Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • od yitso 9 bf. 87-104
  • Gbɛi Ni Atsɔɔ Nɔ Ashiɛɔ Sane Kpakpa Lɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Gbɛi Ni Atsɔɔ Nɔ Ashiɛɔ Sane Kpakpa Lɛ
  • Ato Wɔhe Gbɛjianɔ Koni Wɔfee Yehowa Suɔmɔnaa Nii
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • SHĨA FƐƐ SHĨA SHIƐMƆ NITSUMƆ LƐ
  • TAOMƆ MƐI NI SA LƐ
  • FEEMƆ SƐƐKUUKƐSARAMƆI
  • FEEMƆ BIBLIA MLI NIKASEMƆI
  • GBALAMƆ MƐI NI YƆƆ WIEMƆ LƐ HE MIISHƐƐ LƐ AJWƐŊMƆ KƐBA YEHOWA ASAFO LƐ NƆ
  • OKƐ ASAFO LƐ WOJI LƐ ATSU NII
  • ODASE NI AYEƆ BE NI ANYIƐƐƐ SHIƐMƆ NƆ
  • SHIKPƆŊKUKU
  • ESA AKƐ WƆFEE EKOME KƐSHIƐ WƆTSƆƆ MƐI NI WIEƆ WIEMƆI SRƆTOI FƐƐ
  • KPEE KƐHÃ SHIƐMƆYAA
  • Yelikɛbuamɔ Kɛha Mɛi ni Wieɔ Maŋsɛɛ Wiemɔ Lɛ
    Wɔ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ—2010
  • Kɛ́ Shiatsɛ lɛ Wieɔ Wiemɔ Kroko
    Wɔ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ—2008
  • Sanebimɔ He
    Wɔ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ—1990
  • Nyɛfea Ekome Kɛshiɛa Yɛ Shikpɔŋkuku Ni Awieɔ Wiemɔi Srɔtoisrɔtoi Yɛ Mli Lɛ Mli
    Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Akɛ Kristofoi—Kpee Nifeemɔ Wolo—2018
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Ato Wɔhe Gbɛjianɔ Koni Wɔfee Yehowa Suɔmɔnaa Nii
od yitso 9 bf. 87-104

YITSO 9

Gbɛi Ni Atsɔɔ Nɔ Ashiɛɔ Sane Kpakpa Lɛ

YESU kɛ ekãa shiɛ sane kpakpa lɛ ni ekɛfee nɔkwɛmɔnɔ efɔ̃ shi ehã esɛɛnyiɛlɔi lɛ. Etee mɛi lɛ aŋɔɔ yɛ amɛshĩai kɛ hei ni mɛi buaa amɛhe naa yɛ ni ekɛ amɛ yawie ni etsɔɔ amɛ nii. (Mat. 9:35; 13:36; Luka 8:1) Yesu kɛ mɛi aŋkroaŋkroi wie, etsɔɔ ekaselɔi lɛ sɔŋŋ nii, ni eshiɛ etsɔɔ mɛi ni yifalɛ shɛɔ akpei abɔ. (Mar. 4:10-13; 6:35-44; Yoh. 3:2-21) Eŋɔ hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni sa ni ená lɛ kɛwo mɛi hewalɛ ni ehã amɛná hiɛnɔkamɔ. (Luka 4:16-19) Eye mɛi odase be ni etɔ lɛ ni ebaabi ni ejɔɔ ehe po. (Mar. 6:30-34; Yoh. 4:4-34) Kɛ́ wɔkane Yesu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he amaniɛbɔi ni akɛ mumɔ tsirɛ mɛi ni amɛŋmala lɛ, ani ekanyaaa wɔ ni wɔkase lɛ? Ekã shi faŋŋ akɛ, ekanyaa wɔ, tamɔ bɔ ni ekanya bɔfoi lɛ.​—Mat. 4:19, 20; Luka 5:27, 28; Yoh. 1:43-45.

2 Hã wɔkwɛ gbɛi srɔtoi ni Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ baanyɛ atsɔ nɔ atsu shiɛmɔ nitsumɔ ni Yesu Kristo to shishi aaafee afii 2,000 ni eho nɛ lɛ.

SHĨA FƐƐ SHĨA SHIƐMƆ NITSUMƆ LƐ

3 Akɛ Yehowa Odasefoi lɛ, wɔle akɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ ni wɔshiɛɔ yɛ shĩa fɛɛ shĩa lɛ woɔ yibii waa. Akɛni wɔshiɛɔ yɛ shĩa fɛɛ shĩa yɛ jeŋ fɛɛ hewɔ lɛ, akɛ no kadiɔ wɔ. Yibii ni hãa wɔtsui nyɔɔ wɔmli ni shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ woɔ lɛ, tsɔɔ akɛ gbɛ ni hãa wɔnine shɛɔ mɛi akpekpei abɔ nɔ yɛ be kukuoo mli nɛɛ sa jogbaŋŋ. (Mat. 11:19; 24:14) Shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ji gbɛ ni sa jogbaŋŋ ni wɔtsɔɔ nɔ wɔjieɔ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã Yehowa kɛ wɔnyɛmi gbɔmɔ lɛ kpo.​—Mat. 22:34-40.

4 Jeee Yehowa Odasefoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ to shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ shishi. Bɔfo Paulo wie akɛ etsɔɔ mɛi nii yɛ amɛshĩai amli. Be ni ewieɔ eshiɛmɔ nitsumɔ lɛ he etsɔɔ nɔkwɛlɔi ni yɔɔ Efeso lɛ, ekɛɛ amɛ akɛ, ‘kɛjɛ klɛŋklɛŋ gbi ni eba Asia kpokpaa lɛ nɔ lɛ nɔ lɛ, eshashaooo shi akɛ ebaakɛɛ amɛ nibii ni he yɔɔ sɛɛnamɔ lɛ ni agbɛnɛ hu etsɔɔ amɛ nii yɛ shĩa fɛɛ shĩa.’ Paulo tsɔ gbɛ nɛɛ kɛ gbɛi krokomɛi anɔ ‘eye odase fitsofitso etsɔɔ Yudafoi kɛ Greekbii fɛɛ akɛ amɛtsake amɛtsui ni amɛba Nyɔŋmɔ ŋɔɔ, ni amɛhe wɔ-Nuŋtsɔ Yesu nɔ amɛye.’ (Bɔf. 20:18, 20, 21) Yɛ nakai beiaŋ lɛ, Roma nɔyelɔi lɛ woɔ mɛi hewalɛ ni amɛjá amagai, ni mɛi babaoo ‘sheɔ nyɔŋmɔi lɛ gbeyei waa.’ No mli lɛ, ehe ebahia waa ni mɛi atao “Nyɔŋmɔ ni fee je lɛ kɛ nibii fɛɛ ni yɔɔ mli lɛ” sɛɛgbɛ, ni Nyɔŋmɔ nɛɛ ‘miikɛɛ gbɔmɛi ni yɔɔ he fɛɛ he lɛ akɛ amɛtsake amɛtsui.’​—Bɔf. 17:22-31.

5 Ŋmɛnɛ lɛ, ehe ebahia waa fe tsutsu lɛ akɛ ashiɛ sane kpakpa lɛ atsɔɔ mɛi. Je lɛ naagbee lɛ miibɛŋkɛ oyayaayai. Anɔkwa sane nɛɛ kanyaa wɔ koni wɔkɛ ekãa ashiɛ fe tsutsu lɛ. Gbɛi ni atsɔɔ nɔ ataoɔ mɛi ni anɔkwale lɛ he kumai miiye amɛ lɛ eko kwraa bɛ ni hi fe shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Gbɛ nɛɛ wo yibii waa yɛ Yesu kɛ bɔfoi lɛ abeiaŋ, ni ŋmɛnɛ hu lɛ, ekã he eewo yibii.​—Mar. 13:10.

6 Ani onyɛɔ okɛ ohe woɔ shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli jogbaŋŋ kɛmɔɔ shi? Kɛ́ nakai ni lɛ, no lɛ ná ole akɛ Yehowa yɛ ohe miishɛɛ waa. (Eze. 9:11; Bɔf. 20:35) Ekolɛ onáaa shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mlɛo. Ekolɛ ogbɔmɔtsoŋ hewalɛ hãaa onyɛ ofee bɔ ni obaasumɔ ni ofee loo mɛi ni yɔɔ nyɛshikpɔŋkuku lɛ mli lɛ ateŋ mɛi babaoo booo sane lɛ toi. Ekolɛ amralofoi lɛ etsĩ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ naa po. Ekolɛ ohiɛ gboɔ ni ewa waa kɛhã bo akɛ okɛ mɛi ni oleee baagba sane. No hewɔ lɛ, be fɛɛ be ni obaatsu shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, osheɔ gbeyei fioo. Onijiaŋ akaje wui. (2 Mo. 4:10-12) Onyɛmimɛi ni yɔɔ hei babaoo lɛ kɛ shihilɛ ni okɛkpeɔ lɛ nɔŋŋ eko miikpe.

7 Yesu wo ekaselɔi lɛ shi akɛ: “Naa! mikɛ nyɛ yɛ gbii lɛ fɛɛ kɛyashi je lɛ naagbee gbii lɛ amli.” (Mat. 28:20) Shiwoo nɛɛ wajeɔ wɔ yɛ kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ mli. Wɔnuɔ he tamɔ bɔ ni Paulo nu he lɛ. Ekɛɛ akɛ: “Yɛ nɔ fɛɛ nɔ mli lɛ, mitsɔɔ mɔ ni wajeɔ mi lɛ nɔ mináa hewalɛ.” (Fip. 4:13) Okɛ gbɛjianɔi ni asafo lɛ toɔ kɛhã shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ atsu nii jogbaŋŋ kɛmɔ shi. Kɛ́ okɛ mɛi krokomɛi tsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, amɛbaawo bo hewalɛ ni amɛbaaye amɛbua bo. Sɔlemɔ koni oná yelikɛbuamɔ ni baahã onyɛ oye gbɛtsiinii ni ekolɛ okɛbaakpe lɛ anɔ, ni okɛ ohe awo sane kpakpa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli kɛ ekãa babaoo.​—1 Yoh. 5:14.

8 Be ni oshiɛɔ sane kpakpa lɛ otsɔɔ mɛi lɛ, obaaná hegbɛi ni okɛɛ amɛ ‘hiɛnɔkamɔ ni oyɔɔ lɛ he sane.’ (1 Pet. 3:15) Babaoo ni oshiɛɔ sane kpakpa lɛ, babaoo ni obaana srɔto ni yɔɔ mɛi ni hiɛ kã Maŋtsɛyeli lɛ nɔ kɛ mɛi ni bɛ hiɛnɔkamɔ lɛ ateŋ ji no. (Yes. 65:13, 14) Otsui baanyɔ omli ejaakɛ ooye Yesu famɔ akɛ ‘ohã ola lɛ atso’ lɛ nɔ, ni obaanyɛ oná hegbɛ po kɛye obua mɛi ni amɛbale Yehowa kɛ anɔkwale ni kɛ mɔ yaa naanɔ wala mli lɛ.​—Mat. 5:16; Yoh. 17:3; 1 Tim. 4:16.

9 Atoɔ gbɛjianɔ koni atsu shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ yɛ otsii lɛ anaagbee kɛ agbɛnɛ hu yɛ otsii lɛ amli. Yɛ hei komɛi ni ewa akɛ abaana mɛi yɛ shĩa leebi loo shwane mli lɛ, asafoi komɛi toɔ gbɛkɛnaashi odaseyeli he gbɛjianɔ. Mɛi komɛi baanya he akɛ abasara amɛ gbɛkɛnaashi moŋ fe leebi.

TAOMƆ MƐI NI SA LƐ

10 Yesu kɛ gbɛtsɔɔmɔ hã ekaselɔi lɛ akɛ ‘amɛtao’ mɛi ni sa lɛ. (Mat. 10:11) Jeee shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ pɛ nɔ Yesu tsɔ etao mɛi ni sa lɛ. Anɔkwa, be fɛɛ be ni ebaaná hegbɛ ni sa lɛ, eyeɔ odase, enyiɛ shiɛmɔ nɔ jio, enyiɛɛɛ shiɛmɔ nɔ jio. (Luka 8:1; Yoh. 4:7-15) Bɔfoi lɛ hu ye mɛi odase yɛ hei srɔtoi.​—Bɔf. 17:17; 28:16, 23, 30, 31.

Oti ni ma wɔhiɛ ji, ni wɔshiɛ Maŋtsɛyeli sane lɛ wɔtsɔɔ mɔ fɛɛ mɔ ni wɔnine baashɛ enɔ

11 Nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ lɛ, wɔ hu oti ni ma wɔhiɛ ji, ni wɔshiɛ Maŋtsɛyeli sane lɛ wɔtsɔɔ mɔ fɛɛ mɔ ni wɔnine baashɛ enɔ. Enɛ baabi ni wɔkase gbɛ ni Yesu kɛ ebɔfoi lɛ tsɔ nɔ amɛtsu kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ, ni agbɛnɛ hu, wɔhã wɔhiɛ ahi bɔ ni mɛi ni yɔɔ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli lɛ ashihilɛ tsakeɔ be kɛ beiaŋ lɛ nɔ. (1 Kor. 7:31) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, shiɛlɔi ni yayeɔ mɛi odase yɛ nitsumɔhei lɛ yeɔ omanye. Yɛ maji babaoo anɔ lɛ, gbɛjegbɛi ahe odaseyeli, odase ni ayeɔ yɛ hiɛtserɛjiemɔhei, tsɔji amaamɔhei, loo he fɛɛ he ni anaa mɛi yɛ lɛ miiwo yibii babaoo. Asafoi komɛi eto okpɔlɔi loo amɛkɛ shwiilii emamɔ shi yɛ amɛshikpɔŋkukuji lɛ amli. Kɛfata he lɛ, nitsumɔhe nine lɛ baanyɛ ato maŋtiasei wuji amli odaseyeli krɛdɛɛ he gbɛjianɔ yɛ hei ni mɛi babaoo fɔɔ tsɔmɔ yɛ maŋtiase ko mli, ni amɛhala shiɛlɔi kɛjɛ asafoi srɔtoi amli kɛtsu enɛ he nii. Enɛ hãa wɔshiɛɔ sane kpakpa lɛ wɔtsɔɔ mɛi ni wɔnaaa amɛ yɛ shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ.

12 Kɛ́ wɔkɛ mɔ ko kpe yɛ maŋ lɛ mli, ni wɔye lɛ odase ni enya he lɛ, wɔbaanyɛ wɔhã lɛ wɔwoji lɛ eko ni kɛ́ wɔkwɛ lɛ, ebaasumɔ ni ekane. No sɛɛ lɛ, wɔbaanyɛ wɔhã lɛ wɔfoŋ nɔmba loo wɔtsɔɔ lɛ he ni wɔyɔɔ ni wɔto sɛɛkuukɛsaramɔ he gbɛjianɔ. Aloo, wɔbaanyɛ wɔtsɔɔ lɛ jw.org wɛbsaiti lɛ loo he ni asafo ni bɛŋkɛ lɛ lɛ kpeɔ yɛ. Kɛ́ okɛ ohe wo maŋ odaseyeli mli koni okɛlɛɛ oshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, obaaná miishɛɛ waa.

13 Nitsumɔ ni akɛwo Kristofoi adɛŋ ŋmɛnɛ lɛ biii ni amɛshiɛ sane kpakpa lɛ kɛkɛ. Bɔ ni afee ni onyɛ oye obua mɛi ni amɛbamɔ anɔkwale ni kɛ mɔ yaa naanɔ wala mli lɛ mli lɛ, ebaabi ni osara mɛi ni ená wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ shii abɔ koni amɛya amɛhiɛ ni amɛbatsɔmɔ Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ.

FEEMƆ SƐƐKUUKƐSARAMƆI

14 Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ: “Nyɛbaatsɔmɔ midasefoi . . . kɛyashi shikpɔŋ lɛ nɔ hei ni jekɛ waa lɛ.” (Bɔf. 1:8) Shi ekɛɛ amɛ hu akɛ: “Nyɛyaa nyɛyafea mɛi ni jɛ jeŋmaji lɛ fɛɛ amli lɛ kaselɔi, . . . nyɛtsɔa amɛ ni amɛye nii fɛɛ ni mifã nyɛ lɛ nɔ.” (Mat. 28:19, 20) Sɛɛkuukɛsaramɔi afeemɔ baanyɛ ahã oná miishɛɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. Mɛi ni náa sane kpakpa lɛ he miishɛɛ be ni oshiɛ otsɔɔ amɛ klɛŋklɛŋ kwraa lɛ baasumɔ ni obasara amɛ ekoŋŋ. Kɛ́ okɛ amɛ yagba Biblia lɛ mli sane ekoŋŋ lɛ, no baanyɛ awaje hemɔkɛyeli ni amɛyɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ mli lɛ, ni ebaahã amɛna hu akɛ Nyɔŋmɔ he miihia amɛ. (Mat. 5:3) Kɛ́ osaa ohe jogbaŋŋ ni okɛ amɛ to gbɛjianɔ koni oku osɛɛ oyasara amɛ be ni hi kɛhã amɛ lɛ, ekolɛ obaanyɛ okɛ amɛ aje Biblia mli nikasemɔ shishi. Yiŋtoo hewɔ ni wɔfeɔ sɛɛkuukɛsaramɔi ji, koni wɔkɛ mɛi afee Biblia mli nikasemɔ. Wɔduɔ anɔkwale dumɔwu lɛ ni wɔshwieɔ nɔ nu hu.​—1 Kor. 3:6.

15 Mɛi komɛi náaa sɛɛkuukɛsaramɔi afeemɔ mlɛo. Ekolɛ ohe ebasa waa yɛ sane kpakpa lɛ ni ashiɛɔ atsɔɔ mɛi yɛ gbɛ kuku nɔ lɛ mli, ni onáa he miishɛɛ waa. Shi kɛ́ eba lɛ akɛ obaaku osɛɛ ni okɛ amɛ ayatsa sanegbaa lɛ nɔ yɛ Biblia lɛ mli lɛ, ekolɛ obaanu he akɛ onyɛŋ ofee. Nɔ kome ni baaye abua bo koni enɛ feemɔ akawa tsɔ kɛhã bo ji, ni obaasaa ohe jogbaŋŋ. Bɔɔ mɔdɛŋ ni okɛ ŋaawoi kpakpai ni akɛhãa yɛ otsi teŋ kpee lɛ shishi lɛ atsu nii. Obaanyɛ okɛ shiɛlɔ ko ni yɔɔ niiashikpamɔ fe bo lɛ hu ato gbɛjianɔ koni efata ohe kɛ́ oyaafee sɛɛkuukɛsaramɔi.

FEEMƆ BIBLIA MLI NIKASEMƆI

16 Be ni sane kpakpa shiɛlɔ Filipo kɛ nuu ko ni ebatsɔ Yudafonyo ni miikane Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ wieɔ lɛ, ebi lɛ akɛ: “Ani oonu nɔ ni okaneɔ lɛ shishi?” Nuu lɛ here nɔ akɛ: “Anɔkwa, te mafee tɛŋŋ manu shishi akɛ ja mɔ ko tsɔɔ mi?” Biblia mli amaniɛbɔɔ nɛɛ ni yɔɔ Bɔfoi awolo lɛ yitso 8 lɛ kɛtsa nɔ akɛ, Filipo jɛ ŋmalɛ ni nuu lɛ kaneɔ lɛ mli “ejaje Yesu he sane kpakpa lɛ etsɔɔ” lɛ. (Bɔf. 8:26-36) Wɔleee be ni Filipo kɛ nuu lɛ ye kɛgba sane lɛ, shi Filipo gbála sane kpakpa lɛ mli jogbaŋŋ ehã nuu lɛ, ni nuu lɛ he eye ni ebi koni abaptisi lɛ. Nuu lɛ batsɔ Yesu Kristo kaselɔ.

17 Mɛi pii yɛ ŋmɛnɛ ni leee Biblia lɛ mli, ni no hewɔ lɛ, ebaabi ni wɔku wɔsɛɛ wɔyasara amɛ shii abɔ ni wɔkɛ amɛ akase nii otsii loo nyɔji abɔ, loo afi, loo nɔ, dani amɛbaanyɛ amɛtswa amɛhemɔkɛyeli amɛma shi ni amɛfee mɛi ni sa kɛhã baptisimɔ. Shi kɛ́ oto otsui shi ohã mɛi ni yɔɔ tsui kpakpa lɛ ni ojɛ suɔmɔ mli oye obua amɛ koni amɛbatsɔmɔ kaselɔi lɛ, otsui baanyɔ omli, ejaakɛ Yesu wie akɛ: “Nɔhãmɔ hãa mɔ náa miishɛɛ fe hemɔ.”​—Bɔf. 20:35.

18 Ekã shi faŋŋ akɛ, obaasumɔ ni okɛ woji ni aje gbɛ afee koni atsɔ nɔ akɛ mɛi akase Biblia lɛ afee Biblia mli nikasemɔ. Kɛ́ okɛ gbɛtsɔɔmɔi ni akɛhãa yɛ otsi teŋ kpee lɛ shishi lɛ tsu nii, ni okɛ nyɛmimɛi ni he esa kɛ nitsɔɔmɔ lɛ tee shiɛmɔ lɛ, bo hu obaanyɛ okɛ mɛi afee Biblia mli nikasemɔi ni mɔɔ shi koni okɛye obua amɛ ni amɛbatsɔmɔ Yesu Kristo kaselɔi.

19 Kɛ́ ootao ni aye abua bo koni oje Biblia mli nikasemɔ shishi ni otsa nɔ lɛ, kaashashao shi akɛ okɛ nɔkwɛlɔi lɛ ateŋ mɔ ko loo Odasefonyo ko ni nyɛɔ efeɔ Biblia mli nikasemɔ ni mɔɔ shi lɛ baagba he sane. Ŋaawoi ni jeɔ kpo yɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Nifeemɔ Wolo lɛ mli ni afeɔ he nɔkwɛmɔnii yɛ asafoŋ kpeei lɛ ashishi lɛ hu baanyɛ aye abua bo. Okɛ ohiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ, ni otsĩ shwelɛ ni oná lɛ tã yɛ sɔlemɔ mli hu. (1 Yoh. 3:22) No hewɔ lɛ, kɛ́ ebaahi lɛ, kɛma ohiɛ akɛ obaafee Biblia mli nikasemɔ kome kɛfata nɔ ni okɛ oweku lɛ kaseɔ lɛ he. Kɛ́ ofee Biblia mli nikasemɔi lɛ, ebaahã oná miishɛɛ babaoo yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.

GBALAMƆ MƐI NI YƆƆ WIEMƆ LƐ HE MIISHƐƐ LƐ AJWƐŊMƆ KƐBA YEHOWA ASAFO LƐ NƆ

20 Kɛ́ wɔye wɔbua mɛi ni amɛbale Yehowa ni amɛbatsɔmɔ Yesu Kristo kaselɔi lɛ, amɛbatsɔmɔɔ asafo lɛ mli bii. Kɛ́ Biblia mli nikaselɔi lɛ bale Yehowa asafo lɛ ni amɛkɛ lɛ fee ekome kɛtsu nii lɛ, amɛbaaya amɛhiɛ ni amɛbaadara yɛ mumɔŋ. Ehe miihia ni wɔtsɔɔ amɛ bɔ ni amɛbaafee amɛfee nakai. Aje gbɛ afee vidioi kɛ broshuɔ ni ji Namɛi Feɔ Yehowa Suɔmɔnaa Nii Ŋmɛnɛ? lɛ kɛhã yiŋtoo nɛɛ. Saji ni yɔɔ wolo nɛɛ Yitso 4 lɛ mli lɛ ekomɛi hu baanyɛ aye abua.

21 Kɛ́ okɛ mɔ ko je Biblia mli sanegbaa shishi nɔŋŋ lɛ, ye obua lɛ ni ena akɛ Yehowa kɛ asafo ko miitsu nii kɛmiishiɛ sane kpakpa lɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ ŋmɛnɛ. Hã ena akɛ kɛ́ ekɛ nibii ni Yehowa asafo lɛ efee koni akɛkase Biblia lɛ tsu nii lɛ, ebaaná he sɛɛ waa, ni ogbála mli ohã lɛ akɛ nitsulɔi ni ejɔɔ amɛhe nɔ amɛhã Nyɔŋmɔ ji mɛi ni kɛ amɛhe ehã kɛhã nibii nɛɛ afeemɔ kɛ amɛjaa. Fɔ̃ɔ o-Biblia mli nikaselɔ lɛ nine koni efata ohe kɛya kpeei yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ. Gbálamɔ bɔ ni afeɔ kpeei lɛ ahãa lɛ mli otsɔɔ lɛ, ni okɛ lɛ aŋa nyɛmimɛi lɛ. Kɛ́ okɛ lɛ tee kpeei bibii kɛ kpeei wuji lɛ, okɛ lɛ aŋa nyɛmimɛi krokomɛi ni eba kpeei nɛɛ. Yɛ bei nɛɛ kɛ bei krokomɛi amli lɛ, hã mɔ hee lɛ diɛŋtsɛ ana bɔ ni Yehowa webii jieɔ suɔmɔ, ni ji su ni kadiɔ anɔkwa Kristofoi lɛ kpo. (Yoh. 13:35) Babaoo ni mɔ hee nɛɛ leɔ Yehowa asafo lɛ jogbaŋŋ lɛ, babaoo ni ebɛŋkɛɔ Yehowa ji no.

OKƐ ASAFO LƐ WOJI LƐ ATSU NII

22 Blema Kristofoi lɛ kɛ hiɛdɔɔ shiɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ. Amɛkwɛ Ŋmalɛ lɛ nɔ amɛŋmala eko amɛhã amɛhe koni amɛkase yɛ shĩa kɛ agbɛnɛ hu yɛ asafoŋ kpeei ashishi. Nɔ ni amɛŋmala lɛ faaa moŋ, shi amɛshwɛɛɛ he kwraa, ni amɛwo mɛi hewalɛ ni amɛ hu amɛkase koni amɛbale anɔkwale lɛ. (Kol. 4:16; 2 Tim. 2:15; 3:14-17; 4:13; 1 Pet. 1:1) Ŋmɛnɛ lɛ, Yehowa Odasefoi kalaa Bibliai, tratii, broshuɔi, woji, magazin, kɛ nibii krokomɛi ni tamɔ nakai ni akɛkaseɔ Biblia lɛ akpekpei ohai abɔ yɛ wiemɔi ohai abɔ amli.

23 Kɛ́ ooshiɛ sane kpakpa lɛ ootsɔɔ mɛi lɛ, esa akɛ okɛ nibii ni Yehowa asafo lɛ efee koni akɛkase Biblia lɛ atsu nii. Akɛni okaneɔ ni okaseɔ woji ni Yehowa Odasefoi feɔ lɛ ni onáa he sɛɛ hewɔ lɛ, no tsirɛɔ bo koni ohã mɛi woji nɛɛ eko.​—Heb. 13:15, 16.

24 Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi babaoo yataoɔ saji amli yɛ Intanɛt lɛ nɔ. No hewɔ lɛ, kɛfata woji ni wɔkɛtsuɔ nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ ahe lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔwɛbsaiti ni ji jw.org lɛ nɔ wɔgbɛ sane kpakpa lɛ wɔshwã. Aŋkroaŋkroi ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ lɛ baanyɛ akane Biblia lɛ kɛ woji ni wɔkɛtsuɔ nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ yɛ wiemɔi ohai abɔ mli yɛ kɔmpiutai anɔ loo amɛtswa amɛbo toi. Mɛi ni efeɔ amɛ hiɛgbele akɛ amɛkɛ wɔ baagba sane loo mɛi ni yɔɔ hei ni afɔɔɔ Yehowa Odasefoi namɔ yɛ lɛ baanyɛ akase wɔtsɔɔmɔi lɛ ahe nii yɛ jw.org lɛ nɔ yɛ amɛshĩai amli.

25 No hewɔ lɛ, wɔŋɔɔ hegbɛ ni sa ni wɔnáa lɛ kɛtswaa jw.org lɛ he adafi. Kɛ́ mɔ ko bi nibii ni wɔheɔ wɔyeɔ lɛ eko he sane lɛ, wɔbaanyɛ wɔya jw.org wɛbsaiti lɛ nɔ yɛ foŋ, tablɛti, loo kɔmpiuta lɛ nɔ amrɔ nɔŋŋ ni wɔtsɔɔ lɛ hetoo lɛ. Kɛ́ wɔkɛ mɔ ko ni wieɔ wiemɔ kroko loo mumuii awiemɔ kpe lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsɔɔ lɛ he ni ebaana Biblia lɛ kɛ woji ni akɛkaseɔ Biblia lɛ ni yɔɔ ewiemɔ lɛ mli lɛ yɛ, yɛ wɔwɛbsaiti lɛ nɔ. Shiɛlɔi babaoo etsɔ vidioi ni yɔɔ wɛbsaiti lɛ nɔ lɛ ateŋ eko nɔ amɛje Biblia mli sanegbaa shishi.

ODASE NI AYEƆ BE NI ANYIƐƐƐ SHIƐMƆ NƆ

26 Yesu kɛɛ mɛi ni bo ewiemɔ lɛ toi lɛ akɛ: “Nyɛji je lɛŋ la lɛ. . . . Nyɛhãa nyɛla lɛ atsoa yɛ gbɔmɛi ahiɛ, koni amɛna nyɛnitsumɔi kpakpai lɛ, ni amɛwo nyɛ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ hiɛ nyam.” (Mat. 5:14-16) Kaselɔi lɛ kase Yesu, ni no hã amɛnyiɛ yɛ Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ anɔ. Yesu wie yɛ lɛ diɛŋtsɛ ehe akɛ: “Miji je lɛ la lɛ.” Yesu hã “wala la” lɛ tso koni mɛi fɛɛ ni boɔ lɛ toi lɛ aná he sɛɛ, ni ekɛfee nɔkwɛmɔnɔ efɔ̃ shi ehã Kristofoi.​—Yoh. 8:12.

27 Bɔfo Paulo hu fee nɔkwɛmɔnɔ ehã wɔ koni wɔkase. (1 Kor. 4:16; 11:1) Be ni eyɔɔ Atene lɛ, daa gbi lɛ, eyeɔ mɛi ni ekɛkpeɔ yɛ jara lɛ nɔ lɛ odase. (Bɔf. 17:17) Kristofoi ni yɔɔ Filipi lɛ kase enɔkwɛmɔnɔ lɛ. No hewɔ ni Paulo nyɛ eŋma kɛmaje amɛ akɛ, amɛyɛ ‘yinɔ kɔɔdɔŋ ni bɛ eŋɛlɛ nɔ teŋ, ni amɛtsoɔ akɛ kanei yɛ je lɛ mli lɛ.’ (Fip. 2:15) Wɔ hu be fɛɛ be ni wɔbaaná hegbɛ wɔshiɛ sane kpakpa lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔwiemɔ kɛ wɔnifeemɔ nɔ wɔhã Maŋtsɛyeli lɛ anɔkwale la lɛ atso. Nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni wɔfeɔ akɛ mɛi ni yeɔ anɔkwa ni baa amɛjeŋ jogbaŋŋ lɛ baanyɛ ahã mɛi ana akɛ esoro wɔ yɛ je lɛ he. Shi ja wɔshiɛ sane kpakpa lɛ wɔtsɔɔ amɛ dani amɛbaale nɔ hewɔ ni esoro wɔ lɛ.

28 Yehowa webii lɛ ateŋ mɛi babaoo shiɛɔ sane kpakpa lɛ amɛtsɔɔ mɛi ni amɛkɛkpeɔ yɛ nitsumɔhe, skul, tsɔji amli, loo yɛ shihilɛi krokomɛi amli be ni amɛnyiɛɛɛ shiɛmɔ nɔ. Kɛ́ wɔmiifã gbɛ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛ mɛi ni wɔkɛfãa gbɛ lɛ agba sane. Esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ hiɛ ahi ehe nɔ koni kɛ́ ená hegbɛ akɛ ekɛ mɛi agba sane lɛ, etsɔ no nɔ eye odase. Esa akɛ wɔsaa wɔhe wɔto koni kɛ́ wɔná hegbɛ ni sa nɔŋŋ lɛ, wɔye odase.

29 Kɛ́ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ nakai ni wɔfeɔ lɛ jieɔ wɔ-Bɔlɔ lɛ yi ni ewoɔ egbɛ́i lɛ hiɛ nyam lɛ, no baatsirɛ wɔ ni wɔfee nakai. Kɛfata he lɛ, no baahã wɔye wɔbua mɛi ni yɔɔ tsui kpakpa lɛ koni amɛbale Yehowa, bɔ ni afee ni amɛ hu amɛsɔmɔ lɛ ni amɛtsɔ Yesu Kristo mli hemɔkɛyeli nɔ amɛná naanɔ wala he hiɛnɔkamɔ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, esaa Yehowa hiɛ ni ebuɔ no akɛ sɔɔmɔ krɔŋŋ.​—Heb. 12:28; Kpo. 7:9, 10.

SHIKPƆŊKUKU

30 Eji Yehowa suɔmɔnaa nii akɛ ashiɛ Maŋtsɛyeli sane lɛ yɛ maŋtiasei kɛ akrowai amli yɛ jeŋ fɛɛ. Enɛ hewɔ lɛ, nitsumɔhe nine lɛ hãa asafoi kɛ aŋkroaŋkroi ni yɔɔ hei ni etse amɛhe banee lɛ shikpɔŋkuku. (1 Kor. 14:40) Enɛ kɛ gbɛ ni Nyɔŋmɔ tsɔ nɔ eto nibii ahe gbɛjianɔ yɛ blema Kristofoi lɛ abeiaŋ lɛ kpãa gbee. (2 Kor. 10:13; Gal. 2:9) Akɛni Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ miishwere waa yɛ naagbee gbii nɛɛ amli hewɔ lɛ, esa akɛ asafo fɛɛ asafo ato gbɛjianɔ kpakpa koni enyɛ etsu shikpɔŋkuku ni akɛhã lɛ lɛ mli nii jogbaŋŋ.

31 Shiɛmɔ nitsumɔ nɔkwɛlɔ lɛ ji mɔ ni kwɛɔ gbɛjianɔtoo nɛɛ nɔ. Ekolɛ asafoŋ sɔɔlɔ ko ji mɔ ni baajara shikpɔŋkukuji lɛ ehã shiɛlɔi lɛ. Ayɛ shikpɔŋkukuji srɔtoi enyɔ, shiɛmɔyaa kui ashikpɔŋkukuji kɛ aŋkroaŋkroi ashikpɔŋkukuji. Kɛ́ asafo ko shikpɔŋkuku edaaa lɛ, abaanyɛ ahã kuu nɔkwɛlɔi lɛ shikpɔŋkukuji ni shiɛlɔi ni yɔɔ amɛkui lɛ amli lɛ baanyɛ ashiɛ yɛ mli. Shi kɛ́ asafo lɛ shikpɔŋkuku lɛ da lɛ, shiɛlɔ fɛɛ shiɛlɔ baanyɛ abi ni ahã lɛ lɛ diɛŋtsɛ eshikpɔŋkuku koni eshiɛ yɛ mli.

32 Shiɛlɔ ni yɔɔ lɛ diɛŋtsɛ eshikpɔŋkuku lɛ baanyɛ ashiɛ yɛ bei ni atoko kpeei kɛhã shiɛmɔyaa ahe gbɛjianɔ loo kɛ́ shihilɛ lɛ eŋmɛɛɛ lɛ gbɛ ni eya kpeei lɛ eko. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, shiɛlɔi komɛi baanyɛ abi ni ahã amɛ shikpɔŋkuku ni bɛŋkɛ amɛnitsumɔhe lɛ koni amɛyatsu mli nii be ni amɛba hejɔɔmɔ shwane loo be ni amɛkpa nitsumɔ. Wekui komɛi baanyɛ abi ni ahã amɛ shikpɔŋkuku yɛ he ko ni bɛŋkɛ amɛ koni amɛyatsu mli nii gbɛkɛ gbɛkɛ. Kɛ́ ahã shiɛlɔ ko shikpɔŋkuku ni bɛŋkɛ lɛ lɛ, ehãaa efite be yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Anɔkwa, mɛi ni ekpe kɛhã shiɛmɔyaa hu baanyɛ ayatsu shikpɔŋkukuji ni akɛhã mɛi lɛ amli nii. Kɛ́ oosumɔ ni oná bo diɛŋtsɛ oshikpɔŋkuku lɛ, obaanyɛ obi asafoŋ sɔɔlɔ ni tsuɔ shikpɔŋkukuji lɛ ahe nii lɛ.

33 Kɛ́ kuu nɔkwɛlɔ ko bi ni ahã ekuu lɛ shikpɔŋkuku jio, shiɛlɔ ko bi ni ahã lɛ shikpɔŋkuku jio lɛ, esa akɛ mɔ ni akɛ shikpɔŋkuku lɛ ewo edɛŋ lɛ abɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni ebaanyɛ ni nine ashɛ mɔ ko nɔ yɛ shĩa fɛɛ shĩa. Yɛ hei komɛi lɛ, ayɛ mlai ni kɔɔ bɔ ni esa akɛ abu mɛi ahe saji ni ahiɛ lɛ ahe ahã, ni esa akɛ gbɛjianɔi fɛɛ ni abaato koni akɛtsu shikpɔŋkukuji lɛ amli nii lɛ kɛ mlai nɛɛ akpã gbee. Esa akɛ kuu nɔkwɛlɔ loo shiɛlɔ ni ahã lɛ shikpɔŋkuku lɛ abɔ mɔdɛŋ etsu mli nii kɛmɔ shi yɛ nyɔji ejwɛ mli. Kɛ́ etsu mli nii egbe naa lɛ, esa akɛ ehã asafoŋ sɔɔlɔ ni tsuɔ shikpɔŋkukuji lɛ ahe nii lɛ ale. Kuu nɔkwɛlɔ lɛ loo shiɛlɔ lɛ baanyɛ eya nɔ etsu nakai shikpɔŋkuku lɛ nɔŋŋ mli nii loo eku sɛɛ ekɛhã sɔɔlɔ lɛ; fɛɛ baadamɔ bɔ ni shihilɛ lɛ yɔɔ yɛ jɛmɛ lɛ nɔ.

34 Kɛ́ asafoŋbii lɛ fɛɛ fee ekome kɛtsu nii lɛ, abaanyɛ atsu shikpɔŋkuku lɛ mli nii kɛmɔ shi. Kɛfata he lɛ, ehãŋ shiɛlɔi enyɔ loo nɔ atsu nii yɛ shikpɔŋkuku ko mli yɛ be kome too lɛ nɔŋŋ mli, ejaakɛ nakai feemɔ gbaa mɛi ni ashiɛɔ ahãa amɛ lɛ anaa. Kɛ́ wɔkɛ gbɛtsɔɔmɔ nɛɛ tsu nii lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔsusuɔ wɔnyɛmimɛi lɛ kɛ mɛi ni yɔɔ shikpɔŋkuku lɛ mli lɛ ahe.

ESA AKƐ WƆFEE EKOME KƐSHIƐ WƆTSƆƆ MƐI NI WIEƆ WIEMƆI SRƆTOI FƐƐ

35 Esa akɛ atsɔɔ mɔ fɛɛ mɔ Yehowa Nyɔŋmɔ, e-Bi lɛ, kɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nii. (Kpo. 14:6, 7) Wɔmiisumɔ ni wɔye wɔbua mɛi ni wieɔ wiemɔi srɔtoi fɛɛ ni amɛbo amɛtsɛ Yehowa gbɛ́i lɛ kɛhã yiwalaheremɔ, ni agbɛnɛ hu, amɛwo subaŋ hee lɛ. (Rom. 10:12, 13; Kol. 3:10, 11) Kɛ́ wɔmiishiɛ sane kpakpa lɛ yɛ hei ni awieɔ wiemɔi srɔtoi yɛ lɛ, mɛɛ gbɛtsiinii komɛi wɔkɛkpeɔ? Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔye gbɛtsiinii nɛɛ anɔ koni wɔnyɛ wɔhã mɛi babaoo aná hegbɛ kɛbo Maŋtsɛyeli sane lɛ toi yɛ wiemɔ ni amɛnuɔ shishi jogbaŋŋ lɛ mli?​—Rom. 10:14.

36 Adamɔɔ wiemɔ ni asafo fɛɛ asafo kɛfeɔ kpee lɛ nɔ ahãa amɛ shikpɔŋkuku. No hewɔ lɛ, yɛ shikpɔŋkukuji ni awieɔ wiemɔi babaoo yɛ mli lɛ amli lɛ, shiɛlɔi ni jɛ asafoi srɔtoi amli shiɛɔ yɛ shikpɔŋkuku kome too lɛ nɔŋŋ mli. Yɛ shihilɛi ni tamɔ nɛkɛ amli lɛ, ebaahi jogbaŋŋ akɛ shiɛlɔi ni yɔɔ asafoi lɛ eko fɛɛ eko mli lɛ ashiɛ ahã mɛi ni wieɔ amɛwiemɔ lɛ. Esa akɛ akɛ gbɛtsɔɔmɔ nɛɛ nɔŋŋ atsu nii kɛ́ aajara ninefɔ̃ɔ woji hu. Shi kɛ́ shiɛlɔi miiye odase yɛ maŋ loo amɛmiiye odase be ni amɛnyiɛɛɛ shiɛmɔ nɔ lɛ, amɛbaanyɛ amɛkɛ mɔ fɛɛ mɔ agba sane ni amɛhã mɛi woji yɛ wiemɔ fɛɛ wiemɔ mli.

37 Yɛ shihilɛi komɛi amli lɛ, asafoi ni kɛ wiemɔi krokomɛi feɔ kpee lɛ nyɛŋ atsu amɛshikpɔŋkuku lɛ mli hei ni yɔɔ shɔŋŋ lɛ amli nii kpitiokpitio. Esa akɛ shiɛmɔ nitsumɔ nɔkwɛlɔi ni yɔɔ asafoi ni yɔɔ shikpɔŋkukuji ni tamɔ nɛkɛ lɛ amli lɛ mli lɛ kɛ amɛhe ashara, koni amɛkwɛ gbɛ ni sa jogbaŋŋ ni amɛbaanyɛ amɛtsɔ nɔ amɛtsu shikpɔŋkuku lɛ mli nii. Enɛ baahã mɛi fɛɛ anu Maŋtsɛyeli sane lɛ, ni ehãŋ shiɛlɔi ni wieɔ wiemɔi srɔtoi aya mɔ kome too lɛ nɔŋŋ ŋɔɔ shii abɔ.​—Abɛi 15:22.

38 Kɛ́ wɔkɛ mɔ ko ni wieɔ wiemɔ kroko kpe yɛ shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee? Esaaa akɛ wɔmuɔ sane naa akɛ shiɛlɔi ni wieɔ ewiemɔ lɛ baaba eŋɔɔ. Shiɛlɔi komɛi ekase shiɛmɔ wiemɔi kukuji yɛ wiemɔ ko ni afɔɔ wiemɔ yɛ shikpɔŋkuku lɛ mli lɛ mli. Wɔbaanyɛ wɔtsɔɔ mɔ ko bɔ ni ebaafee ekane loo edaunlodi wolo ko yɛ ewiemɔ mli yɛ wɔwɛbsaiti lɛ, ni ji jw.org lɛ nɔ loo wɔbaanyɛ wɔkɛ wolo ko ni yɔɔ ewiemɔ mli lɛ ayahã lɛ.

39 Kɛ́ wɔna akɛ mɔ lɛ yɛ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛɛlɛŋ lɛ, esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔtao mɔ ko ni baanyɛ aye abua lɛ jogbaŋŋ yɛ wiemɔ ni enuɔ shishi lɛ mli koni ekɛ lɛ akase nii. Agbɛnɛ hu, wɔbaanyɛ wɔtsɔɔ lɛ he ni asafo ni bɛŋkɛ lɛ ni wieɔ ewiemɔ lɛ kpeɔ yɛ. Kɛ́ ebaasumɔ ni mɔ ko ni wieɔ ewiemɔ lɛ kɛ lɛ abakase nii lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsɔɔ lɛ bɔ ni ebaafee ebi yɛ jw.org lɛ nɔ koni akɛ lɛ abakase nii. Nitsumɔhe nine lɛ hu baabɔ mɔdɛŋ etao shiɛlɔ ko, kuu ko, loo asafo ko ni bɛŋkɛ mɔ lɛ ni baanyɛ aye abua lɛ.

40 Esa akɛ wɔya nɔ wɔsara mɔ lɛ kɛyashi ebaawie akɛ mɔ ko ni wieɔ ewiemɔ lɛ ebasara lɛ. Yɛ shihilɛi komɛi amli lɛ, nitsumɔhe nine lɛ baahã asafoŋ onukpai lɛ ale akɛ amɛnáaa mɔ ko ni wieɔ mɔ lɛ wiemɔ lɛ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni wɔbaanyɛ ni wɔya nɔ wɔsara mɔ lɛ koni emiishɛɛ lɛ akagbo. Kɛ́ ebaahi lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛ wolo ko ni yɔɔ ewiemɔ mli atsu nii kɛfee Biblia mli nikasemɔ. Kɛ́ wɔkɛ mfonirii ni yɔɔ wolo lɛ mli lɛ tsu nii jogbaŋŋ ni wɔhã ekane ŋmalɛi ni atsɛ yisɛɛ lɛ, no baahã enu Ŋmalɛ lɛ mli tsɔɔmɔi ni esa akɛ ale klɛŋklɛŋ lɛ ekomɛi ashishi. Ekolɛ ewekunyo ko ni nuɔ ewiemɔ lɛ ni enuɔ bo hu owiemɔ lɛ baanyɛ atsɔɔ wiemɔ lɛ shishi ahã nyɛ.

41 Esa akɛ wɔfɔ̃ mɔ lɛ nine kɛba wɔkpeei lɛ ashishi, kɛ́ enuŋ nifeemɔi ni baaya nɔ lɛ ashishi jogbaŋŋ po, koni wɔkɛgbala ejwɛŋmɔ kɛba Nyɔŋmɔ asafo lɛ nɔ. Kɛ́ aakane ŋmalɛi yɛ kpeei nɛɛ ashishi lɛ, wɔbaanyɛ wɔye wɔbua lɛ ni egbele, kɛ́ ayɛ Biblia lɛ yɛ ewiemɔ lɛ mli. Mɛi krokomɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ ni ekɛbaabɔ lɛ po baatswa lɛ ema shi ni ebaaye ebua lɛ koni eya ehiɛ yɛ mumɔŋ.

42 Kuu shishifã: Kɛ́ ato gbɛjianɔ koni shiɛlɔi ashiɛ yɛ wiemɔ ko ni jeee asafo lɛ wiemɔ lɛ mli, shi abɛ asafoŋ onukpa loo asafoŋ sɔɔlɔ ko ni sa ni baanyɛ akwɛ ni afee asafoŋ kpeei daa otsi yɛ nakai wiemɔ lɛ mli lɛ, atsɛɔ lɛ kuu shishifã. Nitsumɔhe nine lɛ baanyɛ akpɛlɛ ni asafo ko atse kuu shishifã kɛ́:

  1. (1) Mɛi saŋŋ yɛ akutso lɛ mli ni wieɔ wiemɔ ko ni jeee asafo lɛ wiemɔ lɛ.

  2. (2) Shiɛlɔi komɛi, amɛyi fa jio, amɛyi faaa jio, baanyɛ awie wiemɔ ni akɛbaato kuu shishifã lɛ shishi lɛ loo amɛmiisumɔ ni amɛkase.

  3. (3) Onukpai akuu lɛ yɛ he miishɛɛ akɛ amɛbaakwɛ ni ato gbɛjianɔ ni ashiɛ yɛ nakai wiemɔ lɛ mli.

Kɛ́ onukpai akuu lɛ miitao amɛto kuu shishifã shishi lɛ, esa akɛ amɛhã kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ ale. Ekolɛ ele asafoi krokomɛi ni miibɔ mɔdɛŋ ni amɛshiɛ amɛhã mɛi yɛ nakai wiemɔ lɛ mli, kɛ saji komɛi ni baanyɛ aye abua ni ana asafo ni hi fe fɛɛ ni baanyɛ akwɛ kuu shishifã lɛ nɔ. Kɛ́ ana asafo ni hi fe fɛɛ ni baanyɛ akwɛ kuu shishifã lɛ nɔ lɛ, onukpai lɛ baaŋma wolo kɛya nitsumɔhe nine lɛ, ni amɛbi gbɛ koni akɛ amɛsafo lɛ gbɛ́i awo woji amli akɛ asafo ni kwɛɔ kuu shishifã nɔ.

43 Kuu: Nitsumɔhe nine lɛ baanyɛ akpɛlɛ ni asafo ko atse kuu kɛ́:

  1. (1) Mɛi saŋŋ nyaa sane lɛ he yɛ wiemɔ ko mli, ni ayɛ odaseyeli ni tsɔɔ akɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ baashwere.

  2. (2) Shiɛlɔi komɛi, amɛyi fa jio, amɛyi faaa jio, baanyɛ awie wiemɔ ni akɛbaato kuu lɛ shishi lɛ loo amɛmiikase.

  3. (3) Ayɛ asafoŋ onukpa loo asafoŋ sɔɔlɔ ko ni sa ni baakwɛ ni afee kɛ́ hooo kwraa lɛ, kpeei ni afeɔ daa otsi lɛ ateŋ ekome, loo efã ko, tamɔ maŋshiɛmɔ lɛ loo Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ, yɛ nakai wiemɔ lɛ mli.

Kɛ́ abɔ mɔdɛŋ ashɛ otii nɛɛ fɛɛ ahe bɔ ni sa lɛ, no lɛ, onukpai akuu lɛ baaŋma nitsumɔhe nine lɛ wolo ni amɛhã amɛle kuu lɛ he saji fɛɛ, ni amɛbi gbɛ koni akɛ amɛsafo lɛ gbɛ́i awo woji amli akɛ asafo ni kwɛɔ kuu nɔ. Abaatsɛ asafoŋ onukpa loo asafoŋ sɔɔlɔ ni nyiɛ kuu lɛ hiɛ lɛ akɛ “kuu nɔkwɛlɔ” loo “kuu sɔɔlɔ” ni kwɛɔ kuu lɛ nɔ.

44 Kɛ́ aná atse kuu lɛ, onukpai akuu ni yɔɔ asafo ni kwɛɔ kuu lɛ nɔ lɛ mli lɛ ni baatsɔɔ kɛji abaanyɛ afee asafoŋ kpeei fãi krokomɛi lɛ hu, kɛ shii abɔ ni esa akɛ kuu lɛ akpe yɛ nyɔɔŋ lɛ mli. Abaanyɛ ato kpeei kɛhã shiɛmɔyaa he gbɛjianɔ ahã kuu lɛ. Mɛi fɛɛ ni yɔɔ kuu lɛ mli lɛ tsuɔ nii yɛ onukpai akuu ni kwɛɔ kuu lɛ nɔ lɛ gbɛtsɔɔmɔ shishi. Onukpai lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔ ni sa baahã kuu lɛ, ni amɛkwɛ ni kuu lɛ nine ashɛ amɛhiamɔ nii fɛɛ nɔ. Kɛ́ kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ kɛ kuu lɛ tsu nii be ni esaraa asafo ni kwɛɔ kuu lɛ nɔ lɛ, ebaabɔ nitsumɔhe nine lɛ amaniɛ kuku yɛ bɔ ni kuu lɛ yaa nɔ ehãa lɛ he, ni kɛ́ kuu lɛ yɛ hiamɔ nii pɔtɛi komɛi lɛ, ebaahã amɛle. Yɛ be ni sa mli lɛ, kuu lɛ baanyɛ atsɔ asafo. Kɛ́ mɛi fɛɛ ni yeɔ amɛbuaa lɛ kɛ teokrase gbɛtsɔɔmɔ tsu nii lɛ, ebaaŋɔɔ Yehowa naa waa.​—1 Kor. 1:10; 3:5, 6.

KPEE KƐHÃ SHIƐMƆYAA

45 Eji Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo ni ejɔɔ ehe nɔ lɛ sɔ̃ akɛ eshiɛ sane kpakpa lɛ. Wɔbaanyɛ wɔtsɔ gbɛi srɔtoi anɔ wɔfee enɛ, shi wɔteŋ mɛi babaoo sumɔɔ ni wɔfata mɛi krokomɛi ahe kɛyashiɛ. (Luka 10:1) Enɛ hewɔ lɛ, asafoi lɛ kpeɔ kɛhã shiɛmɔyaa yɛ otsii lɛ anaagbee kɛ agbɛnɛ hu yɛ otsii lɛ amli. Abaanyɛ ato kpeei kɛhã shiɛmɔyaa ahe gbɛjianɔ yɛ gbii juji anɔ, ejaakɛ nyɛmimɛi lɛ ateŋ mɛi babaoo eyaaa nitsumɔ. Asafoŋ Sɔɔmɔ Ajinafoi Akuu lɛ ni baato kpeei kɛhã shiɛmɔyaa he gbɛjianɔ yɛ bei kɛ hei ni sa yɛ gbi lɛ mli, kɛ agbɛnɛ hu gbɛkɛnaashi.

46 Kɛ́ wɔkɛ nyɛmimɛi krokomɛi fee ekome kɛshiɛ lɛ, wɔnáa hegbɛ ‘wɔwowoɔ wɔhe hewalɛ.’ (Rom. 1:12) Shiɛlɔi ni yɔɔ niiashikpamɔ ni he esa lɛ baanyɛ amɛkɛ shiɛlɔi hei atsu nii ni amɛtsɔse amɛ. Yɛ hei komɛi lɛ, ebaahi akɛ shiɛlɔi enyɔ loo nɔ afee ekome kɛtsu nii koni amɛfee shweshweeshwe. Kɛ́ oto oyiŋ akɛ okome obaaya shiɛmɔ po lɛ, kɛ́ otee kpee kɛhã shiɛmɔyaa lɛ, ebaanyɛ ewo mɔ fɛɛ mɔ ni baaba eko lɛ hewalɛ. Kɛ́ oná ole akɛ mɛi krokomɛi hu miiya shiɛmɔ ni nyɛ fɛɛ nyɛmiitsu nii yɛ akutso kome too lɛ nɔŋŋ mli lɛ, ebaanyɛ ewo bo ekãa. Esaaa akɛ gbɛgbalɔi kɛ mɛi krokomɛi nuɔ he akɛ sɔ̃ kã amɛnɔ akɛ amɛya kpeei kɛhã shiɛmɔyaa ni asafo lɛ toɔ he gbɛjianɔ lɛ ateŋ eko fɛɛ eko, titri lɛ kɛ́ afeɔ enɛ daa gbi. Shi amɛbaanyɛ amɛya kpeei kɛhã shiɛmɔyaa lɛ ekomɛi daa otsi.

47 Nyɛhãa wɔ fɛɛ wɔnyiɛa nɔkwɛmɔnɔ ni Yesu kɛ ebɔfoi lɛ fee lɛ sɛɛ! Kɛ́ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔkɛ wɔhe wo Maŋtsɛyeli sane kpakpa shiɛmɔ ni he hiaa waa nɛɛ mli lɛ, Yehowa baajɔɔ wɔmɔdɛŋbɔɔ lɛ nɔ.​—Luka 9:57-62.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje