Nyɔŋmɔ Haa Eshwereɔ—Ani Otusɔ Ogbɛfaŋnɔ?
FEEMƆ he mfoniri okwɛ. Naa bo ni oyɛ abɔɔ fɛfɛo ko mli, ni tsei wuji kakadaji, tsei bibii fɛfɛji, kɛ fɔfɔii ni hiɛ sui sɔrɔtoi babaoo ebɔle bo yɛ he fɛɛ he. Jwɛi ni su tamɔ smaragde tɛ baa ŋmɔŋ ha shikpɔŋ lɛ hiɛ fɛɛ ni ekpelekeɔ shi blɛoo aahu kɛyaa faa bibioo ko ni hoɔ kɛ nu ni mli tse keŋkeŋ lɛ naa tɔŋŋ. Nɔ ko nɔ ko fiteee eshikamɔ fɛfɛo nɛɛ. Akɛni ohiɛ esɔ enɛ waa hewɔ lɛ, obaasumɔ ni ole mɔ ni fee nɛkɛ he fɛfɛo nɛɛ. Ni abɔɔkwɛlɔ lɛ kɛ heshibaa ha bo hetoo akɛ Nyɔŋmɔ ji mɔ ni haa nii fɛɛ shwereɔ.
Yɛ adebɔɔ naa lɛ, ole enɛ momo. Ni kɛ oyashɛ shia ni ona bɔ ni asaaa bo diɛŋtsɛ otsu sɛɛ abɔɔ lɛ mli, ni nɔ kpakpa ko ekwɛ̃ɛɛ yɛ mli, ni jwɛi bua shi, ni “nui ni enɛ ewo bui bibii amli lɛ eyimɔ lɛ obɔbɔ lɛ, ehaa okaiɔ abɔɔkwɛlɔ lɛ wiemɔ lɛ. Oosumɔ ni ona abɔɔ ni tamɔ he ni otee oyashera shi yɛ lɛ. Akɛni oheɔ abɔɔkwɛlɔ lɛ wiemɔi oyeɔ hewɔ lɛ, okula shi ni okɛ ekaa sɔle oha Nyɔŋmɔ koni eha fɔfɔii ni yɔɔ fɛo akwɛ̃ yɛ obɔɔ lɛ mli. Ni mɛni ba? Eka shi faŋŋ akɛ nɔ ko baaa.
Shi mumɔŋ dalɛ hu? Ekolɛ oyɛ henumɔ ko ni mli wa ni haa osumɔɔ ni ona akɛ nibii miishwere yɛ mumɔŋ, tamɔ kaselɔi heei ni miikpɛlɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli anɔkwale lɛ nɔ, aloo bo diɛŋtsɛ omumɔŋ hiɛyaa nɛkɛ. Ni ekolɛ obaasɔle kɛ ekaa oha Yehowa koni eha shweremɔ ni tamɔ nakai aba, kɛ nɔmimaa ni mli wa akɛ eyɛ hewalɛ ni ekɛaafee nakai. Shi ani henumɔ ni mli wa ni oyɔɔ, sɔlemɔ kɛ ekaa, kɛ hekɛnɔfɔɔ ni oyɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ hewalɛ mli lɛ diɛŋtsɛ baanyɛ aha nakai shweremɔ lɛ aba?
Nyɔŋmɔ Haa Eshwereɔ
Ekolɛ onuɔ he akɛ ogbɛfaŋnɔ yɛ mumɔŋ shweremɔ namɔ mli lɛ he ehiaaa tsɔ ko, ni shishinumɔ po bɛ he. Ani bɔfo Paulo ewieee nɔ ko tamɔ enɛ yɛ 1 Korintobii 3:5-7? Eŋma akɛ: “Agbɛnɛ, Apolo ji namɔ? Paulo ji namɔ? Amɛji sɔɔlɔi ni nyɛtsɔ amɛnɔ nyɛhe nyɛye, ni mɔ fɛɛ mɔ lɛ bɔ ni Nuŋtsɔ lɛ eha lɛ. Mi lɛ, mitɛo; Apolo shwie nɔ nu; shi Nyɔŋmɔ ha shwere. Belɛ agbɛnɛ jeee mɔ ni tɛo lɛ ji nɔ ko, ni jeee mɔ ni shwie nɔ nu lɛ hu, shi moŋ mɔ ni ha eshwere, ni ji Nyɔŋmɔ lɛ.”
Paulo kpɛlɛɔ nɔ yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ kɛ nibii kwɛ̃ lɛ, yijiemɔ lɛ fɛɛ yaa Nyɔŋmɔ ŋɔɔ. Ekolɛ abɔɔkwɛlɔ ko baahu ebɔɔ mli, ni ebaadũ wui, ni ebaakwra nibii ni edũ lɛ jogbaŋŋ, shi yɛ naagbee lɛ, Nyɔŋmɔ naakpɛɛ hewalɛ ni ekɛbɔ nibii fɛɛ lɛ ji nɔ ni haa nii kwɛ̃ɔ. (1 Mose 1: 11, 12, 29) Shi kɛlɛ, mɛni Paulo tsɔɔ beni ekɛɛ akɛ “jeee mɔ ni tɛo lɛ ji nɔ ko, ni jeee mɔ ni shwie nɔ nu lɛ hu” lɛ? (“Jeee abɔɔ kwɛlɔi lɛ kɛ amɛ nidumɔ kɛ enɔ nu shwiemɔ lɛ ji nɔ ni he hiaa,” The New English Bible.) Ani eetsɔɔ akɛ gbɛfaŋnɔ ni sɔɔlɔi aŋkroaŋkroi naa yɛ kaselɔi heei afeemɔ mli lɛ he ehiaaa, ni tsɔɔ akɛ yɛ naagbee lɛ, bɔ ni wɔtsuɔ wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ wɔhaa lɛ he ehiaaa tsɔ ko?
“Jeee Mɔ ni Tɛo Ji Nɔ Ko”
Ha ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ jeee Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he Paulo wieɔ yɛ ewolo lɛ fa nɛɛ mli, shi moŋ bɔ ni eji kwashiaiasane eha akɛ aaanyiɛ gbɔmɛi asɛɛ moŋ fe Yesu Kristo. Mɛi ni yɔɔ Korinto lɛ ateŋ mɛi komɛi kɛ woo ni esaaa miiha Yehowa tsuji komɛi ni ale amɛ jogbaŋŋ, tamɔ Paulo kɛ Apolo nɛkɛ. Mɛi krokomɛi hu miiwo mligbalamɔ kui ahe hewalɛ ni amɛmiiwo hii komɛi ni susuɔ akɛ amɛnɔ kwɔlɔ fe amɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ anɔ.—1 Korintobii 4:6-8; 2 Korintobii 11:4, 5, 13.
Gbɔmɛi ahiɛnyamwoo yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ ejaaa. Eji helooŋ jwɛŋmɔ, ni ekɛ awuŋayeli kɛ bei baa. (1 Korintobii 3:3, 4) Paulo tsɔɔ nibii ni jɛɔ susumɔ ni tamɔ nɛkɛ mli baa. Ekɛɛ akɛ: “Béi yɛ nyɛteŋ. Nɔ ni mikɛɔ nɛɛ ji akɛ nyɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛɔ akɛ: ‘Mi lɛ, Paulo nɔ ji mi;’ ‘mi lɛ, Apolo nɔ ji mi;’ ‘mi lɛ, Kefa nɔ ji mi;’ ‘mi lɛ, Kristo nɔ ji mi.’”—1 Korintobii 1:11, 12.
No hewɔ lɛ, beni eŋma akɛ, “mɔ ni dũ kɛ mɔ ni shwie nɔ nu lɛ jeee nɔ ko” lɛ (Phillips), no mli lɛ bɔfo lɛ miiwuu eeshi nakai heloonaa susumɔ lɛ, ni eema bɔ ni ehe hiaa ni akwɛ Yesu Kristo akɛ Hiɛnyiɛlɔ, ni akpɛlɛ nɔ hu akɛ shweremɔ ni baa yɛ asafo lɛ mli lɛ he anunyam fɛɛ yaa Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ nɔ mi. Bɔfoi lɛ kɛ onukpai krokomɛi lɛ, tsuji kɛkɛ ji amɛ yɛ asafo lɛ mli. Esaaa ni awoɔ mɔ ko nɔ, ni esaaa ni amɛ diɛŋtsɛ hu amɛtaoɔ gbɛi aloo gbɛhe ni nɔ kwɔ. (1 Korintobii 3:18-23) No hewɔ lɛ, Paulo wie akɛ “kɛ akɛ amɛ to mɔ ni haa dumɔwu lɛ wala lɛ he” lɛ, jeee mɛi komɛi kwraa ji mɔ ni du kɛ mɔ ni shwie nɔ nu lɛ.—1 Korintobii 3:7, Phillips.
Nyɔŋmɔ Hefatalɔi Nitsulɔi
No hewɔ lɛ, enɛ ni bɔfo Paulo wie lɛ etsɔɔɔ akɛ eeba bɔ ni gbɛfaŋnɔ ni wɔnaa yɛ nidumɔ kɛ enɔ nu shwiemɔ lɛ mli lɛ he hiaa ha lɛ shi. Etsɔɔɔ akɛ eetao ni wɔbɔi susumɔ akɛ, “Nyɔŋmɔ baaha nibii akwɛ̃ yɛ lɛ diɛŋtsɛ ebe mli,” koni no aha wɔta sɛɛ flɛŋŋ ni wɔmɛ lɛ ni efee nakai. Ele akɛ nɔ ni wɔfeɔ kɛ bɔ ni wɔfeɔ lɛ wɔhaa lɛ naa hewalɛ yɛ bɔ ni nibii shwereɔ haa lɛ nɔ.
No hewɔ ni Paulo tee nɔ ewo Kristofoi ŋaa yɛ be fɛɛ mli koni amɛtsu nii waa yɛ amɛsɔɔmɔ lɛ mli ni amɛha amɛhesaa akɛ tsɔɔlɔi lɛ aya hiɛ lɛ. Susumɔ ŋaa ni ewo obalanyo Timoteo lɛ he okwɛ. “Ohiɛ ahi ohe nɔ kɛ tsɔɔmɔ lɛ nɔ, hii shi yɛ nii nɛɛ amli; ejaakɛ kɛji ofee enɛ lɛ, ooohere bo diɛŋtsɛ kɛ mɛi ni boɔo toi lɛ fɛɛ yiwala.” (1 Timoteo 4:16) “Miima nɔ mi miihao . . . akɛ: Shiɛmɔ wiemɔ lɛ, kã he, . . . yɛ tsuishitoo kɛ nitsɔɔmɔ fɛɛ mli. . . . Gbee osɔɔmɔ lɛ naa kwraa!” (2 Timoteo 4:1, 2, 5) Eji Timoteo nidumɔ kɛ enɔ nu shwãmɔ lɛ naŋ hewalɛ ko yɛ nibii lɛ ashweremɔ nɔ kulɛ, efeŋ nɔ ni nilee yɔɔ mli akɛ eeetsu nii waa koni eha ehesaai aya hiɛ.
Taakɛ Paulo kɛ Apolo ji lɛ, bo hu obaanyɛ ona hegbɛ kpele ni ji sɔɔmɔ ni ooosɔmɔ akɛ Nyɔŋmɔ hefatalɔi nitsulɔi lɛ ateŋ mɔ kome. (1 Korintobii 3:9; 2 Korintobii 4:1; 1 Timoteo 1:12) No hewɔ lɛ, onitsumɔ he miihia waa. Abɔɔ kwɛlɔ lɛ kpaaa gbɛ akɛ Nyɔŋmɔ baatsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ eha ena abɔɔ fɛfɛo ko ní lɛ abɔɔ kwɛlɔ lɛ mɔdɛŋbɔɔ fataaa he. Ani eeefee sɔrɔto yɛ mumɔŋ shweremɔ gbɛfaŋ? Eka shi faŋŋ akɛ dabi. Taakɛ okwaafonyo ni kɛ tsuishitoo “mɛɔ shikpɔŋ nɔ nibaanii ni jara wa lɛ” ji lɛ, esa akɛ wɔ hu wɔmia wɔhiɛ waa yɛ nidumɔ kɛ enɔ nu shwãmɔ mli, koni wɔya nɔ wɔmɛ beni Nyɔŋmɔ haa eshwereɔ lɛ.—Yakobo 1:22; 2:26; 5:7.
Tsu Ogbɛfaŋnɔ
Akɛni, taakɛ bɔfo Paulo kɛɛ lɛ, “mɔ fɛɛ mɔ aaaná lɛ diɛŋtsɛ enyɔmɔwoo, yɛ lɛ diɛŋtsɛ enitsumɔ naa” hewɔ lɛ, wɔɔfee jogbaŋŋ akɛ wɔɔbi wɔhe bɔ ni wɔbɔɔ mɔdɛŋ wɔhaa.—1 Korintobii 3:8.
Abɔɔ kwɛlɔ Geoffrey Smith ni he esa waa lɛ wie akɛ: “Hesaa krɛdɛɛ ko he ehiaaa dani mɔ ko atsɔ abɔɔ kwɛlɔ, fe miishɛɛ ni aaaná yɛ dumɔ nii ahe kɛkɛ.” (Shrubs & Small Trees) Nakai nɔŋŋ hu mligbɛ hesaai krɛdɛɛ ko he ehiaaa dani wɔtsɔmɔ Nyɔŋmɔ hefatalɔi nitsulɔi, fe anɔkwa miishɛɛ ni wɔɔna yɛ gbɔmɛi ahe kɛ suɔmɔ ni wɔyɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ kɛ wɔ atsu nii.—2 Korintobii 2:16, 17; 3:4-6; Filipibii 2:13.
Susumɔ ŋaawoi kpakpai ni abɔɔ kwɛlɔi ni he esa kɛha lɛ ekomɛi ahe okwɛ. Taakɛ amɛteŋ onukpa ko kɛɛ lɛ, kɛ abɔɔ kwɛlɔ hee ko miisumɔ ni ebo mɛi ni yɔɔ niiashikpamɔ fe lɛ lɛ toi lɛ, “no lɛ etsɛɛɛ ni nikaselɔ lɛ batsɔɔ mɔ ni he esa.” Ni, nɛkɛ onukpa nɛɛ nɔŋŋ kɛɛ akɛ, “be fɛɛ be lɛ, mɔ ni he esa waa nɛɛ miitao nɔ hee ko ekase.” (The Encyclopedia of Gardening) Ani ojɛɔ osuɔmɔ mli okpɛlɛɔ yelikɛbuamɔ kɛ tsɔsemɔ ni Yehowa kɛhaa bɔni afee ni onyɛ odũ nii ni oshwie nɔ nu jogbaŋŋ kɛmɔ shi lɛ nɔ? Kɛ ofeɔ nakai lɛ, no lɛ kɛ mɔ hee ji bo yɛ nitsumɔ lɛ mli jio, oyɛ niiashikpamɔ yɛ mli jio, obaanyɛ ona hesaai babaoo lolo akɛ Nyɔŋmɔ hefatalɔ nitsulɔ koni ofee ‘mɔ ni yɔɔ hewalɛ ni ekɛaatsɔɔ mɛi krokomɛi hu.’—2 Timoteo 2:2.
Kɛji eesumɔ ni ebo toi ni ekase nii, taakɛ Geoffrey Smith kɛɛ lɛ, “no lɛ shishijelɔ lɛ baatsi ehe kɛjɛ tɛmɔtɛi ahe.” Kɛ wɔbo gbɛtsɔɔmɔ ni Yehowa kɛhaa kɛtsɔɔ e-Wiemɔ lɛ kɛ egbɛjianɔtoo lɛ nɔ lɛ toi lɛ, ebaaha wɔfee nii yɛ gbɛ ni etaoɔ nɔ. Ni no lɛ, akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, eeeha wɔtsi wɔhe kɛjɛ tsɔnei tamɔ ŋwane ni wɔkɛ mɛi ni taoɔ amɛbe loo amɛnɔ yɛ wiemɔi ahe lɛ aaaje lɛ ahe.—Abɛi 17:14; Kolosebii 4:6; 2 Timoteo 2:23-26.
Abɔɔ kwɛmɔ he ŋaawoo kpakpa kroko hu ji ni osusu nii ahe jogbaŋŋ dani okɛ oyaiyeli ayatsa sũ lɛ. The Encyclopedia of Gardening lɛ kɛɔ akɛ: “Dani obaabɔi shitsaa kwraa lɛ, taomɔ be ni okɛ dioofeemɔ asusu [ogbɛkpamɔi lɛ] ahe.” Ani ogbeeɔ tsɔne ni ji oyaiyeli ni okɛtsuɔ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he nii dani otsɔɔ sɔlemɔ nɔ osusuɔ nɔ ni okɛma ohiɛ akɛ obaasumɔ ni onyɛ otsu kɛ bɔ ni ooofee otsu lɛ he lɛ mli? Ha otii ni okɛmamɔ ohiɛ lɛ afee faŋŋ dani oje shishi. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, susumɔ gbɔmɛi ni ekolɛ okɛ amɛ baakpe kɛ naagbai hu ni okɛbaakpe lɛ ahe, ni osaa ohe akɛ obaatsu enɛɛmɛi ahe nii. Enɛ baaha ‘onine ashɛ mɛi babaoo nɔ beni otsɔɔ ohe nɔ fɛɛ nɔ ohaa mɛi fɛɛ’ lɛ.—1 Korintobii 9:19-23.
“Kaajie Onine yɛ He”
Kɛ wɔhiɛ sɔɔ hegbɛ ní wɔna akɛ wɔɔsɔmɔ akɛ Nyɔŋmɔ hefatalɔi nitsulɔi lɛ, no lɛ wɔhaŋ wɔgbɛfaŋnɔ afee bibioo yɛ hefatamɔ lɛ mli. “Leebi lɛ dũ odumɔnii lɛ, ni gbɛkɛ hu kaajie onine yɛ he; ejaakɛ oleee emli nɔ ni baahi, enɛ jio, enɛ jio, eloo ekolɛ enyɔ lɛ fɛɛ baahi pɛpɛɛpɛ jio.” (Jajelɔ 11:6) Nɔ ni baajɛ mli aba yɛ naagbee lɛ yɛ Yehowa dɛŋ, shi ja klɛŋklɛŋ lɛ wɔkɛ ekaa edũ nii lɛ dani wɔɔna nɔ ko wɔkpa.—Jajelɔ 11:4.
Abɔɔ ko bɛ ni aha efee fɛo kɛtsɔ shitsaa nitsumɔ bibioo ni akɛ anihao tsũ kɛ wui lɛ ni akɛyashwã mli kɛkɛ lɛ nɔ. Nakai nɔŋŋ hu abiɔ babaoo yɛ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli fe gbɛfaŋnɔ bibioo ni wɔɔna yɛ Biblia kasemɔ woji ajaa mli. Akɛ Nyɔŋmɔ hefatalɔi nitsulɔi lɛ, ehe miihia ni wɔkɛ mɔdɛŋbɔɔ ajaje Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi, ni wɔtao mɛi ni sumɔɔ jalɛ lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 13:48) Kaimɔ shishitoo mla ni yɔɔ bɔfo Paulo wiemɔ ni yɔɔ 2 Korintobii 9:6 lɛ mli lɛ: “Mɔ ni lɛteɔ nii ahe dũɔ lɛ, ekɛ helɛtemɔ hu aaakpa; ni mɔ ni dũɔ yɛ jɔɔmɔ mli lɛ, jɔɔmɔ mli nɔŋŋ eeekpa yɛ.”
Taakɛ abɔɔ kwɛlɔi kpakpai fɛɛ feɔ lɛ, wɔbɔɔ mɔdɛŋ ni wɔdũ nii yɛ sũ kpakpa mli. Shi, kɛ adu nii lɛ yɛ shikpɔŋ sũ kpakpa mli po lɛ, jeee nitsumɔ lɛ naagbee ji no. Geoffrey Smith kɛɔ akɛ: “Enɛ etsɔɔɔ akɛ kɛji ana adũ nii lɛ, belɛ nɔ ko kwraa he ehiaaa dɔŋŋ yɛ mɔ ni tsuɔ he nii lɛ gbɛfaŋ, fe akɛ eeetao hɔlɔ ko mli eta ejie ehiɛtserɛ.” Dabi, dani nibii lɛ baakwɛ̃ lɛ, mɔdɛŋbɔɔ he miihia yɛ dumɔnii lɛ anɔ nu shwamɔ kɛ ekwramɔ gbɛfaŋ.—Okɛto Abɛi 6:10, 11 he.
Yɛ anɔkwale mli lɛ, Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ baanyɛ afee be babaoo nitsumɔ ni wa, kɛji efee tamɔ nɔ ni nɔ ko jɛɛɛ mli baaa. Shi bei komɛi lɛ, naakpɛɛ nibii jɛɔ mli baa trukaa, ni akpaaa gbɛ po. Geoffrey Smith kɛɔ akɛ: “Abɔɔ kwɛmɔ biɔ be babaoo ni akɛaagbo deŋme daa gbi, kɛ bei komɛi ni folɔɔ mli kpitiokpitio, be mli ni bɔ ni nibii lɛ efee fɛo eha lɛ haa hiɛ kpaa shitsaa, humɔ, kɛ tsuiyeli lɛ fɛɛ nɔ kwraa.” Bo hu obaanyɛ ona miishɛɛ be ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli kɛji tsui kpakpa ko kpɛlɛ anɔkwale shɛɛ sane lɛ nɔ—shi ja oosumɔ ni klɛŋklɛŋ lɛ otsu shitsaa, nidumɔ, ehe humɔ, kɛ enɔ nu shwamɔ nitsumɔi lɛ dã.—Okɛto Abɛi 20:4 he.
Paulo kɛ Apolo le akɛ amɛnitsumɔ ni ji Maŋtsɛyeli shiɛmɔ kɛ kaselɔ feemɔ lɛ haaa amɛna gbɛhe krɛdɛɛ ko yɛ Kristofoi asafo lɛ mli. Amɛnu shishi akɛ Nyɔŋmɔ ji mɔ ni haa nibii fɛɛ shwereɔ. Ni kɛlɛ, amɛtee nɔ amɛdũ nii lɛ ni amɛshwã nɔ nu—kɛ mɔdɛŋbɔɔ. Eba akɛ wɔɔnyiɛ amɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ sɛɛ ni wɔkɛ wɔhe aha Nyɔŋmɔ akɛ ‘sɔɔlɔi ni mɛi krokomɛi tsɔ amɛnɔ amɛhe amɛye.’—1 Korintobii 3:5, 6.
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]
Nyɔŋmɔ haa nibii fɛɛ kwɛ̃ɔ—shi abɔɔ kwɛlɔ lɛ hu tsuɔ egbɛfaŋnɔ