Kwa Je Lɛŋ Akɔnɔi!
1, 2. (a) Te esa akɛ aja Yehowa aha tɛŋŋ? (b) Mɛni enɛ biɔ yɛ e-Dasefoi lɛ adɛŋ?
1 ESA AKƐ mɛi fɛɛ ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛha Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ aja lɛ yɛ gbɛ ni he tse ni ja nɔ. Esa akɛ amɛwo ehiɛ nyam yɛ wiemɔ kɛ nifeemɔ mli yɛ be fɛɛ mli yɛ gbɛ fɛɛ gbɛ nɔ. Eka shi faŋŋ akɛ esaaa akɛ amɛnaa “je nɛŋ mumɔ” lɛ—ni ji henumɔ loo hewalɛ ni yɔɔ mli ni eshafeemɔ kɛ pɛsɛmkunya eyi mli obɔ lɛ. (1 Korintobii 2:12, Today’s English Version) Ákɛ gbɔmɛi ni ato amɛ gbɛjianɔ ni amɛjie Nyɔŋmɔ yi lɛ, esa akɛ Yehowa Odasefoi adamɔ shi akɛ mɛi ni esoro amɛ yɛ je nɛɛ he. Esa akɛ amɛjɛ amɛtsuiŋ fɛɛ amɛkɛ ŋwɛi famɔ akɛ “wɔkwa nɔshafeemɔ kɛ je nɛŋ akɔnɔi lɛ, ni wɔkɛ jwɛŋmɔ kpakpa kɛ jalɛ kɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ ahi shi yɛ je nɛŋ” lɛ atsu nii.—Tito 2:11-14.
2 Nɔ ni yɔɔ mɔbɔ ji akɛ, jeee mɛi fɛɛ ni kɛɔ akɛ amɛsumɔɔ Yehowa lɛ ewo ehiɛ nyam ni amɛjie lɛ kpo amɛtsɔɔ yɛ faŋŋ mli akɛ ámɛkwa je nɛŋ akɔnɔi loo egbɛ̀i lɛ. Abɔ amaniɛ akɛ Kristofoi hii komɛi ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ kɛ amɛhe woɔ kaakaamotobi shwɛmɔi amli ni amɛwoɔ atadei tamɔ yei. Ani abaanyɛ abu sui ni tamɔ nɛkɛ akɛ ejeee je lɛ nɔ̃, aloo eji nɔ ni woɔ Yehowa hiɛ nyam? Yɛ anɔkwale mli lɛ, nifeemɔi ni tamɔ nɛkɛ jeee nɔ ni wɔkpaa gbɛ kɛjɛɔ mɛi ni “jɛɛɛ je nɛŋ” lɛ adɛŋ. (Yohane 15:19) Ejaakɛ yɛ shihilɛi ni tamɔ nɛkɛ mli lɛ, jeee akɛ abaana nuu ni buɔ yei ayitsɔi ni woɔ yei atade lɛ akɛ mɔ ni etsɔ ehe yoo kɛkɛ, shi moŋ ebaagbele gbɛ ni hii krokomɛi kɛ lɛ afee yakayakanii!—5 Mose 22:5.
3. Mɛɛ sanebimɔi esa akɛ asusu he yɛ je lɛ gbɛ̀i kɛ ekɔnɔi ahewɔ?
3 Ákɛ Yehowa odasefoi lɛ, wɔbaanyɛ wɔkpɛlɛ nɔ akɛ esaaa akɛ ‘wɔkɛ wɔhe woɔ jeŋ saji amli tsɔ,’ taakɛ nikasemɔ ni tsɔ enɛ hiɛ lɛ tsɔɔ wɔ lɛ. (1 Korintobii 7:31, The New Testament: A New Translation, ni Olaf M. Norlie fee) Wɔbaanyɛ wɔyoo akɛ Nyɔŋmɔ duromɔ lɛ “tsɔɔ wɔ nii ni wɔkɛɛ ‘Dabi’ kɛha nɔshafeemɔ kɛ je nɛŋ akɔnɔi.” (Tito 2:11, 12, New International Version; NW) Shi kɛji akɛ wɔtsui efeee enii yɛ nakai gbɛ nɔ hu? Aloo kɛji akɛ wɔmiisumɔ ni wɔwo wɔfaishitswaa akɛ wɔbaakwa je lɛŋ akɔnɔi lɛ amli hewalɛ hu? Mɛni baanyɛ aye ebua wɔ?
Fai Ni Wɔkpaa “Sɔlemɔ Toibolɔ” Lɛ
4, 5. (a) Mɛni nibii nɛkɛ esa akɛ ahi wɔsɔlemɔi amli yɛ gbɛ ni ja nɔ? (b) Ehe baahia ni wɔsɔle yɛ mɛɛ gbɛ nɔ yɛ bei komɛi amli yɛ wɔtsui hewɔ?
4 Gbɛ kome ni atsɔɔ nɔ ayeɔ omanye yɛ je lɛŋ akɔnɔi ni akpooɔ lɛ mli ji ni atsɔ daa faikpamɔ loo sɔlemɔ ni afeɔ yɛ anɔkwayeli mli nɔ abi yelikɛbuamɔ kɛjɛ “sɔlemɔ Toibolɔ” lɛ ŋɔɔ. (Lala 65:3, NW) Shi te wɔɔfee tɛŋŋ wɔsɔle kɛji akɛ wɔtsui miishwe je lɛŋ nibii yɛ gbɛ ko nɔ?
5 Ákɛ Yehowa odasefoi lɛ, esa akɛ ‘wɔkɛ wɔfaikpamɔi lɛ afɔ Nyɔŋmɔ hiɛ yɛ nɔ fɛɛ nɔ mli.’ Kɛ wɔfee nakai yɛ hemɔkɛyeli mli lɛ, “Nyɔŋmɔ toiŋjɔlɛ” ni nɔ ko kɛ lɛ yeee egbɔ lɛ baabu wɔjwɛŋmɔ kɛ wɔtsui he. Shi, Yehowa diɛŋtsɛ kɛɛ akɛ “gbɔmɔ tsuiŋ jwɛŋmɔ lɛ efɔŋ kɛkɛ eji kɛjɛ egbekɛbiiashi.” (Filipibii 4:6, 7; 1 Mose 8:21) No hewɔ lɛ yɛ bei komɛi amli lɛ ehe hiaa ni wɔsɔle ni wɔna su ni yɔɔ sɔrɔto, tsuitsakemɔ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, kɛji akɛ je lɛ lakamɔ nii lɛ miigbala wɔtsui lɛ, ehe hiaa ni wɔbi wɔŋwɛi Tsɛ lɛ ni eye ebua wɔ ni wɔkɛ mumɔŋ akɔnɔ nii kpakpai ato nɔ ni wɔshweɔ nɛɛ najiaŋ.
6. Kɛ etamɔ nɔ ni je lɛ gbɛ̀i kɛ elakamɔ nii lɛ miihe asa wɔhiɛ lɛ, te esa akɛ wɔsɔle wɔha tɛŋŋ?
6 Afii ohai abɔ nɛ ni lalatsɛ David sɔle ekpa Nyɔŋmɔ fai akɛ: “Yehowa, tsɔɔmɔ mi ogbɛ̀i lɛ, . . . ha manyiɛ enɔkwale lɛ mli, ni otsɔɔ mi nii.” (Lala 25:4, 6) Yehowa fee enɛ eha David, ni yɛ anɔkwale mli lɛ E-baanyɛ eha sɔlemɔ ni tamɔ nɛkɛ hetoo eha E-tsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ. Akɛni Yehowa “gbɛ̀i” kɛ “anɔkwale” lɛ jeee je lɛ nɔ̃ hewɔ lɛ, sɔlemɔ wiemɔi kɛ henumɔi ni tamɔ David nɔ lɛ baanyɛ aye abuɔ kɛ ebafee tamɔ nɔ ni je nɛŋ gbɛ̀i lɛ miiba wɔ tsine yɛ gbɛ krɛdɛɛ ko nɔ.
7. Mɛni ji nilee gbɛ ni esa akɛ wɔtsɔ nɔ kɛ agbala wɔ awo je lɛŋ hiɛtserɛjiemɔ ko ni ehiii mli?
7 Jeŋba gbonyo he jwɛŋmɔi ji nɔ ni yɔɔ je lɛ mli ni efɔŋfeemɔ eyi mli obɔ. Yɛ be babaoo mli lɛ enɛ jeɔ kpo yɛ je lɛŋ lalai, jooi, woji, shwɛmɔi, sinii, televishin nɔ nibii kɛ nibii krokomɛi ni tamɔ nakai amli. Kɛji akɛ wɔ, ákɛ Kristofoi ni wɔjɔɔ wɔhe nɔ lɛ, je lɛŋ shwɛmɔ fɔŋ nɛɛ nyɛ egbala wɔ lɛ, belɛ mɛni? Klɛŋklɛŋ lɛ, wɔɔfee jogbaŋŋ kɛji akɛ wɔtsɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli la ni kpɛɔ lɛ nɔ wɔŋmɛ shwɛmɔi nɛɛ wɔkwɛ. Etsɔɔ akɛ esa akɛ “nyɛhia efɔŋ kwraa; nyɛkpɛtɛa ekpakpa he.” (Romabii 12:9) Agbɛnɛ esa akɛ wɔsɔle wɔbi Yehowa yelikɛbuamɔ koni wɔtsui ni yeee emuu lɛ akashwe nibii fɔji. Yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ aaanyɛ ‘abɔ tsui krɔŋŋ aha wɔ’ kɛji akɛ wɔkɛ anɔkwayeli bi lɛ ni efee nakai.—Lala 51:12.
Yelikɛbuamɔ Kɛtsɔ Mumɔ Krɔŋkrɔŋ Nɔ
8. Taakɛ Lala 51:13 tsɔɔ lɛ, mɛni baanyɛ aba yɛ be mli ni wɔyɔɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ amrɔ nɛɛ po?
8 Yɛ be mli ni aha Israel Maŋtsɛ David ele bɔ ni esha ni ekɛ Batsheba fee lɛ mli wa ha lɛ, ekpa Yehowa fai akɛ: “Kaajie mi yɛ ohiɛ oshɛ ofɔ, ni kaaŋɔ omumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛmiijɛ mimli!” (Lala 51:13) Nyɔŋmɔ ha nakai sɔlemɔ lɛ hetoo. Shi kadimɔ akɛ abaanyɛ alaaje mumɔ krɔŋkrɔŋ aloo abaanyɛ ajie kɛya.
9. Mɛni baanyɛ agbala wɔ awo jeŋ kpɔtɔmɔ mli, ni mɛni baanyɛ ajɛ mli aba?
9 Kɛji akɛ wɔ, ákɛ Kristofoi ni wɔjɔɔ wɔhe nɔ lɛ, wɔŋmɛ gbɛ ni je lɛ gbala wɔ kɛtee ‘ejeŋba shara ni eba shi kwraa’ lɛ mli lɛ, wɔbaashiu yɛ mli yɛ mumɔŋ. (1 Petro 4:4) Enɛ baanyɛ aje shishi kɛ nibii amli ni wɔtaoɔ wɔle, ekolɛ kɛtsɔ shishi ni wɔɔje ni wɔkɛ jeŋba shara, je lɛŋ susumɔi ni woji kɛ hiɛtserɛjiemɔ ni Ŋmalɛ lɛ eŋmɛɛɛ gbɛ lɛ etɛo ewo mli lɛ alɛ jwɛŋmɔ lɛ kɛ tsui lɛ. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ woɔ wɔ hewalɛ akɛ ‘wɔfee wɔhe abifabii yɛ efɔŋ gbɛfaŋ,’ ni wɔkatao jeŋba gbonyo loo nibii fɔji ahe nilee. (1 Korintobii 14:20) Shi nibii amli ni wɔtaoɔ wɔle nɛɛ baanyɛ agbala wɔ awo fitemɔ ahum ni tswaa lɛ mli, ni ekolɛ wɔbaanyɛ wɔmu sane naa yɛ gbɛ ni nilee bɛ mli nɔ akɛ wɔdara aloo wɔhe wa yɛ mumɔŋ bɔ ni sa ni wɔɔnyɛ wɔdamɔ bulemɔ naa. Kɛkɛ lɛ henɔwomɔ baaje kpo bɔ ni ehaŋ wɔsumɔ mɔ ko dɔŋŋ—yɛ naagbee lɛ wɔsumɔŋ ni Nyɔŋmɔ po—‘akɛɛ wɔ nɔ ni esa akɛ wɔfee.’ Nɔ ni baajɛ mli aba lɛ baafee oshara, ejaakɛ mɔ ko mɔ ko bɛ ni baate shi awo Nyɔŋmɔ, kɛtsɔ henɔwomɔ nɔ ni eeetsɔ ekpoo eŋaawoo, ni ‘ahi aha lɛ.’—Hiob 9:1-4.
10. (a) Yɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛfaŋ lɛ, mɛni baanyɛ aba wɔ nɔ kɛ akuuu je lɛŋ akɔnɔi anaa? (b) No hewɔ lɛ mɛni baaye abua wɔ ni wɔte shi wɔwo je lɛ kɛ elakamɔi lɛ?
10 Kɛ akuuu naa lɛ, je lɛŋ akɔnɔi baaha wɔfee nii ni baaha Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ aye awerɛho kɛtsɔ ku ni wɔɔku wɔhiɛ wɔshwie nɔ, wɔkɔ gbɛ ni teɔ shi woɔ egbɛtsɔɔmɔ kɛ wɔtsuii ni wɔkɛaamamɔ otii komɛi anɔ moŋ fe nɔ ni mumɔ lɛ tsirɛɔ wɔ kɛyaa he lɛ nɔ. “Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nidɔɔnii” ni wɔɔfee lɛ hu tsɔɔ e-Wiemɔ lɛ ni wɔɔkpoo. (Efesobii 4:30; ekɛto Bɔfoi lɛ Asaji 7:51-58 he.) Nɔ ni baajɛ enɛ mli aba ji gbɛ ni aaaje atse atua ashi Yehowa mumɔ lɛ ni jieɔ ehe kpo lɛ, ni ebaanyɛ etsɔ musubɔɔ wiemɔ ni wɔɔwie wɔshi mumɔ lɛ, esha ni akɛfaŋ gbi ko gbi ko. (Mateo 12:31, 32; Marko 3:29; okɛto Hebribii 6:4-6; 10:26-31 he.) No hewɔ lɛ ekaba akɛ wɔɔje shishi wɔnyiɛ heyeli gbɛ lɛ kɛ je lɛ nifeemɔi ni akɛ he woɔ mli gbɛ ni kulɛ wɔnyiɛ nɔ tsutsu, ni atsɔ Yehowa duromɔ nɔ aahere wɔ kɛmiijɛ mli lɛ nɔ. Shi moŋ nyɛhaa wɔsɔleɔ wɔbia mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ni wɔŋmɛɛ wɔhe koni ena wɔ nɔ hewalɛ, ejaakɛ no baaye abua wɔ ni wɔte shi wɔwo je lɛ kɛ elakamɔi lɛ.—Lala 143:10; Luka 11:13.
Nyɔŋmɔ Wiemɔ Lɛ, Eji Yelikɛbuamɔ Nɔ
11. Mɛni wɔbaasusu he agbɛnɛ ni baaye abua wɔ ni eha wɔte shi wɔwo kaai ni aaaha ‘wɔkɛ je lɛ atsu nii kɛmɔ shi’ lɛ?
11 Nii ni yɔɔ naakpɛɛ ni Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ efee ji e-Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ lɛ. (2 Samuel 23:2; 2 Timoteo 3:16; 2 Petro 1:20, 21) Nibii ni yɔɔ ebaafai amli ji ‘nibii ni atsɔ hiɛ aŋma kɛha wɔtsɔsemɔ’ kɛ ‘kɔkɔbɔɔ nɔkwɛmɔ nii kɛha wɔ mɛi ni nibii agbɛjianɔtoo lɛ naagbee enina wɔ lɛ.’ (Romabii 15:4; 1 Korintobii 10:11) Belɛ, te mɛi komɛi ni hi shi yɛ Biblia bei amli lɛ susu je lɛ he amɛha tɛŋŋ?
12. Namɔ ji Dema, ni mɛɛ gbɛ nɔ egbɛ́ lɛ he susumɔ he aaaba sɛɛnamɔ aha wɔ yɛ?
12 Eshɛɔ be ni nɔkwɛmɔ nɔ ni tsɔɔ nɔ ni ba ni ehiii lɛ po he baa sɛɛnamɔ, ejaakɛ otsɔɔ wɔ nɔ ni esa akɛ wɔkwa. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ: Bɔfo Paulo hefatalɔ nitsulɔ Dema shi lɛ ‘ejaakɛ eesumɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ.’ Atsɔɔɔ bɔ ni fee ni eshi Paulo kɛ he ni ofee enɛ kɛyashi lɛ mli moŋ, shi etamɔ nɔ ni suɔmɔ kɛha je lɛŋ miishɛɛnamɔi kɛ heloo gbɛfaŋ nibii bada waa yɛ emli fe mumɔŋ nibii. Fɛɛ sɛɛ lɛ, Dema nyɛɛɛ ni ekɛ hegbɛ fɛfɛo ni ena lɛ atsu nii ni ekɛwo enyɛmi Paulo hewalɛ. (2 Timoteo 4:10) Kwɛ bɔ ni esa akɛ enɛ atsirɛ wɔ ni wɔkɛ wɔhe akpɛtɛ wɔnanemɛi heyelilɔi Iɛ ahe, ni wɔkashi amɛ, yɛ gbɛ ni wɔŋmɛɛɛ ni ŋmɛnɛŋmɛnɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ he suɔmɔ ayimɔ wɔtsuii amli obɔ hewɔ!
13. Mɛɛ odaseyeli yɔɔ ni tsɔɔ akɛ Abraham kɛ Sara jeee mɛi ni ‘kɛ amɛhe wo jeŋ saji amli tsɔ’?
13 Ŋmɛnɛ, wɔyɛ Biblia muu lɛ fɛɛ akɛ wɔgbɛtsɔɔmɔ nɔ̃. Shi yɛ be mli ni amɛbɛ Biblia lɛ mli woji lɛ ekome po tamɔ—1 Mose—lɛ, blematsɛmɛi ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ, Abraham, Isak kɛ Yakob kɛ amɛŋamɛi anɔkwafoi lɛ ‘kɛ je lɛ tsuuu nii kɛmɔɔɔ shi.’ Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Abraham (Abram) fee nɔ ni Yehowa Nyɔŋmɔ fa lɛ akɛ efee lɛ, eshi Kaldeabii Ur lɛ, maŋ ni tsũi fɛfɛji kɛ hegbɛi babaoo yɔɔ mli. Hɛɛ, nibii ni atsa shikpɔŋ ana yɛ jɛmɛ lɛ jieɔ lɛ kpo akɛ ekɛ eŋa ni esumɔɔ lɛ, Sara (Sarai) kɛ heloo gbɛfaŋ nibii pii sha afɔle koni amɛya he ni Nyɔŋmɔ etsɔɔ lɛ, amɛhi buui amli tamɔ gbɔi yɛ shiwoo shikpɔŋ lɛ nɔ. Isak kɛ Yakob hu ni tsu nii yɛ hemɔkɛyeli mli ákɛ “nakai shiwoo lɛ nɔŋŋ yelɔi lɛ [kɛ Abraham] hi shi yɛ buui amli.” Je nɛŋ nibii jeee nɔ ko kwraa kɛhaaa Abraham, “ejaakɛ eekwɛ maŋ ni yɔɔ shishitoo ni wa ni etolɔ kɛ emalɔ ji Nyɔŋmɔ lɛ gbɛ.”—Hebribii 11:8-10.
14. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ aaatsɔɔ yɛ ákɛ Mose ‘kɛ je lɛ tsuuu nii kɛmɔɔɔ shi? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ Mose nɔkwɛmɔ nɔ lɛ he aaaba sɛɛnamɔ aha wɔ yɛ, yɛ bɔ ni wɔsusuɔ mumɔŋ nibii ahe wɔhaa lɛ hewɔ?
14 Gbalɔ Mose hu kɛ nɔkwɛmɔ nɔ kroko ni yɔɔ fɛo ha akɛ mɔ ni kɛ ehe fɔ Yehowa nɔ ni ekpoo loo ekwa je lɛŋ akɔnɔi. Yɛ hemɔkɛyeli ni eyɔɔ hewɔ lɛ, Mose hala akɛ ekɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ baana nɔ̃ ni “ebuɔ Kristo hewɔ ahorabɔɔ lɛ [ni ji akɛ, ákɛ mɔ ko aaafee Nyɔŋmɔ tsulɔ ni afɔ lɛ mu] akɛ nii babaoo fe Mizraim jwetrii lɛ.” No hewɔ lɛ ena hegbɛi babaoo ni yɔɔ naakpɛɛ yɛ be mli ni esɔmɔɔ yɛ shiŋŋfeemɔ mli ‘tamɔ nɔ ni eena Mɔ ni anaaa lɛ lɛ, Yehowa.’ (Hebribii 11:24-27) Eka shi faŋŋ akɛ, Mose nyɛŋ ato yiŋ kpakpa ko fe nɔ ni efee lɛ, akɛ ekɛ mumɔŋ nibii aaaye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ eshihilɛ mli yɛ je lɛŋ akɔnɔi ni gbalaa mɔ lɛ fɛɛ sɛɛ. Wɔ hu nakai nɔŋŋ.—Mateo 6:33.
15. Mɛɛ Israelbii aniiashikpamɔ he susumɔ esa akɛ no atsirɛ wɔ ni wɔkwa je lɛŋ nibii ni lakaa wɔ kɛyaa ajwamaŋbɔɔ he lɛ?
15 Nibii ni yɔɔ je lɛŋ ni etsɛŋ ekɛ je lɛ fɛɛ baaho aya lɛ ekomɛi ji “heloo lɛ sɛɛdii nii,” ni jieɔ ehe kpo yɛ gbɛi sɔrɔtoi anɔ ni ekomɛi ehiii kwraa lɛ. (1 Yohane 2:15-17) Je lɛŋ akɔnɔi ni gbalaa mɔ kɛyaa ajwamaŋbɔɔ mli lɛ fá, ni eshɛɔ be ni eyeɔ Yehowa webii ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛha lɛ lɛ po awui waa. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, eyɛ mli akɛ ajie Israelbii lɛ kɛjɛ Mizraim nyɔŋyeli mli moŋ, shi yɛ sɛɛ mli lɛ, agbe amɛteŋ akpei babaoo akɛni ‘amɛkɛ Moab biyei bɔ ajwamaŋ’ hewɔ. (4 Mose, yitso 25; 1 Korintobii 10:8) Kwɛ bɔ ni esa akɛ enɛ atsirɛ wɔ ni wɔkwa je lɛŋ akɔnɔi ni gbalaa mɔ kɛyaa ajwamaŋbɔɔ mli lɛ.
16. (a) Beni akaa lɛ ni ebɔ ajwamaŋ lɛ, mɛni Yosef fee? (b) Yosef nɔkwɛmɔ nɔ lɛ he aaaba sɛɛnamɔ aha wɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
16 Susumɔ Yosef, Yakob binuu lɛ nɔkwɛmɔ nɔ fɛfɛo lɛ he. Enuŋtsɔ Mizraimnyo lɛ ŋa wo lɛ hewalɛ ni ekɛ lɛ ana bɔlɛ. Shi ekɛ hewalɛ kpoo nakai feemɔ. Awieee ákɛ yoo lɛ he yɛ taŋ bɔ ni kɛ nuu ko na lɛ lɛ nuu lɛ baajo foi kɛjɛ ehe. Shi moŋ, Yosef jo foi kɛjɛ yoo nɛɛ hiɛ ejaakɛ esumɔɔɔ ni efee esha eshi e-Nyɔŋmɔ, Yehowa, ni ji jalɔ lɛ. ‘(1 Mose 39:7-90) Ani ehe miihia ni wɔfee tsakemɔi yɛ wɔnikanemɔ, hiɛtserɛjiemɔ loo yɛ shihilɛi komɛi amli bɔni afee ni wɔkwa esha ni wɔɔfee wɔshi Nyɔŋmɔ lɛ? Kɛji nakai ni lɛ, nyɛhaa wɔtsũa he nii amrɔ nɔŋŋ taakɛ Yosef ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ fee lɛ.—1 Petro 2:11, 12.
17. (a) Nibii ahe susumɔ yɛ je lɛ gbɛ nɔ kɛ mɛɛ sui sɔrɔtoi baa yɛ bei komɛi amli? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ Yuda yei komɛi ni woɔ amɛhe nɔ lɛ saa amɛhe yɛ, ni mɛni ba amɛ kɛ amɛwulamɔ nibii Iɛ anɔ?
17 Nibii ahe susumɔ yɛ je lɛ gbɛ nɔ nyɛɔ ekɛ heyeli kɛ henɔwomɔ baa. Heloo gbɛfaŋ nibii ni je lɛ maa nɔ mi yɛ shihilɛ mli lɛ gbalaa mɔ kɛyaa hesaamɔ he, titri lɛ nɔ ni yei ni sumɔɔ ni ana amɛ akɛ amɛhe yɛ fɛo lɛ sumɔɔ lɛ. Yei henɔwolɔi kɛ hesaamɔ nibii babaoo wula amɛhe kpɛŋshɛŋŋ yɛ blema Yuda, yɛ Yesaia gbii lɛ amli. Eka shi faŋŋ akɛ bɔni afee ni amɛkɛ be lɛ loo nɔ ni eba nɔ ehee lɛ anyiɛ hewɔ lɛ, nɛkɛ yei henɔwolɔi nɛɛ woɔ “naneshi gai” loo kɔsɔŋkɔsɔ bibii ni akɛŋmɔ nanetalɔi. Nɛkɛ naneshi kɔsɔŋkɔsɔ ni “gbɛɛɔ” beni yoo lɛ nyiɛ kɛyaa lɛ tsĩɔ enajifaamɔi agbɛ ni ehaa “kɛ amɛnyiɛ lɛ, tsiamɔ amɛtsiaa,” no hewɔ lɛ amɛyɛ nɔ ni aaanyɛ atsɛ lɛ yoo hewoo nyiɛmɔ kɛ kuɛkuumɔ. Shi, Yuda nɔ kunim ni Babilon ye yɛ afi 607 D.Ŋ.B. lɛ kɛ nakai hewulamɔ nibii kɛ heyeli lɛ ba naagbee.—Yesaia 3:16-24.
18. Mɛni ji Ŋmalɛ naa taomɔ nii yɛ yoo hesaamɔ he?
18 Yɛ yei ahesaamɔ mli lɛ, mɛɛ sɔrɔtofeemɔ yɛ subaŋ mli ji nɔ ni ka Isebel ni feɔ enii tamɔ jeŋnyo ni bɛ hiɛshikamɔ, kɛ hiɛshikalɔ Nyɔŋmɔ gbeyeishelɔ Ester ni saa ehe jogbaŋŋ hu lɛ teŋ nɛkɛ! (2 Maŋtsɛmɛi 9:30; Ester 2:7; 5:1) Eka shi faŋŋ akɛ, yei ni ji Kristofoi baasumɔ ni amɛtsɔmɔ tamɔ Ester, no hewɔ lɛ amɛkɛ “atade ni sa kɛ hiɛ ni gboɔ nɔ kɛ jwɛŋmɔ ni sa” saa amɛhe jogbaŋŋ. Amɛhaa nɔ ni amɛkɛ wulaa amɛhe titri moŋ lɛ bafeɔ “tsuiaŋ gbɔmɔ ni aŋɔtee lɛ, yɛ mumɔ ni he jɔ ni yɔɔ kpoo lɛ nibii ni fiteee lɛ amli [ni] no ji nɔ ni jara wa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ” lɛ.—1 Timoteo 2:9; 1 Petro 3:3-5.
19. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Yesu Kristo kɛ nɔkwɛmɔ nɔ ni hi fe fɛɛ yɛ je lɛ ni atamɔŋ lɛ lɛ fɔ shi?
19 Yesu Kristo kɛ je lɛ ni atamɔŋ lɛ he nɔkwɛmɔ nɔ titri ha. Eyɛ mli akɛ eji gbɔmɔ ni eye emuu ni eyɛ nyɛmɔ ni ekɛaaye omanye yɛ je lɛŋ fe adesa fɛɛ adesa moŋ, shi nɔ titri ni he hiaa lɛ ji mumɔŋ nibii—ni babaoo po hewɔ lɛ “ebɛ he ni ekɛ eyitso tsɔleɔ” tete po. (Mateo 8:20) Ekɛ fitemɔ ni je ni ekpɔtɔ nɛɛ aaanyɛ afite lɛ yɛ jeŋba mli lɛ teŋ jɛkɛ naakpa, no hewɔ lɛ atsɔɔ mli akɛ Yesu ji “mɔ ni he tse, ni efɔŋ ko bɛ ehe, ni ehe bɛ kpa ko, ni etse ehe kɛjɛ eshafeelɔi ahe.” (Hebribii 7:26) Wɔ mɛi ni wɔyeee emuu nɛɛ nyɛŋ anyiɛ Yesu nanefaamɔi lɛ asɛɛ yɛ emuuyeli mli bianɛ. Shi esa akɛ wɔfee nɔ fɛɛ nɔ ni wɔɔnyɛ, kɛ Yehowa yelikɛbuamɔ.—1 Petro 2:21, 22.
Yaa Nɔ Okpoo Je Lɛŋ Akɔnɔi
20. Kɛ oji Yehowa jalɔ lɛ, te ooofee tɛŋŋ ohi shi akɛ mɔ ni eye ehe kɛjɛ je lɛ mumɔ lɛ he?
20 Kɛ ona ohe yɛ Yehowa jalɔi ni yɔɔ miishɛɛ lɛ asafo teŋ lɛ, belɛ oji mɔ ni ajɔɔ diɛŋtsɛ. Ona he ko ni hi kwraa fe nɔ fɛɛ nɔ ni je ni ekpɔtɔ ni gboɔ nɛɛ baanyɛ ekɛha. Okɛ ohe akpɛtɛ anɔkwale jamɔ he, ni oye ohe kɛjɛ je nɛɛ mumɔ lɛ he. Yɛ enɛ hewɔ lɛ, okɛ ofaikpamɔ afɔ̃ “sɔlemɔ Toibolɔ” lɛ hiɛ yɛ be fɛɛ mli, taomɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ‘yelikɛbuamɔ, okɛ ohe aha Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli ŋaawoo lɛ daa, ni kaaje Yehowa Odasefoi anɔkwafoi ni amɛto sɛrɛnɛɛ kakadaŋŋ—fe afii ohai abɔ nɛ—lɛ akuu lɛ mli.—Okɛto Hebribii 12:1-3 he.
21. Mɛni esa akɛ efee wɔfaishitswaa yɛ je nɛɛ he?
21 Eba akɛ okɛaafee ofaishitswaa akɛ okɛ je lɛ tsuŋ nii kɛmɔŋ shi. Shi moŋ, eba akɛ oooha ojwɛŋmɔ kɛ otsui ahi Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ nɔ. Kɛ ofee nakai lɛ, Yehowa “naanɔ niji” ni efeee efolo lɛ baafi osɛɛ. (5 Mose 33:27) Akɛni oyɔɔ hekɛnɔfɔɔ yɛ nɛkɛ ŋwɛi yelikɛbuamɔ nɛɛ mli hewɔ lɛ, eba akɛ oooya nɔ ohi shi kɛ jwɛŋmɔ ni mli ka shi, jalɛ kɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ mli hetuu-kɛhamɔ, yɛ be mli ni okpooɔ sui ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ bɛ mli kɛ je lɛŋ akɔnɔi lɛ.a
[Shishigbɛ niŋmai]
a Ajie kɛjɛ October 15, 1983 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ mli.
Te obaaha hetoo oha tɛŋŋ?
□ Kɛ otsui miishwe je lɛŋ nibii yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, sɔlemɔ baanyɛ aye obua bo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
□ Mɛɛ gbɛ nɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ Iɛ baanyɛ aye obua wɔ ni wɔte shi wɔwo je lɛ kɛ elakamɔ nii lɛ yɛ?
□ Mɛɛ Biblia mli nɔkwɛmɔ nii baanyɛ aye abua wɔ ni wɔkpoo je lɛ gbɛ̀i kɛ ekɔnɔi lɛ?
Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔye wɔhe kɛjɛ je nɛɛ mumɔ lɛ he?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 21]
Kaaha nibii amli ni otaoɔ ole miigbala bo kɛmiibote jeŋ kpɔtɔmɔ mli
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]
Yosef jo foi koni ekafee esha. Wɔ hu esa akɛ wɔfee nii oya ni wɔkɛkwa jeŋba ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ bɛ mli