ninive!” (Yona 3:⁠4) Sane nɛɛ jeee nɔ ni bɛ faŋŋ! Akɛni shɛɛ sane lɛ náa mɔ nɔ hewalɛ ni eyɔɔ tɛ̃ɛ hewɔ lɛ, gbɔmɛi ni yɔɔ Ninive lɛ kɛ oyaiyeli “he Nyɔŋmɔ amɛye, ni amɛshiɛ ni ahi ŋmãa, ni amɛbumɔ kpekpei.” Akɛni amɛshwa amɛhe hewɔ lɛ, Yehowa kɛ hiɛkpatamɔ baaa Ninivebii lɛ anɔ yɛ nakai be lɛ mli.​—⁠Yona 3:​5-​10.

Akɛ gbalɛi ni jɛ okɔmfoi aŋɔɔ tsu nii akɛ nɔ ni adamɔɔ nɔ akɛnáa hewalɛ yɛ maŋkwramɔŋ saji amli. Bei pii lɛ, nɔyelɔi kɛ tatsɛmɛi tsɛɔ shishitsɔɔmɔ ni amɛnáa he miishɛɛ lɛ sɛɛ bɔni afee ni amɛkɛha nibii ni amɛ diɛŋtsɛ amɛnáa he miishɛɛ kɛ nibii ni amɛfeɔ lɛ aya hiɛ, kɛtsɔ no nɔ lɛ, ehaa nakai shishitsɔɔmɔ lɛ “bafeɔ tamɔ nɔ ni ejɛ ŋwɛi.”[12] Shi kɛlɛ, jeee gbɔmɛi asusumɔi anɔ adamɔ akɛ Nyɔŋmɔ gbalɛ mli shɛɛ saji ha.

Kɛ́ wɔɔfee he nɔkwɛmɔnɔ lɛ: Yehowa gbalɔ Natan shashaooo shi akɛ eeekã Maŋtsɛ David ni tɔ̃ɔ lɛ. (2 Samuel 12:​1-​12) Beni Yerobeam II yeɔ Israel akutsei nyɔŋma lɛ nɔ lɛ, gbalɔ Hoshea kɛ gbalɔ Amos wie waa amɛshi maŋtsɛ atuatselɔ lɛ kɛ esɛɛfilɔi lɛ akɛni amɛkwa hemɔkɛyeli lɛ ni amɛjeŋba wooo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam lɛ hewɔ. (Hoshea 5:​1-⁠7; Amos 2:​6-⁠8) Titri lɛ, Yehowa kɔkɔbɔɔ wiemɔ ni ekɛha maŋtsɛ lɛ kɛtsɔ gbalɔ Amos nɔ lɛ naa wa waa: “Mate shi mawo Yerobeam we lɛ kɛ klante!” (Amos 7:⁠9) Akpata Yerobeam we lɛ hiɛ.​—⁠1 Maŋtsɛmɛi 15:​25-​30; 2 Kronika 13:⁠20.

Bei pii lɛ, awoɔ gbalɛi ni okɔmfoi kɛhaa lɛ he nyɔmɔ. Mɔ ni haa shika babaoo lɛ ji mɔ ni nine shɛɔ gbalɛ ni esumɔɔ lɛ nɔ.[13] Mɛi ni yabiɔ nii yɛ gbatsu ni yɔɔ Delphi lɛ naa lɛ ha shika babaoo kɛhe saji ni he ehiaaa, ni no hewɔ lɛ, akɛ jwetrii babaoo wo Apollo sɔlemɔtsu lɛ kɛ tsũi ni fata he lɛ amli obɔ.[14] Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, akɛ Biblia mli gbalɛi kɛ kɔkɔbɔi lɛ ha ni abɔɔɔ nyɔmɔ ni akwɛɛɛ hiɛaŋ kwraa. Nakai ji bɔ ni eji akɛ, ekɔɔɔ he eko mɔ ni akɛhaa lɛ gbɛhe loo nii ni eyɔɔ ejaakɛ anyɛŋ aha anɔkwa gbalɔ ko nyɔɔŋnii. Gbalɔ kɛ kojolɔ Samuel baanyɛ abi yɛ anɔkwale mli akɛ: “Namɔ dɛŋ mihe nyɔɔŋnii yɛ, beni afee ni maku mihiɛ mashwie esane nɔ?”​—⁠1 Samuel 12:⁠3.

Akɛni nine shɛɔ gbalɛi ni jɛɔ okɔmfoi aŋɔɔ lɛ nɔ yɛ hei pɔtɛɛ komɛi pɛ hewɔ lɛ, ehe miihia ni aŋkro ko abɔ mɔdɛŋ waa koni efã gbɛ kɛya jɛmɛ bɔni afee ni enine ashɛ nɔ. Kɛha mɔ ni susuɔ nii ahe fioo lɛ, ewa waa akɛ aaaya nɛkɛ hei nɛɛ ejaakɛ amamɔ yɛ hei tamɔ Dodona ni yɔɔ Tomarus Gɔŋ ni yɔɔ Epirus kɛ Delphi yɛ Hela teŋgbɛ gɔji lɛ anɔ.[16] Bei pii lɛ, niiatsɛmɛi kɛ mɛi ni yɔɔ hewalɛ lɛ pɛ nyɛɔ amɛbiɔ nyɔŋmɔi lɛ anii yɛ nɛkɛ gbatsui nɛɛ amli. Kɛfata he lɛ, akɛ afi lɛ mli gbii fioo pɛ jieɔ “nyɔŋmɔi lɛ asuɔmɔnaa nii akpo.”[17] Nɔ ni tamɔɔɔ nakai kwraa lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ tsuɔ egbalɔi lɛ kɛyaa gbɔmɛi lɛ aŋɔɔ tɛ̃ɛ bɔni afee ni amɛjaje gbalɛi ni ehe hiaa ni amɛnu lɛ amɛtsɔɔ amɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni Yudafoi lɛ yɔɔ Babilon nomŋɔɔ mli lɛ, no mli lɛ kɛ hoo lɛ, Nyɔŋmɔ yɛ gbalɔi etɛ ni miisɔmɔ yɛ ewebii lɛ ateŋ​—⁠Yeremia yɛ Yerusalem, Ezekiel kɛ nomŋɔɔbii lɛ yɔɔ ni Daniel yɛ Babilonbii a-Maŋtsɛyeli lɛ maŋtiase lɛ mli.​—⁠Yeremia 1:​1, 2; Ezekiel 1:⁠1; Daniel 2:​48.[18]

Afɔɔ gbalɛi ni jɛ okɔmfoi aŋɔɔ kɛhamɔ yɛ teemɔŋ bɔni afee ni mɔ ni akɛhaa lɛ anyɛ atsɔɔ shishi bɔ ni esumɔɔ.[19] Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, afɔɔ Biblia mli gbalɛi lɛ kɛhamɔ yɛ faŋŋ bɔni afee ni mɛi fɛɛ anu shɛɛ sane lɛ, ni amɛnu shishi. Gbalɔ Yeremia wie yɛ faŋŋ bei babaoo yɛ Yerusalem eyɛ mli akɛ ele akɛ hiɛnyiɛlɔi lɛ kɛ maŋtiase lɛ mli bii lɛ naŋ he miishɛɛ.​—⁠Yeremia 7:​1, 2.

Ŋmɛnɛ, abuɔ gbalɛi ni jɛ okɔmfoi aŋɔɔ lɛ akɛ blema yinɔsane ko. Amɛhe bɛ sɛɛnamɔ ko kwraa kɛha gbɔmɛi ni yɔɔ wɔ jaramɔ bei nɛɛ amli. Nakai gbalɛi ni jɛ okɔmfoi aŋɔɔ lɛ kɛ wɔgbii nɛɛ loo wɔ wɔsɛɛ be bɛ nɔ ko feemɔ. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, Biblia gbalɛi lɛ ji ‘Nyɔŋmɔ wiemɔ ni hiɛ kã ni yɔɔ hewalɛ’ lɛ fã. (Hebribii 4:​12) Biblia gbalɛi ni eba mli momo lɛ haa wɔnaa bɔ ni Yehowa kɛ adesai yeɔ haa, ni ejieɔ eyiŋtoi ni he hiaa lɛ kɛ esu kpo etsɔɔ wɔ. Kɛfata he lɛ, Biblia gbalɛi ni he hiaa lɛ baaba mli yɛ wɔsɛɛ be ni ebɛŋkɛ lɛ mli. Beni etsɔɔ nɔ ni kã wɔhiɛ lɛ mli lɛ, bɔfo Petro ŋma akɛ: “Yɛ [Nyɔŋmɔ] eshiwoo lɛ naa lɛ wɔmiikwɛ ŋwɛi hee [Mesia ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ] kɛ shikpɔŋ hee [adesai ajalɛ shihilɛ lɛ] ni jalɛ hiɔ mli lɛ gbɛ.”​—⁠2 Petro 3:⁠13.

