Ní Wɔɔshiɛ Sanekpakpa lɛ Kɛ Hemɔkɛyeli ni Mli Wa
1 Mra be mli yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ, Yesu Kristo kɛ nitsumɔ wo esɛɛnyiɛlɔi lɛ adɛŋ ni amɛshiɛ Maŋtsɛyeli sanekpakpa lɛ ni ‘amɛfee jeŋmaji fɛɛ kaselɔi.’ (Mat. 24:14; 28:19, 20) Yehowa Odasefoi kɛ hiɛdɔɔ ebo egbɛtsɔɔmɔ lɛ toi, ni no hewɔ lɛ, beni afii ohai 20 lɛ baa naagbee lɛ, no mli lɛ, wɔ-Kristofoi anyɛmifeemɔ lɛ etee hiɛ kɛyashɛ nɔ ni fe kaselɔi 5, 900,000 yɛ shikpɔji 234 nɔ. Mɛɛ yijiemɔ he oshebɔɔ kpeteŋkpele ni wɔkɛhaa wɔ ŋwɛi-Tsɛ lɛ eji nɛkɛ!
2 Amrɔ nɛɛ, wɔbote afii ohai 21 lɛ mli. Wɔhenyɛlɔ lɛ miitsɔ gbɛ ni yɔɔ nigii nɔ eebɔ mɔdɛŋ ni etsĩ wɔnitsumɔ titri, ni ji Maŋtsɛyeli shiɛmɔ kɛ kaselɔ feemɔ nitsumɔ lɛ naa. Ekɛ nɔnyɛɛi ni jɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli lɛ tsuɔ nii ni ekɛbɔɔ mɔdɛŋ koni ekɛgbala wɔjwɛŋmɔ, ekɛhe wɔ be, ni ekɛ nibii ni he ehiaaa ahe nitsumɔ kɛ ehe miishɛɛnamɔi afite wɔhewalɛi. Yɛ nɔ najiaŋ moŋ ni wɔɔŋmɛ gbɛ ni gbɛjianɔtoo nɛɛ atsɔɔ wɔ nɔ ni he hiaa yɛ shihilɛ mli lɛ, wɔtsɔɔ nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ wɔhaa wɔhe kɛjɛɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli—Yehowa suɔmɔnaa nifeemɔ. (Rom. 12:2) No tsɔɔ akɛ esa akɛ wɔbo Ŋmalɛ naa ŋaawoo akɛ ‘wɔshiɛ wiemɔ lɛ yɛ be kpakpa kɛ haomɔ be mli ni wɔgbe wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ naa kwraa’ lɛ toi.—2 Tim. 4:2, 5.
3 Ná Hemɔkɛyeli ni Ma Shi Shiŋŋ: Ehe miihia ni Kristofoi ‘adamɔ shi shiŋŋ ni amɛná hemɔkɛyeli ni ma shi shiŋŋ ni amɛyimɔ obɔbɔ yɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii fɛɛ mli.’ (Kol. 4:12) Atsɔɔ wiemɔ ‘hemɔkɛyeli’ lɛ shishi akɛ “yiŋtsɔmɔ babaoo loo nɔ ko ni aheɔ ayeɔ waa; nifeemɔ ni tsɔɔ mɔ ko yiŋ ni atsɔ.” Ákɛ Kristofoi lɛ, esa akɛ wɔná nɔmimaa akɛ Nyɔŋmɔ gbalɛ wiemɔ lɛ ma shi shiŋŋ ni akɛ, wɔyɛ naagbee be lɛ mli vii agbɛnɛ. Esa akɛ wɔná hemɔkɛyeli ni mli wa tamɔ bɔfo Paulo nɔ lɛ, mɔ ni kɛɛ akɛ sanekpakpa lɛ ji “Nyɔŋmɔ hewalɛ, ni aŋɔhereɔ mɔ fɛɛ mɔ ni heɔ yeɔ lɛ yiwala.”—Rom. 1:16.
4 Abonsam kɛ gbɔmɛi fɔji kɛ shishiulɔi, ni amɛ diɛŋtsɛ lɛ alaka amɛ lɛ tsuɔ nii ni amɛná mɛi krokomɛi anɔ hewalɛ ni amɛlaka amɛ. (2 Tim. 3:13) Akɛni atsɔ hiɛ abɔ wɔ kɔkɔ yɛ enɛ he hewɔ lɛ, wɔfeɔ nii ni wɔkɛwajeɔ hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ akɛ wɔhiɛ anɔkwale lɛ. Yɛ nɔ najiaŋ moŋ ni wɔɔha shihilɛ mli yeyeeyefeemɔi lɛ aba ekãa ni wɔyɔɔ lɛ shi lɛ, wɔyaa nɔ wɔkɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii lɛ yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe. (Mat. 6:33, 34) Ni wɔsumɔɔɔ ni wɔhiɛ aje wɔhe nɔ hu yɛ bɔ ni bei ni wɔyɔɔ mli lɛ he hiaa ha lɛ he, ekolɛ, ní wɔɔnu he akɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee lɛ yɛ shɔŋŋ tsɔ. Eebɛŋkɛ be fɛɛ be. (1 Pet. 4:7) Eyɛ mli akɛ ekolɛ wɔbaanu he akɛ sanekpakpa ni agbɛɔ ashwãa lɛ wooo yibii babaoo yɛ shikpɔji komɛi anɔ yɛ odase ni atsɔ hiɛ aye lɛ hewɔ moŋ, shi esa akɛ kɔkɔbɔɔ nitsumɔ lɛ aya nɔ.—Ezek. 33:7-9.
5 Sanebimɔi ni he hiaa waa yɛ naagbee be nɛɛ mli ji: ‘Ani mikɛ hiɛdɔɔ boɔ nitsumɔ ni Yesu kɛha akɛ wɔfee kaselɔi lɛ toi? Kɛ́ mishiɛ sanekpakpa lɛ, ani mijieɔ hemɔkɛyeli ni mli wa kpo akɛ Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ? Ani mitswa mifai shi akɛ, mikɛ mihe baawo wala yibaamɔ sɔɔmɔ nɛɛ mli babaoo bɔ ni manyɛ?’ Akɛni wɔmiina bɔ ni wɔbɛŋkɛ naagbee be lɛ kpaakpa hewɔ lɛ, esa akɛ wɔha wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ, kɛ wɔshiɛmɔ lɛ nɔ, kɛ nitsɔɔmɔ nitsumɔ ni akɛwo wɔdɛŋ lɛ nɔ. Enɛ feemɔ baahere wɔ kɛ mɛi ni boɔ wɔ toi lɛ fɛɛ yiwala. (1 Tim. 4:16) Wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔwaje hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ akɛ sɔɔlɔi lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
6 Kasemɔ Tesalonikabii Lɛ: Beni bɔfo Paulo kaiɔ nitsumɔ ni wa ni nyɛmimɛi ni yɔɔ Tesalonika lɛ tsuɔ lɛ, ekɛɛ amɛ akɛ: “Wɔsanekpakpa lɛ baaa nyɛŋɔɔ yɛ wiemɔ mli kɛkɛ, shi moŋ yɛ hewalɛ kɛ Mumɔ krɔŋkrɔŋ kɛ nɔmimaa babaoo [hemɔkɛyeli babaoo] mli, taakɛ bɔ ni nyɛle, bɔ ni wɔtsɔ wɔba wɔjeŋ yɛ nyɛteŋ yɛ nyɛ hewɔ lɛ. Ni nyɛ lɛ, nyɛtsɔmɔ wɔkɛ Nuntsɔ lɛ kaselɔi, akɛni nyɛkɛ Mumɔ krɔŋkrɔŋ mli miishɛɛ mɔ wiemɔ lɛ mli yɛ amanehulu babaoo mli lɛ.” (1 Tes. 1:5, 6, wɔma efã ko nɔ mi.) Hɛɛ, Paulo jie asafo ni yɔɔ Tesalonika lɛ yi ejaakɛ yɛ amanehulu babaoo ni amɛkɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛshiɛ kɛ ekãa kɛ hemɔkɛyeli ni mli wa. Mɛni ye ebua amɛ ni amɛfee enɛ? Ekãa kɛ hemɔkɛyeli ni mli wa ni amɛna yɛ bɔfo Paulo kɛ ehefatalɔi nitsulɔi lɛ ahe lɛ ná hewalɛ kpakpa yɛ amɛnɔ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
7 Shihilɛi ni Paulo kɛ ehefatalɔi ni ekɛ amɛ fãa gbɛ lɛ hi mli lɛ tsɔɔ akɛ amɛyɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ, ni ákɛ amɛjɛ amɛtsui muu fɛɛ mli amɛhé nɔ ni amɛshiɛɔ lɛ amɛye. Dani Paulo kɛ Sila aaaba Tesalonika lɛ, afee amɛ niseniianii yɛ Filipi. Ayi amɛ, awo amɛ tsuŋ, ni abɔ amɛnaji apã ní ayeko amɛsane. Shi kɛlɛ, nɛkɛ niiashikpamɔ ni kaa mɔ nɛɛ haaa ekãa ni amɛyɔɔ kɛha sanekpakpa lɛ aba shi. Nyɔŋmɔ he ni ekɛwo amɛsaji amli lɛ ha ajie amɛ, eha gboklɛfoi onukpa lɛ kɛ eshiabii lɛ tsake, ni eha nyɛmimɛi nɛɛ ná hegbɛ ni amɛkɛtsa amɛsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ nɔ.—Bɔf. 16:19-34.
8 Paulo ba Tesalonika yɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ hewalɛ lɛ naa. Etsu nii waa yɛ jɛmɛ ni ekɛná lɛ diɛŋtsɛ ehiamɔ nii, ni no sɛɛ lɛ, ekɛ ehe ha kwraa ni ekɛtsɔɔ Tesalonikabii lɛ anɔkwale lɛ. Eshiuuu sanekpakpa lɛ ni eeejaje yɛ hegbɛ fɛɛ hegbɛ mli lɛ nɔ. (1 Tes. 2:9) Hemɔkɛyeli ni mli wa ni Paulo kɛshiɛ lɛ ná hewalɛ waa yɛ mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ anɔ aahu akɛ amɛteŋ mɛi komɛi kpa amɛtsutsu wɔŋjamɔ lɛ, ni amɛbatsɔmɔ Yehowa, anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ tsuji.—1 Tes. 1:8-10.
9 Shitee-kɛ-woo nyɛɛɛ atsĩ heyelilɔi heei lɛ anaa ni amɛkashiɛ sanekpakpa lɛ. Akɛni hemɔkɛyeli hee ni Tesalonikabii lɛ ená kɛ nɔmimaa diɛŋtsɛ ni amɛyɔɔ akɛ naanɔ jɔɔmɔi baafee amɛnɔ lɛ kanya amɛ hewɔ lɛ, etsirɛ amɛ ni amɛjaje anɔkwale ní amɛkɛ miishɛɛ éhere nɔ lɛ amɛtsɔɔ. Nakai asafo lɛ ná ekãa waa aahu akɛ hemɔkɛyeli kɛ ekãa ni amɛyɔɔ lɛ he saji gbɛ eshwã Makedonia hei krokomɛi kɛ Akaia po. No hewɔ lɛ, beni Paulo ŋma eklɛŋklɛŋ wolo lɛ kɛyaha Tesalonikabii lɛ, no mli lɛ ale amɛnitsumɔi kpakpai lɛ jogbaŋŋ momo. (1 Tes. 1:7) Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ ni sa kadimɔ waa po nɛ!
10 Suɔmɔ Kɛha Nyɔŋmɔ kɛ Gbɔmɔ Kanya Amɛ: Taakɛ Tesalonikabii lɛ ji lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔhiɛ hemɔkɛyeli ni mli wa mli beni wɔshiɛɔ sanekpakpa lɛ ŋmɛnɛ? Paulo ŋma yɛ amɛhe akɛ: “Wɔkaiɔ nyɛhemɔkɛyeli nitsumɔ lɛ kɛ nyɛmɔdɛŋbɔɔ babaoo yɛ suɔmɔ hewɔ lɛ.” (1 Tes. 1:3, NW, shishigbɛ niŋmaa) Eyɛ faŋŋ akɛ amɛyɛ suɔmɔ ni mli kwɔ ni jɛ tsuiŋ kɛha Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ gbɔmɛi ni amɛshiɛɔ amɛtsɔɔ lɛ. Nɛkɛ suɔmɔ nɛɛ nɔŋŋ kanya Paulo kɛ ehefatalɔi lɛ ni ‘jeee Nyɔŋmɔ sanekpakpa lɛ kɛkɛ amɛkɛha amɛ, shi moŋ amɛ diɛŋtsɛ amɛwala tete.’—1 Tes. 2:8.
11 Nakai nɔŋŋ suɔmɔ ni mli kwɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yehowa kɛ wɔnaanyo gbɔmɔ lɛ tsirɛɔ wɔ ni wɔfee mɛi ni sumɔɔ akɛ wɔkɛ wɔhe awo shiɛmɔ nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ kɛha wɔ ni wɔtsu lɛ mli kwraa kɛmɔ shi. Kɛtsɔ nakai suɔmɔ lɛ nɔ lɛ, wɔyɔseɔ akɛ eji wɔ diɛŋtsɛ wɔsɔ̃ ni Nyɔŋmɔ kɛha wɔ akɛ wɔgbɛ sanekpakpa lɛ wɔshwã. Kɛtsɔ nibii fɛɛ ni Yehowa efee kɛha wɔ koni ekɛtsɔɔ wɔ gbɛ kɛya “anɔkwa wala lɛ” he lɛ he susumɔ kɛ hiɛsɔɔ ni wɔɔná lɛ nɔ lɛ, ekanyaa wɔ ní wɔgba nakai anɔkwalei ni yɔɔ naakpɛɛ ni wɔkɛ wɔtsui fɛɛ heɔ eyeɔ lɛ wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi.—1 Tim. 6:19.
12 Yɛ be mli ni wɔkɛ wɔdekã fɛɛ woɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, esa akɛ wɔha suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha Yehowa kɛ gbɔmɔ lɛ akã he ni eda. Kɛ eda lɛ, ebaakanya wɔ ni wɔwo shia kɛ shia sɔɔmɔ nitsumɔ ni wɔnáa mli gbɛfaŋnɔ lɛ mli hewalɛ, ni wɔtiu odaseyeli gbɛ̀i fɛɛ ni naa baagbele aha wɔ lɛ sɛɛ. Wɔkɛ hegbɛi ni wɔɔná lɛ baatsu nii ni wɔkɛye wekumɛi, akutsoŋbii, kɛ mɛi ni wɔle lɛ trukaa odase. Eyɛ mli akɛ mɛi babaoo baakpoo sanekpakpa ni wɔkɛhaa lɛ, ni mɛi komɛi hu baabɔ mɔdɛŋ ni amɛtsĩ Maŋtsɛyeli lɛ jajemɔ lɛ naa moŋ, shi wɔnáa mligbɛ miishɛɛ ko. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ wɔle akɛ wɔfee nɔ fɛɛ nɔ ni wɔɔnyɛ ni wɔkɛye Maŋtsɛyeli lɛ he odase ni wɔye wɔbua gbɔmɛi ni amɛná yiwalaheremɔ. Ni Yehowa baajɔɔ mɔdɛŋ ni wɔbɔɔ ni wɔtao mɛi ni yɔɔ tsui kpakpa lɛ nɔ. Kɛji shihilɛ lɛ mli nɔnyɛɛi lɛ ná wɔnɔ hewalɛ, ni Satan tao ni efite wɔmiishɛɛ po lɛ, wɔnyɛɔ wɔhiɛɔ wɔhemɔkɛyeli ni mli wa kɛ ekãa ni wɔyɔɔ lɛ mli ni wɔkɛye mɛi krokomɛi odase. Kɛ wɔ fɛɛ wɔtsu wɔgbɛfaŋnɔ lɛ, enɛ haa anáa asafoi ni he wa ni yɔɔ ekãa tamɔ Tesalonika nɔ̃ lɛ.
13 Nyɛnijiaŋ Akaje Wui yɛ Kaa Shishi Kɔkɔɔkɔ: Hemɔkɛyeli hu he miihia kɛji wɔkɛ kaai srɔtoi kpe. (1 Pet. 1:6, 7) Yesu fee lɛ faŋŋ eha ekaselɔi lɛ akɛ kɛji amɛnyiɛ esɛɛ lɛ, “jeŋmaji fɛɛ aaanyɛ̃” amɛ. (Mat. 24:9) Paulo kɛ Sila kɛ niiashikpamɔ nɛɛ kpe beni amɛyɔɔ Filipi lɛ. Nɔ ni aŋma afɔ̃ shi yɛ Bɔfoi lɛ Asaji yitso 16 lɛ mli lɛ kɛɔ akɛ, akɛ Paulo kɛ Sila wo tsũ ni yɔɔ sɛɛgbɛ lɛ mli ni abɔ amɛnaji apã. Nɔ ni afɔɔ feemɔ ji akɛ, gboklɛfoi ashihilɛhe lɛ ji he ni tsũi ebɔle lɛ loo tsũ asa ko ni afee gboklɛfoi atsũi yɛ enaabugbɛ, ni kane yɛ mli ni kɔɔyɔɔ yaa mli. Shi kɛlɛ, tsũ ni yɔɔ sɛɛgbɛ lɛ bɛ kane ni kɔɔyɔɔ fioo pɛ boteɔ mli. Ehe bahia ni Paulo kɛ Sila akpee duŋ, dɔlɛ, kɛ fũ ni naa wa yɛ nɛkɛ he ni hejɔlɛ bɛ jɛmɛ ni atsĩ amɛnaa awo mli nɛɛ naa. Ani obaanyɛ osusu piŋmɔi ahe ni amɛbaanu yɛ be mli ni abɔ amɛnaji apã ŋmɛlɛtswai abɔ, kɛ amɛkotosɛɛ ni ekpɔlɔ ni eeho lá yɛ yii ni ayi amɛ lɛ hewɔ lɛ he?
14 Yɛ kaai nɛɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Paulo kɛ Sila kã he amɛye anɔkwa. Amɛjie hemɔkɛyeli ni yɔɔ amɛtsuiŋ lɛ kpo, ni ewaje amɛ ni amɛkɛsɔmɔ Yehowa ekɔɔɔ he eko kaa ni baa lɛ. Ama hemɔkɛyeli ni amɛyɔɔ lɛ nɔ mi yɛ yitso 16 kuku 25, he ni kɛɛ akɛ Paulo kɛ Sila “miisɔle ni amɛmiilá amɛmiijie Nyɔŋmɔ yi” lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, eyɛ mli akɛ amɛyɛ tsũ ni yɔɔ sɛɛgbɛ lɛ mli moŋ, shi amɛná nɔmimaa akɛ amɛaaná Nyɔŋmɔ nɔ kpɛlɛmɔ aahu akɛ amɛlá waa bɔ ni gboklɛfoi krokomɛi lɛ nu amɛhe! Esa akɛ wɔná hemɔkɛyeli ni tamɔ nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ kɛji wɔkɛ wɔhemɔkɛyeli he kaai miikpe lɛ.
15 Kaai ni Abonsam kɛbaa wɔnɔ lɛ fa babaoo. Yɛ mɛi komɛi agbɛfaŋ lɛ, ebaanyɛ efee yiwaa ni jɛ wekumɛi aŋɔɔ. Wɔnyɛmimɛi lɛ ateŋ mɛi babaoo kɛ mla he naagbai kpeɔ. Abaanyɛ akɛ shitee-kɛ-woo ni jɛ hemɔkɛyeli kwalɔi adɛŋ akpe. Shika gbɛfaŋ naagbai kɛ yeyeeye ni afeɔ yɛ bɔ ni aaafee aná daaŋ-ŋmãa lɛ hu yɛ. Oblahii kɛ oblayei kɛ tipɛŋfoi anɔnyɛɛ kpeɔ yɛ skul. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkpee kaai nɛɛ anaa yɛ omanyeyeli mli lɛ? Mɛni he hiaa ni wɔkɛjie hemɔkɛyeli kpo?
16 Klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, ehe miihia ni wɔná wɔkɛ Yehowa teŋ wekukpaa ni yɔɔ gbagbalii. Beni Paulo kɛ Sila yɔɔ tsũ ni yɔɔ sɛɛgbɛ lɛ mli lɛ, amɛkɛ nakai be lɛ ewieee nɔ ni amɛyɔɔ yɛ shihilɛ mli lɛ he loo ni amɛaana amɛhe mɔbɔ. Amɛtsɔ amɛhe oya nɔŋŋ amɛha Nyɔŋmɔ yɛ sɔlemɔ mli ni amɛlá kɛjie eyi. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ amɛná amɛkɛ amɛ ŋwɛi-Tsɛ lɛ teŋ wekukpaa ni yɔɔ gbagbalii. Amɛyɔse akɛ amɛmiina nɔ yɛ jalɛ nifeemɔ hewɔ, ni akɛ amɛyibaamɔ yɛ Yehowa dɛŋ.—Lala 3:9.
17 Kɛ wɔkɛ kaai kpe ŋmɛnɛ lɛ, esa akɛ wɔ hu wɔkwɛ Yehowa gbɛ. Ákɛ Kristofoi lɛ, Paulo woɔ wɔ hewalɛ ni ‘wɔkɛ faikpamɔ kɛ shidaa atsĩ wɔtutɔmɔi lɛ atã yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ; ni Nyɔŋmɔ hejɔlɛ ni fe jwɛŋmɔi fɛɛ lɛ aaato wɔtsuii kɛ wɔjwɛŋmɔi.’ (Fil. 4:6, 7) Kwɛ bɔ ni eshɛjeɔ mɔ mii akɛ wɔɔle akɛ Yehowa haŋ wɔ kome too wɔkpee kaai lɛ anaa! (Yes. 41:10) Bei abɔ ni wɔjɛɔ anɔkwa hemɔkɛyeli mli wɔkɛsɔmɔɔ lɛ lɛ, ekɛ wɔ hiɔ shi be fɛɛ be.—Lala 46:8.
18 Nɔ kroko ni he hiaa ni baaye abua wɔ ni wɔjie hemɔkɛyeli kpo ji ní wɔfee mɛi ni bɛ dekã yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli. (1 Kor. 15:58) Awo Paulo kɛ Sila tsuŋ ejaakɛ amɛbɛ dekã kɛmiishiɛ sanekpakpa lɛ. Ani amɛfɔ̃ɔ shiɛmɔ lɛ yɛ kaai lɛ ahewɔ? Dabi, amɛtee nɔ amɛshiɛ yɛ be mli ni amɛyɔɔ tsuŋwoohe lɛ po lɛ, ni beni ajie amɛ sɛɛ lɛ, amɛfã gbɛ kɛtee Tesalonika ni amɛtee Yudafoi lɛ akpeehe lɛ ni ‘amɛkɛ amɛ yayiyii yɛ Ŋmalɛi lɛ ahe.’ (Bɔf. 17:1-3) Kɛ wɔná yiŋtsɔmɔ loo hemɔkɛyeli ni mli wa yɛ Yehowa mli, ni wɔná nɔmimaa akɛ wɔhiɛ anɔkwale lɛ, no lɛ, nɔ ko nɔ ko ‘nyɛŋ agbála wɔkɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ ní yɔɔ Kristo Yesu, wɔ-Nuntsɔ lɛ, mli lɛ mli.’—Rom. 8:35-39.
19 Ŋmɛnɛŋmɛnɛ Beaŋ Hemɔkɛyeli ni Mli Wa He Nɔkwɛmɔnii: Taakɛ Paulo kɛ Sila ji lɛ, wɔyɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ nɔkwɛmɔnii babaoo ni sa kadimɔ ni tsɔɔ mɛi ni ejie hemɔkɛyeli ni mli wa kpo. Nyɛmi yoo ko ni je Auschwitz yiwalɛ nsra lɛ mli lɛ gba nyɛmimɛi hii kɛ yei ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ahemɔkɛyeli ni hosooo ni amɛjie lɛ kpo lɛ he sane. Ewie akɛ: “Be ko beni abiɔ wɔ saji lɛ, asraafoi onukpa ko ni efi atswɛrɛ lɛ ba miŋɔɔ. Ebolɔ akɛ: ‘Mɛni wɔbaafee nyɛ nɛkɛ gbɔmɛi nɛɛ? Kɛ́ wɔmɔ nyɛ lɛ, egbaaa nyɛnaa. Kɛ wɔwo nyɛ tsuŋ lɛ, ejeee nyɛhe sane ko. Kɛ wɔkɛ nyɛ yawo yiwalɛ nsra mli lɛ, egbaaa nyɛnaa. Kɛ wɔbu nyɛ gbele fɔ lɛ, nyɛdamɔɔ shi ni jeee nyɛhe sane ko. Mɛni wɔbaafee nyɛ mɔ?’” Kwɛ bɔ ni ewoɔ wɔ hewalɛ akɛ wɔɔna hemɔkɛyeli ni wɔnyɛmimɛi lɛ jie lɛ kpo yɛ shihilɛi ni mli wawai tamɔ nɛkɛ lɛ shishi! Amɛkwɛɔ Yehowa gbɛ be fɛɛ be ni eye abua amɛ ni amɛŋmɛ amɛtsui shi.
20 Eji anɔkwale akɛ, wɔkaiɔ hemɔkɛyeli ni wɔnyɛmimɛi lɛ ateŋ mɛi babaoo ejie lɛ kpo yɛ wiemɔ mli hetsɛ̃ ni ejie ehe kpo yɛ nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli lɛ. Yɛ oshara shihilɛi ni nyɛmimɛi ni akɛ nitsumɔ ewo amɛdɛŋ lɛ kɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaakwɛ ni amɛnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ aye nii yɛ mumɔŋ. Amɛ fɛɛ amɛkɛ hemɔkɛyeli ni mli wa yaa nɔ amɛyeɔ anɔkwa akɛ ‘tawuu nii ní asɔ̃ɔ ashiɔ amɛ lɛ eko eko nyɛŋ nɔ ko afee.’—Yes. 54:17.
21 Wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ ateŋ mɛi babaoo ni yɔɔ hefatalɔi ni heee yeee lɛ hu miijie hemɔkɛyeli ni mli wa kɛ tsuishiŋmɛɛ kpo. Nyɛmi nuu ko ni yɔɔ Guadeloupe lɛ kɛ shitee-kɛ-woo ni mli wa ni jɛ eŋa ni heee yeee lɛ dɛŋ lɛ kpe. Bɔni afee ni eje enijiaŋ wui ni etsĩ Kristofoi akpeei ni eeeya lɛ naa lɛ, ehooo enii lɛ, ni efɔɔɔ enii ahe, etooo enii anɔ, ni ekpɛɛɛ etadei ni efɛne lɛ. Yɛ bei babaoo mli lɛ, ekɛ lɛ ewieee. Shi kɛtsɔ hemɔkɛyeli ni yɔɔ etsuiŋ akɛ eeesɔmɔ Yehowa ni ejie lɛ kpo lɛ nɔ lɛ, etee Yehowa ŋɔɔ kɛha yelikɛbuamɔ yɛ sɔlemɔ mli, ni nyɛmi nuu nɛɛ nyɛ eŋmɛ etsui shi yɛ fɛɛ mli. Kɛyashi mɛɛ be? Aaafee afii 20—ni no sɛɛ lɛ, eŋa je shishi etsake etsui fiofio. Naagbee mli lɛ, enyɛ enya yɛ anɔkwale mli ejaakɛ eŋa lɛ kpɛlɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli hiɛnɔkamɔ lɛ nɔ.
22 Naagbee lɛ, esaaa akɛ wɔhiɛ kpaa hemɔkɛyeli ni mli wa ni wɔnyɛmimɛi oblahii kɛ oblayei bibii ni yaa skul gbi fɛɛ gbi ni kɛ tipɛŋfoi anɔnyɛɛ kɛ kaai krokomɛi kpeɔ lɛ yɔɔ lɛ nɔ. Yɛ nɔ ni kɔɔ nɔnyɛɛ ni aaakpɛlɛ nɔ yɛ skul lɛ he lɛ, Odasefonyo gbekɛ yoo fioo ko wie akɛ: “Kɛ oyɛ skul lɛ, mɔ fɛɛ mɔ woɔ bo hewalɛ be fɛɛ be ni otse atua fioo. Gbekɛbii lɛ buɔ bo waa kɛji ofee nɔ ko ni kɔɔ atuatsemɔ su he.” Mɛɛ nɔnyɛɛ ji nɔ ni wɔ oblahii kɛ oblayei bibii lɛ kɛkpeɔ nɛkɛ! Esa akɛ amɛkɛ shiŋŋfeemɔ akpɛ amɛyiŋ yɛ amɛjwɛŋmɔ kɛ amɛtsui mli akɛ, amɛbaate shi amɛshi kaa.
23 Wɔ oblahii kɛ oblayei bibii lɛ ateŋ mɛi babaoo miifee jogbaŋŋ kɛmiihiɛ emuu ni amɛyeɔ yɛ kaai fɛɛ sɛɛ lɛ mli. Nɔkwɛmɔnɔ kome ji nyɛmi yoo fioo ko ni yɔɔ France lɛ. Gbi ko yɛ shwane niyenii asɛɛ lɛ, gbekɛbii hii komɛi bɔ mɔdɛŋ ni amɛnyɛ enɔ ni eshɔ amɛnaa, shi esɔle ni ete shi ewo enɛ waa, no hewɔ lɛ, gbekɛbii hii lɛ shi lɛ amɛtee. Sɛɛ mli lɛ, amɛteŋ mɔ kome ku esɛɛ eba ni ebakɛɛ lɛ akɛ, ená ehe miishɛɛ yɛ ekãa ni ejie lɛ kpo lɛ hewɔ. Enyɛ eye Maŋtsɛyeli lɛ he odase jogbaŋŋ etsɔɔ lɛ, ni egbála jeŋba tɛi ni nɔ kwɔlɔ ni Yehowa efolɔ eshwie shi eha mɛi fɛɛ ni sumɔɔ ni amɛná emli jɔɔmɔi lɛ amli gbɛfaŋnɔ lɛ mli etsɔɔ lɛ. Yɛ afi lɛ skulyaa be lɛ mli lɛ, egbála ehemɔkɛyeli lɛ mli etsɔɔ klas muu lɛ fɛɛ.
24 Mɛɛ hegbɛ ni jara wa nɛkɛ eji akɛ aaabu bo ashi mɛi ni Yehowa yɔɔ amɛhe miishɛɛ akɛ ekɛ amɛ aaatsu nii koni amɛkɛ hemɔkɛyeli ni yɔɔ shiŋŋ awie esuɔmɔnaa nifeemɔ lɛ he sane amɛtsɔɔ! (Kol. 4:12) Kɛfata he lɛ, wɔyɛ hegbɛ fɛfɛo ni wɔkɛaatsɔɔ emuu ni wɔyeɔ lɛ kɛji wɔyaje Satan Abonsam, ni ji Henyɛlɔ ni tamɔ jata lɛ tutuamɔ shishi lɛ. (1 Pet. 5:8, 9) Kaaha ohiɛ miikpa nɔ kɔkɔɔkɔ akɛ, Yehowa kɛ Maŋtsɛyeli shɛɛ sane lɛ miitsu nii ni ekɛ yiwalaheremɔ abaha wɔ ni wɔshiɛɔ lɛ kɛ mɛi ni boɔ wɔ toi lɛ. Eba akɛ yiŋkpɛi ni wɔfeɔ kɛ wɔ daa gbi shihilɛ mli nifeemɔ baatsɔɔ akɛ wɔkɛ Maŋtsɛyeli lɛ yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ wɔshihilɛ mli. Nyɛhaa wɔyaa nɔ wɔshiɛa sanekpakpa lɛ kɛ hemɔkɛyeli ni mli wa.