Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w21 June bf. 26-30
  • Misusu Yehowa He Yɛ Yiŋ Fɛɛ Yiŋ Ni Mikpɛ Lɛ Mli

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Misusu Yehowa He Yɛ Yiŋ Fɛɛ Yiŋ Ni Mikpɛ Lɛ Mli
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2021
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • BƆ NI SHIƐMƆ NITSUMƆ LƐ TEE LƐ EHÃ YƐ LEBANON
  • WƆFÃ KƐTEE MAŊ KROKO NƆ
  • OSHÃRA NINA WƆ
  • MIKPƐ YIŊ KOMƐI NI HE HIAA WAA
  • MIKPƐ YIŊ KROKO NI HE HIAA WAA
  • NƆ KO NI HÃ WƆNÁ MIISHƐƐ, TSƐ WƆKPAAA GBƐ KWRAA!
  • WƆFÃ KƐTEE HE KROKO
  • MISHWAKO MIHE KWRAA
  • Midaa Shi yɛ Kristofoi Agboshinii ni Mli Wa lɛ Hewɔ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Mumɔŋ La Kpɛ́ yɛ Middle East
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2001
  • Mikɛ Afii Nyɔŋmai Kpawo Emɔ Yudanyo Kome Atade Naamuu Mli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2012
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2021
w21 June bf. 26-30

WALA SHIHILƐ HE SANE

Misusu Yehowa He Yɛ Yiŋ Fɛɛ Yiŋ Ni Mikpɛ Lɛ Mli

MƆ NI GBA JI DYAH YAZBEK

Dyah Yazbek yɛ eblahiiaŋ.

GBI ko leebi yɛ afi 1984 be ni mishi shĩa ni miiya nitsumɔ lɛ, no mli lɛ miijwɛŋ sane ko ni je kpo yɛ Buu-Mɔɔ ko ni ba etsɛko lɛ mli ni kɔɔ bɔ ni wɔkutsoŋbii lɛ naa wɔ amɛhãa lɛ he lɛ he. Nakai beiaŋ lɛ, wɔyɛ akutso ko ni shikatsɛmɛi pii yɔɔ jɛmɛ lɛ mli yɛ Caracas, yɛ Venezuela. Be ni mihoɔ shĩai ni ebɔle wɔ lɛ ahe lɛ, mibi mihe akɛ: ‘Ani mikutsoŋbii lɛ naa mi kɛkɛ akɛ shikatsɛ ko ni tsuɔ nii yɛ bank? Aloo amɛnaa mi akɛ mɔ ko ni shiɛɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni tsuɔ nii yɛ bank kɛkwɛɔ eweku lɛ?’ Mina akɛ mikutsoŋbii lɛ naa mi akɛ shikatsɛ ko ni tsuɔ nii yɛ bank, ni enɛ eŋɔɔɔ minaa kwraa. Mikpɛ miyiŋ akɛ mafee nɔ ko yɛ sane lɛ he.

Afɔ mi May 19, 1940 yɛ maŋ ko ni yɔɔ Lebanon ni atsɛɔ lɛ Amioûn lɛ mli. Afii komɛi asɛɛ lɛ, wɔfã kɛtee Tripoli, ni jɛmɛ mida yɛ. Miweku lɛ sumɔɔ Yehowa waa, ni be fɛɛ be lɛ wɔyɛ miishɛɛ. Mifɔlɔi fɔ bii enumɔ, yei etɛ kɛ hii enyɔ, ni mi ji naagbee mɔ. Mifɔlɔi kɛ shikataomɔ efeee nɔ titri yɛ amɛshihilɛ mli. Nɔ ni moŋ ni amɛhã ehe hiaa amɛ fe fɛɛ ji, Biblia lɛ kasemɔ, Kristofoi akpeei yaa, kɛ bɔ ni wɔbaafee wɔye wɔbua mɛi krokomɛi ni amɛbale Nyɔŋmɔ.