Nɛkɛ Biblia gbalɛ ni akɛto apasa jamɔ gbalɛi ni jɛ okɔmfoi aŋɔɔ nɛɛ ahe kuku lɛ baaha ekolɛ omu sane naa taakɛ wolo ni yitso ji The Great Ideas lɛ kɛɛ lɛ pɛpɛɛpɛ akɛ: “Taakɛ nilee ni gbɔmɛi ni gboiɔ lɛ náa kɛtsɔɔ hiɛ lɛ ji lɛ, etamɔ nɔ ni Hebri gbalɔi lɛ yɛ srɔto. Ákɛ mɛi ni tamɔɔɔ okɔmfoi loo mɛi ni gbaa nɔ ni baaba wɔsɛɛ lɛ, . . . ehe ehiaaa ni amɛkɛ ŋaa nifeemɔi loo lakamɔ nifeemɔ gbɛ̀i atsu nii koni amɛle ŋwɛi teemɔŋ saji. . . . Nɔ ni tamɔɔɔ nakai okɔmfoi lɛ, yɛ amɛgbalɛ wiemɔi lɛ babaoo mli lɛ, etamɔ nɔ ni amɛnɔ lɛ mli kã shi faŋŋ. Kɛ hoo lɛ, etamɔ nɔ ni yiŋtoo ni yɔɔ sɛɛ lɛ ji ni ejie gbɛjianɔ ni Nyɔŋmɔ eto lɛ kpo yɛ saji tamɔ bɔ ni Lɛ Diɛŋtsɛ ebaasumɔ ni gbɔmɛi atsɔ hiɛ ana egbɛtsɔɔmɔ lɛ, shi jeee ni etsĩmɔ nɔ.”[20]

Ani Okɛ Ohe Baafɔ̃ Biblia Gbalɛ Nɔ?

Obaanyɛ okɛ ohe afɔ̃ Biblia gbalɛ nɔ. Eji anɔkwale akɛ, obaanyɛ otswa oshihilɛ obɔle Yehowa kɛ egbalɛ wiemɔ ni baa mli lɛ he. Biblia gbalɛ lɛ jeee gbalɛi ni eba mli momo ni be eho. Gbalɛi babaoo ni anaa yɛ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ miiná emlibaa bianɛ loo ebaaná emlibaa yɛ wɔsɛɛ be ni ebɛŋkɛ lɛ mli. Kɛ́ wɔkwɛ nɔ ni ebaho lɛ, wɔbaanyɛ wɔná hekɛnɔfɔ̃ɔ diɛŋtsɛ akɛ amɛ hu amɛbaaba mli. Akɛni nakai gbalɛi lɛ gbalaa jwɛŋmɔ emaa wɔgbii nɛɛ anɔ ni ekɔɔ wɔ wɔsɛɛ be he hewɔ lɛ, esa akɛ wɔbu lɛ hiɛdɔɔ sane.

Obaanyɛ okɛ ohe afɔ̃ Biblia gbalɛ ni anaa yɛ Yesaia 2:​2, 3 lɛ nɔ kwraa kɛmɔ shi akɛ: “Aaaba mli akɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ, Yehowa we lɛ gɔŋ lɛ aaama shi yɛ gɔji lɛ ayiteaŋ, . . . ni majimaji pii aaatee ayakɛɛ akɛ: Nyɛbaa ni wɔyakwɔa Yehowa gɔŋ lɛ, . . . koni etsɔɔ wɔ egbɛ̀i lɛ, ni wɔnyiɛ etempɔŋi lɛ anɔ!” Ŋmɛnɛ, gbɔmɛi akpekpei abɔ miiba Yehowa jamɔ ni awo nɔ lɛ mli ni amɛmiikase bɔ ni amɛaanyiɛ yɛ egbɛ̀i lɛ anɔ. Ani obaaŋɔ hegbɛ lɛ ni okɛkase Nyɔŋmɔ gbɛ̀i lɛ ahe nii babaoo ni oná anɔkwa nilee yɛ ehe kɛ eyiŋtoi ahe bɔni afee ni onyiɛ yɛ egbɛ̀i lɛ anɔ?​—⁠Yohane 17:⁠3.

Biblia gbalɛ mlibaa kroko biɔ ni wɔfee nii amrɔ nɔŋŋ. Yɛ nɔ ni kɔɔ wɔsɛɛ be ni ebɛŋkɛ lɛ he lɛ, lalatsɛ lɛ la yɛ gbalɛ wiemɔ mli akɛ: “Efɔŋfeelɔi lɛ, aaafolɔ amɛ ashwie . . . Eshwɛ fioo kɛkɛ ni mɔ fɔŋ lɛ bɛ dɔŋŋ.” (Lala 37:​9, 10) Mɛni osusuɔ akɛ ehe hiaa bɔni afee ni mɔ ko anyɛ aje hiɛkpatamɔ ni eshwɛ fioo ni ebaaba efɔŋfeelɔi, ní mɛi ni yeɔ Biblia gbalɛi ahe fɛo lɛ fata he lɛ mli lɛ anɔ lɛ? Nakai lala lɛ nɔŋŋ haa hetoo akɛ: “Mɛi ni kwɛɔ Yehowa gbɛ lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ.” (Lala 37:⁠9) Yehowa gbɛ ni wɔɔkwɛ lɛ tsɔɔ akɛ, wɔbaaná hekɛnɔfɔ̃ɔ yɛ eshiwoi amli kwraa ni wɔha wɔshihilɛ kɛ eshishitoo mlai akpã gbee.⁠—⁠Abɛi 2:​21, 22.

Te shihilɛ baatamɔ aha tɛŋŋ beni mɛi ni kwɛɔ Yehowa gbɛ lɛ yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ? Shikome ekoŋŋ lɛ, Biblia gbalɛi jieɔ lɛ kpo akɛ wɔsɛɛ be ni miishɛɛ yɔɔ mli miimɛ adesai toibolɔi. Gbalɔ Yesaia ŋma akɛ: “No mli lɛ aaagbele shwilafoi ahiŋmɛii, ni aaagbele toimulɔi atoii. No mli lɛ obubuafoi aaatumɔ akɛ ofrote, ni mumui lilɛi hu aaala kɛ nyamɔ; ejaakɛ nui aaatue yɛ ŋa kpataa nɔ, ni faai aaaho yɛ ŋa olɛŋlɛ nɔ.” (Yesaia 35:​5, 6) Bɔfo Yohane ŋma nɔmimaa wiemɔi nɛɛ: “[Yehowa] aaatsumɔ amɛhiɛaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, ni ŋkɔmɔyeli ko kɛ bolɔmɔ ko kɛ nɔnaa ko hu bɛ dɔŋŋ; ejaakɛ tsutsu nii lɛ eho etee. Ni mɔ ni ta maŋtsɛsɛi lɛ nɔ lɛ kɛɛ: . . . Ŋmaa, ejaakɛ nɛkɛ wiemɔi nɛɛ anɔkwa wiemɔi ni ma shi shiŋŋ ni.”​—⁠Kpojiemɔ 21:​4, 5.

Yehowa Odasefoi le akɛ Biblia lɛ ji gbalɛ wolo ni anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ nɔ. Ni amɛkpɛlɛɔ bɔfo Petro ŋaawoo nɛɛ nɔ kwraa kɛmɔɔ shi akɛ: “Ama gbalɛ wiemɔ lɛ nɔ mi aha wɔ fe tsutsu lɛ, nɔ ni kɛji nyɛŋɔ nyɛhiɛ nyɛto nɔ akɛ la ni tsoɔ yɛ he ko ni woɔ duŋ, kɛyashi beyinɔ ni je aaatsɛre ni toloo lɛ aaate shi yɛ nyɛtsuii amli lɛ, no lɛ nyɛmiifee jogbaŋŋ.” (2 Petro 1:​19) Wɔyɛ hiɛnɔkamɔ diɛŋtsɛ akɛ, gbɛkpamɔi ni yɔɔ nyam ni baaba wɔsɛɛ ni awie he sane yɛ Biblia gbalɛ mli lɛ baawo bo hewalɛ!

[Akrabatsa/Mfonirii ni yɔɔ baafa 6]

AKƐ WOO HA DELPHI GBATSU lɛ fe nɔ fɛɛ nɔ yɛ blema Hela.

Lasũ ni naa wa lɛ haa okɔmfoyoo lɛ bolɔɔ kɛ hekpokpomɔ

[Mfonirii]

Okɔmfoyoo lɛ ta afɔleshaalatɛ nɔ, ni ekɛ egbalɛi lɛ ha

Ahe aye akɛ nibii ni ewieɔ lɛ ji kpojiemɔi ni jɛ nyɔŋmɔ Apollo ŋɔɔ

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Tripod: From the book Dictionary of Greek and Roman Antiquities; Apollo: The Complete Encyclopedia of Illustration/J. G. Heck

[Caption on page 7]

Gbalɛi ni akɛhaa yɛ Delphi gbatsu lɛ naa lɛ ji nɔ ni anyɛŋ akɛ he afɔ̃ nɔ kwraa

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Delphi, Greece

[Caption on page 8]

Obaanyɛ oná hekɛnɔfɔ̃ɔ yɛ Biblia gbalɛ ni kɔɔ shikpɔŋ hee lɛ he lɛ mli

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje