Luc
11 Roun ti moso tan apré, i alé annan roun vil yé ka aplé Nayin. So disip ké roun patché moun té ka maché ké li. 12 Lò i rivé bò d’ lapòt vil-a, enben, yé té ka poté roun moun mouri an dèrò di vil-a, a té sèl pitit roun madanm ki té vèv. Roun patché moun té ka soti di vil-a ké madanm-an. 13 Lò Sényèr-a wè l’, so tchò fè li mal é i di li : « Pa pléré ankò. » 14 Apré sa i vansé, i touché lit-a, é sa ki té ka poté lit-a arété. É i di : « Jennjan, mo ka di to : Lévé ! » 15 Jennjan-an ki té mouri lévé é i koumansé palé. É Jézi mennen li pou so manman. 22 Donk i réponn yé : « Alé di Jan sa zòt wè ké sa zòt tandé : moun ki avèg ka wè, moun ki ka bwété ka maché, moun ki gen lalèp géri, moun ki sourdo ka tandé, moun mouri-ya résisité, é maléré-ya ka tandé bon nouvèl-a. 35 Mé, a bon bagaj roun moun ka fè ki ka montré i gen sajès. 44 Épi i gadé fanm-an é i di Simon : « To wè sa madanm-an ? Lò mo antré an to kaz, to pa bay mo dlo pou mo pyé. Mé sa fanm-an mouyé mo pyé ké so dlo wéy épi i swiyé yé ké so chivé. 48 Épi i di madanm-an : « To péché pardonnen. »