No mli lɛ, Kristofoi pii ni afɔ amɛ mu yɛ wɔsafo lɛ mli. Amɛteŋ mɔ kome ji Michel Aboud, mɔ ni no mli lɛ ekwɛɔ wɔwolo nikasemɔ lɛ nɔ lɛ. Michel yana anɔkwale lɛ yɛ New York, ni lɛ ekɛ anɔkwale lɛ ba Lebanon yɛ afi 1921. Nɔ kome ni mikaiɔ waa ji, bulɛ ni ejie kpo etsɔɔ nyɛmimɛi yei enyɔ komɛi ni ejɛ Gilead Skul lɛ amɛba ni atsɛɔ amɛ Anne Beavor kɛ Gwen Beavor lɛ kɛ bɔ ni eye ebua amɛ waa lɛ. Nyɛmimɛi yei nɛɛ batsɔmɔ wɔnanemɛi waa. Afii komɛi asɛɛ lɛ, mikɛ Anne kpe yɛ United States ni miná miishɛɛ waa. No sɛɛ be ko lɛ, mikɛ Gwen hu kpe. No mli lɛ ekɛ nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Wilfred Gooch lɛ ebote gbalashihilɛ mli ni amɛmiisɔmɔ yɛ London Betel, yɛ England.

BƆ NI SHIƐMƆ NITSUMƆ LƐ TEE LƐ EHÃ YƐ LEBANON

Yɛ miblahiiaŋ lɛ, no mli lɛ nyɛmimɛi fioo pɛ yɔɔ Lebanon. Shi wɔshiɛ kɛ ekãa ni wɔtsɔɔ mɛi Biblia lɛ. Jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ te shi amɛwo wɔ, shi wɔkpaaa. Mikaiɔ shihilɛi ni wɔkɛkpe lɛ ekomɛi waa.

Be ko lɛ, mi kɛ minyɛmi yoo Sana miishiɛ yɛ ŋwɛitsu shĩa ko mli, nɔŋŋ be ni wɔyaakwɛ lɛ, naa osɔfo ko yɛ jɛmɛ. Efeɔ mi akɛ mɔ ko ni tswa lɛ akɛ wɔba jɛmɛ. Osɔfo lɛ bɔi minyɛmi yoo lɛ jɛmɔ, kɛkɛ ni etsi eyisɛɛ kɛje atrakpoi lɛ anɔ ni eyagbee shi ni epila. Mɔ ko tswa polisifoi lɛ ni amɛba. Be ni amɛba lɛ amɛhã mɔ ko kwɛ Sana, ni amɛmɔ osɔfo lɛ kɛtee polis steshɛŋ. Be ni amɛkɛ osɔfo lɛ yashɛ polis steshɛŋ lɛ, amɛna akɛ ehiɛ tu yɛ ehe. Polisifonyo onukpa lɛ bi lɛ akɛ: “Bo diɛŋtsɛ lɛ namɔ ji bo? Osɔfo ji bo loo awuiyelɔ ji bo?”

Nɔ kroko ni mikaiɔ ji be ni wɔsafo lɛ hai bɔs kɛtee maŋ ko ni etse ehe banee lɛ nɔ ni wɔyashiɛ yɛ jɛmɛ lɛ. Mɛi lɛ nya sane lɛ he waa. Shi be ni osɔfo lɛ ni yɔɔ jɛmɛ lɛ nu akɛ wɔba wɔmiishiɛ yɛ jɛmɛ lɛ, ebua mɛi anaa koni amɛbaye wɔ awui. Mɛi lɛ bɔi basabasafeemɔ ni amɛbɔi wɔ tɛi tswiamɔ, ni amɛpila mipapa po. Mipapa kɛ mimami ku amɛsɛɛ kɛtee bɔs lɛ mli kɛ ehiɛ fɛɛ lá, ni wɔ mɛi ni eshwɛ lɛ nyiɛ amɛsɛɛ kɛtee bɔs lɛ mli. Mikaiɔ waa akɛ be ni mimami tsumɔɔ mipapa hiɛ lá lɛ, mimami wie akɛ: “Yehowa ofainɛ kɛke amɛ, amɛleee nɔ ni amɛfeɔ lɛ.”

Mikaiɔ be ko hu ni wɔfã gbɛ kɛtee wɔmaŋ lɛ mli wɔyasara wɔwekumɛi. Wɔyanina osɔfo ko ni ehe gbɛ́i waa yɛ minii shĩa lɛ. Osɔfo lɛ le akɛ mifɔlɔi lɛ Yehowa Odasefoi ji amɛ. Eyɛ mli akɛ no mli lɛ miye afii ekpaa pɛ moŋ, shi eka akɛ ebaagba minaa. Ebi mi akɛ: “Mɛni hewɔ abaptisiko bo?” Mikɛɛ lɛ akɛ: “Midako, ni esa akɛ makase Biblia lɛ ni mihemɔkɛyeli lɛ mli awa dani abaptisi mi.” Enyaaa hetoo ni mihã lɛ lɛ he, no hewɔ lɛ ekɛɛ minii akɛ mibuuu mɔ.

Shi naagbai lɛ ni wɔkɛkpe lɛ faaa tsɔ. Lebanonbii sumɔɔ gbɔmɔ waa ni amɛfeɔ ejurɔ. Enɛ hewɔ lɛ, wɔná mɛi pii wɔkɛgba Biblia lɛ mli sane, ni wɔná Biblia mli nikaselɔi pii ni bɔɔ mɔdɛŋ hu.

WƆFÃ KƐTEE MAŊ KROKO NƆ

Be ni miyɔɔ skul lɛ, nyɛmi nuu ko jɛ Venezuela eba Lebanon. Be ni eba lɛ, ekɛ wɔ ni yaa asafoŋ kpeei, ni ebasumɔ minyɛmi yoo Wafa sane. Sɛɛ mli lɛ, ekɛ lɛ bote gbalashihilɛ mli ni amɛyahi Venezuela. Kɛ́ Wafa ŋma wɔ wolo lɛ, ebɔɔ mɔdɛŋ akɛ ekɔne mipapa yiŋ ni ehã weku muu lɛ fɛɛ afã kɛba Venezuela. No mli lɛ ehiɛ miitse wɔ waa ni no hewɔ efeɔ nakai lɛ. Fiofio lɛ enyɛ ekɔne wɔyiŋ ni wɔfã kɛtee Venezuela.

Wɔfã kɛtee Venezuela yɛ afi 1953 ni wɔyahi Caracas yɛ he ko ni bɛŋkɛ he ni maŋ hiɛnyiɛlɔ lɛ yɔɔ lɛ. No mli lɛ midako, no hewɔ lɛ kɛ́ mina maŋ hiɛnyiɛlɔ lɛ ni eta etsɔne lɛ mli ni eeho lɛ, efeɔ mi fɛo kɛkɛ. Shi nɔ fɛɛ nɔ fee ehee hã mifɔlɔi. Maŋ lɛ jio, wiemɔ lɛ ni awieɔ lɛ jio, bɔ ni mɛi hiɔ shi amɛhãa lɛ jio, niyenii ni ayeɔ yɛ jɛmɛ lɛ jio, bɔ ni kɔɔyɔɔ lɛ mli yɔɔ yɛ jɛmɛ lɛ jio, fɛɛ fee amɛ ehee. Anɔkwa, amɛhe miihe amɔ shi nɔŋŋ ni oshãra nina wɔ.

Kɛjɛ abɛku kɛmiiya ninejurɔ: Mipapa. Mimami. Naa mi yɛ afi 1953 be ni wɔfã kɛtee Venezuela lɛ

OSHÃRA NINA WƆ

Hela bamɔ mipapa. Enɛ fee wɔhiɛ yaa fioo, ejaakɛ mipapa ji mɔ ko ni yɔɔ hewalɛ waa. Wɔkaiii be po ni hela mɔ lɛ. Sɛɛ mli lɛ ahã wɔle akɛ ená kansa, ni afee lɛ opireshɛŋ. Opireshɛŋ lɛ sɛɛ otsi nɔŋŋ ni mipapa gbo; edɔ wɔ waa diɛŋtsɛ.

Kwɛmɔ ni wɔba maŋ ko nɔ etsɛko ni oshãra ni tamɔ nɛkɛ enina wɔ. Wɔhao waa. No mli lɛ, miye afii 13 pɛ. Wɔjijaa ejaakɛ ebɛ wɔjwɛŋmɔ mli kwraa akɛ wɔpapa baagbo mra nɛkɛ. Wɔmiishɛɛ fɛɛ tã. Mimami lɛ, ewa kɛhã lɛ waa akɛ ebaahe eye akɛ ewu bɛ dɔŋŋ. Shi te wɔbaafee tɛŋŋ? Wɔnyɛŋ wɔya nɔ wɔye awerɛho nɛkɛ sɔŋŋ. No hewɔ lɛ, wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ ni eye ebua wɔ. Migbe sɛkɛndre skul naa be ni miye afii 16. No mli lɛ, wɔyɛ Caracas lolo, ni minu he waa akɛ esa akɛ mafee nɔ ko kɛye mabua miweku lɛ.

Minyɛmi yoo Sana kɛ ewu Rubén ye amɛbua mi waa ni mitee mihiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli

Minyɛmi yoo Sana kɛ nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Rubén Araujo ni egbe Gilead Skul lɛ naa ni eku esɛɛ kɛba Venezuela lɛ hi shi. Amɛfã kɛtee New York. Miweku lɛ kpɛ amɛyiŋ akɛ miyahi minyɛmi yoo lɛ kɛ ewu lɛ ŋɔɔ yɛ New York, ni miya yunivɛsiti yɛ jɛmɛ. Minyɛmi yoo lɛ kɛ ewu lɛ ye amɛbua mi waa ni mitsi mibɛŋkɛ Yehowa be ni miyɔɔ amɛmasɛi lɛ. Agbɛnɛ hu, no mli lɛ wɔyɛ nyɛmimɛi ni bɔɔ mɔdɛŋ waa yɛ Brooklyn Spanish asafo ni wɔyɔɔ mli lɛ mli. Amɛteŋ mɛi enyɔ ni mibasumɔ amɛsane waa ji, Nyɛminuu Milton Henschel kɛ Nyɛminuu Frederick Franz. Amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ amɛsɔmɔ yɛ Brooklyn Betel.

Yɛ afi 1957 be ni abaptisi mi lɛ

Be ni miyɔɔ New York lolo ni miklɛŋklɛŋ afi yɛ yunivɛsiti lɛ miihe aba naagbee lɛ, mibɔi nɔ ni mikɛ mibe kɛ mihewalɛ tsuɔ yɛ shihilɛ mli lɛ he susumɔ waa. No mli lɛ, mikane saji yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli ni kɔɔ nyɛmimɛi ni kɛ otii emamɔ amɛhiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ ahe ni mijwɛŋ nɔ aahu. Agbɛnɛ hu, mina akɛ gbɛgbalɔi kɛ Betelbii ni yɔɔ wɔsafo lɛ mli lɛ yɛ miishɛɛ waa, ni mishwe akɛ matsɔ tamɔ amɛ. Shi no mli lɛ, abaptisiko mi po. Mibana akɛ ehe miihia waa ni majɔɔ mihe nɔ mahã Yehowa. No hewɔ lɛ, mifee nakai, ni yɛ March 30, 1957 lɛ, abaptisi mi.

MIKPƐ YIŊ KOMƐI NI HE HIAA WAA

Yɛ mibaptisimɔ lɛ sɛɛ lɛ, mikpɛ miyiŋ akɛ matsɔ daa gbɛgbalɔ. No mli lɛ, miishwe waa ni matsɔ daa gbɛgbalɔ, shi mina akɛ efeemɔ baawa kɛhã mi. Mina akɛ yunivɛsiti ni miyaa lɛ hewɔ lɛ, mináŋ dekã kɛtsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Mikpɛ miyiŋ akɛ makpa yunivɛsiti lɛ ni maku misɛɛ kɛya Venezuela ni mayatsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. No hewɔ lɛ, miŋma miwekumɛi ni yɔɔ Venezuela lɛ lɛta yɛ sane nɛɛ he, ni amɛ hu amɛŋma mi. Misaa miŋma amɛ ekoŋŋ, ni amɛ hu amɛŋma kɛba; nɛkɛ sɔŋŋ shii abɔ.

Yɛ June 1957 lɛ, miku misɛɛ kɛtee Caracas, yɛ Venezuela. Be ni mitee lɛ, mina akɛ nibii amli ehiii hãaa miweku lɛ. Ehe bahia ni aná mɔ kroko yɛ weku lɛ mli ni baayatsu nii koni ekɛ nɔ ko aba ni akɛkwɛ shĩa, ni mishwe akɛ maye mabua. Miná nitsumɔ yɛ bank ko, shi no mli lɛ miishwe waa ni matsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ hu, ejaakɛ no po hewɔ ni miku misɛɛ miba shĩa lɛ. No hewɔ lɛ, mikpɛ miyiŋ akɛ matsu enyɔ lɛ fɛɛ. Miyaa nitsumɔ daa gbi, kɛjɛ leebi kɛyashi gbɛkɛ, ni yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, mitsuɔ gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Mifee nakai afii pii. Nakai beiaŋ lɛ, mibɛ dekã kwraa, shi miná miishɛɛ waa!

Mikɛ nyɛmi yoo ko ni he yɔɔ fɛo waa ni jɛ Germany ni sumɔɔ Yehowa waa ni atsɛɔ lɛ Sylvia lɛ kpe ni wɔbote gbalashihilɛ mli, ni enɛ hu hã miná miishɛɛ waa. No mli lɛ, ekɛ efɔlɔi efã kɛba Venezuela. Wɔfɔ bii enyɔ, atsɛɔ nuu lɛ Michel (Mike), ni atsɛɔ yoo lɛ Samira. Agbɛnɛ hu, wɔhã mimami bahi wɔŋɔɔ ni wɔkwɛ lɛ. Ehe bahia ni mikɛ gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ afɔ̃ shi fioo koni manyɛ makwɛ miweku lɛ jogbaŋŋ, shi mitee nɔ mishiɛ kɛ ekãa. Yɛ be kɛ beiaŋ lɛ, kɛ́ mi kɛ Sylvia ba nitsumɔ mli hejɔɔmɔ lɛ, wɔkɛ wɔhe woɔ gbɛgbalɔi awamɔ nitsumɔ lɛ mli.

MIKPƐ YIŊ KROKO NI HE HIAA WAA

No mli lɛ, mibii lɛ miiya skul lolo be ni misusu saji ahe tamɔ bɔ ni miwie he yɛ sane nɛɛ shishijee lɛ. No mli lɛ, miyɛ shika waa, ni mɛi ni tsuɔ nii yɛ bank srɔtoi lɛ fɛɛ ni yɔɔ maŋ lɛ mli lɛ buɔ mi. Shi no mli lɛ, jeee no mitaoɔ. Miitao ni akɛ Yehowa tsulɔ ni miji lɛ moŋ ale mi. No hewɔ lɛ, mikɛ miŋa ta shi ni wɔsusu shika ni baa wɔdɛŋ kɛ bɔ ni wɔkɛtsuɔ nii wɔhãa lɛ he. Kɛ́ mikpa nitsumɔ yɛ bank lɛ, akɛ shika wulu ko ni baawo mi gbɛ. Ni akɛni wɔhiɛɛɛ nyɔmɔ hewɔ lɛ, wɔna akɛ kɛ́ wɔhã wɔshihilɛ fee mlɛo lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛ shika nɛɛ akwɛ wɔhe be kplaŋŋ diɛŋtsɛ.

Mináaa lɛ mlɛo akɛ makpa nitsumɔ yɛ bank lɛ, shi mimami kɛ miŋa ni misumɔɔ lɛ lɛ fi misɛɛ. Miná miishɛɛ waa ejaakɛ shi kome ekoŋŋ lɛ, maná hegbɛ masɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ. Shi be ni eshwɛ fioo ni maje gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ shishi lɛ, nɔ ko ni wɔkpaaa gbɛ kwraa ba.

NƆ KO NI HÃ WƆNÁ MIISHƐƐ, TSƐ WƆKPAAA GBƐ KWRAA!

Be ni Dyah kɛ Sylvia fɔ amɛbinuu Gabriel lɛ.

Be ni wɔfɔ Gabriel, ni ji wɔbi ni ji etɛ lɛ, no mli lɛ, wɔkpaaa lɛ gbɛ kwraa, shi wɔná miishɛɛ

Gbi ko lɛ wɔdatrɛfonyo lɛ hã wɔle akɛ Sylvia hiɛ musu. Efee wɔ naakpɛɛ waa ejaakɛ wɔkpaaa gbɛ. Shi yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, ehã wɔná miishɛɛ hu. Shi mibi mihe akɛ: ‘Ani manyɛ maya nɔ matsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ tamɔ bɔ ni mikpɛ miyiŋ lɛ yɛ bi lɛ ni baa lɛ fɛɛ sɛɛ?’ Eyeee be ko kwraa ni wɔsaa wɔjwɛŋmɔ akɛ wɔbaaná mɔ hee yɛ weku lɛ mli. Shi wɔkwɛ bɔ ni enɛ baasa gbɛjianɔ ni wɔto lɛ he ehã.

Wɔsusu gbɛjianɔ ni wɔto lɛ he ekoŋŋ, ni wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ wɔtsakeŋ. Yɛ April 1985 lɛ, Sylvia fɔ binuu, ni wɔwo lɛ Gabriel. Yɛ June 1985 lɛ, mikpa nitsumɔ yɛ bank lɛ, ni mibatsɔ daa gbɛgbalɔ ekoŋŋ. Sɛɛ mli lɛ, miná hegbɛ misɔmɔ akɛ Venezuela Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu lɛ mli nyo. Shi akɛni no mli lɛ nitsumɔhe nine lɛ bɛ Caracas hewɔ lɛ, mifoɔ gbɛ aaafee kilomitai 80 kɛyaa nitsumɔhe nine lɛ gbii enyɔ loo gbii etɛ yɛ otsi lɛ mli.

WƆFÃ KƐTEE HE KROKO

No mli lɛ, nitsumɔhe nine lɛ yɛ La Victoria. No hewɔ lɛ wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ wɔbaafã kɛya La Victoria koni wɔbɛŋkɛ nitsumɔhe nine lɛ. Enɛ bafee tsakemɔ wulu diɛŋtsɛ kɛhã wɔ, ni midaa miweku lɛ shi waa akɛ amɛfi sɛɛ. Subaŋ kpakpa ni amɛjie lɛ kpo lɛ ye ebua waa. Minyɛmi yoo Baha kpɛlɛ nɔ akɛ ebaakwɛ wɔmami. No mli lɛ, Mike ebote gbalashihilɛ mli, shi Samira kɛ Gabriel yɛ shĩa lolo. Ni tsɔɔ akɛ, amɛ kɛ amɛnanemɛi ni yɔɔ Caracas lɛ ateŋ baajekɛ agbɛnɛ. Caracas lɛ, maŋ wulu ni, shi La Victoria lɛ, maŋ bibioo ni. Ni kɛ̃lɛ, Sylvia kpɛlɛ ni wɔfã kɛtee. Agbɛnɛ hu, shĩa ni wɔyahi mli yɛ jɛmɛ lɛ edaaa tamɔ he ni wɔfã kɛjɛ lɛ. Anɔkwa, fã ni wɔfã kɛjɛ Caracas kɛtee La Victoria lɛ bi ni wɔkɛ nibii pii ashã afɔle.

Shi nibii tsake ekoŋŋ. Gabriel bote gbalashihilɛ mli, ni Samira hu fã eyahi he kroko. Kɛkɛ ni yɛ afi 2007 lɛ, ahã mi kɛ Sylvia bafata Betel weku lɛ he, ni wɔmiisɔmɔ yɛ jɛmɛ kɛbashi ŋmɛnɛ. Mike miisɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa, ni ekɛ eŋa Monica fɛɛ miitsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Gabriel kɛ eŋa Ambra yɛ Italy, ni lɛ hu eesɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa. Samira miisɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ, ni ejɛɔ shĩa eyeɔ ebuaa kɛ nitsumɔ ni atsuɔ yɛ Betel lɛ hu.

Kɛjɛ abɛku kɛmiiya ninejurɔ: Mi kɛ miŋa Sylvia, yɛ Venezuela nitsumɔhe nine lɛ. Wɔbinukpa Mike kɛ eŋa Monica. Wɔbiyoo Samira. Wɔbinuu Gabriel kɛ eŋa Ambra

MISHWAKO MIHE KWRAA

Mikpɛ yiŋ srɔtoi ni he hiaa waa yɛ shihilɛ mli, shi mishwako mihe. Miná sɔɔmɔ hegbɛi pii yɛ Yehowa asafo lɛ mli, ni midaa lɛ shi waa yɛ he. Nɔ kome ni mikpa shi mina ji akɛ, ehe miihia waa ni wɔhã naanyobɔɔ ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ mli awa waa be fɛɛ be. Kɛ́ yiŋ ni wɔkpɛɔ lɛ biɔ ni wɔfee tsakemɔi bibii jio, ebiɔ ni wɔfee tsakemɔi wuji jio lɛ, Nyɔŋmɔ baanyɛ ahã wɔ “toiŋjɔlɛ ni fe niiashishinumɔi fɛɛ lɛ.” (Fip. 4:6, 7) Eŋɔɔ mi kɛ Sylvia naa waa akɛ wɔmiitsu nii yɛ Betel, ni wɔnuɔ he akɛ Yehowa ejɔɔ yiŋ srɔtoi ni wɔkpɛ lɛ anɔ, ejaakɛ yiŋ fɛɛ yiŋ ni wɔkpɛ lɛ, wɔsusu Yehowa he dani wɔkpɛ.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje