Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w05 4/1 bf. 21-24
  • Awusã Ko Ní Akpoo Lɛ Lɛ Ná Tsɛ Ni Yɔɔ Suɔmɔ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Awusã Ko Ní Akpoo Lɛ Lɛ Ná Tsɛ Ni Yɔɔ Suɔmɔ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2005
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Mitsɔ Abobalɔ ni No Sɛɛ lɛ Mibatsɔ Awusã
  • Miná Hetooi Kɛjɛ Biblia lɛ Mli
  • Miná Weku ní Yeɔ Buaa Mɔ
  • Shitee-kɛ-Woo Tsu Yiŋtoo Kroko He Nii
  • Awo Mi Tsuŋ Afii Nyɔŋma yɛ Tsuŋwoohei Kpaanyɔ Mli
  • Minyɛmimɛi Kristofoi lɛ Ye Kɛbua Mi ni Mitee Hiɛ yɛ Mumɔŋ
  • Nɔ ni Fe Afii 50 ni ‘Mikɛtee Hei’
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
  • Yehowa Hiɛ ni Masa lɛ Ji nɔ Titri ni He Hiaa Mi
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Sɔɔmɔ yɛ Yehowa Suɔmɔ Nine lɛ Shishi
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
  • Ní Aaafee Nɔ Ni Sa Yehowa Lɛ Aha lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2005
w05 4/1 bf. 21-24

Wala Shihilɛ He Sane

Awusã Ko Ní Akpoo Lɛ Lɛ Ná Tsɛ Ni Yɔɔ Suɔmɔ

TAAKƐ DIMITRIS SIDIROPOULOS GBA

Asraafonyo nukpa lɛ kpã tu mli eha mi, ni ekɛ mlifu bo akɛ: “Hemɔ tu lɛ yɛ midɛ ni otswa.” Mikɛ heshibaa kpoo nakai feemɔ. Beni asraafonyo nukpa lɛ tswaa etu lɛ shii abɔ kɛtsɔmɔɔ mitoi he lɛ, asraafoi krokomɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ atsui fã. Mibɛŋkɛ gbele kpaakpa. Miishɛɛ sane ji akɛ miyi ná wala. Shi jeee enɛ ji klɛŋklɛŋ be ní miwala yaje oshara mli.

MIWEKU lɛ jɛ akutso bibioo ko ni yɔɔ maŋ ni bɛŋkɛ Kayseri, yɛ Cappadocia, ni yɔɔ Turkey lɛ mli. Eka shi faŋŋ akɛ aŋkroaŋkroi komɛi ni jɛ maŋ nɛɛ mli lɛ kpɛlɛ Kristojamɔ nɔ yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 Ŋ.B. (Bɔfoi lɛ Asaji 2:9) Shi kɛlɛ, beni shɛɔ afii ohai 20 lɛ shishijee mli lɛ, nibii etsake kwraa.

Mitsɔ Abobalɔ ni No Sɛɛ lɛ Mibatsɔ Awusã

Beni afɔ mi yɛ afi 1922 lɛ sɛɛ nyɔji fioo komɛi lɛ, ta ni wekui lɛ wuɔ lɛ ha miweku lɛ jo foi kɛtee Greece akɛ abobalɔi. Mifɔlɔi ni gbeyei emɔmɔ amɛ lɛ jo foi amɛshi nɔ fɛɛ nɔ, ja mi ní no mli lɛ miji abifao ni miye nyɔji fioo ko pɛ lɛ. Beni amɛtsɔ shihilɛi ni mli wawai amli sɛɛ lɛ, amɛyahi shi yɛ Kiria akrowa ni bɛŋkɛ Drama, yɛ Greece kooyigbɛ ní shihilɛ mli wa waa yɛ jɛmɛ lɛ mli.

Beni miye afii ejwɛ, ní afɔ minyɛmi nuu fioo lɛ, mitsɛ gbo. Eye afii 27 pɛ, shi kɛlɛ nakai be lɛ mli amanehului ni naa wa lɛ ha egbɔjɔ. Nyɛ Awo na amanehulu waa, ni etsɛɛɛ ni lɛ hu egbo. Mi kɛ minyɛmi nuu lɛ shihilɛ bafee shwɛm. Akɛ wɔ tee awusãi ashihilɛhei srɔtoi amli, ni beni miye afii 12 lɛ, akɛ mi tee eko mli yɛ Thessalonica, ni mikase nitsumɔ yɛ jɛmɛ akɛ tsɔne saalɔ.

Beni midaa yɛ awusãi ashihilɛhei srɔtoi ni anyafĩɔ mɛi yɛ jɛmɛ lɛ amli lɛ, misusu nɔ hewɔ ni mɛi komɛi naa nɔ babaoo ni ayeɔ amɛsane bɔ ni ejaaa lɛ he. Mibi mihe nɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ nakai shihilɛi ni ehiii lɛ agbɛ koni amɛya nɔ lɛ he sane. Atsɔɔ wɔ yɛ wɔjamɔ mli nikasemɔi amli akɛ Nyɔŋmɔ yɛ hewalɛ fe mɔ fɛɛ mɔ, shi akɛ sanemlitsɔɔmɔ kpakpa ko haaa yɛ nɔ hewɔ ni eŋmɛɔ efɔŋfeemɔ ni egbɛ eshwa ni yaa nɔ lɛ gbɛ lɛ he. Sane ko ni afɔɔ wiemɔ ji akɛ Greece Ɔrtodɔks Sɔlemɔ lɛ ji jamɔ ni hi fe fɛɛ. Kɛ́ mibi akɛ: “Kɛ́ Ɔrtodɔks Sɔlemɔ lɛ ji jamɔ ni hi fe fɛɛ lɛ, mɛni hewɔ mɔ fɛɛ mɔ jeee Ɔrtodɔksnyo lɛ?” Ahaaa mi hetoo ni ja.

Shi kɛlɛ, wɔtsɔɔlɔ lɛ yɛ bulɛ ni mli kwɔ kɛha Biblia lɛ, ni ema nɔ mi eha wɔ akɛ eji wolo ko ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ. Awusãi ashihilɛhe lɛ nɔkwɛlɔ lɛ jie nakai su lɛ nɔŋŋ kpo, shi yɛ yiŋtoi komɛi ni mileee lɛ ahewɔ lɛ, ekɛ ehe wooo jamɔ nifeemɔi amli. Beni mibi enɛ he sane lɛ, akɛɛ mi akɛ ekɛ Yehowa Odasefoi, ni ji jamɔ ko ni mileee he sane ko lɛ mlibii ekase nii pɛŋ.

Migbe minikasemɔ lɛ naa yɛ Thessalonica awusãi ashihilɛhe lɛ beni miye afii 17. No mli lɛ Jeŋ Ta II lɛ eje shishi, ni Greece yɛ Nazi nɔyeli shishi. Hɔmɔ miigbe gbɔmɛi yɛ maŋ lɛ mli. Bɔni afee ni makã he mahi wala mli lɛ, mijo foi kɛtee akrowa ko mli, ni miyatsu nii akɛ apaafonyo ní nyɔmɔwoo faaa kwraa.

Miná Hetooi Kɛjɛ Biblia lɛ Mli

Beni miku misɛɛ kɛtee Thessalonica yɛ April afi 1945 lɛ, migbekɛbiiashi nanemɛi lɛ ateŋ mɔ kome ni mikɛ lɛ hi awusãi ashiai srɔtoi amli lɛ nyɛmi yoo ko basara mi. Paschalia kɛɛ mi akɛ enyɛmi nuu lɛ elaaje, ni ebi kɛji mile he ni eyɔɔ. Beni wɔgbaa sane lɛ, ewie akɛ eji Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome ni ewie akɛ Nyɔŋmɔ yɛ adesai ahe miishɛɛ.

Mikɛ mlifu bi saji babaoo. Mɛni hewɔ minaa nɔ̃ kɛjɛ migbekɛbiiashi lɛ? Mɛni hewɔ mibatsɔ awusã lɛ? Nɛgbɛ Nyɔŋmɔ yɔɔ beni ehe hiaa wɔ waa lɛ? Eha hetoo akɛ, “Ani osusuɔ akɛ Nyɔŋmɔ ji mɔ ni kɛ shihilɛi nɛɛ baa?” Ekɛ e-Biblia lɛ tsu nii ni ekɛtsɔɔ mi akɛ Nyɔŋmɔ kɛ piŋmɔ baaa gbɔmɛi anɔ. Enɛ ye kɛbua mi ni mina akɛ Bɔlɔ lɛ sumɔɔ adesai, ni etsɛŋ ni ebaasaa nibii. Ekɛ ŋmalɛi tamɔ Yesaia 35:5-7 kɛ Kpojiemɔ 21:3, 4 lɛ tsu nii ni ekɛtsɔɔ mi akɛ etsɛŋ ni abaajie ta, béi, hela kɛ gbele, ni jalɔi baahi shikpɔŋ lɛ nɔ kɛya naanɔ.

Miná Weku ní Yeɔ Buaa Mɔ

Miná mile akɛ agbe Paschalia nyɛmi nuu lɛ yɛ ta ni awu ashi nɔyeli lɛ mli. Miyasara eweku lɛ koni mashɛje amɛmii, shi amɛ moŋ amɛkɛ Ŋmalɛ lɛ shɛje mimii. Misaa mitee amɛŋɔɔ ekoŋŋ kɛha Biblia mli saji babaoo ni shɛjeɔ mɔ mii, ni etsɛɛɛ ni mibatsɔ Yehowa Odasefoi akuu fioo ko ni kpeɔ yɛ teemɔŋ kɛha nikasemɔ kɛ jamɔ lɛ mlinyo. Mitswa mifai shi akɛ mikɛ Odasefoi lɛ baaya nɔ abɔ yɛ amɛnitsumɔ lɛ naa ni atsĩ lɛ fɛɛ sɛɛ.

Miná weku shihilɛ ni yɔɔ miishɛɛ yɛ nakai Kristofoi heshibalɔi akuu lɛ mli, ni enɛ ji nɔ ko ni mináaa yɛ be ni eho lɛ mli. Amɛkɛ mumɔŋ sɛɛfimɔ kɛ yelikɛbuamɔ ni he hiaa mi waa lɛ ha mi. Miná nanemɛi ni efeee pɛsɛmkunya ni susuɔ mɔ he, ní efee klalo, ni miisumɔ akɛ amɛye amɛbua mi ni amɛshɛje mimii lɛ yɛ amɛteŋ. (2 Korintobii 7:5-7) Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, amɛye amɛbua mi koni matsi mabɛŋkɛ Yehowa kpaakpa, ni amrɔ nɛɛ mibale lɛ akɛ miŋwɛi Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ. Miná esui ni ji suɔmɔ, musuŋtsɔlɛ, kɛ mɔ he ni esusuɔ waa lɛ he miishɛɛ waa diɛŋtsɛ. (Lala 23:1-6) Yɛ naagbee lɛ, miná mumɔŋ weku kɛ Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ! Enɛ sa mitsui he. Etsɛɛɛ ni enɛ tsirɛ mi ni mijɔɔ mihe nɔ miha Yehowa, ni abaptisi mi yɛ September afi 1945.

Jeee akɛ Kristofoi akpeei ni mitee lɛ ha nilee ni miyɔɔ lɛ tee hiɛ kɛkɛ, shi ewo mihemɔkɛyeli lɛ mli hewalɛ hu. Akɛni tsɔji ni akɛfãa gbɛ bɛ hewɔ lɛ, wɔteŋ mɛi babaoo fɔɔ nyiɛmɔ aaafee kilomitai enumɔ kɛjɛɔ wɔkrowa lɛ kɛyaa kpeehe lɛ, ni wɔgbaa mumɔŋ nibii ahe saji ní hiɛ kpaaa nɔ kɔkɔɔkɔ lɛ yɛ gbɛ lɛ nɔ. Beni miná mile hegbɛ ni yɔɔ akɛ manyɛ ni mikɛ mihe awo be-fɛɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, mije gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ shishi yɛ afi 1945 lɛ naagbee gbɛ. Ehe bahia ni maná mikɛ Yehowa teŋ wekukpaa ni mli wa, ejaakɛ etsɛŋ ni abaaka bɔ ni mihemɔkɛyeli kɛ emuuyeli mli ni mihiɛ lɛ yɔɔ ha lɛ akwɛ.

Shitee-kɛ-Woo Tsu Yiŋtoo Kroko He Nii

Bei pii lɛ polisifoi tutua wɔ yɛ wɔkpeehe lɛ, ni amɛkɛ tui woɔ wɔhe gbeyei. Akɛni maŋ ta miiya nɔ yɛ Greece hewɔ lɛ, maŋ lɛ yaje asraafoi anɔyeli shishi. Kui srɔtoi lɛ kɛ hetsɛ̃ tutua amɛhe. Osɔfoi lɛ kɛ hegbɛ nɛɛ tsu nii ni amɛkɛkɔne nɔyelɔi lɛ ayiŋ akɛ Komunistbii ji wɔ, koni amɛwa wɔyi waa.

Amɔmɔ wɔ shii abɔ yɛ afii enyɔ mli, ni abu wɔ fɔ shii ekpaa kɛ toigbalamɔ ni fɛɛ feɔ nyɔji ejwɛ tsuŋwoo. Shi kɛlɛ, akɛni tsuŋwoohei lɛ eyi kɛ mɛi ni awo amɛ tsuŋ yɛ maŋkwramɔŋ saji ahe hewɔ lɛ, aŋmɛɛ wɔhe. Wɔtee nɔ wɔkɛ heyeli ni wɔkpaaa gbɛ lɛ shiɛ, shi yɛ be fioo sɛɛ lɛ asaa amɔmɔ wɔ ekoŋŋ—shii etɛ yɛ otsi kome mli. Wɔle akɛ átswa wɔnyɛmimɛi lɛ ateŋ mɛi babaoo anane shi tu kɛtee ŋshɔkpɔi ni nɔ ko nɔ ko bɛ nɔ lɛ anɔ. Ani mihemɔkɛyeli lɛ mli wa bɔ ni baaha manyɛ madamɔ kaa ni tamɔ nɛkɛ naa?

Beni afã mi akɛ mikɛ mihe atsɔɔ polisifoi lɛ daa gbi lɛ, eha nibii amli bawa waa. Bɔni afee ni nɔyelɔi lɛ akwɛ miyaa kɛbaa mli lɛ, amɛkɛ mi tee he ko ni polisifoi anitsumɔhe yɔɔ, yɛ Evosmos ni bɛŋkɛ Thessalonica lɛ. Mihai tsu yɛ he ko ni bɛŋkɛ, ni bɔni afee ni manyɛ makwɛ mihe lɛ, mibɔi nitsumɔ akɛ ŋaalɔ ni tsuɔ nii yɛ hei srɔtoi, ní sháa akɔɔble kpuji kɛ tsɛŋsii ahe. Nitsumɔ nɛɛ ye kɛbua mi beni mitsuɔ gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ yɛ akrowai ni bɛŋkɛ lɛ amli lɛ, ni minyɛ mibote mɛi ashiai amli yɛ gbɛ ni yɔɔ mlɛo nɔ ní polisifoi yɔseee. Enɛ hewɔ lɛ, mɛi babaoo nu sanekpakpa lɛ ni amɛkpɛlɛ nɔ. Sɛɛ mli lɛ amɛteŋ mɛi ni fa fe nyɔŋma batsɔmɔ Yehowa jálɔi ni ejɔɔ amɛhe nɔ.

Awo Mi Tsuŋ Afii Nyɔŋma yɛ Tsuŋwoohei Kpaanyɔ Mli

Mitee nɔ mikɛ mihe tsɔɔ polisifoi lɛ daa gbi kɛyashi afi 1949 lɛ naagbee, ni no sɛɛ lɛ mikɛ miishɛɛ ku misɛɛ kɛtee Thessalonica koni miyatsa be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ nɔ. Yɛ afi 1950, beni misusu akɛ mikaai lɛ sɛɛ efo nɔŋŋ pɛ kɛkɛ ni trukaa ni afã mi akɛ miyafata asraafoi akuu lɛ he. Akɛni miji Kristofonyo ni kɛ ehe wooo maŋkwramɔŋ saji amli hewɔ lɛ, mitswa mifai shi akɛ ‘mikaseŋ tawuu dɔŋŋ.’ (Yesaia 2:4) Enɛ ha awo mi tsuŋ yɛ hei srɔtoi ni piŋmɔ yɔɔ jɛmɛ, ni eha miyaje tsuŋwoohei ni yɔɔ gbɛi gbonyo fe fɛɛ yɛ Greece lɛ amli.

Enɛ je shishi yɛ Drama maŋtiase lɛ mli. Asraafoi heei ni ahé amɛ lɛ je amɛtutswaa kasemɔ lɛ shishi yɛ klɛŋklɛŋ otsii ni akɛwo mi tsuŋ yɛ jɛmɛ lɛ mli. Gbi ko lɛ, akɛ mi tee he ni akaseɔ tutswaa lɛ yɛ lɛ. Asraafoi onukpai lɛ ateŋ mɔ kome kpã tu mli eha mi, ni efã mi akɛ mitswa. Beni mikpoo nakai feemɔ lɛ, ebɔi mi tu lɛ tswiamɔ. Beni asraafoi onukpai lɛ na akɛ miŋmɛɛɛ saji ahe kɛsaaa lɛ, amɛkɛ yiwalɛ bɔi mi atswɛrɛ maamɔ. Amɛsu zigaret ni amɛkɛkpɛtɛ midɛkɔkɔi amli. No sɛɛ lɛ, amɛwo mi tsuŋ yɛ tsuŋwoohe ko ni etse ehe banee mli. Enɛ tee nɔ gbii etɛ sɔŋŋ. Zigaret ni akɛkpɛtɛ midɛ lɛ he faji lɛ wa mihe waa, ni faladokui lɛ ehi miniji ahe afii babaoo.

Dani abaaye misane yɛ asraafoi asaneyelihe lɛ, ajie mi kɛtee asraafoi aŋsara ko mli yɛ Iráklion, yɛ Crete. Amɛyi mi waa yɛ jɛmɛ bɔni afee ni maŋmɛɛ emuuyeli mli ni mihiɛ lɛ he. Akɛni mishe gbeyei akɛ ekolɛ maŋmɛɛ saji ahe kɛsaa hewɔ lɛ, mikɛ hiɛdɔɔ sɔle mibi miŋwɛi Tsɛ lɛ koni ewaje mi. Wiemɔi ni yɔɔ Yeremia 1:19 lɛ ba mijwɛŋmɔ mli akɛ: “Amɛkɛo aaawu, shi amɛnyɛŋo; ejaakɛ mikɛo yɛ, ni majieo, Yehowa kɛɛ.” “Nyɔŋmɔ hejɔlɛ” ni shɛjeɔ mɔ mii lɛ ha mihe jɔ mi ni miná toiŋjɔlɛ. Minu nilee ni yɔɔ mli ákɛ akɛ he aaafɔ̃ Yehowa nɔ kwraa lɛ shishi.—Filipibii 4:6, 7; Abɛi 3:5.

Yɛ saneyeli ni nyiɛ sɛɛ kɛba lɛ mli lɛ, afã akɛ awo mi tsuŋ miwala gbii abɔ fɛɛ. Abu Yehowa Odasefoi akɛ “Maŋ lɛ henyɛlɔi” ni fe fɛɛ. Akɛ mi tee tsuŋwoohe ko ni etse ehe banee mli koni miyaje miwala gbii abɔ fɛɛ tsuŋwoo lɛ shishi yɛ efɔŋfeelɔi atsuŋwoohe ni yɔɔ Itsedin ni bɛŋkɛ Canea maŋ lɛ mli. Itsedin ji blema mɔɔ, ni obishii eyi mitsuŋwoohe lɛ mli obɔ. Bɔni afee ni obishii lɛ akanyiɛ mihewolo nɔ hewɔ lɛ, mikɛ kuŋtu ko ni etserɛ hàa mihe kɛjɛɔ miyitso kɛbayi minane shishi. Ŋmawuiaŋ hela ni naa wa ni haaa anyɛ amu jogbaŋŋ mɔ mi. Datrɛfonyo lɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ mata hulu lɛ nɔ, ni enɛ ha minyɛ mikɛ gboklɛfoi lɛ ateŋ mɛi babaoo ni yɔɔ kpo lɛ nɔ lɛ gba sane. Shi kɛlɛ, mihela lɛ mli bawo wu, ni beni miflufla bɔi láhoo waa sɛɛ lɛ ajie mi kɛtee Iráklion helatsamɔhe lɛ.

Shikome ekoŋŋ lɛ, minanemɛi Kristofoi ni ji mimumɔŋ weku lɛ ye amɛbua mi beni amɛhe bahia mi lɛ. (Kolosebii 4:11) Nyɛmimɛi ni yɔɔ Iráklion lɛ saraa mi daa, ni amɛshɛjeɔ mimii ni amɛwoɔ mi hewalɛ. Mikɛɛ amɛ akɛ miitao woji koni mikɛye mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ odase. Amɛbaha mi gbɛfaa baagi ko ni afee kotoku awo shishi ni manyɛ mikɛ woji lɛ ato mli ní mɔ ko enaaa. Kwɛ bɔ ni miná miishɛɛ akɛ kɛ́ hooo kwraa lɛ minyɛ miye kɛbua nanemɛi gboklɛfoi ekpaa ni amɛbatsɔmɔ anɔkwa Kristofoi yɛ bei ni mikɛhi nakai tsuŋwoohei lɛ amli lɛ!

Maŋ ta lɛ ba naagbee yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ, ni atsé mitoigbalamɔ lɛ nɔ, ni awo mi tsuŋ afii nyɔŋma. Mikɛ mitoigbalamɔ bei ni eshwɛ lɛ hi tsuŋwoohei amli yɛ Rethimno, Genti Koule, kɛ Cassandra. Beni awo mi tsuŋ aaafee afii nyɔŋma yɛ tsuŋwoohei kpaanyɔ amli sɛɛ lɛ, aŋmɛɛ mihe, ni miku misɛɛ kɛtee Thessalonica, ni minyɛmimɛi Kristofoi ni misumɔɔ amɛ lɛ kɛ miishɛɛ here mi atuu.

Minyɛmimɛi Kristofoi lɛ Ye Kɛbua Mi ni Mitee Hiɛ yɛ Mumɔŋ

Beni aŋmɛɛ mihe lɛ, no mli lɛ Odasefoi ni yɔɔ Greece lɛ nyɛɔ amɛjáa yɛ heyeli fioo mli. Amrɔ nɔŋŋ ni mikɛ hegbɛ lɛ tsu nii kɛtsá be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ nɔ. Etsɛɛɛ ni mibale nyɛmi yoo Kristofonyo anɔkwafo ko ni atsɛ́ɔ lɛ Katina, ní sumɔɔ Yehowa, ní yɔɔ ekãa waa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni enɛ batsɔ jɔɔmɔ kroko hu. Wɔbote gbalashihilɛ mli yɛ October afi 1959. Wɔbiyoo ni atsɛ́ɔ lɛ Agape, ní wɔfɔ, kɛ mi diɛŋtsɛ mi-Kristofoi aweku ni mibaná lɛ hu ye ebua mi ni mihiɛ je awusã ni miji lɛ nɔ. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, wɔweku lɛ ná miishɛɛ akɛ eeesɔmɔ yɛ Yehowa, ni ji wɔŋwɛi Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ hebuu shishi.—Lala 5:12.

Yɛ shihilɛi komɛi ni minyɛɛɛ he nɔ ko mafee hewɔ lɛ, mikpa gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ, shi kɛlɛ mifi miŋa sɛɛ beni eyaa nɔ etsuɔ be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ. Yɛ afi 1969, beni afee Yehowa Odasefoi amajimaji ateŋ kpee ko yɛ Nuremberg, Germany lɛ, nifeemɔ ko ni he hiaa waa ba mishihilɛ mli akɛ Kristofonyo. Beni misaa mihe kɛha gbɛfaa lɛ, mibi koni aha mi gbɛfaa wolo. Beni miŋa tee polisifoi anitsumɔhe lɛ koni eyabi nɔ hewɔ ni nɔ ni fe nyɔji enyɔ sɔŋŋ eho ni minine shɛko migbɛfaa wolo lɛ nɔ lɛ, polisifonyo ko jie wolo agbo ko kɛjɛ edrɔwa lɛ mli ni ewie akɛ: “Ani ootao gbɛfaa wolo oha gbɔmɔ nɛɛ koni eyatsake gbɔmɛi kɛba ejamɔ lɛ mli yɛ Germany? Wɔŋmɛŋ gbɛ! Ehe yɛ oshara.”

Kɛtsɔ Yehowa kɛ nyɛmimɛi komɛi ayelikɛbuamɔ nɔ lɛ, akɛ mi fata kuu ko ni ayaabi gbɛfaa wolo aha amɛ lɛ he, ni enɛ ha minyɛ mitee kpee ni yɔɔ miishɛɛ nɛɛ. Mɛi ni ba kpee lɛ ayi fa fe mɛi 150,000, ni mina faŋŋ akɛ Yehowa mumɔ lɛ miikudɔ majimaji ateŋ mumɔŋ weku nɛɛ ni eefee amɛ ekome. Mihiɛ basɔ sɛɛnamɔ ni yɔɔ Kristofoi anyɛmifeemɔ lɛ he babaoo sɛɛ mli yɛ mishihilɛ mli.

Yɛ afi 1977 lɛ, miŋa ni ji minaanyo anɔkwafo ni misumɔɔ lɛ waa lɛ tsɔ̃ esɛɛ. Mibɔ mɔdɛŋ waa koni mikɛ Biblia mli shishitoo mlai atsɔse mibiyoo lɛ, shi mɛi krokomɛi hu ye kɛbua mi. Mimumɔŋ weku lɛ ye kɛbua mi ekoŋŋ. Mihiɛ kpaŋ nyɛmimɛi lɛ ayelikɛbuamɔ ni amɛkɛha mi yɛ nakai jaramɔ bei lɛ amli lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ. Amɛteŋ mɛi komɛi po fã kɛbahi wɔshia lɛ mli be kukuoo, koni amɛkwɛ mibiyoo lɛ. Mihiɛ kpaŋ amɛhe-kɛ-afɔleshaa suɔmɔ lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ.—Yohane 13:34, 35.

Agape da ni ekɛ nyɛmi nuu ko ni atsɛ́ɔ lɛ Elias lɛ bote gbalashihilɛ mli. Amɛyɛ bihii ejwɛ, ni amɛ fɛɛ amɛyɛ anɔkwale lɛ mli. Yɛ nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli lɛ, miye kuumɔ hela shii abɔ, ni migbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ eba shi kwraa. Mibiyoo lɛ kɛ eweku lɛ kwɛɔ mi jogbaŋŋ. Yɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa ni mibɛ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, miyɛ yiŋtoi babaoo lolo ni madamɔ nɔ maná miishɛɛ. Mikaiɔ be mli ni nyɛmimɛi aaafee 100 pɛ yɔɔ Thessalonica ni amɛkpeɔ yɛ teemɔŋ yɛ mɛi ashiai amli lɛ. Amrɔ nɛɛ ayɛ Odasefoi ni yɔɔ ekãa aaafee akpei enumɔ yɛ jɛmɛ. (Yesaia 60:22) Nyɛmimɛi oblahii bibii baa miŋɔɔ yɛ kpeei ashishi ni amɛbabiɔ mi akɛ: “Ani okaiɔ beni okɛ woji tɛtrɛbii lɛ baa wɔshia lɛ?” Eyɛ mli akɛ ekolɛ amɛfɔlɔi lɛ kaneee nakai woji tɛtrɛbii lɛ moŋ, shi amɛbii lɛ kane, ni amɛtee amɛhiɛ yɛ mumɔŋ!

Kɛ́ mikwɛ bɔ ni Yehowa asafo lɛ eshwere eha lɛ, minuɔ he akɛ sɛɛnamɔ eba kaai fɛɛ ni miŋmɛ mitsui shi yɛ mli lɛ he. Mikɛɔ minabii lɛ kɛ gbekɛbii krokomɛi be fɛɛ be akɛ amɛkai amɛŋwɛi Tsɛ lɛ yɛ amɛblahiiaŋ kɛ amɛblayeiaŋ, ni ekwaŋ amɛ kɔkɔɔkɔ. (Jajelɔ 12:1) Yehowa ye eshiwoo akɛ ebaatsɔ “awusãi atsɛ” lɛ nɔ yɛ migbɛfaŋ. (Lala 68:6) Eyɛ mli akɛ ashi mi awusã yɛ migbekɛbiiashi moŋ, shi yɛ naagbee lɛ miná Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ!

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 22]

Mitsu nii akɛ nihoolɔ yɛ Drama tsuŋwoohe lɛ mli

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Mikɛ Katina, yɛ wɔkpeemɔ gbi lɛ nɔ, yɛ afi 1959

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Kpee yɛ koo ko ní bɛŋkɛ Thessalonica lɛ mli, yɛ afi 1960 afii lɛ naagbee gbɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 24]

Wɔkɛ wɔbiyoo, yɛ afi 1967

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje