WALA SHIHILƐ HE SANE
Yehowa Bo Misɔlemɔi Toi
GBƐKƐ ko lɛ, miwó mihiɛ nɔ mikwɛ ŋulamii lɛ, ni mikula shi misɔle mihã Nyɔŋmɔ. No mli lɛ, miye afii nyɔŋma pɛ, ni mikase Yehowa he nii etsɛko. Shi migba lɛ mitsui mli saji fɛɛ. Nakai gbi lɛ nɔ mikɛ Yehowa Nyɔŋmɔ, ni ji “sɔlemɔ Toibolɔ” lɛ bɔi naanyobɔɔ, ni wɔnaanyobɔɔ lɛ mli ewa kɛbashi ŋmɛnɛ. (Lala 65:2) Nyɛhãa magbaa nyɛ nɔ hewɔ ni misɔle mihã Nyɔŋmɔ ko ni mibale etsɛko lɛ.
SARAMƆ KO NI HÃ WƆSHIHILƐ TSAKE KWRAA
Afɔ mi December 22, 1929, yɛ akrowa bibioo ko ni atsɛɔ lɛ Noville, ni bɛŋkɛ Bastogne maŋ lɛ ni yɔɔ Belgium kpokpaa ni atsɛɔ lɛ Ardennes lɛ nɔ lɛ. Ŋmɔji nɛɛhu ni yɔɔ Noville akrowa lɛ. Kɛ́ mikai migbekɛbiiashi be ni mikɛ mifɔlɔi tsuɔ nii yɛ ŋmɔ lɛ mli lɛ, mináa miishɛɛ waa. Daa gbi lɛ, mikɛ minyɛmi nuu fioo Raymond ŋaa tsinai lɛ afufɔ, ni wɔyeɔ wɔbuaa ni akpaa ŋmɔshi nibii lɛ. Mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ akrowa lɛ yeɔ ebuaa enyɛmi, no hewɔ lɛ suɔmɔ yɛ wɔteŋ.
Mi kɛ miweku lɛ miitsu nii yɛ wɔŋmɔ lɛ mli
Atsɛɔ mipapa Emile, ni mimami lɛ, atsɛɔ lɛ Alice. Amɛyaa Roman, ni amɛkɛ sɔlemɔyaa shwɛɛɛ kwraa. Daa Hɔgbaa lɛ, amɛyaa Mass. Shi aaafee 1939 lɛ, gbɛgbalɔi komɛi jɛ England amɛba wɔkrowa lɛ, ni amɛhã mipapa wolo ni akɛshɛɔ Consolation magazin lɛ (nɔ ni bianɛ lɛ wɔle akɛ Awake! lɛ). Be ni mipapa bɔi Consolation lɛ kanemɔ lɛ, ena amrɔ nɔŋŋ akɛ anɔkwale lɛ nɛ, ni ebɔi Biblia lɛ kanemɔ. Sɛɛ mli lɛ, ekpa Mass yaa, ni enɛ hã akrowa lɛ mli bii lɛ fɛɛ ahiɛ dɔ amɛwo lɛ waa, eyɛ mli akɛ kulɛ wɔkɛ amɛ yɛ tamɔ weku. Amɛfee bɔ fɛɛ bɔ ni amɛbaanyɛ koni amɛkɔne mipapa yiŋ ni ekakpa Roman lɛ yaa, shi lɛ hu ekpɛlɛɛɛ. Ni enɛ hã amɛkɛ lɛ taa saji anaa shii abɔ.
Edɔ mi waa akɛ akrowa lɛ mli bii lɛ hãaa mipapa he ajɔ lɛ kwraa. Anɔkwa, no ji nɔ ni hã mijɛ mitsui mli misɔle mibi Nyɔŋmɔ dɛŋ yelikɛbuamɔ tamɔ bɔ ni miwie yɛ sane nɛɛ hiɛkpamɔ lɛ mli lɛ. Be ni fiofio lɛ, akrowa lɛ mli bii lɛ kpa mipapa naagbamɔ lɛ, mimii shɛ mihe waa. Ehã mina lɛɛlɛŋ akɛ, Yehowa ji “sɔlemɔ Toibolɔ.”
NƆ NI MLI NI WƆTSƆ BE NI AWUƆ JEŊ TA NI JI ENYƆ LƐ
Nazi nɔyeli ni yɔɔ Germany lɛ tutua Belgium yɛ May 10, 1940, ni enɛ hã maŋbii lɛ ateŋ mɛi pii jo foi kɛshi maŋ lɛ mli. Wɔweku lɛ hu jo foi kɛtee France wuoyigbɛ. Hei komɛi ni wɔtsɔmɔ be ni wɔyaa lɛ yɛ gbeyei waa, ejaakɛ no mli lɛ Germany asraafoi lɛ kɛ France asraafoi lɛ miiwu ta yɛ jɛmɛ.
Be ni nibii amli jɔ fioo ni wɔku wɔsɛɛ kɛtee shĩa lɛ, wɔna akɛ aju wɔnibii fɛɛ, Bobbie, ni ji wɔgbee lɛ pɛ eshwɛ yɛ shĩa lɛ, ni ebanya wɔhe. Nibii amli ni wɔtsɔmɔ lɛ hã mibi mihe akɛ, ‘Mɛni hewɔ awuɔ ta ni mɛi piŋɔ waa nɛkɛ?’
Be ni miji oblanyo fioo lɛ, wekukpaa ni yɔɔ mi kɛ Yehowa teŋ lɛ mli bawa waa
Nɛkɛ be nɛɛ mli nyɛmi nuu ko ni sɔmɔɔ akɛ asafoŋ onukpa kɛ gbɛgbalɔ ni atsɛɔ lɛ Emile Schrantza lɛ bɔi wɔ saramɔ, ni wɔná esaramɔi lɛ ahe sɛɛ waa. Ejɛ Biblia lɛ mli egbala nɔ hewɔ ni mɛi naa nɔ lɛ mli faŋŋ ehã mi, ni ehã sanebimɔi krokomɛi ni miyɔɔ lɛ hetoo. Enɛ hã wekukpaa ni yɔɔ mi kɛ Yehowa teŋ lɛ mli bawa waa, ni mibana akɛ Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ.
Dani abaawu ta lɛ agbe naa po lɛ, wɔweku lɛ ná hegbɛ wɔkɛ nyɛmimɛi pii shãra. Yɛ August 1943 lɛ, Nyɛminuu José-Nicolas Minet basara wɔ yɛ wɔshĩa lɛ ni ehã wiemɔ. Ebi akɛ, “Namɔ baasumɔ ni abaptisi lɛ?” Mipapa wó enine nɔ, ni mi hu miwó minine nɔ. Abaptisi wɔ yɛ faa bibioo ko ni bɛŋkɛ wɔshĩa lɛ mli.
Yɛ December 1944 lɛ, Germany asraafoi lɛ kɛ hiɛdɔɔ tutua Amerika kɛ maji krokomɛi ni fata ehe lɛ asraafoi ni yɔɔ Yuropa anaigbɛ lɛ. Enɛ ji naagbee be ni amɛtutua amɛ. Abale ta nɛɛ akɛ Bulge ta lɛ. He ni awuɔ ta lɛ yɛ lɛ bɛŋkɛ wɔshĩa lɛ, ni no hewɔ lɛ, wɔyatee yɛ tsũ bibioo ko ni yɔɔ wɔshĩa lɛ mli aaafee nyɔɔŋ kome. Gbi ko be ni mije kpo koni miyahã kooloi lɛ niyenii lɛ, okplɛmii ni atswaraa lɛ eko gbee shĩa lɛ mli ni efite tsũ ni wɔkɛ kooloi lɛ aniyenii lɛ toɔ mli lɛ yiteŋ fɛɛ. No mli lɛ kooloi lɛ atsũ lɛ bɛŋkɛ he ni miyɔɔ lɛ, ni Amerika asraafonyo ko ni damɔ jɛmɛ lɛ bo ekɛɛ mi akɛ, “Kã shi!” Mijo foi oya miyakã emasɛi, ni ekɛ edade fai lɛ bu miyitso koni nɔ ko akapila mi.
YIŊ KPAKPAI NI MIKPƐ NI HÃ MITEE MIHIƐ YƐ YEHOWA SƆƆMƆ LƐ MLI
Gbi ni wɔbote gbalashihilɛ mli lɛ
Be ni awu ta lɛ agbe naa lɛ, wɔnyɛ wɔkɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ Liège asafo lɛ mli lɛ bɔi shãramɔ. Liège yɛ wɔkrowa lɛ bokã, ni ekɛ wɔkrowa teŋ jekɛmɔ aaafee kilomitai 90. Sɛɛ mli lɛ, wɔnyɛ wɔtse kuu bibioo yɛ Bastogne. Mibɔi nitsumɔ yɛ nitsumɔhe ni kwɛɔ toowoo nɔ lɛ, ni miná hegbɛ mikase mla he saji. Sɛɛ mli lɛ, miná nitsumɔ yɛ amralofoi lɛ anitsumɔhe ko ni yɔɔ wɔkpokpaa lɛ nɔ lɛ. Yɛ 1951 lɛ, wɔto kpokpaa nɔ kpee bibioo ko he gbɛjianɔ yɛ Bastogne. Mɛi aaafee 100 ba kpee lɛ, ni nyɛmi yoo gbɛgbalɔ ko ni yɔɔ ekãa waa ni atsɛɔ lɛ Elly Reuter lɛ fata he. Elly ta baisiko aaafee kilomitai 50 kɛjɛ he ni eyɔɔ lɛ kɛba kpee lɛ. Eyeee be ko ni wɔbasumɔ wɔhe waa, ni wɔto gbɛjianɔ akɛ wɔbaabote gbalashihilɛ mli. Shi no mli lɛ, afɔ̃ Elly nine ni eba Gilead Skul lɛ eko yɛ United States. No hewɔ lɛ, eŋma wolo kɛtee nitsumɔhe yitso lɛ ni etsɔɔ amɛ nɔ hewɔ ni esusuɔ akɛ enyɛŋ eba Gilead Skul lɛ eko amrɔ nɛɛ. Nyɛminuu Knorr, ni ji mɔ ni nyiɛ nitsumɔ lɛ hiɛ yɛ nakai beiaŋ lɛ, hã ele akɛ, ekolɛ wɔsɛɛ ko lɛ, ebaaná hegbɛ ni ekɛ ewu lɛ fɛɛ aba Gilead Skul lɛ. Wɔbote gbalashihilɛ mli February 1953.
Elly kɛ wɔbinuu Serge
Nakai afi lɛ mli nɔŋŋ lɛ, mikɛ Elly ná hegbɛ wɔtee Jeŋ Hee Asafo Kpee ni afee yɛ Yankee Stadium yɛ New York lɛ eko. Nyɛmi nuu ko ni mikɛkpe yɛ kpee lɛ shishi lɛ kɛɛ ebaahã mi nitsumɔ ko ni shika yɔɔ mli waa, ni ewo mi hewalɛ ni mifã ni mibahi United States. Mikɛ Elly sɔle yɛ sane lɛ he, ni wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ wɔmɔŋ nitsumɔ lɛ mli. Moŋ lɛ, wɔbaaku wɔsɛɛ kɛya Belgium ni wɔyaye wɔbua kuu bibioo kɛ emli shiɛlɔi nyɔŋma ni yɔɔ Bastogne lɛ. Enɔ afi lɛ, wɔfɔ wɔbinuu Serge, ni enɛ hã wɔná miishɛɛ waa. Shi dɔlɛ sane ji, nyɔji kpawo sɛɛ lɛ, hela mɔ Serge ni egbo. Nɔ ni waje wɔ yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli ji, wɔsɔle wɔhã Yehowa ni wɔkɛɛ lɛ bɔ ni shihilɛ lɛ ekumɔ wɔtsui ni ehã wɔwerɛ eho wɔhe ehã, ni wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ ma gbohiiashitee hiɛnɔkamɔ lɛ nɔ.
BE FƐƐ SƆƆMƆ NITSUMƆ LƐ
Yɛ October 1961 lɛ, miná nitsumɔ ni heee mibe fɛɛ ni baahã manyɛ mabɔi sɔɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ. Shi be ni mibɔi sɔɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ lɛ, nakai gbi lɛ nɔŋŋ lɛ, nitsumɔhe nine sɔɔlɔ ni yɔɔ Belgium lɛ tswa mi. Ebi mi kɛji manyɛ mabɔi sɔɔmɔ akɛ kpokpaa nɔ sɔɔlɔ (nɔ ni bianɛ lɛ, wɔtsɛɔ lɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ). Mihã ele akɛ wɔbaasumɔ, shi kulɛ, wɔbaasumɔ ni wɔsɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi nyɔji fioo dã. Ehã wɔle akɛ wɔbaanyɛ aahu. No hewɔ lɛ, wɔsɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi nyɔji kpaanyɔ, ni no sɛɛ, yɛ September 1962 lɛ, wɔbɔi sɔɔmɔ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ kɛ eŋa.
Be ni wɔkɛ afii enyɔ esɔmɔ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ kɛ eŋa lɛ, atsɛ wɔ ni wɔbasɔmɔ yɛ Betel yɛ Brussels. Wɔbɔi sɔɔmɔ yɛ jɛmɛ October 1964. Nitsumɔ hee nɛɛ hã wɔná jɔɔmɔi babaoo. Nyɛminuu Knorr basara Belgium Betel yɛ 1965 mli, ni no sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, awó mi nitsumɔhe nine sɔɔlɔ. Minaa kpɛ mihe waa. Sɛɛ mli lɛ, afɔ̃ mi kɛ Elly nine ni wɔba Gilead Skul lɛ klas ni ji 41 lɛ. Nɔ ni Nyɛminuu Knorr kɛɛ Elly afii 13 ni eho lɛ eba mli. Be ni wɔgbe skul lɛ naa lɛ, ahã wɔku wɔsɛɛ kɛba Belgium Betel.
MIFÃ MLA NAA HEGBƐI NI YEHOWA WEBII YƆƆ LƐ AHE
Miná hegbɛ mikɛ nɔ ni mikase yɛ mla saji ahe lɛ eye ebua kɛfã hegbɛ ni Yehowa webii yɔɔ akɛ amɛjáa lɛ ni mɔ ko mɔ ko gbaaa amɛnaa lɛ he afii pii yɛ Yuropa kɛ hei krokomɛi. (Fip. 1:7) Enɛ ehã miná hegbɛ mikɛ amralofoi ni jɛ maji 55 kɛ sɛɛ ni atsĩ wɔnitsumɔ lɛ naa loo agu yɛ jɛmɛ lɛ anɔ lɛ eshãra. Kɛ́ mitee onukpai nɛɛ ahiɛ lɛ, mihãa amɛleɔ akɛ, “Nyɔŋmɔ gbɔmɔ ji mi,” moŋ fe ni mawie afii abɔ ni mikɛtsu mla saji ahe nii lɛ he. Daa nɛɛ, misɔleɔ mibiɔ Yehowa dɛŋ gbɛtsɔɔmɔ, ejaakɛ mile akɛ “maŋtsɛ [loo kojolɔ] tsui tamɔ fai yɛ Yehowa dɛŋ. Ekudɔɔ lɛ kɛyaa he fɛɛ he ni esumɔɔ.”—Abɛi 21:1.
Niiashikpamɔ ko ni mihiɛ kpaŋ nɔ kɔkɔɔkɔ ji, sane ko ni mikɛ Yuropa mlawookpeebii lɛ ateŋ mɔ kome gba lɛ. No mli lɛ, mibi shii abɔ ni ahã mikɛ lɛ awie, shi eyeee omanye. Sɛɛ mli lɛ, ekpɛlɛ nɔ akɛ ekɛ mi baakpe. Be ni ekɛ mi kpe lɛ, ekɛɛ mi akɛ, “Mahã bo minitii enumɔ pɛ, ni mikɛ miniti kome po fataŋ he.” Mima miyi shi ni mibɔi sɔlemɔ. Nuu lɛ hiɛ fee lɛ yaa ni ebi mi nɔ ni mifeɔ lɛ. Miwó miyitso nɔ ni mikɛɛ lɛ akɛ, “Miida Nyɔŋmɔ shi ejaakɛ esɔɔlɔ ji bo.” Ebi mi akɛ, “Te otsɔɔ tɛŋŋ?” Mikane Romabii 13:4 lɛ mihã lɛ. Eyaa sɔlemɔ, no hewɔ lɛ, enya ŋmalɛ lɛ ni mikane lɛ he. Ani ole nɔ ni jɛ mli kɛba? Eŋmɛ mi gbɛ ni wɔgba sane minitii 30 sɔŋŋ, ni sanegbaa lɛ tee lɛ jogbaŋŋ diɛŋtsɛ. Ewie po akɛ, nitsumɔ ni Yehowa Odasefoi tsuɔ lɛ ji nitsumɔ kpakpa.
Yehowa webii kɛ saji pii ni kɔɔ wɔhe ni wɔkɛwooo asraafoi anitsumɔ mli, mɔ ni esa akɛ gbekɛ ko ahi eŋɔɔ be ni efɔlɔi etse gbãlã, toowoo, kɛ saji krokomɛi ni tamɔ nakai lɛ ahe etee Yuropa Saneyelihe lɛ. Miná hegbɛ mifata he kɛtsu saji nɛɛ pii ahe nii, ni mina bɔ ni Yehowa eye ebua wɔ ni wɔye kunim. Yehowa Odasefoi eye kunim yɛ saji 140 kɛ sɛɛ ni akɛtee Yuropabii Asaneyelihe Ni Yeɔ Hegbɛi Ni Adesai Yɔɔ Lɛ Ahe Saji lɛ amli.
NYƐMIMƐI LƐ NÁ HEYELI PII YƐ CUBA
Sɛɛ mli lɛ, mikɛ Nyɛminuu Philip Brumley, ni jɛ nitsumɔhe yitso lɛ, kɛ Nyɛminuu Valter Farneti, ni jɛ Italy lɛ bɔi nitsumɔ koni ahã wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ Cuba lɛ heyeli babaoo, ejaakɛ no mli lɛ atsĩ wɔnitsumɔ lɛ naa yɛ jɛmɛ. Miŋma wolo miyahã Cuba maŋ lɛ najiaŋdamɔlɔ ni yɔɔ Belgium lɛ, ni amɛto gbɛjianɔ koni mikɛ amralofonyo ko akpe ni wɔsusu nibimɔ ni mikɛyafɔ̃ amɛhiɛ lɛ he. Wɔkɛ lɛ kpe shii abɔ ni wɔgbala nɔ hewɔ ni kulɛ esaaa akɛ amralofoi lɛ tsĩɔ wɔnitsumɔ lɛ naa lɛ mli wɔhã lɛ, shi eyanuuu shishi.
Mikɛ Philip Brumley kɛ Valter Farneti sha mfoniri nɛɛ be ko be ni wɔtee Cuba
Wɔsɔle wɔbi Yehowa dɛŋ gbɛtsɔɔmɔ, ni no sɛɛ lɛ, wɔbi amralofoi lɛ ni amɛŋmɛ wɔ gbɛ ni wɔkɛ Bibliai 5,000 aya Cuba, ni amɛkpɛlɛ nɔ. Bibliai lɛ yashɛ Cuba shweshweeshwe, ni ajara ahã nyɛmimɛi lɛ. Enɛ hã wɔna akɛ, Yehowa miijɔɔ wɔmɔdɛŋbɔi lɛ anɔ. Wɔbi gbɛ ekoŋŋ ni ahã wɔkɛ Bibliai 27,500 amaje wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ Cuba lɛ, ni no hu akpɛlɛ nɔ. Eŋɔɔ minaa waa akɛ, wɔnyɛ wɔye wɔbua wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ Cuba lɛ ni amɛná amɛ diɛŋtsɛ amɛ-Bibliai.
Mifã gbɛ kɛtee Cuba shii abɔ koni maye mabua ni ahã nyɛmimɛi lɛ mla naa hegbɛi ni baaye abua amɛ ni amɛtsu amɛsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ ni mɔ ko gbaaa amɛnaa. Enɛ hã amralofoi lɛ ateŋ mɛi pii bale mi jogbaŋŋ.
WƆYE WƆBUA WƆNYƐMIMƐI NI YƆƆ RWANDA LƐ
Yɛ 1994 mli lɛ, agbe mɛi 1,000,000 kɛ sɛɛ yɛ Rwanda be ni aka akɛ abaabule Tutsibii ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ashishi lɛ. Dɔlɛ sane ji akɛ, wɔnyɛmimɛi komɛi fata mɛi ni agbegbee nɛɛ ahe. Etsɛɛɛ nɔŋŋ ni ahala nyɛmimɛi komɛi koni amɛto gbɛjianɔ ni akɛ nibii ayahã wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ Rwanda lɛ.
Be ni mi kɛ nyɛmimɛi ni fata mihe lɛ yashɛ Kigali, ni ji Rwanda maŋtiase lɛ, wɔna akɛ wiemɔ shishitsɔɔmɔ ɔfis lɛ kɛ he ni nyɛmimɛi lɛ baholeɔ woji yɛ lɛ he fɛɛ egbulɔ fɔji kɛ tuŋtɛi. Nyɛmimɛi lɛ gba wɔ saji pii ni yɔɔ mɔbɔ waa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔnu akɛ akɛ klante bamɔ wɔnyɛmimɛi lɛ ekomɛi ni agbe amɛ. Shi amɛgba wɔ saji ni hã wɔna bɔ ni wɔnyɛmimɛi lɛ jie anɔkwa Kristofoi asuɔmɔ kpo lɛ hu. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛmi nuu ko ni eji Tutsinyo lɛ gba wɔ bɔ ni nyɛmi nuu ko kɛ eŋa, ni amɛ fɛɛ amɛji Hutubii lɛ, kɛ lɛ tee yɛ bu ko mli yɛ shikpɔŋ gbii 28. Yɛ kpee ko ni wɔfee yɛ Kigali lɛ shishi lɛ, wɔjɛ Ŋmalɛ lɛ mli wɔshɛje nyɛmimɛi ni fa fe 900 amii ni wɔwo amɛ hewalɛ.
Abɛku: Tuŋtɛ tswa wolo nɛɛ yɛ wiemɔ shishitsɔɔmɔ ɔfis lɛ
Ninejurɔ: Wɔmiito gbɛjianɔ ni akɛ nibii ayahã wɔnyɛmimɛi ni oshãra enina amɛ lɛ
No sɛɛ lɛ, wɔfo bɔda lɛ kɛtee Zaire (ni ŋmɛnɛ lɛ atsɛɔ lɛ Democratic Republic of the Congo lɛ) koni wɔyatao nyɛmimɛi pii ni jɛ Rwanda ni ejo foi amɛyaba abo yɛ abobalɔi ansarai ni bɛŋkɛ maŋ ko ni atsɛɔ lɛ Goma lɛ. Wɔtao amɛ aahu, shi wɔnaaa amɛ. No hewɔ lɛ, wɔsɔle wɔkpa Yehowa fai ni enyiɛ wɔhiɛ kɛya amɛŋɔɔ. Be ni wɔsɔle wɔgbe naa lɛ, wɔna nuu ko ni miinyiɛ kɛmiiba wɔŋɔɔ, ni wɔbi lɛ kɛji ele Odasefonyo ko yɛ biɛ. Ehã hetoo akɛ: “Hɛɛ, Odasefonyo ji mi. Manyɛ mikɛ nyɛ aya nyɛmimɛi ni sɔmɔɔ akɛ ajinafoi akuu ni kɛ yelikɛbuamɔ hãa lɛ aŋɔɔ.” Wɔkɛ ajinafoi akuu lɛ mli bii lɛ kpe ni wɔwo amɛ hewalɛ. No sɛɛ lɛ, wɔkɛ nyɛmimɛi aaafee 1,600 ni yɔɔ nsarai lɛ amli lɛ kpe, ni wɔjɛ Ŋmalɛ lɛ mli wɔshɛje amɛmii ni wɔwo amɛ hewalɛ. Agbɛnɛ hu, wɔkane wolo ko ni jɛ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ dɛŋ lɛ wɔhã amɛ. Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ wie yɛ wolo lɛ mli akɛ, amɛsɔleɔ amɛhãa nyɛmimɛi lɛ daa, ni amɛle akɛ Yehowa kwaŋ amɛ kɔkɔɔkɔ. Wiemɔi nɛɛ ta nyɛmimɛi lɛ atsuiŋ waa! Lɛɛlɛŋ, Yehowa kwako nyɛmimɛi ni yɔɔ Rwanda lɛ. Ŋmɛnɛ lɛ, ayɛ nyɛmimɛi 30,000 kɛ sɛɛ yɛ Rwanda, ni amɛmiisɔmɔ Yehowa kɛ miishɛɛ.
MITSWA MIFAI SHI AKƐ MAYA NƆ MAYE YEHOWA ANƆKWA
Yɛ 2011 lɛ, miŋa Elly gbo. No mli lɛ, wɔhi shi akɛ gbalashihilɛ mli hefatalɔi nɔ ni miihe ashɛ afii 58, ni misumɔɔ lɛ waa. Miŋa gbele lɛ kumɔ mitsui waa, shi misɔle mihã Yehowa ni mikɛɛ lɛ bɔ ni minuɔ he mihãa lɛ, ni eshɛje mimii. Agbɛnɛ hu, mishiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ mihã mikutsoŋbii lɛ, ni no hu shɛje mimii.
Bianɛ lɛ, miye fe afii 90, shi miyaa shiɛmɔ daa otsi. Agbɛnɛ hu, miisɔmɔ yɛ Belgium Betel lolo, ni mitsuɔ nii yɛ Legal Department lɛ. Mináa hegbɛ migbaa mɛi miniiashikpamɔ, ni miwoɔ oblahii kɛ oblayei ni yɔɔ Betel lɛ hewalɛ. Enɛɛmɛi fɛɛ hãa mináa miishɛɛ waa.
Aaafee afii 84 ni eho nɛ lɛ, misɔle mihã Yehowa. No ji klɛŋklɛŋ be ni misɔle mihã lɛ. Ni kɛjɛ nakai be lɛ nɔ kɛbaa nɛɛ, naanyobɔɔ ni yɔɔ mi kɛ lɛ teŋ lɛ mli etee nɔ ewa. Minyɛŋ Yehowa shi mada yɛ bɔ ni ebo misɔlemɔi atoi miwala gbii fɛɛ lɛ hewɔ!—Lala 66:19.b
a Nyɛminuu Schrantz wala shihilɛ he sane je kpo yɛ September 15, 1973 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ, bf. 570-574.
b Nyɛminuu Marcel Gillet gbo February 4, 2023 be ni atoɔ sane nɛɛ he gbɛjianɔ lɛ.