Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w99 6/15 bf. 14-19
  • Bɔlɔ Lɛ Baanyɛ Aha Oshihilɛ Afee Nɔ Ni Shishinumɔ Yɔɔ Mli

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Bɔlɔ Lɛ Baanyɛ Aha Oshihilɛ Afee Nɔ Ni Shishinumɔ Yɔɔ Mli
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Hetooi lɛ kɛ Amɛshishinumɔ lɛ ni Wɔɔtao
  • Yiŋtoi ni Wɔɔdamɔ nɔ Wɔhe Wɔye
  • Hã Bɔlɔ lɛ kɛ Shishinumɔ Afata He
  • Wɔ Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ Susuɔ Wɔhe!
    Wɔ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ—1999
  • Obɔlɔ Lɛ—kasemɔ Bɔ Ni Etamɔ Lɛ He Nii
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
  • Mɛni Hewɔ Esa Akɛ Oda Bɔlɔ Lɛ Shi?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1984
  • Hã Hemɔkɛyeli Ni Oyɔɔ Yɛ Mɔ Ni Bɔ Nibii Fɛɛ Lɛ Mli Lɛ Mli Awa
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2021
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
w99 6/15 bf. 14-19

Bɔlɔ Lɛ Baanyɛ Aha Oshihilɛ Afee Nɔ Ni Shishinumɔ Yɔɔ Mli

“Ha amɛjie Yehowa gbɛi lɛ yi; ejaakɛ lɛ efã, ni abɔ amɛ.”​—LALA 148:5.

1, 2. (a) Mɛɛ sanebimɔ esa akɛ wɔsusu he? (b) Adebɔɔ kɔɔ Yesaia sanebimɔ lɛ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

“ANI oleee?” Enɛ baanyɛ atamɔ sanebimɔ ni gbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa hetoohamɔ nɔ, ní kanyaa mɛi pii koni amɛha hetoo akɛ, ‘Mileee mɛni?’ Shi eji sanebimɔ ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli. Ni wɔbaanyɛ wɔnu sanebimɔ lɛ shishi jogbaŋŋ kɛtsɔ bɔ ni ato he gbɛjianɔ aha​—⁠yɛ Biblia mli wolo ni ji Yesaia yitso 40 lɛ nɔ. Blema Hebrinyo Yesaia ŋma enɛ, no hewɔ lɛ eji sanebimɔ ni etsɛ. Ni kɛlɛ eji ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ nɔ̃ hu ni kɔɔ shishinumɔ ni yɔɔ oshihilɛ mli diɛŋtsɛ lɛ he.

2 Akɛni eji nɔ ko ni he hiaa hewɔ lɛ, esa akɛ wɔkɛ hiɛdɔɔ asusu sanebimɔ ni yɔɔ Yesaia 40:28 lɛ he, akɛ: ‘Ani oleee, ani onuko? Yehowa, shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ Bɔlɔ lɛ ji naanɔ Nyɔŋmɔ lɛ.’ No hewɔ lɛ ‘le ni abaleɔ’ lɛ kɔɔ shikpɔŋ lɛ Bɔlɔ lɛ he, ni emli sane lɛ tsɔɔ akɛ ekɔɔ nibii babaoo he fe shikpɔŋ lɛ pɛ. Yesaia ŋma yɛ ŋulamii lɛ ahe yɛ kukuji enyɔ ni tsɔ hiɛ lɛ mli akɛ: “Nyɛholea nyɛhiŋmɛii anɔ kɛyaa ŋwɛi, ni nyɛkwɛa. Namɔ bɔ enɛɛmɛi? Lɛ mɔ ni ejieɔ amɛsafo lɛ kpo yɛ yibɔ naa . . . Enyɛmɔ ni fa kɛ ehewalɛ kpele lɛ hewɔ lɛ amɛteŋ ekome folo po eshwɛɛɛ.”

3. Kɛji akɛ ole Bɔlɔ lɛ he nii babaoo po lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ osumɔ akɛ ooole babaoo lolo lɛ?

3 Hɛɛ, sanebimɔ akɛ, “Ani oleee?” lɛ kɔɔ wɔ jeŋ muu fɛɛ Bɔlɔ lɛ he. Ekolɛ bo diɛŋtsɛ oheɔ oyeɔ akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ ji “shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ Bɔlɔ.” Ekolɛ ole esu kɛ ebaŋ kɛ egbɛ̀i ahe saji bɔ ni sa. Shi kɛji akɛ okɛ nuu loo yoo ko ni heee eyeee akɛ Bɔlɔ ko yɛ, ni eleee bɔ ni eyɔɔ ha kpe hu? Esaaa akɛ efeɔ bo naakpɛɛ ejaakɛ gbɔmɛi akpekpei toi akpekpei abɔ yɛ ni leee loo amɛheee Bɔlɔ lɛ amɛyeee.​—⁠Lala 14:1; 53:⁠2Ga Bible.

4. (a) Mɛni hewɔ Bɔlɔ lɛ he susumɔ yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ sa lɛ? (b) Mɛɛ hetooi jeŋ nilee nyɛŋ ekɛha?

4 Skul srɔtoi haa anáa ŋwanejelɔi babaoo ni nuɔ he akɛ, jeŋ nilee ená (loo ebaanyɛ ená) hetooi kɛha sanebimɔi ni kɔɔ bɔ ni fee ni jeŋ muu fɛɛ kɛ wala je shishi lɛ he lɛ. Hagene kɛ Lenay ni ŋma The Origin of Life (amɛŋma yɛ French wiemɔ mli klɛŋklɛŋ ni egbɛi ji: Aux Origines de la Vie) lɛ wie akɛ: “Aaje wala shishijee he ŋwane lolo yɛ afii ohai nyɔŋmai enyɔ kɛ ekome lɛ shishijee mli. Sane ni enaa namɔ wa nɛɛ biɔ nibii amlipɛimɔ yɛ shihilɛ mli nibii fɛɛ kwa mli, kɛjɛ ŋwɛiniiaŋ ni da lɛ nɔ kɛyashi nii ni yɔɔ nyɛkɛsiɔɔ kwraa fe fɛɛ lɛ nɔ.” Kɛlɛ, naagbee yitso lɛ, ni ji, “Sanebimɔ lɛ Yɛ Lolo” lɛ kpɛlɛɔ nɔ akɛ: “Wɔná jeŋ nilee mli hetooi komɛi wɔha sanebimɔ, Te fee tɛŋŋ ni wala je shishi yɛ shikpɔŋ nɔ? Shi mɛni hewɔ wala pue? Ani wala yɛ yiŋtoo ko? Jeŋ nilee nyɛŋ aha sanebimɔi nɛɛ ahetoo. Etaoɔ ‘gbɛ ni etsɔ nɔ’ lɛ pɛ kɛkɛ. ‘Gbɛ ni etsɔ nɔ’ kɛ ‘mɛni hewɔ’ lɛ ji sanebimɔi srɔtoi enyɔ kwraa. . . . Yɛ sanebimɔ ni kɔɔ ‘mɛni hewɔ’ lɛ he lɛ, esa akɛ jeŋ nilee, jamɔ, kɛ​—⁠nɔ ni fe fɛɛ lɛ⁠—wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ atao hetoo lɛ.”

Hetooi lɛ kɛ Amɛshishinumɔ lɛ ni Wɔɔtao

5. Mɛɛ gbɔmɛi srɔto nɛkɛ ekolɛ Bɔlɔ lɛ he nii babaoo ni amɛaakase lɛ he baaba sɛɛnamɔ aha amɛ lɛ?

5 Hɛɛ, wɔmiisumɔ ni wɔnu nɔ hewɔ ni wala yɔɔ lɛ shishi​—⁠kɛ titri lɛ, nɔ hewɔ ni wɔyɔɔ biɛ. Agbɛnɛ hu, esa akɛ wɔsumɔ gbɔmɛi ni leko lolo akɛ Bɔlɔ ko yɛ ni egbɛ̀i ahe saji fioo ko pɛ amɛle lɛ sane. Aloo susumɔ mɛi ni shihilɛ mli ni amɛjɛ lɛ kɔɔ Nyɔŋmɔ ni esoro lɛ kwraa yɛ nɔ ni Biblia lɛ tsɔɔ lɛ he lɛ ahe okwɛ. Gbɔmɛi akpekpei toi akpekpei abɔ edara yɛ Bokagbɛ loo yɛ hei krokomɛi ni gbɔmɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ susuuu akɛ Nyɔŋmɔ ko yɛ diɛŋtsɛ, ni eji mɔ ni yɔɔ pɔtɛɛ kɛ su kɛ baŋ ni asumɔɔ waa. Kɛha amɛ lɛ, wiemɔ ni ji “nyɔŋmɔ” lɛ haa anuɔ he kɛkɛ akɛ hewalɛ ko ni aleee yɛ, aloo eji wiemɔ ko ni tsɔɔ nifeemɔ ko su. Eyɛ faŋŋ akɛ, ‘amɛleee Bɔlɔ lɛ’ loo egbɛ̀i lɛ. Kɛji akɛ amɛ, loo akpekpei abɔ ni susuɔ nakai lɛ ayiŋ baanyɛ atsɔ̃ akɛ Bɔlɔ lɛ yɛ shihilɛ mli lɛ, mɛɛ sɛɛnamɔi po amɛnine baanyɛ ashɛ nɔ nɛkɛ, ni naanɔ wala gbɛkpamɔi fata he! Amɛbaanyɛ ni amɛná nɔ ko ni yɔɔ srɔto kwraa diɛŋtsɛ hu​—⁠shishinumɔ diɛŋtsɛ, yiŋtoo diɛŋtsɛ kɛ jwɛŋmɔŋ toiŋjɔlɛ yɛ shihilɛ mli.

6. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ mɛi pii ashihilɛ ŋmɛnɛ tamɔ Paul Gauguin niiashikpamɔ lɛ kɛ enitɛŋmɔi lɛ ateŋ ekome lɛ?

6 Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ: Yɛ 1891 mli lɛ, French nitɛŋlɔ, Paul Gauguin tee akɛ eyaatao shihilɛ ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli yɛ French Polynesia, yɛ mfonirifeemɔŋ paradeiso ko mli. Shi etsɛɛɛ ni etsutsu shihilɛ gbonyo lɛ ha hela mɔ lɛ diɛŋtsɛ kɛ mɛi krokomɛi. Beni enu he akɛ etsɛŋ ni ebaagbo lɛ, etɛŋ mfoniri agbo ko yɛ abalaa mama titirii ko nɔ, ni etamɔ nɔ ni ‘ekɛmiitsɔɔ wala shishi akɛ eji teemɔŋ sane kple.’ Ani ole gbɛi ni Gauguin kɛtsɛ́ nakai mfoniri ni etɛŋ lɛ? “Nɛgbɛ Wɔjɛ? Namɛi Ji Wɔ? Nɛgbɛ Wɔyaa?” Ekolɛ onu ni mɛi komɛi miibi saji ni tamɔ nakai nɔŋŋ. Mɛi pii biɔ. Shi kɛ amɛnáaa hetooi ni haa amɛtsui nyɔɔ amɛmli​—⁠ni amɛnáaa shishinumɔ diɛŋtsɛ ni yɔɔ shihilɛ mli lɛ⁠—belɛ nɛgbɛ amɛbaanyɛ amɛya? Ekolɛ amɛbaamu sane naa akɛ esoro amɛshihilɛ fioo yɛ kooloi anɔ̃ he.​—⁠2 Petro 2:12.a

7, 8. Mɛni hewɔ nibii ni jeŋ nilee pɛiɔ mli lɛ diɛŋtsɛ faaa lɛ?

7 No hewɔ lɛ, obaanyɛ onu nɔ hewɔ ni mɔ ko tamɔ Freeman Dyson ni ji adebɔɔ nibii ahe nilelɔ lɛ baanyɛ aŋma akɛ: “Mikɛ gbɔmɛi pii ni abuɔ amɛ lɛ kpãa gbee, kɛ́ misaa mibi saji ni Hiob bi lɛ ekoŋŋ lɛ. Mɛni hewɔ wɔnaa nɔ̃? Mɛni hewɔ nibii ni ejaaa eyi je lɛ mli obɔ lɛ? Mɛni ji yiŋtoo ni yɔɔ piŋmɔ kɛ amanehulu sɛɛ?” lɛ shishi. (Hiob 3:​20, 21; 10:​2, 18; 21:⁠7) Taakɛ atsĩ tã lɛ, mɛi pii kɛ amɛhe fɔ̃ɔ jeŋ nilee nɔ kɛha hetooi moŋ fe Nyɔŋmɔ. Wala shishijee he nilelɔi, ŋshɔ mli nibii ahe nilelɔi, kɛ mɛi krokomɛi kɛ nilee miifata wɔ shikpɔŋ kokroo lɛ kɛ wala ni yɔɔ nɔ lɛ he nilee ni wɔyɔɔ lɛ ahe. Yɛ gbɛ kroko hu nɔ lɛ, ŋulamii ahe nilelɔi kɛ adebɔɔ he nilelɔi miikase wɔ ŋulamii ni bɔleɔ hulu lɛ, ŋulamii lɛ, kɛ ŋulamii kushai ni kɛ wɔteŋ jɛkɛ waa po lɛ ahe nii babaoo. (Okɛto 1 Mose 11:6 he.) Mɛɛ saji anaamuu ni jwɛŋmɔ yɔɔ mli anɔkwa saji nɛɛ baanyɛ atsɔɔ?

8 Jeŋ nilelɔi komɛi wieɔ Nyɔŋmɔ “jwɛŋmɔ” aloo ‘ewaonaa niŋmaa’ ni jeɔ kpo yɛ jeŋ muu fɛɛ lɛ he. Shi ani enɛ baanyɛ afee nɔ ni shɛŋ sane oti lɛ he? Science wolo tɛtrɛɛ lɛ ŋma akɛ: “Kɛ́ niiamlitaolɔi kɛɛ je lɛ he nilee jieɔ Nyɔŋmɔ ‘jwɛŋmɔ’ aloo ‘ewaonaa niŋmaa’ kpo etsɔɔ lɛ, belɛ amɛmiitsɔɔ ŋwɛinyo lɛ he nɔ ko ni ekolɛ edaaa kwraa yɛ je lɛ mli​—⁠bɔ ni anaa ni áto he gbɛjianɔ aha.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, Steven Weinberg ni ji jeŋ nilelɔ kɛ mɔ ni ná Nobel jweremɔ nɔ̃ lɛ eko lɛ ŋma akɛ: “Shii abɔ ni anuɔ bɔ ni jeŋ muu fɛɛ yɔɔ lɛ shishi lɛ, shii abɔ ni efeɔ tamɔ nɔ ni yiŋtoo ko bɛ sɛɛ ji no.”

9. Mɛɛ odaseyeli baanyɛ aye abua wɔ kɛ mɛi krokomɛi koni amɛkase Bɔlɔ lɛ he nii?

9 Kɛlɛ, ekolɛ ofata gbɔmɛi akpekpei abɔ ni kɛ hiɛdɔɔ ekase sane lɛ ni amɛnuɔ shishi akɛ shishinumɔ diɛŋtsɛ ni yɔɔ shihilɛ mli lɛ kɔɔ le ni aaale Bɔlɔ lɛ he lɛ ahe. Kaimɔ akɛ bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Gbɔmɛi nyɛŋ akɛɛ akɛ amɛleee Nyɔŋmɔ he nɔ ko. Gbɔmɛi baanyɛ ana bɔ ni Nyɔŋmɔ ji kɛtsɔ nibii ni E-fee kɛjɛ je lɛ shishijee mli lɛ anɔ. Enɛ tsɔɔ E-hewalɛ ni hiɔ shi kɛyaa naanɔ lɛ. Etsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ ji Lɛ.” (Romabii 1:​20, Holy Bible, New Life Version) Hɛɛ, anɔkwa saji ni kɔɔ wɔjeŋ nɛɛ kɛ nɔ ni kɔɔ wɔhe yɛ ni baanyɛ aye abua gbɔmɛi koni amɛyɔse Bɔlɔ lɛ, ni amɛná ehe shishinumɔ. Susumɔ enɛɛmɛi ateŋ etɛ he: jeŋ muu fɛɛ ni ebɔle wɔ lɛ, wala shishijee, kɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔjwɛŋmɔŋ nyɛmɔi.

Yiŋtoi ni Wɔɔdamɔ nɔ Wɔhe Wɔye

10. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔsusu “shishijee” lɛ he lɛ? (1 Mose 1:1; Lala 111:⁠10)

10 Te fee tɛŋŋ ni wɔjeŋ muu fɛɛ nɛɛ ba shihilɛ mli? Ekolɛ, kɛtsɔ adafitswai ni ŋwɛiniiaŋkwɛmɔi kɛ ŋwɛiniiaŋ mlitaomɔ kɛha lɛ nɔ lɛ, obaale akɛ jeŋ nilelɔi pii eyɔse akɛ wɔ je lɛ jeee nɔ ni yɔɔ momo kɛjɛ teteete. Eyɛ shishijee, ni eyaa nɔ elɛɛɔ. Mɛni enɛ tsɔɔ? Bó nɔ ni ŋulamii ahe nilelɔ Sir Bernard Lovell kɛɛ lɛ toi: “Kɛ tsutsu ko lɛ, Jeŋ Muu lɛ Fɛɛ ji nɔ ko nyɛkɛsiɔɔ kwraa ni nibii fioo ko pɛ yɔɔ mli lɛ, belɛ esa akɛ wɔbi wɔhe akɛ mɛni yɔɔ jɛmɛ dani tsutsu lɛ je shishi . . . Esa akɛ wɔkɛ Shishijee he sane ni jaraa lɛ akpe.”

11. (a) Te jeŋ muu fɛɛ lɛ da ha tɛŋŋ? (b) Mɛni nibii ni ato he gbɛjianɔ jogbaŋŋ pɛpɛɛpɛ ni yɔɔ jeŋ muu fɛɛ lɛ tsɔɔ?

11 Nibii ni akɛfee jeŋ muu fɛɛ, ni wɔshikpɔŋ nɛɛ fata he lɛ tsɔɔ gbɛjianɔtoo ni yɔɔ naakpɛɛ ni hi fe fɛɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔ hulu lɛ kɛ ŋulamii krokomɛi lɛ hiɛ sui enyɔ komɛi ni sa kadimɔ waa ni haa amɛkɛ be kakadaŋŋ tsuɔ nii jogbaŋŋ ni amɛtsakeee. Ŋulamii kushai ayibɔ ni abuɔ naa akɛ eyɔɔ jeŋ muu fɛɛ ni anaa nɛɛ mli lɛ shɛɔ kɛjɛ akpekpei akpei 50 (50,000,000,000) kɛyashi akpekpei akpei 125. Ni ŋulamii akpekpei akpei toi akpekpei akpei abɔ yɛ wɔ ŋulamii kusha ni atsɛɔ lɛ Milky Way lɛ mli. Agbɛnɛ susumɔ enɛ he: Wɔle akɛ mu kɛ kɔɔyɔɔ ni efutu bɔ ni sa he hiaa tsɔne ni yɔɔ lɔle mli lɛ waa. Kɛji akɛ oyɛ kar ko lɛ, obaatao tsɔnei ahe nilelɔ ni he esa koni etsu tsɔne lɛ he nii jogbaŋŋ kɛmɔ shi, koni o-kar lɛ anyɛ anyiɛ pɛpɛɛpɛ bɔ ni sa. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛji akɛ ehe miihia ni tsɔne ko atsu nii pɛpɛɛpɛ nɛkɛ lɛ, belɛ wɔ hulu lɛ ni “tsoɔ” jogbaŋŋ lɛ hu? Eka shi faŋŋ akɛ afee hewalɛi ni yɔɔ mli lɛ jogbaŋŋ koni eha wala ahi shikpɔŋ lɛ nɔ. Ani enɛ ba trukaa? Abi Hiob ni hi shi yɛ blema lɛ akɛ: “Ani bo ojaje mlai ni kudɔɔ ŋwɛii lɛ, aloo bo otsɔɔ adebɔɔ mlai ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ?” (Hiob 38:​33, The New English Bible) Jeee gbɔmɔ adesa ko fee. No hewɔ lɛ, nɛgbɛ ajɛ afee lɛ jogbaŋŋ pɛpɛɛpɛ nɛkɛ?​—⁠Lala 19:⁠2.Ga Bible

12. Mɛni hewɔ ejeee nɔ ni jwɛŋmɔ bɛ mli akɛ aaasusu akɛ Nilee ni nɔ kwɔ waa ji nɔ ni hɔ adebɔɔ sɛɛ lɛ?

12 Ani eeenyɛ efee akɛ nɔ ko aloo Mɔ ko ni anyɛŋ akɛ adesa hiŋmɛi ana lɛ lɛ fee? Daamɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ jeŋ nilee nɔ osusu sanebimɔ nɛɛ he. Ŋulamii ahe nilelɔi pii kpɛlɛɔ nɔ agbɛnɛ akɛ ŋwɛi bɔɔ nii ni yɔɔ hewalɛ waa diɛŋtsɛ yɛ​—⁠ni atsɛɔ amɛ akɛ hei ni ewo duŋ. Anyɛŋ ana hei ni ewo duŋ nɛɛ, shi kɛlɛ mɛi ni yɔɔ enɛ he nilee lɛ heɔ yeɔ akɛ amɛyɛ. Kɛ akɛto he lɛ, Biblia lɛ bɔɔ amaniɛ akɛ, bɔɔ nii ni yɔɔ hewalɛ waa ni anyɛŋ ana amɛ​—⁠mumɔŋ bɔɔ nii, yɛ shihilɛhe kroko. Kɛji akɛ bɔɔ nii ni anaaa amɛ ni he wa nɛkɛ yɛ lɛ, ani ejeee sane ni abaahe aye akɛ, bɔ ni nibii fɛɛ ni yɔɔ je lɛŋ lɛ yeɔ odase akɛ afee amɛ jogbaŋŋ pɛpɛɛpɛ lɛ haa efeɔ anɔkwale akɛ Nilee ko ni nɔ kwɔ waa diɛŋtsɛ ji mɔ ni je shishi?⁠—⁠Nehemia 9:⁠6.

13, 14. (a) Mɛni jeŋ nilee enyɛ etsɔɔ diɛŋtsɛ yɛ wala shishijee he? (b) Wala ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ tsɔɔ mɛni?

13 Odaseyeli ni ji enyɔ ni baanyɛ aye abua gbɔmɛi ni amɛkpɛlɛ Bɔlɔ ko nɔ lɛ kɔɔ wala shishijee he. Kɛjɛ be mli ni Louis Pasteur tao nii amli kɛbaa nɛɛ lɛ, akpɛlɛ nɔ akɛ wala baaa shihilɛ mli trukaa kɛkɛ ni ejɛɛɛ nɔ ko mli eba. No hewɔ lɛ te fee tɛŋŋ ni shikpɔŋ nɔ wala je shishi? Yɛ 1950 afii lɛ amli lɛ, jeŋ nilelɔi bɔ mɔdɛŋ koni amɛtsɔɔ akɛ, eeenyɛ efee akɛ eje shishi fiofio yɛ blema ŋshɔ ko mli, beni sarawai tee nɔ egbala ewo blema atatuiaŋ be fɛɛ be lɛ. Shi, nyɛsɛɛ nɛɛ nɔŋŋ odaseyeli tsɔɔ akɛ, shikpɔŋ nɔ wala shishijee ni tamɔ nɛkɛ nyɛŋ aba lɛ nakai ejaakɛ atatuiaŋ ni tamɔ nakai lɛ ehiko shi kwraa dã. Enɛ hewɔ lɛ, jeŋ nilelɔi komɛi miitao sane mlitsɔɔmɔ ni tɔmɔ faaa yɛ he. Shi ani amɛ hu amɛmiilaaje sane ni he hiaa fe fɛɛ lɛ?

14 Beni ekɛ afii nyɔŋmai abɔ ekase jeŋ muu fɛɛ kɛ wala ni yɔɔ mli lɛ he nii lɛ, Ŋleshi jeŋ nilelɔ, Sir Fred Hoyle kɛɛ akɛ: “Yɛ nɔ najiaŋ ni aaakpɛlɛ sane fioo ni ewa akɛ aaahe aye ni tsɔɔ akɛ eeenyɛ efee akɛ wala je shishi kɛtsɔ adebɔɔ mli hewalɛi ni kudɔɔ nibii moŋ nɔ lɛ, etamɔ nɔ ni ehi moŋ akɛ aaasusu akɛ wala shishijee ji nɔ ko ni aje gbɛ afee ni nilee yɔɔ mli.” Hɛɛ, shii abɔ ni wɔkaseɔ wala he nibii ni yɔɔ naakpɛɛ lɛ ahe nii lɛ, shii abɔ ni ebafeɔ nɔ ni nilee yɔɔ mli akɛ wala ba kɛjɛ Jɛɛhe ko ni nilee yɔɔ jɛmɛ ji no.​—⁠Hiob 33:4; Lala 8:​4, 5; 36:10; Bɔfoi lɛ Asaji 17:​28.

15. Mɛni hewɔ abaanyɛ akɛɛ akɛ esoro bo kwraa lɛ?

15 No hewɔ lɛ, klɛŋklɛŋ susumɔ lɛ kɔɔ jeŋ muu fɛɛ he, ni nɔ ni ji enyɔ lɛ kɔɔ wala shishijee yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ he. Kadimɔ nɔ ni ji etɛ lɛ​—⁠bɔ ni esoro wɔ kwraa ha lɛ. Adesai fɛɛ yɛ srɔto kwraa yɛ gbɛ̀i pii anɔ, ni no tsɔɔ akɛ bo hu nakai nɔŋŋ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Ekolɛ onu ni akɛ ansɔ lɛ eto kɔmpiuta ko ni yɔɔ hewalɛ waa lɛ he. Shi yɛ anɔkwale mli lɛ, nibii ni ákpa shi ána nyɛsɛɛ nɛɛ lɛ tsɔɔ akɛ bɔ ni akɛto he aha nɛɛ shɛɛɛ he kwraa. Jeŋ nilelɔ ko ni yɔɔ Massachusetts Institute of Technology lɛ kɛɛ akɛ: “Ŋmɛnɛŋmɛnɛ kɔmpiutai ni yɔɔ lɛ shɛɛɛ adesa ko ni eye afii 4 lɛ he, yɛ amɛnyɛmɔi ni amɛkɛnaa nii, amɛkɛwieɔ, amɛkɛtsiɔ amɛhe, aloo amɛjwɛŋmɔ ni amɛkɛtsuɔ nii lɛ he kwraa. . . . Abu akɔntaa akɛ, saji abɔ ni abaanyɛ akɛwo kɔmpiuta ni yɔɔ hewalɛ fe fɛɛ po mli ni baayi lɛ obɔ lɛ kɛ waa henumɔ fãi yeɔ egbɔ⁠—⁠nɔ ni kɛ akɛto he lɛ, eji kɔmpiuta ni yɔɔ hewalɛ fe fɛɛ ni yɔɔ [o]yitso ŋoŋo lɛ mli lɛ he nɔ ko nyɛkɛsiɔɔ kwraa.”

16. Wiemɔ mli nyɛmɔ ni oyɔɔ lɛ tsɔɔ mɛni?

16 Wiemɔ ji nyɛmɔ ni oyɔɔ yɛ ansɔ ni oyɔɔ lɛ hewɔ. Mɛi komɛi wieɔ wiemɔi srɔtoi enyɔ, etɛ aloo nɔ ni fa fe nakai, ni kɛlɛ nyɛmɔ ni ayɔɔ ni akɛwieɔ wiemɔ kome pɛ kɛkɛ po lɛ haa wɔfeɔ mɛi ni esoro amɛ kwraa. (Yesaia 36:11; Bɔfoi lɛ Asaji 21:​37-​40) Nilelɔi R. S. kɛ D.  H. Fouts bi akɛ: “Ani gbɔmɔ pɛ . . . yɔɔ nyɛmɔ ni akɛgbaa sane kɛtsɔɔ wiemɔ nɔ? . . . Yɛ anɔkwale mli lɛ, kooloi agboi lɛ fɛɛ tsɔɔ . . . amɛnifeemɔi, ŋmajee, tsɛ́mɔi, bolɔmɔi, kɛ lalai anɔ amɛwieɔ, ni wobii joɔ po kɛwieɔ. Kɛlɛ, etamɔ nɔ ni kooloi bɛ wiemɔi ni ato he gbɛjianɔ, ja gbɔmɔ pɛ. Ni kooloi nyɛɛɛ atɛŋ mfonirii, ni enɛ sa kadimɔ jogbaŋŋ. Kɛ amɛbɔ mɔdɛŋ aahu lɛ, nibii basabasa ni jwɛŋmɔ bɛ mli amɛŋmalaa.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, adesai pɛ baanyɛ ni amɛkɛ ansɔ lɛ atsu nii ni amɛkɛwie, ni amɛtɛ̃ŋ mfonirii ni shishinumɔ yɔɔ mli.​—⁠Okɛto Yesaia 8:1; 30:8; Luka 1:⁠3 he.

17. Mɛni ji shishijee srɔtofeemɔ ko ni kã kooloo ni miikwɛ ashwishwɛ mli kɛ nakai ni gbɔmɔ feɔ lɛ teŋ?

17 Agbɛnɛ hu, ole ohe; ole bɔ ni oji jogbaŋŋ. (Abɛi 14:10) Ani ókwɛ bɔ ni looflɔ, gbee loo alɔnte ko kwɛɔ ehiɛ yɛ ashwishwɛ mli ni agbɛnɛ etsɔtseɔ, ehũuɔ, aloo etutuaa nɔ ni enaa lɛ dã? Esusuɔ akɛ eena kooloo kroko, eyooo lɛ diɛŋtsɛ ehe. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, kɛ okwɛ ashwishwɛ mli lɛ, ole akɛ bo ni. (Yakobo 1:​23, 24) Ekolɛ okwɛɔ opuemɔ aloo osusuɔ bɔ ni obaaji yɛ afii fioo komɛi asɛɛ lɛ he. Kooloi efeee nakai. Hɛɛ, ansɔ ni oyɔɔ lɛ haa ofeɔ mɔ ko ni yɔɔ srɔto. Nɛgbɛ yijiemɔ lɛ yaa? Te fe tɛŋŋ ni ansɔ ni oyɔɔ lɛ ba, kɛ́ jeee Nyɔŋmɔ ŋɔɔ ejɛ?

18. Mɛɛ jwɛŋmɔŋ nyɛmɔi haa esoroɔ bo kwraa yɛ kooloi ahe?

18 Ansɔ ni oyɔɔ lɛ hu haa ojieɔ hiɛsɔɔ kpo ohaa nibii ni atɛ̃ŋ kɛ lalai, ni agbɛnɛ hu ehaa onáa henumɔ kɛhaa jeŋba kpakpa. (2 Mose 15:20; Kojolɔi 11:34; 1 Maŋtsɛmɛi 6:​1, 29-​35; Mateo 11:​16, 17) Mɛni hewɔ bo pɛ, shi jeee kooloi lɛ fɛɛ? Amɛkɛ amɛ ansɔ lɛ tsuɔ nibii ni he hiaa amɛ amrɔ nɔŋŋ lɛ ahe nii​—⁠ní amɛna niyenii, ní amɛtao hefatalɔ, aloo ni amɛfee tsũ. Adesai pɛ susuɔ nii ahe kɛyaa shɔŋŋ. Mɛi komɛi po susuɔ bɔ ni amɛnifeemɔi baasa shihilɛ ni ebɔle amɛhe lɛ he aha, aloo bɔ ni ebaasa amɛshwiei ahe eha yɛ wɔsɛɛ be mli lɛ he. Mɛni hewɔ? Jajelɔ 3:11 kɛɔ yɛ adesai ahe akɛ: “[Bɔlɔ lɛ] eŋɔ naanɔ hu ewo amɛtsuii amli.” Hɛɛ, nyɛmɔ ni oyɔɔ ni okɛsusuɔ shishinumɔ ni yɔɔ naanɔ he, aloo ni okɛfeɔ naanɔ wala he mfoniri lɛ ji nɔ ko ni nɔ bɛ.

Hã Bɔlɔ lɛ kɛ Shishinumɔ Afata He

19. Mɛɛ susumɔ gbɛ̀i srɔtoi etɛ obaanyɛ okɛtsu nii ni okɛye obua mɛi krokomɛi ni amɛjwɛŋ Bɔlɔ lɛ he?

19 Wɔsusu nibii etɛ pɛ he: bɔ ni nibii yaa nɔ pɛpɛɛpɛ ni afee fɛɛ jogbaŋŋ yɛ jeŋ muu fɛɛ lɛ, shikpɔŋ nɔ wala shishijee, kɛ bɔ ni adesa ansɔ lɛ yɔɔ srɔto kwraa ha ni anyɛŋ aje he ŋwane lɛ kɛ enyɛmɔi srɔtoi ni eyɔɔ lɛ. Mɛni saji etɛ nɛɛ tsɔɔ? Naa gbɛ ni atsɔɔ nɔ asusuɔ nii ahe ni obaanyɛ okɛtsu nii koni okɛye obua mɛi krokomɛi ni amɛná hetoo. Klɛŋklɛŋ lɛ obaanyɛ obi akɛ: Ani je lɛ yɛ shishijee? Mɛi pii baakpɛlɛ nɔ akɛ eyɛ shishijee. No sɛɛ lɛ, bi akɛ: Ani jeee nɔ ko kwraa kɛ nakai shishijee lɛ ba, aloo nɔ ko ha eje shishi? Mɛi pii nuɔ he akɛ nɔ ko ha jeŋ muu lɛ fɛɛ je shishi. Enɛ kɛ naagbee sanebimɔ lɛ baa akɛ: Ani nɔ ko ni hiɔ shi kɛyaa naanɔ ha eje shishi, aloo Mɔ ko ni hiɔ shi kɛyaa naanɔ ha eje shishi? Saji nɛɛ ni ákɛshwie shi yɛ faŋŋ mli kɛ sane naatsɔɔmɔ ni ja nɛkɛ lɛ baanyɛ aha mɛi pii amu sane naa akɛ: Esa akɛ Bɔlɔ ko ahi shi! Akɛni nakai eji hewɔ lɛ, ani esaaa akɛ shihilɛ feɔ nɔ ni shishinumɔ baanyɛ ahi mli?

20, 21. Mɛni hewɔ le ni wɔɔle Bɔlɔ lɛ he hiaa koni wɔná shihilɛ ni shishinumɔ yɔɔ mli lɛ?

20 Esa akɛ wɔshihilɛ fɛɛ, ni jeŋba henumɔ ni wɔyɔɔ lɛ kɛ jeŋba diɛŋtsɛ fata he lɛ afee nɔ ni kɔɔ Bɔlɔ lɛ he. Dr. Rollo May ŋma be ko akɛ: “Jeŋba he gbɛjianɔtoo kome pɛ ni fa bɔ ni sa ji nɔ ni damɔ shishijee shishinumɔ ni yɔɔ wala sɛɛ lɛ nɔ.” Nɛgbɛ abaana enɛ yɛ? Etee nɔ akɛ: “Shishijee gbɛjianɔtoo lɛ ji Nyɔŋmɔ su kɛ baŋ. Nyɔŋmɔ shishitoo mlai lɛ ji shishitoo mlai ni fee shishitoo nɔ̃ kɛha wala kɛjɛ nibɔɔ shishijee kɛyashi enaagbee.”

21 Belɛ, wɔbaanyɛ wɔnu nɔ hewɔ ni lalatsɛ lɛ jieɔ heshibaa kɛ nilee fɛɛ kpo beni ekpa Bɔlɔ lɛ fai akɛ: “Yehowa, tsɔɔmɔ mi ogbɛ̀i lɛ, ha male otempɔŋi lɛ! Ha manyiɛ onɔkwale lɛ mli, ni otsɔɔ mi nii; ejaakɛ bo ji miyiwalaheremɔ Nyɔŋmɔ lɛ” shishi. (Lala 25:​4, 5) Akɛni ebale Bɔlɔ lɛ jogbaŋŋ hewɔ lɛ, eyɛ faŋŋ akɛ lalatsɛ lɛ shihilɛ baafee nɔ ni shishinumɔ, yiŋtoo, kɛ gbɛtsɔɔmɔ yɔɔ mli babaoo. Nakai nɔŋŋ ebaanyɛ eba lɛ yɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ gbɛfaŋ.​—⁠2 Mose 33:⁠13.

22. Mɛni kɔɔ Bɔlɔ lɛ gbɛ̀i ni wɔɔle lɛ he?

22 Nɔ ni fata Bɔlɔ lɛ ni aaale ‘lɛ diɛŋtsɛ egbɛ̀i’ lɛ ahe ji le ni aaale bɔ ni eji, esu kɛ baŋ kɛ egbɛ̀i fɛɛ jogbaŋŋ. Shi akɛni anaaa Bɔlɔ lɛ, ni ehewalɛ fa babaoo hewɔ lɛ, te wɔɔfee tɛŋŋ wɔle lɛ jogbaŋŋ? Nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ baasusu enɛ he.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Beni egbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa Nazi gboklɛfoi ansarai amli niiashikpamɔ nɔ lɛ, Dr. Viktor E. Frankl ha ale akɛ: “Shishinumɔ ni gbɔmɔ taoɔ lɛ ji klɛŋklɛŋ hewalɛ ko ni tsirɛɔ lɛ yɛ eshihilɛ mli shi jeee ‘henumɔ ni ji enyɔ, ni tsirɛɔ mɔ’ tamɔ nɔ ni kooloi yɔɔ lɛ. Ekɛfata he akɛ, yɛ jeŋ ta ni ji enyɔ lɛ sɛɛ afii nyɔŋmai komɛi sɛɛ lɛ, saji amlipɛimɔ ko ni afee yɛ France lɛ “tsɔɔ akɛ gbɔmɛi ni abibii amɛ saji lɛ ateŋ oha fɛɛ mlijaa 89 kpɛlɛ nɔ akɛ ‘nɔ ko’ ni gbɔmɔ baanyɛ adamɔ nɔ ahi shi he miihia.”

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

◻ Mɛni hewɔ ehe hiaa ni wɔya kɛteke jeŋ nilee he saji kɛkɛ ni kɔɔ wɔ jeŋ muu fɛɛ lɛ he ni wɔɔná lɛ?

◻ Beni oyeɔ obuaa mɛi krokomɛi ni amɛjwɛŋ Bɔlɔ lɛ he lɛ, mɛɛ sane obaagbala jwɛŋmɔ kɛya nɔ?

◻ Mɛni hewɔ le ni aaale Bɔlɔ lɛ ji nɔ titri ni baaha aná shihilɛ ni shishinumɔ yɔɔ mli ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli lɛ?

[Nitɛŋmɔ ni akɛmiitsɔɔ nɔ ko mli/Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

(Kɛ́ ootao ona bɔ ni saji nɛɛ ji diɛŋtsɛ lɛ, no lɛ kwɛmɔ wolo lɛ mli)

Te Omuɔ Sane Naa Ohaa Tɛŋŋ?

Wɔ Jeŋ Muu Fɛɛ Lɛ

↓ ↓

BƐ Eyɛ

SHISHIJEE Shishijee

↓ ↓

Jeee Nɔ Ko Ha Eba Nɔ Ko Kɛba

↓ ↓

Kɛtsɔ NƆ KO Ni Kɛtsɔ MƆ KO

Hiɔ Shi Daa Nɔ Ni Hiɔ Shi Daa Nɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 15]

Bɔ ni jeŋ muu fɛɛ da ha kɛ bɔ ni ato nibii ahe gbɛjianɔ jogbaŋŋ pɛpɛɛpɛ yɛ mli lɛ eha mɛi pii miisusu Bɔlɔ lɛ he

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Baafai 15 kɛ 18: Jeff Hester (Arizona State University) kɛ NASA

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje